Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/89/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Mihalčínovej a sudcov JUDr. Milana Končeka a JUDr. Evy Baranovej v právnej veci žalobcu: Ochranca práv spotrebiteľov, občianske združenie, IČO: 42395593, so sídlom Horná 15, Banská Bystrica, zast. JUDr. Roman Dula, advokát - konateľ, Advokátska kancelária Lexpert s.r.o., Horná 15, Banská Bystrica, proti žalovanému: Krajský súd v Košiciach, Štúrova 29, Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1SprI/68/2016 zo 6.7.2016 takto

rozhodol:

I. Žalobu z a mi e t a .

II. Žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca žiadal preskúmať rozhodnutie žalovaného č. 1SprI/68/2016 zo 6.7.2016, ktorým podľa § 59 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len ) potvrdil rozhodnutie Okresného súdu Košice II sp.zn. 1SprI/47/2016 z 24.5.2016 o nevyhovení žiadosti žiadateľa týkajúcej sa sprístupnenia „živých“ súdnych spisov vedených na Okresnom súde Košice II, v ktorých vystupujú ako účastníci konania akciové spoločnosti uvedené v bode 1 až 8 žiadosti v rozsahu žalobca, žalovaný, ak ním je fyzická osoba, bydlisko, resp. obchodné miesto.

2. Z obsahu pripojených administratívnych spisov súd zistil, že žalobca žiadosťou zo 4.5.2016 sa domáhal sprístupnenia zoznamu „živých“ (neskončených) súdnych konaní vedených na Okresnom súde Košice II, v ktorých vystupujú ako účastníci konania 1. Československá obchodná banka, a.s., so sídlom Michalská 18, Bratislava, 2. OTP Banka Slovensko, a.s., so sídlom Štúrova 5, Bratislava, 3. Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, 4. Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, 5. Tatra banka, a.s., so sídlom Hodžovo námestie 3, Bratislava, 6. UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky, so sídlom Šancová 1/A, Bratislava, 7. Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 1, Bratislava, 8. Consumer Finance Holding, a.s., so sídlom Hlavné námestie 12, Kežmarok s uvedením identifikácie žalobcu/žalovaného (meno, priezvisko, bydlisko, resp. obchodné meno, sídlo) dátum podania žaloby, číslo konania, predmet konania.

3. Okresný súd Košice II rozhodnutím sp.zn. 1SprI/47/2016 z 24.5.2016 nevyhovel žiadosti žiadateľa v časti týkajúcej sa sprístupnenia informácií, v ktorých vystupujú ako účastníci konania akciové spoločnosti uvedené v bodoch 1 až 8 žiadosti v rozsahu: žalobca, žalovaný, ako ním je fyzická osoba, bydlisko, resp.

obchodné meno. Pokiaľ ide o požadovaný zoznam konaní, v ktorých ako účastníci vystupujú obchodné spoločnosti uvedené v bode 1 až 8 žiadosti v rozsahu: žalobca, žalovaný, dátum podania žaloby, číslo konania a predmet konania, v tejto časti žiadosti povinná osoba žiadateľovi vyhovela a informácie mu dňa 24.5.2016 sprístupnila.

4. V odôvodnení rozhodnutia citovala § 9 ods. 1, 2 a § 12 zák. č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám, § 4 ods. 1 zák. č. 122/2013 Z.z. o ochrane osobných údajov, Článok 26 Ústavy SR, pri ktorom uviedla, že lustráciou súdnych spisov zistila, že účastníkmi žiadateľom požadovaného zoznamu súdnych konaní sú fyzické osoby označené menom a priezviskom. Má za to, že v danom prípade sa na sprístupnenie informácie - kto vystupuje v konaniach v postavení žalobcu, žalovaného, ktorým je fyzická osoba, vzťahuje obmedzenie prístupu k informáciám, pretože ich poskytnutím by došlo k ohrozeniu právom chránených záujmov a zásahu do súkromia dotknutej osoby. Poukázala aj na účel § 9 zák. č. 211/2000 Z.z., a to chrániť informácie týkajúce sa súkromia a osobných údajov fyzických osôb, pričom právo na ochranu súkromia je právo osoby rozhodnúť podľa vlastného uváženia, či a v akom rozsahu majú byť skutočnosti osobného súkromia sprístupnené iným, a poukázala pritom na rozsudok NS SR č. 45/2011, sp.zn. 6Sžo/250/2008. Nesprístupnenie informácií v časti týkajúcej sa informácií o bydlisku, resp. obchodného mena žalobcu/žalovaného odôvodnila tým, že síce informačný systém eviduje uvedené údaje, avšak pri procese usporadúvania informácií v snahe o vyhovenie žiadosti je nutné v každej veci vytvoriť spis, ktoré sa nachádzajú na viacerých miestach na súde, a vytvoriť tak nový súbor informácií. Zastáva názor, že v danom prípade nie je povinná spracovávať a vytvárať prehľady informácií alebo inak usporadúvať informácie podľa kritérií stanovených žiadateľom tak, že sa z nich po spracovaní stanú kvalitatívne odlišné, resp. nové informácie.

5. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca - žiadateľ s tým, že rozhodnutie je v rozpore s Ústavou SR a zákonom č. 211/2010 Z.z., resp., že neumožňuje spotrebiteľskému združeniu výkon činnosti, na ktorú bolo v súlade so zákonom založené. Navrhol rozhodnutie Okresného súdu Košice II zrušiť a vrátiť mu vec na nové prejednanie a rozhodnutie.

6. Žalovaný rozhodnutím č. 1SprI/68/2016 zo 6.7.2016 podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku potvrdil rozhodnutie Okresného súdu Košice II sp.zn. 1SprI/47/2016 z 24.5.2016 o nevyhovení žiadosti žiadateľa týkajúcej sa sprístupnenia „živých“ súdnych konaní vedených na ich súde, v ktorých vystupujú ako účastníci konania akciové spoločnosti uvedené v bodoch 1 až 8 žiadosti v rozsahu: žalobca, žalovaný, ak ním je fyzická osoba, bydlisko, resp. obchodné meno. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že sa stotožňuje s právnym názorom povinnej osoby (žalovaného), pričom poukazuje na rozhodnutie NS SR sp.zn. 6Sži/9/2013 zo 14.9.2014 „ SR v Článku 26 zaručuje právo na informácie a zároveň upravuje obmedzenia, ktoré je potrebné dodržiavať pri uplatňovaní práva na informácie tak, aby sa vytvorila primeraná rovnováha medzi právom na informácie na jednej strane a právom na súkromie na druhej strane. Práve z týchto dôvodov ustanovenie § 9 ods. 1 a 2 zák. č. 211/2000 Z.z. upravuje, že informácie, ktoré sa dotýkajú osobnosti a súkromia fyzickej osoby a informácie o osobných údajov fyzickej osoby, ktoré sú spracúvané v informačnom systéme za podmienok ustanovených zákonom, povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje osobitný zákon alebo s predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutej osoby. Účelom ustanovenia § 9 zák. č. 211/2000 Z.z. je chrániť informácie týkajúce sa súkromia a osobné údaje fyzických osôb. Súčasťou práva na ochranu súkromia je aj ochrana osobných údajov. Zásady ochrany osobných údajov stanovuje zákon č. 428/2002 Z.z. tak, že osobným údajom je informácia týkajúca sa fyzickej osoby, ktorá je „určená“ alebo „určiteľná“, resp. ktorá je na základe určitého súboru rôznych údajov konkrétne identifikovateľná a nezameniteľná s inou osobou. Ak žiadateľ požiadal o sprístupnenie informácií, o sprístupnenie dokumentov obsahujúcich informácie o osobných údajoch fyzickej osoby, povinná osoba ich podľa § 9 ods. 1 a 2 zák. č. 211/2000 Z.z. sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje osobitný zákon alebo na základe predchádzajúceho písomného súhlasu dotknutej osoby (osoby, ktorej sa týka informácia o súkromí, alebo osobný údaj). Keďže tieto ustanovenia neukladajú povinnej osobe povinnosť požiadať o písomný súhlas dotknutej osoby, povinná osoba nemusí žiadať dotknutú osobu (resp. blízku osobu alebo zákonného zástupcu) o súhlas. Ak žiadateľ o informáciu nevie preukázať takýto súhlas dotknutej osoby, alebo ak súhlas nie je založený v úradnom spise, povinná osoba informáciu nesprístupní.

7. K argumentácii, kde sa odvolateľ odvoláva na rozsudok NS SR sp.zn. 3Sži/28/2013 z 11.2.2014 uviedol, že v tomto rozhodnutí najvyšší súd poukázal na to, že pokiaľ ide o informácie zo súdneho registra, ktoré sa týkajú fyzických osôb, konkrétne meno a priezvisko, adresa trvalého bydliska,

resp. korešpondenčná adresa, na ktorej účastník preberá súdne zásielky, takéto údaje majú povahu „osobných údajov“, na základe ktorých je osoba odporcu určiteľná a nastáva tu predpokladané obmedzenie podľa ust. § 4 ods. 1 zák. č. 122/2013 Z.z. o ochrane osobných údajov. Podľa ust. § 12 zák. č. 211/2000 Z.z. všetky obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon.

8. Žiadateľ - žalobca sa domáhal identifikácie fyzických osôb v postavení žalobca/žalovaný, ich bydlisko, resp. obchodné meno a vyhovením jeho žiadosti by došlo ku konkretizácii fyzických osôb a uvedením bydliska k sprístupneniu osobných údajov, ktorých ochranu zabezpečuje § 9 ods. 1, 2 zák. č. 211/2000 Z.z. v spojení s § 4 ods. 1 zák. č. 122/2013 Z.z. Ochrana osobných údajov sa vzťahuje aj na obchodné meno fyzickej osoby - podnikateľa, pretože jeho obchodným menom je meno a priezvisko fyzickej osoby (fyzická osoba - podnikateľ si k svojmu menu môže pripojiť dodatok, ktorý špecifikuje osobu podnikateľa alebo druh podnikania).

9. Žalobca včas podanou žalobou na nariadenom pojednávaní žiadal, aby súd v súlade s ust. § 191 ods. 3 písm. a/ SSP zrušil rozhodnutie žalovaného č. 1SprI/68/2016 zo 6.7.2016, ktorým bolo jeho odvolanie z 13.6.2016 zamietnuté, ako aj rozhodnutie Okresného súdu Košice II č. 1SprI/47/2016 z 24.5.2016 a vrátil vec na ďalšie konanie.

10. V žalobe uviedol, že požadované informácie má povinná osoba evidované v informačnom systéme, z ktorého vie informácie jednoduchým spôsobom poskytnúť. Ako vyplýva aj z rozsudku NS SR č.k. 3Sži/28/2013 z 11.2.2014 zlustrovanie súdneho registra a vyhotovenie výstupu z lustrácie nemožno považovať za vytváranie nových informácií. Z informačného systému povinnej osoby možno jednoduchým spôsobom vytvoriť tabuľku, ktorej obsahom je meno, t.j. krstné meno a priezvisko, obchodné meno, názov, resp. iné označenie žalobcu/žalovaného, predmet konania, spisová značka, dátum podania. Nežiadal žiadosťou, aby povinná osoba spracovala existujúce informácie takým spôsobom, aby sa z nich po spracovaní stali kvalitatívne odlišné informácie. To, že meno jednoznačne neidentifikuje osobu, je zrejmé už len z toho, že v SR je veľký počet menovcov, ktorí majú totožné krstné meno ako aj priezvisko, napr. výstup z internetovej stránky telefonny.zoznam.sk. Poskytovanie informácií evidenčného charakteru je zaužívanou praxou takmer všetkých súdov SR, ktoré požadované informácie bez problémov poskytujú (už 35 okresných súdov SR takéto informácie poskytlo). Má za to, že postup žalovaného ako aj orgánu nižšieho stupňa v danom prípade je aj v rozpore s princípom právnej istoty, keď sa bezdôvodne odchýlil od zaužívanej praxe. K ojedinelým prípadom, keď okresný súd neposkytuje požadované informácie v celom rozsahu, predkladá rozhodnutie KS v Banskej Bystrici č.k. SprI.3046/16 z 27.6.2016, v ktorom bolo potvrdené, že „len samotné meno a priezvisko účastníka konania samo o sebe nemusí byť znakom tvoriacim určiteľnosť fyzickej osoby, pokiaľ s ním nie sú spojené ďalšie znaky identifikujúce jeho osobu (napr. podľa bydliska ako to požaduje oprávnená osoba)“... „Odvolací orgán však má za to, že poskytnutie požadovaných informácií v časti identifikácie žalobcu a žalovaného v rozsahu meno a priezvisko žalovaného nemá za následok porušenie ochrany osobných údajov fyzickej osoby, resp. fyzických osôb zaručenej v § 9 ods. 1 a 2 Zákona o slobode informácií.“ Okrem uvedeného rozsudku KS Banská Bystrica ako prílohu zaslal odpoveď KS v Žiline č. Spr.I 55/2016 zo 16.8.2016.

11. Podľa jeho názoru by nedošlo k zásahu do ochrany osobných údajov ani v prípade, ak by povinná osoba poskytla mu popri mene účastníka konania aj jeho adresu. Meno ani v spojení s adresou nie je jedinečným identifikátorom fyzickej osoby. Pokiaľ by išlo o osobné údaje, tak je potrebné prihliadať na fakt, že žalobca je subjektom oprávneným konať vo veci ochrany kolektívnych záujmov spotrebiteľov a poskytnutie mena spolu s adresou účastníka by bolo dôvodné v súlade s § 10 ods. 3 písm. f/ a g/ zák. č. 122/2013 Z.z. Ak žalovaný alebo orgán nižšieho stupňa boli toho názoru, že poskytnutie adresy popri mene účastníka by došlo k zásahu do ochrany osobných údajov, resp. ich informačný systém súdu neumožňuje popri ostatných požadovaných informácií poskytnúť aj adresu účastníka konania, tak mali odmietnuť jeho žiadosť ohľadom poskytnutia adresy a vo zvyšku mali žiadosti vyhovieť a nie ju celú odmietnuť. Podľa jeho názoru nemožno citovaným rozhodnutím žalovaného v odôvodnení rozsudku, a to rozsudok NS SR sp.zn. 6Sži/9/2013 zo dňa 14.3.2014 vzťahovať na daný prípad.

12. Postupom žalovaného ako aj orgánu nižšieho stupňa bolo porušené právo žalobcu na informácie v zmysle Článku 26 ods. 1 a 5 Ústavy SR. Z § 25 ods. 1 zák. č. 250/2007 Z.z. vyplýva, že združenie môže podať návrh na vydanie predbežného opatrenia podľa Článku 25 ods. 1 orgánu dozoru alebo návrh

na začatie konania na súde vo veci ochrany práv spotrebiteľov, a to vrátane konania vo veci ochrany kolektívnych záujmov spotrebiteľov alebo môže byť účastníkom konania (a/), ak sú takéto ciele hlavnou náplňou jeho činnosti alebo (b/) je uvedené v zozname oprávnených osôb vedenom Európskou komisiou (ďalej len „zoznam oprávnených osôb“) bez toho, aby bolo dotknuté právo súdu preskúmať, či je tento subjekt oprávnený v danom prípade podať návrh na začatie konania.

13. Podľa § 302 Civilného sporového poriadku môže žalobu o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach proti dodávateľovi podať iba právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa a orgán dohľadu podľa osobitného predpisu. Pri tejto žalobe má teraz spotrebiteľské občianske združenie ešte viac práv ako samotný spotrebiteľ.

14. V stratégii spotrebiteľskej politiky SR na roky 2014 - 2020 Ministerstvo hospodárstva SR konštatuje, že kľúčové miesto pri ochrane spotrebiteľov pred protiprávnym konaním predávajúcich z hľadiska súkromnoprávneho presadzovania kolektívnych záujmov spotrebiteľov zastávajú v Slovenskej republike spotrebiteľské združenia. Združenie môže na základe § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa iniciovať súdne konanie s cieľom zakročiť v kolektívnom záujme spotrebiteľov, t.j. nezávisle od akéhokoľvek individuálneho sporu medzi spotrebiteľom a predávajúcim. Spotrebiteľské združenia v SR zohrávajú nezameniteľnú úlohu pri snahe o dodržiavanie spotrebiteľských práv. Napadnuté rozhodnutie je v rozpore s Ústavou SR a Zákonom o slobodnom prístupe k informáciám a zároveň neumožňuje spotrebiteľskému združeniu výkon činnosti, na ktorú bolo v súlade so zákonom založené.

15. Žalovaný v písomnom vyjadrení nežiadal vo veci nariadiť pojednávanie a navrhol žalobu zamietnuť zo všetkých skutkových zistení a ich právneho hodnotenia, ktoré uviedol v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia.

16. Správny súd v konaní podľa § 177 a nasl. zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, oboznámil sa s obsahom žaloby, písomným vyjadrením žalovaného, pripojenými administratívnymi spismi žalovaného ako aj Okresného súdu Košice II a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

17. Podľa § 11 ods. 1 písm. d/ zák. č. 211/2000 Z.z. povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka rozhodovacej činnosti súdu vrátane medzinárodných súdnych orgánov alebo orgánu činného v trestnom konaní okrem informácie, ktorá sa sprístupňuje podľa osobitného predpisu rozhodnutia policajta v prípravnom konaní podľa druhej časti druhej hlavy piateho dielu Trestného poriadku a informácie o vznesení obvinenia vrátane opisu skutku, ak ich sprístupnenie nezakazuje zákon alebo ak ich sprístupnenie neohrozuje práva a právom chránené záujmy.

18. Podľa § 9 ods. 1 a 2 zák. č. 211/2000 Z.z. informácie, ktoré sa dotýkajú osobnosti a súkromia fyzickej osoby, písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo je prejavom osobnej povahy povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje osobitný zákon alebo s predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutej osoby. Informácie o osobných údajoch fyzickej osoby, ktoré sú spracúvané v informačnom systéme za podmienok ustanovených osobitným zákonom, povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje zákon alebo na základe predchádzajúceho písomného súhlasu dotknutej osoby.

19. Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 122/2013 Z.z. o ochrane osobných údajov osobnými údajmi sú údaje týkajúce sa určenej alebo určiteľnej fyzickej osoby, pričom takou osobou je osoba, ktorú možno určiť priamo alebo nepriamo najmä na základe všeobecne použiteľného identifikátora alebo na základe jednej či viacerých charakteristík alebo znakov, ktoré tvoria jej fyzickú, fyziologickú, psychickú, mentálnu, ekonomickú, kultúrnu alebo sociálnu identitu.

20. Podľa § 22 ods. 1 zák. č. 211/2000 Z.z. ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konania podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

21. V konkrétnom prípade žalobca písomnou žiadosťou žiadal o sprístupnenie zoznamu „živých“ (neskončených) súdnych konaní vedených na Okresnom súde Košice II, v ktorých vystupujú ako účastníci konania 1. Československá obchodná banka, a.s., 2. OTP Banka Slovensko, a.s., 3. Poštová banka, a.s., 4. Slovenská sporiteľňa, a.s., 5. Tatra banka, a.s., 6. UniCredit Bank Czech Republic and

Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky, 7. Všeobecná úverová banka, a.s., 8. Consumer Finance Holding, a.s., s uvedením identifikácie žalobcu/žalovaného (meno, priezvisko, bydlisko, resp. obchodné meno, sídlo), dátum podania žaloby, číslo konania, predmet konania. Okresný súd Košice II rozhodnutím sp.zn. 1SprI/47/2016 z 24.5.2016 žalobcovi ako žiadateľovi sprístupnil informácie na základe žiadosti, a to v rozsahu požadovaný zoznam konaní, v ktorých ako účastníci vystupujú obchodné spoločnosti uvedené v bode 1 až 8 žiadosti, a to v rozsahu žalobca/žalovaný, dátum podania žaloby, číslo konania a predmet konania. Žalobcovi však nesprístupnil informácie, v ktorých vystupujú ako účastníci konania akciové spoločnosti vedené v bodoch 1 až 8 žiadosti v rozsahu žalobca/žalovaný, ak ním je fyzická osoba, bydlisko, resp. obchodné meno. Z uvedeného je teda zrejmé, že žalobcovi ako žiadateľovi o poskytnutie informácií Okresný súd Košice II sčasti vyhovel a sčasti mu informácie nesprístupnil.

22. Správny súd vzhľadom na ustálenú súdnu prax, na ktorú poukazuje aj samotný žalobca v súlade s ust. § 139 ods. 2 SSP odkazuje na ustálenú súdnu prax v súvislosti s poskytovaním informácií zo súdnych spisov, ktorá vyplýva napr. z rozsudkov Najvyššieho súdu SR č.k. 3Sži/28/2013 z 11.2.2014, 3Sži/10/2014 z 28.1.2015, 8Sži/3/2014 z 18.2.2016, 6Sži/9/2013 zo 14.3.2014 a iné. V citovaných rozsudkoch Najvyšší súd SR robí výklad v súvislosti s nejednotným postupom súdov pri poskytovaní informácií zo súdnych spisov, čo robí predmet tohto konania zásadnou právnou otázkou aj v danej veci, pri ktorej je potrebné analyzovať dopad rozhodnutia na iné konania rovnakého súdu.

23. Najvyšší súd SR v rozsudku č.k. 3Sži/10/2014 zo dňa 28.1.2015, v ktorom poukazuje aj na rozsudok sp.zn. 3Sži/28/2013 z 11.2.2014 uvádza: „súdna prax smeruje k materiálnemu chápaniu obmedzenia prístupu k informáciám a preto ust. § 11 ods. 1 písm. d/, § 12 zák. č. 211/2000 Z.z. je nevyhnutné vykladať v spojení s § 4 ods. 1 zák. č. 122/2013 Z.z. o ochrane osobných údajov. Zásadnou právnou otázkou v tomto prípade nie je, či poskytnúť informácie zo súdnych registrov žiadateľovi, ale ktoré informácie je potrebné zo súdneho registra pred ich poskytnutím vylúčiť. V tejto súvislosti ide o osobné údaje fyzických osôb, meno a priezvisko v spojení s adresou trvalého bydliska, resp. korešpondenčná adresa, na ktorej účastník preberá súdne zásielky, už tvorí osobný údaj, na základe ktorého možno fyzickú osobu identifikovať. Z obsahu odvolania je zrejmé, že žalobca žiada informácie zo súdnych spisov z dôvodu zamýšľaného vstupu do súdneho konania, kde sú navrhovatelia právnické osoby. Údaje fyzickej osoby majú však nevyhnutne podobu „osobných údajov“, na základe ktorých je osoba odporcu v konaní určiteľná a nastáva tu predpokladané obmedzenie zo strany zákona na ochranu osobných údajov. Je potrebné uviesť, že nie všetci spotrebitelia majú záujem, aby tretie osoby nadobudli vedomosť o tom, že sú odporcami v súdnom konaní. Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 122/2013 Z.z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov osobnými údajmi sú údaje týkajúce sa určenej alebo určiteľnej fyzickej osoby, pričom takou osobou je osoba, ktorú možno určiť priamo alebo nepriamo, najmä na základe všeobecne použiteľného identifikátora alebo na základe jednej či viacerých charakteristík alebo znakov, ktoré tvoria jej fyzickú, fyziologickú, psychickú, mentálnu, ekonomickú, kultúrnu alebo sociálnu identitu. Meno a priezvisko žalobcu síce sami o sebe ešte nevyhnutne nemusia byť znakom tvoriacim určiteľnosť fyzickej osoby. Tvoria však 90% identity subjektu a preto v spojení s ďalšími i nepatrnými znakmi môže byť naplnená určiteľnosť osoby. Tá je daná v tom prípade, ak by údaje boli už v takom súhrne, že dotknutej osobe možno adresovať zásielky na adresu, na ktorú na základe údajov je pošta spôsobilá doručiť zásielku konkrétnemu adresátovi. Podľa § 12 zák. č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov všetky obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Oprávnenie odmietnuť sprístupnenie informácie trvá iba dovtedy, kým trvá dôvod nesprístupnenia informácie. Zo súdnych spisov sú informácie evidenčného charakteru. Tieto informácie má povinná osoba evidované v informačnom systéme (súdny manažment), z ktorého jednoduchým postupom vie informácie získať. Zadaním označenia navrhovateľa zlustruje register C, resp. Ro všetky súdne konania prebiehajúce na konkrétnom súde a takýto zoznam je možné z aplikácie vytlačiť. Aj v prípade, že zoznam nebude obsahovať úplné podrobnosti o odporcovi, bude pre žiadateľa aspoň informáciou, s ktorou môže žiadateľ pracovať. Žiadosti o sprístupnenie informácií v právnom režime zák.č. 211/2000 Z.z. nemôžu smerovať k získaniu osobných údajov fyzickej osoby (meno, priezvisko, dátum narodenia, adresa pre doručovateľa ...), ani komunikácia medzi žiadateľom a povinnou osobou nemôže prebiehať s obsahom osobných údajov. V tých prípadoch, kedy sú dotknuté osobné údaje, je nevyhnutné postupovať podľa § 44 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 64 ods. 1, 2 Vyhlášky MS SR č. 543/2005 Z.z. o spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších zmien a doplnkov.“

24. Správny súd poukazuje aj na závery, ktoré Najvyšší súd SR uviedol vo svojom rozsudku sp.zn. 6Sži/9/2013 zo 14.3.2014, na ktorý odkazuje aj žalovaný v odôvodnení svojho rozsudku, kde uvádza: SR v Článku 26 zaručuje právo na informácie a zároveň upravuje obmedzenia, ktoré je potrebné dodržiavať pri uplatňovaní práva na informácie tak, aby sa vytvorila primeraná rovnováha medzi právom na informácie na jednej strane a právom na súkromie na druhej strane. Práve z týchto dôvodov ust. § 9 ods. 1 a 2 zák. č. 211/2000 Z.z. upravuje, že informácie, ktoré sa dotýkajú osobnosti a súkromia fyzickej osoby a informácie o osobných údajoch fyzickej osoby, ktoré sú spracúvané v informačnom systéme za podmienok ustanovených zákonom, povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje osobitný zákon alebo s predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutej osoby. Účelom ust. § 9 zák. č. 211/2000 Z.z. je chrániť informácie týkajúce sa súkromia a osobné údaje fyzických osôb. Súčasťou práva na ochranu súkromia je aj ochrana osobných údajov. Zásady ochrany osobných údajov ustanovuje zák. č. 428/2002 Z.z. tak, že osobným údajom je informácia týkajúca sa fyzickej osoby, ktorá je „určená“ alebo „určiteľná“, resp. ktorá je na základe určitého súboru rôznych údajov konkrétne identifikovateľná a nezameniteľná s inou osobou. Ak žiadateľ požiada o sprístupnenie informácií, o sprístupnenie dokumentov obsahujúcich informácie o osobných údajoch fyzickej osoby, povinná osoba ich podľa § 9 ods. 1 a 2 zák. č. 211/2000 Z.z. sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje osobitný zákon alebo na základe predchádzajúceho písomného súhlasu dotknutej osoby (osoby, ktorej sa týka informácia o súkromí alebo osobitný údaj). Keďže tieto ustanovenia neukladajú povinnej osobe povinnosť požiadať o písomný súhlas dotknutej osoby, povinná osoba nemusí žiadať dotknutú osobu (resp. blízku osobu alebo zákonného zástupcu) o súhlas. Ak žiadateľ o informáciu nevie preukázať takýto súhlas dotknutej osoby alebo ak súhlas nie je založený v úradnom spise, povinná osoba informáciu nesprístupní.“

25. Najvyšší súd SR vo svojich rozsudkoch č.k. 3Sži/28/2013 z 11.2.2014, 3Sži/10/2014 z 28.1.2015, 8Sži/3/2014 z 18.2.2016, 6Sži/9/2013 poukázal na to, že pokiaľ ide o informácie zo súdneho spisu, ktoré sa týkajú fyzických osôb, konkrétne meno a priezvisko, adresa trvalého bydliska, resp. korešpondenčná adresa, na ktorej účastník preberá súdne zásielky, takéto údaje majú povahu „osobných údajov“, na základe ktorých je osoba odporcu určiteľná a nastáva tu predpokladané obmedzenie podľa § 4 ods. 1 zák. č. 122/2013 Z.z. Podľa § 12 zák. č. 211/2000 Z.z. všetky obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon.

26. V danom prípade na žiadosť žalobcu o sprístupnenie informácií Okresný súd Košice II žalobcovi na základe jeho žiadosti o sprístupnenie informácií zaslal odpoveď listom 1SprI/47/2016 z 24.5.2016 a zaslal mu zoznam konaní, v ktorých ako účastníci vystupujú ním uvedené obchodné spoločnosti s uvedením žalobcu, žalovaného, dátumu podania žaloby, čísla konania a predmetu sporu, po vylúčení osobných údajov týkajúcich sa mena, priezviska žalobcu a žalovaného. Okresný súd Košice II rozhodnutím č.k. 1SprI/47/2016 z 24.5.2016 nevyhovel žiadosti žalobcu o poskytnutie informácie - o živých súdnych konaniach vedených pred súdom, v ktorých vystupujú ako účastníci Československá obchodná banka, a.s., OTP Banka Slovensko, a.s., Poštová banka, a.s., Slovenská sporiteľňa, a.s., Tatra banka, a.s., UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky, Všeobecná úverová banka, a.s., Consumer Finance Holding, a.s., v rozsahu žalobcu/žalovaného, ak ním je fyzická osoba, a bydliska, resp. obchodného mena. Z uvedených rozhodnutí jednoznačne vyplýva, že žiadosti žalobcov o poskytnutie informácií Okresný súd Košice II sčasti vyhovel a nevyhovel jeho žiadosti iba v rozsahu v časti týkajúcej sa sprístupnenia informácií, v ktorých vystupujú ako účastníci konania akciové spoločnosti uvedené v bodoch 1 až 8 žiadosti, a to v rozsahu žalobca/žalovaný, ak ním je fyzická osoba, bydlisko, resp. obchodné meno, že meno a priezvisko v spojení s adresou trvalého bydliska, resp. korešpondenčná adresa, na ktorej účastník preberá súdne zásielky, už tvorí osobný údaj, na základe ktorého možno fyzickú osobu identifikovať, čím môže byť naplnená určiteľnosť osoby. Uvedené údaje by už boli v takom zhrne, že dotknutej osobe možno adresovať zásielky a adresu, na ktorú je pošta spôsobilá zásielku doručiť. To isté sa vzťahuje na obchodné meno fyzickej osoby - podnikateľa, pretože jeho obchodným menom je meno a priezvisko fyzickej osoby, ku ktorému si ale môže aj nemusí pripojiť dodatok, ktorý špecifikuje osobu podnikateľa ako druh podnikania.

27. Správny súd má za to, že žalovaný ako aj Okresný súd Košice II o žiadosti žalobcu na poskytnutie informácií na sprístupnenie informácií z registrov Okresného súdu Košice II postupovali v súlade so zákonom a s ustálenou súdnou praxou, ktorá vyplýva už z citovaných rozsudkov Najvyššieho súdu SR (sp.zn. 3Sži/28/2013 z 11.2.2014, 3Sži/10/2014 z 28.1.2015, 8Sži/3/2014 z 18.2.2016, 6Sži/9/2013

zo 14.3.2014 a iné). Z uvedeného dôvodu správny súd sa nestotožňuje s námietkou žalobcu, že by žalovaný, resp. Okresný súd Košice II ohľadne jeho žiadosti o sprístupnenie informácie zo súdnych registrov nepostupovali v súlade so súdnou praxou, ktorá vyplýva aj z rozsudkov Najvyššieho súdu SR.

28. Správny súd po preskúmaní rozhodnutia žalovaného ako aj rozhodnutia Okresného súdu Košice II dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a preto ju podľa § 190 SSP zamietol.

29. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 a žalobcovi, ktorý v konaní úspešný nebol, nepriznal právo na ich náhradu.

30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Košiciach v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ak sa rozhodlo o a) správnej žalobe, ak žalovaným orgánom verejnej správy je správca dane alebo orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku podanom voči rozhodnutiu alebo opatreniu správcu dane, b) správnej žalobe, ak žalovaným orgánom verejnej správy je Úrad pre verejné obstarávanie, ktorý rozhodol vo veciach týkajúcich sa výkonu dohľadu nad verejným obstarávaním, c) správnej žalobe vo veciach správneho trestania, d) správnej žalobe vo veciach administratívneho vyhostenia.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania.

Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 odseku 2 písm. c) a d) alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.