Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/300/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Romanom Lajošom, v spore žalobcu: CRIF- Slovak Credit Bureau, Malý trh 2/A, Bratislava, IČO: 35 886 013 proti žalovaným: 1. Y. S., nar. X.XX.XXXX, J. XXX/XX, F., 2. U. S., nar. XX.X.XXXX, J. XXX/XX, F., 3. Y. V., nar. XX.X.XXXX, Q. XX, H. N.Ú., žalovaný v 3. rade zastúpený JUDr. Mgr. Drahoslavom Magdziakom, advokátom, Dlhý rad č. 16, Bardejov, o zaplatenie 5041,36 Eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

Konanie voči žalovaným v 1. a 2. rade v rozsahu o zaplatenie sumy 580,- Eur s príslušenstvom a voči žalovanému v 3. rade v celom rozsahu z a s t a v u j e.

Žalobu voči žalovaným v 1. a 2. rade z a m i e t a .

Žalovaným v 1., 2. a 3. rade voči žalobcovi ako aj žalobcovi voči žalovanému v 3. rade nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaných v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne a od žalovaného v 3. rade popri nich zaplatenia sumy 5.041,36 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,10 % ročne zo sumy 4.594,38 Eur od 28.3.2014 do 30.9.2014, zmluvný úrok vo výške 9,10 % ročne zo sumy 4.514,38 Eur od 1.10.2014 do 20.3.2015, zmluvný úrok vo výške 9,10 % ročne zo sumy 4.464,38 Eur od 21.3.2015 do 21.4.2015, zmluvný úrok vo výške 9,10 % ročne zo sumy 4.414,38 Eur od 22.4.2015 do 21.5.2015, zmluvný úrok vo výške 9,10 % ročne zo sumy 4.364,38 Eur od 28.3.2015 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 4.594,38 Eur od 28.3.2014 do 30.9.2014, úrok z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 4.514,38 Eur od 1.10.2014 do 20.3.2015, úrok z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 4.464,38 Eur od 21.3.2015 do 21.4.2015, úrok z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 4.414,38 Eur od 22.4.2015 do 21.5.2015, úrok z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 4.364,38 Eur od 28.3.2015 do zaplatenia, náhradu súdneho poplatku a náhradu trov právneho zastúpenia.

2. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalovaní v 1. a 2. rade uzatvorili 2.5.2005 zmluvu číslo XXXXXXXXXXX, na základe ktorej sa Slovenská sporiteľňa, a.s. zaviazala poskytnúť žalovaným 1 a 2 úver vo výške 9.958,18 Eur (300.000,- Sk). Žalovaní v 1. a 2. rade sa zaviazali splácať úver v pravidelných mesačných splátkach v sume po 130,29 Eur (3.928,- Sk), pričom dátum prvej splátky bol určený na 20.6.2005 a konečná splatnosť úveru na 20.4.2015. So žalovaným v 3. rade uzatvorila Slovenská sporiteľňa a.s. dohodu o ručení z 2.5.2005, ktorou mal byť uvedený záväzok zabezpečený. Neoddeliteľnú súčasť zmluvy tvoria Všeobecné obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne, a.s.. Slovenskej sporiteľni tak vznikla pohľadávka voči žalovaným (ďalej len „Pohľadávka“),

na sumu celkom vo výške 5.271,36 Eur, pričom táto suma pozostáva z istiny Úver po splatnosti vo výške 4.594,38 Eur, z vyčísleného úroku vo výške 570,04 Eur, z úrokov z omeškania z nezaplatenej istiny vo výške 94,98 Eur a poplatkov vo výške 11,96 Eur vyčíslených od prvého dňa omeškania žalovaného so splácaním jeho záväzku do dňa postúpenia predmetnej pohľadávky, t.j. do 27.3.2014. Právny predchodca žalobcu v zmysle § 53 ods. 8 zákona č. 40/1963 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“) listom zo dňa 21.2.2014 upozornil žalovaných 1 a 2 na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti Úveru ak žalovaní 1 a 2 neuhradia omeškané splátky v stanovenej lehote 15 dní (ďalej len „Upozornenie“) a to podľa článku 7.6 Všeobecných obchodných podmienok. Žalovaní 1 a 2 omeškané splátky v stanovenej lehote neuhradili. Následne právny predchodca žalobcu v zmysle článku 7.6 Všeobecných obchodných podmienok vyhlásil listom zo dňa 12.3.2014 mimoriadnu splatnosti Úveru (ďalej len „Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti“) a to ku dňu 11.3.2014 a opakovane vyzval žalovaných 1 a 2 na uhradenie ich celej pohľadávky, a to do 15 dní od doručenia Vyhlásenia mimoriadnej splatnosti. Žalovaní do dnešného dňa pohľadávku neuhradili, uhradili len čiastočne a to úhradami celkovo vo výške 230,- Eur, a to platbou zo dňa 30.9.2014 vo výške 80,- Eur, platbou zo dňa 20.3.2015 vo výške 50,- Eur, platbou zo dňa 21.4.2015 vo výške 50,- Eur a platbou zo dňa 24.5.2015 vo výške 50,- Eur. Slovenská sporiteľňa a žalobcovia uzatvorili dňa 27.3.2014 v súlade s ustanovením § 524 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“) Zmluvu o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE. V Prílohe č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE je uvedená pod č. 417 aj pohľadávka voči žalovaným. Na základe uvedeného prešla s účinnosťou od 27.3.2014 na žalobcu pohľadávka zo zmluvy, jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Žalobca oznámil postúpenie pohľadávky žalovaným Oznámením zo dňa 1.4.2014, ktorým zároveň vyzval žalovaných na okamžitú úhradu pohľadávky.

3. Žalovaní v 1. a 2. rade vo svojich písomných stanoviskách k žalobe, ktorá im bola doručená do vlastných rúk 2.10.2015 uviedli, že úver nestihli splácať z dôvodu ich zhoršujúcej sa finančnej situácie. Po tom, čo im bolo doručené oznámenie žalobcu o postúpení pohľadávky 10.5.2014, sa so žalobcom dohodli na postupnom splácaní pohľadávky v sume po 50,- Eur.

4. Žalovaný v 3. rade vo svojom vyjadrení k žalobe z 22.10.2015 namietal svoju pasívnu vecnú legitimáciu v konaní a skutočnosť, že so žalobcom nie je v žiadnom zmluvnom vzťahu. Poukázal na § 546 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ručenie predpokladá písomné vyhlásenie ručiteľa voči veriteľovi o prevzatí povinnosti uspokojiť jeho pohľadávku v prípade, že tak neurobí dlžník. Pre právnu perfektnosť vyhlásenia podľa § 546 je teda podľa neho nevyhnutná písomná forma takéhoto vyhlásenia, a tak žalobca neuniesol dôkazné bremeno, lebo nepreukázal urobenie takéhoto písomného vyhlásenia. Z toho dôvodu žiadal žalobu zamietnuť.

5. Žalobca vo vyjadrení k stanovisku žalovaného v 3. rade zo 4.2.2016 uviedol, že v dohode o ručení sa žalovaný v 3. rade písomne dohodol s právnym predchodcom žalobcu, spoločnosťou Slovenská sporiteľňa a.s., že pohľadávka žalovaného 1 a žalovanej 2 bude zabezpečená ručením. Dohoda obsahuje písomné vyhlásenie ručiteľa že: „...uspokojí nasledovné pohľadávky Veriteľa: a/ pohľadávka, ktorá vznikla z Úverovej zmluvy v znení jej neskorších zmien a dodatkov, na základe ktorej Veriteľ poskytol Dlžníkovi Úver a ktorú tvorí istina vo výške 300.000,- Sk (9.958,18 Eur), slovom tristotisíc slovenských korún, úroky, úroky z omeškania a všetky Poplatky a náklady spojené s Úverovou zmluvou, b/ pohľadávka a jej príslušenstvo, ktorá vznikne v dôsledku alebo v súvislosti s odstúpením alebo vypovedaním Úverovej zmluvy...“. Následne v bode II. Dohody, v časti 3.: „Ručiteľ sa neodvolateľne a bezpodmienečne zaväzuje, že na prvú písomnú výzvu Veriteľa obsahujúcu jeho vyhlásenie, že Dlžník neuhradil Pohľadávku riadne a včas, uhradí túto Pohľadávku Veriteľovi v lehote určenej Veriteľom vo výzve a ak táto lehota vo výzve určená nie je, tak v lehote 10 pracovných dní odo dňa doručenia výzvy, a to aj bez doručenia výzvy na plnenie Dlžníkovi.“ Dohoda je v celom rozsahu platná aj podľa ustanovení o ručení zákona č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov.

6. V podaní doručenom 26.9.2016 žalobca uviedol, že do 22.9.2016 žalovaní uhradili sumu vo výške 580,- Eur pozostávajúcu z nasledovných platieb, a to platby zo dňa 30.9.2014 vo výške 80,- Eur, platby zo dňa 20.3.2015 vo výške 50,- Eur, platby zo dňa 21.4.2015 vo výške 50,- Eur, platby zo dňa 21.5.2005 vo výške 50,- Eur, platby zo dňa 23.6.2015 vo výške 50,- Eur, platby zo dňa 23.7.2015 vo výške 50,- Eur, platby zo dňa 21.8.2015 vo výške 50,- Eur, platby zo dňa 23.9.2015 vo výške 50,- Eur, platby zo dňa 20.10.2015 vo výške 50,- Eur, platby zo dňa 30.11.2015 vo výške 50,- Eur a platby zo dňa 21.12.2015 vo výške 50,- Eur a po oprave tohto podania doručenej 29.9.2016 žiadal rozhodnúť tak, že žalovaní v 1.

a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 4.461,36 Eur (pôvodne žalovanú sumu zníženú o 580,- Eur, ktoré mali byť žalovanými splatené), v podaní vyčíslený zmluvný úrok ako aj úrok z omeškania, a súčasne ich zaviazať na zaplatenie súdneho poplatku náhradu trov konania a popri nich zaviazať v rovnakom rozsahu aj žalovaného v 3. rade.

7. Oznámením z 8.12.2017 pôvodný právny zástupca žalobcu (Havel, Holásek & Partners s.r.o., advokátska kancelária) súd informoval, že uvedená advokátska kancelária ďalej nie je oprávnená zastupovať žalobcu, vykonávať za neho procesné úkony a preberať jeho písomnosti. Prílohou podania bolo aj odvolanie plnomocenstva v zmysle § 33b Občianskeho zákonníka žalobcom označenej advokátskej kancelárii z 28.11.2017. Do dňa pojednávania konaného 22.2.2018, resp. do dňa verejného vyhlásenia rozsudku (28.2.2018) súd napriek výzve neobdržal od žalobcu písomnú plnú moc udelenú inému právnemu zástupcovi, preto v konaní pokračoval už len priamo so žalobcom, ktorého predvolal ako na pojednávanie nariadené na 22.2.2018, a rovnako ho aj upovedomil o termíne verejného vyhlásenia rozsudku nariadeného na 28.2.2018.

8. Súd vykonal vo veci pojednávanie 28.9.2016, ktoré bolo odročené z dôvodu navrhovaného mimosúdneho vyriešenia sporu. Pojednávanie nariadené na 20.12.2017 bolo odročené z dôvodu žiadosti o odročenie pojednávania žalovaného v 3. rade. Na pojednávanie nariadené na 22.2.2018 boli predvolaní žalobca (doručenie vykázané 14.1.2018), právny zástupca žalovaného v 3. rade (doručenie vykázané 2.1.2018), pričom žalovaní v 1. a 2. rade vzali termín pojednávania na vedomie 20.12.2017. Na pojednávanie sa žalobca napriek doručenému predvolaniu nedostavil a svoju neúčasť neospravedlnil včas a vážnymi dôvodmi. Žalovaní v 1. až 3. rade pojednávania zúčastnili, rovnako ako aj právny zástupca žalovaného v 3. rade. Vzhľadom na splnenie podmienok na vykonanie pojednávania (zachovanie lehoty piatich dní na prípravu pre strany sporu) súd rozhodol, že bude pojednávať v neprítomnosti žalobcu, pričom vykonal dokazovanie oboznámením v spise predložených listín a to: žaloba na č.l. 1-4, výpisu z obchodného registra na č.l. 5-6, zmluva o splátkovom úvere zo dňa 2.5.2005 na č.l. 10-11, dohoda o ručení zo dňa 2.5.2005 na č.l. 11-12, všeobecné obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne, a.s. na č.l. 13-19, prehľad poplatkov na č.l. 20-22, výzva Slovenskej sporiteľne, a.s. zo dňa 21.2.2014 na č.l. 23-25, oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 12.3.2014 žalovanú v 2. rade na č.l. 26 s doručenkou na č.l. 27, oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti z 12.3.2014 na žalovaného v 1. rade na č.l. 28 s doručenkou na č.l. 29, oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti z 12.3.2014 na žalovaného v 3. rade na č.l. 30-31, prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok na č.l. 32-37, oznámenie o postúpení pohľadávky podľa § 526 Občianskeho zákonníka zo dňa 1.4.2014 vydané Slovenskou sporiteľňou, a.s. pod č.l. 39-44 spolu s doručenkami, upomienka žalobcu z 1.12.2014 na č.l. 45, upomienka žalobcu z 10.9.2014 na č.l. 46, výzva k úhrade z 3.7.2014 na č.l. 47, oprava návrhu žalobcu na č.l. 49-50 s opravenou verziou žaloby pod č.l. 51-54, vyjadrenie žalovanej v 2. rade doručené 19.10.2015 pod č.l. 62-64, vyjadrenie žalovaného v 1. rade z 19.10.2015 pod č.l. 65-67, vyjadrenie žalovaného v 3. rade zo dňa 22.10.2015 pod č.l. 68, vyjadrenie k námietkam žalovaného v 3. rade zo 4.2.2016 na č.l. 70-72, špecifikácia žalovanej sumy podaním pôvodného právneho zástupcu žalobcu z 22.9.2016 na č.l. 82-107, predchádzajúci priebeh pojednávania v zmysle zápisnice z 28.9.2016 na č.l. 110-111, žiadosť o opravu z 27.9.2016 na č.l. 113-125, oznámenie predchádzajúceho právneho zástupcu žalobcu z 8.12.2017 o ukončení právneho zastúpenia žalobcu na č.l. 142-143, uznesenie Okresného súdu Prešov sp. zn. 2OdK/181/2017-27 z 20.11.2017 o vyhlásení konkurzu na žalovaného v 3. rade a výpisom z obchodného vestníka č. 224/2014 zo dňa 24.11.2017, pričom bol zistený nasledovný skutkový stav.

9. Slovenská sporiteľňa a.s. (ďalej aj „banka“) so žalovanými v 1. a 2. rade uzavrela 2.5.2005 zmluvu o splátkovom úvere, ktorého predmetom bolo poskytnutie úveru vo výške 300.000,- Sk, ktorý sa žalovaní v 1. a 2. rade zaviazali splácať v splátkach po 3.928,- Sk mesačne k 20. dňu v kalendárnom mesiaci, konečná splatnosť úveru: 20.4.2015. Spolu s úverovou zmluvou Slovenská sporiteľňa a.s. ako veriteľ a žalovaný v 3. rade ako ručiteľ podpísali dohodu o ručení podľa § 303-312 Obchodného zákonníka. Pôvodný veriteľ úverovej zmluvy bola banka, ktorá mala žalobcovi ako nebankovej spoločnosti zmluvou o postúpení pohľadávok z 27.3.2014 postúpiť pohľadávku z predmetnej úverovej zmluvy.

10. Z výzvy z 21.2.2014 vyplýva, že Slovenská sporiteľňa a.s. oznámila žalovaným v 1. až 3. rade, že splácanie predmetnej pohľadávky je v omeškaní k 20.2.2014 vo výške 2.599,41 Eur, pričom ich vyzvala k úhrade pohľadávky. Doklad o tom, že výzva bola reálne vyhotovená a žalovaným v 1. až 3. rade skutočne

zasielaná, žalobca nepredložil, a to ani po výzve súdu z 3.11.2017 doručenej pôvodnému právnemu zástupcovi žalovaného v čase účinnosti jeho právneho zastupovania žalobcu.

11. Oznámením zo dňa 12.3.2014, ktoré sa dostalo do dispozičnej sféry žalovaným v 1. až 3. rade 17.3.2014 oznámila banka klientom, že ku dňu 11.3.2014 vyhlásila mimoriadnu splatnosť poskytnutého úveru. Pohľadávku zo Zmluvy v sume 5.238,96 Eur boli žalovaní vyzvaní zaplatiť do 15 dní. Oznámením z 1.4.2014 oznámila banka žalovaným v 1. až 3. rade, že zmluvou o postúpení pohľadávok z 27.3.2014 postúpila predmetnú pohľadávku z úverovej zmluvy na žalobcu.

12. Zo žalovaným v 3. rade predloženej kópie uznesenia Okresného súdu Prešov č. k. 2 OdK/181/2017-27 z 20.11.2017 súd zistil, že na majetok žalovaného v 3. rade bol v zmysle § 166 a nasl. zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o konkurze“) vyhlásený konkurz. Uznesenie bolo publikované 24.11.2017 v Obchodnom vestníku č. 224/2017, čím nadobudlo právoplatnosť.

13. Pred meritórnym posúdením veci sa súd musel najskôr vyporiadať s účinkami podania žalobcu z 22.9.2016 v znení opravy doručenej 29.9.2016 a so skutočnosťou, že na žalovaného v 3. rade bol vyhlásený konkurz.

14. Podľa § 145 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

15. Podľa § 145 ods. 1 a 2 C.s.p., ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

16. Podľa § 146 ods. 1 C.s.p., súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

17. Podaním z 22.9.2016 v znení následnej opravy doručenej súdu 29.9.2016 žalobca upravoval petit žaloby tak, že už nepožadoval ako v pôvodnej žalobe zaplatenie sumy 5041,36 Eur s príslušne na to naviazaným (konkrétne špecifikovaným) zmluvným úrokom a úrokom z omeškania, ale len zaplatenie sumy 4.461,36 Eur s na to naviazaným (konkrétne špecifikovaným) zmluvným úrokom a úrokom z omeškania, teda žiadal vlastne sumu o 580,- Eur nižšiu, v súvislosti s ktorou v podaní z 22.9.2016 uvádzal, že ju po zosplatnení úveru do 22.9.2016 žalovaní dodatočne uhradili splátkami. Z obsahu tohto podania je vyvoditeľné, že svojím následným podaním vo veci z 22.9.2016 žalobca žiada zaplatenie žalovanej pohľadávky v menšom rozsahu, než ktorý požadoval pôvodne podanou žalobou a teda ohľadne rozdielu takto špecifikovaných nárokov vlastne berie žalobu späť. Žalobcom učinený úkon vo veci tak nemožno považovať za zmenu žaloby, nakoľko sa ním nedomáhal iného práva a ani uplatnené právo nerozširoval (§ 140 ods. 1 C.s.p.), naopak uplatnené právo svojím procesným úkonom zužoval. Preto tento úkon žalobcu bol súdom vyhodnotený ako čiastočné späťvzatie žaloby čo do sumy 580,- Eur a na ňu naviazaného príslušenstva. Žalovaným bola táto úprava žaloby, ktorú súd podľa jej obsahu považoval za čiastočné späťvzatie, doručená na pojednávaní konanom 28.9.2016 a jej oprava doporučene 28.8.2017, resp. 30.8.2017. Voči úprave žaloby, a navrhovanému čiastočnému späťvzatiu čo do sumy 580,- Eur nevzniesol žiaden zo žalovaných žiadne vecné výhrady. Preto súd vo veci postupom podľa 145 konanie v rozsahu žalobného návrhu o zaplatenie sumy 580,- Eur s príslušenstvom zastavil. Uvedené zastavenie konania súd vo výroku formuloval len voči žalovaným v 1. a 2. rade, keďže voči žalovanému v 3. rade považoval za dôvodné zastaviť konanie v celom rozsahu (ako bude uvedené nižšie), čo čiastočné zastavenie konania konzumovalo.

18. Podľa § 167e ods. 1 zákona o konkurze ak bol vyhlásený konkurz, súd bez zbytočného odkladu zastaví konanie, v ktorom sa uplatňuje pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze (§ 166a) alebo sa považuje za nevymáhateľnú (§ 166b).

19. Vzhľadom k tomu, že na majetok žalovaného v 3. rade bol vyhlásený uznesením Okresného súdu Prešov č. k. 2OdK/181/2017-27 z 20.11.2017 konkurz, súd postupom podľa vyššie citovaného

ustanovenia konanie voči nemu zastavil v celom rozsahu, keďže v tomto konaní je voči nemu uplatňovaná pohľadávka, ktorá by mohla byť uspokojená len v konkurze.

20. Pokiaľ ide o vecné posúdenie žalovaného nároku v rozsahu nezastavenej časti konania súd vychádzal z už ustálenej súdnej praxe týkajúcej sa obdobných sporov. Predovšetkým zastáva názor, že v danom prípade ide o spotrebiteľský spor, ktorý je sporom medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúcim zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou (§ 290 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej „CSP“).

21. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

22. Zmluva o úvere patrí medzi tzv. absolútne obchody (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka), avšak právny vzťah medzi stranami založený predmetnou zmluvou o spotrebiteľskom úvere bolo treba posudzovať i podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré predstavujú základný právny rámec ochrany spotrebiteľa, popri ostatných zákonoch o ochrane spotrebiteľa (č. 634/1992 Zb., resp. č. 250/2007 Z.z.) a o spotrebiteľských úveroch (č. 258/2001 Z.z., resp. č. 129/2010 Z.z.).

23. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

24. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

25. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

26. Podľa § 2 písm. c) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

27. Žalobca nepopieral postavenie žalovaných v 1. a 2. rade v ich zmluvnom vzťahu so Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako spotrebiteľov, ani spotrebiteľský charakter úveru. Nemôžu preto byť pochybnosti o použití ustanovení Občianskeho zákonníka na posúdenie celej zmluvy, včítane podmienok, za ktorých bol úver poskytnutý i prechodu práv a povinností zo zmluvného vzťahu z pôvodného veriteľa na žalobcu. Základným znakom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať ustanovenia spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, t. j. neprijateľné podmienky.

28. Neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú v ustanovení § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka vymedzené iba príkladmo, čo znamená, že nejde o výpočet taxatívny a ako neprijateľnú podmienku možno vyhodnotiť aj iné zmluvné dojednania, pričom základným kritériom je vytvorenie nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

29. Podľa § 524 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

30. Podľa § 525 Občianskeho zákonníka postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

31. Podľa § 526 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

32. Zmluvný vzťah medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. a žalovanými v 1. a 2. rade má charakter spotrebiteľského úveru, poskytnutého bankou. Už citované ustanovenie § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka síce veriteľovi, ktorým v tomto prípade bola Slovenská sporiteľňa, a.s., umožňuje svoju pohľadávku postúpiť na iného aj bez súhlasu dlžníka, v tomto prípade žalobcu, ale za splnenia podmienok uvedených v ustanovení § 525 Občianskeho zákonníka, teda nesmie odporovať dohode medzi stranami vzťahu ani zákonu.

33. Súd nezistil, aby postúpeniu pohľadávky Slovenskou sporiteľňou, a.s. na žalobcu bránila dohoda, ktorá by bola uzavretá medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. a žalovanými v 1. a 2. rade.

34. Úver žalovaným bol poskytnutý bankou, ktorá úvery poskytuje na základe bankovej licencie. Bolo preto povinnosťou súdu zisťovať, či obmedzenia pre postúpenie pohľadávky bankou na iný subjekt, naviac v tomto prípade na subjekt nebankový nepozná zákon o bankách (zákon číslo 483/2001 Z.z. o bankách v znení neskorších predpisov). V tejto súvislosti súd uvádza, že vzhľadom na postavenie žalovaných ako spotrebiteľov, bola daná povinnosť súdu vykonať ex offo súdnu kontrolu zmluvy o úvere, či neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a to napriek nečinnosti žalovaného, lebo pri spotrebiteľských zmluvných vzťahoch má súd dbať o to, aby nevedomosť spotrebiteľa nebola na jeho úkor a vyvažovať tak práva a povinnosti oboch strán (porovnaj uznesenie NS SR vo veci sp. zn. 6Cdo 1/2012). Rovnako tak bol súd povinný zisťovať, či došlo k platnému postúpeniu pohľadávky, ktorej úhrada je predmetom sporu, pričom v tomto smere súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.1.2009 sp. zn. 1Cdo 76/2007.

35. Podľa § 89 ods. 1 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách, banka a pobočka zahraničnej banky pri vykonávaní bankových činností na území Slovenskej republiky uzatvárajú a vykonávajú obchody so svojimi klientmi na zmluvnom základe v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky. Klient má právo na uzavretie zmluvy o obchode v slovenskom jazyku, ako aj na poskytovanie informácií od banky a pobočky zahraničnej banky, na predkladanie podaní banke a pobočke zahraničnej banky a na uskutočňovanie inej komunikácie s bankou a pobočkou zahraničnej banky v slovenskom jazyku; týmto nie je dotknutá možnosť súbežného používania iných jazykov, ak to ustanovuje osobitný zákon alebo ak sa na tom banka alebo pobočka zahraničnej banky so svojim klientom písomne dohodnú, pričom klient má právo vybrať si rozhodujúci jazyk pre znenie zmluvy, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Banka alebo pobočka zahraničnej banky si so svojim klientom môžu zmluvne upraviť práva a povinnosti z obchodov odchylne od zákona alebo osobitného predpisu, ak to zákon ani osobitný predpis výslovne nezakazuje alebo ak z povahy ich ustanovení nevyplýva, že sa od nich nemožno odchýliť; takáto zmluva musí mať formu a podobu vyžadovanú zákonom alebo dohodou účastníkov, pričom banka a pobočka zahraničnej banky zodpovedá za jej preukázateľné vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu najneskôr pri uzavretí obchodu a za jej uchovávanie a ochranu podľa § 42 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/483/20170201>.

36. Podľa § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť

písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

37. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi Slovenskou sporiteľňou a.s. a žalovanými v 1. a 2. rade existoval občianskoprávny záväzkový vzťah, titulom zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou, pretože pri jej uzatváraní žalovaní v 1. a 2. rade ako spotrebitelia nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti a predchodca žalobcu ako dodávateľ tak konal.

38. Žalobca sa v konaní od žalovaných v 1. a 2. rade domáhal zaplatenia žalovanej sumy z pohľadávky, ktorú mal nadobudnúť zmluvou o postúpení od banky, preto súd v prvom rade skúmal aktívnu legitimáciu na strane žalobcu a dospel k záveru, že nie je daná, pretože v konaní síce žalobca predložil výzvu Slovenskej sporiteľne, a.s. pre žalovaných v 1. a 2. rade a to z 21.2.2014 s upozornením na ich omeškanie, avšak nijako nepreukázal ich autenticitu, t.j. že bola výzva skutočne vyhotovená, odoslaná a aj reálne doručená žalovaným, nakoľko boli predložené len ich kópie bez akéhokoľvek dokladu o ich odoslaní a doručení žalovaným v 1. a 2. rade. Tým sa nepreukázalo platné postúpenie predmetnej pohľadávky na postupníka t.j. žalobcu, ktorý nie je bankou (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 24Co/722/2015 z 10.8.2016) a tým nebola dodržaná ani lehota 90 kalendárnych dní, ktorá je určená pre klienta na plnenie svojho dlhu, čím môže docieliť nepostúpenie pohľadávky z banky na iný subjekt. Pritom je irelevantné, ak neboli splnené uvedené podmienky, s akou sumou boli žalovaní v 1. a 2. rade v omeškaní, ak nebolo preukázané doručenie výzvy a zákonná lehota pred postúpením.

39. Žalobca teda neuniesol dôkazné bremeno preukázania postupiteľnosti (spôsobilosti na postúpenie) takejto pohľadávky pôvodného veriteľa Slovenskej sporiteľne, a.s., teda licencovaného subjektu oprávneného podľa zákona o bankách poskytovať spotrebiteľské úvery, na žalobcu, z ktorého by mu vzniklo právo vymáhať žalovanú pohľadávku. Nebolo totiž preukázané doručenie písomnej výzvy veriteľa na splnenie záväzku dlžníkovi podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, pred postúpením jeho pohľadávky postupníkovi.

40. Písomná výzva upravená v citovanom zákonnom ustanovení (§ 92 ods. 8 veta prvá zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách) je faktickým úkonom, ktorý je nevyhnutnou podmienkou možnosti ďalšieho právneho úkonu, a to postúpenia pohľadávky zo strany banky na osobu, ktorá nie je bankou aj bez súhlasu jej klienta, po uplynutí zákonom stanovenej lehoty 90 dní. V prípade, ak tento faktický úkon nebol preukázateľne vykonaný a doručený žalovaným v 1. až 3. rade, nemôže byť platná ani zmluva o postúpení, z ktorej žalobca odvodzuje svoju aktívnu legitimáciu. Vo všeobecných obchodných podmienkach Slovenskej sporiteľne a.s. v bode 19.16 sa síce okrem iného uvádza, že „banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť na tretiu osobu akékoľvek pohľadávky voči klientovi“ avšak zároveň sa tam uvádza, že „klient je oprávnený postúpiť svoje pohľadávky voči banke len s predchádzajúcim písomným súhlasom banky“, čo spôsobuje nerovnováhu v zmluvných vzťahoch v neprospech spotrebiteľa, preto naň súd neprihliadal ako na platné dojednanie, keďže umožňovalo obísť splnenie predpokladov pre postúpenie pohľadávky uvedených v § 92 ods. 8 zákona o bankách.

41. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu

- žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. 6. 2010, sp. zn. 2Cdo 205/2009).

42. Slovenská sporiteľňa, a.s. bola oprávnená postúpiť svoju pohľadávku, ktorá je predmetom tohto sporu voči žalovaným v 1. až 3. rade na žalobcu len po tom, ak by boli žalovaní napriek jej písomnej výzve nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke, a to aj bez ich súhlasu. V prípade, že takéto predpoklady splnené neboli, bolo potrebné na takúto pohľadávku hľadieť ako na nepostupiteľnú, teda pohľadávku ktorej postúpenie by bolo v priamom rozpore so zákonom. Z tohto dôvodu by potom samotná zmluva o postúpení pohľadávky v časti týkajúcej sa takejto nepostupiteľnej pohľadávky bola absolútne neplatným právnym úkonom, na ktorú neplatnosť bol povinný súd v konaní ex offo aj bez námietky žalovaných prihliadnuť (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Trnave sp.zn. 26Co/445/2015 z 19.4.2016).

43. Súd podporne poukazuje i na výklad ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách Krajským súdom v Žiline v rozhodnutí sp.zn. 7Co/715/2015 z 24.2.2016, ktorý uvádza, že uvedené zákonné ustanovenie v prvej vete hovorí o tom, že ak bola doručená písomná výzva banky na úhradu dlžnej sumy, napriek ktorej však za obdobie dlhšie ako 90 kalendárnych dní túto dlžnú sumu dlžník neuhradí, môže banka pohľadávku postúpiť inej osobe, ktorá nie je bankou aj bez jeho súhlasu. Veta druhá hovorí o tom, že banka takéto právo nemôže uplatniť, ak by jej klient pred postúpením uhradil omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva. Banka však aj v prípade, že klient uhradí omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva, môže pohľadávku postúpiť v prípade, ak súčet všetkých omeškaní so splnením, čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke, alebo pobočke zahraničnej banky, presiahol jeden rok. Inými slovami povedané, banka musí najskôr klienta vyzvať na úhradu peňažného záväzku, s ktorým je v omeškaní, ak po tejto výzve dlhšie ako 90 kalendárnych dní klient neuhradí peňažný záväzok môže banka postúpiť pohľadávku aj na tretiu osobu, ktorá nie je bankou. V prípade, ak by aj po uplynutí 90 dní klient svoj peňažný záväzok, s ktorým je v omeškaní, uhradil, takto banka postupovať nemôže, ak však po uplynutí 90 dní klient svoj omeškaný peňažný záväzok uhradí, ale ide o peňažný záväzok, s ktorým je v omeškaní dlhšie ako 1 rok, môže banka aj napriek tejto úhrade pohľadávku postúpiť. Uvedené vyplýva aj z formulácie „napriek písomnej výzve...“, čo znamená, že najskôr musí byť vyhotovená a odoslaná písomná výzva a potom môže nastať situácia, že klient bude dlhšie ako 90 dní v omeškaní alebo nebude, teda táto okolnosť je až následná a od nej sa odvíja možnosť postúpiť pohľadávku na nebankový subjekt.

44. Nakoľko žalobca nepreukázal, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia v právnom vzťahu, z ktorého je vyvodzovaný žalobou uplatnený nárok, lebo nepreukázal platné postúpenie predmetnej pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy z banky na nebankovú spoločnosť, teda svoju aktívnu vecnú legitimáciu v konaní, súd žalobu voči žalovaným v 1. a 2. rade zamietol ako nedôvodnú.

45. Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci (§ 255 ods. 1 C.s.p.). O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1, 2 C.s.p.).

46. Podľa § 256 ods. 1 a 2 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.

47. Podľa § 257 C.s.p., výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

48. Vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanými v 1. a 2. rade súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania vychádzal zo záveru, že žalobcovia boli v konaní plne úspešní, avšak zo spisu im žiadne konkrétne trovy nevyplývajú, preto podľa § 255 C.s.p. a s prihliadnutím na § 257 C.s.p., ako aj § 256 C.s.p. (vzhľadom na čiastočné zastavenie konania pre späťvzatie žaloby) rozhodol, že im náhradu trov konania nepriznáva. Pokiaľ ide o vzťah medzi žalobcom a žalovaným v 3. rade súd pri rozhodovaní o trovách konania na vec aplikoval § 256 C.s.p. Dospel pritom k záveru, že za zastavenie konania z dôvodu vyhlásenia konkurzu na žalovaného v 3. rade nemožno pričítať zavinenie ani žalobcovi, ani žalovanému v 3. rade. Jednému voči druhému navzájom tak nebolo možné náhradu vzniknutých trov konania priznať. Uvedené závery tak determinovali rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov konania, ktoré vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný (§ 359 C.s.p.). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods. 1, 2 C.s.p.).

V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) je treba uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.). Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20160701> a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 C.s.p.).

Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého

rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 C.s.p.).

Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 C.s.p.).

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.). V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.