Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14C-13-2017.pdf
PDF · 91.6 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/13/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Štepánikovou, v právnej veci žalobcu : Rozhlas a televízia Slovenska, so sídlom: Mlynská dolina, Bratislava, IČO: 47 232 480, proti žalovanému: Advokátska kancelária Zuzana Papšíková ,s.r.o., so sídlom: Jégeho 8, Bratislava, IČO: 36800040 o zaplatenie 274,28 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti istiny o sumu 50,88 € a v časti istiny o sumu 97,44 € zastavuje. II. Vo zvyšku súd žalobu žalobcu v plnom rozsahu zamieta. III. Žalovanému sa proti žalobcovi priznáva 100%-tná náhrada trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na tunajší súd dňa 1.3.2017 sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny 274,28 € s príslušenstvom. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobca je verejnoprávna inštitúcia zriadená na základe zákona č. 532/2010 Z.z. v znení neskorších predpisov. Žalovaný je zo zákona platiteľom úhrady za služby verejnosti. Kontrolou úhrad žalobca zistil, že žalovaný ku dňu podania tohto návrhu na tunajší súd nezaplatil úhradu v zmysle zákona. Pohľadávka žalobcu predstavuje sumu 274,28 € ( z toho istina vo výške 241,28 €, pokuta vo výške 33€ podľa §10 zákona, zaplatené poštovné sadzby vo výške 1,20€ ).
2. Súd vec prejednal v neprítomnosti žalobcu podľa § 180 CSP, nakoľko tento svoju neúčasť písomne ospravedlnil a navrhol, aby súd vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti.
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom štatutárneho zástupcu žalovaného, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav veci; Štatutárna zástupkyňa žalovaného vo svojej výpovedi uviedla: ,,Nejsom si istá či zostalo sporné len premlčanie mám za to, že je tu aj druhý sporný bod a to koľkých ľudí ako zamestnancov žalobca berie do úvahy pričom ak osme už uviedli vo vyjadrení jedna z osôb ktorá je vedená v soc. Poisťovni v kategórii zamestnanec je konateľom a nie je v pracovnom pomere ani v obdobnom pracovnoprávnom vzťahu. S prihliadnutím na čiastočné späťvzatie žaloby žaloba bol zobratá späť len v rozsahu uhradenej sumy. Vzhľadom na fakt že bolo aj predložené vyjadrenie k odporu žalovaného kde však žalobca opätovne nepredložil doklady z ktorých by bolo zrejmé aký počet zamestnancov a v akom období bral pri svojich výpočtoch do úvahy máme za to, že v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno. Nám ako žalovaným je problematické sa brániť keď ani nevieme na základe akých čísiel a údajov žalobca podal svoju žalobu. Z evidencie ktorú vedie žalovaný o zamestnancoch ako zamestnanci v pracovnom pomere teda tí, ktorí sú zohľadňovaní pre účely platenia koncesionárskych poplatkov spracoval prehľadnú tabuľku za celé obdobie ktoré je uplatňované v žalobe kde sú uvedené aj úhrady a z ktorej dokonca vyplýva že žalovaný zaplatil viac o 10€.Súdu tiež predkladáme aj doklady k úhradám ktoré nie sú ani sporné zároveň predkladáme registračný list FO Zuzany Papšíkovej z roku 2011 kedy zo zákona vznikla povinnosť aj
s príjmov konateľov odvádzať poistné do sociálnej poisťovne. Taktiež zakladáme súdu korešpondenciu smerujúcu žalobcovi kde sme oznámili že sme podali odpor, vyjadrenie v súdnom konaní a mali sme záujem sa dohodnúť. Ani na list ani na mail žalobca nereagoval. Taktiež predkladáme hlásenia voči sociálnej poisťovni koncoročné z ktorých je zrejmé koľko zamestnancov ale s pohľadu sociálnej poisťovne bolo v tom ktorom evidovaných a v ktorých mesiacoch a predkladáme roky 2012-2016. Znova zdôrazňujem v týchto hláseniach sa objavuje aj meno Zuzany Papšíkovej ktorá vždy pôsobila na základe mandátnej zmluvy pretože ako advokát ani zamestnaná v pracovnom pomere byť nemôže. S prihliadnutím nato že žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno a nepreukázal riadne výšku žalovanej sumy navrhujem aby žaloba bola zamietnutá. Čo sa týka vyjadrenia k námietke premlčania s týmto vyjadrením žalobcu sa nestotožňujem pretože pokiaľ on uvádza že prvýkrát sa mohlo právo uplatniť na súde až po ich výzve pričom výzvu aj k obdobiu od rokov 2008 zaslali až v roku 2016 už samotná výzva alebo príkaz na zaslanie výzvy bolo premlčané. To že zákon 68/2008 a neskôr 340/2012 stanovili určité procesné povinnosti pre žalobcu neznamená to, že získali právo si po akomkoľvek množstve rokov výzvou uplatňovať svoje nároky. Celý proces výzvy a podania žaloby na súd je nastavený ako povinnosť žalobcu aj zo stanovenými lehotami a preto hlavným cieľom týchto ustanovení je aby žalobca riadne sledoval úhrady a pokiaľ zistí nedoplatky bezodkladne ich vymáhal. Je zrejmé že žalobca takto nekoná. Ustanovenia na ktoré odkazuje žalobca nespôsobujú žiadne prerušenie premlčacích lehôt a preto máme za to, že dôležité je kedy vznikla povinnosť platiť a či sa žalovaný dostal do omeškania alebo nie. Žalobca tiež vo svojom vyjadrení uvádza k počtu zamestnancov že žalovaný mal zmeny nahlasovať a skutočnosti preukázať. Žalovaný zmeny nahlasoval avšak vzhľadom na to že sa jedná o staré roky dokumentáciu k nim už ani nearchivujeme. Čo sa týka povinnosti preukazovania v zmysle zák. 340/2012 aj predchádzajúceho toto je povinnosť voči žalobcovi avšak nezbavuje ho povinnosti pokiaľ podáva žalobu svoje tvrdenia aj dokázať. Tento zákon nespôsobuje z hľadiska hmotného práva akúkoľvek fikciu o tom, čo je alebo nie je preukázané. Preto aj z týchto dôvodov uvádzame že všetky vzniknuté platby žalovaný uhradil a žaloba je nedôvodná. K späťvzatiu nemáme čo uviesť. Súhlasím zo späťvzatím. Len zdôrazním, vzhľadom nato že žalobca ani v tomto poslednom podaní sa bližšie nevyjadril k počtu zamestnancov pričom v tejto otázke je medzi nami rozpor. uvádzame že žalobca svoje tvrdenie o počte zamestnancov nijako nepreukázal na rozdiel od žalovaného keď sme predložili potrebné dôkazy na preukázanie počtu zamestnancov ako aj dôvod a postavenie Zuzany Papšíkovej v spoločnosti. Naďalej poukazujeme aj na znenie §7 zákona 340/2012 ktorý výslovne určuje kedy sa subjekt stáva a kedy prestáva byť platiteľom pričom v §7 nie je potrebné zo strany platiteľa tieto skutočnosti preukazovať. Preto bolo povinnosťou žalobcu ak tvrdí že sme boli platiteľmi tieto skutočnosti aj preukázať preto bolo povinnosťou žalobcu ak tvrdí že sme boli platiteľmi tieto skutočnosti aj preukázať. Žalobca mal množstvo príležitostí potrebné doklady súdu predložiť preto okrem iného žiadame žalobu zamietnuť aj z dôvodu neunesenia dôkazného bremena. S obidvomi čiastočnými späťvzatiami súhlasím.?
4. Listom zo dňa 5.12.2016 vyzval žalobca žalovaného na zaplatenie nedoplatku ku dňu 31.1.2016 v sume 242,48 €. K tejto výzve žalobca pripojil aj prehľad predpisov a platieb za obdobie 4/2008 až 7/2016 vrátane.
5. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 19.4.2017 vzniesol námietku premlčania vo vzťahu k žalovanej sume za obdobie pred 1.3.2014s tým, že žaloba bola podaná 1.3.2017 , t.j. nároky pred 1.3.2014 sú už premlčané. Zároveň k svojmu vyjadreniu pripojil doklady a to ; Zmluvu o výkone funkcie mandatára ako konateľa spoločnosti zo dňa 30.12.2007, Dodatok č.1 k Zmluve o výkone funkcie zo dňa 29.9.2009, Zmluvu o výkone funkcie zo dňa 1.10.2009.
6. Podaním zo dňa 29.11.2017 vzal žalobca žalobu o sumu 50,88€ späť.
7. Žalovaný doručil do spisu tabuľku s presným počtom zamestnancov za roky 2008, 2009, 2010, 2011, 2012, 2013, 2014, 2015, 2016 aj s rozpisom jednotlivých mesiacov toho ktorého roka a registračný list FO v Sociálnej poisťovni. Údaje o jednotlivých zamestnancoch Časť V. daňového priznania.
8. Podaním zo dňa vzal žalobca istinu o sumu 97,44€ späť.
9. Podľa § 1 zák. 340/2012 Z.z. Tento zákon upravuje platenie, vyberanie a vymáhanie úhrady za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska1) v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania (ďalej len „úhrada“).
Podľa § 2 zák.340/2012 Z.z. Účelom úhrady je finančné zabezpečenie služieb verejnosti v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania poskytovaných Rozhlasom a televíziou Slovenska.
Podľa §3 zák. 340/2012 Z.z. Platiteľ úhrady (ďalej len „platiteľ“) je a) fyzická osoba, ktorá je evidovaná dodávateľom elektriny2) v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti3) ako odberateľ elektriny v domácnosti2) v odbernom mieste,2) pre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome, b) zamestnávateľ,4) ktorý v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu zamestnáva aspoň troch zamestnancov; na účely tohto zákona sa služobný úrad5) posudzuje ako zamestnávateľ.
Podľa § 4/1,2,3,4,5 zák. 340/2012 Z.z. Ods.1 Vyberateľom úhrady a príjemcom úhrady je Rozhlas a televízia Slovenska.Ods.2 Rozhlas a televízia Slovenska vedie príjmy z úhrady na samostatnom účte v banke, v pobočke zahraničnej banky6) alebo v Štátnej pokladnici. Rozhlas a televízia Slovenska vedie v účtovníctve analytickú evidenciu príjmov z úhrady oddelenú od iných príjmov. Ods.3 Príjmy z úhrady a príjmy z pokút podľa tohto zákona použije Rozhlas a televízia Slovenska, okrem použitia podľa odseku 4, výhradne na zabezpečenie služieb verejnosti v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania. Ods.4 Príjmy z úhrady použije Rozhlas a televízia Slovenska aj na zabezpečenie výberu úhrady, kontroly platenia úhrady a vymáhanie úhrady a pokút podľa tohto zákona. Ods.5 Platiteľ podľa § 3 písm. b) platí úhradu za každý aj začatý kalendárny mesiac a) 4,64 eura, ak zamestnáva od 3 do 9 zamestnancov, b) 18,58 eura, ak zamestnáva od 10 do 49 zamestnancov, c) 79,66 eura, ak zamestnáva od 50 do 249 zamestnancov, d) 199,16 eura, ak zamestnáva od 250 do 999 zamestnancov, e) 464,71 eura, ak zamestnáva 1 000 a viac zamestnancov.
Podľa § 10/1,2,3,4,5 zák. 340/2012 Z.z. Ods.1 Platiteľ, ktorý nezaplatí úhradu podľa § 7, je v omeškaní so zaplatením úhrady. Ods.2 Ak vyberateľ úhrady zistí, že platiteľ je v omeškaní so zaplatením úhrady, je povinný ho písomne vyzvať do 60 dní od zistenia tejto skutočnosti na zaplatenie tejto úhrady a na zaplatenie poštových sadzieb23) súvisiacich s odoslaním výzvy na zaplatenie úhrady. Ods.3 Ak platiteľ podľa § 3 písm. a) nezaplatí úhradu a poštové sadzby v lehote do 30 dní od doručenia výzvy podľa odseku 2, platiteľ je povinný zaplatiť vyberateľovi úhrady aj pokutu 17 eur.Ods.4 Ak platiteľ podľa § 3 písm. b) nezaplatí úhradu a poštové sadzby v lehote do 30 dní od doručenia výzvy podľa odseku 2, platiteľ je povinný zaplatiť vyberateľovi úhrady aj pokutu a) 33 eur, ak nezaplatil úhradu podľa § 6 ods. 5 písm. a), b) 66 eur, ak nezaplatil úhradu podľa § 6 ods. 5 písm. b), c) 100 eur, ak nezaplatil úhradu podľa § 6 ods. 5 písm. c), d) 133 eur, ak nezaplatil úhradu podľa § 6 ods. 5 písm. d), e) 166 eur, ak nezaplatil úhradu podľa § 6 ods. 5 písm. e). (5) Nárok na zaplatenie úhrady, s ktorou je platiteľ v omeškaní, pokuty podľa odsekov 3 a 4 a poštových sadzieb je povinný vyberateľ úhrady uplatniť na súde.
Podľa § 100/1,2,101 OZ Ods.1 Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Ods.2 Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
10. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané ,že žalobca je aktívne vecne legitimovaný na podanie tohto návrhu podľa § 4 ods.1 a § 10 ods. 5 zák. č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Z listinných dôkazov založených do spisu žalovaným mal súd za preukázané, že žalovaný bol zo zákona platiteľom úhrady za služby verejnosti (ďalej len ,,úhrada´´) podľa § 3 písm. b) zákona vo výške podľa § 6 ods. S zákona s periodicitou platenia úhrad: ročná, v zmysle §) 7 zákona avšak len v niektorých obdobiach, nakoľko len v niektorých mesiacoch za žalované obdobie mal viac ako 2 zamestnancov. Bolo to spolu
35 mesiacov za čo mal zaplatiť sumu 162,40€ , v skutočnosti bola uhradená žalovaným suma 172,44€. Žalobca zobral 2x istinu späť o sumu 50,88 € a o sumu 97,44 € súd v tejto časti konanie zastavil. Súd ďalej prihliadol na vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného ako aj na tú skutočnosť, že žalobca nepreukázal v konaní na základe čoho dospel k počtu zamestnancov žalovaného za žalované obdobie a tým pádom aj k samotnej výške žalovanej sumy ,keď žalovaný zamestnával v roku 2014 dvoch zamestnancov, v roku 2015 január -február 3, marec -december 2, v roku 2016 január - august 2,september-december1. A za žalované premlčané obdobia - celý rok 2013 dvoch, celý rok 2012 dvoch, január, február, december 2011 dvoch, marec- september + november 2011 troch, október 2011 štyroch, január až júl 2010 troch, august až december 2010 štyroch, január až september 2009 dvoch, október až december 2009 troch, apríl až máj 2008 štyroch, jún až december 2008 piatich. Žalobca v konaní nepreukázal na základe čoho a na základe akých podkladov si od žalovaného vymáha žalovanú sumu, keď žalovaný preukázal skutočný počet zamestnancov, súd preto žalobu vo zvyšku zamietol.
11. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p. podľa ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko mal žalovaný v konaní plný úspech, súd priznal žalovanému náhradu trov konania proti neúspešnému žalobcovi v 100% výške.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 Civilného sporového poriadku nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 CSP. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 CSP. Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi. Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy, písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 ods. 1 Civilného sporového poriadku uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis, ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva a spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a)sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Podľa § 373 ods. 4 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu. Podľa § 263 ods. 1 ,2 Civilného sporového poriadku, ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta. Ak bola v konaní úspešná strana zastúpená viacerými advokátmi, súd určí za prijímateľa náhrady trov konania jedného z nich. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podľa § 376 ods. 1 Civilného sporového poriadku podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (personálna exekúcia). Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 37 ods. 3) (ďalej len „oprávnený“). Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 1, 2 Exekučného poriadku). Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).