Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

TO-5C/26/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany sudkyňou Mgr. Dagmar Snopekovou v právnej veci žalobcu: T. Y. , P.. XX.XX.XXXX, Y. E. L. XXX/X, XXXXX P. proti žalovanému: D. Y. , P.. XX.XX.XXXX, Y. U. XXX, XXX XX U.Š. , zast.: spoločnosť Advokátska kancelária JUDr. Zuzana Čížová , s.r.o. , so sídlom J. Jesenského 69, 957 01 Bánovce nad Bebravou, o zaplatenie 33.193,92 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného - svojho syna zaplatenia sumy 33.193,92eur z titulu poskytnutej pôžičky . Žalobu zdôvodnil tým, že dňa 26.12.2000 poskytol žalovanému ako pôžičku sumu vo výške 1.000.000,00,-Sk, t. j. 33.193,92 eur na dobu do 31.01.2015. O poskytnutí pôžičky žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník spísali zmluvu o pôžičke v prítomnosti svedkov. Žalovaný požičanú sumu v lehote splatnosti do 31.01.2015 v prospech žalobcu nevrátil, teda dňom 01.02.2015 sa dostal s plnením dlhu do omeškania. Vzhľadom k prístupu žalovaného vtom, že dlh v prospech žalobcu nevrátil, žalobca cestou právneho zástupcu zaslal listom datovaným dňa 15.06.2015 žalovanému návrh na mimosúdnu dohodu za účelom vrátenia pôžičky 1.000.000,00,-Sk, t. j. 33.193,92 eur stým, aby žalovaný oznámil spôsob vrátenia pôžičky. Žalovaný na predmetnú výzvu žiadnym spôsobom nereagoval. Následne listom datovaným dňa 06.06.2016 zaslal žalobca žalovanému opakovaný návrh na mimosúdnu dohodu za účelom vrátenia pôžičky vo výške 33.193,92 eur.

Žalovaný na predmetnú výzvu rovnako žiadnym spôsobom nereagoval. Nakoľko žalovaný dlh doposiaľ nehradil ani z časti, so žalobcom nekomunikuje, bol žalobca nútený podať až predmetný žalobný návrh na zaplatenie sumy 33.193,92 eur. I napriek snahe žalobcu doriešiť vec mimosúdnou cestou, žalovaný dlžnú sumu v sume 33.193,92 eur aj napriek opakovaným výzvam adresovaných žalovanému doposiaľ neuhradil, nevrátil .Nakoľko žalovaný dlh v sume 33.193,92 eur v lehote splatnosti do 31.01.2015 a ani doposiaľ neuhradil, dostal sa žalovaný dňom 01.02.2015 s plnením dlhu do omeškania. Pre počítanie lehoty z omeškania bol žalobcom uvedený nasledujúci deň po dni, v ktorom bola účastníkmi zmluvy o pôžičke dojednaná jej splatnosť. V zmysle uvedeného žalobcovi prináležia až do dňa riadneho zaplatenia dlžnej sumy istiny úroky z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalovaný sa dňom 01.02.2015 dostal do omeškania s pnením dlhu vo výške 33.193,92 eur, preto navrhuje súdu aby bol žalovaný k úhrade dlhu zaviazaný aj s úrokom z omeškania 5 % ročne, a to odo dňa 01.02.2015 až do zaplatenia.

2. Súd vo veci vydal platobný rozkaz č.k. XC/XX/XXXX-XX zo dňa 16.10.2017 , ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 33.193,92eur s 5% úrokom z omeškania ročne od 1.2.2015 do zaplatenia a na náhradu trov konania . 3. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný včas odpor, v ktorom uviedol, že s tvrdeniami žalobcu uvedenými v žalobe doručenej súdu dňa 22.05.2017 žalovaný nesúhlasí, nakoľko sú nepravdivé a v rozpore so skutkovým stavom. Zároveň uplatňuje nasledovné prostriedky procesného útoku a procesnej obrany. a) Nepreukázanie existencie pohľadávky žalobcu Žalovaný uvádza, že žalobca mu nikdy nepožičal sumu 1.000.000,-Sk (33.193,92 €) a listinu predloženú žalobcom podpísal výlučne z dôvodu, že žalobca - jeho otec - si podpis uvedenej listiny vynútil. Žalobca podľa žalovaného trpí neliečenou duševnou poruchou, pod vplyvom ktorej núti svojich blízkych podpisovať, rôzne listiny, ktoré však nemajú nič spoločné s realitou a nekorešpondujú so skutočným stavom. Vyššie uvedené tvrdenie žalovaného potvrdzuje aj skutočnosť, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukazuje existenciu svojej pohľadávky vo výške 33.193,92 €. Zo žalobcom predložených dôkazov nevyplýva poskytnutie pôžičky žalovanému. Z listiny predloženej žalobcom označenej ako zmluva o pôžičke nevyplýva. že žalobca reálne odovzdal peňažné prostriedky vo výške 1.000.000.-Sk (33.193,92 €) žalovanému. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukazuje odovzdanie sumy 1.000.000,-Sk (33.193.92 €) žalovanému.Podľa konštantnej judikatúry Rozsudok Najvyššieho súdu SR 5 Cdo 55/98, zmluva o pôžičke je neformálnou, ale reálnou zmluvou (kontraktom), ktorá vyžaduje odovzdanie predmetu pôžičky (peňazí) veriteľom dlžníkovi, a to buď bezhotovostným spôsobom na účet dlžníka alebo odovzdaním krátkou cestou. Žalovaný uvádza, že žalobca sumou 1.000.000.-Sk (33.193.92 €) nikdy nedisponoval a už vôbec nedošlo k odovzdaniu tejto sumy z titulu pôžičky v prospech žalovaného. Žalovaný taktiež uvádza, že medzi ním a žalobcom nikdy nedošlo k platnému uzavretiu zmluvy o pôžičke. b) Absolútna neplatnosť zmluvy o pôžičke K listine predloženej žalobcom označenej ako zmluva o pôžičke, žalovaný uvádza, že táto je síce opatrená celkovo štyrmi podpismi, avšak táto bola podpísaná pod nátlakom a tvrdenia v nej obsiahnuté nie sú pravdivé. K podpisu listiny označenej ako zmluva o pôžičke došlo počas vianočných sviatkov. Žalobca si vynútil podpis žalovaného ako aj podpisy jeho manželky U. Y. a dcéry I. Y.. Dôvodom podpisu žalovaného, U. Y. a I. Y. na listine označenej ako zmluva o pôžičke bolo správanie žalobcu počas vianočných sviatkov, ktorý sa domáhal podpisov niekoľkých rozličných listín, ktorých obsah nezodpovedá skutočnosti. Z uvedeného vyplýva, že prejav vôle žalovaného nebol učinený slobodne, čo tento úkon robí absolútne neplatný podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.Za účelom preukázania tvrdení žalovaného predklladá súdu čestné vyhlásenia:- M.. I. Y., nar. 18.03.1983, bytom E. L. XXX/ X,XXX XX P.,- U. Y., P.. XX.XX.XXXX, Y. E. L. X XX/X.XXX XX P.. Podľa § 37 ods . 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný .Podľa použiteľného komentára k § 37 Občianskeho zákonníka, sloboda a vážnosť sú základné náležitosti vôle. Sloboda vôle vychádza z podmienok utváranie vôle konajúceho subjektu. Ak tieto podmienky nepôsobia rušivo, násilne na mechanizmus vzniku vôle. neobmedzujú konajúceho vo výbere primeraných možnosti na prejavenie vôle, možno konštatovať, že vôľa je slobodná. Treba však zdôrazniť, že pri analýze slobody vôle sa v podstate skúma sloboda prejavu vôle. Vôľa bez jej prejavu nie je totiž poznateľná a ak bol prejav urobený neslobodne, možno usúdiť aj na neslobodu vôle. Tento základný rámec slobody vôle sa však nedá absolutizovať. Jeho zúžením na nedovolený nátlak zo strany protistojaceho účastníka právneho úkonu (najčastejšie zmluvy). prípadne tretej osoby by sa mohlo dospieť k záveru o neslobode vôle aj v prípade, keď by išlo napríklad len o konanie v tiesni, ale nie za nápadne nevýhodných podmienok, prípadne konajúci by sa dovolávať neslobody, hoci právny úkon. ktorý urobil, bol jeho povinnosťou a pritom druhý účastník by tvrdil, že sa nemohol slobodne rozhodnúť, či právny úkon. ktorý bol povinný urobiť, urobí, alebo ho neurobí. Na slobodu vôle sa môže pôsobiť fyzickým donútením alebo psychickým donútením.

4. Žalobca v písomnom vyjadrení k odporu uviedol, že žalovaný je synom žalobcu. Nezhody v rodine nastali po tom, ako sa žalovaný oženil, nakoľko žalobca -on mal voči manželke žalovaného výhrady, účastníci prestali komunikovať, žalovaný sa medzičasom rozviedol.

Uvádza, že vyjadrenia žalovaného uvedené v podanom odpore sa nezakladajú na pravde.

Ako uviedol v žalobnom návrhu, žalovanému ako žalobca zapožičal sumu 1.000.000,00,-Sk, t. j. 33.193,92 eur na dobu do 31.01.2015 , o čom spísali zmluvu o pôžičke datovanú dňa 26.12.2000.V

tom čase, keď žalovanému zapožičal peniaze, tomuto pôvodne takúto sumu nechcel požičať, avšak prehovorila ho k tomu matka žalovaného. Pôvodne zmluvu spisovala jeho dcéra, ktorá v nej však uviedla sumu 500.000,-Sk, ale on s takouto zmluvou nemohol súhlasiť , nakoľko synovi požičal sumu 1.000.000,- Sk.Túto zmluvu napokon aj podpísali, synovi stále hovoril , aby tie peniaze mu splácal, že on mu ich zapožičal. V čase , keď chcel peniaze od syna vrátiť, teda keď sa blížila splatnosť pôžičky 31.01.2015, začala matka žalovaného a aj dcéra na jeho osobu útočiť, že veď peniaze mu daroval a nie zapožičal. On ich však upozornil na to, že veď spísali zmluvu o pôžičke, teda zmluvu , na základe ktorej mu má peniaze v dohodnutom termíne vrátiť a nie zmluvu, ktorou by synovi takúto sumu daroval. Matka žalovaného a ani dcéra mu povedali, že oni nerátali s tým, že to bude po toľkých rokoch od syna - žalovaného žiadať vrátiť. Vyjadrenia žalovaného uvedené v podanom odpore v tom, že ho mal nútiť niečo podpísať a bez toho , aby mu nejaké peniaze požičal, sú nepochopiteľné, dokonca, že mal nútiť k podpisu aj svedkov uvedených v zmluve. Vyjadrenia žalovaného sa nezakladajú na pravde, avšak má za to, že všetci podpísaný na zmluve o pôžičke, najmä svedkovia, mali za to, že podpisujú zmluvu, na základe ktorej žalovanému daruje sumu 1.000.000,-Sk,on však všetkých upozornil na to, že takúto sumu nedaruje, ale požičiava. Žalobca teda v zmysle zmluvy o pôžičke zo dňa 26.12.2000 poskytol žalovanému ako pôžičku sumu vo výške 1.000.000,00,-Sk, t. j. 33.193,92 eur na dobu do 31.01.2015. 0 poskytnutí pôžičky žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník spísali zmluvu o pôžičke v prítomnosti svedkov. Čestné prehlásenia svedkov uvedených v zmluve, ktoré čestné prehlásenia priložil žalovaný k podanému odporu, považuje za účelové, v snahe pomôcť žalovanému vyhnúť sa vráteniu požičanej sumy .Poznamenáva, že medzi účastníkmi v súčasnej dobe nie sú dobré vzťahy, práve naopak tieto by označil ako veľmi zlé až nepriateľské. Navyše účelovosť predložených čestných prehlásení, v ktorých svedkovia uvádzajú iné vyjadrenia, než sa v skutočnosti stali, vyvodzuje aj z toho, že tieto evidentne nie sú ich vyjadreniami, ale tieto im boli predložené na podpis a vopred pripravené, jedná sa o totožné „vyjadrenie" v oboch čestných prehláseniach, zmena je len v osobe, ktorá takéto prehlásenie mala podať. Z uvedeného vyplýva výlučne ním tvrdené, teda ,že svedkovia spolu so žalovaným sú v osobnom kontakte a v až nepriateľskom vzťahu k žalobcovi, čo len potvrdzuje účelovosť týchto žalobcom predložených čestných prehlásení. Žalovaný požičanú sumu v lehote splatnosti do 31.01.2015 v prospech žalobcu nevrátil, teda dňom 01.02.2015 sa dostal s plnením dlhu do omeškania. V tom čase som začal žalovaného atakovať k vráteniu peňazí, pričom ako vyššie uviedol, svedkovia ,a to matka žalovaného a dcéra začali atakovať jeho osobu, že veď peniaze mu mal darovať. Uvedeným sa však len potvrdzuje skutočnosť, že peniaze žalovanému odovzdal. Rovnako v predložených čestných prehláseniach sa píše výlučne o pôžičke, nie o tom, že mal žalovanému nejaké peniaze odovzdať. Vyjadrenia v tom, že nemal takou hotovosťou disponovať, sú nepravdivé, nakoľko v tom čase prostriedkami v uvedenej výške disponoval, financoval aj nehnuteľnosť syna. Vzhľadom k prístupu žalovaného v tom, že dlh v prospech žalobcu nevrátil, žalobca cestou právneho zástupcu zaslal listom datovaným dňa 15.06.2015 žalovanému návrh na mimosúdnu dohodu za účelom vrátenia pôžičky 1.000.000,00,-Sk, t. j. 33.193,92 eur, s tým, aby žalovaný oznámil spôsob vrátenia pôžičky. Žalovaný na predmetnú výzvu žiadnym spôsobom nereagoval. Následne listom datovaným dňa 06.06.2016 zaslal žalobca žalovanému opakovaný návrh na mimosúdnu dohodu za účelom vrátenia pôžičky vo výške 33.193,92 eur. Žalovaný na predmetnú výzvu rovnako žiadnym spôsobom nereagoval. Má za to, že aj v období, keď žalovanému zasielal výzvy za účelom vrátenia požičanej sumy, mal tento možnosť reagovať spôsobom ako je to uvedené v podanom odpore. Navyše po vydaní platobného rozkazu so žalovaným komunikoval, pričom tento mu povedal, že mu nič nevráti, teda svojimi vyjadreniami len potvrdil skutočnosť, že si je vedomý vrátenia peňazí, ale že tieto nevráti.

5. Žalobca na pojednávaní uviedol, že jeho syn je chválenkár, mamička ho požiadala, aby synovi požičal ich našetrené úspory na chalupu, nakoľko syn prišiel z vojny a nemal žiadne financie, tak mu požičal, dcéra napísala zmluvu o pôžičke , a že on bude splácať. Dal mu 15 ročné úrokové prázdniny, dohováral mu, aby začal splácať, ale on ignoroval splácať, ale nepočítal s tým, že on to po 15 rokoch napadne súdnou cestou. Medzitým si našiel frajerku, po dvojmesačnej známosti mu zahlásila, že je v tom. To nebola normálna ženská, to bola prefíkaná zlatokopka. Syn sa jej pochválil, že otec mu požičal peniaze, chalupu mu prerobil. tá stará zlatokopka bola o 5 rokov staršia od neho, chytila ho pod papuču, aj peniaze, zakázala mu splácať jeho hypotéku, vyhrážala sa mu rozvodom. Nech si vymáha syn od exmanželky peniaze, lebo on kúpil chalupu za slobodna. On požičal synovi milión Sk. P peniaze zarobil na svojich kolenách, lebo robí obklady. Zarobil ich počas manželstva. Požičal synovi peniaze v roku 2000. V tom čase pracoval syn u prezidenta , u Kisku v Poprade. Koľko zarábal Sa nepochválil. Syn, keď mu mal požičať peniaze býval doma, u nich býval. Peniaze požičal pôžičkou, dcéra napísala zmluvu o pôžičke. Dcéra písala zmluvu vtedy, kedy požičiaval peniaze dňa 26.12.2000. On doniesol peniaze

do obývačky a mama mu ich odovzdala. On mal peniaze pod papučou, doma. V banke neboli žiadne peniaze. Dohodli so synom, že mu bude splácať pôžičku po 500 Sk mesačne. On mu nič nezaplatil, ani korunu. Pri tom, keď mal odovzdávať peniaze, bol on, mamička a syn. Dcéra napísala zmluvu až na druhý deň, lebo nebola vtedy doma. Bola niekde vonku. Bola na rande. Hospodárili s manželkou spoločne v tom čase on mal peniaze pod palcom, lebo je hlava rodiny. Kde zarobil toľko peňazí nech povie synáčik. On ich zarobil na mravenisku, v Nemecku a tam kde ešte nebol ani prstom na mape. Na vrátení sumy sa dohodli tak, že každý mesiac bude dávať 500 Sk syn. 6. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že trvá na tom, čo napísali do odporu, že sa to nezakladá na pravde. V roku 2000 mu žiadne peniaze nepožičal. Zmluvu ani nepodpisovali v roku 2000 ako tvrdí otec, on vtedy nevedel, či bude kupovať byt, alebo ako to on nazýva, chalupu. Pracoval v cestovnej kancelárii. Mal prvú frajerku, ktorá sa nestala jeho ženou. Keď sa vrátil z vojny, mal robotu, býval u rodičov. Z vojny sa vrátil v roku 1999 alebo 2000. Do 2002 robil v cestovnej kancelárii a potom začal robiť v Poprade. V roku 2014 sa rozviedol, jeho otec jeho rozvod nezniesol, nevie sa cez to preniesť, neznesie, že sa musí vyrovnať s manželkou finančne. Pozerá 3x za deň súdnu sieň, nič iné nerobí. Na Vianoce v roku 2014, to boli prvé Vianoce po rozvode, nebol s deťmi, išli aj so sestrou tráviť Vianoce k rodičom, počas Vianoc ich všetkých otec slovne napadal, že musia urobiť zmluvy a on to použije. Túto údajnú zmluvu o pôžičke podpísali, podpisovali viacero takýchto listín. Predkladá súdu listinu, ktorú písala sestra, žalobca si tam zaškrtol svoj podpis. To už nevie, či to preškrtol žalobca, ale potom chcel, že on si napíše vlastnou rukou zmluvu, ktorá je v spise, a sám žalobca svoj podpis na starej listine preškrtol. K odovzdaniu peňazí nikdy nedošlo, on od otca nemal požičanú ani korunu. Rodičia mu darovali pred svadbou 100.000 Sk ako svadobný dar, to bolo v roku 2004, 10.01 . sa ženil. To bol dar od nich. On mal svoje hypotéky, cez ktoré si kupoval dom, byt. On ešte v lete bol otcovi chystať drevo, čo robil pravidelne. On v roku 2000 naozaj nepotreboval peniaze, lebo po vojne pracoval v cestovke, zarábal 20.000 Sk v čistom, bol slobodný. Otec mu nikdy žiadne peniaze nepožičiaval. Od októbra, kedy otec podal žalobu, sa s ním nestretáva. Už od roku 2014, kedy sa rozviedol, tak otca štvalo, že bude musieť dať exmanželke nejaké peniaze na vyrovnanie, iba o tom rozpráva, on to každému rozpráva, iné nemá v hlave, aj jeho kamarátom to rozpráva. On si to nevie vysvetliť, prečo sa toto deje, proste otec to má v hlave. Myslí, že otec chce, aby mal akože od neho pôžičku, aby sa to započítalo v rámci BSM a o to menej by vyplácal exmanželku. On , keď dostal výzvy na zaplatenie od otca, šiel za ním, čo to má znamenať, povedal, že to je preto, aby menej vyplatil exmanželke, že aby urobili kulehu, aby prešli všetkým cez rozum. Otec ani nevie, že v novembri 2017 už exmanželke vyplatil, nakoľko sa pred súdom dohodli. Odvtedy s ním nehovoril. Bol raz za otcom, keď dostal žalobu, aby to stiahol a otec to nechcel urobiť. Keď prišli na Vianoce v roku 2014 za rodičmi, bolo to bez jeho detí, otec stále hovoril, že požičia si od neho, potom to bude musieť akože vrátiť otcovi a tým pádom si bude môcť žiadať polovicu sumy od exmanželky. Hovorili mu, že on hovorí o roku 2000, ale že on kupoval dom v roku 2003 a ženil sa v roku 2004. Keď mu pritakali, aby bol pokoj, tak bol potom spokojný. Otec bol vždy dominantný, ako povedal, hlava rodiny. To bolo pod psychickým nátlakom. Celé Vianoce boli rozcítené kvôli tomu, že chodili na Vianoce k rodičom aj s deťmi. Otec stále hovoril o tom, že mu pomôže, že budú držať ako rodina, že mu pomôže, takto to prezentoval. Takto to bolo dookola, že ho zachráni týmto papierom, aby nebol bezdomovec. On kázal sestre, aby písala, ona písala, čo diktoval, oni listiny podpisovali len z dôvodu, aby mali pokoj. Po jeho rozvode, otec začal viacej piť alkohol. Jeho rozvod otca zamestnal natoľko, že začal kuť pikle a stále pozeral súdnu sieň. Taktiež aj teraz povedal otec na pojednávaní, že len aby som si to on vymáhal od tej zlatokopky. On otcovi aj hovoril, že toto konanie stojí peniaze, právnikov treba platiť a otec povedal, že sa bude biť do poslednej koruny, že aj keď zaplatí právnikov, on ich nikomu nedaruje. 7. Svedkyňa U. Y., manželka žalobcu a matka žalovaného uviedla, že muž to má nejako pomýlené, oni synovi nedávali peniaze, ktoré on tvrdí, dávali synovi 100.000 Sk v decembri v roku 2003, lebo syn sa v roku 2004 ženil, v januári. To mu dali ako svadobný dar. Oni v roku 2000 toľkými peniazmi ani nedisponovali s manželom a v roku 2000 nebolo treba dávať synovi peniaze, lebo on zarábal, bol slobodný, býval u nich. Manžel sa psychicky nevie zmieriť s rozvodom syna. Pod takým psychickým nátlakom ich donútil podpísať tú listinu. Bolo to cez Vianoce v roku 2014 a to bolo prvýkrát, kedy neboli deti od syna na Vianoce u nich, keď sa syn už rozviedol. Listinu, ktorú jej ukazuje sudkyňa na čl. 4 , podpísali cez Vianoce v roku 2014, aby bol pokoj. Manžel sa nevie zmieriť s rozvodom syna, že to tak skončilo. Myslí, že on to má pomýlené s tými 100.000 Sk ,čo darovali synovi pred svadbou, ale to mu nedávali ako pôžičku, ale ako dar, keď sa ženil. Cez tie Vianoce v roku 2014 diktoval manžel dcére ,čo má písať, keď mu tvrdili, že to nie je pravda, že to má pomýlené, tak si stále na tom trval, že dali milión korún v roku 2000 synovi. Potom manžel napísal zmluvu o pôžičke a oni to museli podpísať pod psychickým nátlakom. Manžel kričal, dookola to opakoval, že to tak bude, preto uvádza, že to bolo pod psychickým nátlakom, boli Vianoce, tak chceli, aby bol pokoj, mysleli si, že si to dá vyhovoriť, že sa s

ním porozprávajú, že to má pomýlené. Môže potvrdiť, že dali synovi 100.000 Sk. Taký plán mal manžel , že keď to podpísali, že on má v rukách papier, že mu dal milión Sk, že on mu to musí vrátiť ten milión a syn si od svojej bývalej manželky bude nárokovať polovičku tej sumy, aby mu zaplatila. Ani časovo to nespadá, lebo v roku 2000 syn ešte nepoznal svoju bývalú manželku. Manžel má 30.000 eur doma. To sú jeho celoživotné úspory, ona videla tie peniaze. Oni majú aj účty v banke, kde im chodia dôchodky, ona má svoj účet a manžel svoj. Jej by to určite povedal, keby chcel niekomu požičať peniaze, a keby mal takú sumu, tak by to určite dával cez účet, lebo on je veľmi opatrný na svoje peniaze. Ona nevidela milión Sk, ani ich nevidela ani neprepočítala, len tých 100.000 Sk ,čo dávali synovi. Aj v roku 2000 hospodárili spolu s manželom aj teraz. Keď podpisovala tú listinu, ktorú jej dal manžel podpisovať z hľadiska následkov, ktoré môže jej podpis spôsobiť, podpísal ju , iba, aby bol kľud. To si vykonštruoval sám manžel. Nerozmýšľali nad následkami podpisov. 8. Svedkyňa M.. I. Y., dcéra žalobcu a sestra žalovaného uviedla, že viem o tom, že listinu, ktorá je v spise, im dal podpísať otec, keď sa brat rozviedol. Bolo to v roku 2014, cez Vianoce. Otec jej diktoval , čo má písať. To je listina, ktorú predložil dnes jej brat, ktorú jej ukazuje. Čo sa týka podpisu na tej listine, kde je podpis otca, on sám si začarbal svoj podpis. Otec je takej povahy, že keď sa mu odporuje, vie byť veľmi despotický, tak aj mama im hovorila, aby mu pritakávali, potom je kľud, keď mu dajú za pravdu. Ona žiadne peniaze nevidela, ani o žiadnych nevedela. Otec tvrdil, aby to potom brat vymáhal od svojej bývalej manželky, jej nikdy nehovoril nič o peniazoch, ona chcela, aby ju z toho celého vynechali, vedela , že otec určite bratovi milión Sk nedal, lebo milión Sk doma ani nemali. Oni si vždy s bratom na seba zarábali sami, rodičia im nič nedávali. Pred svadbou dali bratovi rodičia 100.000 Sk a povedali jej , že keď sa ona bude vydávať, tak aj jej dajú. Určite otec nemal takú sumu nasporenú. Ani by mu takú sumu nedal, ani nepožičal. Oni každé Vianoce trávili spolu aj s deťmi brata, v roku 2014 to boli prvé Vianoce bez detí brata. Otec veľmi zle bral rozvod brata, ako takú hanbu, lebo bol prvý , čo sa rozvádzal, aj taký hnev mal otec. Bola to citlivá téma, tak sa snažili s otcom o tom nerozprávať. Oni cez tie Vianoce písali niekoľko listín, najprv ona a potom otec. Sedeli v kuchyni za stolom, on jej povedal, že jej bude diktovať a ona, aby písala. Brat už vtedy namietal, mama hovorila, aby bol ticho. Otec robil na nich nátlak, povedal, že keď to nepodpíšu, budú vidieť, urobí im peklo. Tlači na nich, aby urobili to, čo on chce, a nakoniec to aj tak skončí, že urobia to, čo on chce a prestane s nátlakom. Ako podpísali tu listinu, tak už boli Vianoce pokojné. Ona nevidela, že by otec dal synovi sumu milión Sk alebo inú sumu. Či je pravdivé jej vyhlásenie, že by odovzdal peniaze otec synovi, nie, podpísala to len preto, že to chcel otec. V decembri 2000 ona mala 17 rokov . Nedávno, keď im prišli papiere zo súdu, keď sa dozvedeli, že otec to dal na súd, tak ich mama zavolala, ju aj brata, že majú prísť na obed, otec ukázal 30.000 eur, že to sú jeho celoživotné úspory, aj si ich zobral. Otec hovoril, že keď dá tieto peniaze bratovi na účet a on ich prevedie na jeho účet, tým pádom bude brat bez dlhu. Za hodinu to nebola pravda, otec zobral tie peniaze a šiel fajčiť do pivnice. Hovoril to otec tak, že potom si môže brat nárokovať polovicu pri vyporiadaní BSM s jeho bývalou manželkou. Oni mu hovorili, že je to celé blbosť, nech nevymýšľa, nemôže chcieť niečo od brata, čo mu nikdy nedal , a že celoživotné úspory našiel a má ich a nech si ich užíva. Oni si mysleli, že otec si schoval peniaze a nevie ich nájsť, ale keď ich má, mysleli si, že bude spokojný. Oni otca aj presviedčali, aby zobral žalobu späť. Povedal, že áno, o chvíľu, že nie. V roku 2000 brat robil v cestovke. Tam nezarábal zle. Hovoril, že má 20.000 Sk nástupný plat. Býval vtedy doma u rodičov. Mal priateľku ,u ktorej občas prespal. Vlastné bývanie mal odvtedy ,keď sa mu narodila dcéra, od roku 2004. Vlastné bývanie nadobudol tak, že mal hypotéku ako všetci, doteraz ju spláca. 9. Súd vykonal dokazovanie vypočutím strán sporu , hore uvedených svedkýň , oboznámením s listinou označenou ako Zmluva o pôžičke , návrhmi na mimosúdnu dohodu , listinou predloženou žalovaným na pojednávaní dňa 31.01.2018 a zistil tento skutkový a právny stav: 10. V listine na čl.4 spisu označenej ako Zmluva o pôžičke sa uvádza: Dňa 26.12.2000 ja T. Y. požičal synovi D. Y. 1.000.000,-Sk. Svedkom tohto boli I. Y. , U. Y. . Zároveň sme sa dohodli , že mu túto čiastku vráti, najneskôr do 31.01.2015 . Svojim podpisom všetci účastníci potvrdzujú vyššie uvedené. Poznámka : Slovenská koruna sa zmenila na Euro, takže 1.000.000,-Sk 32.128,51 eur Podpísaní sú : T. Y., D. Y. , U. Y. , I. Y. 11. Žalobca prostredníctvom JUDr. Jozefa Dudzíka , advokáta , návrhom na mimosúdnu dohodu zo dňa 15.06.2015 žiadal žalovaného , aby mu vrátil nedoplatok na pôžičke , ktorú mu poskytol dňa 26.12.2000 v sume 1 milión slovenských korún. Splatnosť tejto pôžičky bola najneskôr do 31.1.2015 . Ďalej uviedol, že časť tejto pôžičky zaplatil , ale jej väčšiu časť stále dlhuje. Vyzýva, aby v lehote 15 dní sa dohodol o spôsobe reálneho vrátenia zvyšku pôžičky .

12. Žalobca prostredníctvom JUDr. Jozefa Dudzíka , advokáta , opakovaným návrhom na mimosúdnu dohodu zo dňa 15.06.2015 žiadal žalovaného , aby mu vrátil sumu 1milión Sk , čo predstavuje sumu 33.193,92eur, a by sa vyjadril do 15 dní , ako si predstavuje vyriešenie tejto záležitosti . 13. Z Čestného vyhlásenia M.. I. Bilickej zo dňa 06.11.2017 vyplýva, že dcéra žalobcu a sestra žalovaného čestne prehlásila, že k podpisu listiny označenej ako zmluva o pôžičke , z ktorej má vyplývať, že dňa 26.12.2000 mal T. Y. požičať synovi D. Y. sumu 1.000.000,-Sk , čoho svedkom mala byť ona a U. Y., došlo výlučne z dôvodu H. T. Y. , ktorý si podpis tejto listiny vynútil. Uvedenú listinu popísala ona, jej matka U.N.J. Y. a brat D. Y. výlučne z dôvodu upokojenia situácie v rodine počas vianočných sviatkov . Zároveň prehlasuje , že jej obsah nezodpovedá skutočnosti , nakoľko T. Y. svojmu synovi nepožičal sumu 1.000.000,-Sk a ani nikdy nedisponoval tak vysokou , aby ju nemohol svojmu synovi alebo komukoľvek inému požičať . Takto došlo počas vianočných sviatkov k podpisu viacerých listín , ktorých obsah vôbec nezodpovedá skutočnosti , a ktorých podpis si T. Y. vynútil svojim správaním. 14. Z Čestného vyhlásenia U. Y. zo dňa 06.11.2017 vyplýva, že manželka žalobcu a matka žalovaného čestne prehlásila, že k podpisu listiny označenej ako zmluva o pôžičke , z ktorej má vyplývať, že dňa 26.12.2000 mal T. Y. požičať synovi D. Y. sumu 1.000.000,-Sk , čoho svedkom mala byť ona , došlo výlučne z dôvodu správania T. Y. , ktorý si podpis tejto listiny vynútil. Uvedenú listinu popísala ona, dcéra M.. I. Y. a syn D. Y. výlučne z dôvodu upokojenia situácie v rodine počas vianočných sviatkov . Zároveň prehlasuje , že jej obsah nezodpovedá skutočnosti , nakoľko T. Y. svojmu synovi nepožičal sumu 1.000.000,-Sk a ani nikdy nedisponoval tak vysokou , aby ju nemohol svojmu synovi alebo komukoľvek inému požičať. Takto došlo počas vianočných sviatkov k podpisu viacerých listín , ktorých obsah vôbec nezodpovedá skutočnosti , a ktorých podpis si T. Y. vynútil svojim správaním. 15. Na listine na čl. 47 spisu, predloženej žalovaným na pojednávaní je uvedené: Dňa 26.12.2000 som ja , T. Y. požičal synovi D. Y. 1000.000Skk . Svedkom tohto boli : I. Y., U. Y.Á. . Zároveň sme sa dohodli, že mu túto čiastku vráti , najneskôr do 31.01.2015 , Svojím podpisom všetci účastníci potvrdzujú vyššie uvedené. Podpísaní: D. Y., I. Y. , U. Y. a podpis T. Y. je začarbaný. Zároveň polovicu z uvedenej čiastky ja , T. Y. darujem dcére Daniele , v deň , keď pôžičku syn vráti , t.j. 500.000,-Sk . Tak sa stane najneskôr 31.01.2015. Túto skutočnosť opäť všetci potvrdíme svojim podpisom . Pod týmto sú uvedené mená : T. Y., D. Y. , I. Y. , U. Y., bez podpisov a táto dolná časť na listine je prečiarknutá . Pozn. Slovenská koruna sa zmenila na EURO takže 1.000.000,-Sk =32.128,51e 500.000,-Sk =16.064,96e 16. Podľa §-u 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu a, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. 17. Pokiaľ ide o samotnú zmluvu o pôžičke , uvedenou zmluvou prenecháva veriteľ dlžníkovi na voľné nakladanie veci určené podľa druhu , t.j. veci zastupiteľné , najmä peniaze, pričom dlžník sa zaväzuje vrátiť mu po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Právny vzťah založený na takejto zmluve môže byť odplatný aj bezodplatný. Zmluvu o pôžičke je možné uzatvoriť ústne , písomne aj konkludentne . Esenciálnymi ( pojmovými ) znakmi zmluvy o pôžičke sú : a) prenechanie vecí na voľné nakladanie aj spotrebovanie, b) druhovo určené veci, c) dočasnosť právneho vzťahu, d) povinnosť vrátiť veci rovnakého druhu, e) určenie doby splatnosti ( vrátenia) pôžičky. Pri zmluve o pôžičke , ako neformálnej ale reálnej zmluve ( kontrakte) sa bezpodmienečne vyžaduje odovzdanie predmetu pôžičky ( peňazí ) veriteľom dlžníkovi, a to buď bezhotovostným spôsobom na účet dlžníka alebo odovzdaním krátkou cestou . 18. Na základe prevedeného dokazovania súd dospel k záveru , že žaloba žalobcu , ktorou sa domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 33.193,92 eur z titulu zmluvy o pôžičke nie je dôvodná, preto ju zamietol. 19. V danej veci žalobca ako veriteľ neuniesol dôkazné bremeno v tom smere, aby nad všetky pochybnosti preukázal, že dňa 26.12.2000 odovzdal žalovanému ako dlžníkovi predmet pôžičky t.j. sumu 1.000.000,-Sk ( 33.193,92 eur) .Na takto zaujatom právnom závere nič nemení ani samotný text predmetnej zmluvy o pôžičke , vlastnoručne podpísaný žalobcom , žalovaným a svedkami I. N. U. Y., v ktorej sa uvádza, že dňa 26.12.2000 T. Y. požičal synovi D. Y. 1.000.000,-Sk. 20. Z výpovede žalobcu prezentovanej v priebehu konania vyplýva, že k odovzdaniu predmetu pôžičky došlo tak, že dňa 26.12.2000 mal pri sebe peniaze a dal ich synovi- žalovanému tak, že manželka peniaze prepočítala a odovzdala ich synovi . 21. Dôvodom vedúcim k zamietnutiu žaloby žalobcu bolo teda neunesenie dôkazného bremena zo strany žalobcu v tej časti, v ktorej by preukázal faktické odovzdanie sumy 1000.000,-SK , ako predmetu pôžičky dňa 26.12. 2000, žalovanému . Odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi je základným

predpokladom uzavretia zmluvy o pôžičke . Za unesenie dôkazného bremena v tejto časti žalobcom nie je možné považovať samotný obsah Zmluvy o pôžičke , ktorý hovorí o tom, že dňa 26.12.2000 požičal synovi sumu 1000.000,-Sk, čo potvrdili svojimi podpismi žalobca , žalovaný aj svedkyne U. Y. a I. Y., pretože tu práve absentuje moment faktického odovzdania predmetu pôžičky žalovanému , ktorý žalobca v konaní nepreukázal, preto bolo potrebné jeho žalobu zamietnuť. 22. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že nedošlo k reálnemu odovzdaniu peňazí vo výške 1000.000,- Sk za účelom pôžičky žalobcu žalovanému, ani k uzavretiu žiadnej zmluvy o pôžičke. Vyplýva to z výpovedí svedkýň M.. I. Y. a U. Y. , ktoré popreli skutočnosti tvrdené žalobcom o uzavretí zmluvy o pôžičke a o odovzdaní predmetu pôžičky- sumy 1000.000,-Sk žalovanému . Taktiež žalobca uvádzal, že ním predložená listina mala byť podpísaná v roku 2000, pričom samotný text odporuje skutkovému stavu ,keď je na nej uvedená poznámka : Slovenská koruna sa zmenila na Euro, takže 1.000.000,-Sk 32.128,51 eur , pričom v roku 2000 sa ešte na Slovensku eurom neplatilo , ani nebol daný kurz koruny voči euru . Obe svedkyne potvrdili, že žalobca žalovanému nikdy peniaze nepožičal, potvrdili, že listinu , ktorú im predložil žalobca , podpísali pod nie svojou slobodnou vôľou, ale za účelom kľudu a ukludnenia žalobcu, nakoľko boli sviatky, a bolo to cez Vianoce 2014. Taktiež bolo preukázané výpoveďami svedkýň, že žalobca sumou milión Sk v roku 2000 ani nedisponoval a v roku 2000 žalovaný peniaze od rodičov nepotreboval, keďže bol slobodný a zarábal cca 20.000,-Sk mesačne v čistom . 23. Taktiež mal súd preukázané z výpovede žalovaného aj manželky žalobcu a matky žalovaného U. Y. , že žalobca sa nevedel zmieriť s rozvodom žalovaného a nezniesol, že sa mal žalovaný vyrovnať finančne s exmanželkou a žalobca chcel, aby syn( žalovaný) mal akože od neho pôžičku , aby sa to započítalo v rámci vyporiadania BSM žalovaného s exmanželkou , pričom aj samotný žalobca na pojednávaní uviedol, že : ... Nech si vymáha syn od exmanželky peniaze, lebo on kúpil chalupu za slobodna.... Tiež bolo preukázané, že rodičia - žalobca a jeho manželka darovali v roku 2004 synovi- žalovanému pred svadbou sumu 100.000,-Sk( 3.319,39eur), keď sa žalovaný ženil . 24. Na základe hore uvedeného preto súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku . 25. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa §-u 255 ods.1 a žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech , priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100% , o ktorej výške rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, cestou Okresného súdu Topoľčany na Krajský súd v Nitre. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.