Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_32P-214-2017.pdf
PDF · 71.65 KB
Case nature
Area
Subarea
32P/214/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudcom Mgr. Ingrid Steinsdorferovou, v právnej veci starostlivosti o maloletého M. C., nar. 7. 6. XXXX, bytom u rodičov, v konaní zastúpený opatrovníkom ÚPSVaR Banská Bystrica, dieťa matky M. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. K., M. XX, právne zastúpená Q. kanceláriou B.. T. E. P., s.r.o., so sídlom I., B. S. E. XXXX a otca P. C., nar. XX. 2. XXXX, bytom K. K., M. XX o zníženie výživného, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Otec návrhom podaným dňa 2. 10. 2017 sa domáhal zníženia výživného na maloletého zo sumy 150 € mesačne na sumu 60 € mesačne, počnúc dňom 1. 10. 2017. Svoj návrh odôvodnil 1/ svojim príjmom nepokrývajúcim ani jeho výdavky na osobné náklady a živobytie, 2/ vedením trestného oznámenia. Na pojednávaní svoje dôvody na zníženie výživného rozšíril o 1/ jeho evidenciou ako uchádzača o zamestnanie, 2/ uložením nepodmienečného trestu na 8 mesiacov, právoplatným rozhodnutím súdu.
2. Matka v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 14. 11. 2017 žiadala návrh otca zamietnuť z dôvodu, že otec nepreukázal žiadnu objektívnu okolnosť, ktorá by mu bránila v plnení vyživovacej povinnosti v doposiaľ stanovenej výške.
3. Opatrovník doporučil súdu návrh otca ako nedôvodný zamietnuť.
4. Podľa § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. 5. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4, 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
6. Z ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine vyplýva hmotnoprávna podmienka pre zmenu doposiaľ určenej výšky výživného súdom, ktorou je zmena pomerov. V prípade zníženia výživného súd skúma na
strane povinného rodiča dôvody, ktoré mu bránia plniť si vyživovaciu povinnosť v doposiaľ stanovenej výške. Dôvody na strane povinného rodiča môžu byť subjektívne, alebo objektívne. Len objektívne dôvody odôvodňujú zníženie výživného a môžu spočívať v strate zamestnania z dôvodu organizačných zmien u zamestnávateľa, dlhodobej práceneschopnosti, invalidity, pribudnutia vyživovacej povinnosti, podstatného a závažného zhoršenia majetkových, ekonomických pomerov. Súd na strane povinného rodiča, t. j. otca vykonaným dokazovaním nemal preukázanú žiadnu objektívnu okolnosť, ktorá by mu bránila v plnení vyživovacej povinnosti v doposiaľ stanovenej výške súdom. Dôvody pre ktoré otec sa domáhal zníženia výživného na maloletého súd nemohol akceptovať z dôvodu, že sú právne irelevantné. Je povinnosťou otca konať zodpovedne a tak, aby si mohol plniť zákonnú vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu. Otec maloletého nemá v starostlivosti žiadne maloleté dieťa, resp. dospelú fyzickú osobu, ktorá by vyžadovala starostlivosť a pomoc a preto sa môže zamestnať a dosahovať príjem primeraný svojmu veku, vzdelaniu, kvalifikácii, skúsenostiam, praxi, zdravotnému stavu. Otec maloletého nie je ani viazaný pri zamestnaní sa na svoje trvalé bydlisko. Je povinnosťou otca v tomto smere vyvíjať snahu a úsilie zabezpečiť si príjem a vo vzťahu k plneniu vyživovacej povinnosti sa správať zodpovedne. V čase rozhodovania súdu otec bol síce právoplatným rozhodnutím súdu uznaný za vinného a bol mu uložený trest odňatia slobody, na ktorý ešte nenastúpil. Súd na tento dôvod uvádzaný otcom v priebehu konania nemohol prihliadnuť, pretože pre rozhodnutie súdu je podstatný skutkový stav v čase rozhodovania. V tejto súvislosti súd aj poznamenáva, že uložený nepodmienečný trest otcovi v trvaní 8 mesiacov nie je okolnosť trvalá, ale dočasná a spôsobená konaním otca a to neplnením si vyživovacej povinnosti na maloletého. Otec tak vlastným konaním si spôsobil uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody, čo nemôže byť na ujmu maloletého. Súd z uvedených dôvodov návrh otca ako nedôvodný zamietol.
7. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní musí byť popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže byť rozšírený len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Rozsahom odvolania nie je odvolací súd viazaný vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Odvolanie je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami, inak súd vyhotoví kópie odvolania na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj z dôvodu nesprávneho alebo neúplného zistenia skutočného stavu veci (§ 62 Civilného mimosporového poriadku).
Vzhľadom k tomu, že po vyhlásení a odôvodnení rozhodnutia účastníci zhodne uviedli, že sa vzdávajú práva podať vo veci opravný prostriedok, bolo by prípadné odvolanie právne neúčinné.