Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Sa/19/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, sudkyňou JUDr. Tatianou Sabadošovou, v právnej veci žalobcu: W.. O. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/X, XXX XX N., zastúpeným advokátkou JUDr. Tatianou Jánošíkovou so sídlom Rooseveltova 6, 040 01 Košice, proti žalovanému Generálnemu riaditeľovi Sociálnej poisťovne, Ul. 29. augusta 8 - 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X z 26.03.2021, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Účastníkom sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalovaný preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 26.03.2021 č. XXX XXX XXXX X príslušný na rozhodovanie podľa o sociálnom poistení v znení (v ďalšom texte aj: „ zákon o sociálnom poistení“) rozhodol vo veci odvolania žalobcu proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15.12.2020 (v ďalšom texte aj: „rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa,“ resp. „prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu“) tak, že odvolanie žalobcu zamietol v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie (v ďalšom texte aj: „správny orgán prvého stupňa,“ resp. „prvostupňový správny orgán“).

2. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z 15.12.2020 podľa , zákona o sociálnom poistení, zamietol žiadosť žalobcu o zvýšenie invalidného dôchodku z 24. augusta 2020 z dôvodu, že po opätovnom preskúmaní trvania invalidity 2020 je naďalej invalidný podľa , lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť účastníka konania bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia určená na 50 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Proti predmetnému rozhodnutiu podal účastník konania v zákonom stanovenej lehote odvolanie zo dňa 11. januára 2021, doručené Sociálnej poisťovni, pobočke Košice dňa 15. januára 2021, v ktorom uviedol, že nesúhlasí s posúdením jeho dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a žiadal o jeho opätovné prehodnotenie. K odvolaniu pripojil fotokópiu napadnutého rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15. decembra 2020 a viacero lekárskych správ. Proti predmetnému rozhodnutiu podal účastník konania v zákonom stanovenej lehote odvolanie zo dňa 11. januára 2021, doručené Sociálnej poisťovni, pobočke Košice dňa 15. januára 2021, v ktorom uviedol, že nesúhlasí s posúdením jeho dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a žiadal o jeho opätovné prehodnotenie. K odvolaniu pripojil fotokópiu napadnutého rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15. decembra 2020 a viacero lekárskych správ.

3. Žalovaný ako druhostupňový odvolací orgán v preskúmavanom rozhodnutí dospel k záveru, že postup Sociálnej poisťovne, ústredie bol správny, a preto napadnuté rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15. decembra 2020 je potrebné potvrdiť. Po citácii príslušných ustanovení zákona o sociálnom poistení poukázal na to, že na základe podaného odvolania bol zdravotný stav účastníka konania opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Košice dňa 19. januára 2021, ktorý zotrval na pôvodnom posudku, nevyhovel odvolaniu účastníka konania, a preto predložil kompletný posudkový spis posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Košiciach. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie posúdil zdravotný stav účastníka konania dňa 11. marca 2021 s nasledovným záverom: V odvolacom konaní sa posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie oboznámil s celou doručenou posudkovou spisovou dokumentáciou, so všetkými predloženými odbornými lekárskymi nálezmi, pričom zistil, že účastník konania uznaný invalidným s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 % pre bipolárnu afektívnu poruchu. Naposledy bol hospitalizovaný na psychiatrickej klinike v roku 2011, vtedy boli prítomné poruchy správania, psychotické prejavy, hyperreaktivita, aplikovaná bola masívna psychofarmakologická liečba, po ktorej došlo k úprave psychického stavu. Na základe chronologického výpisu z absolvovaných ambulantných vyšetrení zisťujem, že na ambulantné kontroly chodí pravidelne, liečbu užíva, absolvuje individuálnu psychoterapiu. Terapia bola opakovane upravovaná, ale najmä s prihliadnutím na vysoký krvný tlak. Na základe doložených psychiatrických vyšetrení bola najprv prítomná manická epizóda ochorenia, neskôr psychiater konštatuje depresívnu fázu ochorenia. Posudková medicína sa vo všeobecnosti zaoberá chorobnými zmenami zdokumentovanými klinickou medicínou, pričom však zhodnocuje najmä z nich vyplývajúci funkčný postih, preto pre posúdenie zdravotného stavu je dôležitý klinický obraz ochorenia. V objektívnych klinických nálezoch nálada varíruje od eutýmnej po stredne ťažkú až ťažkú depresiu, verbálny kontakt je dobrý, na otázky odpovedá adekvátne, psychomotorické tempo je primerané. V žiadnom vyšetrení nie sú prítomné psychotické príznaky, myslenie bez bludov, vnímanie je neporušené, k stavu je kritický, je bez suicidálnych tendencií. Od roku 2011 nebol hospitalizovaný na psychiatrickej klinike, nedošlo k dekompenzácii v psychickom stave, ktorá by si vyžiadala takého hospitalizačné preliečenie. Aj doložené psychologické vyšetrenie verifikuje koherentné myslenie, psychomotorické tempo je primerané, kontrola realitou je plne zachovaná, je bez psychotických príznakov. V popredí je aktuálne depresívna symptomatika stredne ťažkého až ťažkého stupňa, intelektové a pamäťové schopnosti sú intaktné - nadpriemerné. Vysoký krvný tlak, bez orgánových komplikácií a sínusová tachykardia sú posudkovo nevýznamné. ECHOKG vyšetrenie srdca dokumentuje dobrú systolickú funkciu ľavej komory, ejekčná frakcia je v norme. Po celkovom zhodnotení zdravotného stavu je rozhodujúcim zdravotným postihnutím účastníka konania bipolárna afektívna porucha, terajšia epizóda ťažkej depresie, ktorú posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie zaradil do kapitoly V - duševné choroby a poruchy správania, položky 3 - poruchy nálad (manické, depresívne, periodické), písmena b) - ťažké formy prílohy č.4 k v znení neskorších predpisov, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 %, z percentuálneho rozpätia 50 % až 80 %. Dolná hranica percentuálneho rozpätia je stanovená vzhľadom na neprítomnosť psychotických príznakov, suicidálnych tendencií, kompenzovanosť stavu za ambulantných podmienok, bez nutnosti hospitalizácie. Ostatné vyššie uvedené zdravotné postihnutia sú svojím charakterom a klinickým priebehom posudkovo nevýznamné a nepodmieňujú percentuálne navýšenie. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť účastníka konania je naďalej 50 %. Zdravotný stav účastníka konania bol posúdený na základe dostupnej zdravotnej dokumentácie v jeho neprítomnosti v súvislosti s opatreniami prijatými počas krízovej situácie, vyhlásenými vládou Slovenskej republiky a krízového štábu v záujme ochrany zdravia pred pandémiou ochorenia COVID-19. Posudkový záver posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie vychádzal zo zdravotnej dokumentácie, ktorú podrobne popísal v odbornom lekárskom posudku zo dňa 17. marca 2021, ktorý tvorí prílohu tohto rozhodnutia. Účastník konania je invalidný podľa v znení neskorších predpisov, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Podľa v znení neskorších predpisov poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidným, získal počet rokov dôchodkového poistenia, uvedený v a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok, alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. V odvolacom konaní, po opätovnom posúdení zdravotného stavu účastníka konania posudkovým lekárom sociálneho poistenia podľa predložených lekárskych odborných správ a diagnostických záverov odborných lekárov, posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie vyhodnotil zdravotný stav účastníka konania a mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť potvrdil

naďalej na 50 %. Posúdenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na schopnosť fyzickej osoby vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti. Vo veciach sociálneho poistenia je dokazovanie v tomto smere zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia účastníka konania boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia, sú z hľadiska skutkového úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, ako aj zdravotnou dokumentáciou, sú bez nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú. Účastník konania v rámci odvolacieho konania nepredložil dôkazy, ktorými by spochybnil správnosť posúdenia jeho zdravotného stavu. Posudkový záver posudkového lekára sociálneho poistenia vychádzal zo skutočností, ktoré boli preukázané počas odvolacieho konania. Ak by v budúcnosti došlo k zhoršeniu zdravotného stavu účastníka konania, ktoré by odôvodňovalo stanovenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť alebo zmenu rozhodujúceho zdravotného postihnutia, účastník konania má možnosť požiadať o opätovné posúdenie invalidity a zvýšenie sumy invalidného dôchodku. V odvolacom konaní bolo preukázané, že miera poklesu schopnosti účastníka konania vykonávať zárobkovú činnosť je naďalej 50 %, a keďže nedošlo k zmene skutočností rozhodujúcich pre nárok na výplatu invalidného dôchodku, nie je splnený predpoklad na zmenu sumy invalidného dôchodku, resp. výplatu invalidného dôchodku vo vyššej sume, podľa v znení neskorších predpisov. Z uvedeného dôvodu bolo napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15. decembra 2020 rozhodnuté správne a v súlade s právnymi predpismi o sociálnom poistení. Vzhľadom na uvedené nebolo možné zvýšiť mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť účastníka konania, a nakoľko sa nezmenili skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu invalidného dôchodku a jeho sumu podľa invalidný dôchodok patrí účastníkovi konania v nezmenenej sume. Na základe vyššie uvedených skutočností generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne zhodnotil podľa každý dôkaz v administratívnom spise účastníka konania osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti a dospel k záveru, že odvolanie účastníka konania nie je dôvodné.

4. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Košiciach ako správnemu súdu (ďalej aj „súd“) dňa 26.05.2021, sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X z 26.03.2021 ako aj rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15.12.2020 a vrátenia veci na ďalšie konanie. Žiadal tiež priznať plnú náhradu trov konania. Žalobca nesúhlasí s určenou mierou poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na úrovni 50 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, žalobca nie je schopný fungovať v zamestnaní. Poukázal na to, že v posudku zo dňa 17.03.2021 je uvedené psychiatrické vyšetrenie W.. V. T. s.r.o. Košice zo dňa 11.01.2021, kde je okrem iného uvedené celkové zhodnotenie zdravotného stavu: „Počas psychiatrickej liečby 7 rokov užíval Sertralin, ktorý postupne zvyšoval až prestal účinkovať a musel byť vysadený, účinnú náhradu sa nepodarilo nájsť, postupne užíval Ixel, Welbutrin, Duloxetin, Brintelix, Cipralex, Seroxat, Trittico, Aurorix a ďalšie, kde efekt nebol dostatočný a objavili sa vedľajšie účinky.......psychotické ataky.“ „súčasná liečba nemá plný účinok, lebo dávka Alventy 150 + 37,5 mg denne nemá dostatočný terapeutický účinok a pri dávke 225 mg vzniká masívna polyúria. Účinok Alventy nastupuje po zhruba 4 hod. po použití a trvá 4 - 5 hodín, po odznení lieku nastupuje úzkosť, strach, napätie, nervozita, samovražedné myšlienky, počuje hlasy, ktorým nerozumie. Tento cyklus umožňuje fungovať denne len niekoľko hodín... Celkovo stav za posledné 3 roky sa výrazne zhoršil, pacient je maximálne nápomocný pri liečbe, napriek tomu, liečba pomáha len čiastkovo... chronické výkyvy nálady, pocity strachu, úzkosti zhoršujú celkovo prežívanie a práceneschopnosť pacienta, v dlhodobej depresívnej fáze bipolárnej afektívnej poruchy.“ „Záver: Bipolárna afektívna porucha, terajšia epizóda ťažkej depresie so psychotickými príznakmi F31.5 Pacient potrebuje dlhodobú neprerušovanú psychiatrickú liečbu... prognóza nepriaznivá, ochorenie má chronický charakter ...“ Žalobca uviedol, že žalovaný uvádza, že dolnú hranicu zákonného rozmedzia na úrovni 50 % určil s prihliadnutím na neprítomnosť psychotických príznakov, suicidálnych tendencií. Uvedené skutkové zistenie zdravotného stavu žalobcu zo strany žalovaného je vyslovene nesprávne a v priamom rozpore so záverom vyšetrenia W.. T. zo dňa 11.01.2021 je vyslovene uvedený záver: Bipolárna afektívna porucha, terajšia epizóda ťažkej depresie so psychotickými príznakmi diagnóza podľa MKCH F31.5. V celkovom zhodnotení zdravotného stavu je jednoznačne popísané, že momentálne nie je pre žalobcu žiadna účinná liečba, súčasné medikamentózne nastavenie zabezpečí žalobcovi najviac 4 - 5 hodín úľavy denne, potom nastupuje strach, úzkosť, samovražedné myšlienky, psychotické prejavy - hlasy a pod., preto záver o tom, že stav pacienta je dobre kompenzovaný liekmi a že žalobca nemá žiadny samovražedné tendencie a je bez psychotických príznakov, je zjavne v rozpore so záverom W.. V. T.. Z dôvodu svojho zdravotného stavu mal žalobca už priznaný plný invalidný dôchodok v roku 2013, ako dôkaz pripojil rozhodnutie Sociálnej poisťovne ústredie zo dňa 19.12.2013, kde je

v odôvodnení uvedené, že bol uznaný za invalidného, pretože miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť presiahla 70 %, u žalobcu ide o ochorenie chronické s nepriaznivou prognózou. Ďalej priložil súdu lekársku správu vystavenú dňa W.. V. T., s.r.o., a to lekársku správu zo dňa 15.02.2021 s objektívnym nálezom lekára: „suicidálne ideácie, osobnosť tangovaná psychotickým procesom a so záverom: Bipolárna afektívna porucha, terajšia manická epizóda s psychotickými príznakmi F31.2. Záver posudku posudkového lekára je v priamom rozpore s lekárskymi správami W.. T., jej objektívnymi nálezmi a závermi, žalovaný na tieto lekárskej správy zjavne neprihliadal. Zistenia, ktorými žalovaný odôvodnil určenie mieru poklesu schopnosti na spodnej hranici zákonného rozmedzia nezodpovedajú skutočnému zdravotnému stavu žalobcu, určenie 50 % je preto nesprávne, vzhľadom na výrazné obmedzenia, ktorými žalobca v dennodennom živote bojuje, neexistencia plne účinnej liečby, existencia suicidálnych tendencií a psychotických príznakov odôvodňujú určenie miery poklesu schopnosti žalobcu na hornej hranici zákonného rozmedzia. Žalobca namieta, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci ( ). Navrhol, aby súd rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 26.03.2021, ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15.12.2020 zrušil a vrátil vec správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie.

5. Žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 21.06.2021 uviedol, že podkladom pre vydanie rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 26. marca 2021 bol odborný posudok posudkového lekára sociálneho poistenia žalovanej, ústredie so sídlom v Košiciach zo dňa 17. marca 2021, podľa ktorého žalobca je naďalej invalidný podľa v znení neskorších predpisov, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobou bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia žalovanej, ústredie so sídlom v Košiciach určená naďalej na 50 %. Posúdenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na schopnosť fyzickej osoby vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti. Vo veciach sociálneho poistenia je dokazovanie podľa v znení neskorších predpisov v tomto smere zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia žalovanej. Výkon lekárskej posudkovej činnosti je podľa o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov podmienený získaním odbornej spôsobilosti posudkového lekára, ktorý musí mať špecializáciu v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo alebo musí byť zaradený do špecializačného štúdia v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo. Z uvedeného vyplýva, že činnosť posudkových lekárov spočíva v náležitom objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu žalobcu, a to na základe doloženej zdravotnej dokumentácie, ako aj z lekárskych správ a záverov odborných lekárov. Zdravotný stav žalobcu bol posúdený bez jeho prítomnosti, na základe predloženej posudkovej spisovej dokumentácie, pretože z dôvodu pandemickej krízovej situácie, v súvislosti s výskytom ochorenia COVID-19 na území Slovenskej republiky a zamedzenia možného šírenia, sa posúdenie zdravotného stavu za osobnej účasti v súlade s v znení Z.z v spojení s nevykonáva. Pochybnosti žalobcu o tom, že jeho zdravotný stav, najmä určenie percentuálnej miery poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, neboli posudkovým lekárom sociálneho poistenia pred vydaním rozhodnutia v predmetnej veci správne posúdené a skutkový stav nebol dostatočným a vyčerpávajúcim spôsobom zistený, nie je relevantné. Je vyvolané subjektívnym presvedčením, čo nie je dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Žalovaný poukazuje na povinnosť žalobcu preukázať skutočnosti rozhodujúce na nárok na invalidný dôchodok v rámci dokazovania, kedy je žalobca povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Žalobca je teda povinný predložiť odborné lekárske nálezy zo všetkých vyšetrení, ktoré podstúpil. Žalobca v odvolacom konaní nepredložil také listinné dôkazy (najmä odborné lekárske nálezy), ktorými by spochybnil úplnosť, objektivitu a presvedčivosť posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia zadovážených v tomto konaní a ktoré by prijatý záver v posudkoch posudkových lekárov sociálneho poistenia spochybnili alebo vyvrátili. Námietky uvádzané žalobcom o neúplnom zistení jeho zdravotného stavu preto žalovaný považuje za nedôvodné. S poukazom na vyššie uvedené námietka žalobcu, týkajúca sa stanovenia vyššej percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, nie je doloženou zdravotnou dokumentáciou preukázaná a medicínsky zdôvodnená. Posudkoví lekári sociálneho poistenia organizačných zložiek žalovaného dospeli k záveru, že z lekárskych nálezov založených v posudkovej dokumentácii nevyplýva, že by rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu zodpovedalo vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Žalobca nepreukázal

doloženou zdravotnou dokumentáciou žiadne relevantné dôvody, ktoré by spochybňovali prijatý záver posudkových lekárov sociálneho poistenia organizačných zložiek žalovanej. Žalovaný má za to, že posudok o invalidite žalobcu, ktorý bol podkladom pre rozhodnutie je presvedčivý a úplný, a zodpovedá kritériám upraveným v Subjektívne presvedčenie žalobou, že jeho zdravotné postihnutie zodpovedá vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nie je rozhodujúce, pretože posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje lekárske znalosti, ktoré je vo veciach sociálnych zákonom zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Skutkový stav vo veci posúdenia invalidity žalobcu bol objektívne zistený, neboli zistené diskrepancie medzi závermi doložených odborných vyšetrení a posúdením posudkovými lekármi sociálneho poistenia. Skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia žalobcu boli ozrejmené zdravotnou dokumentáciou nachádzajúcou sa v posudkovom spise do vydania rozhodnutia, sú z hradiska skutkového úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, sú bez nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú. Ak by v budúcnosti došlo k zhoršeniu zdravotného stavu žalobcu, resp. ak k správnej žalobe (t.j. po vydaní napadnutého rozhodnutia) doložená lekárska správa zo dňa 5. mája 2021 potvrdzuje jeho zhoršenie, má žalobca možnosť opätovne kedykoľvek požiadať o prehodnotenie zdravotného stavu a posúdenie podmienok nároku na invalidný dôchodok a určenia jeho sumy. Z toho dôvodu treba považovať napadnuté rozhodnutie správneho orgánu za vecne správne a vydané v súlade so spoľahlivo zisteným skutkovým stavom a v súlade s právnymi predpismi o sociálnom poistení a s poukazom na ods. v súlade so zisteným skutkovým stavom aktuálnym v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. Postup žalovaného bol správny a dôvody napadnutého rozhodnutia majú podklad v zákonných ustanoveniach, na základe ktorých bolo rozhodnuté o nároku žalobcu na invalidný dôchodok správne. Žalovaný má za to, že zdravotný stav žalobcu bol posúdený správne a v súlade s príslušnými právnymi predpismi o sociálnom poistení a predmetné rozhodnutia sú zákonné a správne. Vzhľadom na uvedené skutkové a právne dôvody žalovaná uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva a žiada, aby krajský súd podľa žalobu ako nedôvodnú zamietol.

6. Žalobca v replike zo dňa 18.08.2021 k tvrdeniu žalovaného, že žalobca bol posudzovaný v jeho neprítomnosti z dôvodu pandemickej situácie v súvislosti s výskytom ochorenia COVID-19 uviedol, že pandemická situácia a obmedzenia osobného kontaktu z nej vyplývajúce nemôžu byť na škodu žalobcu v zmysle absencie náležitého posúdenia zdravotného žalobcu ako posudzovanej osoby. K tvrdeniu žalovaného, že tvrdenia žalobcu o nedostatočnom posúdení jeho zdravotného stavu sú vyvolené subjektívnym presvedčením žalobcu, čo nie je dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov posudkového lekára sociálneho poistenia žalobca uviedol, že svoje tvrdenia o nedostatočnom posúdení jeho zdravotného stavu a nesprávnosť záveru žalobca odôvodnil poukazom na konkrétnu lekársku správu konkrétneho lekára a to Lekársku správu W.. V. T. s.r.o. Košice zo dňa 11.01.2021, kde sú lekárkou uvedené nasledujúce zistenia a závery, resp. celkové zhodnotenie zdravotného stavu „počas psychiatrickej liečby 7 rokov užíval Sertralin, ktorý postupne zvyšoval až prestal účinkovať a musel byť vysadený, účinnú náhradu sa nepodarilo nájsť, postupne užíval Ixel, Welbutrin, Duloxetin, „„počas psychiatrickej liečby 7 rokov užíval Sertralin, ktorý postupne zvyšoval až prestal účinkovať a musel byť vysadený, účinnú náhradu sa nepodarilo nájsť, postupne užíval Ixel, Welbutrin, Duloxetin, súčasná liečba nemá plný účinok, lebo dávka Alventy 150 + 37,5 mg denne nemá dostatočný terapeutický účinok a pri dávke 225 mg vzniká masívna polyúria. Účinok Alventy nastupuje po zhruba 4 hod. po použití a trvá 4 - 5 hodín, po odznení lieku nastupuje úzkosť, strach, napätie, nervozita, samovražedné myšlienky, počuje hlasy, ktorým nerozumie. Tento cyklus umožňuje fungovať denne len niekoľko hodín... Celkovo stav za posledné 3 roky sa výrazne zhoršil, pacient je maximálne nápomocný pri liečbe, napriek tomu, liečba pomáha len čiastkovo... chronická depresívna fáza, ako aj nedostatočný účinok farmák nedovoľujú plnohodnotné prežívanie pacienta, denné výkyvy nálady, výkyvy nálady, pocity strachu, úzkosti zhoršujú celkovo prežívanie a práceneschopnosť pacienta, v dlhodobej depresívnej fáze bipolárnej afektívnej poruchy.“ „Záver: Bipolárna afektívna porucha, terajšia epizóda ťažkej depresie so psychotickými príznakmi F31.5 Pacient potrebuje dlhodobú neprerušovanú psychiatrickú liečbu... prognóza nepriaznivá, ochorenie má chronický charakter...“ Tvrdenia žalovaného, že žalobca nepredložil žalovanému v odvolacom konaní také listinné dôkazy, ktorými by spochybnil správnosť odborného posudku, je absurdná, pretože žalobca tieto dôkazy predložil správnemu orgánu, o čom svedčí to, že správa W.. T. zo dňa 11.01.2021 je obsiahnutá v posudku zo dňa 17.03.2021, žalovaný však zistenia a závery W.. T. ignoruje. Z tohto dôvodu je absurdné konštatovanie žalovaného, že námietka žalobcu o nesprávnosti percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, nie je doložená

zdravotnou dokumentáciu a medicínsky zdôvodnená. Žalobca zdravotnú dokumentáciu predložil, avšak žalovaný jej závery neberie v úvahu. Žalobca predložil do rozhodnutia odvolacieho správneho orgánu správu W.. T. zo dňa 11.01.2021, preto poukázal na to, že žalovaný nerozhodoval v súlade s ust. zák. , podľa ktorého: „Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy...“ Žalovaný nekonal v súlade s citovaným rozhodnutím, keďže odignoroval závery zistené lekárom - psychiatrom, ktorý už roky lieči žalobcu a pozná lepšie zdravotný stav pacienta ako posudkový lekár, ktorý žalobcu ani len raz osobne nevidel a nezisťoval jeho ťažkosti a závery urobil takpovediac „od stola“ výlučne z lekárskych správ, pričom správu zo dňa 11.01.2021 zjavne nebral v úvahu. Poukázal na to, že v minulosti už mu bol priznaný plný invalidný dôchodok v r. 2013, pričom prognóza jeho ochorenia je nepriaznivá, stav sa zhoršuje, na liečbu Sertralínom už nemá žalobca pozitívnu odozvu a účinná náhrada sa nenašla. Ďalej žalobca namietal aj to, že v odbornom posudku zo dňa 17.03.2021 nie je uvedené ani meno posudkového lekára, či autor posudku je psychiatrom, pretože v praxi nie je výnimkou, že Sociálna poisťovňa vyhotovuje odborné posudky lekármi iných špecializácii, než do akej patrí rozhodujúce zdravotné postihnutie posudzovaného.

7. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu v replike nevyjadril napriek tomu, že táto mu spolu s výzvou súdu bola riadne doručená dňa 16.11.2021.

8. Na pojednávaní dňa 26.04.2022 právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že na podanej žalobe trvá. Žiadala, aby zdravotný stav žalobcu bol prehodnotený alebo posúdený znalcom, upozornil na lekársku správu W.. V. T. zo dňa 11.01.2021, ktorú spomína aj žalovaný vo svojom posudku, kde je skonštatovaná na záver diagnóza: Bipolárna afektívna porucha, terajšia epizóda ťažkej depresie s psychotickými príznakmi. Hlavne upozornil na prítomnosť psychotických príznakov. Poukázala na správu z 05.05.2021 W.. T., ktorá z dôvodu dekompenzácie stavu žalobcu žiada o jeho hospitalizáciu, ako aj na lekársky nález W.. T. zo dňa 05.05.2021, z ktorého vyplýva, že si žiada stav žalobcu hospitalizáciu. Uviedla, že nevie prečo v posudku, ktorý bol vypracovaný žalovaným na strane 3 žalovaný uvádza, že nedošlo k dekompenzácii, ktorá by vyžadovala hospitalizačné preliečenie a ako chorobu alebo hlavné postihnutie označila bipolárnu afektívnu poruchu, terajšiu epizódu ťažkej depresie bez psychotických príznakov. Tieto závery žalovaného v posudku sú v priamom rozpore s lekárskymi správami, na ktoré poukázala a preto samotné napadnuté rozhodnutie opierajúce sa o tento posudok považuje za nesprávne. Ku skutočnosti, že lekárska správa, na ktorú žalobca poukázal je zo dňa 05.05.2021, čo je už po vypracovaní posudku žalovaného uviedla, že táto správa je už po vypracovaní tohto posudku, ale W.. T. už v tej predchádzajúcej lekárskej správe poukazuje, alebo je tam záver zo dňa 11.01.2021, že u žalobcu sú psychotické príznaky prítomné. Napriek tomu žalovaný rozhodol o 50 %-nej miere poklesu pracovnej schopnosti práve s príznakom na údajnú neprítomnosť psychotických príznakov. Právna zástupkyňa žalobcu navrhla, aby jeho zdravotný stav bol prehodnotený alebo posúdený znalcom, pretože už v čase rozhodovania žalovaného, ako aj prvostupňového orgánu, stav žalobcu bol zhoršený, teda stav nebol zhoršený neskôr, ale v čase rozhodovania žalovaného. Žalobca k nutnosti jeho hospitalizácie na pojednávaní uviedol, že „bol som za prednostom psychiatrickej kliniky a tento mi odporúčal, aby som túto liečbu elektrošokmi neabsolvoval v rámci hospitalizácie, ale len ambulantne, čo som teda aj absolvoval“.

9. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že právny zástupca žalobcu sa odvoláva na lekársky nález zo dňa 05.05.2021, čo je už po vypracovaní posudku vyhotoveného posudkovým lekárom odvolacieho orgánu žalovaného. Poukázal na to, že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané ešte v roku 2020 a odvolanie žalobcu bolo smerované proti tomuto rozhodnutiu. Poukázal tiež na to, že posúdenie zdravotného stavu je výlučne v kompetencii posudkového lekára. Taktiež poukázal aj na tú skutočnosť, že žalobca nebol hospitalizovaný, nakoľko liečbu absolvoval ambulantne. Žalovaný má za to, že zdravotný stav žalobcu bol posúdený, lebo aj jeho zdravotný stav bol posudzovaný ku času rozhodnutia žalovaného, čiže pokiaľ ide o ďalšie lekárske nálezy a jeho zhoršenie zdravotného stavu, to treba znova posúdiť v novom konaní, čiže prehodnotiť na základe novej podanej žiadosti žalobcom. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby súd zamietol žalobu ako nedôvodnú.

10. Krajský súd v Košiciach ako súd vecne a miestne príslušný, rozhodujúc o správnej žalobe v sociálnych veciach ( a nasl. - ) v konaní podľa a nasl. po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a oboznámení sa s administratívnym spisom žalovaného a právneho orgánu

prvého stupňa dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a preto žalobu zamietol podľa .

11. Podľa , každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

12. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

13. Podľa , správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.

14. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Úloha súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť orgánov verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu, ale len preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda v tom, či príslušné orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu je posudzovať, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúcemu vydaniu rozhodnutia (porovnaj závery Najvyššieho súdu SR sp. zn. ).

15. Súd na základe vykonaného dokazovania v súdnom preskúmavacom konaní dospel k záveru, že skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia žalobcu boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ktorí vo svojich posudkoch vyhodnotili zdravotné postihnutie žalobcu na základe predložených odborných lekárskych vyšetrení a žalobca v priebehu správneho konania a ani v priebehu súdneho preskúmavacieho konania nepredložila žiadne objektívne dôkazy, ktoré by boli spôsobilé tieto závery posudkových lekárov spochybniť.

16. Podľa § 71 ods.1 zákona o sociálnom poistení, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

17. Podľa § 71 ods.2 zákona o sociálnom poistení, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

18. Podľa § 71 ods.3 zákona o sociálnom poistení, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby.

19. Podľa § 71 ods.4 zákona o sociálnom poistení, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe: a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

20. Podľa § 71 ods.5 zákona o sociálnom poistení, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.

21. Podľa § 71 ods.6 zákona o sociálnom poistení, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

22. Podľa § 71 ods.7 zákona o sociálnom poistení, jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.

23. Podľa § 71 ods.8 zákona o sociálnom poistení, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

24. Podľa § 153 ods.1 písm.b) zákona o sociálnom poistení, lekárska posudková činnosť pri výkone sociálneho poistenia sa člení na lekársku posudkovú činnosť: a) nemocenského poistenia, b) dôchodkového poistenia, c) úrazového poistenia.

25. Podľa § 153 ods.3 zákona o sociálnom poistení, lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie: a) dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, b) dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu nezaopatreného dieťaťa, choroby a stavu nezaopatreného dieťaťa, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť.

26. Podľa § 153 ods.5 zákona o sociálnom poistení, lekársku posudkovú činnosť podľa ods.1 vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) a podľa ods.2 písm.b) aj určený zamestnanec Sociálnej poisťovne za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného.

27. Podľa § 195 ods.1 a 2 zákona o sociálnom poistení, organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.

28. Podľa § 196 ods.1, 6 a 7 zákona o sociálnom poistení, dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne. Účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy v vzájomnej súvislosti.

29. Z vyššie uvedených ustanovení zákona vyplýva, že posúdenie nepriaznivého zdravotného stavu, ako aj posúdenie poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, t. j. posudzovanie následkov nepriaznivého stavu na pracovnú schopnosť poistenca, čo vyžaduje príslušné odborné lekárske znalosti, vo veciach sociálneho poistenia, je zverené posudkovým lekárom. Podľa ustanovenia lekársku posudkovú činnosť dôchodkového poistenia vykonávajú posudkoví lekári sociálneho poistenia organizačných zložiek Sociálnej poisťovne, a to pobočiek a ústredia. Teda posudzovať mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť patrí výlučne do kompetencie posudkových lekárov sociálneho poistenia, pričom správne súdy v rámci rozhodovania v správnom súdnictve nemajú oprávnenie na to, aby vyslovovali odborný záver ohľadom medicínskych otázok. Posudzujú len to, či posudky, ako podklad rozhodnutia o nároku na invalidný dôchodok sú úplné,

objektívne, logické a presvedčivé, a či ich závery nie sú v rozpore s nálezmi odborných lekárskych vyšetrení (právny názor vyslovený v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 28.10.1015).

30. Vzhľadom na skutočnosť, že posudzovanie poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je odbornou medicínskou otázkou, aj rozhodnutie súdu závisí predovšetkým na odbornom lekárskom posúdení. Tak ako je vyššie uvedené, súd si nemôže urobiť v tejto odbornej otázke vlastný úsudok.

31. Navyše, pokiaľ žalobca sám nepredloží dôkazy, ktoré by spochybňovali závery posudkových lekárov, ktorí vypracovali posudky na základe odborných lekárskych vyšetrení, ak tieto tvorili podklad pre zmenu rozhodnutia o miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, nie je žiaden objektívny dôvod pre postup súdu, ktorým by zrušil rozhodnutie správneho orgánu vydaného na základe takýchto odborných posudkov posudkových lekárov.

32. Z obsahu administratívneho spisu pritom vyplýva, že po podaní odvolania proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa bol vypracovaný odborný posudok posudkového lekára sociálneho poistenia žalovanej ústredie, so sídlom v Košiciach zo dňa 17.03.2021, a to v neprítomnosti žalobcu na základe dostupnej zdravotnej dokumentácie, v ktorom posudkový lekár zhodnotil jednotlivé lekárske správy a výsledky vyšetrení označené v tomto posudku a stanovil u žalobcu rozhodujúce zdravotné postihnutie zaradené v kapitole V. prílohy zákona o sociálnom poistení - duševné choroby a poruchy správania, položka 3 - poruchy nálad, (manické, depresívne, periodické) písm.b) - ťažké formy (50 - 80 %) pričom stanovil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 50 %. Z obsahu posudku vyplýva, že po celkovom zhodnotení zdravotného stavu je rozhodujúcim zdravotným postihnutím „Bipolárna afektívna porucha, terajšia epizóda ťažkej depresia“. Dolná hranica percentuálneho rozpätia je stanovená vzhľadom na neprítomnosť psychotických príznakov, suicidálnych tendencií, kompenzovanosť stavu za ambulantných podmienok, bez nutnosti hospitalizácie. Ostatné zdravotné postihnutia sú svojim charakterom a klinickým priebehom posudkovo nevýznamné a nepodmieňujú percentuálne navýšenie. V závere posudku posudkový lekár konštatuje, že žalobca je naďalej invalidný podľa § 71 ods.1 zákona o sociálnom poistení, pretože pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je u žalobcu aktuálne stanovená v rozsahu 50 %. Uvedený posudok tvoril podklad pre preskúmavané rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, ktorým bola zamietnutá žiadosť o zvýšenie pretože podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Košice zo dňa 8. decembra 2020 je naďalej invalidný podľa , lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť účastníka konania bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia určená na 50 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

33. Správny súd konštatuje, že žalobca nepredložil súdu žiadne relevantné dôkazy, ktoré by závery žalovaného spochybňovali alebo opodstatňovali iné závery napadnutého rozhodnutia o posúdení jeho zdravotného stavu, alebo ktoré by neboli známe príslušným posudkovým lekárom pri vypracovaní posudkov, a ktoré by mohli ich jednoznačné závery spochybniť. Žalobca v konaní pred správnym súdom nepredložil žiadne lekárske správy, ktoré by objektívne preukazovali, že v čase posudzovania jeho zdravotného stavu posudkovým lekárom bol jeho zdravotný stav reálne horší ako je to zachytené vo vypracovanom posudku.

34. Pokiaľ ide o lekársky nález W.. T. V. s.r.o. zo dňa 21.04.2022, ktorý doručil súdu žalobca dňa 25.04.2022 tak súd konštatuje, že sa jedná a o aktuálny lekársky nález, ktorý žalovaný nemal k dispozícii v čase vydania preskúmavaných rozhodnutí. Vzhľadom na uvedené, súd na tento lekársky nález nemohol v tomto konaní prihliadnuť ako na dôkaz, ktorým by bolo možné privodiť zmenu v rozhodnutí.

35. Zdravotný stav žalobcu bol v konaní posudzovaný rôznymi posudkovými lekármi, ktorí dostatočne zrozumiteľne a presvedčivo vysvetlili závery, ku ktorým dospeli pokiaľ ide o rozhodujúce zdravotné postihnutie i percentuálnu mieru poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v aktuálnom čase. Správny súd nemá pochybnosti o správnosti týchto záverov, nakoľko tieto posudky sú zrozumiteľné, logické a bez rozporov. Všetky toho času (t.j. v čase vydania preskúmavaných rozhodnutí)

predložené aktuálne lekárske správy (obsažne špecifikované v samotných posudkoch) boli zohľadnené posudkovými lekármi a podľa názoru súdu nasvedčujú zdravotnému poškodenia u žalobcu, ako bol v čase rozhodovania ustálený. Predložené posudky posudkových lekárov sú z hľadiska skutkového úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi nezávislých odborníkov, ako aj zdravotnou dokumentáciou, sú bez nejasností a vnútorných rozporov vo svojich záveroch.

36. V tejto súvislosti je však potrebné zdôrazniť, že pokiaľ žalobca novými lekárskymi nálezmi preukáže ďalšie zdravotné postihnutia závažného charakteru, ktoré by mali vplyv na zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť súhrnne za ostatné zdravotné postihnutia, má možnosť na základe nových lekárskych nálezov, či už dokumentujúcich zhoršený zdravotný stav vo vzťahu k rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu alebo k zhoršeniu už dokumentovaných iných zdravotných postihnutí alebo nových zdravotných postihnutí, požiadať žalovaného o prehodnotenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

37. Správny súd poznamenáva, že v zmysle je pre súd rozhodujúci stav v čase právoplatnosti žalobou napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy. V prípade zhoršenia zdravotného stavu žalobu mu tak nič nebráni po preukázaní nových lekárskych nálezov opätovne požiadať príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne o zhodnotenie jej zdravotného stavu a požiadať o zvýšenie invalidného dôchodku.

38. Z uvedených dôvodov správny súd považuje napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie a postup, ktorý im predchádzal za správne, preto správnu žalobu ako nedôvodnú podľa zamietol.

39. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa a , v zmysle ktorého účastníkom konania právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom podpísaného súdu.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti, alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods.1 písm.c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.