Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_22C-139-2016.pdf
PDF · 144.1 KB
Case nature
Area
Subarea
22C/139/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Matayovou v právnej veci žalobcu: J. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XX, 841 04 Bratislava, zastúpený: Advokátska kancelária Jakubčová a partneri, s.r.o., so sídlom Mickiewiczova 2, 811 07 Bratislava, IČO: 50 046 594, proti žalovanej: E. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XX, 841 04 Bratislava, zastúpená: Advokátska kancelária Červenková, s.r.o., so sídlom Nevädzová 6B, 821 01 Bratislava, IČO: 50 582 429, o zaplatenie 20.000,- Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd konanie v časti zaplatenia úrokov z omeškania prevyšujúcich 5,50% ročne zo sumy 20.000,- Eur od 16.09.2013 do zaplatenia z a s t a v u j e.
Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 20.000,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 20.000,- Eur od 18.01.2017 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a.
Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100%.
O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 24.06.2016, doručenou tunajšiemu súdu dňa 24.06.2016 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie 20.000,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 20.000,- Eur od 16.09.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že na základe ústnej dohody medzi žalobcom a žalovanou bola dňa 15.03.2013 poskytnutá žalovanej pôžička vo výške 20.000,- Sk na nehnuteľnosť žalovanej. Uvedenú sumu žalovaná prevzala a prepočítala pred svedkom. Pôžička bola poskytnutá na dobu 6 mesiacov, so splatnosťou 15.09.2013. Nakoľko si žalovaná neplnila svoje povinnosť a neuhradila vyššie uvedený dlh, žalobca ju opakovane kontaktoval za účelom splnenia jej právnej povinnosti, avšak napriek prísľubom žalovanej, bezúspešne. Žalovaná ku dňu podania žaloby neuhradila ani časť zo sumy 20.000,- Eur, a to napriek opakovaným výzvam žalobcu.
2. Súd doručil žalovanej žalobu s prílohami a výzvou na vyjadrenie sa k žalobe dňa 17.01.2017. Žalovaná vo svojom vyjadrení namietala, že žalobca nepreukázal, že dňa 15.03.2013 malo dôjsť medzi stranami sporu k uzavretiu zmluvy o pôžičke a tiež nepreukázal, že došlo k reálnemu odovzdaniu ním tvrdeného predmetu pôžičky. Za dôkaz preukazujúci uzavretie zmluvy o pôžičke a odovzdanie pôžičky nemožno považovať písomné potvrdenie V., a.s. zo dňa 21.06.2016, v ktorom je uvedené, že z bankového účtu žalobcu bola dňa 15.03.2013 odúčtovaná platba vo výške 20.000,- Eur. Žalobca tiež nepreukázal na akú dobu mala byť predmetná pôžička žalovanej poskytnutá. Žalovaná uviedla, že jej nikdy nebola zo strany
žalobcu poskytnutá žiadna pôžička pred žiadnym svedkom. Žalobca tiež nepreukázal ním uvádzané tvrdenie o opakovaných výzvach na vrátenie pôžičky. Žalobca v minulosti nikdy nevyzval žalovanú na vrátenie pôžičky a to nielen písomne, listom alebo e-mailom, ale ani telefonicky či sms-kou. V minulosti mala žalovaná so žalobcom veľmi blízky osobný vzťah, ich vzťah však postupom času ochladol a zo strany žalovanej došlo k jeho ukončeniu. Na záver žalovaná namietala žalobcom uplatnené úroky z omeškania, ktoré prevyšujú zákonom povolenú výšku úrokov z omeškania. Žalovaná žiadala, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal jej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
3. Žalobca v rámci repliky uviedol, že vyjadrenie žalovanej považuje za účelové a zavádzajúce s úmyslom vyhnúť sa, resp. oddialiť zaplatenie dlžnej sumy. Poukazoval na to, že spolu s podanou žalobou predložil potvrdenie V. a.s. zo dňa 21.06.2016 z ktorého vyplýva, že v deň uzatvorenia ústnej zmluvy o pôžičke vykonal z bežného účtu výber finančnej hotovosti v sume 20.000,- Eur. Ďalej žalobca predložil čestné prehlásenie svedkyne K. E. zo dňa 22.06.2016, z ktorého vyplýva, že pani K. E. bola svedkom pri uzatvorení ústnej zmluvy o pôžičke medzi žalobcom a žalovanou, na základe ktorej žalobca toho istého dňa odovzdal žalovanej finančnú hotovosť 20.000,- Eur a v zmysle ktorej sa žalobca so žalovanou dohodli, že uvedenú pôžičku žalobca poskytne žalovanej na dobu 6 mesiacov odo dňa ústneho dojednania zmluvy o pôžičke, t.j. dohodli sa, že žalovaná je povinná vrátiť dlžnú sumu najneskôr do 15.09.2013. Ďalej poukazoval na ustanovenie § 563 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého platí, že ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Žalobca uviedol, že po uplynutí doby, na ktorú bola pôžička poskytnutá, t.j. po 15.09.2013, žalovanú niekoľkokrát ústne ako aj písomne vyzval na plnenie dlžnej sumy, k čomu predložil výpis správ zaslaných žalovanej. Z predloženého výpisu správ vyplýva, že žalovaná uznala, že má voči žalobcovi dlh a že žalobca ju vyzýval na vrátenie dlžnej sumy. Z výpisu ďalej vyplýva, že žalobca dlhodobo, aj pred dátumom 04.03.2014, z ktorého je prvá sms správa žalovanej, vyzýval žalovanú na vrátenie dlžnej sumy „každý deň“. Samotná žalovaná niekoľkokrát uznala, že má voči žalobcovi dlh, a to napr. v sms-ke zo dňa 15.04.2014, ako aj v sms-ke zo dňa 03.07.2014. K preukázaniu skutočnosti, že vo výpise správ je uvedený telefonický kontakt žalovanej, žalobca predložil dôkaz z webovej stránky www.topreality.sk <http://www.topreality.sk>, na ktorej je zverejnené číslo žalovanej. Teda nemožno mať pochybnosti o tom, že žalobca a žalovaná uzatvorili ústnu zmluvu o pôžičke, na základe ktorej došlo k reálnemu odovzdaniu peňazí a ktorá bola poskytnutá na dobu 6 mesiacov odo dňa uzatvorenia zmluvy o pôžičke, a teda že čas plnenia bol dojednaný .na 15.09.2013. Pani K. bola svedkom, že došlo k uzatvoreniu ústnej zmluvy o pôžičke a na základe takto uzatvorenej zmluvy bola žalobcom odovzdaná dlžná suma k rukám žalovanej.
4. Žalovaná v rámci dupliky uviedla, že čestné prehlásenie pani K. považuje za účelové, obsahujúce nepravdivé skutočnosti a preto žiadala svedkyňu k tomuto prehláseniu vypočuť. Žalovaná opätovne zdôraznila, že jej nikdy v minulosti, a to pred žiadny svedkom nebola zo strany žalobcu poskytnutá pôžička. Žalobca v minulosti prejavoval záujem o žalovanú, niekoľko mesiacov sa spolu stretávali, žalobca prejavoval eminentný záujem, aby so žalovanou tvorili pár. Na margo výpisu z sms správ žalovaná uviedla, že žalobca jej v minulosti, v čase keď sa stretávali, pomohol párkrát finančnými darmi, pričom konkrétne darované sumy previedol zo svojho účtu na bankový účet žalovanej. Po ukončení vzťahu zo strany žalovanej žalobca odmietnutie niesol ťažko a začal sa od žalovanej domáhať vrátenia týchto finančných prostriedkov. Medzi spoločnými známymi začal žalovanú ohovárať, táto výlučne z dôvodu, aby mala už od žalobcu pokoj, prisľúbila mu, že bude darované peniaze splácať. Sms správy predložené žalobcom sú vytrhnuté z kontextu, nakoľko neobsahujú celkovú komunikáciu. Na preukázanie svojich tvrdení o finančných daroch od žalobcu žalovaná predložila výpisy z účtu vedenom v V., a.s. Žalovaná tiež rozporovala tvrdenie žalobcu o údajnom uznaní dlhu. Uznanie dlhu musí mať písomnú formu, musí byť z neho zrejmý dôvod vzniku pohľadávky, musí v ňom byť presne určená výška pohľadávky a napokon musí obsahovať prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť. Z výpisu sms správ predložených žalobcom nevyplýva, že by zo strany žalovanej malo dôjsť k uznaniu dlhu. Žalobca účelovo zavádza, keď tvrdí, že po uplynutí doby, na ktorú mala byť pôžička poskytnutá, t.j. 15.09.2013, vyzýval žalovanú na vrátenie ním tvrdenej pôžičky. Dokonca ani z výpisu sms správ nevyplýva, že by žalobca vyzýval žalovanú na vrátenie sumy 20.000,- Eur. S poukazom na skutočnosť, že žalobca nepreukázal na akú dobu mala byť predmetné pôžička žalovanej poskytnutá, žalobca síce poukazoval na ustanovenie § 563 Občianskeho zákonníka, avšak žalobca nepreukázal, že by žalovanú vôbec požiadal o vrátenie ním údajne poskytnutej pôžičky. Žalobca je nepochybne dlhoročný podnikateľ s bohatými obchodnými skúsenosťami. Pre prípad, že by nejakej tretej osobe požičal tak vysokú čiastku, ako sám tvrdí, prečo by
neuzavrel s takouto osobou zmluvu o pôžičke písomne a tak, aby nebolo pochýb o výške pohľadávky, lehote splatnosti, prípadne nepožadoval notárom overenie podpisu samotného dlžníka.
5. Dňa 29.06.2017 bolo súdu doručené podanie žalobcu, ktorým upravil žalobný návrh tak, že sa domáhal zaplatenia sumy 20.000,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5% ročne zo sumy 20.000,- Eur od 16.09.2013 do zaplatenia. Súd toto podanie posúdil ako čiastočné späťvzatie žaloby v časti úrokov z omeškania prevyšujúcich zákonný úrok z omeškania.
6. Podľa § 145 ods. 2 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
7. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
8. Vzhľadom k tomu, že žalobca vzal žalobu v časti zaplatenia úrokov z omeškania prevyšujúcich 5,50% ročne zo sumy 20.000,- Eur od 16.09.2013 do zaplatenia späť pred prvým pojednávaním, súd konanie v tejto časti zastavil.
9. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávania, na ktorých vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, svedkyne K. a oboznámil listinné dôkazy založené v spise, a to najmä: potvrdenie o platbe zo dňa 21.06.2016, čestné prehlásenie K. zo dňa 22.06.2016, sms komunikáciu na č.l. 50, výtlačok k z webovej stránky topreality na č.l. 51, výpisy z účtu zo dňa 25.05.2013, 26.06.2013, 26.07.2013 a 26.08.2013 na č.l.62-65, článok z internetovej stránky www.aktuality.sk <http://www.aktuality.sk> zo dňa 15.03.2013.
10. Právna zástupkyňa žalobcu v rámci prednesu žaloby uviedla, že žalobca poskytol na základe zmluvy o pôžičke sumu vo výške 20.000,- Eur žalovanej, a to za účelom vysporiadania jej záväzkov z nehnuteľnosti, ktorú vlastnila. Uvedenú sumu pôžičky žalovaná prepočítala, prevzala do vlastných rúk dňa 15.03.2013, a to pred svedkom pani E.. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca zistil, že žalovaná predala neskôr túto nehnuteľnosť, z ktorej mala vrátiť späť pôžičku, pokúšal sa kontaktovať žalovanú, aby mu vrátila späť pôžičku v celosti. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná sa do dnešného dňa vyhýba právnym povinnostiam, obrátil sa žalobca na príslušný súd a touto cestou sa domáha, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy vo výške 20.000,- Eur spolu s príslušenstvom.
11. Právna zástupkyňa žalovanej, v rámci vyjadrenia k žalobe uviedla, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 24.06.2016 domáha zaplatenia sumy vo výške 20.000,- Eur s prísl. s odôvodnením, že medzi stranami sporu mala byť dňa 15.03.2013 uzavretá zmluva o pôžičke a že žalovaná sa zaviazala na vrátenie pôžičky do 15.09.2013. Žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno v tom smere, aby nad všetky pochybnosti preukázal že dňa 15.03.2013 poskytol žalovanej pôžičku v sume 20.000,- Eur. Za dôkazy preukazujúce uzavretie zmluvy o pôžičke a reálne odovzdanie predmetu pôžičky žalovanej, na základe žalobcom tvrdenej zmluvy o pôžičke, nemožno v žiadnom prípade považovať potvrdenie banky predložené žalobcom, v ktorom sa uvádza, že dňa 15.03.2013 bola suma vo výške 20.000,- Eur odúčtovaná z bankového účtu žalobcu. Čo sa týka čestného prehlásenia, nie je z neho zrejmé, či ide o podpis svedka. Žiadala, aby súd na túto listinu ako dôkaz neprihliadal, nakoľko má charakter súkromnej listiny, keďže svedok nebol poučený o trestnoprávnych následkoch krivej výpovede podľa § 196 ods.2 CSP. Keďže žalobca k dnešnému dňu nenavrhol výsluch svedka, ani nezabezpečil jeho účasť na pojednávaní, s poukazom na sudcovskú koncentráciu konania žiadala, aby súd žalobu zamietol. V opačnom prípade navrhla výsluch svedka, s tým že si vyhradila právo vypočuť žalobcu na tom istom pojednávaní. Keďže je toho názoru, že žalobca v prípade, že by poskytol peniaze žalovanej, mal sa domáhať bezdôvodného obohatenia, z opatrnosti vzniesla námietku premlčania.
12. Žalobca v rámci svojho vyjadrenia k žalobe za účelom doplnenia skutkových tvrdení uviedol, že k odovzdaniu finančných prostriedkov došlo na parkovisku pred obchodným domom M. Okrem svedkyne pani K. pri odovzdaní nebol nikto iný prítomný. Celé sa to začalo tým, že pani žalovaná sa s ním začala častejšie stretávať, pretože robila v poisťovni. Vedela, že vlastní firmu a nejaké autá a chcela si týmto získať nejakého potencionálneho zákazníka. To stretávanie potom bolo intenzívnejšie, jedného dňa telefonovala, či sa môžu stretnúť nie v F.., kde obaja bývali, ale v G. v kaviarni pri F. G. kde mu povedala svoj problém, a či by jej vedel finančne pomôcť. Celý problém sa vyskytol v tom, čo mal informácie, že
kúpila X-izbový byt na G. do osobného vlastníctva, s tým že zobrala si naň úver, úver nestíhala splácať, vyskytla sa jej veľká dlžoba. Hrozilo jej, aspoň tak mu to rozprávala, že ten byt jej zoberú. Na čo ho teda požiadala o pôžičku tých 20.000,- Eur. Prisľúbil jej, že jej pomôže. Na to ona povedala, že „ja ti to zaplatím, rodičia majú pozemky, majú ich komu predať“, a že potom ten byt predá a pôžičku splatí do pol roka. Žalobca si nebol istý, či k odovzdaniu peňazí nedošlo už na druhý deň po tomto stretnutí, určite to bolo v blízkej dobe. Bol v banke, dali mu predpísanú sumu výberu, vložili mu ju do obálky, tá V. bola v obchodnom dome M. a žalovaná ho čakala v aute pred obchodným domom (v jeho aute). Sadol si na miesto vodiča, žalovaná sedela na mieste spolujazdca, pani E. bola prítomná, bola pri predných otvorených dverách žalovanej, žalobca jej odovzdal obálku a povedal jej, aby si to prerátala. Bankovky boli v nominálnej hodnote 500,- Eur, čo netrvalo dlho, pani E. to sledovala a pani Y. (žalovaná) povedala, že to sedí. Svedkyňa potom odišla, ona pracovala asi 20 m vedľa v jednej kaviarni, resp. krčme. Odišla aj žalovaná. Žalovaná sama požiadala o sumu 20.000,- Eur. Nevedel, prečo žalovaná potrebovala tieto finančné prostriedky v hotovosti. Ona ho požiadala, aby jej ich vyplatil v hotovosti. Vrátenie malo byť dohodnuté tak, že do pol roka to určite žalovaná vráti, mala vrátiť celú sumu bez akýchkoľvek úrokov alebo navýšenia, ale s tým, že povedala, že v prípade predaja tých pozemkov, požičanú sumu vráti aj skôr. Celý zámer bol taký, že žalovaná si vyplatí dlžoby a byt predá. So žalovanou sa poznali už dlhšie, keďže bývajú na tom istom sídlisku. Bol medzi nimi bližší vzťah, určite nie intímny. Mala priateľa, to všetci vedeli. Žalobca na záver uviedol, že sa žalovanej pýtal, ako prišla práve k nemu, že on jej má požičať finančné prostriedky, na čo mu povedala, že sa pýtala pani E., pretože boli kamarátky a pani E. odporučila žalobcu. Pani E. tiež v minulosti požičiaval finančné prostriedky na nejaké rekonštrukcie. S pani E. sa poznajú strašne dlho, majú spolu kamarátsky vzťah. 13. Žalovaná v rámci svojho vyjadrenie na pojednávaní uviedla, že žalobca jej žiadne peniaze nepožičal. Je pravda, že mala X-izbový byt, mala menšie finančné problémy, s ktorými jej pomohol jej otec, jej rodina. Keďže mali bližší vzťah so žalobcom, sa mu s týmito problémami zdôverila aj s tým, že jej pomôže rodina, čo zrejme otočil vo svoj prospech. Tiež chcela dať na pravú mieru niektoré veci, že nemali intímny vzťah. Mali bližší vzťah, prečo by jej inak žalobca posielal každý mesiac nejakú finančnú čiastku, o ktorú sa nijako neprosila, to boli dary. Žalovaná uviedla, že pozná pani E., vie o tom, že mali v minulosti so žalobcom intímny vzťah. V tom období, keď sa spisovala táto žaloba, resp. čestné prehlásenie, vedela o tom, že v tom čase žili v jednej domácnosti. Tie sms správy, ktoré boli priložené v rámci žaloby, sa týkali tých súm, ktoré jej žalobca posielal každý mesiac. So žalobcom sa stretávala tak 6-7 mesiacov, išlo o partnerský vzťah, uvedomila si, že ten vzťah nemá perspektívu a našla si iného partnera, s ktorým má teraz dieťa. Žalobca je totiž ešte stále ženatý. Ženatý bol aj v čase, keď sa spolu stretávali. Finančné prostriedky, ktoré jej žalobca posielal na účet, posielal podľa vlastného uváženia, mohlo ísť o vreckové, finančné dary. Ona o tieto peniaze nežiadala, bola to z jeho strany taká výpomoc. Žalobca je známy ako šibalský obchodník, veľmi si kontroluje svojich zamestnancov v lahôdkach, koľko zjedia rožkov. Chcela tým poukázať na to, že si veľmi dáva pozor, kontroluje každý cent a len tak by jej nepožičal takú sumu finančných prostriedkov bez dokladu. V dobe, kedy mali byť požičané finančné prostriedky, vlastnila auto, mohol si teda svoju pôžičku nejako zabezpečiť. Predložené sms správy sa týkali tých pravidelných mesačných súm. Žalobca ju po celej F. špinavo ohováral. Chcela mať pokoj, tak mu prisľúbila v tých sms správach, že mu tie peniaze vráti. Žalobca jej finančné čiastky posielal asi 4-5 mesiacov, asi okolo 2.000,- Eur, nepočítala to. Mala auto - Y. štvorkový, v čase pôžičky malo asi 13 rokov. O tom, že žalobca mal žiť v čase spísania čestného prehlásenia so svedkyňou sa dozvedela od ľudí, čo sa povrávalo v F.. 14. Z výsluchu žalobcu súd zistil, že s pani Y. (žalovanou - poznámka súdu) sa spoznal na základe toho, že bývali v lokalite sídliska F., navštevovali sa spoločne, vídali sa, keď sa stretli napr. v L. Tak prebehlo aj to oslovenie pani Y. na žalobcu, že pracuje pre poisťovňu s tým, že mu navrhla poistiť nejaké autá, majetok, čo sa týka firmy, alebo súkromných vecí. Na čo jej ponuku prijal, poistila mu firmu, poistila mu privátne auto. Vlastne týmto štýlom prišlo k bližšiemu kontaktu. To prebiehalo nejakých pár týždňov, možno 1-2 mesiace. Žalobca bol oslovený po tomto období telefonicky, či sa môžu stretnúť, že má žalovaná nejakú prosbu na neho. Na čo prijal jej ponuku a stretli sa v Dúbravke pri G. v nejakej kaviarni, kde mu povedala svoju žiadosť, že by potrebovala požičať nejaké peniaze v sume 20.000,- Eur. Povedala nejaký dôvod, že má problémy s nejakým bytom, ktorý kúpila na G., X-izbový a že má tam nejaké dlžoby. Na čo jej povedal že áno. Nahlásil výber v V. a asi za dva dni vyzdvihol peniaze v V. a odovzdal ich v aute pani Y., na L. ulici, parkovisko Obchodného domu M.. Telefonicky sa dohodli na tom mieste stretnutia. Stretnutie prebiehalo tak, že vyšiel z banky v Obchodnom dome M. (ktorá tam už nie je), sadol si na miesto vodiča v jeho aute, kde už sedela žalovaná. Prebiehalo to tak, že pristavil auto na parkovisko, žalovaná si sadla do jeho auta a žalobca išiel do banky vybrať peniaze. Po vrátení sa do auta odovzdal obálku s logom V. L. pani Y. ktorá si peniaze prepočítala. Potom sa rozišli. Súčasťou preberania bola pani E., s ktorou bol dohodnutý na kontrole, nakoľko nemal pripravenú písomnú formu
pôžičky. Svedkyňa stála vonku pri aute pri dverách žalovanej. Myslí, že v tom čase boli letné mesiace, na strane žalovanej boli otvorené dvere alebo okno auta, peniaze si žalovaná prevzala, prepočítala, na čo vystúpila z auta, poďakovala a každý išiel svojou cestou. Pri dojednaní pôžičky nebol nikto iný prítomný. Svedkyňa so žalobcom v banke nebola. K poskytnutiu pôžičky došlo 15.03.2013, pokiaľ ide o počasie, v ten deň nepršalo ani nesnežilo. Bolo to niekedy v doobedných hodinách. So svedkyňou E. boli dohodnutí, lebo vedela o tej pôžičke od žalobcu. Osobne ju informoval, že poskytuje pôžičku pani Y.. Svedkyňa E. pracovala v pohostinstve L., ktoré sa nachádza pri obchodnom centre a boli dohodnutí tak, že keď ho bude vidieť vychádzať z banky, tak pristúpi ona tiež k autu. Skoro súčasne prichádzali k autu. Svedkyňa to mala cca 20 metrov. Žalobca mal auto C. čiernej farby. So žalovanou sa na poskytnutí pôžičky dohodli niekedy pred tým výberom, možno 3-4 dni, presne uviesť nevedel. V minulosti poukazoval finančné prostriedky na účet žalovanej, lebo ho vždy o to požiadala s tým vysvetlením, že tam kde pracuje, jej to finančne nevychádza, že zarobí okolo 200,- Eur maximálne 300,- Eur mesačne. Pani Y. mu povedala, v čase poskytnutia pôžičky, že nemá čím ručiť, na byt má hypotéku a maximálne mala, čo si pamätal, starý Y. možno nulovej hodnoty. Povedala mu, že tú pôžičku mu vráti, keď predá ten X-izbový zadlžený byt. Peniaze poskytol v hotovosti, lebo sama žalovaná mu povedala, že to potrebuje v hotovosti, lebo keby jej to poslal na účet, tak jej strhnú - nevedel koľko mala záväzkov. Pri prevode na účet by nemohla disponovať týmito peniazmi. Žalovaná povedala, že peniaze potrebuje na vyplatenie dlžoby, hypotéky toho bytu na G.. Nevedel uviesť, kam peniaze žalovaná uložila po ich prevzatí. Počas odovzdávania sa nerozprávali o ničom dôležitom, len mu poďakovala so slovami „určite ti to vrátim“. Z videnia sa so žalovanou poznali dlhšie, bližšie sa spoznali možno 3-4 mesiace pred poskytnutím pôžičky, možno ani to nie. Vrátenia peňazí sa dožadoval žalobca telefonickou formou, písomnou formou nie, dožadoval sa aj stretnutia, čo sa teda nikdy neudialo a potom formou sms ju vyzýval niekoľkokrát na zaplatenie dlhu. Vedel o zákone o obmedzení platieb v hotovosti v súvislosti s obchodným stykom, ale nie medzi fyzickými osobami. 15. Z výsluchu svedkyne K. súd zistil, že rok predtým ako došlo k pôžičke jej pani Y. predávala byt, kde bola svedkom toho, že pán L. svedkyni E. požičiaval peniaze na doplatenie úveru za byt, ktorý keď predala, hneď mu peniaze vrátila. Potom pán L. došiel za ňou, že to isté ide urobiť E., teda pani Y., že ide predať byt a potrebuje vyplatiť úver. Takže jej požičia peniaze na doplatenie úveru, že tiež keď ho predá mu ich vráti. Potom išiel do banky cca týždeň alebo dva na to, ako sa o tom rozprávali. Banka bola blízko L., odkiaľ jej potom zavolal (z banky) aby potom prišla k jeho autu. Potom prišla žalovaná, sadli do vnútra a odovzdali si peniaze. Žalobca žalovanej podal obálku, ona vybrala peniaze a tieto si prerátala. Svedkyňa stála pri aute niekde vpredu, bližšie si nepamätala, mala dobrý výhľad. Nepočula, či si niečo v aute povedali. Po prerátaní peňazí svedkyňa odišla. Pred výsluchom ju kontaktovala žalovaná, že jej bude volať jej právny zástupca, iným spôsobom sa s ňou však nespojila. Nebola jej doručená výzva od právneho zástupcu žalovanej v súvislosti so zabezpečením jej prítomnosti na pojednávaní. Po predložení doručenky, ktorou právna zástupkyňa žalovanej doručovala list zo dňa 09.11.2017 ohľadom zabezpečenia prítomnosti svedkyne na pojednávaní, svedkyňa uviedla, že na doručenke nie je jej podpis, ale jej mamy. List jej nebol odovzdaný, možno mama zabudla nakoľko má 73 rokov. Ďalej svedkyňa uviedla, že na stretnutí, kde sa malo jednať o poskytnutí pôžičky nebola, nepamätala si presne kedy malo dôjsť k odovzdaniu pôžičky, myslela si, že to bolo okolo obeda. Bankovky mali byť v 500,- eurovkách. Pri odovzdávaní nebol prítomný nikto iný. Svedkyňa si nepamätala, aké bolo počasie. So žalobcom v banke nebola, bola v robote. Pán L. jej volal z banky, aby došla k autu, že chce E. odovzdať peniaze. Peniaze boli v V. obálke, farebnej, svedkyňa videla logo. Nevedela uviesť, kde si žalovaná peniaze uložila, lebo odišla. K odovzdaniu pôžičky došlo v aute pána L., nevedela presne či bolo tmavomodré alebo čierne. Nepamätala si o čom sa s pánom L. pri odovzdávaní bavili. Pôžička mala byť dovtedy, kým predá žalovaná byt a vráti žalobcovi peniaze, podľa názoru svedkyne dal žalobca žalovanej pol roka. Po predložení listiny - čestné prehlásenie zo dňa 22.06.2012 svedkyňa uviedla, že podpis je jej. Svedkyňa ďalej uviedla, že pán L. jej doniesol toto čestné prehlásenie s tým, či ho podpíše a či pôjde svedčiť. Pokiaľ ide o dobu trvania pôžičky pol roka, to jej mal povedať pán L. kým žalovaná predá byt. Minulý rok u nej žalobca býval, keď došiel o podnájom, ubytovala ho na dva týždne. V dobe poskytnutia pôžičky bližší vzťah s pánom L. nemala. V minulosti v roku 2004 mali spolu bližší vzťah. 16. Z potvrdenia o platbe zo dňa 21.06.2016 súd zistil, že žalobca si dňa 15.03.2013 vybral z bežného účtu vedeného v V., a.s. sumu vo výške 20.000,- Eur. 17. Z čestného prehlásenia K. zo dňa 22.06.2016 súd zistil že svedkyňa dňa 15.03.2013 bola pri odovzdávaní peňažnej sumy vo výške 20.000,- Eur, ktorú žalobca z titulu pôžičky dal do vlastných rúk v hotovosti žalovanej. Pôžička bola poskytnutá na 6 mesiacov. 18. Z sms komunikácie na č.l. 50 súd zistil, že medzi žalobcom a žalovanou opakovane prebehla v období od 04.03.2014 do 03.07.2014 komunikácia v súvislosti s vrátením dlžných finančných prostriedkov,
pričom v tejto komunikácii sa však uvedené finančné prostriedky presne neidentifikujú, teda o akú sumu ide a na čo mali byť poskytnuté. 19. Z výpisov z účtu zo dňa 25.05.2013, 26.06.2013, 26.07.2013 a 26.08.2013 na č.l. 62-65 súd zistil, že žalobca opakovane žalovanej posielal na jej bankový účet prevodom finančné prostriedky v rôznych sumách, a to dňa 09.05.2013 v sume 1.000,- Eur, 10.06.2013 v sume 800,- Eur, 16.07.2013 v sume 300,- Eur, 19.07.2013 v sume 350,- Eur, 26.07.2013 v sume 100,- Eur, 05.08.2013 v sume 200,- Eur 20. Pokiaľ ide o dôkaz predložený právnou zástupkyňou žalovanej na pojednávaní konanom dňa 31.01.2018, konkrétne článok z internetovej stránky www.aktuality.sk <http://www.aktuality.sk> zo dňa 15.03.2013, súd na tento listinný dôkaz neprihliadal, nakoľko na pojednávaní dňa 23.10.2017 súd uložil stranám sporu lehotu 20 dní na predkladanie ďalších dôkazov prípadne návrhov na doplnenie dokazovania s tým, že strany sporu poučil o sudcovskej koncentrácii v zmysle § 153 CSP, a teda že na ďalšie dôkazy nemusí prihliadať. Uvedený dôkaz právna zástupkyňa žalovanej predložila až po uplynutí lehoty na predkladanie dôkazov, pričom nič žalovanej nebránilo tento dôkaz predložiť v rámci svojho vyjadrenia k žalobe, dupliky, prípadne v rámci dodatočne poskytnutej sudcovskej lehoty.
21. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
22. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
23. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
24. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
25. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
26. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
27. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
28. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka platného k prvému dňu omeškania, dlžníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
29. Podľa § 3 nariadenia č. 87/1995 Z. z. (v znení účinnom ku dňu omeškania) výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
30. Zmluvou o pôžičke veriteľ prenecháva dlžníkovi druhovo určené veci a dlžník sa zaväzuje vrátiť veriteľovi veci rovnakého druhu. Podstatnými náležitosťami zmluvy o pôžičke sú: a/ prenechanie vecí veriteľom dlžníkovi, b/ povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu, c/ vymedzenie požičiavaných vecí, d/ dočasnosť zmluvy. Ide o konsenzuálnu zmluvu, pri ktorej sa vyžaduje reálne odovzdanie druhovo určených vecí veriteľom dlžníkovi. Preto ak došlo len k dohode zmluvných strán o podstatných náležitostiach zmluvy o pôžičke, ale k odovzdaniu predmetu pôžičky nedošlo, nemožno sa s úspechom domáhať, aby veriteľ plnil z titulu zmluvy o pôžičke, pretože zmluva nevznikla (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo 238/2010). Pokiaľ ide o formu zmluvy o pôžičke, táto závisí od vôle zmluvných
strán. Pre vznik zmluvy nie je podstatné, kedy došlo k podpisu písomnej zmluvy o pôžičke, ale to, kedy došlo ku predmetu zmluvných strán a k reálnemu odovzdaniu vecí. V súdnom konaní sa od veriteľa, ktorý žaluje na splnenie dlhu zo zmluvy o pôžičke vyžaduje nielen preukázanie konsenzu veriteľa a dlžníka o uzavretí zmluvy o pôžičke, ale aj preukázanie prenechania druhovo určených vecí veriteľom dlžníkovi.
31. Súd v danom prípade na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou vznikol záväzkovo právny vzťah titulom ústnej zmluvy o pôžičke, na základe ktorej žalobca požičal žalovanej dňa 15.03.2013 sumu vo výške 20.000,- Eur s tým, že žalovaná mu mala peniaze vrátiť, čo do rozhodnutia súdu vo veci neurobila.
32. Súd pri hodnotení dôkazov vychádzal predovšetkým z výpovede žalobcu ako aj svedkyne K. a predložených listinných dôkazov, ktoré potvrdzujú ich výpovede. Z výpovede žalobcu mal súd za preukázané, že niekoľko dní pred poskytnutím pôžičky došlo medzi žalobcom a žalovanou k stretnutiu v Dúbravke, v kaviarni J., na ktorom žalovaná požiadala žalobcu o poskytnutie pôžičky vo výške 20.000,- Eur z dôvodu problémov v súvislosti s bytom na G., a teda existenciou dlžôb. Žalobca následne nahlásil výber v V. a.s. a dňa 15.03.2013 išiel do pobočky V.., ktorá sa v tom čase nachádzala v obchodnom dome M., odkiaľ vybral sumu 20.000,- Eur. Uvedené potvrdzuje aj potvrdenie z V., a.s. zo dňa 21.06.2016, ktoré sa nachádza v spise. Následne žalobca odovzdal finančné prostriedky v obálke s logom V. a.s. žalovanej v jeho aute za prítomnosti svedkyne K. Žalobca spolu so svedkyňou potvrdili, že žalovaná si po odovzdaní finančných prostriedkov tieto prepočítala, po čom svedkyňa od auta odišla. Žalovaná žalobcovi prisľúbila vrátenie finančných prostriedkov po tom, čo predá byt na G..
33. Z uvedeného je zrejmé, že došlo k naplneniu všetkých podstatných náležitostí zmluvy o pôžičke v zmysle ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka, teda došlo medzi žalobcom a žalovaným k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke, predmetom ktorej bol prísľub žalobcu, že žalovanej požičia sumu 20.000,- Eur a zároveň sa žalovaná zaviazala túto sumu žalobcovi vrátiť. K reálnemu odovzdaniu finančných prostriedkov došlo za prítomnosti svedkyne K. v aute na parkovisku pred obchodným domom M..
34. Pokiaľ žalovaná namietala, že výpovede žalobcu a svedkyne sú nedôveryhodné a že si navzájom odporujú, súd k takémuto záveru nedospel. Práve naopak svedkyňa E. potvrdila výpoveď žalobcu v tom smere, že mala vedomosť o tom, že žalobca poskytol pôžičku žalovanej, pričom pri samotnom odovzdaní finančných prostriedkov bola prítomná. Výpovede svedkyne s výpoveďou žalobcu navzájom korešpondujú. Prípadné mierne nezrovnalosti, ktoré by sa mohli v ich výpovediach vyskytnúť, súvisia s dlhým časovým odstupom od poskytnutia pôžičky (takmer 5 rokov), ktorá skutočnosť však nespôsobuje nedôveryhodnosť ich výpovedí.
35. Tvrdenie žalovanej, že skutočne mala finančné problémy, ale tieto jej pomohli vyriešiť rodičia, súd považoval za účelové a ničím nepreukázané. Na podporu tohto svojho tvrdenia žalovaná nepredložila žiadny dôkaz. Práve naopak žalobca v konaní preukázal existenciu záväzkovo právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovanou titulom zmluvy o pôžičke, teda konsenzu zmluvných strán o uzavretí tejto zmluvy, ako aj reálne odovzdanie finančných prostriedkov z pôžičky vo výške 20.000,- Eur. Rovnako preukázal svojou výpoveďou aj výpoveďou svedkyne E. dočasnosť poskytnutia týchto finančných prostriedkov žalovanej.
36. Pokiaľ ide o obdobie poskytnutia pôžičky (6 mesiacov) súd toto tvrdenie žalobcu nemal za preukázané.
37. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana konania, ktorá si tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana konania nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy.
38. Jedným zo základných predpokladov úspechu v sporovom konaní je unesenie dôkazného bremena, teda faktického preukázania tvrdených skutočností. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností nesie tá strana konania, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky. Nesplnenie dôkaznej povinnosti žalobcu má za následok neunesenie dôkazného bremena, čo sa prejaví v rozhodnutí vo veci samej.
39. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci.
40. Žalobca tvrdil, že žalovanej poskytol pôžičku na dobu 6 mesiacov, t.j. do 15.09.2013. Túto skutočnosť potvrdila aj svedkyňa K. v čestnom prehlásení zo dňa 22.06.2016. Z výpovede svedkyne na pojednávaní však vyplynulo, že uvedené čestné prehlásenie spísal žalobca a svedkyňa ho len sama podpísala. Svedkyňa v rámci svojho výsluchu uviedla vo vzťahu k otázke právnej zástupkyne žalobcu, na akú doby mala byť pôžička poskytnutá, že to malo byť dovtedy, keď žalovaná predá byt a vráti žalobcovi peniaze, podľa názoru svedkyne mal dať žalobca žalobkyni pol roka, aspoň tak jej to povedal pán L. V danom prípade súd nemal za preukázané, že by pôžička mala byť poskytnutá práve na obdobie pol roka. V tomto smere žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia.
41. Súd preto pri ustálení okamihu, kedy mala žalovaná vrátiť žalobcovi poskytnutú pôžičku vychádzal z ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Je pravda, že žalobca v konaní predložil sms komunikáciou so žalovanou, z ktorej vyplýva, že medzi žalobcom a žalovanou opakovane prebehla v období od 04.03.2014 do 03.07.2014 komunikácia v súvislosti s vrátením dlžných finančných prostriedkov, pričom v tejto komunikácii sa však uvedené finančné prostriedky presne neidentifikujú, teda súdu nebolo zrejmé, o akú sumu ide a na čo mali byť finančné prostriedky poskytnuté. V tomto smere súd považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že žalobca v období máj 2013 až august 2013 poslal na bankový účet žalovanej finančné prostriedky v celkovej sume 2.750,- Eur, pričom z predloženej komunikácie nie je možné identifikovať, či sa žalobca domáhal od žalovanej zaplatenia tejto sumy (2.750,- Eur) alebo malo ísť o finančné prostriedky, ktoré boli žalovanej poskytnuté titulom zmluvy o pôžičke v sume 20.000,- Eur. Žalobca okrem sms komunikácie nepredložil žiaden iný doklad preukazujúci skutočnosť, že žalovanú vyzval na zaplatenie peňažnej sumy 20.000,- Eur. Súd pre ustálenie okamihu, kedy žalovaná bola povinná žalobcovi zaplatiť finančné prostriedky v sume 20.000,- Eur, ktoré jej žalobca požičal, vychádzal z ustálenej judikatúry, v zmysle ktorej za žiadosť o poskytnutie plnenia sa považuje aj doručenie žaloby dlžníkovi zo strany súdu, pokiaľ veriteľ uplatnil právo na plnenie žalobou predtým, ako dlžníka riadne na plnenie vyzval. Žaloba bola žalobkyni doručená dňa 17.01.2017. Od tohto dňa bola žalovaná povinná vrátiť žalobcovi finančné prostriedky, nakoľko deň doručenia žaloby možno považovať za deň, kedy žalobca vyzval žalovanú na vrátenie pôžičky.
42. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že žalovaná v rámci sms komunikácie (nachádzajú sa na č.l. 50 spisu) uznala dlh voči nemu z titulu zmluvy o pôžičke.
43. Uznanie dlhu je samostatným zabezpečovacím inštitútom. Zabezpečovaciu funkciu plní tým, že zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku existencie dlhu v dobe uznania. Možnosť uznania dlhu je právom dlžníka voči veriteľovi, nie je to však povinnosť. Uznanie dlhu posilňuje pôvodný záväzkový vzťah medzi dlžníkom a veriteľom, nakoľko dlžník nezávisle od pôvodného právneho dôvodu vzniku záväzku dáva prísľub na splnenie dlhu bez toho, aby sa súčasne urobilo nahradenie doterajšieho záväzku. Zmyslom uznania dlhu je to, že poskytuje veriteľovi nesporný právny základ pri vymáhaní jeho pohľadávky, pričom dôkazné bremeno prenáša na dlžníka. Skutočnosť, že dlh tu existuje možno preukázať jedinou listinou. Uznanie dlhu zákon vymedzuje ako jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi, ktorým dlžník dáva veriteľovi najavo, že svoj záväzok uznáva. Možno ho urobiť až potom, čo dlh vznikol. Uznanie dlhu dlžníkom má pre veriteľa význam spočívajúci predovšetkým v tom, že sa tým potvrdzuje, že v dobe uznania dlhu dlh trval, t.j. dlžník uznaním dlhu potvrdzuje jeho existenciu. Pre platnosť uznania dlhu je potrebná písomná forma, vyjadrenie prísľubu zaplatiť dlh a uvedenie dôvodu dlhu a jeho výšky. Pokiaľ ide o vymedzenie dlhu čo do dôvodu a výšky, toto vymedzenie nemožno prísne formalizovať. Je však nevyhnutné, aby z úkonu dlžníka bolo možné dôvod a výšku dlhu stanoviť určito a zrozumiteľne. Vymedzením dlhu sa rozumie určenie jeho právneho titulu, z ktorého vznikol (napr. zmluva, ustanovenie zákona, bezdôvodné obohatenie....).
44. Z predloženej sms komunikácie však nemožno dospieť k záveru, že žalovaná dlh voči žalobcovi, ktorého zaplatenia sa domáha v tomto konaní, uznala. Ako je vyššie uvedené, pre uznanie dlhu je
potrebné, aby jednostranný úkon bol určitý a zrozumiteľný tak, aby sa nedal zameniť, pričom z tohto právneho úkonu musí byť zrejmý dôvod uznania dlhu a jeho výška. V sms komunikácii medzi žalobcom a žalovanou sa však nenachádza žiadne také vyjadrenie žalovanej, z ktorého by bolo možné vyvodiť uznanie jej dlhu voči žalobcovi v sume 20.000,- Eur z titulu poskytnutej pôžičky. Sú v nej síce zachytené vyjadrenia žalovanej o tom, že „čo som ti dlžná, ti aj vrátim“ prípadne „budem ti to splácať“, „neboj sa. neprídeš o tie peniaze“. Tieto vyjadrenia sú však neurčité a nezrozumiteľné, pričom z nich nie je zrejmé, či sa týkajú peňazí, ktoré žalobca žalovanej poskytol titulom zmluvy o pôžičke, alebo súvisia s finančnými prostriedkami, ktoré žalobca posielal na bankový účet žalovanej.
45. Napokon pokiaľ žalovaná namietala, že došlo k premlčaniu práva žalobcu na uplatnenie žalovanej pohľadávky, titulom bezdôvodného obohatenia, súd sa s týmto názorom nestotožnil.
46. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo vykonané. Premlčaním právo nezaniká, iba sa oslabuje a trvá ďalej vo forme naturálneho záväzku, čo znamená, že jeho uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu. Účelom premlčania je tak jednak stimulovať subjekty k včasnému vykonaniu subjektívnych občianskych práv, jednak zamedziť tomu, aby dlžníci neboli ohľadom svojich povinností vystavení po časovo neurčitú dobu donucujúcemu zákroku zo strany súdov.
47. V danom prípade, ako súd už vyššie uviedol, dospel k záveru, že medzi žalobcom a žalovanou vznikol záväzkovo právny vzťah titulom zmluvy o pôžičke, na základe ktorej dňa 15.03.2013 žalovanej poskytol finančné prostriedky v sume 20.000,- Eur a nie titulom bezdôvodného obohatenia. Keďže súd nemal za preukázanú dobu poskytnutia pôžičky, platí v zmysle § 563 Občianskeho zákonníka, že žalovaná bola povinná vrátiť dlžnú sumu po tom, čo ju na splnenie dlhu žalobca vyzval. Vzhľadom k tomu, že žalobca nepreukázal, že by žalovanú na vrátenie pôžičky vyzval, okamih, ktorým bola žalovaná povinná vrátiť finančné prostriedky súd ustálil momentom doručenia žaloby 17.01.2017. Dňom nasledujúcim po doručení žaloby sa tak žalovaná mohla dostať do omeškania s vrátením dlžnej sumy, a teda týmto dňom si mohol žalobca uplatniť na súde právo po prvý krát. Pokiaľ žalobca žalobu podal dňa 24.06.2016. Súd dospel k záveru, že táto bola podaná včas. Aj v prípade, ak by mal súd za preukázané poskytnutie pôžičky na dobu 6 mesiacov, žalobca by žalobcu podal včas, nakoľko prvýkrát by si bol mohol právo na súde z titulu zmluvy o pôžičke uplatniť dňa 16.09.2013, pričom v danom prípade platí premlčacia doba 3 roky.
48. Napokon v súvislosti s otázkami právnej zástupkyne žalovanej na žalobcu v rámci jeho výsluchu o tom, či mal vedomosť, v čase poskytnutia pôžičky, o existencii zákona o obmedzení platieb v hotovosti, súd považuje za potrebné uviesť, že je pravdou že od 01.01.2013 je účinný zákon č. 394/2012 Z. z. o obmedzení platieb v hotovosti v zmysle ktorého sa zakazuje platba v hotovosti, ktorej hodnota prevyšuje 15 000,- Eur, medzi fyzickými osobami nepodnikateľmi (§ 4 ods. 2). Súd však poukazuje na ustanovenie § 5 tohto zákona, z ktorého vyplýva, že ak došlo k porušeniu zákazu podľa § 4, nie je tým dotknutá platnosť právnych úkonov, na základe ktorých sa vykonala platba v hotovosti. Skutočnosť, že žalobca požičal žalovanej sumu 20.000,- Eur, ktorú jej odovzdal v hotovosti, nespôsobuje neplatnosť právneho úkony zmluvy o pôžičke medzi žalobcom a žalovanou. Účelom tohto zákona bolo obmedziť existenciu podvodných konaní v daňovej oblasti, najmä v dôsledku vystavovania fiktívnych faktúr medzi podnikateľmi, ktoré mali byť uhradené v hotovosti. Zákon z tohto dôvodu obmedzil platobný styk v hotovosti, pričom toto obmedzenie sa vzťahuje na podnikateľské, ale aj nepodnikateľské subjekty. Nedodržanie ustanovení tohto zákona však, ako už bolo vyššie uvedené, nemá vplyv na platnosť právneho úkonu a nespochybňuje uzatvorenie zmluvy o pôžičke medzi žalobcom a žalovanou.
49. Vzhľadom na uvedené, keď súd dospel k záveru, že žalovaná si nesplnila svoju povinnosť a nevrátila žalobcovi dlžnú sumu vo výške 20.000,- Eur z titulu pôžičky, súd zaviazal žalovanú na zaplatenie žalovanej istiny v celom rozsahu.
50. Nakoľko sa žalovaná dostala s plnením peňažného dlhu do omeškania, súd ju zaviazal v zmysle citovaného ustanovenia zákona aj k zaplateniu úrokov z omeškania vo výške 5 % od 18.01.2017 (deň nasledujúci po doručení žaloby) až do zaplatenia. Priznaná výška úrokov z omeškania je v súlade s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. - k uplatnenému dňu omeškania bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 0,00 % + 5 percentuálnych bodov. Pokiaľ žalobca žiadal v konaní priznať úroky z omeškania od 16.09.2013, súd nemohol v tejto časti žalobe vyhovieť, pretože nemal za
preukázané, že týmto dňom sa žalovaná dostala do omeškania (nemal za preukázanú dobu poskytnutia pôžičky na 6 mesiacov). Žalovaná sa preto do omeškania mohla dostať až dňom nasledujúcim po doručení žaloby. Súd preto žalobu v tejto časti uplatnených úrokov zamietol.
51. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava IV, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) § 363 CSP.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 ods. 3 CSP).
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie.