Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_4Co-34-2018.pdf
PDF · 81.56 KB
Case nature
Area
Subarea
4Co/34/2018
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Alice Beňovej a sudkýň JUDr. Oľgy Lichnerovej a JUDr. Ivety Anderlovej v spore žalobcu P. K. s.r.o., so sídlom v C., Z. XX, P.: XX XXX XXX, zastúpeného JUDr. A. N., advokátom so sídlom v C., Z. XX, proti žalovanému A. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., J. A. XXX/X, zastúpeného na základe plnomocenstva M. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., J. A. XXX/X, o zaplatenie 4.469,53 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 07. novembra 2017, č.k. 9Csp/27/2017-53, takto
rozhodol:
P r i p ú š ť a späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie sumy 66,72 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 66,72 Eur od 20.04.2014 do zaplatenia, rozsudok Okresného súdu Prievidza v zamietajúcej výrokovej časti o zaplatenie 66,72 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,25% zo sumy 66,72 Eur od 20.04.2014 do zaplatenia z r u š u j e a v tejto časti konanie z a s t a v u j e.
Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcej výrokovej časti vo zvyšnej časti a vo výroku o náhrade trov konania z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zastavil konanie v časti o zaplatenie sumy 200 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne od 20.04.2014 do zaplatenia, vo zvyšnej časti žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení uviedol, že právny predchodca žalobcu
- spoločnosť L. U. D. a.s. sa podanou žalobou domáhal zaplatenia 4469,53 Eur s príslušenstvom. Svoj nárok odôvodnil zo zmluvy o pôžičke č. XXXXXXX uzatvorenej so žalovaným dňa 26.11.2013, na základe ktorej poskytol žalovanému celkovú sumu pôžičky 7485 Eur. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že právny predchodca žalobcu so žalovaným uzavrel zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX dňa 26.11.2013, na základe ktorej žalovanému poskytol celkovú sumu pôžičky 7485 Eur. Žalovaný sa zaviazal splácať pôžičku v 60 pravidelných mesačných splátkach po 133,36 Eur. Celkovo žalovaný neuhradil žiadnu sumu. Právny predchodca žalobcu vyzval 19.04.2014 žalovaného k zaplateniu celej dlžnej sumy jednorázovo v súlade s bodom 12.4. zmluvy, podľa ktorého spoločnosť má právo na vyhlásenie okamžitej splatnosti pôžičky v prípade, ak je klient v omeškaní so zaplatením jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, ak ho spoločnosť upozornila na uplatnenie tohto práva 15 dní vopred. Tomuto postupu predchádzala predžalobná upomienka z 26.02.2014, v ktorej bol žalovaný vyzvaný na úhradu splátky splatnej v mesiaci 12/2013, inak bude spoločnosť oprávnená úver zosplatniť. Táto výzva bola doručená žalovanému 07.03.2014. Právne vec posúdil podľa § 52 ods. 1, ods. 2, § 54 ods. 1, ods. 2, § 100, § 101, § 103 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b) a d), § 9 ods. 1, ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, § 144, § 145, § 146 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Súd prvej inštancie skúmal zmluvu o pôžičke zo dňa 26.11.2013, ktorá vytvára právny rámec medzi právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom a dospel k záveru, že tento právny vzťah je potrebné posudzovať podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve. Predmetná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka a zároveň aj zmluvou o
spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z. z.. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobcom uplatnený nárok je nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, preto súd prihliada z úradnej moci na premlčanie. S ohľadom na uvedené preto súd prvej inštancie posudzoval premlčanie práva v danej veci podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Splatnosť spotrebiteľského úveru nastala v celom rozsahu dňa 19.04.2014 v dôsledku toho, že bol žalovaný v omeškaní so zaplatením splátky splatnej v mesiaci december 2013 (20.12.2013) viac ako tri mesiace. Tento nárok žalobcu na zaplatenie celého zostatku úveru sa premlčuje podľa § 101 Občianskeho zákonníka vo všeobecnej premlčacej dobe s tým, že v zmysle § 103 Občianskeho zákonníka začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh, začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. V danom prípade to znamená, že premlčacia doba začala plynúť dňa 20.12.2013, keďže v dôsledku nezaplatenia tejto splátky a jej omeškania sa stal celý predmetný úver splatný dňa 19.04.2014. Doba na riadne uplatnenie nároku žalobcom v premlčacej dobe tak uplynula dňa 20.12.2016. Právny predchodca žalobcu si nárok na súde uplatnil až dňa 17.02.2017, teda po uplynutí premlčacej doby. Nárok je preto z dôvodu premlčania nedôvodný. Súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie sumy 200 eur s príslušenstvom zastavil, nakoľko žalobca v tejto časti zobral žalobu späť. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1, 2 CSP ta, že aj keď v celom rozsahu vznikol úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi, súd mu nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže mu zo súdneho spisu žiadne trovy konania nevyplynuli.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Dôvodil tým, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil začiatok plynutia premlčacej doby podľa § 103 OZ. Uviedol, že ak by súd prvej inštancie správne posúdil premlčanie pohľadávky, použil by ustanovenie § 103 Oz prvej vety na posúdenie premlčania splátok splatných do zosplatnenia celého úveru, t. j. premlčaniu podľa tohto ustanovenia by vzhľadom na začatie sporu dňa 17.02.2017 podliehali splátky splatné 20.12.2013 a 20.01.2014. Premlčanie neuhradených úverových splátok splatných dňa 20.02.2014 a dňa 20.03.2014 (pozostávajúceho zo splátok splatných od 20.05.2014) by posúdil podľa § 103 druhá veta OZ. Správne by mal za preukázané, že v čase začatia sporu boli premlčané len splátky splatné od 20.12.2013 do 20.01.2014 v celkovej sume 266,72 Eur. Nakoľko žalovaný plnil počas sporu v sume 200 Eur, premlčanou ostala len časť nároku na splátku dňa 20.01.2014 v sume 66,72 Eur. Listom zo dňa 26.02.2014 bol žalovaný upozornený na omeškanie s platením úveru a na možnosť zosplatnenia splátok. Nakoľko žalovaný dlžné splátky úveru nezaplatil, právny predchodca žalobcu úver zosplatnil k 19.04.2014 pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 20.03.2014. Žaloba bola podaná na súde dňa 17.02.2017, a teda nezaplatená splátka úveru splatná dňa 20.02.2014, 20.03.2014 a časť zosplatneného úveru pozostávajúceho zo splátok splatných od 20.04.2014 premlčaná nie je, keďže nárok bol na súde uplatnený v rámci plynutia 3-ročnej premlčacej doby, ktorá v zmysle ust. § 103 druhá veta OZ pre predčasne zosplatnenú časť úveru začala plynúť od 21.03.2014. Obmedzenie podľa § 53 ods. 9 OZ nemá žiaden vplyv na beh premlčacej doby. Žalobca poukázal na uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č. k. 17Co/228/2016-74. Inštitút zročnosti celého dlhu ako strata výhody splátok predstavuje sankciu pre dlžníka a ako prostriedok ochrany pre veriteľa nepriaznivý následok. Žalobca zobral žalobu v časti o zaplatenie 66,72 Eur s príslušenstvom späť a navrhol , aby odvolací súd konanie v tejto časti zastavil. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že žalobe v požadovanom rozsahu vyhovie. Zároveň si uplatnil trovy konania.
3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.
4. Krajský súd v Trenčíne, ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 379, § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že je potrebné napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
5. Vzhľadom k tomu, že žalobca po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, vzal žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 66,72 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,25% zo sumy 66,72 Eur od 20.04.2014 do zaplatenia a žalovaný nevyjadril so späťvzatím nesúhlas, odvolací súd rešpektujúc dispozičné oprávnenie žalobcu, postupom podľa § 370 ods. 1, 2, 3 CSP, pripustil späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie sumy 66,72 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,25% zo sumy 66,72 Eur od 20.04.2014 do zaplatenia, rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcej výrokovej časti o zaplatenie 66,72 Eur s úrokom z omeškania zrušil a konanie v tejto časti zastavil.
6. Súd prvej inštancie založil svoje zamietajúce rozhodnutia na tom právnom závere, že peňažný nárok žalobcu je premlčaný, keď premlčacia doba začala plynúť dňa 20.12.2013, keďže v dôsledku nezaplatenia splátky splatnej v tento deň a jej omeškania sa stal celý predmetný dlh splatný dňa 19.04.2014 na základe výzvy na zosplatnenie. Doba na riadne uplatnenie nároku žalobcom v premlčacej dobe tak uplynula dňa 20.12.2016. Právny predchodca žalobcu si nárok na súde uplatnil až dňa 17.02.2017, teda po uplynutí premlčacej doby.
7. Odvolací súd považuje tento právny názor súdu prvej inštancie za predčasný.
8. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplýva, že v rámci spotrebiteľského záväzkového vzťahu právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému peňažnú pôžičku, ktorú však žalovaný nesplácal podľa dohodnutých podmienok. Právny predchodca žalobcu výzvou z 26.02.2014 označenou ako „predžalobná upomienka“ vyzval žalovaného k úhrade nedoplatku na splátkach v celkovej výške 426,76 eur. Žalovaného upozornil, že ak nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci 12/2013 bude oprávnený zosplatniť celý dlh.
9. Podľa § 103 OZ, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stal zročný celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
10. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
11. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky.
12. Ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, je dlžník povinný uhradiť každú dohodnutú splátku k určitému termínu. Splatnosť jednotlivých splátok neovplyvňuje splatnosť celého dlhu. Premlčanie sa v zmysle § 103 veta prvá OZ viaže na jednotlivé splátky a nie na celý dlh. V prípade, ak niektorá splátka nie je včas zaplatená, môže byť dohodnuté, prípadne stanovená rozhodnutím tzv. strata výhody splátok. V prípade, že sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh, začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Predčasnú splatnosť peňažného záväzku môže veriteľ za podmienok stanovených v § 53 ods. 9 Obč. zákonníka vyvolať jednostranným právnym úkonom.
13. Z uvedeného potom treba vyvodiť, že veriteľ má právo vymáhať len nezaplatenú splátku a rovnako má právo pri porušovaní povinnosti spočívajúcej v nezaplatení niektorej zo splátok, za splnenia podmienky, že to bolo dohodnuté, alebo v rozhodnutí určené, žiadať zaplatenie celej pohľadávky. Žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky veriteľovi vyplýva výlučne z ust. § 565 OZ. Súd prvej inštancie predčasne dospel k záveru, že žalobca (jeho právny predchodca) vyhlásil predčasnú splatnosť celého dlhu pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 20.12.2013 s následkom práva na úhradu všetkých splátok. Nezaoberal sa však tým, či právo veriteľa žiadať zaplatenie celej pohľadávky bolo zmluvnými stranami dohodnuté, či takéto právo veriteľovi vyplynulo zo zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 26.11.2013 medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným alebo zo Všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú súčasťou predmetnej zmluvy o pôžičke a skutočnosťou, či došlo k platnému zosplatneniu pohľadávky za dodržania kumulatívnych podmienok podľa § 53 ods. 9 OZ. Totiž len v prípade, ak veriteľ má právo vyplývajúce z ust. § 565 OZ a v prípade, ak ide o spotrebiteľskú zmluvu, ak dodrží podmienky podľa § 53 ods. 9 OZ, môže oznámiť dlžníkovi, že trvá na zaplatení celej pohľadávky, potom premlčacia doba celého dlhu začína v zmysle § 103 veta druhá OZ plynúť odo dňa zročnosti nesplnenej splátky tak, ako správne uvádza vo svojom rozhodnutí súd prvej inštancie.
14. Z obsahu súdneho spisu nevyplýva, že by právny predchodca žalobcu výzvou zosplatnil dlh k 19.04.2014. Túto skutočnosť žalobca nepreukázal, napr. predložením výzvy na zapletenie celého dlhu. Právny úkon právneho predchodcu žalobcu zo dňa 26.02.2014 označený ako "predžalobná upomienka" nemožno považovať za vyhlásenie predčasnej splatnosti celej pohľadávky podľa § 565 OZ. Odvolaciemu súd nie je zrejmé, na základe akých dôkazov mal súd prvej inštancie za preukázané, že celý dlh sa stal
splatným dňa 19.04.2014, a že premlčacia doba začala plynúť dňa 20.12.2014, keďže nebolo zrejmé, pre ktorú splátku malo údajne dôjsť k zosplatneniu pohľadávky. Taktiež z obsahu napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie nevyplýva, či súd prvej inštancie preskúmal oprávnenie veriteľa v zmysle § 565 OZ.
15. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 389 ods. 1 písm. b/, c/ a § 391 ods. 1 CSP.
16. Na základe uvedeného súd prvej inštancie v ďalšom konaní opätovne posúdi, či došlo k platnému vyhláseniu o predčasnej splatnosti celej pohľadávky za splnenia podmienok podľa § 53 ods. 9 OZ, a či vyhlásenie predčasnej splatnosti celej pohľadávky bolo v súlade so zmluvou o pôžičke a všeobecnými obchodnými podmienkami, t.j., či toto bolo zmluvnými stranami dohodnuté. Až po vyhodnotení týchto skutočností sa bude zaoberať dôvodnosťou uplatneného nároku. 17. Podľa § 391 ods. 2 CSP je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
18. Podľa § 396 ods. 3 CSP súd prvej inštancie rozhodne o náhrade trov konania v novom rozhodnutí o veci.
19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).