Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1T/17/2018

Uznesenie

Okresný súd Bratislava II v konaní pred samosudkyňou JUDr. Máriou Szabóovou v trestnej veci obvineného A. Z., stíhaného pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 4 písm. b) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. účinného v čase spáchania skutku, v Bratislave dňa 01.03.2018 takto

rozhodol:

Podľa § 241 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku s použitím § 215 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku samosudca z a s t a v u j e trestné stíhanie obvineného A. Z., H.. XX.XX.XXXX N. S., trvale bytom Z. X. XXX/XX, S., t. č. na neznámom mieste - ušlý, podľa obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava II zo dňa 16.02.2018, sp. zn. 1Pv 254/17/1102-15, trestne stíhaného pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 písm. b) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. účinného v čase spáchania skutku na skutkovom základe, že pod zámienkou pôžičky vylákal od poškodeného E. C. finančnú hotovosť vo výške 58.421,30 eura ( 1.760.000,-Sk ) takým spôsobom, že mu uviedol, že požičanú sumu vráti s 10 % navýšením , pričom si od E. C. požičal v C. na E. XX v presne nezistenom čase v septembri 2004 sumu vo výške 4.979,09 eura ( 150.000,-Sk ) , v októbri 2004 sumu vo výške 11.617,87 eura ( 350.000,- Sk ), v novembri 2004 sumu vo výške 19.916,35 eura ( 600.000,-Sk ), v decembri 2004 sumu vo výške 13.277,56 eura ( 400.000,-Sk ), vo februári 2005 sumu vo výške 16.596,96 eura ( 500.000,-Sk ), celkovo si požičal sumu vo výške 66.387,83 eura ( 2.000.000,-Sk ), pričom sa zaviazal vrátiť aj s úrokmi sumu vo výške 109.539,93 eura ( 3.300.000,-Sk ), celú finančnú hotovosť poškodenému nevrátil, z tejto sumy vrátil poškodenému iba sumu vo výške 7.966,54 eura ( 240.000,-Sk ), čím spôsobil poškodenému E. C. škodu vo výške 58.421,30 eura ( 1.760.000,-Sk ),

pretože tento skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.

Súd podľa § 281 ods. 3 Trestného poriadku per analogiam odkazuje poškodeného E. C., H.. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XX, C. s jeho nárokom na náhradu škody voči obvinenému na civilný proces.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava II podal dňa 16.02.2018 obžalobu, č. k. 1Pv 254/17/1102-15 na Okresný súd Bratislava II na obvineného A. Z. pre trestný čin § podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 písm. b) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. účinného v čase spáchania skutku ďalej ( „Trestného zákona“) na skutkovom základe uvedenom vo výroku tohto uznesenia.

Samosudca podľa § 241 ods. 1 Trestného poriadku obžalobu spolu so spisom preskúmal a zistil, že sú splnené dôvody pre zastavenie trestného stíhania podľa § 241 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku s použitím § 215 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku - skutok, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie, nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Uvedené súd odôvodňuje týmito skutočnosťami:

V zmysle § 250 ods. 1 Trestného zákona spácha trestný čin „Podvod“ ten, kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl a spôsobí tak na cudzom majetku škodu nie nepatrnú.

Základná skutková podstata trestného činu podvodu vyžaduje, aby bolo úmyselným zavinením páchateľa pokryté nie len to, že iného uvádza do omylu alebo využíva iného omyl alebo úmyselným zavinením páchateľa musí byť pokryté aj to, že takýmto konaním chce spôsobiť na cudzom majetku škodu a zároveň chce seba alebo iného obohatiť. Úmyselné zavinenie páchateľa sa musí vzťahovať ku všetkým týmto znakom skutkovej podstaty trestného činu podvodu a prípadne , že sa úmysel vzťahuje len niektorým z nich (napr. uvádzanie iného do omylu), kým k iným je dané zavinenie len z nedbanlivosti (napr. prípadne spôsobenie škody a prípadné obohatenie páchateľa alebo niekoho iného) nemôže ísť o spáchanie trestného činu podvodu.

K naplneniu subjektívnej stránky trestného činu nestačí, že páchateľ len úmyselne konal ( teda, že konal tak ako konať chcel), ale je potrebné aby úmyselne porušil alebo ohrozil záujem chránený trestným zákonom, spôsobom v tomto zákone uvedenom.

Pokiaľ sa páchateľove chcenie alebo uzrozumenie (úmysel) vzťahuje len na niektoré skutočnosti podriadené pod znaky uvedené v skutkovej podstate trestného činu, pričom na ostatné sa vzťahuje iba nedbanlivosť ( napr. vedomá nedbanlivosť) nemôže ísť o trestný čin úmyselný.

Čin je dokonaný obohatením páchateľa alebo iného. Páchateľ už v čase pôžičky peňazí musí konať v úmysle vypožičané peniaze buď vôbec nevrátiť, alebo ich nevrátiť v dohodnutej lehote, alebo koná aspoň s vedomým, že peniaze v dohodnutej lehote nebude môcť vrátiť a že tým uvádza iného do omylu, aby sa na škodu jeho majetku obohatil.

V tomto kontexte v rámci rozhodovania orgány činné v trestnom konaní a súd sú povinné posúdiť, či skutkové povinnosti je možné subsumovať, teda podriadiť pod pojmové znaky niektorého z trestných činov v uvedených v osobitnej časti trestného zákona.

Z doposiaľ vykonaného dokazovania nevyplýva záver, že obvinený konal tak, aby poškodeného akýmkoľvek spôsobom uviedol do omylu a uvádzal nepravdivé skutočnosti za účelom získania finančných prostriedkov.

V opise žalovaného skutku úplne absentuje naplnenie základných znakov skutkovej podstaty tohto ( prokurátorom navrhovaného ) trestného činu. Chýba teda označenie čím ( ako ) mal obvinený už pri požičiavaní si peňazí od poškodeného uviesť tohto do omylu, príp. aký omyl mal obvinený využiť. Z opisu žalovaného skutku vyplýva jedine to, že obvinený po prijatí pôžičky vo výške 66.387,83 eura ( 2.000.000,-Sk ) túto včas nevrátil, pričom z tejto sumy poškodenému vrátil sumu vo výške 7.966,54 eura ( 240.000,-Sk ).

Je teda zrejmé, že sa jedná o občianskoprávne spory medzi fyzickými osobami, kde požičanie peňazí a ich nevrátenie nezakladá skutkovú podstatu trestného činu podvodu, ale naopak tieto nároky je možné si uplatňovať v civilnom sporovom konaní ( občianskom súdnom konaní ). V tomto prípade si poškodený neuplatňoval svoje práva v rámci súkromnoprávnych vzťahov občianskeho práva, napr. návrhom na vydanie platobného rozkazu.

Pri konštatovaní záveru o tom, že žalovaný skutok nie je trestným činom súd pamätal na to, že riadne dokazovanie ohľadom existencie žalovaného skutku a zavinenia obvineného bude až predmetom hlavného pojednávania. Z ustanovenia § 278 ods. 1 Trestného poriadku, v spojení s § 2 ods. 15 Trestného poriadku, však vyplýva, že súd môže rozhodovať len o skutku, ktorý je uvedený v obžalobe. Ak teda už z terajšieho znenia žalovaného skutku vyplýva, že takto opísané (žalované) konanie obvineného ani v prípade jeho preukázania nebude napĺňať znaky skutkovej podstaty prokurátorom navrhovaného (ani iného) trestného činu, nemožno ďalej predlžovať nedôvodné trestné stíhanie obvineného vyčkávajúc, či prokurátor opis konania obvineného v budúcnosti upraví (rozšíri). Súd takto konal v záujme minimalizácie difamujúcich účinkov trestného konania na obvineného, ktorý bol postavený pred súd bezdôvodne.

Odhliadnuc od vyššie uvedených skutočností súd tiež uvádza, že trestnoprávnu kvalifikáciu určitého konania ako trestného činu, ktoré má súkromnoprávny základ je potrebné považovať za krajný prostriedok, ktorý má význam predovšetkým celospoločenský, z hľadiska ochrany základných spoločenských hodnôt. V zásade však nemôže slúžiť ako prostriedok nahradzujúci ochranu práv a právnych záujmov jednotlivca v oblasti súkromnoprávnych vzťahov, aby si strážil svoje práva, ktorým má súdna moc poskytovať ochranu. Prostriedky trestnej represie nemôžu slúžiť k uspokojeniu subjektívnych práv súkromnoprávnej povahy ak nie sú splnené všetky predpoklady trestnoprávnej zodpovednosti. Skutkový základ posudzovanej veci sa týka výhradne práva vyplývajúceho z občiansko-právnych predpisov s tým, že v takýchto prípadoch zdanlivého (formálneho) splnenia podmienok pre vznik trestnoprávnej zodpovednosti možno prostriedky trestného práva ako prostriedky krajnej represie aplikovať iba zdržanlivo a len v prípadoch, kedy prostriedky ochrany (nápravy) ponúkané inými úpravami odvetviami zlyhali alebo sú neefektívne (subsidiarita trestnoprávnej represie). Trestnoprávna represia nemôže slúžiť ako prostriedok nahradzujúci aktivitu jednotlivca, od ktorého sa primárne pre sféru súkromnoprávnych vzťahov očakáva a vyžaduje, aby si strážil svoje práva.

Z vyššie uvedených dôvodov preto súd postupom podľa § 241 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku v spojení s §215 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku zastavil trestné stíhanie, pretože skutok uvedený v obžalobe nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.

Keďže poškodený počas prípravného konania si voči obvinenému riadne uplatnil nárok na náhradu škody (§ 46 ods. 3 Trestného poriadku ), súd ho odkázal na civilný proces postupujúc pritom obdobne, akoby k zastaveniu trestného stíhania došlo až na hlavnom pojednávaní. Súd tak konal v záujme procesnej právnej istoty poškodeného, t.j. aby tento vedel ako (a či vôbec) bolo o ním uplatnenom nároku rozhodnuté.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať sťažnosť na Okresnom súde Bratislava II v lehote troch dní odo dňa jeho oznámenia.