Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Cb/14/2018

Uznesenie

Okresný súd Žilina v právnej veci žalobcu: KM real estate, s.r.o., so sídlom Papraďová 1/A, 821 01 Bratislava, IČO: 48 249 181, proti žalovanému: BEDEKO, s.r.o., so sídlom Bratislavská 1838, 010 01 Žilina, IČO: 43 938 230, o určenie neexistencie záložného práva k nehnuteľnostiam, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

Návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 01.02.2018, doručený Okresnému súdu Žilina dňa 02.02.2018, v celom rozsahu z a m i e t a .

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 2.2.2018 domáhal voči v žalobe označenému žalovanému určenia, že záložné právo zriadené v prospech BEDEKO, s.r.o., so sídlom Bratislavská 1838, 010 01 Žilina, IČO: 43 938 230 na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu KM real estate, s.r.o., so sídlom Papraďová 1/A, 82101 Bratislava, IČO: 48 249 181 v podiele 1/1 a to k pozemku, parc. C KN č. XXX/X- zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, k stavbe: DOM súp. č. XXX na pozemku parc. C KN č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria, zapísaných na liste vlastníctva ě. XXX, evidovanom na Okresnom úrade Ž., Katastrálny odbor pre katastrálne územie W., obec W., okres Ž., ktorého vklad bol povolený dňa 31.10.2016 pod číslom C. XXXX/XXXX, neexistuje a náhrady trov konania. Súčasťou žaloby zo dňa 1.2.2018, v spojení s doplnením podania z 5.2.2018, bol aj návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému, aby sa do právoplatného skončenia konania vo veci samej zdržal úkonov smerujúcich k výkonu záložného práva zo Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zapísaným na Okresnom úrade v Ž., katastrálny odbor na LV č. XXX pre k.ú. W., a to k pozemku, parc. CKN č. XXX/X- zast.pl. o výmere XXX m2, k stavbe: dom súp. č. XXX na pozemku parc. CKN Č. XXX/X, vklad ktorého bol povolený pod C. XXXX/XXXX dňa 31.10.2016.

2. Na odôvodnenie žaloby a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca uviedol, že dňa 22.09.2016 mala byť medzi žalovaným ako dodávateľom a spoločnosťou MIKOMIX, spol. s r.o. so sídlom Družinská 897, Rosina 013 22, IČO: 36 414 930 ako odberateľom, uzatvorená Rámcová zmluva, na základe ktorej mali žalovanému vzniknúť peňažné pohľadávky z neuhradených záväzkov spoločnosti MIKOMIX, spol. s r.o., a tieto mali byť podkladom pre zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam. Žalobca však ku dňu podania žaloby nedisponuje predmetnou Rámcovou zmluvou. Na zabezpečenie povinnosti dlžníka - spoločnosti MIKOMIX, spol. s r.o. uhradiť žalovanému ako záložnému veriteľovi celú výšku rámca plnení dojednaného na základe Rámcovej zmluvy, bola medzi žalovaným v právnom postavení záložného veriteľa a žalobcom v právnom postavení záložcu, uzatvorená dňa 22.9.2016 Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, zapísanej v katastri nehnuteľností Okresného úradu Ž., katastrálny odbor, na LV č. XXX v k. ú. W., obec W., okres Žilina, pozemok parc. CKN č. XXX/X o výmere XXX m2, zastavané plochy a nádvoria a dom súp. č. XXX nachádzajúci sa na parc. CKN č. XXX/X. Rámec plnení v zmysle Zmluvy o zriadení záložného práva znamenal výšku plnení poskytnutých záložným veriteľom, t.j. žalovaným ako dodávateľom dlžníkovi, ako odberateľovi na základe Rámcovej zmluvy, a to až do výšky 80.000,-EUR bez DPH. Hodnota zálohu zabezpečovala celú výšku Rámca

plnení, t.j. do výšky 80.000,- EUR. Zmluvu o zriadení záložného práva podpisovali za záložcu 2 konatelia konajúci spoločne: X.. A. H. a X.. W. K.. Pravosť podpisu X.. W. K. bola potvrdená na základe Osvedčenia o pravosti podpisu zo dňa 25.09.2016, vydaného notárkou S.. O. C. a centrálny register osvedčených podpisov pridelil podpisu poradové číslo V. XXXXXX/XXXX. Pravosť podpisu X.. A. H. bola potvrdená na základe Osvedčenia o pravosti podpisu zo dňa 26.09.2016, vydaného notárkou S.. U. Z. a centrálny register osvedčených podpisov pridelil podpisu poradové číslo V. XXXXXX/XXXX. Okresný úrad Ž., katastrálny odbor vydal dňa 31.10.2016 pod sp.zn. C. XXXX/XXXX rozhodnutie, ktorým na základe návrhu na vklad záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 22.09.2016, povolil vklad záložného práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX v prospech žalovaného ako záložného veriteľa. Z komunikácie so žalovaným a nahliadnutím do administratívneho spisu na Okresnom úrade Ž., katastrálny odbor, vedenom pod č. C. XXXX/XXXX žalobca zistil, že v administratívnom spise na katastri je ako príloha príslušného návrhu na vklad záložného práva založená Zmluva o zriadení záložného práva zabezpečujúca pohľadávku žalovaného voči dlžníkovi až do výšky 150.000,- EUR bez DPH, pričom hodnota zálohu zabezpečovala celú výšku Rámca plnení do výšky 150.000,- EUR a nie 80.000,- EUR bez DPH. Pri porovnaní obidvoch verzií Zmluvy o zriadení záložného práva je evidentné, že boli buď žalovaným, alebo dlžníkom vymenené strany 3 a 5 Zmluvy o zriadení záložného práva, a tak bol vytvorený jej falzifikát s uvedenou výškou Rámca plnení na sumu 150.000,- EUR bez DPH. Konatelia žalobcu, X.. A. H. a X.. W. K. však o existencii tejto Zmluvy o zriadení záložného znejúcej na sumu 150.000,- EUR nemali vedomosť, nikdy takéto znenie Zmluvy o zriadení záložného práva nepodpisovali, ani s takým znením nesúhlasili. O skutočnosti, že podpisovali znenie Zmluvy o zriadení záložného práva, v ktorej bola uvedená výška Rámca plnení na sumu 80.000.- EUR bez DPH, svedčí aj potvrdenie z Notárskeho centrálneho registra osvedčených podpisov - NCRop z Notárskeho úradu S.. U. Z., zo dňa 15.01.2018, R. XX/XXXX, v ktorej sú jednoznačne uvedené hlavné náležitosti zmluvy o zriadení záložného práva, na ktorej dňa 26.09.2016 osvedčoval svoj podpis X.. A. H. ako vtedajší konateľ žalobcu v právnom postavení záložcu. Podpis X.. A. H., ktorý podľa údajov z overovacej doložky podpisoval Zmluvu o zriadení záložného práva dňa 26.09.2016 ako posledný zo všetkých zmluvných strán, osvedčený pod číslom XXXXXXX/XXXX, bol notárkou S.. U. Z., zaznamenaný v NCRop nasledovne: a) Popis : Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, k.ú. W., LV č. XXX b) záložný veriteľ BEDEKO, s.r.o., IČO : 43 938 230 c) záložca KM Real estate s.r.o., IČO : 48 249 181 d) dlžník MIXOMIX spol. s r.o., IČO : 36 414 930 e) počet vyhotovených rovnopisov 4 f) rámec plnení 80.000,- eur bez DPH. Žalobca má za to, že ako účastník zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam v právnom postavení záložcu, bol uvedený do omylu, keďže ku návrhu na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností bola bez vedomia jeho konateľov priložená sfalšovaná verzia Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti na hodnotu zabezpečovanej pohľadávky 150.000,- EUR bez DPH. Žalobca sa domnieva, že záložné právo na LV č. XXX k.ú. W., bolo zapísané na základe absolútne neplatného právneho úkonu: sfalšovanej verzie Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti. Postavenie žalobcu ako vlastníka nehnuteľností je tak v zmysle uvedeného právne neisté, nakoľko v liste vlastníctva je zapísaný nesprávny zápis o tom, že nehnuteľnosti sú zaťažené neexistujúcim záložným právom. Zápis záložného práva do katastra nehnuteľností pod C. XXXX/XXXX bol vykonaný na základe absolútne neplatnej zmluvy, preto nemôže požívať právnu ochranu a je v rozpore s dobrými mravmi. V danom prípade nebol prejav vôle zmluvných strán zhodný.

3. Nakoľko vyššie uvedeným spôsobom došlo k neoprávnenému zásahu do práv žalobcu ako vlastníka nehnuteľnosti, žalobca sa domáha vydania neodkladného opatrenia z nasledovných dôvodov: Pokiaľ by žalovaný zrealizoval výkon záložného práva na základe falzifikátu Zmluvy o zriadení záložného práva, žalobcovi by bola spôsobená škoda veľkého rozsahu vo výške najmenej 70.000,- EUR bez DPH, pričom pri výkone záložného práva žalovaným by s veľkou pravdepodobnosťou taktiež zaniklo vlastnícke právo žalobcu k nehnuteľnostiam, ktoré majú spoločne zjavne oveľa vyššiu hodnotu, ako 150.000,- EUR bez DPH, čím by bola spôsobená žalobcovi ďalšia škoda veľkého rozsahu. V slovenskom poriadku platí zásada, že údaja katastra súd hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Nakoľko ohľadom určenia, či tu právo alebo nie je, t.j. o existencii alebo neexistencii sporného záložného práva nie je právoplatne rozhodnuté v súdnom spore ani orgánmi činnými v trestnom konaní (žalobca v najbližších dňoch hodlá podať trestné oznámenie), a bez právoplatného rozhodnutia súdu nie je možná náprava stavu v katastri nehnuteľností, žalobcovi hrozí obava závažného zásahu do vlastníckeho práva

žalobcu k nehnuteľnosti. Potreba nariadenia neodkladného opatrenia sa javí naliehavá a neodkladná, nakoľko účinným neodvrátením bezprostredne hroziacej ujmy môže dôjsť k nezvratnému stavu, a to zmenou vlastníckych vzťahov v dôsledku predaja nehnuteľností tretej osobe. Reálnosť obavy žalobca odôvodňuje skutočnosťou, že žalovaný v osobnej komunikácii so žalobcom viackrát pred prítomnými svedkami prezentoval, že pokiaľ nedôjde zo strany dlžníka k úhrade pohľadávky, žalovaný pristúpi k realizácii výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou. Je vysoká miera predpokladu, že žalovaný bude v čo najkratšom čase vykonávať úkony smerujúce k výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby. Nenariadením neodkladného opatrenia bude protiprávny stav naďalej pretrvávať a nebude naplnená požiadavka ochrany vlastníckeho práva žalobcu. Žalobca k návrhu priložil Zmluvu o zriadení záložného práva znejúcu na sumu 80.000,- eur, Zmluvu o zriadení záložného práva znejúcu na sumu 150.000,- eur, potvrdenie o nahliadnutí do administratívneho spisu na katastri, návrh na vklad záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 22.09.2016, rozhodnutie Okresného úradu Ž., katastrálny odbor o povolení vkladu záložného práva k nehnuteľnostiam sp.zn. C. - XXXX/XXXX, LV č. XXX a potvrdenie z Notárskeho centrálneho registra osvedčených podpisov.

4. Podľa ustanovenia § 324 ods. 1 a 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

5. Podľa ustanovenia § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

6. Podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. c) a d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

7. Podľa ustanovenia § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

8. Podľa ustanovenia § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

9. Ustanovenie § 324 ods. 1 upravuje prípady, v ktorých môže súd nariadiť neodkladné opatrenie. Navrhovateľ neodkladného opatrenia je povinný uviesť v návrhu rozhodujúce skutočnosti, ktoré odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Ďalej je povinný hodnoverne osvedčiť dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, pričom k návrhu musí pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. Neodkladné opatrenie je teda právnym inštitútom, účelom ktorého je zabezpečiť rýchlu úpravu právnych pomerov strán v spore alebo zabezpečiť výkon existujúceho, hoci ešte nevykonateľného alebo očakávaného súdneho rozhodnutia. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je, aby bolo žalobcom tvrdené a osvedčené, že existuje určité právo, resp. právny vzťah medzi stranami konania, že toto právo je porušované alebo ohrozené, a že na jeho ochranu je potrebná bezodkladná úprava právnych vzťahov medzi stranami práve vo forme nariadenia neodkladného opatrenia, pričom navrhovaným neodkladným opatrením sa medzi stranami nevytvorí nenávratný stav a neprimeraným spôsobom sa nezasiahne do ich právnych vzťahov. Z účelu neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej. Dokazovanie pred rozhodnutím o návrhu neodkladného opatrenia nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní, ale má povahu osvedčovania. Súd na základe žalobcom predložených alebo označených dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu neodkladného opatrenia. Ďalším predpokladom, kedy môže súd nariadiť neodkladné opatrenie je stav, kedy sledovaný účel opatrenia nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

10. Žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí osvedčiť, či je obava z ohrozenia reálna, teda že subjekt, ktorému navrhuje uložiť nejakú povinnosť (alebo zákaz) neodkladným opatrením koná tak (robí faktické a právne úkony), že v konečnom dôsledku môže dôjsť k sťaženiu alebo znemožneniu ďalšieho konania alebo rozhodovania vo veci samej, resp. zmareniu prípadného núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Ohrozenie nároku žalobcu, či už subjektívne alebo objektívne, musí byť konkrétne a navrhovateľ neodkladného opatrenia ho musí vždy osvedčiť. Nestačí iba abstraktná (pravdepodobná) možnosť ohrozenia práv účastníka. Chýbajúce osvedčenie ohrozenia práva strany nemožno ničím nahradiť, lebo je základnou podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia. Súd neodkladným opatrením upravuje pomery strán konania, pritom je povinný poskytnúť ochranu tomu, kto sa vydania neodkladného opatrenia domáha, ale v rámci ústavných pravidiel tiež tomu, proti komu návrh smeruje. Neodkladné opatrenia s ohľadom na ich charakter nemôžu spravidla zasiahnuť do základných práv alebo slobôd strán, lebo rozhodnutia o nich nemusia zodpovedať konečnému meritórnemu rozhodnutiu.

11. Vzhľadom na skutočnosti tvrdené žalobcom v rámci návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd vyhodnocoval otázku, či žalobcom opísané skutočnosti a predložené listinné dôkazy osvedčujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov spôsobom navrhovaným žalobcom. Všetky vyššie uvedené podmienky súd skúmal vo väzbe na predmet budúceho konania vo veci samej. Iba v súvislosti s nárokom uplatneným v meritórnom konaní je totiž možné posúdiť, či je správne zvolený okruh strán konania, či je naozaj potrebné upraviť právne vzťahy medzi nimi prostredníctvom inštitútu neodkladného opatrenia, či je vhodne zvolený druh neodkladného opatrenia a efektívne naformulovaný jeho obsah, ako aj celkovú opodstatnenosť jeho nariadenia a primeranosť ukladanej povinnosti.

12. Po preskúmaní vyššie uvedených podmienok dospel súd k záveru, že podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia nie sú splnené z dôvodu chýbajúcej potreby bezodkladnej úpravy pomerov. Súd nemá osvedčenú existenciu reálnej obavy z ohrozenia právneho postavenia žalobcu, ako vlastníka nehnuteľností zaťažených záložným právom zriadeným v prospech žalovaného, ktorá bezprostredne vyžaduje rýchlu súdnu ochranu. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca obavu z ohrozenia jeho právneho postavenia odôvodnil tým, že žalovaný prezentoval, že pokiaľ nedôjde zo strany dlžníka k úhrade pohľadávky, žalovaný pristúpi k realizácii výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou. Žalobca však nijakým spôsobom neosvedčil ani nepreukázal, že žalovaný skutočne vykonáva záložného právo, resp. žeby niečo aspoň nasvedčovalo tomu, že žalobca začal uskutočňovať úkony smerujúce k výkonu záložného práva. Odôvodnenie obavy a potreby nariadenia neodkladného opatrenia spočíva v tom, že žalovaný v budúcnosti pristúpi k výkonu záložného práva, čím dôjde k ohrozeniu právneho postavenia žalobcu, ako vlastníka nehnuteľností zaťažených záložným právom zriadeným v prospech žalovaného. Z tvrdení žalobcu a pripojených listinných dôkazov nesporne vyplývajú pochybnosti o platnosti Zmluvy o zriadení záložného práva, na ktoré nadväzuje i otázka existencie záložného práva zriadeného v prospech žalovaného, avšak skúmanie týchto skutočností bude predmetom dokazovania vo veci samej. Samotné pochybnosti o platnosti Zmluvy o zriadení záložného práva nezakladajú bez ďalšieho dôvod pre nariadenie neodkladného opatrenia.

13. Neodkladné opatrenie sa vydáva iba v prípade ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená (§ 325 ods. 1 . Žalobca v návrhu žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa úkonov smerujúcim k výkonu záložného práva. Žalobca v návrhu tvrdí, že je vysoká miera predpokladu, že žalovaný bude v čo najkratšom čase vykonávať úkony smerujúce k výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby. Na základe akých skutočností žalobca dospel k týmto záverom však žiadnym spôsobom neuvádza, ani nepreukazuje. Z návrhu žalobcu, ani predložených dôkazov súčasne ani nevyplýva, žeby žalobca uskutočňoval kroky smerujúce k výkonu záložného práva, ktoré by osvedčovali naliehavosť úpravy pomerov.

14. V zmysle právnej úpravy § 151l ods. 1, ods. 4 Občianskeho zákonníka, je záložný veriteľ povinný písomne oznámiť záložcovi a dlžníkovi začatie výkonu záložného práva, pričom ak je záložné právo zapísané aj v katastri nehnuteľností, záložný veriteľ je povinný oznámenie o začatí výkonu záložného práva zaslať príslušnému okresnému úradu, ktorý začatie výkonu záložného práva vyznačí v katastri nehnuteľností. Ak by bol žalovaný pristúpil k výkonu záložného práva, žalobca by bol v zmysle vyššie uvedenej právnej úpravy o tom písomne upovedomený, prípadne by táto skutočnosť vyplývala z výpisu z katastra nehnuteľností listu vlastníctva č. XXX.

15. V zmysle § 329 ods. 2 CSP, je pre neodkladné opatrenie rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Znamená to, že neodkladným opatrením nemožno zvrátiť stav, ktorý aktuálne neexistuje, a žalobca sa iba domnieva, že môže v budúcnosti vzniknúť za určitých okolností, napr. ak dlžník nesplní pohľadávku voči žalovanému, a preto žalovaný začne výkon záložného práva. Žalobcovi ku dňu rozhodovania o návrhu reálne nehrozí ohrozenie jeho právneho postavenia, pretože žalovaný neuskutočňuje úkony smerujúce k výkonu záložného práva. V danej veci existuje len pravdepodobná možnosť ohrozenia práv žalobcu.

16. Návrh na vydanie neodkladného opatrenia spolu s návrhom na rozhodnutie vo veci samej obsahuje argumentáciu, ktorá môže byť podkladom iba pre rozhodnutie vo veci samej. Žalobca poukazuje na rôzne dôvody, pre ktoré by mala byť Zmluva o zriadení záložného práva považovaná za absolútne neplatnú, v nadväznosti na čo sa domáha určenia neexistencie záložného práva zriadeného touto zmluvou. Za danej situácie však tieto skutočnosti budú predmetom dokazovania vo veci samej. Súd opäť zdôrazňuje, že žalobca netvrdí, pričom z návrhu a predložených dôkazov ani nevyplýva, žeby žalovaný už pristúpil, resp. uskutočňoval úkony smerujúce k výkonu záložného práva. Žalobca naliehavosť úpravy pomerov odôvodnil len všeobecným vyjadrením sa žalovaného v tom smere, že pokiaľ nedôjde zo strany dlžníka k úhrade pohľadávky, žalovaný pristúpi k realizácii výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou.

17. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia súd povinne nevykonáva dokazovanie. Pred nariadením predbežného opatrenia sa skutočnosti len osvedčujú, pričom na základe skutočností tvrdených žalobcom v návrhu nemožno dospieť k záveru o osvedčení naliehavosti nariadenia neodkladného opatrenia, a to z dôvodu chýbajúcej potreby bezodkladnej úpravy pomerov. Žalobca v návrhu netvrdí, ani neuvádza žiadne skutočnosti svedčiace tomu, že žalovaný uskutočňuje kroky a úkony smerujúce k výkonu záložného práva. Začatie výkonu záložného práva žalovaným súčasne nevyplýva ani z aktuálneho výpisu listu vlastníctva č. XXX z katastra nehnuteľností, dostupného na internete ku dňu rozhodovania súdu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Potreba poskytnutia ochrany nariadením neodkladného opatrenia sa preto javí ako neosvedčená a predčasná. Preto súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, dvojmo prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline (§ 357 písm. d) .

Odvolanie možno podať písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 .

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).