Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Pc/6/2016

Zmenené rozhodnutím BN-1P/120/2018
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Bánovce nad Bebravou samosudkyňou Mgr. Miriam Manovou vo veci starostlivosti súdu o maloletého H. Ž., nar. XX.XX.XXXX v Bánovciach nad Bebravou, v konaní zastúpeného opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske, pracovisko Bánovce nad Bebravou, dieťa rodičov: matky Y. Ž., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. XXX/XX, X. B. X., štátnej občianky SR, a otca L. Ž., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. B. XXX, B., štátneho občana SR, v konaní o návrhu otca mal. dieťaťa na zmenu úpravy styku, takto rozhodol: I. Súd schvaľuje dohodu rodičov nasledovného znenia: ,,Otec mal. dieťaťa je oprávnený stretávať sa s mal. H. Ž., nar. XX.XX.XXXX v Bánovciach nad Bebravou, a to: - v každú stredu od 16.00 hod. do 17.00 hod. za prítomnosti matky mal. dieťaťa a od 17.00 hod. do 17.30 hod. bez prítomnosti matky mal. dieťaťa - v každý párny týždeň v nedeľu od 15.00 hod. do 16.30 hod. za prítomnosti matky mal. dieťaťa a od 16.30 hod. do 17.00 hod. bez prítomnosti matky mal. dieťaťa." II. Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Trenčín č. k. 17Pc/6/2016 - 112 zo dňa 01.03.2018, právoplatný dňa 30.03.2018, v časti úpravy stretávania otca mal. dieťaťa s mal. H. Ž., nar. XX.XX.XXXX v Bánovciach nad Bebravou, v prevyšujúcej časti zostáva rozhodnutie nezmenené. III. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v konaní manželov A. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. - N. D. XXX, zastúpeného JUDr. Jánom Kanabom ml., advokátom so sídlom v Trenčíne, ul. J.Zemana 3141/101, a M. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. nad N., ul. Z. XXX/XX, zastúpenej zástupcom: Advokátska kancelária JUDr. Zuzana Čížová, s.r.o. so sídlom v Bánovciach nad Bebravou, ul. J.Jesenského 69, o rozvod manželstva a o úpravu pomerov manželov na čas po rozvode k maloletému V. R., nar. XX.XX.XXXX, zastúpeného procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske, pracovisko Bánovce nad Bebravou, sudcom JUDr. Erikom Kačmárom, takto

rozhodol:

Súd manželstvo A. R. a M. R., rod. Z., ktoré bolo uzatvorené dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu N. nad N. vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod por. č. XX r o z v á d z a .

II. Súd s c h v a ľ u j e rodičovskú dohodu nasledovného znenia:

"Maloletý V. R., nar. XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode manželstva zveruje do osobnej starostlivosti matky.

Právo zastupovať maloletého V. R., nar. XX.XX.XXXX a spravovať jeho majetok bude vykonávať matka.

Otec má právo styku s maloletým V. R. každú stredu v čase od 16.00 hod. do 17.30 hod. a každú párnu nedeľu v čase od 15.00 hod. do 17.00 hod. za prítomnosti matky.

Otec sa zaväzuje prispievať na výživu maloletého V. R. sumou 120,- eur mesačne, ktorú je povinný poukazovať k rukám matky, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred."

III. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Dňa 19.08.2016 bol Okresnému súdu Trenčín doručený návrh navrhovateľa A. R. na rozvod manželstva s jeho manželkou. Tento návrh odôvodnil tým, že u oboch ide o prvé manželstvo, ktoré uzatvorili dňa 14.05.2016, pričom v čase podania návrhu je manželka tehotná. Manželstvo uzatvorili asi po ročnej známosti a v spoločnej domácnosti u navrhovateľa žili päť mesiacov. Po svadbe sa zmenilo správanie manželky, neustále upodozrievala navrhovateľa z nevery, telefonovala so svojou matkou, s ktorou hodiny rozoberala všetky skutočnosti týkajúce sa ich manželského spolužitia. Odmietala čo i len čiastočne obmedziť komunikáciu so svojou matkou. Je toho názoru, že jeho manželka je neprimerane fixovaná na svoju matku, ktorá sa snaží zasahovať do ich vzťahu. Dňa 20.06.2016 sa manželka odsťahovala zo spoločnej domácnosti a v čase podania návrhu býva u svojich rodičov. Odchod zo

spoločnej domácnosti nijak nevysvetlila. Navrhovateľ mal snahu o obnovenie spolužitia vzhľadom na očakávané narodenie ich dieťaťa, pre ktoré chcel zabezpečiť stabilné rodinné prostredie a domov. Manželka však žiadnu snahu o obnovenie spolužitia neprejavila.

2. Na doručený návrh reagovala manželka navrhovateľa písomným vyjadrením zo dňa 14.09.2016, v ktorom uviedla, najmä to, že s rozvodom súhlasí. Zo spoločnej domácnosti utiekla preto, že ju hrubo urazila matka navrhovateľa. Manželskú poradňu, ktorú navrhla navrhovateľovi, tento odmietol. Navrhovateľ ju obvinil z toho, že má dieťa s iným mužom. Záverom navrhla, z dôvodu jej rizikového tehotenstva, aby pojednávanie bolo v mieste jej prechodného bydliska, teda v N. nad N..

3. Vzhľadom k podanému návrhu manželky navrhovateľa na prikázanie veci inému súdu (Okresnému súdu Bánovce nad Bebravou), súd predložil spis na rozhodnutie Krajskému súdu v Trenčíne na rozhodnutie o tomto návrhu. Dňa 27.12.2016 Krajský súd v Trenčíne rozhodol, že návrhu manželky navrhovateľa na prikázanie veci Okresnému súdu Bánovce nad Bebravou nevyhovuje. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.01.2017.

4. Dňa 07.02.2017, teda v priebehu konania, sa účastníkom konania narodil syn Alex.

5. Uznesením súdu zo dňa 27.06.2017 bolo konanie prerušené do právoplatného skončenia konania o zapretie otcovstva k maloletému synovi účastníkov konania, vedeného na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou pod spisovou značkou 5Pc/4/2017. Návrh na zapretie otcovstva podal navrhovateľ. Toto konanie bolo právoplatne skončené dňa 01.11.2017, a to uznesením o zastavení konania, po predchádzajúcom späťvzatí návrhu navrhovateľom. Následne konajúci súd v tomto konaní rozhodol uznesením zo dňa 24.01.2018 o pokračovaní v prerušenom konaní.

6. Kolízny opatrovník maloletého, ustanovený uznesením súdu zo dňa 11.04.2017, súdu naposledy doručil dňa 27.02.2018 správu zo šetrenia pomerov u rodičov. V tejto správe je uvedené najmä to, že dňa 21.02.2018 sa k nemu dostavil navrhovateľ, ktorý uviedol, že súhlasí, aby mal. V. bol zverený do osobnej starostlivosti matky, výšku výživného je otec ochotný uhrádzať v sume 80 eur mesačne. Od 01.01.2018 pracuje pre obec Neporadza ako údržbár v jednozmennej prevádzke, kde dosahuje príjem 760 eur mesačne. Žije v 5 izbovom rodičovskom rodinnom dome, spolu so svojou matkou, ktorá pracuje v Leoni, Trenčín a je poberateľkou vdovského dôchodku. Platí súdom určené výživné svojej manželke vo výške 65 eur mesačne. Má jednu vyživovaciu povinnosť voči mal. Alexovi. Po dohode s matkou prispieva na výbavičku 30 až 60 eur mesačne (suma ktorú má otec uhradiť za výbavičku bola 400 eur) a na výživu pre maloletého prispieva sumou 80 eur mesačne. Výživné uhradil aj spätne od narodenia mal. Alexa. Do vypracovania znaleckého posudku o určení otcovstva dobrovoľne neprispieval na výživu mal. V. žiadnou sumou, nakoľko si nebol istý, či je otcom dieťaťa. S mal. V. sa stretáva za prítomnosti matky. V prípade rozvodu manželstva má záujem o stretávanie sa s maloletým každý párny týždeň v nedeľu od 13.00 hod. do 18.00 hod. a počas nepárneho týždňa v stredu od 16.00 hod. do 19.00 hod. Vo veci úpravy stretávania je otec ochotný sa s matkou dieťaťa dohodnúť na pojednávaní. Matka maloletého počas pohovoru uviedla, že s rozvodom manželstva súhlasí. Žiadala, aby súd zveril mal. V. do jej osobnej starostlivosti a otcovi dieťaťa určil vyživovaciu povinnosť na vo výške 120 eur mesačne. S návrhom otca na úpravu stretávania s mal. V. nesúhlasí, nakoľko maloletý nie je na otca zvyknutý. Stretávanie navrhuje upraviť za jej prítomnosti a to na každú párnu nedeľu v čase od 14.00 hod. do 15.00 hod. a každý nepárny týždeň v stredu od 15.00 hod. do 16.30 hod. Otca bude informovať formou SMS správ o tom, či je dieťa pripravené na stretnutie, v prípade ochorenia dieťaťa túto skutočnosť oznámi otcovi. Matka je na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok vo výške 214,70 eur mesačne a prídavok na dieťa vo výške 23,68 eur mesačne. Súdom určené výživné od manžela poberá v sume 65 eur mesačne. Spolu s mal. V. žije v 2- izbovom byte na uvedenej adrese spolu so svojou matkou - W. Z., ktorá je na starobnom dôchodku. Byt je v osobnom vlastníctve matky matky, ktorej prispieva na nájom a elektriku sumou 100 eur mesačne. Náklady spojené s výživou a zaopatrením dieťaťa má matka v sume cca 237,71 eur mesačne. S otcom dieťaťa sa dohodla, že jej uhradí polovičnú sumu nákladov, t. j. 400 eur na výbavičku, ktorú matka zakupovala pred pôrodom a po narodení dieťa. Uvedenú sumu jej otec zasiela v splátkach, doteraz jej uhradil 120 eur. Zároveň otec dieťaťa dobrovoľne prispieva aj na výživu mal. V. sumou 80 eur mesačne. Doplatil výživné od narodenia dieťaťa. Maloletý V. je zdravý. Matka má jednu vyživovaciu povinnosť. S otcom dieťaťa vo veci starostlivosti o maloletého V. komunikuje formou SMS správ. Otec sa začal s mal. V. kontaktovať od 11.12.2017 za prítomnosti matky. Z desiatich

naplánovaných stretnutí sa uskutočnili štyri, vzhľadom k tomu že maloletý bol chorý, a zároveň bola 1- krát chorá aj matka.

7. Za účelom rozhodnutia o návrhu súd nariadil pojednávania, na ktoré predvolal právnych zástupcov účastníkov konania a kolízneho opatrovníka maloletého V..

8. Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní uviedol, že navrhovateľ zotrváva na podanom návrhu. Stav rozvratu manželstva účastníkov konania je v súčasnosti nezvratný. V priebehu konania sa manželom narodil syn, pričom je pravdou, že navrhovateľ mal pochybnosti o svojom otcovstve. Konanie však dopadlo tak ako dopadlo a ku skutočnosti, že je otcom maloletého V. sa postavil chlapsky. Výživné doplatil a v súčasnosti si plní vyživovaciu povinnosť voči maloletému v rozsahu 80 eur mesačne, nemá žiadne zameškané výživné. Prispel aj na výbavičku, má záujem o maloletého, a preto navrhuje upraviť jeho styk s maloletým tak, ako bolo uvedené v správe kolízneho opatrovníka. Chce si začať budovať vzťah s maloletým a prípadne do budúcna znormalizovať vzťahy v rodine. Má ochotu dohodnúť sa s matkou ohľadne výkonu rodičovských práv a povinností.

9. Navrhovateľ na pojednávaní vypovedal, že k okolnostiam ich manželstva sa bližšie nechce vyjadrovať, už to nepovažuje za potrebné. Príčina rozvratu manželstva spočívala v rozdielnosti ich pováh. Ani nevie prečo sa manželka asi mesiac po svadbe odsťahovala. Ich vzťahy sú trvalo narušené a z jeho strany celkom určite nie je množné obnoviť manželské spolužitie. Je v riadnom pracovnom pomere, pracuje ako údržbár na Obecnom úrade v Neporadzi, kde dosahuje čistý príjem v priemere 560 eur a tento príjem je jeho jediným príjmom. Jeho priemerné mesačné výdavky sú zhruba 500 eur a okrem toho platí výživné na ich syna V. 80 eur mesačne. Všetko čo zarobí, aj minie. Medzi pravidelné približné mesačné výdavky patrí 10 eur internet, 10 eur na životnú poistku, 30 eur náklady na údržbu a prevádzku auta, 80 eur na pohonné hmoty, nakoľko auto má spotrebu 7,5 l/100 km, do práce na aute nechodí, chodí autom na návštevy, nákupy a podobne. Ďalej platí 35 eur na elektrinu, 20 eur za vodu, 30 eur za plyn, 70 eur za drevo, 20 eur za uhlie, 10 eur poistku za vozík, 30 eur na oblečenie a hygienu, 15 eur na mobilný telefón, 65 eur platí ako výživné na manželku, na stravu dáva svojej matke 100 eur mesačne, nakoľko raňajkuje doma, cez víkendy sa nestravuje v práci. Je podielovým spoluvlastníkom rodinného domu, v ktorom býva iba s mamou, o veľkosti podielu 1/2. Je zdravý, žiadne úspory nemá. Takisto nemá žiadne peňažné dlhy. Do 31.12.2017 nebol v pracovnom pomere, ale podnikal ako živnostník, pričom de facto robil tú istú prácu ako v pracovnom pomere. Počas podnikania od 1.4.2017 do konca roku 2017 mal príjem z podnikania približne 800 eur mesačne, z čoho bolo potrebné platiť daň, preddavky, odvody a podobne. Je pravdou, že je evidovaný ako vlastník aj druhého motorového vozidla, a to Seat Cordoba, rok výroby 1999, avšak toto vozidlo používa jeho brat, on je evidovaný len na papieri. Mama, s ktorou žije v spoločnej domácnosti, dosahuje príjem v Leoni v Trenčíne približne 450 eur v čistom a takisto poberá vdovský dôchodok v sume asi 60 eur mesačne. Výdavky na plyn, elektrinu, vodu, drevo a uhlie, sú výdavky na celý dom, v ktorom býva so svojou matkou, ktorá je druhou podielovou spoluvlastníčkou.

10. Právna zástupkyňa manželky navrhovateľa na pojednávaní uviedla, že manželka navrhovateľa zotrváva na svojich doterajších vyjadreniach. Súhlasí s rozvodom manželstva, pričom je nevyhnutné upraviť aj pomery manželov k ich synovi. Manželia nevedú spoločnú domácnosť už od 20.06.2016, kedy sa rozišli. Medzi manželmi nie je spor o tom, či syn bude zverený do osobnej starostlivosti manželky navrhovateľa, tiež sa zhodnú na tom, že si upravia styk otca so synom, a to za prítomnosti matky. V tejto súvislosti poukazuje na to, že navrhovateľ sa so synom stretol doposiaľ 3x, pričom syn je fixovaný na matku. Pri úprave styku navrhovateľa so synom je potrebné zohľadniť denný, najmä spánkový režim syna a tomu prispôsobiť styk otca. Matka navrhuje, aby sa otec stýkal so synom v párnu nedeľu v čase od 15.30 hod. do 17.00 hod., nakoľko od 18.00 hod. sa syn pripravuje na spánok a cez pracovný týždeň v nepárne stredy v čase od 16.00 hod. do 17.30 hod., a to s ohľadom na fakt, že syn od 14.00 hod. spí približne jednu hodinu a takisto na to, že otec pracuje do 16.30 hod. V tejto otázke sa môžu dohodnúť. Nie je možné upraviť styk tak, aby prebiehal 5 hodín nepretržite, nakoľko takýto dlhý čas by bol pre syna vyčerpávajúci. Matka má na syna približné mesačné výdavky 250 eur. Výdavky na domácnosť, v ktorej žije so svojou matkou, a na seba má vo výške približne 300 eur mesačne. Jej príjem nepostačuje na úhradu všetkých výdavkov, nakoľko jeho výška je približne 237 eur a pozostáva z rodičovského príspevku a prídavkov na dieťa. Preto požaduje určiť výživné v sume 150 eur mesačne. Okrem rodičovského príspevku a prídavkov na dieťa jej platí navrhovateľ výživné na manželku v sume 65 eur mesačne.

11. Manželka navrhovateľa na pojednávaní vypovedala, že po uzavretí manželstva sa zmenilo správanie navrhovateľa a takisto sa zle začala správať aj jeho matka voči nej. Navrhovateľ ju začal ohovárať, uvádzal na jej osobu, že je psychicky chorá, vymyslel si, že má fiktívneho milenca. Bola aj na polícii, nič sa však nedokázalo. Za príčinu rozvratu ich manželstva považuje zlé správanie navrhovateľa po uzavretí manželstva. Obnoviť manželské spolužitie z jej strany nie je možné. V súčasnosti je na rodičovskej dovolenke s ich maloletým synom. Jej príjem pozostáva z rodičovského príspevku a prídavkov na dieťa, spolu 234 eur mesačne. Žije v byte so svojou mamou, ktorá je starobnou dôchodkyňou a má príjem na základe starobného a vdovského dôchodku spolu 400 eur mesačne. Z príjmu platí výdavky na spoločnú domácnosť, na svoje výdavky a výdavky na syna. Okrem 234 eur mesačne od štátu, má aj príjem z výživného od manžela v sume 65 eur na ňu ako manželku a 80 eur na syna. Okrem toho jej prispel aj na výbavu pre syna, doposiaľ v sume 120 eur. Jej výdavky sú 100 eur, ktoré dáva mame na domácnosť, 25 eur jej životná poistka, 20 eur telefón, 100 eur jej strava, 20 eur oblečenie, 40 eur hygienické potreby, spolu 305 eur mesačne. Na syna má výdavky, a to 10 eur životná poistka, 60 eur dojčenské mlieko Nutrilon, 15 eur lieky a probiotiká, 35 eur oblečenie a obuv, 35 eur utierky a plienky, 12 eur dojčenská voda a čaje, 40 eur jogurty a výživy, 25 eur hračky, 8 eur fľaše a cumlíky a 2 eurá na vakcináciu kvôli lepšej imunite, všetko po prepočte na mesiac, čo je spolu 242 eur mesačne. Nemá žiaden majetok väčšej hodnoty, vlastní iba bežné spotrebné veci. Nemá ani žiadne dlhy.

12. Zástupkyňa kolízneho opatrovníka na pojednávaní uviedla, že zohľadňujúc záujem maloletého, za primeranú úpravu styku navrhovateľa s maloletým synom považuje takú, kedy by sa otec stýkal so synom každú stredu od 16.00 hod. do 17.30 hod. a párnu nedeľu od 15.00 hod. do 17.00 hod. za prítomnosti matky. Zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok sú podľa zákona o rodine oprávnení obaja rodičia a tomu by mala zodpovedať prípadná dohoda. Čo sa týka výšky výživného, poukazuje na to, že dieťa má v súčasnosti približne jeden rok a do budúcna je predpoklad zvyšovania výdavkov na maloletého. V súčasnosti je postačujúca výška 100 až 110 eur mesačne.

13. Súd na vykonanom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a oboznámil sa so sobášnym listom a odpoveďou na lustráciu v registri obyvateľov na č.l. 32.

14. Na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný podstatný skutkový stav :

15. Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 14.05.2016, ktoré je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Bánovce nad Bebravou vo zväzku 14, ročník 2016, na strane 134, pod por. č. 40. U oboch manželov sa jedná o ich prvé manželstvo. Obaja účastníci sú slovenskí štátni občania, ich posledné spoločné bydlisko bolo v obvode tunajšieho súdu. Z manželstva manželov pochádza jedno maloleté dieťa, syn V., narodený XX.XX.XXXX.

16. Účastníci uzavreli manželstvo po približnej ročnej známosti a približne päťmesačnom spoločnom bývaní. Po uzatvorení manželstva sa podľa vyjadrení oboch manželov zmenilo správanie druhého manžela tak, že prestali akceptovať svoje vzájomné správanie a konanie, v dôsledku čoho medzi nimi nastali slovné hádky, vzájomné obviňovanie, citové odcudzenie, čo nakoniec vyústilo do odchodu manželky zo spoločnej domácnosti, a to už približne mesiac od uzavretia manželstva. V súčasnosti nie sú obaja, podľa ich jednoznačných výpovedí, ochotní obnoviť manželské spolužitie. Po opustení spoločnej domácnosti sa manželke narodilo ich spoločné dieťa, o ktoré sa osobne stará manželka. Navrhovateľ sa subjektívne cíti byť otcom po tom, čo boli vykonané DNA testy jeho otcovstva. Manželke platí výživné na manželku v sume 65 eur mesačne. Na maloletého syna platí výživné v sume 80 eur mesačne, pričom prispel sumou 120 eur na výbavu pre syna. Zameškané výživné nemá.

17. Zistený skutkový stav posúdil súd podľa týchto zákonných ustanovení :

18. Podľa § 23 ods. 1 až ods. 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

19. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

20. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

21. Spoločenský účel manželstva spočíva vo vytváraní rodinného prostredia vhodného pre výchovu detí, ako aj prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovom zblížení, poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc. Preto sa rozvod manželstva vo všeobecnosti považuje za nežiaduci jav, ktorý má byť iba výnimočným riešením bezvýchodiskovej situácie, v prípadoch, keď vážny stav narušenia vzťahov medzi manželmi nemožno prekonať iným, vhodnejším spôsobom pri zachovaní ich manželstva. K narušeniu manželstva rozvodom možno teda pristúpiť len v spoločensky odôvodnených prípadoch

22. Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že v manželstve účastníkov konania nastal rozvrat, ktorý možno kvalifikovať ako hlboký, vážny a trvalý. Podmienky rozvodu manželstva sú splnené, pretože vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že ich manželstvo prestalo plniť svoj spoločenský účel. Manželia nežijú v jednej domácnosti už viac ako rok a pol, intímne sa nestýkajú, nekomunikujú spolu, netrávia spolu žiadny čas a necítia k sebe žiadnu náklonnosť, naopak skôr sa osočujú. Obaja manželia súhlasia s rozvodom manželstva. Keďže na základe výpovedí oboch manželov súd nemá pochybnosti o hlbokom, vážnom a trvalom rozvrate manželstva, súd manželstvo účastníkov rozviedol. Možno konštatovať, že manželstvo účastníkov je rozvrátené a je už len formálnym zväzkom bez akejkoľvek vzájomnej obojstrannej citovej náklonnosti a bez možnosti obnovenia manželského spolužitia. Za príčinu rozvratu manželstva súd považuje rozdielnosť pováh a názorov oboch manželov, čo uvádzajú samotní manželia. Takisto je možné za príčinu rozvratu manželstva považovať aj neuvážené uzavretie manželstva, nakoľko už po mesiaci po jeho uzatvorení manželka navrhovateľa opustila spoločnú domácnosť, v ktorej spolu nedokázali pokojne žiť. Následne, približne po dvoch mesiacoch, podal navrhovateľ na súd návrh o rozvod manželstva. Možno uzavrieť, že doba ich spoločného manželského (ale aj partnerského) spolužitia bola nadmieru (extrémne) krátka, a tento čas nestačil na ich vzájomné spoznanie sa. To v konečnom dôsledku svedčí o neuváženom rozhodnutí uzavrieť spoločné manželstvo.

23. Podľa § 100 Civilného mimosporového poriadku s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.

24. Podľa § 24 ods. 1, 2 a 3 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

25. Podľa § 25 ods. l, 2 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

26. Podľa § 62 ods.1 až ods.5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti

a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

27. Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

28. Podľa § 28 ods.1, 2 a 3 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený.

29. Nakoľko s konaním o rozvod manželstva je spojené aj konanie o úprave pomerov manželov k ich maloletým dieťaťom na čas po rozvode, bolo potrebné rozhodnúť aj o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému V., synovi účastníkov konania, na čas po rozvode.

30. V danej veci rodičia na pojednávaní uzavreli rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej sa maloletý V. zveruje do osobnej starostlivosti matky s tým, že právo zastupovať ho a spravovať jeho majetok bude vykonávať matka. Rodičia sa dohodli aj na vyživovacej povinnosti otca k maloletému v sume 120 eur mesačne. Kolízny opatrovník súhlasil s uzavretou rodičovskou dohodou a v prípade rozvodu manželstva odporučil ju schváliť. Poukázal na to, že dohoda rešpektuje záujem maloletého V..

31. Keďže uzavretá rodičovská dohoda je v súlade so zákonom, jej výsledok zodpovedá skutkovým zisteniam a hmotnoprávnej úprave a takisto je v záujme maloletého V., súd uzavretú dohodu schválil.

32. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

33. Podľa § 58 Civilného mimosporového poriadku o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

34. V danej veci súd v zmysle § 58 v spojení s § 52 Civilného mimosporového poriadku rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti výrokom I. a III. tohto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, a to na Okresný súd Trenčín (trojmo). O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne.

Po schválení dohody rodičov, nie sú rodičia oprávnení podať voči výroku II. tohto rozsudku, ktorým bola dohoda schválená, odvolanie ( § 122 . V prípadnom odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie v zmysle § 365 ods.1 možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( § 62 ods.1 .

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods.2 .

Zmeškanie lehoty na podanie odvolania nemožno odpustiť, ak bolo rozsudkom vyslovené, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je ( § 61 ods.1 .

Podľa štvrtej časti sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia ( § 376 ods.1 . Na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má maloletý bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným zákonným spôsobom (§ 371 ods.1 . Exekúciu na peňažnú povinnosť (výživné) vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie. Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 38 z.č.233/1995 Z.z.). Manžel, ktorý prijal pri uzavretí manželstva priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko ( § 27 ods. 1 Zákona o rodine).