Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/144/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a sudkýň JUDr. Marty Polyákovej a JUDr. Ingrid Doležajovej, v právnej veci žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Bratislava - mestská časť Ružinov, Martinčekova 13, IČO: 50 361 368, proti žalovanému: Q. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom N., T. XXX/X, o zaplatenie 3282,54 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra z 20. februára 2017, č. k. 10Csp/48/2016-65, takto

rozhodol:

Odvolací súd p r i p ú š ť a, aby na miesto doterajšieho žalobcu Poštová banka a.s., so sídlom Bratislava, Dvořákovo nábrežie 4, IČO: 31 340 890, vstúpil do konania ako žalobca BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692.

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti náhrady trov konania p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie o zaplatenie 19 % ročného zmluvného úroku zo sumy 3282,54 eura od 01. 05. 2016 do zaplatenia a poplatkov vo výške 39,82 eura zastavil. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť pôvodne označenému žalobcovi - W. banka, a.s. sumu 2049,63 eura s 5,25 % ročným úrokom z omeškania od 22. 11. 2004 do zaplatenia v splátkach po 60 eur mesačne od právoplatnosti rozsudku vždy do 17.-teho dňa príslušného mesiaca až do zaplatenia s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol a zároveň rozhodol o náhrade trov konania tak, že žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 24,88 %. Právne vec odôvodnil s poukazom na ust. 497 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 9, § 565, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“), § 2 písm. g/, j/, k/, § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. O spotrebiteľských úveroch. Ďalej uviedol, že pôvodne označený žalobca so žalovaným uzatvoril dňa 13. 08. 2012 Zmluvu o úvere - Dostupná pôžička, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 3900 eur a tento sa zaviazal zaplatiť v 72. mesačných splátkach po 96,85 eura pri ročnej úrokovej sadzbe 19 %. Dátum prvej splátky bol stanovený na 13. 09. 2012 a každá ďalšia splátka mala byť zaplatená k 13. dňu v mesiaci s tým, že dátum konečnej splatnosti bol 13. 08. 2018. RPMN predstavovala 20,74 % a celková výška nákladov podľa zmluvy mala byť 2616,72 eura. Celková čiastka úveru nebola špecifikovaná. Žalovaný na základe zmluvy zaplatil žalobcovi 1850,63 eura a to naposledy dňa 03. 04. 2013. Žalovaný prestal riadne splácať, a preto mu žalobca listom zo dňa 03. 11. 2014 oznámil, že úverová pohľadávka sa stala predčasne splatnou k tomuto dátumu a požadoval od neho zaplatenie dlžnej sumy 3697,91 eura. Posudzujúc uvedenú zmluvu dospel k záveru, že strany uzatvorili zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a zároveň podľa zák. č. 129/2010 Z. z., a preto bolo potrebné uvedenú zmluvu posudzovať podľa týchto predpisov a zároveň posúdiť jednotlivé nároky žalobcu, či sú v súlade s právnymi predpismi, ako aj súdnou praxou. Posudzujúc náležitosti zmluvy dospel k záveru, že táto neobsahuje v zmysle § 9 ods. 2 písm. j/, k/ zák. č. 129/2010 Z. z. údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, pričom v zmluve je uvedená iba celková výška nákladov v sume 2616,72 eura. Do tejto sumy majú podľa § 2 citovaného zákona patriť aj náklady na poistné a doplnkové služby, ktoré boli vynútené žalobcom pri uzatváraní zmluvy, od čoho sa odvíja aj nesprávny údaj o výške splátok úveru a RPMN uvedených v zmluve. Uvedené údaje sú obligatórnymi zákonnými náležitosťami zmluvy, a pre absenciu ich správneho vyjadrenia sa považuje predmetný úver za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. S vrátením úveru vo výške 3900 eur sa žalovaný dostal do omeškania, a preto rozhodol o povinnosti vrátiť zostatok nesplateného úveru vo výške 2049,60 eura s príslušenstvom. V časti o zaplatenie úroku vo výške 19 % ročne zo sumy 3282,54 eura od 01. 05. 2016 do zaplatenia zobral žalobca žalobcu späť, a preto súd podľa § 145 ods. 2 a § 146 ods. 1 zák. č. 160/2015 - Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“) v tejto časti konanie zastavil. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 256 ods. 2 tak, že v spore úspešnejšiemu žalobcovi v rozsahu 24,88 % (žalobca úspešný v rozsahu 62,44 %, žalovaný úspešný v rozsahu 37,56 %) priznal nárok na náhradu trov konania.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca a to v jeho zamietajúcej časti a v časti náhrady trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/, e/, f/, g/ a h/ CSP. V prvom rade namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné. Odôvodnenie rozhodnutia má obsahovať dostatok dôvodov a súčasne ich uvedenie má byť zrozumiteľné, súd je teda povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. V tejto súvislosti poukázal na viaceré rozhodnutia Ústavného súdu SR, ako aj rozhodnutia Najvyššieho súdu SR. Namietal nesprávne právne posúdenie veci v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. k/ a j/ zák. č. 129/2010 Z. z., pretože žalovaný sa zaviazal splatiť poskytnutý úver v 72 mesačných splátkach po 96,85 eura, z toho suma 4,85 eura predstavovala poplatok za poistenie úveru a to mesačne vždy k 13.-temu dňu v mesiaci, počnúc dňom 13. 09. 2012. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 2 písm. g/ zák. č. 129/2010 Z. z. a uviedol, že v danom prípade išlo o dobrovoľné poistenie vo forme doplnkovej služby, pričom do celkových nákladov úveru sa s poukazom na ust. § 2 písm. g/ Zákona o spotrebiteľských úveroch nezapočítavajú poplatky za nepovinné poistenie k úveru, to znamená, že ak na získanie úveru nebolo poistenie povinné, poplatok za poistenie nemá byť započítaný do celkových nákladov spojených s úverom. Do celkových nákladov poplatok za poistenie úveru sa započíta, len ak je poistenie povinné na získanie úveru, resp. na získanie za ponúkaných podmienok. Žalovaný uzavrel zmluvu o poskytnutí doplnkovej služby poistenia úveru, pričom táto nebola podmienkou na získanie úveru alebo získanie za ponúkaných podmienok. Z toho je zrejmé, že celkové náklady na úver boli vo výške 1806,24 eura (70 x 92 + 76,81 sa rovná 6516,81 eura - 3900 eur sa rovná 2616,81 eura) a nie 3073,20 eura tak, ako uviedol súd prvej inštancie, na základe čoho úver posúdil ako bezúročný a bez poplatkov. Z uvedeného je zrejmé, že celková výška nákladov bola vypočítaná správne, a preto súd nesprávne rozhodol, keď zmluvu o úvere posúdil ako bezúročnú a bez poplatkov. V závere uviedol, že ochrana spotrebiteľa má svoje limity, pričom ochranu spotrebiteľa nemožno ponímať ako obranu proti ľahkovážnosti a nezodpovednosti (rozsudok NS ČR sp. zn. 23Cdo/1021/2009).

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

4. V priebehu odvolacieho konania, podaním došlým súdu prvej inštancie dňa 10. 08. 2017, žalobca navrhol, aby súd pripustil zmenu na strane žalobcu tak, že pôvodný žalobca W. banka, a.s., vystúpi z konania a jeho miesto vstúpi spoločnosť BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692.

5. Svoj návrh odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 13. 06. 2017 uzatvorenou medzi spoločnosťou W. banka a.s. ako postupcom a spoločnosťou BENCONT COLLECTION, a.s. ako postupníkom došlo k postúpeniu pohľadávky, ktorá je predmetom tohto konania s jej príslušenstvom, ako aj všetkými právami s ňou spojenými na spoločnosť BENCONT COLLECTION, a.s. Uvedená spoločnosť so vstupom do konania na strane žalobcu súhlasila.

6. Podľa § 80 ods. 1 CSP, ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod alebo prechod práv alebo povinností o ktorých sa koná, môže žalobca navrhnúť, aby do konania na jeho miesto alebo na miesto žalovaného vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo na koho prešli.

7. Podľa § 80 ods. 2 CSP, ak súd vyhovie návrhu podľa ods. 1, súd vyhovie návrhu podľa ods. 1, ak sa preukáže, že po začatí konania došlo k prevodu alebo prechodu práv alebo povinností, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto žalobcu. Právne účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované.

8. Podľa § 80 ods. 3 ten, kto vstupuje do konania prijíma stav konania ku dňu jeho vstupu.

9. Vzhľadom na vyššie uvedené a po preukázaní skutočností, že po začatí konania došlo k prevodu práv z doterajšieho žalobcu na spoločnosť BENCONT COLLECTION, a.s., súd návrhu na zmenu na strane žalobcu vyhovel a pripustil, aby na miesto doterajšieho žalobcu W. banka a.s. vstúpil do konania ako žalobca spoločnosť BENCONT COLLECTION, a.s., ktorá so svojim vstupom do konania na strane žalobcu súhlasila.

10. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 , po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote (§ 362 a že spĺňa náležitosti § 365 a nasl. preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 , bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti je potrebné podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdiť. Výrok, ktorým bolo konanie zastavené a výrok, ktorým bolo žalobe čiastočne vyhovené nadobudol právoplatnosť pre nedostatok podaného odvolania.

11. Žalobca v prvom rade namietal nepreskúmateľnosť rozsudku, pričom poukázal aj na viaceré rozhodnutia Ústavného súdu SR ako aj rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, avšak neuviedol konkrétne, v čom nepreskúmateľnosť rozsudku vidí. Odvolací súd skonštatoval, že vo vzťahu k zamietajúcej časti výroku rozsudku súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto skutkových a právnych zisteniach súdu prvej inštancie sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania, odvolací súd sa preto stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a osvojením náležitého a presvedčivého odôvodnenia rozhodnutia prvoinštančného súdu, na ktoré v plnom rozsahu súd odkazuje. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí jednoznačne poukázal na ust. § 9 ods. 2 písm. j/ zák. č. 129/2010 Z. z., v zmysle ktorého zmluva neobsahuje túto náležitosť, t. j. údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, pričom v zmluve je uvedená iba celková výška nákladov, a keďže tento údaj v zmluve absentuje, považoval ho za bezúročný a bez poplatkov. Nemožno preto prisvedčiť námietke žalobcu, že by rozhodnutie bolo nepreskúmateľné.

12. Žalobca v podanom odvolaní namietal i nesprávne právne posúdenie veci. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.

13. Z obsahu spisu vyplýva, že medzi žalobcom a žalovaným došlo dňa 13. 08. 2012 k uzatvoreniu zmluvy o úvere - Dostupná pôžička, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 3.900 eur.

14. Je nepochybné, že vyššie uvedená zmluva o úvere uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným je štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, kde žalobca vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaný je spotrebiteľom, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Z uvedeného je zrejmé, že na predmetnú zmluvu je nutné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ako aj zák. č. 129/2010 Z. z. tak, ako správne stanovil i súd prvej inštancie. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil na tom, že zmluva neobsahuje náležitosti v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. k/, j/ zák. č. 129/2010 Z. z., t. j. údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť a v dôsledku absencie tejto náležitosti sa zmluva v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. a/ zák. č. 129/2010 Z. z. považoval za bezúročnú a bez poplatkov. S takýmto právnym posúdením sa odvolací súd plne stotožňuje. Nemožno prisvedčiť námietke žalobcu, že by sa do celkových nákladov úveru s poukazom na ust. § 2 písm. g/ Zákona o spotrebiteľských úveroch nezapočítavali poplatky za nepovinné poistenie k úveru, to znamená, že ak na získanie úveru nebolo poistenie povinné, poplatok za poistenie nemá byť započítaný do celkových nákladov spojených s úverom. Ďalej namietal, že žalovaný uzavrel zmluvu o poskytnutí doplnkovej služby poistenia úveru, pričom táto nebola podmienkou na získanie úveru alebo získanie za ponúkaných podmienok. S touto jeho odvolacou námietku sa odvolací súd nestotožňuje, pretože ako už bolo vyššie uvedené, žalobca uzatvoril so žalovaným spotrebiteľským zmluvu, ktorá je štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, ktorú žalovaný nemá akým spôsobom ovplyvniť. Naopak z obsahu spisu vyplývalo, a to hlavne z výpovede žalovaného, že mal uzatvorené 2 zmluvy, na jednu platil 200 eur mesačne a na druhú 80 eur mesačne. Podľa neho úver poistený nemal, mal úver v sume 3900 eur a nevedel koľko celkovo žalobcovi zaplatil. Do roku 2015 si riadne povinnosti plnil a potom prišiel o prácu. Nevie ani to, či úveru je spoplatnený. Je dôchodca, dostáva 600 eur dôchodok a navrhuje dlh splácať po 60 eur mesačne. Z uvedených dôvodov sa preto stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že v dôsledku absencie tejto náležitosti v úverovej zmluve sa zmluva považuje za bezúročnú a bez poplatkov. I v ďalšej zamietajúcej časti, v ktorej súd prvej inštancie žalobu zamietol sa odvolací súd s rozhodnutím súdu prvej inštancie stotožnil, nakoľko v dôsledku vyššie popísaných skutočností sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, a preto nebolo povinnosťou žalovaného žiadne iné úroky, prípadne poplatky zaplatiť. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti ako aj v súvisiacom výroku o náhrade trov konania ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 potvrdil.

15. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s ust. § 255 v spojení s ust. § 396 ods. 1 a úspešnému žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže v súvislosti s odvolacím konaním mu žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 ; dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 ; povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .