Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cob/144/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek senátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Eleny Kúšovej v právnej veci žalobcu: INTER PARTNER ASSISTANCE, S.A., člen AXA ASSISTANCE GROUP, so sídlom Avenue Louise 166, 1050 Brusel, Belgicko, zapísaná v Obchodnom registri vedenom Greffe de Tribunal de commerce de Bruxelles, registračné č.: 0415591055, zastúpeného Advokátskou kanceláriou IILC, s. r. o., so sídlom Mlynské nivy 73, 821 05 Bratislava, IČO: 47 257 229, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpenému JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, o zaplatenie 16.528,27 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. - 263 zo dňa 9.9.2019 takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. - 263 zo dňa 9.9.2019 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 16.528,27 Eur spolu s 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 16.528,27 Eur od 15.08.2016 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň priznal žalobcovi proti žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Súd prvej inštancie predmetné rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaného povinnosťou uhradiť žalobcovi žalovanú sumu s príslušenstvom dôvodiac, že

- dňa 20.2.2013 uzavrel p. P. Š. s cestovnou kanceláriou BEST REISEN-BEST CHOICE s.r.o., zastúpenou cestovnou agentúrou INVIA.SK, s.r.o., so sídlom Dunajská 4, 811 08 Bratislava, IČO: 35 884 797 (ďalej len „CK") Zmluvu o obstaraní zájazdu, na základe ktorej si u nej objednal dohodnutý zájazd a zaplatil jej zmluvne dohodnutú cenu zájazdu vo výške 1.560,34 Eur,

- dňa 24.4.2013 uzavrela aj p. H. H. s rovnakou CK Zmluvu o obstaraní zájazdu, na základe ktorej si u nej objednala dohodnutý zájazd a zaplatila jej zmluvne dohodnutú cenu zájazdu vo výške 1.843,17 Eur,

- dňa 24.4.2013 uzavrela aj p. B. Ď. s rovnakou CK Zmluvu o obstaraní zájazdu, na základe ktorej si u nej objednala dohodnutý zájazd a zaplatila jej zmluvne dohodnutú cenu zájazdu vo výške 1.916,25 Eur a individuálne cestovné poistenie vo výške 58,88 Eur,

- dňa 11.6.2013 uzavrela aj p. M. C. s rovnakou CK Zmluvu o obstaraní zájazdu, na základe ktorej si u nej objednala dohodnutý zájazd a zaplatila jej zmluvne dohodnutú cenu zájazdu vo výške 1.235,40 Eur a individuálne cestovné poistenie vo výške 34,31 Eur

- dňa 19.6.2013 uzavrela aj p. Ľ. O. s rovnakou CK Zmluvu o obstaraní zájazdu, na základe ktorej si u nej objednala dohodnutý zájazd a zaplatila jej zmluvne dohodnutú cenu zájazdu vo výške 1.834,40 Eur a individuálne cestovné poistenie vo výške 42,00 Eur ,

- dňa 16.7.2013 uzavrela aj p. P. N. s rovnakou CK Zmluvu o obstaraní zájazdu, na základe ktorej si u nej objednala dohodnutý zájazd a zaplatila jej zmluvne dohodnutý preddavok za cenu zájazdu vo výške 834,06 Eur,

- dňa 19.7.2013 uzavrel aj p. P. U. s rovnakou CK Zmluvu o obstaraní zájazdu, na základe ktorej si u nej objednal dohodnutý zájazd a zaplatil jej zmluvne dohodnutú cenu zájazdu vo výške 2.888,- Eur a individuálne cestovné poistenie vo výške 84,00 Eur ,

- dňa 31.7.2013 uzavrel aj p. F. T. s rovnakou CK Zmluvu o obstaraní zájazdu, na základe ktorej si u nej objednal dohodnutý zájazd a zaplatil jej zmluvne dohodnutú cenu zájazdu vo výške 1.084,- Eur,

- dňa 1.8.2013 uzavrel aj p. P. O. s rovnakou CK Zmluvu o obstaraní zájazdu, na základe ktorej si u nej objednal dohodnutý zájazd a zaplatil jej zmluvne dohodnutú cenu zájazdu vo výške 1.124,- Eur a individuálne cestovné poistenie vo výške 42,00 Eur

- dňa 1.8.2013 uzavrel aj p. P. W. s rovnakou CK Zmluvu o obstaraní zájazdu, na základe ktorej si u nej objednal dohodnutý zájazd a zaplatil jej zmluvne dohodnutú cenu zájazdu vo výške 1.102,40 Eur,

- dňa 2.8.2013 uzavrela aj p. P. O. s rovnakou CK Zmluvu o obstaraní zájazdu, na základe ktorej si u nej objednala dohodnutý zájazd a zaplatila jej zmluvne dohodnutú cenu zájazdu vo výške 1.124,- Eur a individuálne cestovné poistenie vo výške 42,00 Eur.

3. Dňa 5.8.2013 Slovenská asociácia cestovných kancelárií a cestovných agentúr prostredníctvom svojej internetovej stránky oznámila, že CK sa dostala do druhotnej platobnej neschopnosti, v dôsledku čoho zároveň oznámila úpadok CK a koniec jej činnosti ku dňu 2.8.2013. Z dôvodu úpadku CK sa zájazdy kúpené klientmi neuskutočnili a zaplatená cena zájazdu im do dnešného dňa nebola vrátená. Keďže CK mala v čase svojho pôsobenia dojednané povinné zmluvné poistenie zájazdu pre prípad svojho úpadku u žalovaného, všetkým jej klientom, ktorým sa z dôvodu jej úpadku zájazd neuskutočnil ani im nebola vrátená zaplatená cena zájazdu, vzniklo voči žalovanému právo na poskytnutie poistného plnenia vo výške im spôsobenej škody, t.j. minimálne vo výške zaplatenej ceny zájazdu. Počas augusta 2013 postúpili všetci vyššie uvedení klienti celé svoje pohľadávky (každý vo výške zaplatenej, zmluvne dohodnutej ceny zájazdu), ktoré im voči žalovanému vznikli na základe vyššie uvedených skutočností a zákonných ustanovení voči žalovanému z titulu vzniku nároku na poskytnutie poistného plnenia z povinného zmluvného poistenia zájazdu pre prípad úpadku CK, alebo ich časť v celkovej výške 16.528,27 Eur na žalobcu. Listom zo dňa 2.9.2013 žalobca uplatnil voči žalovanému nároky na poskytnutie poistného plnenia z povinného zmluvného poistenia zájazdu pre prípad úpadku CK, ktoré boli naňho prevedené na základe jednotlivých zmlúv o postúpení pohľadávky. Žalovaný odmietol poskytnúť poistné plnenie s argumentom, že podľa neho nie je preukázaná objektívna stránka nároku

- skutočnosť, že poškodený klient zmluvu o obstaraní zájazdu naozaj uzavrel a za zájazd zaplatil. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalovanému predložil všetky zmluvy o obstaraní zájazdu, všetky doklady o úhrade dohodnutej ceny zájazdu, všetky zmluvy o postúpení pohľadávky, všetky riadne vyplnené formuláre, ktoré žalovaný vyžadoval na uplatnenie nároku na poistné plnenie, čím bol podľa žalobcu jeho nárok na poskytnutie poistného plnenia jednoznačne preukázaný. Keďže žalovaný žalobcovi poistné plnenie vo výške 16.528,27 Eur riadne a včas neposkytol, žalobca si voči nemu uplatňuje aj právo na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 6,50 % p. a. zo sumy 16.528,27 Eur odo dňa 1.11.2013 až do zaplatenia. Dátum, od ktorého si žalobca voči žalovanému uplatňuje nárok na zaplatenie úrokov z omeškania, je odvodený od dátumu uplatnenia nárokov na poskytnutie poistného plnenia (2.9.2013) a lehoty, ktorá je zákonodarcom stanovená poistiteľovi na poskytnutie primeraného preddavku na poistné plnenie pre prípad, že poistiteľ nie je schopný skončiť vyšetrenie na poskytnutie poistného plnenia do jedného mesiaca po tom, ako sa o poistnej udalosti dozvedel.

4. Žalovaný žalobcom uplatnený nárok neuznal, namietal platnosť všetkých jedenástich zmlúv o postúpení pohľadávok, na základe ktorých sa mal žalobca stať vlastníkom pohľadávok, ktoré tvoria predmet tohto konania, z dôvodu ich neurčitosti a nezrozumiteľnosti vo viacerých smeroch, ktoré v zmysle § 37 Obč. z. majú za následok ich absolútnu neplatnosť, či už jednotlivo alebo pri ich vzájomnej kumulácii. Žalovaný namietal definíciu pohľadávky obsiahnutú v zmluve v jej bode 1.1, podľa ktorej postupovanú pohľadávku tvorí nárok zo zmluvy o obstaraní zájazdu uzavretej tým-ktorým postupcom s cestovnou kanceláriou BEST REISEN-BEST CHOICE s.r.o. Túto definíciu nepovažoval žalovaný za nezameniteľnú ani za určitú, pretože pohľadávka je definovaná výlučne dátumom uzavretia tej ktorej zmluvy a výškou zaplatenej ceny alebo zálohy, bez akejkoľvek bližšej definície miesta zájazdu, dátumu,

či trvania a pod. Predmetné pohľadávky by bez ďalšieho mali smerovať proti žalovanému, ale sú primárne pohľadávkami práve proti CK a proti tejto aj mali byť platne postupované s tým, že následne by sa plnenia bolo možné domáhať aj od žalovaného z titulu uzavretej zmluvy o poistení zájazdu. Žalovaný namietal absenciu všeobecných poistných podmienok poistenia právnej asistencie VPP PPA-SK 2012. Za objektívne nemožné považoval žalovaný uzavretie zmluvy toho istého dňa na rôznych miestach v SR a ČR zo strany postupcov a zároveň toho istého dňa aj žalobcom v Prahe. Nakoniec namietal žalovaný nedostatok plnej moci P.. U. Č. na uzavretie zmluvy, teda spochybňoval oprávnenie osoby konať za žalobcu a podpis zmluvy oprávnenou osobou, čo má za následok absolútnu neplatnosť zmluvy. Žalovaný vzniesol námietku premlčania žalobcom uplatnených nárokov, keď tvrdil, že žalobca resp. klienti sa o údajnom úpadku CK mali dozvedieť dňa 05.08.2013 a od tohto dňa sa teda mohli aj domáhať svojich nárokov na náhradu škody, či už priamo od CK alebo žalovaného. Keďže žalobca tak učinil až dňa 26.07.2017, žalovaný má za to, že tieto nároky sú bez ďalšieho premlčané, nakoľko došlo k uplynutiu subjektívnej dvojročnej premlčacej doby podľa .

5. Súd prvej inštancie následne vo veci vykonal dokazovanie a ustálil, že žalobca si uplatnil voči žalovanému ako zodpovednostnej poisťovni nárok na vrátenie objednávateľmi zájazdu zaplatenej ceny zájazdov, ktoré sa z dôvodu úpadku cestovnej kancelárie neuskutočnili. Žalobca odvodzoval svoju aktívnu vecnú legitimáciu od zmlúv o postúpení pohľadávok, ktorými objednávatelia zájazdov postúpili na žalobcu svoje pohľadávky voči cestovnej kancelárii. Medzi stranami nebolo sporným, že cestovná kancelária BEST REISEN - BEST CHOICE s.r.o. mala uzatvorenú zmluvu o poistení zájazdu pre prípad jej úpadku so žalovaným. Strany neurobili spornou ani tú skutočnosť, že medzi cestovnou kanceláriou a žalovaným bolo dojednané také poistenie zájazdu, na ktorého základe v zmysle z. č. vzniklo objednávateľom právo na poistné plnenie v prípadoch, keď cestovná kancelária z dôvodu svojho úpadku nevráti objednávateľovi zaplatený preddavok alebo cenu zájazdu v prípade, ak sa zájazd neuskutočnil. Cestovná kancelária uzatvorila s objednávateľmi zájazdu zmluvy o zájazde, na základe ktorých bolo cestovnej kancelárii uhradených jednotlivými objednávateľmi zájazdu celkovo 16.849,21 Eur titulom dojednanej ceny zájazdu resp. zálohy na cenu zájazdu. Uvedené skutkové okolnosti neurobili strany spornými. Nakoniec nespornou bola aj skutočnosť, že cestovná kancelária sa dostala dňa 02.08.2013 do úpadku, pričom túto skutočnosť oznámila dňa 05.08.2013 cestou Slovenskej asociácie cestovných kancelárií a cestovných agentúr. Žalovaný namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, keď tvrdil neplatnosť zmlúv o postúpení pohľadávok a vzniesol námietku premlčania žalobcom uplatneného nároku. Súd sa prioritne zaoberal námietkou premlčania vznesenou žalovaným, ktorý tvrdil, že premlčacia lehota žalobcom uplatneného nároku začala plynúť dňa 05.08.2013, keď sa objednávatelia zájazdu mohli dozvedieť o úpadku cestovnej kancelárie a domáhať sa svojho nároku na náhradu škody sa teda objednávatelia zájazdov mohli voči cestovnej kancelárii alebo poisťovni v dvojročnej subjektívnej premlčacej lehote v zmysle Obč. z., ktorá uplynula dňa 05.08.2015. Pretože svoj nárok uplatnil žalobca žalobou doručenou súdu až 26.07.2017, urobil tak až po márnom uplynutí dvojročnej premlčacej lehoty. Prvostupňový súd má za to, že plynutie premlčacej doby je potrebné v tomto prípade posúdiť nie podľa ako to urobil žalovaný ale podľa a . Právo objednávateľa zájazdu na plnenie voči zodpovednostnej poisťovni je originálnym právom založeným a dohodou poisťovne a cestovnej kancelárie v zmluve o poistení zájazdu pre prípad jej úpadku. Uzatvorenie zmluvy o poistení zájazdu s obsahom stanoveným neurobili strany sporným. Nesporným bol aj úpadok cestovnej kancelárie. Hoci je právo objednávateľa voči zodpovednostnej poisťovni odvodené od právneho vzťahu medzi poistiteľom (žalovaným) a poisteným škodcom (cestovná kancelária), nemá povahu nároku na náhradu škody a žalovaný ako poistiteľ sa nestáva osobou zodpovednou za škodu namiesto škodcu. Poškodení (objednávatelia zájazdu) boli len oprávnení uplatniť svoj nárok priamo proti žalovanému ako poistiteľovi toho, kto za škodu zodpovedá. Povinnosťou žalovaného ako poisťovni je plniť za škodcu, hoci žalovaný ako poisťovňa v zodpovednostnom vzťahu založenom medzi škodcom (cestovnou kanceláriou) a objednávateľom zájazdu, nenastupuje do pozície škodcu (cestovnej kancelárie). Plnenie poisťovne poskytnuté poškodenému nie je plnením z titulu jej zodpovednosti za škodu, pretože osobou, ktorá za škodu zodpovedá, je poistený (cestovná kancelária). Z uvedeného dôvodu, pretože nejde o právo na náhradu škody, nie je možné premlčanie tohto práva uplatneného žalobou posudzovať podľa Obč. z. ale podľa v spojení s Obč. z. Objednávateľom zájazdu ako poškodeným plynula teda všeobecná trojročná premlčacia doba ( Obč. z.), v ktorej si mohli svoje právo uplatniť a súčasne táto premlčacia doba začala plynúť za rok po poistnej udalosti, pretože objednávateľom zájazdu uplatnené právo voči poisťovni je potrebné považovať za právo na plnenie z konkrétnej poistnej udalosti.

Všeobecná trojročná premlčacia doba teda začala plynúť 02.08.2014 (rok po vyhlásení úpadku cestovnej kancelárie) a uplynula 02.08.2017. Žalobca si uplatnil svoje nároky žalobou doručenou súdu 26.07.2017, teda pred uplynutím trojročnej premlčacej doby.

6. Vo vzťahu k námietke neplatnosti zmlúv o postúpení pohľadávok prvostupňový súd uviedol, že spôsob určenia pohľadávok, ktoré sú predmetom cesie zákon nestanovuje a je na zmluvných stranách aké definičné kritériá pre vymedzenie postupovaných pohľadávok si zvolia. K podstatným náležitostiam zmluvy o postúpení pohľadávky patrí aj identifikácia postupovanej pohľadávky. Pohľadávka sa spravidla špecifikuje označením dlžníka, uvedením jej výšky a vymedzením tých skutočností, ktoré ju založili. Postupovaná pohľadávka musí byť vymedzená dostatočne určite, teda tak, aby nebola zameniteľná s inou pohľadávkou postupcu a aby medzi zmluvnými stranami nevznikli pochybnosti o tom, ktorá pohľadávka tvorí predmet postúpenia. Nie je však v rozpore s existujúcou právnou úpravou, aby bola postupovaná pohľadávka vymedzená aj iným spôsobom ako označením osoby dlžníka, uvedením jej výšky a predmetu plnenia alebo právneho dôvodu plnenia. Pohľadávka môže byť dostatočne určite špecifikovaná aj sprostredkovane napríklad odkazom na zmluvu o obstaraní zájazdu tak, ako je to v tomto prípade. V zmluvách o postúpení pohľadávok a úprave súvisiacich práv a povinností (obsahovo analogických) je postupovaná pohľadávka vymedzená jednak opisom skutočností, ktoré jej vznik založili (bod 1.2 zmluvy), ktorý uvádza, že prišlo k úpadku cestovnej kancelárie (označenej v bode 1.1 zmluvy), v ktorej si postupca kúpil zájazd, zájazd zakúpený postupcom sa neuskutočnil a cestovná kancelária postupcovi nevrátila zaplatenú zálohu alebo cenu zájazdu, a preto vzniklo postupcovi právo na poistné plnenie z titulu povinného zmluvného poistenia zájazdu. Pokiaľ ide o zmluvu o obstaraní zájazdu, táto je konkretizovaná v bode 1.1 zmluvy, a to označením cestovnej kancelárie a dátumom uzatvorenia zmluvy, výška postupovanej pohľadávky je špecifikovaná v bode 1.1 zmluvy jej nominálnou hodnotou a nakoniec zodpovednostná poisťovňa je označená v bode 1.2 zmluvy. Súd tak dospel k záveru, že identifikácia predmetu postúpenia, teda postupovanej pohľadávky, tak ako bola táto uskutočnená v každej jednotlivej zmluve o postúpení pohľadávky a úprave súvisiacich práv a povinností, bola realizovaná dostatočne konkrétne, keď pohľadávku vymedzenú v príslušnej zmluve nie je možné zameniť s inou pohľadávkou. Žalovaný v tomto smere neposkytol súdu žiadne také tvrdenia, z ktorých by sa dalo usudzovať na to, že niektorá postupovaná pohľadávka je zameniteľná s inými pohľadávkami. V prejednávanej veci obsahovali jednotlivé zmluvy o postúpení pohľadávky dostatočne konkrétne označenie zmluvy o obstaraní zájazdu, z ktorých sú zistiteľné podrobnejšie jednotlivé podmienky zakúpeného zájazdu (destinácia, doprava atď).

7. S námietkou žalovaného k objektívnej nemožnosti realizovať podpísanie všetkých zmlúv o postúpení pohľadávky v rovnaký deň na rovnakom mieste v SR a ČR všetkými zmluvnými stranami sa prvostupňový súd vysporiadal tak, že zákon neukladá zmluvným stranám povinnosť datovať písomné právne úkony a ak tak strany pri svojom úkone urobia, nemusí ísť o opatrenie písomného právneho úkonu reálnym dátumom. Naviac pre preskúmanie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu postačovalo, aby boli zmluvy o postúpení pohľadávky súdu predložené v lehotách sudcovskej koncentrácie. K nedostatku oprávnenia P.. U. Č. uzatvoriť v mene žalobcu zmluvy o postúpení pohľadávok prvostupňový súd uviedol, že zo žalobcom predloženej písomnej plnej moci zo dňa 12.12.2012 vyplýva, že žalobca splnomocnil P.. U. Č. na zastupovanie spoločnosti žalobcu a vykonávanie všetkých právnych a iných úkonov. Oprávnenie konať v mene žalobcu teda vyplynulo P.. U. Č. z predloženého plnomocenstva. O náhrade trov konania rozhodol súd v súlade s a v konaní úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v plnej výške proti neúspešnému žalovanému.

8. Proti predmetnému meritórnemu rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalovaný, dôvodiac podľa , a tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

9. Žalovaný v odvolaní uviedol, že rozsudok súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a to vo viacerých smeroch. Zároveň je podľa jeho názoru zaťažený vadou zmätočnosti, arbitrárnosti, a z tohto dôvodu ho možno označiť taktiež za nepreskúmateľný a má tiež za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, v nadväznosti na čo opätovne vec nesprávne právne posúdil. Vo vzťahu k premlčaniu poukazuje na skutočnosť, že sám prvoinštančný súd konštatuje, že žalovaný k jednotlivým poškodeným klientom CK nevystupuje v pozícii

škodcu, ale má „len“ povinnosť plniť „za“ poisteného - CK, keďže v poistnom vzťahu je žalovaný práve s CK, a nie poškodenými. Žalovaný má potom za to, že nie je absolútne legitímny dôvod priamy nárok proti žalovanému posudzovať do čiastkových otázok potom rovnako, ako proti samotnej zodpovednostnej osobe - CK, t.j. jednak čo do základu, oprávnenosti a dôvodov nároku, jeho výšky, a samozrejme aj do otázky premlčania. Žalovaný má za to, že čo do otázky premlčania je potrebné vo veci aplikovať práve , keďže vo vzťahu k Žalovanému ide o domáhanie sa plnenia za CK, pričom vo vzťahu k CK mali jednotliví poškodení právo práve na náhradu škody, alternatívne vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalovaný ďalej poukázal, že prvostupňový súd sa relevantne nevysporiadal s námietkou žalovaného ohľadom zmlúv a definície pohľadávok čo do zodpovednostného subjektu, voči ktorému postupujú svoje nároky (žalobca tvrdí, že boli postúpené nároky proti žalovanému, žalovaný má za to, že tieto v tom čase bez ďalšieho ani neexistovali). Žalobca pritom tvrdí, resp. z časovej genézy je zrejmé, že všetky zmluvy boli uzatvárané v čase, keď sám žalovaný ešte ani len nemusel a nemohol mať úpadok CK za preukázaný (bol len tvrdený), a že by teda vôbec už vznikla povinnosť žalovaného nahrádzať za CK akékoľvek nároky, ipso iure že už existovali pohľadávky poškodených priamo proti žalovanému, a mohli byť ako také platne postúpené, a na základe akého titulu majú poškodení nárok práve proti žalovanému - neuvedenie ani len čísla poistnej zmluvy, IČO žalovaného atď., definície pohľadávok a zodpovednostného subjektu, resp. osoby dlžníka. Žalovaný sa domnieva, že okresný súd vec nesprávne právne posúdil čo do určitosti definície postupovaných pohľadávok, ktoré tak, ako namietal žalovaný, boli uvádzané výlučne dátumom zmluvy o obstaraní zájazdu a ceny zájazdu, bez akéhokoľvek ďalšieho odkazu na tieto zmluvy, alebo ich priameho priloženia k zmluvám. Záverom žalovaný uvádza, že konštatovanie okresného súdu o bezvýznamnosti datovania písomných právnych úkonov „reálnym“ dátumom považuje za absurdné a arbitrárne. Vzhľadom na vyššie uvedenú právnu argumentáciu a skutkový stav mal za to, že v konaní došlo k zásadnému nesprávnemu právnemu posúdeniu veci čo do otázky absolútnej neplatnosti zmlúv ako takých, ako aj do otázky premlčania nároku žalobcu a z uvedeného dôvodu navrhol, aby odvolací súd v zmysle rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 09.09.2019 č. k. -263 zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a žalovanému prizná náhradu trov konania v rozsahu 100%.

10. K odvolaniu žalovaného sa žalobca vyjadril podaním svojho právneho zástupcu, v ktorom uviedol, že žalovaný neuviedol jedinú novú skutočnosť, ktorá by odôvodňovala iný záver, resp. iné rozhodnutie vo veci. Žalobca zotrval na všetkých doterajších vyjadreniach k predmetnej veci, ktorými bola oprávnenosť nároku riadne preukázaná. Má za to, že prvostupňový súd riadne zistil skutkový stav veci, dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec správne právne posúdil a na základe toho vydal správne rozhodnutie a preto navrhol, aby odvolací súd prvostupňový rozsudok potvrdil a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

11. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( ) prejednal vec v zmysle ustanovenia a v medziach daných rozsahom a dôvodom odvolania žalobcu bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku (26.04.2022) bol v súlade s ustanovením oznámený na úradnej tabuli a na webovej stránke Krajského súdu v Bratislave dňa 19.04.2022 (t.j. v zákonnej lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením) a bol aj na základe žiadosti právneho zástupcu žalovaného jemu oznámený elektronickými prostriedkami. Po oboznámení sa s obsahom spisu a odvolaním žalobcu dospel odvolací súd k záveru, že mu vyhovieť nemožno.

12. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

13. Odvolací súd v danom prípade konštatuje správnosť dôvodov meritórneho rozhodnutia, nakoľko na základe vykonaných dôkazov správne zistil skutkový stav, zrozumiteľným spôsobom vysvetlil, z ktorých dôkazov vychádzal, aké skutočnosti mal vykonanými dôkazmi za preukázané, dôkazy vyhodnotil a zistený skutkový stav správne právne posúdil. Súd prvej inštancie v napadnutom meritórnom rozhodnutí dal jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na sporné otázky, pričom sa zároveň vysporiadal s podstatnou argumentáciou sporových strán.

14. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza, že z obsahu spisu vyplýva a v konaní bolo preukázané, že cestovná kancelária uzatvorila s objednávateľmi zájazdu

zmluvy o zájazde, na základe ktorých bolo cestovnej kancelárii uhradených jednotlivými objednávateľmi zájazdu celkovo 16.849,21 Eur titulom dojednanej ceny zájazdu resp. zálohy na cenu zájazdu. Cestovná kancelária sa dostala dňa 02.08.2013 do úpadku, pričom túto skutočnosť oznámila dňa 05.08.2013 cestou Slovenskej asociácie cestovných kancelárií a cestovných agentúr, čo v konaní ani sporné nebolo. Žalovaný v konaní ako i v odvolaní namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, keď tvrdil neplatnosť zmlúv o postúpení pohľadávok. V naznačenom smere sa odvolací súd však v plnom rozsahu stotožňuje s argumentáciou súdu prvej inštancie, v zmysle ktorej žalobca súdu preukázal aktívnu legitimáciu v spore. Aj podľa názoru odvolacieho súdu identifikácia predmetu postúpenia, teda postupovanej pohľadávky, tak ako bola táto uskutočnená v každej jednotlivej zmluve o postúpení pohľadávky bola realizovaná dostatočne konkrétne, keď pohľadávku vymedzenú v príslušnej zmluve nie je možné zameniť s inou pohľadávkou. V jednotlivých zmluvách o postúpení pohľadávok (obsahovo analogických) je postupovaná pohľadávka vymedzená jednak opisom skutočností, ktoré jej vznik založili (bod 1.2 zmluvy), ktorý uvádza, že prišlo k úpadku cestovnej kancelárie (označenej v bode 1.1 zmluvy), v ktorej si postupca kúpil zájazd, zájazd zakúpený postupcom sa neuskutočnil a cestovná kancelária postupcovi nevrátila zaplatenú zálohu alebo cenu zájazdu, a preto vzniklo postupcovi právo na poistné plnenie z titulu povinného zmluvného poistenia zájazdu. Pokiaľ ide o zmluvu o obstaraní zájazdu, táto je konkretizovaná v bode 1.1 zmluvy, a to označením cestovnej kancelárie a dátumom uzatvorenia zmluvy, výška postupovanej pohľadávky je špecifikovaná v bode 1.1 zmluvy jej nominálnou hodnotou a nakoniec zodpovednostná poisťovňa je označená v bode 1.2 zmluvy.

15. Odvolací súd k uvedenej problematike odkazuje na pomerne ustálenú judikatúru. Základným nevyhnutným kritériom pre individualizáciu pohľadávky je jej nezameniteľnosť s inou pohľadávkou. K tomuto postulátu sa potom vzťahujú požiadavky či kritériá, ktoré uvedenej základnej požiadavke slúžia (NS ČR sp. zn. ). Z ustálenej judikatúry je ďalej zrejmé, že podstatnými náležitosťami zmluvy o postúpení pohľadávky sú okrem označenia jej účastníkov, identifikácia postupovanej pohľadávky, ktorá musí obsahovať uvedenie postupiteľovho dlžníka a opis pohľadávky čo do jej výšky a skutočnosti, na ktorých sa zakladá (porovnaj napríklad rozsudok NS z 22.3.2006 sp. zn.32Cdo 523/2005). Požiadavku určitosti zabezpečovanej pohľadávky je nevyhnutné vykladať tak, že ide o jej identifikáciu takým spôsobom, aby nebola zameniteľná s inou. Tento záver hoci bol prijatý vo vzťahu k záložnej zmluve, sa pritom uplatní podobne tiež v prípade zmluvy o postúpení pohľadávky, pretože jej podstatnou náležitosťou je rovnako ako v prípade záložnej zmluvy určité označenie postupovanej pohľadávky (Rozsudok NS ČR sp. zn. ). Ak nemá postupca voči dlžníkovi v čase postúpenia inú pohľadávku alebo iné pohľadávky s predmetom plnenia rovnakého druhu ako u postupovanej pohľadávky, teda iné pohľadávky zameniteľné s postupovanou pohľadávkou, potom platí, že postúpenie pohľadávky je v zmluve o postúpení pohľadávky uzatvorenej v zmysle paragrafu 524 a nasledujúce dostatočne určite identifikované aj vtedy, ak ju vymedzuje len údaj o osobe dlžníka a predmetu plnenia (pozri Uznesenie NS ČR sp. zn. ).

16. Žalovaný v konaní pred prvostupňovým súdom ako i v odvolaní ďalej namietal premlčanie žalobcom uplatneného nároku, pričom prvostupňový súd správne ustálil, že plynutie premlčacej doby je potrebné v tomto prípade posúdiť nie podľa , ale podľa a . Právo objednávateľa zájazdu na plnenie voči poisťovni je právom vyplývajúcim z , pričom pod plnením treba rozumieť plnenia všetkých druhov poistenia a oprávnenou osobou je každá osoba, ktorej poistné plnenie patrí. Právo objednávateľa voči poisťovni je síce odvodené od právneho vzťahu medzi poistiteľom (žalovaným) a poisteným škodcom (cestovná kancelária), nemá povahu nároku na náhradu škody a žalovaný ako poistiteľ sa nestáva osobou zodpovednou za škodu namiesto škodcu. Objednávatelia zájazdu boli oprávnení uplatniť svoj nárok na plnenie priamo proti žalovanému ako poistiteľovi bez toho, kto za škodu zodpovedá. Povinnosťou žalovaného je plniť za škodcu a to na základe uzavretej poistnej zmluvy. Plnenie poisťovne poskytnuté poškodenému nie je teda plnením z titulu zodpovednosti za škodu, pretože osobou, ktorá za škodu zodpovedá, je poistený (cestovná kancelária). Správne teda súd prvého stupňa uzavrel, že nejde o právo na náhradu škody a nie je možné premlčanie tohto práva uplatneného žalobou posudzovať podľa , ale podľa v spojení s . Objednávateľom zájazdu ako poškodeným plynula teda všeobecná trojročná premlčacia doba ( ), v ktorej si mohli svoje právo uplatniť a súčasne táto premlčacia doba začala plynúť za rok po poistnej udalosti, pretože objednávateľom zájazdu uplatnené právo voči poisťovni je potrebné považovať

za právo na plnenie z konkrétnej poistnej udalosti. Všeobecná trojročná premlčacia doba teda začala plynúť 02.08.2014 (rok po vyhlásení úpadku cestovnej kancelárie) a uplynula 02.08.2017. Žalobca si uplatnil svoje nároky žalobou doručenou súdu 26.07.2017, teda pred uplynutím trojročnej premlčacej doby.

17. V súvislosti s námietkou žalovaného k objektívnej nemožnosti realizovať podpísanie všetkých zmlúv o postúpení pohľadávky v rovnaký deň na rovnakom mieste v SR a ČR všetkými zmluvnými stranami odvolací súd sa jednak stotožňuje s názorom, že zmluvné strany nemajú uloženú povinnosť datovať písomné právne úkony a ak tak strany pri svojom úkone urobia, nemusí ísť o opatrenie písomného právneho úkonu reálnym dátumom. V danom prípade však zmluvy o postúpení pohľadávky datované boli a to všetko rovnakým dátumom, v čom tak ako prvostupňový ani odvolací súd nevzhliadol dôvod na vyslovenie neplatnosti týchto právnych úkonov, poukazujúc na možnosť ich realizácie vzhľadom na rozvinuté technológie a ich široké využitie aj v právnej praxi, možnosti využitia týchto technológií, hybridnej resp., elektronickej pošty aj pri podpisovaní zmlúv.

18. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnil ani nevyvrátil závery súdu prvej inštancie, odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a z toho dôvodu odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle , vrátane výroku o náhrade trov konania ako vecne správny potvrdil.

19. V časti úrokov z omeškania sa odvolací súd stotožnil s názorom súdu prvého stupňa a aj v tejto časti rozhodnutie považuje za vecne správne a náležite odôvodnené.

20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s a , , keďže žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd mu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

21. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( veta druhá ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).