Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Pc/3/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou Mgr. Ivanou Fekete, v právnej veci o rozvod manželstva na návrh manžela: N. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX, Y., Š. K. Y., zastúpený JUDr. Martin Trnovec, so sídlom Kríková 6, Bratislava, proti manželke: Z. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. X, U. Š. K. Y., zastúpená advokátska kancelária ČERNEJOVÁ & HRBEK, s.r.o., so sídlom Kýčerského 7, Bratislava,

rozhodol:

I. Súd manželstvo účastníkov: N. A., nar. XX.XX.XXXX a Z. A., rod. K., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa 29.02.2008 v Bernolákove a zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Bernolákovo, vo zväzku 5, ročník 2008, na strane 126, pod por. č. 2, r o z v á d z a .

II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom zo dňa 06.07.2016, sa manžel zastúpený advokátom domáhal proti manželke rozvodu ich manželstva, uzatvoreného dňa 29.02.2008 v Bernolákove, z ktorého nepochádzajú žiadne deti. Posledné spoločné bydlisko manželov bolo na adrese: W. XXX, Y.. U manžela ide v poradí o prvé manželstvo, u manželky v poradí o druhé manželstvo. Návrh na rozvod manželstva manžel zdôvodnil tým, že manželstvo, ktoré bolo uzavreté po 12-ročnom spoločnom spolužití v spoločnej domácnosti, spočiatku prebiehalo bez väčších konfliktov, keď manžel už pred jeho uzavretím a aj počas manželstva pomáhal manželke s výchovou dvoch detí, ktoré mala z prvého manželstva. Dcéra manželky je od narodenia zdravotne a telesne postihnutá a doposiaľ žije s manželmi v spoločnej domácnosti a syn manželky bohužiaľ pred niekoľkými rokmi, z dôvodu ochorenia zomrel. Tieto vzťahy medzi manželmi sa po rokoch manželského spolužitia narušili a u manžela nastalo citové odlúčenie od manželky, vzhľadom k čomu si v tom čase našiel novú známosť, ktorú však po niekoľkých mesiacoch ukončil, a to aj z dôvodu, že manželka podnikla viaceré kroky na záchranu manželstva. Obaja manželia už v minulosti podali návrh na rozvod manželstva (tzn. dvakrát), avšak v obidvoch prípadoch boli návrhy na rozvod manželstva vzaté späť, nakoľko sa manželia pokúsili o nápravu ich vzťahu. Tieto pokusy však boli neúspešné a preto sa spoločne dohodli, že svoje spolužitie definitívne ukončia. Manželia už približne päť rokov žijú oddelene, bez intímneho spolužitia a hoci žijú v jednej domácnosti, v súčasnosti sa snažia spoločný rodinný dom predať a pokračovať vo svojich životoch podľa vlastných predstáv. Manžel považuje citové odlúčenie za nemenné a nevidí spôsob, ako dospieť k náprave v súčasnosti hlboko a vážne narušených vzťahov. Vzhľadom na to, že manželstvo neplní svoj účel, sa manželia rozhodli, že už nebudú podnikať ďalšie kroky na jeho záchranu. 2. Manželka sa k návrhu na rozvod manželstva, doručenému spolu s poučením o procesných právach povinnostiach, vyjadrila prostredníctvom advokáta písomne dňa 28.12.2016 pričom uviedla, že s návrhom na rozvod manželstva nesúhlasí, namietajúc niektoré nepravdivé tvrdenia manžela. Predovšetkým namietala, že by sa s manželom na rozvode manželstva dohodli, že by kvôli tomu

predávali dom s cieľom sa osamostatniť, pretože dom predávajú cca 9 rokov z dôvodu, že po smrti syna manželky z predchádzajúceho manželstva, je príliš veľký a náročný na náklady a údržbu. Poukázala na to, že v návrhu neuviedol to, že sa zoznámil s inou partnerkou, čo sa stalo aj v minulosti, pričom stále býva s manželkou, starajú sa spoločnú domácnosť a manželke, ktorá je na invalidnom dôchodku, 3 x do týždňa na dialýze a jej dôchodok nepostačuje na krytie bežných osobných potrieb, poskytuje aj finančné prostriedky. Preto čo sa týka súčasnej partnerky manžela je manželka presvedčená, že tak ako v minulosti, jedná sa iba o prechodnú známosť, pretože manžel je ľahko manipulovateľný a nie je to typ človeka, ktorý organizuje a vytvára schémy spolužitia. Manželka manžela stále ľúbi, cení si jeho opateru, váži si ho pre korektný prístup a preto ich spolužitie, napriek jeho avantúram považuje za dobré. Uviedla, že má deti z prvého manželstva, pričom je syn prednedávnom neočakávane zomrel na civilizačné ochorenie a dcéra je po mozgovej obrne hendikepovaná. Obe deti s manželom veľmi dobre vychádzali a hendikepovaná dcéra mala si nevlastným otcom veľmi pekný vzťah. Manželia sú vo veku, aj keď manžel je o dosť mladší, kedy viac ako všetky ostatné životné motivácie vystupujú do popredia kategórie ako zodpovednosť, tolerancia a korektnosť, pričom podľa manželky prišiel manžel prekvapivo s návrhom na rozvod v dobe, kedy spoločne zintenzívnili rozhovory o jej vstupe do transplantačného, inak ale veľmi náročného liečebného programu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, je manželka presvedčená, že daná situácia vytvára typický priestor pre využitie mediátora. Aj v ďalšom písomnom vyjadrení zo dňa 23.03.2017 advokát manželky uviedol, že manželka nepopiera, že v minulosti vznikli medzi manželmi nezhody, avšak tieto napokon vždy prediskutovali. Je pravdou, že v jednom prípade došlo vskutku k vyhroteniu situácie, kedy manžel podal na manželku trestné oznámenie, čo manželka označuje ako fyzickú potýčku v obojstrannom afekte a ako určitý prejav zúfalstva a beznádeje, ktoré však rozhodne nemožno označiť za napadnutie a už vôbec nie s trestnoprávnymi dôsledkami. Je pravdou aj to, že sa stretla so súčasnou partnerkou manžela, avšak odmieta tvrdenie, že jej poškodzuje majetok a pod.. Rovnako je pravdu, že v minulosti podala návrh na rozvod v roku 2009, ale týmto spôsobom chcela manželka len dosiahnuť nápravu vo vzťahu a bol to práve manžel, ktorý ju prosil o odpustenie a aby návrh zobrala späť, čo napokon aj uskutočnila. Návrh na rozvod podaný manželom v roku 2012, bol z dôvodu jeho epizódnej nevery, avšak po tom, čo sa jeho vtedajšia partnerka dozvedela, že je ženatý, rozišla sa s ním a manžel vzal návrh na rozvod späť. Manželka uviedla, že do decembra 2016 žili s manželom aj intímne, aj keď má sexuologické problémy a nie je pravdou ani to, že by dlhodobo spolu nehospodárili. Síce manželka nevie presne odkedy má manžel známosť so súčasnou partnerkou, avšak v skutočnosti sa odsťahoval až začiatkom roku 2017, pričom viac ako 20 rokov žije s manželom v spoločnej domácnosti a z toho 12 rokov ako druh a družka a bol to práve manžel, ktorý ju presviedčal aby uzatvorili manželstvo. Pripustila, že počas tohto dlhého obdobia vznikali aj nezhody, avšak tieto vždy prekonali. vždy si pomáhali, podporovali sa. Nemali to ľahké najskôr kvôli zhoršeniu jej zdravotného stavu, kvôli spoločnej starostlivosti o postihnutú dcéru z prvého manželstva, aj kvôli úmrtiu jej syna, čo sa podpísalo na emocionálnej stabilite manžela. Manželka opakovane uviedla, že manželstvo napriek všetkému hodnotí ako dobré, manžela si váži pre jeho občiansky ľudské postoje a zodpovednosť v principiálnych otázkach, pozná ho dlhé roky a verí že aj súčasný partnerský vzťah sa zmení iba na epizódny. Zopakovala že s rozvodom manželstva nesúhlasí a žiadala návrh na rozvod zamietnuť. 3. Manžel prostredníctvom splnomocneného advokáta k ďalším vyjadreniam manželky uviedol písomne dňa 10.02.2017, len zopakoval, že v celom rozsahu trvá na pôvodnom návrhu na rozvod manželstva, ktoré považuje za výlučne formálny zväzok a ktoré v žiadnom prípade neplní a ani budúcnosti nemôže plniť svoj účel. Podľa názoru manžela, manželka neprimerane zľahčuje nepriaznivú situáciu medzi manželmi a úmyselne vo svojom vyjadrení neuvádza niektoré skutočnosti, ktoré rozvrat manželstva preukazujú a snaží sa navodiť opak. Pravdou však je, že manželia majú dlhodobo vo vzťahu nezhody, ktoré spolu ďalšími dôvodmi a to, že jednak plánuje spoločnú budúcnosť so súčasnou partnerkou, ale aj z dôvodu, že samotná manželka ho požiadala, aby sa zo spoločnej domácnosti odsťahoval, vyústili dňa 07.01.2017 k opusteniu spoločnej domácnosti manželom. Ďalej namietal ako nepravdivé tvrdenie manželky o tom, že si nájdu po predaji spoločnej nehnuteľnosti iné, výhodnejšie bývanie. Manžel uviedol, že v súčasnosti žije sám a v dohľadnej dobe plánuje spoločnú budúcnosť so svojou súčasnou partnerkou. Doplnil, že manželia spoločne nehospodária, pričom manžel pravidelne uvádza úver viažuci sa k spoločnej nehnuteľnosti a zo svojho bankového účtu uhrádza inkasným príkazom plyn a elektrinu a aj v predchádzajúcom období náklady spojené s užívaním domu hradil výlučne sám. Ostatné potreby si manželia hrade samostatne. Tiež uviedol, že nie je pravdou, že by medzi manželmi prebiehali rozhovory o vstupe manželky do transplantačného liečebného programu, nakoľko o tejto téme manželia vôbec nekomunikovali. Opätovne poukázal na to, že aj v minulosti bol dvakrát podaný návrh na rozvod manželstva; raz zo strany manželky a raz zo strany manžela (2012), pričom

obaja po podaní návrhu vzali svoje návrhy späť, avšak ani potom k zlepšeniu manželských vzťahov neprišlo. Preto neobstoja tvrdenia manželky o korektnom a dobrom spolužití manželov, keď mala snahu o ukončenie manželského zväzku, čo tiež preukazuje, že vzťahy medzi manželmi sú dlhodobo vážne narušené a aj to, že predchádzajúce snahy o nápravu k pozitívnym výsledkom neviedli a aj pre zlé vzťahy medzi manželmi, si našiel mimomanželskú známosť. Preto manžel už nechce podnikať ďalšie pokusy o záchranu manželstva a z jeho strany ide o definitívne citové odlúčenie, ktoré v žiadnom prípade nemôže zmeniť ani navrhovaná mediácia, s ktorou preto nesúhlasí. Napokon namietal tvrdenia manželky, že je ľahko manipulovateľný, a že jeho známosť je len prechodná, pretože vzťah manžela s novou partnerkou trvá viac ako rok a plánujú spoločnú budúcnosť a tento stav je nezvrátiteľný aj keď sa manželka snaží navodiť dojem že ide o prechodné „avantúry manžela, a že ich manželské vzťahy sú korektné. Naopak manžel poukazoval na to, že manželka jeho novej partnerke opakovane výrazne strpčuje život a je zodpovedná za poškodenie majetku jeho partnerky, vulgárne sms správy, nápisy a pod., čo dokumentuje, že súčasne vzťahy medzi manželmi v žiadnom prípade nie sú také pokojné ako sa snaží prezentovať manželka. Manžel už nemá záujem pokračovať v neustálych hádkach, vážnych sporoch a jediné východisko zo súčasnej situácie vidí práve v rozvode manželstva, navyše bezdetného, preto niet žiaden dôvod na udržiavanie nefunkčného zväzku. Napokon manžel zhrnul dôvody pre rozvod a to, že: manželia od 07.01.2017 nežijú v spoločnej domácnosti a tento stav je dôsledkom rozhodnutia oboch manželov; manželstvo je bezdetné; manželia spolu intímne nežijú viac ako 5 rokov; vzájomné hádky a nezhody už manželia nevedia riešiť zmierlivo a práve naopak manžel podal na manželku trestné oznámenie za napadnutie; manžel má súčasnosti už viac ako jeden rok novú partnerku, s ktorou žije v spoločnej domácnosti a plánuje spoločnú budúcnosť; stav rozvratu manželstva manžel považuje za nemenný a nevidí žiadnu nádej na obnovu narušených vzťahov.

4. Súd vec prejednal na pojednávaní, na ktorom vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi

- sobášnym listom zo dňa 29.02.2008, zápisom z mediačného stretnutia zo dňa 29.11.2017, záznamom z 04.09.2016, oznámením zo dňa 07.09.2017, vypočul oboch prítomných manželov, ich právnych zástupcov, viedol manželov k odstráneniu príčin rozvratu a vyzval ich, aby sa pokúsili o zmierenie a narušené manželské vzťahy riešili aj mediáciou, avšak bezvýsledne.

5. Manžel navrhujúci rozvod na pojednávaní za hlavnú príčinu rozvratu manželstva a ochladenia vzťahov medzi manželmi označil nielen smrť syna manželky v roku 2007, ale aj následná smrť jej otca v roku 2008, kedy sa jednalo o veľmi nepríjemné udalosti, ktoré manželka veľmi zle znášala, zrejme potrebovala podporu, ktorú sa jej snažil poskytnúť najmä tým, že zabezpečoval chod domácnosti, jediný mal stály príjem, avšak už v tomto období manželstvo nebolo dobré. Nakoľko bol zamestnaný nemohol byť pri manželke psychicky ju podporovať. Neskôr v roku 2010 alebo 2011 si našiel mimomanželskú známosť, ktorá trvala cca 6 mesiacov a vtedy aj podal návrh na rozvod manželstva (2011), ktorý následne vzal späť. Od toho času žili s manželkou každý v inej izbe, intímne sa prestali stýkať a tento život, keď žili v podstate odlúčení jeden od druhého asi 5 rokov vyústil do toho, že si manžel začiatkom roku 2016 našiel terajšiu známosť, s ktorou v súčasnej dobe žije v spoločnej domácnosti od januára 2017, kedy z vlastného rozhodnutia ale aj z dôvodu, že ho manželka požiadala aby sa odsťahoval, opustil spoločnú domácnosť. Je pravdou, že po smrti syna a otca sa manželka upäla na svoju ťažko postihnutú dcéru, ktorú sama vychovávala a ktorá nedokáže žiť bez mamy. To, že medzi manželmi sú vzťahy skutočne vážne narušené, vyústilo až do fyzického napadnutia manžela manželkou v septembri 2016, z ktorého dôvodu podal na ňu trestné oznámenie. Manželka mu obmedzuje vstup do domu, hoci tam má svoje veci a preto tam aj prestal chodiť. Súčasný mimomanželský vzťah považuje za vážny, plánujú spoločnú budúcnosť a preto nevidí žiadny dôvod na zachovaní manželstva účastníkov. 6. Manželka vo výpovedi pred súdom namietala tvrdenia manžela o tom, že sa odcudzili po smrti jej syna a otca ako nepravdivé. Uviedla, že práve naopak, bolo to obdobie kedy skončili starosti s otcom a aj vážne onkologicky chorým synom, pričom po otcovi zdedila značnú časť peňazí, ktoré investovali do domu a na dovolenky. Invalidnú dcéru v tom čase (v rokoch od 2007 až 2010) mala umiestnenú v zariadení v Prievidzi. Toto obdobie manželka na jednej strane vnímala ako pozitívne, na druhej strane zároveň uviedla, že v roku 2009 podala na OS Pezinok návrh na rozvod, z dôvodu, že manžel v tomto čase prestal o ňu prejavovať záujem, neustále sedel pri PC, pozeral si erotické stránky na internete, čo nemienila trpieť, avšak manžel ju výslovne prosil, aby návrh vzala späť, čo po roku aj urobila. Manželka sama uvedené správanie zo strany manžela v čase, kedy sama považovala manželstvo za dobré nevedela vysvetliť, resp. to bolo pre to, že zrejme manžel, ktorý mal rešpekt pred otcom manželky ho po jeho smrti stratil a zaujímal sa len o erotické stránky na internete. Ako dôvod neskoršieho návrhu na rozvod manželstva, ktorý podal manžel v roku 2011 uviedla jeho mimomanželskú známosť (slečnu X.),

ktorej tvrdil, že jeho manželstvo je nefunkčné a ktorá keď sa dozvedela, že je ženatý, tak sa s manželom rozišla, na základe čoho manžel po rozchode s menovanou na prvom pojednávaní vzal svoj návrh na rozvod späť. Ďalej manželka uviedla, že manžel sa dlhodobo stretával a vyhľadával mimomanželské známosti. O mimomanželských vzťahoch a aj súčasnej známosti nikdy manžel manželke nepovedal a dozvedela sa to náhodne z SMS správy v mobile manžela, kde ho súčasná známosť (p. F.) žiadala aby sa už konečne rozviedol a povedal o vzťahu manželke. Potvrdila skutočnosť, že nespávali spolu v spoločnej izbe a to z dôvodu, že manželka je dlho do noci hore, nespí a naopak manžel, ktorý potreboval ísť ráno do práce sa potreboval vyspať. Tiež v tejto súvislosti poukázala aj na dlhodobé sexuálne problémy manžela, na ktoré bol opakovane liečený. Za hlavnú príčinu rozvratu manželstva manželka označila to, že asi pred troma rokmi v čase keď ochorela a začala chodiť na dialýzu (cca v roku 2015), si manžel našiel mimomanželskú známosť, začal míňať peniaze a kupovať tejto žene dary. Ako problém medzi manželmi označila tiež to, že ona sa snažila veci riešiť rozhovorom, pretože už mala predchádzajúce manželstvo a snažila sa vyvarovať chýb, avšak manžel sa nikdy nevedel k veciam vyjadriť a končilo to tým, že manželka mala 4hodinový predslov a manžel nikdy nič nepovedal, že čo mu vadí. Manželstvo preto 15 rokov považovala za dobré a bola presvedčená, že má perfektného partnera. Zároveň uviedla, že manžel sa voči nej správal arogantne, nikdy nemal záujem o dohodu ohľadom ukončenia manželstva rozvodom a majetkového vyporiadania a po opustení spoločnej domácnosti jej manžel neposkytol žiadnu pomoc, iba 3 mesiace platil úhrady spojené s užívaním domu a mesačné platby a od tej doby jej neposkytuje žiadnu pomoc. Odmietla ako nepravdivé tvrdenie, že manžela napadla, čo vyplýva zo zápisu privolaných policajtov. Záverom manželka sama vo výpovedi uviedla, že s rozvodom manželstva rozhodne súhlasí, avšak sa chcela k veci len vyjadriť a uviesť uvedené okolnosti, s tým, že manžel môže kedykoľvek prísť do domu, kde má osobné veci, nakoľko má kľúče. 7. Právny zástupca manžela v rámci záverečného prednesu, pridržiavajúc sa predchádzajúcich vyjadrení doplnil, že manžel manželke platí mesačne 817 € na hypotéku a úvery, čo považuje za dostatočnú pomoc, pričom vzhľadom na všetky uvedené okolnosti, manželstvo účastníkov nevytvára predpoklady pre riadne partnerské a manželské spolužitie a preto žiadal, aby súd manželstvo účastníkov rozviedol.

8. Právny zástupca manželky v záverečnom vyjadrení zdôraznil, že pokiaľ súd manželstvo účastníkov základe uvedených skutočností rozvedie, trvá na tom, že jedinou príčinou, ktorá mala zásadný vplyv na rozvrat manželstva, je iba konanie na strane manžela a to, opakované mimomanželské známosti a jeho nevera. Zo strany manžela neodzneli žiadne také okolnosti a ani nevyšli v priebehu konania najavo, ktoré by viedli k rozvratu manželstva a pre ktoré by bolo potrebné ho rozviesť, pretože ochladnutie vzťahov a iné obdobné okolnosti takými nie sú. Namietal aj tvrdenie, že manžel platí 817 € na úvery a ďalšie náklady, nakoľko platí splátku úveru 500 € mesačne.

9. Na preukázanie rozhodných skutočností predložil manžel súdu sobášny list, z ktorého mal súd preukázané, že manželia uzavreli manželstvo dňa 29.02.2008 v Bernolákove a zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Bernolákovo, vo zväzku 5, ročník 2008, na strane 126, pod por. č. 2; u manžel ide o v poradí prvé manželstvo a u manželky ide druhé manželstvo.

10. Zo Zápisu z mediačného stretnutia zo dňa 29.11.2017 vyplývalo, že manžel podal návrh vo veci mediácie a osobne navštívil dňa 07.11.2017 pracovisko mediátorky PhDr. Jany Porubcovej, PhD., Spoločnosť mediátorov Slovenska, Hattalova č. 2, Trnava, IČO 42400295, na základe čoho bola telefonicky kontaktovaná manželka, ktorá s mediáciou súhlasila, avšak nesúhlasila s návrhom manžela, aby trovy madiácie znášal každý manžel sám. Vzhľadom k tomu, že mediácia je proces o dohode a dobrovoľnosti, nedá sa podmieňovať, k Dohode o začatí mediácie neprišlo.

11. Podľa § 94 Civilného mimosporového poriadku, účastníkmi konania o rozvod manželstva sú manželia.

12. Podľa § 96 ods. 1 a 2 Civilného mimosporového poriadku, súd vedie manželov k odstráneniu príčin rozvratu a usiluje sa o ich zmierenie. Ak je to účelné a umožňujú to okolnosti prejednávanej veci, môže súd účastníkov vyzvať, aby sa o zmierne riešenie pokúsili mediáciou.

13. V zmysle Článku I. Základných zásad Zákona o rodine (z. č. 36/2005 Zb. v platnom znení) manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro.

Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí.

14. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

15. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

16. Podľa § 19 ods. 2 Zákona o rodine, o veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd.

17. Podľa § 19 ods. 3 Zákona o rodine, na výkon povolania a na pracovné uplatnenie nepotrebuje žiadny z manželov súhlas druhého manžela.

18. Podľa § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

19. Podľa § 23 ods.1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

20. Podľa § 23 ods.2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujmy maloletých detí.

21. Podľa § 23 ods.3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinnosti manželov podľa §§ 18 a 19.

22. V uvedených ustanoveniach § 18 a § 19 Zákona o rodine je predovšetkým vyjadrená ústavná zásada o rovnosti, dôstojnosti a právach oboch manželov, pričom jednotlivé povinnosti manželov, uvedené v tomto ustanovení sú právnym vyjadrením najmä mravných postulátov, na ktorých je harmonické manželstvo založené. V manželských vzťahoch sa vyžaduje zásada rovnoprávnosti muža a ženy. Tieto povinnosti zásadne nemožno právne vynucovať, ak sa však neplnia a majú za následok rozvrat manželstva, možno sa návrhom na súde domáhať rozvodu manželstva. Povinnosť žiť spolu neznamená, že by manželia nemohli žiť po určitú, nevyhnutnú dobu aj oddelene, ak sú preto závažné dôvody, avšak musí ísť o obojstranne akceptovaný stav, ktorý inštitút manželstva nepopiera. Povinnosť vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť je premietnutím ústavnej zásady, že ľudia sú slobodní a rovní. Povinnosť vzájomnej pomoci sa týka všetkých životných situácii manželov, a to tak v oblasti hmotnej, majetkovej, duchovnej ako aj mimo nej. Povinnosť vytvárať zdravé rodinné prostredie je základným predpokladom aby manželstvo mohlo riadne plniť svoj hlavný účel.

23. V danom prípade súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že manželstvo účastníkov konania je dlhodobo a vážne rozvrátené, vôbec si neplní svoje spoločenské poslanie a účel, a nie je reálny ani predpoklad obnovenia riadneho a plnohodnotného manželského spolužitia. Dôkazom je aj snaha oboch manželov o jeho ukončenie rozvodom, keď najskôr podala návrhu na rozvod manželstva manželka (2009) a neskôr podal návrh na rozvod manžel (v roku 2011 al. 2012), pričom dôvody, v prvom prípade nezáujem manžela o manželku a v druhom prípade zrejme odcudzenie manželov, resp. aktuálna mimomanželská známosť na strane manžela, nie su vo vzťahu k predmetnému návrhu podstatné, avšak dokumentujú dlhodobo vážne narušené vzťahy medzi manželmi. Z prednesov ich právnych zástupcov a aj oboch manželov, je evidentné, že účastníci dlhodobo spolu nežijú ako manželia, žijú dlhodobo oddelene po všetkých stránkach, nepomáhajú si, intímne sa nestýkajú, nehospodária spolu, pričom toto manželstve je bezdetné a preto sa v manželstve účastníkov konania nenapĺňajú jeho základné funkcie. Zo strany manžela je zrejmé, že dlhodobo nepociťuje citovú väzbu k manželke, preukázateľne v dvoch prípadoch udržiaval mimomanželské známosti, v minulosti krátkodobo (cca 1 roka) a od začiatku roku 2016 doposiaľ a nemá záujem o obnovenie manželského spolužitia. Manžel považuje manželstvo

za nefunkčné, dlhodobo si rieši svoj život nezávisle a udržiava mimomanželský vzťah. Súd mal za preukázané, že zo strany manžela absentuje akýkoľvek záujem o obnovenie manželských vzťahov.

24. Zo strany manželky bol tento záujem o obnovenie manželských vzťahov spočiatku deklarovaný, s rozvodom nesúhlasila, avšak v priebehu konania ako vyplynulo z jej vyjadrenia, vyjadrila s návrhom na rozvod manželstva rozhodný súhlas, pričom nesúhlasila iba s tými dôvodmi rozvratu, ktoré uviedol manžel. Je zrejmé, že manželka veľmi ťažko znášala nadviazanie mimomanželského vzťahu zo strany manžela. Tvrdenia o dlhodobo dobrých manželských vzťahoch, vzhľadom aj na obsah jej vyjadrení preukázaný nebol a v súčasnosti za daných okolností, sama ani nejaví záujem o spolužitie a obnovenie citových väzieb s manželom. Z jej vyjadrenia je zrejmé, že predovšetkým sa s pochopiteľných dôvodov nevedela zmieriť so spôsobom ako ju manžel opustil a že udržiava vážny mimomanželský vzťah.

25. Vzhľadom na tieto postoje manželov a ich právnych zástupcov, predovšetkým z dôvodu pôvodného nesúhlasu manželky s rozvodom manželstva, sa súd pokúsil o zmierenie manželov, a to aj formou mediácie a dal priestor na mediačné stretnutie a intervenciu mediátora, avšak k Dohode o mediácii neprišlo pre podmienečný prístup manželky a neprišlo ani k zmiereniu manželov a obnoveniu ich vzájomných citov. Manžel nemá žiadny záujem na zachovaní manželstva a táto snaha manželky bola v danom prípade výlučne jednostranná.

26. Aj z výpovedí oboch účastníkov konania je zrejmé, že ich manželstvo neplní žiadnu zo svojich spoločenských funkcií tak, ako to predpokladá Zákon o rodine, keď vzťahy manželov sú formálne, dlhodobo (6 až 7 rokov) neuspokojivé a rozvrátené a minimálne od januára 2017 u nich úplne absentuje akékoľvek manželské spolužitie. Manželia dlhodobo nezdieľajú spoločné aktivity, záujmy, bežné rodinné a osobné záležitosti, nevedú spoločnú domácnosť a intímne sa nestýkajú. Manželkou deklarovaný záujem na udržaní manželstva nie je dôvodom pre vynútené udržanie manželstva, proti vôli druhého manžela. Nemožno od takého manžela spravodlivo požadovať zachovanie formálneho manželského spolužitia s manželkou proti vôli manžela. Ak by aj súd k uvedenému pristúpil, je zrejmé že by vynútené zotrvanie jedného manžela v manželstve neviedlo k pozitívnemu urovnaniu vzájomných vzťahov, ale práve naopak by mohlo priniesť ich zhoršenie. V konaní neboli tvrdené a ani preukázané žiadne prípadné pozitíva plynúce zo zachovania formálneho manželstva účastníkov. Súd pri svojom rozhodovaní vzal na zreteľ aj dĺžku trvania manželstva (resp. partnerského vzťahu), avšak zo samotných vyjadrení manželov je zrejmá absencia manželského spolužitia vo všetkých oblastiach, citových väzieb medzi manželmi a napokon aj zrejmé rozdielne predstavy o vzájomnom manželskom spolužití.

27. I keď sa súd v rámci svojej činnosti, pokúsi o zmierenie manželov, predpokladom je obojstranný záujem manželov o zmierenie a o obnovenie manželského spolužitia. Úlohou súdu v konaní o rozvod manželstva nie je riešiť narušené vzájomné vzťahy manželov, ale je úlohou súdu zistiť, či manželstvo účastníkov je partnerským zväzkom, v rámci ktorého manželia dokážu spolu žiť a riešiť vážne životné otázky, byť si navzájom oporou, vzájomne komunikovať, pomáhať si a napĺňať partnerský život aj po citovej a sexuálnej stránke a v prípade, že vychovávajú maloleté deti, tiež vytvárať vhodné rodinné, výchovné a citové prostredie pre nich. Pokiaľ uvedené predpoklady absentujú a účastníci nejavia záujem o ich obnovenie resp. toho reálne nie sú schopní, súd takéto manželstvo rozvedie a konštatuje príčinu uvedeného stavu, resp. rozvratu manželstva. Na základe uvedeného je zrejmé, že manželstvo účastníkov konania neplní ani jednu z funkcií manželstva tak, ako to vyžaduje Zákon o rodine a tento stav je dlhodobý. Základné postuláty manželstva sa v danom prípade dlhodobo prestali napĺňať, čo i napriek dĺžke trvania manželstva, súd považuje za prvoradé. Preto, pokiaľ jeden z manželov, v danom prípade manžel, nie je so spôsobom spolužitia spokojný, aj napriek dĺžke trvania manželstva, nemožno ho nútiť zotrvávať v takomto nefunkčnom zväzku. Vzhľadom na uvedené, súd nezistil žiadne také dôvody, pre ktoré by považoval za vhodné a potrebné zachovať manželstvo účastníkov konania. Za týchto okolností, keď manželia nežijú v spoločnej domácnosti a v súčasnej dobe žijú oddeleným životom, manželstvo je len formálnym zväzkom, ktorý neplní svoj účel, jeden z manželov úplne stratil záujem o zachovanie manželstva a dlhodobo udržiava vážny mimomanželský vzťah, súd jeho návrhu vyhovel a manželstvo účastníkov rozviedol.

28. Za hlavnú príčinu rozvratu manželstva, považoval súd na základe vyjadrení manželov, úplné citové odcudzenie zo strany manžela, opakované hľadanie mimomanželských známostí u manžela a následne udržiavanie dlhodobého mimomanželského vzťahu, pre ktoré stratil záujem o manželku, o ďalšie zotrvanie v manželskom zväzku a o obnovenie plnohodnotného manželského spolužitia.

29. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

30. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

31. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, v zmysle ktorého v konaní o rozvod manželstva nemá žiaden z účastníkov nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).