Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RK-9Csp/60/2017

Rozhodnutie

Okresný súd Ružomberok sudcom JUDr. Vladimírom Topoľančíkom v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Mýtna č. 48, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, právne zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom kancelárie Mýtna č. 48, P.O.BOX 205, 810 00 Bratislava, proti žalovanému: W. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. č. XXXX/X, XXX XX U., právne zastúpenému JUDr. Vladimírom Sidorom, advokátom so sídlom Železničná č. 4/A, 920 01 Hlohovec, IČO: 42 256 593, o zaplatenie sumy 2.302,50 eur s prísl., takto

rozhodol:

Súd konanie v časti čo do zaplatenia istiny vo výške 1.484,49 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 1.484,49 eur od 20.06.2014 až do zaplatenia, zastavuje.

Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.

Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré mu je žalobca povinný zaplatiť vo výške určenej samostatným uznesením Okresného súdu Ružomberok.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 09.05.2017 sa pôvodný žalobca, t.j. spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 2.302,50 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,15 % ročne od 20.06.2014 až do zaplatenia, a súčasne aby mu nahradil trovy konania vrátane trov právneho zastúpenia. Po skutkovej a právnej stránke bola žaloba odôvodnená tým, že pôvodný žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 03.07.2012 zmluvu o pôžičke evid. č. 5015442, na základe ktorej poskytol pôvodný žalobca žalovanému celkovú sumu pôžičky vo výške 2.684,80 eur. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy so všeobecné obchodné podmienky. Podľa zmluvy o pôžičke mal žalovaný splácať pôžičku v pravidelných 91 mesačných splátkach v sume 73,64 eur, a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 6.511,96 eur. Žalovaný ku dňu podania žaloby uhradil z vyššie uvedenej sumy čiastku 1.866,79 eur. Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas, t.j. v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve, právny predchodca žalobcu dňa 21.05.2014 listom - predžalobnou upomienkou vyzval žalovaného k úhrade dlžných splátok a žalovaného upozornil na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Nakoľko k úhrade dlžných splátok nedošlo, žalobca dňa 19.06.2014 úver zosplatnil. Právny predchodca žalobcu si spolu s istinou uplatnil aj zákonné úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po zosplatnení dlhu, neuplatnil si však zmluvnú pokutu vo výške 332,32 eur.

2. Dňa 21.07.2017 vydal tunajší súd vo veci platobný rozkaz č.k. 9Csp/60/2017-2, ktorý bol z dôvodu riadne a včas podaného odporu zo strany právneho zástupcu žalovaného zrušený a súd vo veci nariadil pojednávanie. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu v odpore proti platobnému rozkazu zo dňa 04.08.2017 v spojení s podaním zo dňa 29.08.2017 poukázal na to, že s právnym predchodcom uzatvoril dňa 03.07.2012 zmluvu o poskytnutí pôžičky č. 5015442, na základe ktorej bol

žalovanému poskytnutý spotrebiteľský úver na úhradu záväzkov voči žalobcovi a záväzky voči VÚB, a.s. kde právny predchodca žalobcu vystupoval ako správca v celkovej sume pôžičky 2.684,80 eur. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu súčasne potvrdil skutočnosť, že žalovaný uhradil titulom predmetného úveru sumu 1.866,79 eur. Žalovaný má však za to, že predmetná zmluva o poskytnutí pôžičky je pre svoju vnútornú rozpornosť absolútne neplatným právnym úkonom, a to z dôvodu, že v uvedenej zmluve je údaj o schválenej výške pôžičky 2.684,80 eur, avšak celková suma pôžičky je uvedená v sume 6.511,96 eur. Všetky údaje v zmluve sú vypísané tlačeným písmom, a teda tieto údaje do zmluvy zadával právny predchodca žalobcu. Zmluva bola podpisovaná na pobočke CFH v Ružomberku. V samotnej zmluve je uvedená ročná úroková sadzba aj RPMN, ktoré sú uvedené v rovnakej výške, a to 32 %, a to aj napriek tomu, že súčasťou zmluvných dojednaní medzi žalobcom a žalovaným bolo aj poistenie, z dôvodu ktorého aj RPMN v zmluve mala byť vyššia ako ročná úroková sadzba. Súčasťou zmluvy majú byť aj všeobecné obchodné podmienky (ďalej len VOP), platné od 11.06.2010, ktoré sú napísané malým písmom a voľným okom sú úplne nečitateľné. Vzhľadom na tieto okolnosti je podľa žalovaného zrejmé, že v zmluve je neurčito uvedený údaj o výške pôžičky, keď v skutočnosti bola poskytnutá pôžička vo výške 2.684,80 eur, avšak v zmluve je uvedená celková suma pôžičky 6.511,96 eur, čo nezodpovedá skutočnosti. Zo zmluvy ďalej vyplýva, že plnenie bolo dohodnuté v pravidelných 91 mesačných splátkach s výškou splátky 71,56 eur, pričom zo zmluvy nevyplýva splatnosť prvej splátky, a táto vyplýva až z prílohy (prehľad splátok a úhrad) k žalobnému návrhu žalobcu. Splatnosť prvej splátky nastala nasledujúci mesiac po uzavretí zmluvy, t.j. dňa 20.08.2012 a doba poslednej splátky mala nastať v 2/2020. Výška splátky uvedená v zmluve nie je relevantným údajom, nakoľko jej skutočná výška bola 73,64 eur (zmluva neobsahuje ani termíny splátok a uvedené zmluva nijako nevysvetľuje). Suma 6.511,96 eur je navyše rozdielna od súčtu splátok (91 x 73,64 eur), ktorý predstavuje sumu 6.701,24 eur. Až po odpočítaní splátok poistenia uvedených v zmluve (2,08 eur x 91) od vyššie uvedenej sumy vyjde suma 6.511,96 eur, a teda sa jedná o zavádzajúci údaj o sume pôžičky, ktorý má zrejme vyjadrovať celkové náklady spojené s pôžičkou. Keďže sa jedná o vnútorný rozpor konajúcej osoby, teda právneho predchodcu žalobcu, ktorý preukázateľne údaje do písomnej zmluvy zadával sám, pretože žalovaný záujem o pôžičku vo výške 6.511,96 eur nemal, uvedené spôsobuje neplatnosť právneho úkonu v jeho podstatnej obsahovej náležitosti, a to uvedenie sumy pôžičky. Takýto výklad je podľa názoru žalovaného v súlade s § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže v prípade platnosti by sa jednalo o zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Zmluva okrem uvedeného obsahuje i ďalšie závažné nedostatky a rozpory, keď v uvedenej zmluve je uvedený nesprávny údaj o RPMN, pretože pri jeho výpočte žalobca vychádzal zo sumy 6.511,96 eur ako celkovej sumy, ktorú z poskytnutého úveru bol povinný žalovaný zaplatiť, čo však pri počte splátok 91 a výške splátky 73,64 eur nezodpovedá skutočnosti, keď výsledný súčet týchto splátok predstavuje sumu 6.701,24 eur. Celková suma, ktorú zrejme podľa zmluvy udával právny predchodca žalobcu ako sumu pôžičky aj s navýšením (6.701,24 eur) je v rozpore so skutočnosťou, a teda je v uvedenej zmluve nesprávny aj údaj o výške RPMN, ktorá by sa podľa zmluvy mala rovnať výške úrokovej sadzby, avšak je zrejmé, že žalovaný v rámci celkových nákladov pôžičky preukázateľne nemal uhrádzať len zmluvný úrok, ale aj iné plnenie (poistenie). Pokiaľ právny predchodca žalobcu má v zmluve predformulované znenie v bode IV. prehlásenie žalovaného o tom, že sa oboznámi so VOP a v bode V. zmluvy o tom, že VOP sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy a taktiež to, že „Zmluvné strany vyhlasujú, že si zmluvu vrátane jej súčasti prečítali ...“ je zrejmé, že ide o vopred žalobcom naformulovaný text zmluvy, keď žalobcom boli v žalobnom návrhu pripojené VOP, ktoré sú v takom technickom vyhotovení, že sú nečitateľné, a teda formálne nedostupné. Žalobca nepreukázal oboznámenie sa s VOP žalovaným a vzhľadom na predformulované vyhlásenie veriteľa nemôže táto praktika veriteľa požívať právnu ochranu, preto žalovaného ako dlžníka VOP nemôže zaväzovať. Vzhľadom na uvedené má žalovaný za to, že zmluva ako celok je absolútne neplatným právnym úkonom, a preto podľa § 457 Občianskeho zákonníka by mal žalobca len právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, keď v danom prípade sa jedná o plnenie zo zmluvy ako plnenie z bezdôvodného obohatenia v dôsledku neplatnosti zmluvy, a teda právnemu predchodcovi žalobcu začala plynúť 2 ročná subjektívna premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia poskytnutím plnenia, t.j. dňom 13.07.2012, resp. nasledujúcim dňom a uplynula 13.07.2014. Navyše aj objektívna 3 ročná premlčacia doba by právnemu predchodcovi žalobcu, resp. žalobcovi uplynula pred podaním žaloby na súd, t.j. 09.05.2017, a preto je podľa názoru žalovaného právo žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčané. Pokiaľ žalobca z dôvodu nepravidelného plnenia povinností zo zmluvy zo strany žalovaného pristúpil k zosplatneniu celého úveru dňa 19.06.2014, žalovaný poukázal na to, že splatky do zosplatnenia sa premlčali uplynutím dojednanej splatnosti, pričom tieto splátky do apríla 2014 boli premlčané vzhľadom na dátum podania návrhu 09.05.2017, nakoľko pri zosplatnení pôžičky postupom podľa § 565 Občianskeho zákonníka a § 53 ods. 9 začína premlčacia doba nie od zosplatnenia, ale v súlade s § 103 zročnosťou

nesplnenej splátky. Pokiaľ potom právny predchodca žalobcu zosplatnil dlh v júni 2014, musel vychádzať z nezaplatenia aspoň 3 splátok pred júnom 2014, t.j. splátky splatné k 20.03.2014, k 20.04.2014, k 20.05.2014, pričom premlčacia doba by sa začala počítať od splatnosti splátky splatnej k 20.03.2014. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu ďalej poukázal na to, že i v prípade platnosti zmluvy, zmluva preukázateľne neobsahuje zákonné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 Zákona č. 129/2010 zo spotrebiteľských úverov a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, a to konkrétne neobsahuje uvedenie výšky splátok istiny, úrokov a poplatkov, keď žalovaný v zmluve neuviedol spôsob započítania splátky úveru na istinu, úroky a poplatky, ako to vyžaduje Zákon o spotrebiteľských úveroch, keď súdy podľa názoru žalovaného v takýchto prípadoch považujú neuvedenie spôsobu započítania splátky na istinu, úroky a prípadné poplatky za neprijateľnú podmienku a ako takú za neplatnú v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Žiline, sp.zn. 5Co/214/2016 zo dňa 28.06.2016, Krajského súdu Trenčín sp.zn. 6Co/523/2014 zo dňa 25.06.2014, rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp.zn. 23Co/65/2015 zo dňa 25.01.2016, ako aj na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 17Co/2/2015 zo dňa 14.07.2015 a Krajského súdu v Košiciach, sp.zn. 2C/72/2015 zo dňa 29.01.2016, sp.zn. 10Co/265/2015 zo dňa 30.11.2015. Žalovaný súčasne namietal tú skutočnosť, že k zmluve nie je dojednaný termín konečnej splatnosti úveru, keď uvedená náležitosť musí byť v zmluve jasne určená pevným dátumom, aby spotrebiteľ pri podpise zmluvy mal dostatočné informácie na kvalifikované rozhodnutie. V tejto súvislosti poukázal žalovaný na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, sp.zn. 17Co/2/2015 zo dňa 14.07.2015, ako aj rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach, sp.zn. 2C/72/2015 zo dňa 29.01.2016. Žalovaný taktiež namietal nesprávne uvedenie celkovej čiastky splatnej spotrebiteľom a neplatné uzatvorenie poistenia, keď podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch náležitosťou zmluvy musí byť údaj aj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť vypočítaný na základe údajov platných v čase uzavretia zmluvy. V tejto súvislosti poukázal na rozdiel medzi celkovou čiastkou, ktorú mal žalovaný zaplatiť titulom predmetnej zmluvy vo výške 6.701,24 eur a čiastkou uvedenou v zmluve, ako celkovou čiastkou spojenou s poskytnutím úveru vo výške 6.511,96 eur. Pokiaľ ide o dojednanie poistenia, toto je podľa názoru žalovaného neplatne dohodnuté z dôvodu, že nespĺňa ani základné požiadavky v zmysle právnej úpravy, ktorých splnenie je potrebné za účelom vzniku platného záväzkového vzťahu, t.j. poistnej zmluvy. Poistenie dohodnuté v zmluve nebolo dojednané platne, keďže je neurčité, nezrozumiteľné, bez konkrétnej špecifikácie. Žalovaný súčasne v žalobe namietal neprimeranú výšku úrokovej sadzby, keď v čase uzavretia predmetnej zmluvy bola priemerná hodnota ročnej úrokovej sadzby 13,53 % pre podobné typy úverov, so začiatočnou fixáciou úrokovej sadzby v mesiaci júl 2012 a v zmysle zmluvy je dohodnutá ročná úroková sadzba úveru vo výške 32 %, čo predstavuje viac ako 2-násobok priemernej hodnoty v bankách. Z uvedeného dôvodu je dohoda o výške úrokov podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s dobrými mravmi, neplatná. Na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

3. Písomným podaním tak pôvodného, ako aj súčasného žalobcu zo dňa 04.08.2017 bol podaný návrh na pripustenie zmeny strany sporu na strane žalobcu, keď tak pôvodný žalobca, t.j. spoločnosť Consumer Finance Holding a.s., ako aj spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s.r.o., vyjadrila súhlas, aby do konania na miesto pôvodného žalobcu vstúpila spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s.r.o., (pozn. v čase vyhlásenia rozsudku malo obchodné meno predmetnej spoločnosti názov Intrum Slovakia s.r.o.), a to z dôvodu, že medzi pôvodným žalobcom ako postupcom a spoločnosťou Intrum Justitia Slovakia s.r.o. ako postupníkom došlo k uzavretiu zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorá je predmetom sporu v súdenej veci. Na základe uvedeného súd uznesením č.k. 9Csp/60/2017-40 zo dňa 12.10.2017 pripustil, aby do konania na miesto pôvodného žalobcu, t.j. spoločnosti Consumer Finance Holding a.s. vstúpila ako nový žalobca spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s.r.o.. Z výpisu z obchodného registra mal súd preukázané, že žalobca od 17.02.2018 zmenil obchodné meno na Intrum Slovakia s.r.o..

4. Písomným podaním zo dňa 05.02.2018 zobral žalobca žalobu v časti čo do zaplatenia istiny vo výške 1.484,49 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 1.484,49 eur od 20.06.2014 až do zaplatenia späť a navrhol, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi iba nesplatnú čistú istinu poskytnutého úveru vo výške 818,01 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 818,01 eur od 20.06.2014 až do zaplatenia. V písomnom podaní poukázal na to, že v nadväznosti na vyjadrenie žalovaného s prihliadnutím na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru na žalobe v časti prevyšujúcej rozdiel medzi poskytnutou sumou úveru 2.684,80 eur a ku dňu podania žaloby zaplatenou sumou na úver 1.866,79 eur ďalej netrvá.

5. Právny zástupca žalovaného vo svojom vyjadrení k čiastočnému späťvzatiu žaloby zo dňa 15.02.2018 poukázal na to, že suma schválenej výšky pôžičky vo výške 2.684,80 eur nie je istinou, ako to tvrdí žalobca, ale jednalo sa o konsolidáciu predchádzajúcich úverov žalovaného, ktoré mu poskytol pôvodný žalobca, t.j. spoločnosť Consumer Finance Holding a.s., keď z bodu III. zmluvy vyplýva, že ide o dve pôžičky, a to pôžičku č. 6107532 s výškou záväzku 292,32 eur, poskytnutú dňa 06.12.2011 a č. 6112381 s výškou záväzku 1.992,48 eur, ktorá bola žalovanému poskytnutá dňa 06.02.2012 a titulom pôžičky reálne obdržal v hotovosti iba sumu 400,-eur. Z uvedeného podľa žalovaného vyplýva, že konsolidovaná pôžička uzatvorená dňa 03.07.2012 bola 3. v poradí v priebehu 8 mesiacov, ktoré žalobca, resp. jeho právny predchodca poskytol žalovanému. Pokiaľ žalobca v späťvzatí žaloby sa snažil vyvolať dojem, že schválená výška pôžičky predstavuje istinu konsolidovanej pôžičky opomenul uviesť tú skutočnosť, že tento „v dobrej viere“ poskytnutý úver vo výške 2.684,80 eur je tvorený zostatkom predchádzajúcich úverov, keď v „požičanej sume“ 2.684,80 eur je okrem nesplatenej časti istiny zahrnutý aj úrok a sankčné poplatky, ktoré sám predchodca stanovil bez akéhokoľvek posúdenia platnosti zmluvných dojednaní. Navyše suma, ktorá bola predmetom zmluvy o pôžičke vo výške 2.684,80 eur zahŕňa aj nesplatenú istinu, úroky a sankčné poplatky a takto sa mala ďalej úročiť úrokom vo výške 32 % ročne, keď žalovaný mal uhradiť celkovo sumu 6.511,96 eur. Uvedené má podľa názoru žalovaného za následok, že by musel platiť aj ďalšie úroky z úrokov a sankčných poplatkov, čo je absolútne neprijateľné a takémuto konaniu žalobcu nemôže byť zo strany súdu poskytnutá ochrana. Z uvedeného dôvodu má žalovaný za to, že zmluva, ktorá je predmetom sporu je absolútne neplatným právnym úkonom z dôvodu rozporu s dobrými mravmi podľa § 39 a súčasne sa jedná o neplatnú zmluvu z dôvodu neprijateľnosti zmluvných podmienok podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ si žalobca na nesplatenú časť pôžičky započítal aj sumu poistného, žalovaný má za to, že žalobca v konaní nepreukázal písomnú poistnú zmluvu, na základe ktorej možno mať za to, že žalovaný bol povinný uhradiť poistné plnenie. Zo zmluvy vôbec nevyplývajú ani základné náležitosti ustanovené pre uvedené typ adhéznej zmluvy. Pokiaľ ide o vznesenú námietku premlčania, žalovaný sa pridržal vznesenej námietky premlčania, ktorú vzniesol v odpore proti platobnému rozkazu, keď podľa jeho názoru žalobca ako subjekt poskytujúci spotrebiteľské úvery dlhodobo, ktorý má tiež k dispozícii právnický aparát a objektívne sa predpokladá znalosť právnych predpisov mal vedomosť, že žalovaný neplnil riadne a včas, a to najneskôr ku dňu 19.06.2014, kedy úver právny predchodca žalobcu zosplatnil. Žalobný návrh bol súdu doručený dňa 09.05.2017, keď je zrejmé, že 2 ročná subjektívna lehota žalobcu uplynula najneskôr rok pred podaním návrhu, t.j. 19.06.2016. Za predpokladu, že by sa súd stotožnil s právnym záverom žalovaného o tom, že zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom, a teda že v danom prípade ide o plnenie zo zmluvy ako plnenie bezdôvodného obohatenia v dôsledku neplatnosti zmluvy začala žalobcovi plynúť 2 ročná subjektívna premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia poskytnutím plnenia, t.j. dňom 13.07.2012, resp. v nasledujúcich dňoch a uplynula dňa 13.07.2014, teda mesiac potom, ako žalobca úver zosplatnil a objektívna 3 ročná lehota uplynula dňa 13.07.2015.

6. V súlade s § 180 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu a právneho zástupcu žalobcu, keď právny zástupca žalobcu mal doručenie predvolania na pojednávanie riadne a včas vykázané, ako aj v neprítomnosti žalovaného a právneho zástupcu žalovaného, keď právny zástupca žalovaného mal doručenie predvolania na pojednávanie riadne a včas vykázané a tak svoju neprítomnosť, ako aj neprítomnosť žalovaného na pojednávaní ospravedlnil, pričom súhlasil s prejednaním veci bez ich prítomnosti.

7. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise, a to fotokópiou zmluvy o pôžičke č. 5015442 zo dňa 03.07.2012, ktorej súčasťou sú Obchodné podmienky právneho predchodcu žalobcu zo dňa 11.06.2010, s predžalobnou upomienkou zo dňa 21.05.2014 spolu s fotokópiou obálky k zásielke obsahujúcej túto upomienku, ako aj s prehľadom splátok a úhrad na úverovom účte žalovaného vedenom pôvodným žalobcom, ako aj fotokópiou prílohy - žiadosť o postúpenie a prevod zo dňa 06.07.2017, fotokópiou prílohy č. 3 Rámcová zmluva o postúpení pohľadávok, fotokópiou Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 30.06.2016 a fotokópiou oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 20.07.2017, s podacím poštovým hárkom č. EPH 101831965, keď na základe týchto žalobcom predložených a v spore vykonaných dôkazov v spojení so skutkovými tvrdeniami žalobcu uvedenými v žalobe a čiastočnom späťvzatí žaloby a skutkovými tvrdeniami žalovaného uvedenými v odpore proti platobného rozkazu a vyjadrení k čiastočnému späťvzatiu žaloby, dospel k nasledujúcim skutkovým a právnym zisteniam. Dňa 03.07.2012 uzavrel právny predchodca žalobcu, t.j. pôvodný žalobca (spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s.) v

právnom postavení veriteľa so žalovaným v právnom postavení dlžníka zmluvu o pôžičke evid. číslo 5015442, na základe ktorej bola žalovanému poskytnutá pôžička v celkovej výške 2.684,80 eur, keď uvedená pôžička v zmysle čl. III. zmluvy o poskytnutí pôžičky bola v časti čo do zaplatenia sumy 292,32 eur použitá na úhradu zostatku dlhu zo zmluvy o pôžičke č. 6107532 uzatvorenej medzi spoločnosťou Slovenská požičovňa a žalovaným dňa 06.12.2011, a v časti čo do zaplatenia sumy 1.992,48 eur použitá na úhradu dlžnej sumy z pôžičky evid. č. 6112381 uzavretej medzi spoločnosťou Slovenská požičovňa a žalovaným dňa 06.02.2012, keď titulom zmluvy o poskytnutí pôžičky, plnenie z ktorej je predmetom prejednávaného sporu bola v hotovosti žalovanému vyplatená suma 400,-eur. Celková suma pôžičky mala predstavovať výšku 6.511,96 eur a celkové náklady spotrebiteľa, t.j. žalovaného s poskytnutou pôžičkou sumu 3.827,16 eur. Z predmetnej zmluvy ďalej vyplýva, že spolu s poskytnutím pôžičky malo byť dojednané aj poistenie so sadzbou 2,90 % pri mesačnej výške poistného 2,08 eur. Pôžičku sa žalovaný zaviazal vrátiť v 91 mesačných splátkach, s termínom konečnej splatnosti 2/2020, keď mesačné splátky v zmysle predmetnej zmluvy predstavovali výšku 71,56 eur bez poistenia. V predmetnej zmluve je uvedená priemerná hodnota RPMN 32 %, pri ročnej úrokovej sadzbe 32 % a priemernej hodnote RPMN 19,59 %.

8. S poukazom na vyššie uvedené skutkové zistenia súd dospel k záveru, že predmetná zmluva o poskytnutí pôžičky č. 5015442 je zmluvou uzavretou podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z., pričom podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, ktorá je svojím charakterom typovou zmluvou na predtlačenom formulári obsahujúcom zmluvné podmienky, ktorých obsah žalovaný ako spotrebiteľ nemohol pri jej uzavretí ovplyvniť. Pokiaľ ide o postavenie žalovaného ako spotrebiteľa, súd vychádzal z toho, že samotný žalovaný je v písomných dokumentoch týkajúcich sa predmetnej zmluvy označený ako spotrebiteľ, keď v rámci osobných údajoch o klientovi je žalovaný označený rodným číslom, číslom občianskeho preukazu a adresou trvalého pobytu. Nakoľko sa v prejednávanom spore jednalo o spotrebiteľský spor, t.j. spor s ochranou slabšej strany, súd v rámci limitov stanovených preskúmal obsah právneho vzťahu, ktorý vznikol medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným z hľadiska jeho súladu s normami spotrebiteľského práva. O vzťah vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy sa jedná vtedy, keď v rámci zmluvného vzťahu na jednej strane vystupuje dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorý pri uzavretí a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Charakteristickým znakom spotrebiteľskej zmluvy je to, že jej obsah je pre spotrebiteľa vopred pripravený a nie je vytvorený priestor na dojednanie obsahu zmluvy, alebo jeho zmeny. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, t.j. ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky.

9. Vzhľadom na to, že žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu v prejednávanom spore vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku, súd v intenciách záverov rozsudku NS SR sp.zn. 1MObdo/1/2007 z 27.08.2008 sa primárne zaoberal otázkou premlčania predmetného nároku. V intenciách vznesenej námietky premlčania, súd preskúmal námietky žalovaného ohľadne platnosti predmetnej zmluvy, ako aj ohľadne jej súladu so zákonom č. 129/2010 Z.z. v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy. Pokiaľ žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu poukazoval na to, že predmetná zmluva je z dôvodu neurčito uvedeného údaja o výške pôžičky ako celok neplatná, súd sa nestotožnil s týmto záverom. Podľa názoru súdu zo samotnej zmluvy o poskytnutí pôžičky dostatočne určito vyplýva vôľa zmluvných strán uzatvoriť zmluvu o poskytnutí pôžičky vo výške 2.684,80 eur, čo vyplýva z čl. II predmetnej zmluvy o pôžičke, a to konkrétne z kolónky „Schválená výška Pôžičky (S)“: 2.684,80 eur. Uvedený údaj vyplýva aj z čl. III predmetnej zmluvy o poskytnutí pôžičky, z ktorého je zrejmé, že predmetná pôžička bola použitá na splatenie dvoch predchádzajúcich úverov žalovaného, ktoré vznikli na základe zmluvy o poskytnutí pôžičky č. 6107532 uzavretej medzi spoločnosťou Slovenská požičovňa a žalovaným dňa 06.12.2011 a zo zmluvy o poskytnutí pôžičky č. 6112381 uzavretej medzi spoločnosťou Slovenská požičovňa a žalovaným dňa 06.02.2012, keď z hľadiska účelu poskytnutej pôžičky, splatenie týchto dvoch pôžičiek v súčte hotovosti poskytnutej žalovanému titulom zmluvy o poskytnutí pôžičky č. 5015442 vyplýva, že vôľou obidvoch zmluvných strán bolo poskytnutie pôžičky vo výške 2.684,80 eur. Pokiaľ žalovaný v žalobe poukazuje na to, že v zmluve je uvedená celková suma pôžičky vo výške 6.511,96 eur, pričom žalovaný záujem o pôžičku v takejto výške nemal, súd poukazuje na to, že zo zmluvy o poskytnutí pôžičky je zrejmé, že tento údaj predstavuje súčet celkových nákladov spotrebiteľa súvisiacich s poskytnutím predmetnej pôžičky a schválenej výšky pôžičky. Pokiaľ

žalovaný poukazoval na závažné nedostatky a rozpory v zmluve spočívajúce v nesprávnom údaji o RPMN, súd poukazuje na to, že nesprávny údaj o RPMN nemá za následok neplatnosť samotnej zmluvy o pôžičke, ale má za následok v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) Zákona č. 129/2010 Z.z. v znení v platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy tú skutočnosť, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. V tejto súvislosti súd poukazuje na nesporné závery obidvoch strán sporu, že predmetný úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov, keď žalovaný tieto skutočnosti namietal v odpore proti platobnému rozkazu a s týmito skutočnosťami sa stotožnil sám žalobca, ktorý prostredníctvom svojho právneho zástupcu v čiastočnom späťvzatí žaloby poukázal na to, že s prihliadnutím na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru na podanej žalobe v časti prevyšujúcej rozdiel medzi poskytovanou sumou úveru, t.j. sumou 2.684,80 eur a doteraz zaplatenou sumou na úver vo výške 1.866,79 eur ďalej netrvá. Súd po preskúmaní predmetnej zmluvy o poskytnutí pôžičky dospel k záveru, že predmetná zmluva ako zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti prezumované § 9 ods. 2 písm. f), t.j. dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, písm. k) t.j. výšku, počet a termíny splátok istiny úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, keď súčasne v uvedenej zmluve je nesprávne uvedený údaj o RPMN, keď tento údaj v sebe nezahŕňa aj náklady na poistné, ktoré sa žalovaný zaviazal v zmysle predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere uhrádzať spolu s úverom. Z uvedeného dôvodu súd posúdil úver poskytnutý na základe predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) a b) Zákona č. 129/2010 Z.z. v znení v platnom a účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy. Bez ohľadu na uvedené, súd v rámci zmluvných dojednaní uvedených v predmetnej zmluve o poskytnutí pôžičky podrobil preskúmaniu aj žalobcom uplatňovaný zmluvný úrok vo výške 32 % ročne, keď s poukazom na § 53 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že dohoda o výške predmetného zmluvného úroku nie je individuálne dojednaná zmluvná podmienka. Uplatnený úrok vo výške 32 % ročne dohodnutý v predmetnej zmluve rozhodne nemožno považovať za súladný s ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy, a to s poukazom na neprimerane vysokú výšku takto dojednaného zmluvného úroku z úveru, keď z priemerných úrokových mier z úverov poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny (stav a nové obchody) vyplýva, že v danom čase boli poskytované spotrebiteľské úvery domácnostiam s dobou splatnosti nad 5 rokov za úrok vo výške 13,53 %, z čoho jednoznačne vyplýva, že žalobca, resp. právny predchodca žalobcu si v rámci predmetnej úverovej zmluvy uplatňoval zmluvné úroky vo výške 2,37 násobne vyššej, ako boli priemerné úrokové sadzby pri spotrebiteľských úveroch poskytovaných domácnostiam zo strany bánk v rozhodnom období. Uvedené zmluvné dojednanie o zmluvných úrokoch potom rozhodne podstatne prevyšuje odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery a je v rozpore s § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy. Z uvedeného dôvodu súd dospel k záveru, že dojednanie o zmluvných úrokoch je pre rozpor s ustanovením § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy, ako aj v rozpore s § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatné. S poukazom na vyššie deklarovanú bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, ako aj neplatnosť zmluvy ohľadne dojednanej výšky zmluvného úroku súd dospel k záveru, že v zmluve o poskytnutí úveru nebola platne dojednaná ani splatnosť predmetného úveru, keď zo zmluvných dojednaní jednoznačne vyplýva splatnosť jednotlivých splátok, avšak jednotlivé splátky už nie sú vnútorne členené na istinu, úroky, prípadne ďalšie poplatky. Keďže predmetný úver je bezúročný a bez poplatkov, nemožno pri dojednanom spôsobe splácania predmetného dlhu (v splátkach po 71,56 eur bez poistenia) jasne a určite vymedziť aká suma istiny bola splatená tou ktorou splátkou a z uvedeného dôvodu je nejasné a neurčité dojednanie o splatnosti predmetného dlhu v jednotlivých splátkach. Súd potom toto dojednanie posúdil ako neplatné zmluvné dojednanie pre nejasnosť a neurčitosť v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka podľa ktorého, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Ak je dohoda o splatnosti dlhu neplatná pre neurčitosť, nastáva v otázke splatnosti rovnaká situácia, ako keby dohoda o určení splatnosti dlhu nebola uzavretá. Pri absencii platného zmluvného dojednania ohľadne splatnosti dlhu súd ohľadne splatnosti aplikoval ustanovenie § 563 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom, alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa potom, čo ho na plnenie veriteľ požiadal. Pri posúdení dôvodnosť vznesenej námietky premlčania súd potom vychádzal z konštantnej judikatúry súdov SR (viď napr. rozsudok NS SR sp.zn. 1Cdo/25/2003 z 24.06.2003, ale aj aplikovateľné rozhodnutie NS ČR sp.zn. 3Cz/99/81 z 30.11.1981 uverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk vydávanej NS ČR pod č. 28, ročník 1984), v zmysle ktorej, ak čas plnenia dlhu (záväzku) nebol účastníkmi dohodnutý, ani inak stanovený právnym predpisom, alebo určený v rozhodnutí, je dlžník podľa ust. § 563 Občianskeho zákonníka

povinný splniť dlh prvého dňa potom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal; veriteľ mohol svoje právo vykonať vtedy, keď mohol (z objektívneho, nie subjektívneho hľadiska) požiadať o plnenie dlhu, t.j. hneď, ako dlh vznikol, takže začiatok plynutia premlčacej doby tu nastáva nasledujúci deň po vzniku právneho vzťahu zo zmluvy o pôžičke, pri ktorej nebola dohodnutá splatnosť predmetu pôžičky. Keďže predmetná zmluva bola uzatvorená dňa 03.07.2012, premlčacia doba uplynula dňa 03.07.2015, t.j. takmer 2 roky pred podaním samotnej žaloby. V tejto súvislosti súd iba na doplnenie poukazuje na to, že súd nepovažoval predmetnú zmluvu o poskytnutí pôžičky za neplatný právny úkon ako celok. Ako neplatné súd posúdil dojednanie o zmluvnom úroku, ako aj dojednanie o splatnosti predmetného dlhu. Súd považoval predmetnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere za platnú, avšak neobsahujúcu náležitosti zákona č. 129/2010 Z.z., následkom čoho súd posúdil predmetný úver za bezúročný a bez poplatkov. Z hľadiska premlčania súd potom pri posúdení premlčania aplikoval ustanovenie § 101 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak nie je v ďalších ustanoveniach (OZ) uvedené inak, premlčacia doba je 3 ročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

10. Pokiaľ sa žalobca v súdenej veci domáhal aj zaplatenia poistného, súd poukazuje na to, že zo zmluvy o poskytnutí pôžičky nevyplýva platné dojednanie poistného vzťahu, keď z predmetnej zmluvy nie je jasný a určitý účel samotného poistenia. Navyše samotná výška poistenia je naviazaná na výšku splátok pôžičky/spotrebiteľského úveru, ktorý súd vyhodnotil ako bezúročný a bez poplatkov a aj z tohto pohľadu nemožno vysloviť záver o platnosť vzniku poistného vzťahu.

11. Pokiaľ zobral žalobca žalobu v časti čo do zaplatenia sumy 1.484,49 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 1.484,49 eur od 20.06.2014 až do zaplatenia, súd konanie v tejto časti zastavil, keď k späťvzatiu žaloby došlo skôr, než sa začalo pojednávanie.

12. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a § 256 ods. 1 tak, že priznal žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech (v časti, v ktorej nedošlo k čiastočnému späťvzatiu žaloby bola žaloba zamietnutá a pokiaľ zobral žalobca žalobu vo zvyšnej časti späť, zavinil tým zastavenie konania), náhradu trov konania v rozsahu 100 %, keď o výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnom skončení veci.

P o u č e n i e : Proti rozsudku súdu prvej inštancie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Ružomberok písomne v 3 vyhotoveniach. Podľa § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.1,2 - a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, a ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania - uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods.3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na uskutočnenie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.

V Ružomberku, dňa 28.02.2018

JUDr. Vladimír Topoľančík

s u d c a

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti rozsudku súdu prvej inštancie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Ružomberok písomne v 3 vyhotoveniach. Podľa § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.1,2 - a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, a ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania - uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods.3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na uskutočnenie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.