Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BN-5Csp/88/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bánovce nad Bebravou v konaní pred sudcom Mgr. Markom Anovčinom v právnej veci žalobcu: BENCONT COLLECTION, a. s., IČO: 47 967 692, Vajnorská 100/A, Bratislava, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., IČO: 50 361 368, Martinčekova 13, Bratislava - mestská časť Ružinov, proti žalovanému: B. M., nar. XX.XX.XXXX, G. XXXX/XX, J. L. J., o zaplatenie 2 537,34 eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1 648,88 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1 642,15 eur od 14.10.2014 do zaplatenia, a to všetko v splátkach po 60,- eur mesačne splatných vždy do 25. dňa v mesiaci so splatnosťou prvej splátky v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku, a to pod následkom splatnosti celého plnenia v prípade omeškania s plnením čo i len jednej splátky.

II. Vo zvyšku žalobu z a m i e t a.

III. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou dňa 19.09.2017 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 2 537,34 eur, úroky vo výške 275,36 eur, úroky vo výške 1 677,44 eur, úroky vo výške 19,5 % ročne zo sumy 2 537,34 eur od 08.06.2017 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 2 537,34 eur od 08.06.2017 do zaplatenia a poplatky vo výške 49,15 eur. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 14.09.2012 bola medzi právnym predchodcom žalobcu - spoločnosťou Poštová banka, a.s. (ďalej aj len „banka“) ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom uzavretá zmluva o úvere číslo XXXXXXXXXX. Žalobca nadobudol pohľadávku voči žalovanému na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 13.06.2017, uzavretej medzi ním ako postupníkom a bankou ako postupcom. Na základe zmluvy o úvere poskytla banka žalovanému úver vo výške 3 000,- eur. Žalovaný sa zaviazal vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v splátkach. Ak je súčasťou zmluvy o úvere aj dohoda strán o poistení schopnosti splácať úver, v mesačnej splátke je zahrnuté aj dohodnuté poistné podľa sadzobníka. V prípade, ak ide o poistenie dobrovoľné vo forme doplnkovej služby, tak takéto poistné sa nezapočítava do celkových nákladov úveru. Vzhľadom na to, že žalovaný sa dostal do omeškania a úhradu pohľadávky nevykonal do 15 kalendárnych dní od doručenia upozornenia banky, pristúpila banka k zosplatneniu úveru listom „Výzva na úhradu dlžnej sumy“. Žalovaný ani napriek zaslanej výzve o zosplatnení úveru nezaplatil dlžnú sumu. V súlade s Obchodnými podmienkami vznikla žalovanému povinnosť zaplatiť za poskytnutý úver úroky vo výške 19,5 % ročne. Žalobca si uplatnil aj úrok z omeškania 5,25 % ročne. Dátum začatia úročenia percentom z dlžnej istiny od 08.06.2017 je daný dňom nasledujúcim po dni vystavenia listiny Aktuálny stav úveru zo dňa 07.06.2017, nakoľko do času 07.06.2017 sú úroky (aj zmluvné aj sankčné) vyčíslené. V zmysle Obchodných podmienok, vznikla ďalej

žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi aj poplatky v sume 49,15 eur. Na preukázanie dôvodnosti uplatneného nároku žalobca označil a predložil listinné dôkazy, a to Zmluvu o úvere „dostupná pôžička“, obchodné podmienky pre úver „dostupná pôžička“, všeobecné obchodné podmienky, listinu „Aktuálny stav úveru“, výzvy na úhradu dlžnej sumy, doručenky, podacie hárky, predpis splátok, sadzobník poplatkov, Zmluvu o postúpení pohľadávok č. III/2017 a výpočet úrokov.

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomne a uviedol, že pôžičku uznáva v plnom rozsahu. Splátky prestal platiť z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov. Žije v prenajatom sociálnom byte a jeho náklady na byt sú 100,- eur mesačne. Žalovaný zarába v priemere 450,- eur mesačne, platí výživné na jedno dieťa vo výške 110,- eur a zo mzdy sú mu vykonávané exekučné zrážky vo výške 130,- eur. Na preukázanie dôvodnosti svojich tvrdení žalovaný predložil listinné dôkazy, a to doklad o vklade na účet, výplatný lístok, doklad o platbe za byt a doklad o platbe elektriky.

3. Dňa 28.02.2018 žalobca žalobu doplnil a opravil, pretože v žalobe došlo k zrejmej nesprávnosti v písaní pri jej vyhotovovaní, pretože zmluvný a aj sankčný úrok boli vyčíslené do 31.05.2017, a preto žalobca opravil deň, odkedy si tieto úroky uplatňuje percentuálnou sadzbou, a to odo dňa 01.06.2017 namiesto v žalobe uvedeného dňa 08.06.2017. V tomto podaní žalobca ďalej uviedol, že žalovaný celkovo uhradil sumu 1 357,85 eur, ďalej uviedol spôsob započítania úhrad, výpočet úrokov, poplatkov, RPMN, právnu argumentáciu odôvodňujúcu jeho nároky, ako aj to, že výška splátky 74,29 eur pozostávala zo splátky istiny a úrokov vo výške 71,- eur a z poplatku za poistenie vo výške 3,29 eur.

4. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, a to písomných podaní strán sporu a nimi predložených listín, z ktorých zistil, že banka uzatvorila dňa 14.09.2012 so žalovaným Zmluvu o úvere „dostupná pôžička“ č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej mu poskytla spotrebiteľský úver 3 000,- eur. Žalovaný sa zaviazal úver splatiť v 72 mesačných splátkach po 74,29 eur. V zmluve je uvedená celková výška nákladov 2 110,10 eur, úroková sadzba 19,5 %, RPMN 21,34 %, dátum konečnej splatnosti 14.09.2018 a splatnosť splátok k 14. dňu v mesiaci. Listom zo dňa 11.09.2014 banka upozornila žalovaného, že pohľadávka banky z uvedenej zmluvy o úvere je viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti a vyzvala žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy do 15 dní od doručenia výzvy s upozornením, že inak je oprávnená vyhlásiť úver za predčasne splatný. Výzvou zo dňa 29.09.2014 banka žalovanému oznámila, že z dôvodu podstatného porušenia zmluvy o úvere sa pohľadávka banky voči žalovanému stáva ku dňu 29.09.2014 predčasne splatnou. Touto výzvou banka vyzvala žalovaného, aby dlžnú sumu uhradil do 10 kalendárnych dní od jej doručenia. Zásielka s výzvou bola dňa 03.10.2014 uložená na pošte a dňa 22.10.2014 sa vrátila žalobcovi ako neprevzatá v odbernej lehote. Zmluvou o postúpení pohľadávok č. III/2017 zo dňa 13.06.2017 postúpila banka svoju pohľadávku voči žalovanému žalobcovi. Žalovaný z úveru uhradil celkovo sumu 1 357,85 eur a do vyhlásenia úveru za splatný bol úrok z omeškania počítaný z dlžných a omeškaných splátok zákonnými sadzbami a celkovo vyčíslený sumou 6,73 eur. Žalovaný je zamestnancom spoločnosti KOVYT spol. s r. o. a jeho čistá mzda bola za mesiac 10/2017 vo výške 478,04 eur a zo mzdy mu boli vykonané zrážky v sume 120,- eur. Dňa 15.11.2017 platil 75,15 eur mesačnú platbu za byt a dňa 14.07.2017 sumu 26,- eur za elektriku. Dňa 13.10.2017 vložil žalovaný na účet (menom a priezviskom majiteľa účtu bližšie neidentifikovaný) vo VÚB, a.s. sumu 110,- eur.

5. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení ku dňu 14.09.2012 (ďalej len ako „zákon o spotrebiteľských úveroch“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

6. Podľa § 9 ods. 2 písm. j), písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať: j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

7. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

8. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

9. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

10. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

11. Podľa § 3 nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (v znení od 01.02.2013, ďalej len nariadenie) výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

12. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

13. Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

14. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

15. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žaloba bola podaná dôvodne iba v časti. Na základe predložených listinných dôkazov dospel súd k záveru, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi bankou a žalovaným na základe zmluvy, je vzťahom občianskoprávnym, na ktorý je potrebné aplikovať predpisy občianskeho práva, pričom ide o spotrebiteľskú zmluvu, keďže banka je osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaný je spotrebiteľom - fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Je teda nepochybné, že uzavretá zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou a vzhľadom na výšku úveru, jeho účel a splatnosť je zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z.

16. V zmysle citovaných ustanovení § 9 ods. 2 pís. j), písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať tam uvedené náležitosti. Zmluva tieto náležitosti neobsahuje, a preto sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Zmluva neobsahuje celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítanú na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V zmluve je uvedená celková výška nákladov 2 110,10 eur, čo je v súčte s istinou 3 000,- eur suma 5 110,10 eur. Žalovaný však mal úver splatiť v 72 splátkach po 74,29 eur, čo je celkovo v súčine suma 5 348,88 eur, teda suma vyššia, než je súčet istiny a celkovej výšky nákladov, ktoré sú uvedené v zmluve. Pokiaľ zo sumy splátky odpočítame sumu 3,29 eur ako poplatok za poistenie, tak zostane suma 71,- eur, ktorá je podľa žalobcu výškou splátky istiny a úroku. V tomto prípade bude súčin počtu splátok a výšky splátky 71,- eur suma 5 112,- eur, teda aj tak suma vyššia, než je súčet istiny a celkových nákladov, ktoré sú uvedené v zmluve. V zmluve je tak uvedená nižšia celková výška nákladov ako bola reálna, čo je v neprospech spotrebiteľa a zároveň to nezodpovedá skutočnosti. Už z tohto dôvodu je úver bezúročný a bez poplatkov. Zmluva ďalej obsahuje výšku splátky (74,29 eur) a počet splátok (72), neobsahuje však výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Nedostatok tohto údaju má tiež za následok, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Keď zákon uvádza medzi náležitosťami zmluvy nielen "výška, počet a termíny splátok", ale "výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov", je zjavné, že zákonodarca tým mal na mysli, že každá zo zložiek splátky

(istina, úroky, poplatky) má byť vyčíslená samostatne (napríklad vo forme splátkového kalendára alebo plánu amortizácie), teda zo zmluvy musí byť zjavné, akú časť tej - ktorej splátky pripíše veriteľ na úhradu istinu, akú časť na úroky a akú časť na poplatky. Z predloženej zmluvy uvedené údaje nie sú zrejmé. Inak výklad tohto ustanovenia nie je v súlade s jeho znením, gramatickým výkladom a ani ochranou spotrebiteľa a základným interpretačným pravidlom v takýchto sporoch - v pochybnostiach v prospech spotrebiteľa. Banka mala teda na podklade takejto zmluvy právo len na vrátenie istiny bez akýchkoľvek dodatočných platieb od žalovaného na úrokoch a poplatkoch.

17. Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že istina úveru bola v sume 3 000,- eur a žalovaný z úveru vrátil 1 357,85 eur, ktorú je v celom rozsahu potrebné započítať na istinu úveru, keďže úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalovanému tak zostávalo uhradiť ešte istinu 1 642,15 eur a na zaplatenie tejto istiny zaviazal žalovaného súd, keďže ju v lehote splatnosti neuhradil dobrovoľne. Žalovaný sa dostal do omeškania so splácaním úveru, a preto banka v súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a § 565 Občianskeho zákonníka vyhlásila úver za predčasne splatný a tento sa stal predčasne splatným na základe listu banky zo dňa 29.09.2014, avšak nie v tento deň, ale na 10. deň od jeho doručenia žalovanému. Banka a ani žiaden veriteľ nemôže platne vyhlásiť úver za predčasne splatný spätne alebo v deň, keď vyhotoví výzvu, pretože v takom prípade dlžník nemá reálne možnosť úver v lehote mimoriadnej splatnosti úver uhradiť. Takýto postup je zároveň v rozpore s citovaným ustanovením § 565 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého „veriteľ môže žiadať o zaplatenie celej pohľadávky“, z čoho je zrejmé, že môže žiadať o zaplatenie celého úveru do budúcna, pretože žiadať o jeho zaplatenie spätne je nemožné. V liste banky je zároveň uvedená požiadavka banky na úhradu celého úveru do 10 kalendárnych dní od doručenia výzvy, a preto sa úver stal splatným na 10. deň od doručenia výzvy, t. j. dňa 13.10.2014, keď zásielka s výzvou bola uložená na pošte dňa 03.10.2014, a preto sa v tento deň (najneskôr) dostala do sféry dispozície žalovaného, hoc si ju nevyzdvihol, a preto súd považoval tento deň za deň doručenia výzvy žalovanému. Od 14.10.2014 je žalovaný v omeškaní s úhradou istiny, a preto od tohto dňa priznal súd žalobcovi aj úrok z omeškania. Úrok z omeškania patrí žalobcovi v zmysle § 3 nariadenia vo výške o päť percentuálnych bodov vyššej ako bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania. V prvý deň omeškania bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 0,05 %, a preto žalobcovi patrí úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne a nie vyšší. Súd priznal žalobcovi úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti celého úveru z dlžnej istiny až do zaplatenia, v čom je aj úrok z omeškania, ktorý si žalobca uplatňoval ako vyčíslený až do 31.05.2017. Žalovaný bol však v omeškaní s jednotlivými splátkami aj do vyhlásenia splatnosti celého úveru a tento úrok si žalobca vyčíslil v súlade s citovanými ustanoveniami upravujúcimi výšku úroku z omeškania v nadväznosti na začiatok omeškania, a to sumou 6,73 eur, ktorú súd žalobcovi priznal a uviedol ju v sume 1 648,88 eur, ktorá je tak súčtom istiny a vyčísleného úroku z omeškania. Pokiaľ si žalobca uplatňoval riadny úrok a poplatky, či už vyčíslené, alebo uvádzané percentuálnou sadzbou, tak z dôvodu, že úver je bezúročný a bez poplatkov mu ich súd nepriznal a v tých častiach žalobu zamietol.

18. Súdu je známy aj právny názor vyslovený v Rozsudku Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 09.11.2016 vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s., proti T. J., no podľa právneho názoru konajúceho sudcu nie je právny názor vyslovený v uvedenom rozsudku použiteľný na prejednávaný spor. Predmetom uvedeného konania a rozsudku bolo prejudiciálne konanie iniciované Okresným súdom Dunajská Streda v súvislosti s vnútroštátnym konaním vedeným týmto súdom vo veci Home Credit Slovakia, a.s., proti T. J.. Okresný súd Dunajská Streda prerušil vnútroštátny spotrebiteľský spor a položil Súdnemu dvoru prejudiciálne otázky ako sa majú vykladať niektoré články Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES č. 2008/48 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (ďalej len „Smernica“). Súdny dvor okrem iného rozhodol tak, že článok 10 ods. 2 písm. h) a i) Smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto Smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave. Článok 23 Smernice sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 tejto Smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Členské štáty Európskej únie a teda aj Slovenská republika sa vzhľadom na tzv. úplnú harmonizáciu od ustanovení Smernice nesmeli odchýliť. Je tak zrejmé, že ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch, ktoré vyžadujú, aby zmluva o spotrebiteľskom úveru obsahovala

rozpis splátky na istinu, úroky a poplatky a ustanovenia, ktoré sankcionujú absenciu tejto náležitosti úverovej zmluvy bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru, nie sú v súlade so Smernicou a idú nad jej rámec. Uvedené ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch však boli platné a účinné v čase uzatvorenia uvedenej zmluvy a na základe takto platnej a účinnej zákonnej úpravy existuje konštantná judikatúra slovenských súdov, v zmysle ktorej sa má citované ustanovenie zákona o spotrebiteľských úveroch vykladať tak, že zmluva musí obsahovať vyjadrenie splátok istiny, splátok úrokov a splátok poplatkov, inak sa zmluva o spotrebiteľskom úvere považuje za bezúročnú a bez poplatkov. Na tomto mieste súd poukazuje na viaceré rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne, ale aj na rozhodnutie NS SR 7Cdo/128/2016 zo dňa 29.11.2017, z ktorého možno tiež vyvodiť tento právny názor, aj keď súd v danej veci aplikoval ešte ustanovenia predchádzajúcej právnej úpravy spotrebiteľských úverov. Súd prvej inštancie je však zároveň názoru, že pokiaľ zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá všetky zákonom predpísané náležitosti, v dôsledku ktorých je úver bezúročný a bez poplatkov, tak sankciou za to je už samotná bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru a nie je možné považovať ustanovenia zmluvy o úrokoch a poplatkoch za neprijateľné zmluvné podmienky, pretože ak sú úrok a poplatky primerané, nemôžu byť neprijateľnými zmluvnými podmienkami len z toho dôvodu, že dodávateľ v zmluve nesprávne uvedie celkové náklady spotrebiteľa alebo nerozpíše splátku. V takom prípade nemá dodávateľ na úroky a poplatky nárok, no tieto nemôžu byť neprijateľnými podmienkami z dôvodu absencie náležitosti zmluvy, ktorá je iného charakteru, než samotná výška úrokov a poplatkov. Z uvedeného Rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vyplýva, že zákon o spotrebiteľských úveroch bol v čase uzatvorenia zmluvy v rozpore so Smernicou. Smernica je však prameňom práva EÚ sekundárnej povahy a je záväzná iba pre členské štáty a nie priamo pre fyzické a právnické osoby, ktorými sú aj strany sporu, a preto jej priama aplikácia a použitie právneho názoru vysloveného v rozhodnutí Súdneho dvora v tejto veci neprichádza do úvahy. Nakoľko priamy účinok Smernice do úvahy neprichádza, je namieste sa zaoberať tým, či Smernici možno priznať nepriamy účinok, a teda či možno uvedené ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch vykladať eurokonformne. Zo znenia zákona o spotrebiteľských úveroch je jednoznačné, že zákon požaduje členenie splátok na splátky istiny, úrokov a poplatkov a akýkoľvek iný výklad, ktorý by mohol byť v súlade so Smernicou, by bol v priamom rozpore so zákonom, teda tým, čo je v zákone jasne napísané a čo je platné a účinné. Výklad, ktorý by považoval za postačujúce uviesť v zmluve o spotrebiteľskom úvere výšku splátky bez jej ďalšieho členenia by zároveň porušil zásadu právnej istoty, keď aj v tomto prípade strana sporu (žalovaný) mohla legitímne očakávať, že súd rozhodne tak, ako iné súdy v stovkách obdobných prípadov, keď úvery považovali za bezúročné a bez poplatkov, keď zmluva neobsahovala výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

19. Žaloba bola podaná dôvodne iba v časti istiny 1 642,15 eur zo sumy istiny 2 537,34 eur, t. j. v 64,72 %, pričom čistý úspech žalobcu bol 29,44 %, ktorý predstavuje rozdiel medzi úspechom žalobcu (64,72 %) a úspechom žalovaného (35,28 %). Žalobca si však titulom úrokov uplatňoval aj sumu, ktorá ku dňu rozhodnutia presahovala priznanú istinu, pričom v tejto časti úspech nemal, čo nie je možné nechať bez povšimnutia. Z týchto dôvodov tak súd aplikoval ustanovenie § 255 ods. 2 a vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo

20. Žalovaný je povinnosti vyplývajúce mu z tohto rozsudku, t. j. povinnosť zaplatiť uvedenú sumu s príslušenstvom, povinný vykonať v zmysle § 232 ods. 3, ods. 4 v splátkach, keďže z vykonaného dokazovania, konkrétne z ničím nespochybneného vyjadrenia žalovaného a ním predložených dokladov o výške príjmu a výdavkov bolo preukázané, že tento nie je schopný zaplatiť žalovanú sumu naraz. Pomerom žalovaného a zároveň výške dlžnej sumy tak, aby bola uhradená v primeranej lehote, zodpovedá mesačná splátka v sume 60,- eur. Súd zároveň rozhodol, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozsudku na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.