Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41Cob/167/2017

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej, v právnej veci žalobcu CD Consulting, s.r.o., so sídlom Příkop 843/3, Zábrdovice, 602 00 Brno, IČO: 264 29 705 Česká republika, proti žalovanému Y. T., nar. X.XX.XXXX, bytom T. XXX/X, XXX XX L., štátny občan SR, zastúpenému advokátkou Mgr. Andreou Legényovou, so sídlom Komenského 3, 990 01 Veľký Krtíš, o zaplatenie zmenkového úroku, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš, č.k. 2C/269/2014-212 zo dňa 28. februára 2017 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č.k 2C/269/2014-219 zo dňa 14.marca 2017 takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš, č.k. 2C/269/2014-212 zo dňa 28. februára 2017 v napadnutej časti v spojení s dopĺňacím rozsudkom č.k. 2C/269/2014-219 zo dňa 14.marca 2017 potvrdzuje.

II. Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom zastavil okresný súd konanie v časti zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zo sumy 727,19 Eur od 5.7.2011 do 16.10.2011, zo sumy 677,19 Eur od 17.10.2011 do 29.11.2011, zo sumy 627,19 Eur od 30.11.2011 do 18.12.2011, zo sumy 577,19 Eur od 19.12.2011 do 30.1.2012, zo sumy 477,19 Eur od 31.1.2012 do 15.3.2012, zo sumy 427,19 Eur od 16.3.2012 do 5.8.2012 a vo zvyšku žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalovaný má právo na náhradu trov konania v plnej výške. Dopĺňacím rozsudkom rozhodol, že žalobca je povinný zaplatiť znalkyni G.. G.. R. D. sumu 418,32 Eur a žalovanému priznal náhradu trov konania v súvislosti s vydaním dopĺňacieho rozsudku v plnej výške.

2. Okresný súd v rozsudku uviedol, že žalobca si uplatnil proti žalovanej v žalobe pohľadávku podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ( ES ) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu ( ďalej len „ Nariadenie č. 861/2007“ ). Pohľadávku si uplatnil titulom zmenky, a to zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne zo sumy 721,19 Eur od 5.7. 2011 do 16.10.2011, čo predstavuje sumu 189,07 Eur, zo sumy 677,19 Eur od 17.10.2011 do 29.11.2011, čo predstavuje 74,49 Eur, zo sumy 627,19 Eur od 3011.2011 do 18.12.2011, čo predstavuje 29,79 Eur, zo sumy 577,19 Eur od 19.12.2011 do 30.1.2012, čo predstavuje sumu 62,05 Eur zo sumy 477,19 Eur od 31.1.2012 do 15.3.2012, čo predstavuje sumu 53,68 Eur zo sumy 427,19 Eur od 16.3.2012 do 5.8.2012, čo predstavuje sumu 152,72 Eur, 6 % ročný úrok zo zmenkovej sumy, a to zo sumy 727,19 Eur od 25.8.2011 do 16.10.2011, čo predstavuje sumu 6,46 Eur, zo sumy 677,19 Eur od 17.10.2011 do 29.11.2011, čo predstavuje sumu 4,90 Eur, zo sumy 627,19 Eur od 30.11.2011 do 18.12.2011, čo predstavuje sumu 1,96 Eur, zo sumy 577,19 Eur od 19.12.2011 do 30.1.2012, čo predstavuje sumu 4,08 Eur, zo sumy 477,19 Eur od 31.1.2012 do 15.3.2012, čo predstavuje sumu 3,53 Eur, zo sumy 427,19 Eur od 16.3.2012 do 5.8.2012, čo predstavuje sumu 10,04 Eur, bez sumy 2,81 Eur, ktorú žalovaná na úroky zaplatila, zmenkovú odmenu vo výške 1/3 zmenkovej sumy, teda 2,42 Eur ako aj náhradu trov konania.

Žalobu odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila žalovaná dňa 30.4.2010 na zmenkovú sumu 727,19 Eur, pričom sa zaviazala aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 5.7.2011. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrená doložkou „ na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Zmenka bola vystavená dňa 30.4.2010 na sumu 727,19 Eur, pričom do jej textu bol poňatý záväzok žalovanej zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu 0,25 % denným úrokom od 5.7.2011. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ uhradil zmenkovú sumu 727,19 Eur a úroky 2,81 Eur. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou „ bez protestu“, indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou. Žalobca k žalobe pripojil originál zmenky ako aj výpis z jeho obchodného registra. Zalobu podal na vzorovom tlačive A-návrh na uplatnenie pohľadávky podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia 861/2007. Žalobca zároveň uviedol, že nechce aby sa nariadilo pojednávanie. Na rubopise zmenky je uvedený indosament, ktorým pôvodný veriteľ zmenku previedol na žalobcu. Podaním doručeným súdu dňa 23.12.2015 žalobca zobral žalobu čiastočne späť s tým, že si uplatňuje z jednotlivých súm zmenkový úrok vo výške 0,19 % denne.

3. Žalovanej bola žaloba spolu s prílohami doručená dňa 20.3.2015. Žalovaná prostredníctvom svojej právnej zástupkyne súdu doručila podanie zo dňa 17.4.2015, v ktorom uviedla, že namieta výšku primeranosti dohodnutých úrokov z omeškania, nakoľko pri prepočte 0,25 % denného úroku vychádza ročný úrok vo výške 91,25 % ročne a výška takýchto úrokov by nemala požívať zákonnú ochranu. Úrok z omeškania má vo svojej podstate zabezpečovaciu funkciu a je akousi paušalizovanou náhradou a má veriteľovi zabezpečiť primeranú satisfakciu za nesplnenie dohodnutých povinností zo strany dlžníka. Táto satisfakcia však nemôže veriteľovi priniesť bezdôvodné zvýhodnenie, preto priznanie dohodnutého úroku v neobmedzenej výške by mohlo druhej strane zakladať vznik bezdôvodného obohatenia. Poukázala na nález Ústavného súdu ČR zo dňa 7.5.2009 č. LÚS523/07. Ďalej uviedla, že po podaní žaloby je súd povinný preskúmať pravosť predloženej zmenky, musí si overiť či ide o zmenku a či obsahuje všetky zákonom určené náležitosti a súd musí skúmať aktívnu legitimáciu žalobcu. Súd nemôže mať pochybnosti o pravosti predloženej zmenky ako aj to, či sú splnené všetky procesné podmienky keďže ona nemá k dispozícii ani len kópiu vedenej zmenky, preto ju žiada predložiť v origináli na pojednávaní a aby jej kópia bola doručená. Taktiež spochybnila tú skutočnosť, že by žalobca nemal informácie o akýchkoľvek iných potencionálne existujúcich vzťahoch jej predchádzajúceho majiteľa zmenky, nakoľko pôvodný záväzok vychádzal zo zmluvy o úvere, kde si ona ako dlžník požičala od pôvodného veriteľa POHOTOVOSŤ, a.s. sumu 350,-Eur s tým, že mala podpísať zmenku, kde výška sumy nebola uvedená. Bolo jej zo strany obchodného zástupcu spoločnosti POHOTOVOSŤ, a.s. oznámené, že zmenka sa použije len v prípade, ak svoj dlh riadne nesplatí. Keďže nemá k dispozícii tzv. kartu klienta kde sú zaznamená jednotlivé úhrady, nevie sa vyjadriť či tvrdenia o úhrade dlhu vo výške 730,-Eur sú pravdivé. Poukázala na to, že zmluva o úvere neobsahuje náležitosti v zmysle § 4 ods. 2 písm. g), h), i), j), k) zákona o spotrebiteľských tovaroch, preto by sa mal úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. Zdôraznila tú skutočnosť, že výška úrokov z omeškania je v rozpore s dobrými mravmi, preto by takýto právny úkon mal byť v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatný. Poukázala na rozsudok Krajského súd v Banskej Bystrici sp.zn. 16Co/80/2012 a zároveň žiadala súd, aby vo veci nariadil ústne pojednávanie. Právna zástupkyňa žalovanej na pojednávaní uviedla, že žalovaná nahliadla do zmenky s tým, že sa na nej nenachádza jej podpis.

4. Žalobca pripojil k návrhu na uplatnenie pohľadávky zmenku, ktorá bola vystavená vo E. T. dňa 30.4.2010 žalovanou na sumu 729,19 Eur s tým, že žalovaná sa zaviazala aj na zaplatenie zmenkového úroku 0,25 % denne od 5.júla 2011. Vzhľadom na to, že žalovaná namietala, že na zmenke sa nenachádza jej vlastnoručný podpis, súd uznesením zo dňa 15.3.2016 č.k. 2C/269/2014-135 ustanovil do konania znalkyňu z odboru písmoznalectvo, odvetvie ručné písmo G.. G.. R. D., ktorej uložil aby určila či podpis žalovanej na zmenke je jej vlastoručným podpisom. Znalkyňa v znaleckom posudku č. 57/2016, doručenom súdu 31.10.2016 uviedla, že podpis vystaviteľa na zmenke č. XXXXXXXXX zo dňa 30.4.2010 na zmenkovú sumu 727,19 Eur a zmenkový úrok 0,25 % denne od 5.7.2011, nie je vlastnoručným podpisom žalovanej.

5. Okresný súd uviedol, že sa oboznámil so zmenkou a zistil, že táto mala byť vystavená žalovanou na rad prvého zmenkového veriteľa, ktorým bola spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO 35 807 598. Súd zistil, že na zmenke bola riadne vyplnená zmenková suma, dátum úročenia, dátum a miesto vystavenia zmenky, nachádza sa tam podpis vystaviteľa. Žalobca si svoje právo zo zmenky uplatňuje

ako indosatár po tom, ako bolo zmenka indosamentom prevedená z pôvodného veriteľa na rad ktorého bola zmenka vystavená. S prihliadnutím na to, že žalovaná namietala, že na zmenke sa nenachádza jej podpis, súd ustanovil do konania znalkyňu, ktorá v závere znaleckého posudku uviedla, že na zmenke sa nenachádza vlastnoručný podpis žalovanej. S prihliadnutím na to, že na zmenke sa nenachádza vlastnoručný podpis vystaviteľa, je spochybnený obsah zmenky, t.j. či osoba označená na zmenke ako vystaviteľ, je aj skutočne zmenkovým dlžníkom. Žalobca uviedol, že iné listinné doklady ako zmenku predložiť nevie.

6. Je nesporné, že žalovaná túto zmluvu uzatvárala ako fyzická osoba, občan. Žalovaná uviedla, že zmenka zabezpečovala hlavný záväzkový vzťah, ktorým bola zmluva o úvere uzatvorená medzi ňou a POHOTOVOSŤ-ou s.r.o., dňa 30.4.2010 pod č. XXXXXXXXX, je nesporné, že išlo o zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle citovaného ustanovenia § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. Príslušenstvo v rámci zmenkovej sumy je odvodzované od istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru, pričom za istinu spotrebiteľského úveru nie je možné považovať poplatok za poskytnutie úveru ale samotnú sumu poskytnutého úveru na základe čoho zmenková suma mohla byť maximálne od 30 % vyššia než bola suma poskytnutého úveru. Súd zdôrazňuje tú skutočnosť, že úroková miera v zmenke 0,25 % denne, t.j. 91,25 % ročne ( po späťvzatí 69,35 % ) je neprimeraná, teda zmenkový úrok je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatný pre jeho rozpor s dobrými mravmi. Súd mal za to, že konanie pôvodného veriteľa a žalobcu ako jeho nástupcu odporuje dobrým mravom, poukazuje na Kódex o ochrane spotrebiteľa ( zákon č. 250/2007 Z.z.), ktorý zakotvil definíciu konania v rozpore s dobrými mravmi ( § 4 ods. 8 ). Za nekalú obchodnú praktiku sa považuje konanie veriteľa vrátane jeho nástupcu, aby vykonal plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, pretože sa tak koná bez odbornej starostlivosti na strane dodávateľa a spotrebiteľ môže urobiť ekonomické rozhodnutie smerujúce k vykonaniu takéhoto plnenia ( § 7 a nasl. Zákona o ochrane spotrebiteľa ). Nekalú obchodnú praktiku tejto povahy žalobca spĺňa s prihliadnutím na výšku zmenkového úroku, pričom tento úrok má sankčnú povahu, pretože je priamo v spojení s nedodržaním povinnosti plniť aj po splatnosti pohľadávky. Aby sa tento úrok mohol podradiť pod inštitút neprimeranej sankcie ako neprijateľnej zmluvnej podmienky, stačí že má čo i len čiastočne sankčnú povahu. Súd okrem toho poukazuje na to, že zmenka ktorá bola vyplnená čo do istiny dodávateľom už v čase vzniku úverovej zmluvy, bola v podstate navýšená oproti dlhu. Súd teda vo vzťahu k samotnej istine považuje konanie veriteľa za nečestné a sledujúce získanie neoprávneného obohatenia na úkor iného už od samého začiatku právneho vzťahu, z ktorého zmenka vznikla. Žalobca si musel byť dobre vedomý, že ide v skutočnosti o zmenkového dlžníka ako spotrebiteľa, na ktorého dopadá osobitná ochrana ( § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka ) a ktorého postavenie nie je možné nijako zhoršovať oproti postaveniu, ktoré garantuje Občiansky zákonník ( § 54 ods. 1 ). Súd poukazuje na to, že na tunajšom súde sa pod sp.zn. 2Er/657/2014 viedlo exekučné konanie, kde oprávnený POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava sa voči povinnej Y. T. domáhal vykonania exekúcie pre vymoženie sumy 192,61 Eur, zmenkovú úrok ako aj zákonný úrok na základe rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., Karloverské rameno 8 Bratislava, sp.zn. SR11137/11, a to práve na základe predmetnej zmenky, pričom uznesením tunajšieho súdu zo dňa 2.10:2013 č.k. 2Er/657/2013-13 súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol, Krajský súd v Banskej Bystrici uznesenie okresného súdu potvrdil. Súd mal za to, že vzhľadom na vyššie uvedené išlo o vedomé konanie žalobcu na škodu žalovanej. Z týchto dôvodov preto potom súd žalobu zamietol.

7. O náhrade trov konania účastníkov súd rozhodol podľa § 255 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaná mala vo veci plný úspech s tým, že v časti týkajúcej sa zaplatenia zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zavinil zastavenie konania procesne žalobca, takže aj v tejto časti má žalovaná právo na náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania súd prvej inštancie v zmysle § 262 rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

8. V dopĺňacom rozsudku súd uviedol, že v rozsudku opomenul rozhodnúť o trovách v súvislosti so znaleckým dokazovaním, a preto postupoval podľa § 255 ods. 1, 2 a neúspešnému žalobcovi uložil povinnosť podľa § 262 zaplatiť znalkyni sumu 418,32 Eur, ako znalečné, ktoré jej bolo priznané uznesením č.k. 2C/269/2014-193 zo dňa 14.12.2016.

9. S rozhodnutím okresného súdu sa neuspokojil žalobca a proti výroku o zamietnutí návrhu a vo výroku o trovách konania podal odvolanie s odôvodnením, že súd prvej inštancie dospel k rozhodnutiu

na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov, ako aj nesprávnej interpretácie príslušných právnych predpisov a práva Európskej únie. Podľa názoru žalobcu súd nemohol nariadiť podľa čl. 5 ods.1 Nariadenia pojednávanie, pretože pre jeho Nariadenie neboli splnené podmienky uvedené v cit. Nariadení. Pojednávanie možno nariadiť podľa Nariadenia len vo veciach rozporných v tvrdení účastníkov konania, kde nebude možné potvrdiť alebo vyvrátiť tvrdenia účastníkov len na základe predložených listinných alebo iných dôkazov. Pojednávanie nie je možné podľa jeho názoru uskutočniť za účelom zisťovania doplňujúcich informácií od účastníkov konania, ich skutkových tvrdení a ani za účelom doplnenia dôkazov.

10. Uviedol tiež, že okresný súd vykonal dokazovanie okrem iného oboznámením sa s úverovou zmluvou, exekučným spisom a ďalšími listinnými dôkazmi, ktoré dokazovanie žalobca nenavrhol. Žalobca predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch len platnú zmenku, ktorá spĺňa všetky formálne a materiálne náležitosti predpokladané zák. č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový, čím dostatočne preukázal právo na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Voči forme a obsahu zmenky zo strany žalovaného neboli vznesené žiadne námietky, preto neexistovala žiadna okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci. Z prednesov účastníkov konania počas písomnej fázy konania, a to aj na základe koncentračnej zásady podľa čl. 5 Nariadenia a dokazovania vykonaného na základe návrhov sporových strán nevyplynula potreba vykonať ďalšie nenavrhnuté dôkazy. Žalovaný mohol na základe čl. 5 ods.3 a 6 Nariadenia vzniesť námietky voči zmenke, ak však tak neurobil, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to práve z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením. Súd samotný nie je legitimizovaný na to, aby postupom podľa § 120 ods.1 O.s.p. vznášal námietky voči zmenke za žalovaného. Ak tak urobil, ide o porušenie princípu kontradiktórnosti súdneho konania a rovnosti účastníkov konania ako súčasti práva na spravodlivé súdne konanie. Súd tak z vlastnej iniciatívy, bez návrhu žalovaného a bez legitímneho podnetu na ťarchu žalobcu vykonal dokazovanie, ktoré údajne preukázalo charakter žalovaného ako spotrebiteľa, pričom žalovaný sa tejto obrany žiadnym spôsobom nedovolával a uplatnenú pohľadávku nerozporoval, naopak svojim konaním ju prakticky uznal.

11. Okresný súd v rozpore so zákonom považoval údajne nesporné skutočnosti, ktoré neboli tvrdením ani jedného z účastníkov konania a ktoré vyabstrahoval z dokazovania, ktoré si sám navrhol za jednoznačné a za nesporné, pričom žalobca a ani žalovaný sa k týmto skutočnostiam nikdy nevyjadrili, preto neexistuje spôsob, akým by súd mohol dospieť k nespornosti týchto skutočností. Ak súd na základe takýchto údajne nesporných skutočnostiach založil svoje meritórne rozhodnutie, je toto postihnuté vadou, ktorá má za následok jeho nesprávnosť.

12. Navyše okresný súd dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov, ako aj na základe nesprávnej interpretácie príslušných právnych predpisov a práva EÚ, keď zmenku, ktorá je samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy a ktorú nie je možné spájať či podmieňovať inými okolnosťami, ak nie sú na zmenke uvedené sa vôbec prvostupňový súd nezaoberal a odignoroval ust. § 17 Zákona zmenkového a šekového. Zdôraznil, že predmetom konania je výlučne zmenka, nie iný záväzkový právny vzťah, pričom súd posudzoval prejednávanú vec, ako by išlo o bežný zmluvný záväzok, čo je neprípustné. Pripustil, že ak aj je za určitých okolností možné uplatňovať tzv. kauzálne námietky voči žalobcovi, musí byť však táto námietka vznesená zo strany žalovaného, na ktorom je dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení. Nie je však možné, aby takúto iniciatívu proti vôli žalovaného prevzal na seba súd a suploval jeho aktivity.

13. Ak teda okresný súd vyhodnotil zmenku ako neplatný právny úkon, nie je tento jeho názor správny, pretože vychádzal len z kauzálnych námietok, ktoré nikto v konaní nevzniesol a ktoré ani žiaden z účastníkov nepreukazoval. Kauzálne námietky sú po indosovaní v zásade neprípustné a zmluvný vzťah, ktorý vznikol medzi žalovaným a remitentom (spoločnosťou Pohotovosť) je po indosovaní irelevantný. Žalobcovi ani nie je známy obsah údajného zmluvného záväzku. V tejto súvislosti poukázal žalobca na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 22.08.2002 sp.zn. 25Cdo 1839/2000, a to z dôvodu, že Najvyšší súd ČR pri rozhodovaní vychádzal z rovnakej právnej úpravy, aká je aplikovateľná aj v tomto konaní, preto je možné tento judikát na prejednávanú vec použiť. Z dôvodu, že zmenka uplatnená v tomto konaní má všetky zákonom predpísané náležitosti a je zmenkou platnou, navrhol rozhodnutie okresného súdu zmeniť a návrhu žalobca v celom rozsahu vyhovieť a priznať mu právo na náhradu trov odvolacieho konania vo výške, ktorú si v odvolaní uplatnil.

14. V ďalšom poukázal žalobca na rakúsku úpravu pri zmenkových vzťahoch a na rozhodnutie sp.zn. 3Ob 546/81 zo dňa 9.9.1981.

15. Žalobca nesúhlasil ani s názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v odôvodnení jeho stanoviska o tom, že žalobca konal vedome na škodu žalovaného a že by výkon práva bol v rozpore s dobrými mravmi, ako aj v rozpore so Zákonom o spotrebiteľských úveroch § 4 ods.7 č. 258/2001. Ak žalobca konal vedome na škodu dlžníka a dlžník to namietne a preukáže, môže použiť námietku, že zmenka bola vystavená a použitá pri jej zákonnom zákaze. Nespôsobuje to však rozpor s dobrými mravmi, ani neplatnosť akéhokoľvek zmenkového úkonu. Podľa jeho názoru nestačí preukázať nevedomú ani vedomú nedbanlivosť majiteľa zmenky pri nadobúdaní zmenky, ale aspoň nepriamy úmysel v podobe uváženia možnej škody dlžníkovi pri uplatnení zmenky a akceptovanie tejto škody pri kúpe zmenky. Nemôže preto stačiť, ak je na zmenke uvedené nejaké číslo spotrebiteľskej zmluvy, ak sa nepreukáže, že nadobúdateľ vedel, aké námietky dlžník má a v čom spočíva možný vznik škody pri uplatnení zmenky. Stanovisko Najvyššieho súdu SR č. 93/2015 teda podľa názoru žalobcu v žiadnom prípade neprelomilo zásadu ochranyhodnosti prevodu zmenky rubopisom.

16. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril podaním zo dňa 21.6.2017, v ktorom žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny a aby zaviazal žalobcu na náhradu trov odvolacieho konania žalovanej. Poukázal na to, že zmenka neobsahuje podstatné zákonné náležitosti, a preto je absolútne neplatným právnym úkonom. Považuje odvolanie žalobcu za zjavné zneužitie práva, ktoré vedie k nedôvodným prieťahom v konaní. Žalovaný nesúhlasí s tvrdeniami žalobcu a uviedol, že v konaní poukázal na listinné dôkazy a súd v konaní na ne musel prihliadnuť. Zároveň žalovaný v konaní popieral dôvodnosť uplatnenej pohľadávky. Skutočnosť, že žalovaný zmenku nepodpísal je dostatočným dôvodom na zamietnutie žaloby.

17. Najvyšší súd SR prijal na spoločnom zasadnutí občianskoprávneho a obchodno-právneho kolégia dňa 20. 10. 2015 zjednocovacie stanovisko k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. 07. 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu v konaniach o nárokoch zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa, ktoré bolo zverejnené pod č. 93 v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR 8/2015 v nasledujúcom znení:

I. Ak žalobca ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý žalobca použil, že: 1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ; 2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúc ich rozsah a povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného dokazovania vyplynie.

II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená.

III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.

18. Zákonom č. 438/2015 Z.z. došlo s účinnosťou od 23.12.2015 k zmene a doplneniu čl. I., § 17 zák. č. 191/1950 Sb. zákona zmenkového a šekového, ktorá zásadným spôsobom zasiahla do inštitútu zmenky ako abstraktného cenného papiera bez ohľadu na to, kedy došlo k vystaveniu samotnej zmenky.

19. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

20. Podľa ods.2 cit. ust. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

21. Podľa § 290 spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

22. Podľa § 295 súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.

23. Podľa § 300 na konanie podľa tohto oddielu sa primerane použijú všeobecné ustanovenia o konaní, ak nie je ustanovené inak.

24. Podľa čl. I v § 17 ods. 1 zákona č. zmenkový a šekový v znení platnom od 23.12.2015, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Ak je žalovaným zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, možno majiteľovi robiť námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom vždy.

25. Podľa čl. I v § 17 ods. 2 cit. zákona v konaní, v ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky sa z úradnej povinnosti prihliadne na skutočnosti ) napríklad zákona č. Občiansky zákonník, zákona č. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení zákona č. odôvodňujúce námietky podľa odseku 1, ktoré by ten, kto je žalovaný zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.

26. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379, § 380 ods.1 a § 385 ods.1 Civilného sporového poriadku (ďalej len bez nariadenia pojednávania, pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a nevyžaduje to ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol podľa § 378 ods.1 a § 219 ods.1 odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo podľa § 219 od.3 oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

27. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že žalobca predložil zmenku, na základe ktorej sa žalovaný ako vystaviteľ zmenky mal zaviazať zaplatiť pri jej predložení na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o. Bratislava sumu 727,19 Eur a zmenkový úrok 0,25% denne od 5.7. 2011. Zmenka obsahuje údaj „bez protestu“ s poznámkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Žalovaný je na zmenke identifikovaný ako vystaviteľ adresou, rodným číslom a jeho podpisom. Zmenka je vypísaná na predtlačenom formulári, rukou sú na nej dopísané údaje o mieste a dátume vystavenia, číslo zmluvy, ako aj údaje o žalovanom, zatiaľ čo zmenková suma a dátum začiatku úročenia je na zmenke doplnený tlačenou formou. Na rube zmenky je údaj o indosácii: „namiesto nás na rad CD Consulting s.r.o., K červenému dvoru 3269/25A, Praha, ČR, IČO: 264 297 05“ s podpisom oprávnenej osoby za spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o.. Zmenka obsahuje v pravom hornom rohu č. XXXXXXXXX, ktoré sa zhoduje s číslom úverovej zmluvy uzatvorenej medzi spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. Bratislava a žalovaným. Zo znaleckého posudku č. 57/2016 vypracovaného v konaní vyplýva, že podpis na žalobcom predloženej zmenke nie je vlastnoručným podpisom žalovaného.

28. V priebehu konania žalobca vzal návrh na zaplatenie zmenkového úroku v rozsahu 0,19 % denne z jednotlivých súm späť.

29. Odvolaciemu súdu je z úradnej činnosti známe, že spoločnosť Pohotovosť s.r.o. vedie voči dlžníkom ako veriteľ, ale aj ako remitent exekučné konania a k návrhu na výkon rozhodnutí prikladá Zmluvy o úvere, návratnosť ktorého bola zabezpečená vlastnou blankozmenkou. Zo spisového materiálu vyplýva, že žalovaný ako dlžník uzavrel s prvým majiteľom zmenky spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. Zmluvou o úvere č. XXXXXXXXX ktorá obsahuje odkaz na Všeobecné podmienky poskytnutia úveru nachádzajúce sa na rube tejto zmluvy a v nich obsiahnutú Dohodu o vyplnení zmenky.

30. Z jej obsahu odvolací súd zistil, že žalovanému bol spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. Bratislava poskytnutý úver vo výške 350,- Eur. Žalovaný ako dlžník sa v nej zaviazal zaplatiť spoločnosti Pohotovosť s.r.o. sumu 350,-Eur zvýšenú o poplatok 346,- Eur v celkovej sume 696,- Eur v splátkach po 58,- Eur mesačne počnúc dňom 28.5.2010. Zmluva o úvere bola uzatvorená podľa § 497 a nasl. Obch. zák. dňa 30.4.2010, kedy podľa žalobcu mala byť podpísaná žalovaným ako vystaviteľom aj zmenka, a to vo forme blankozmenky. Dlžník podpísal prehlásenie a súhlas so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru (ďalej VPPÚ), ktoré sú na zadnej strane tejto zmluvy, ku ktorým nemal žiadne výhrady. Zmluva o úvere neobsahuje žiadne úroky z úveru a ani ročnú percentuálnu mieru nákladov.

31. Z čl. 14 VPPÚ vyplýva, že tento obsahuje Dohodu o vyplnení zmenky, v ktorej sa dlžník ako vystaviteľ zmenky zaviazal vystaviť na zabezpečenie peňažného záväzku, ktorý vyplýva z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi zmenku, v ktorej nie je vyplnená zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent (Pohotovosť s.r.o.) najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky. Dohodli sa tiež, že zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplnil na zmenke remitent tak, že ním bol deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh, s čím žalovaný súhlasil, keď na prednej strane zmluvy o úvere obsah všeobecných podmienok prehlásených za súčasť zmluvy o úvere akceptoval.

32. Odvolací súd tiež zistil, že žalobca, ako zahraničná právnická osoba podal na predtlačenom formulári A podľa bodu 4.4.2. Nariadenia Európskeho parlamentu a rady ES č. 861/2007 z 11.07.2007 o Európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej Nariadenie) na súd návrh na zaplatenie zmenkových úrokov ako indosatár, na ktorého bola zmenka remitentom potom, ako ju vyplnil, indosovaná. Žalobca na preukázanie nároku zo zmenky predložil s návrhom originál vyplnenej vlastnej zmenky „na rad“, vystavenej žalovaným. Žiadne iné listiny žalobca súdu nepredložil, pretože podľa jeho tvrdenia nimi nedisponoval. Okresný súd doručil žalovanému podľa čl. 5 ods.2 a 3 cit. Nariadenia tlačivo „C“ k návrhu, ktoré žalovaný súdu vyplnené späť doručil a pohľadávku žalobcu poprel.

33. Podľa článku 19 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady ES č. 861/2007 z 11.07.2007 o Európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej Nariadenie) pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

34. Podľa čl. 5 ods.1 Nariadenia je Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo ak o to požiada niektorá zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť, ak sa domnieva, že vzhľadom na okolnosti prípadu ústne pojednávanie zjavne nie je potrebné pre spravodlivé vedenie konania. Dôvody odmietnutia sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu o odmietnutí takejto žiadosti nemožno samostatne podať opravný prostriedok.

35. Keďže toto súdne konanie sa vedie v Slovenskej republike, riadilo sa do 30.06.2016 zákonom č. 99/1963 Zb. Občianskym súdnym poriadkom v znení platnom v čase rozhodovania a od 01.07.2016 sa konanie pred všeobecným súdom spravuje zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilným sporovým poriadkom.

36. Odvolací súd nepovažoval za potrebné nariadiť podľa článku 5 bod 1 v spojení s článkom 7 bod 1 písm. c) Nariadenia č. 861/2007/ES ústne pojednávanie. Odvolací súd predovšetkým uvádza, že aj keď si v prebiehajúcom konaní o nároku zo zmenky uplatnil žalobca právo podľa Nariadenia, ktoré je právnym predpisom Európskeho spoločenstva s priamym účinkom, jeho právna úprava nevylučuje z vecnej pôsobnosti spotrebiteľské spory. Pri postupe podľa Nariadenia je súd povinný rovnako, ako aj podľa vnútroštátnej úpravy rešpektovať právo na spravodlivý proces. Z článku 19 Nariadenia vyplýva, že pokiaľ Nariadenie neustanovuje inak, Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

37. Vo vzťahu k aplikácii Nariadenia tak možno konštatovať, že v prejednávanej veci bolo možné aplikovať všetky procesnoprávne princípy a ustanovenia použiteľné v slovenskom právnom poriadku, a

teda aj § 79 O.s.p. v znení účinnom od 23.12.2015 do 30.06.2016 a od 01.07.2016 ust. § 290 a § 295 a súbežne zohľadniť ochranu slabšej strany v konaní práve preto, že Civilný sporový poriadok z vecnej pôsobnosti nevylučuje spotrebiteľské spory, v ktorých môže byť spotrebiteľ stranou v spore nielen na strane žalobcu, ale aj na strane žalovaného.

38. Odvolací súd sa vzhľadom na uvedenú zmenu právnej úpravy musel odkloniť od doterajšieho právneho názoru, vyjadreného vo svojich rozhodnutiach (napr. rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 43 CoZm 10/2013-131 zo dňa 21.11.2013, č.k. 43 CoZm 50/2014 zo dňa 20.11.2014) vydaných v konaniach o nároku z indosovanej zmenky, v ktorých oprávnenosť posudzoval len podľa Zákona zmenkového a šekového a nerozhodoval o ňom ako o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorý zmenka zabezpečovala, pretože bol toho názoru, že účastníci sporu nemali postavenie ako zmluvné strany kauzálneho (úverového) vzťahu, a teda ako dlžník alebo veriteľ zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, keďže žalobca ako majiteľ zmenky, ktorú nadobudol indosamentom voči žalovanému ako vystaviteľovi zmenky nie je v postavení dodávateľa, a preto ani žalovaný nemohol mať v zmenkovom spore postavenie spotrebiteľa. Zo samotnej zmenky nie je možné určiť, aký charakter mal právny vzťah pri vzniku záväzkového vzťahu, preto ani nebolo možné určiť, či žalovaný mal alebo nemal pri vystavení zmenky postavenie spotrebiteľa. Rovnaký záver o abstraktnom charaktere zmenky vyplýval aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo/V/31/2010 zo dňa 24.5.2012, na ktoré odvolací súd odkazoval.

39. S prihliadnutím na právnu úpravu obsiahnutú v § 79 ods. 3 a 4 a § 372y Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom od 23.12.2015 do 30.06.2016 vrátane úpravy obsiahnutej v § 17 ods. 1 a 2 zák. č. 191/1950 Sb. zmenkového a šekového, ktorého zmena bola od 23.12.2015 zavedená zák.č. 438/2015 Z.z., ako aj na prechodné ust. § 470 ods. 1 a 2 CSP, podľa ktorých sa aj na konania začaté pred dňom jeho účinnosti použijú predpisy účinné od jeho účinnosti a právne účinky tých úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostanú zachované, je v konaniach o nárokoch zo zmenky vedených proti žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, žalobca, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov povinný preukázať skutočnosti, ktoré sa týkajú vlastného vzťahu jeho právnych predchodcov so žalovaným tak, že k návrhu musí pripojiť okrem zmenky aj ďalšie listiny, ktoré sú potrebné na uplatnenie práva z nej, pokiaľ ho na ich predloženie súd vyzve.

40. Okresný súd rovnako, ako aj súd odvolací v konaní zistil, že zmenka predložená žalobcom mala byť vystavená na zabezpečenie záväzkov z písomnej zmluvy, z obsahu ktorej súd pri skúmaní charakteru úverového vzťahu vychádzal. Písomne uzavretá zmluva o úvere medzi žalovaným, ako dlžníkom a veriteľom, spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o. a Všeobecné podmienky poskytnutia úveru sú dôkazom o tom, že zmenka mala mať k pohľadávke vyplývajúcej z tejto zmluvy zabezpečovací charakter a že nárok zo zmenky uplatnený žalobcom voči žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, mal vzniknúť v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. V konaní však bolo preukázané, že žalovaný zmenku ako vystaviteľ vlastnoručne nepodpísal.

41. Z novelizovaného ust. § 17 ods.1 zák.č. 191/1950 Sb. zmenkového a šekového v platnom znení vyplýva, že ak je žalovaným zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, je možné vždy robiť majiteľovi zmenky námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom. Z ods.2 cit. ust. vyplýva, že v konaní o nároku zo zmenky, aj keď zmenkový dlžník, ktorý má postavenie spotrebiteľa a ktorý podpísal ako vystaviteľ zabezpečovaciu zmenku žiadne kauzálne námietky nepodá, musí súd z úradnej povinnosti prihliadnuť na všetky relevantné skutočnosti, ktoré vyplývajú z § 52 a nasl. zák.č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, z § 5a) zák.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ako aj na iné právne predpisy, na ktoré § 17 ods.2 ZZŠ odkazuje. Ak by takéto skutočnosti odôvodňovali námietky žalovaného, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k predošlému majiteľovi, tzv. kauzálne námietky, ktoré by žalovaný bol mohol v prejednávanej veci uplatniť, súd ex offo zistí, či jeho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a preskúma, či v rámci uplatneného nároku zo zmenky, táto nevznikla zo vzťahu so spotrebiteľom.

42. Pre samotné posúdenie uplatneného nároku zo zmenky je preto zásadný záver, či je správne tvrdenie žalobcu, že predmetom konania je výlučne nárok zo zmenky a nie nárok z iného záväzkového právneho vzťahu, že zmenka je samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy, preto ju nie je možné spájať, či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené, či právo žalobcu ako indosatára

na uplatnenie zmenkovej sumy voči zmenečníkovi - žalovanému nevzniklo v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou alebo v dôsledku rubopisu, či je zmluvný vzťah, ktorý vznikol medzi žalovaným a remitentom (spoločnosťou Pohotovosť) po indosovaní zmenky irelevantný, či musí dlžník preukázať, že žalobca bol v čase nadobudnutia zmenky aspoň uzrozumený s tým, že uplatnením zmenky po indosácii môže vzniknúť dlžníkovi škoda, či až voči zmenkám vystaveným po 22.12.2015 je možné ex offo prihliadať na skutočnosti, ktoré odôvodňujú námietky zmenkového dlžníka voči indosatárovi ako aj to, či sú kauzálne námietky po indosovaní zmenky neprípustné, či je potrebné uplatňovať ochranu nadobúdateľa zmenky podľa § 17 čl. I ZZŠ vtedy, ak bol nadobúdateľ zmenky dobromyseľný, či dohoda o vyplnení zmenky má vplyv na platnosť zmenky, aj keby bola neplatná a či má žalobca nárok na primeranú výšku zmenkového úroku.

43. Podľa § 48 ods. 1 Zák. č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový (ďalej len ZZŠ), majiteľ môže postihom žiadať:

1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokami, ak boli dojednané; 2. šesťpercentné úroky odo dňa zročnosti; 3. trovy protestu a podaných zpráv, ako aj ostatné trovy; 4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

44. Podľa čl. I. § 75 Zákona č. 191/1950 Zb. Zákona šekového zmenkového ( ďalej len ZŠZ) vlastná zmenka obsahuje: 1) Označenie, že ide o zmenku pojané do vlastného textu listiny a vyjadrenej v jazyku v ktorom je táto listina spísaná, 2) bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu, 3) údaje zročnosti, 4) údaje miesta kde sa má platiť, 5) meno toho komu alebo na rad koho sa má platiť, 6) dátum a miesto vystavenia zmenky, 7) podpis vystaviteľa

45. Podľa § 4 ods.6 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 15.11.2010 sa v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

46. Podľa ods. 7 cit. ust. veriteľ zodpovedá za škodu vzniknutú spotrebiteľovi porušením odseku 6 veriteľom.

47. Podľa § 3 ods. 1 Zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej , výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

48. Podľa § 39 je neplatný právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

49. Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

50. Podľa § 52 ods. 2 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, účastníkom ktorých je spotrebiteľ sa použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

51. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

52. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

53. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

54. Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

55. Podľa § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

56. Odvolací súd sa v podstatných bodoch stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a len na zdôraznenie jeho správnosti dopĺňa ďalšie skutočnosti, a to aj v nadväznosti na tvrdenia uvedené žalobcom v jeho odvolaní a tiež aj s prihliadnutím k tomu, že odvolací súd sa v prejednávanej veci odklonil od právneho názoru vyjadreného v obdobných veciach, v ktorých rozhodoval do 23.12.2015, pretože použil pri rozhodovaní, rovnako ako okresný súd právne predpisy, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci použité neboli a sú pre rozhodnutie veci rozhodujúce.

57. V prejednávanej veci dospel odvolací súd k záveru, že žalobcom predložená zmenka, ktorá mala byť vystavená dlžníkom ako zmenka vlastná nespĺňa všetky formálne náležitosti predpokladané zák. č. 191/1950 Sb. zmenkového a šekového a je zmenkou neplatnou. Na základe žalovaným vznesených námietok znaleckým dokazovaním bolo preukázané, že zmenka postráda vlastnoručný podpis vystaviteľa, následkom čoho ide po formálnej stránke o neplatnú zmenku, následkom čoho nie je možné žalobcovi priznať z nej žiadne nároky.

58. Nad rámec uvedeného odvolací súd uvádza, že v čase uzavretia zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 30. 4. 2010, kedy podľa žalobcu malo dôjsť aj k vystaveniu blankozmenky a uzavretiu Dohody o vyplnení zmenky žalovaným, nebolo používanie zmeniek v spotrebiteľských vzťahoch zásadne vylúčené. Podľa § 4 ods.6 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu podpísania zmluvy o úvere sa v súvislosti s poskytovaním úveru spotrebiteľovi zakazovalo len splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smel prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, avšak musel postupovať tak, aby boli zachované všetky práva dlžníka ako spotrebiteľa, ktoré zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru vyplývajú. Príslušenstvom sa zo zákona rozumelo vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

59. Z okresným súdom vykonaného dokazovania, s rozsahom ktorého sa odvolací súd stotožnil nesporne vyplynulo, že zmluva o úvere uzavretá medzi POHOTOVOSŤ s.r.o. a žalovaným je zmluvou spotrebiteľskou, pretože ju na jednej strane uzatvorila spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o., predmetom činnosti ktorej je poskytovanie úverov a ktorá vystupuje vo vzťahu k žalovanému v pozícii podnikateľa, ktorý je dodávateľom a na druhej stane ju uzavrel žalovaný ako fyzická osoba, ktorý žiadal o poskytnutie finančných prostriedkov pre vlastnú potrebu ako spotrebiteľ. Pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv je dlžník tou slabšou stranou a v záujme obstarania si finančnej hotovosti pristúpi na podmienky veriteľa bez toho, aby sa s nimi podrobne oboznámil, resp. sú mu tieto podmienky predložené len ako VPPÚ na zadnej strane formulárovej, veriteľom vopred pripravenej úverovej zmluvy, ako tomu bolo aj v tomto prípade. Z úverovej zmluvy nesporne vyplýva, že v nej nebola uvedená žiadna sadzba úroku z úveru, pretože sumu, ktorú spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o. poskytla žalovanému, zvýšil veriteľ len o sumu poplatkov bez toho, že by bližšie špecifikoval ich druh, pričom celková suma na vrátenie žalovaným dosahovala podľa úverovej zmluvy dvojnásobok a podľa sumy vyplnenej spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o. ako remitentom do žalobcom predloženej zmenky takmer trojnásobok sumy úveru. Súčasťou

zmluvy o úvere neboli ani podmienky uplatňovania úrokovej sadzby, index alebo referenčná úroková sadzba ani RPMN - ročná percentuálna miera nákladov tak, ako to v tom čase vyžadoval zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v § 4 ods. 2. V zmysle § 4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy sa preto spotrebiteľský úver poskytnutý na základe uvedenej zmluvy považuje za bezúročný a bez poplatkov.

60. V tejto súvislosti odvolací súd na doplnenie uvádza, že nielen zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou, ale spotrebiteľskou zmluvou je aj zmenková dohoda, ktorá je obsiahnutá v Dohode o vyplnení zmenky začlenenej do čl. 14 VPPÚ, a to v zmysle definície obsiahnutej v § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

61. Keďže si žalobca v konaní uplatnil nárok zo zmenky, musel odvolací súd podľa § 17 ods. 2 Zákona zmenkového a šekového, z úradnej povinnosti prihliadnuť na všetky námietky, ktoré by bol mohol žalovaný v konaní uplatniť, najmä v súvislosti s Dohodou o vyplnení zmenky, na základe ktorej mala byť zmenka veriteľom a remitentom vyplnená a následne indosovaná na žalobcu, aj keď žalovaný relevantné námietky nevzniesol.

62. Dohoda o vyplnení zmenky uzavretá medzi žalovaným a spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o. bola vyhotovená dopredu na predtlačenom formulári rovnako, ako aj Zmluva o úvere a bola začlenená do VPPÚ drobným písmom medzi množstvo iných dojednaní, ktoré sa nachádzali na jej zadnej strane. Táto spoločnosť ako veriteľ podmienila poskytnutie úveru vystavením blankozmenky žalovaným, pričom tento dôležitý údaj, že žalovaný vystavuje blankozmenku, výslovne v Dohode o vyplnení zmenky neuviedla. Neuviedla tak dostatočne určito, jasne a zrozumiteľne všetky zmluvné podmienky, z ktorých by bol mohol žalovaný zistiť výšku a spôsobu platenia zmenkovej sumy. Podstatné je aj to, že výška zmenkovej sumy v čase jej vyplnenia závisela výlučne od veriteľa, o ktorej nemal žalovaný vopred žiadnu vedomosť. Jej obsahom bol najmä súhlas vystaviteľa s tým, aby mohol veriteľ vyplniť do blankozmenky údaj o výške zmenkovej sumy a jej splatnosť. Žalovanému nebola Dohoda o vyplnení zmenky vôbec predložená na podpis, rovnako ako ani VPPÚ.

63. Dohoda o vyplnení zmenky nebola dohodnutá individuálne, preto spĺňa všetky zákonné predpoklady neprijateľnej podmienky tak, ako ju má na mysli úprava obsiahnutá v § 52 ods. 2 a § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ak podmienky platenia zmenky neboli dojednané individuálne, ide o neprijateľné zmluvné dojednanie, ktoré nemôže požívať právnu ochranu. Takéto dojednanie posúdil odvolací súd ako konanie, ktoré obchádza účel právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa.

64. V prípade zmenky „na rad“ totiž dochádza jej jednoduchým prevodom k podstatnému sťaženiu postavenia zmenkového dlžníka voči novému majiteľovi zmenky, pretože pri uplatnení námietok týkajúcich sa pôvodného vzťahu so svojim veriteľom v konaní, ktoré voči nemu už vedie nový majiteľ zmenky, musel splniť podmienky v zmysle cit. § 17 ods. 1 ZZŠ platného do 22. 12. 2015. 65. Odvolací súd preto dospel k záveru, že ak nebola v zmenkovej dohode obsiahnutej v Dohode o vyplnení zmenky vylúčená prevoditeľnosť zmenky rubopisom, potom takáto dohoda - zmluva obsahovala dojednanie, ktoré nesporne spôsobuje na ujmu spotrebiteľa značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, nemôže spĺňať náležiosti individuálne dohodnutej podmienky úverovej zmluvy, a preto je pre rozpor s § 52 ods. 2 neplatná.

66. Okrem toho, že odvolací súd posúdil Dohodu o vyplnení zmenky ako neplatnú pre rozpor s § 52 ods. 2 v nadväznosti na § 53 ods. 1 OZ, je neplatnou aj podľa § 39 OZ, pretože bola vyplnená v rozpore s § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.Z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu jej uzatvorenia.

67. Dohoda o vyplnení zmenky uvedená vo VPPÚ umožňovala vystavenie blankozmenky s tým, že zmenková suma bola v čase vyplnenia ponechaná výlučne na vôli veriteľa, ktorý do nej doplnil úroky, poplatky a zmluvné pokuty, na zaplatenie ktorých veriteľovi a remitentovi právo nevzniklo, v dôsledku čoho odvolací súd posúdil úver ako bezúročný a bez poplatkov.

68. Takýto právny názor odvolacieho súdu vyplýva aj z gramatického výkladu § 52 ods. 1 a 2 a 53 ods. 1 OZ, ale aj § 4 zák. o spotrebiteľských úveroch v znení do prijatia zák. č. 129/2010 Z.z., keďže každý veriteľ je povinný si počínať tak, aby boli zachované práva dlžníka, a naopak tá istá povinnosť platí aj pre dlžníka vo vzťahu k právam veriteľa.

69. Zmenka nie je zmluvou, preto zmenková dohoda obsiahnutá v Dohode o vyplnení zmenky nespôsobuje neplatnosť zmenky podľa Zákona zmenkového a šekového, avšak zakladá dôvodnú obranu vo forme kauzálnych námietok dlžníka proti povinnosti zaplatiť zmenku nielen remitentovi, ale aj indosatárovi, ktorý ju ani nesmel podľa ustanovenia § 4 ods.6 zák. 258/2001 Z.z. prijať. Odvolací súd je toho názoru, že žalobcovi muselo byť pri indosácii zmenky od spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o. zrejmé, že ak sú zmenkovými dlžníkmi výlučne fyzické osoby a ak boli na zmenkách uvedené čísla zmluvy, že tieto boli vystavené na zabezpečenie návratnosti peňažných prostriedkov pre pôvodného majiteľa prevádzanej zmenky, ktorý bol aj veriteľom dlžníka, inak by nebol mal informácie o tom, koľko zo zmenkovej sumy na splátky úveru už dlžník spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o. zaplatil a o akú sumu zníži ním uplatňovaný nárok zo zmenky. Musel preto vedieť, že sa jedná o zabezpečenie pohľadávky zo spotrebiteľského úveru, keď v niektorých návrhoch žaloval nielen znížené sumy o splátky úveru, ale aj len zmenkovú úroky a odmenu. Takéto údaje mohol zistiť len z podkladov predložených mu zo strany pôvodného veriteľa POHOTOVOSŤ, s. r. o. Vedel nielen to, že sa jedná o zmenky „na rad“, keďže boli na neho indosované, ale aj to, že medzi dlžníkom a spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s. r. o. bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, bez ktorej by len ťažko mohol zo samotnej zmenky zistiť všetky relevantné údaje pre uplatnenie nárokov zo zmenky. Nie je preto možné súhlasiť s jeho tvrdením, že bol pri nadobúdaní zmenky dobromyseľný.

70. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je vo výroku vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 v napadnutej časti potvrdil.

71. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 tak, že nárok na ich náhradu priznal žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade § 262 ods. 2 v nadväznosti na § 251 Civilného sporového poriadku súd prvej inštancie.

72. Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428