Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8CoP-258-2017.pdf
PDF · 87.9 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/258/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej vo veci starostlivosti súdu o maloletého X. J. nar. XX.X.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach dieťaťa rodičov A. D. nar. XX.X.XXXX bývajúcej na P. ul. č. XX v D. zastúpenej advokátom JUDr. Vincentom Lechmanom so sídlom na Popradskej ul. č. 80 v Košiciach a K. J. nar. XX.X.XXXX bývajúceho na J. ul. č. 47 v Z. za účasti prokurátora Okresnej prokuratúry Košice I v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo 7.12.2016 č.k. 11P/106/2015-193 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o úprave styku matky s mal. X. nar. XX.X.XXXX.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Košice I z 12.10.2012 sp. zn. 12P/4/2012 tak, že zveril mal. X. do osobnej starostlivosti otca, ktorý ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Matku zaviazal prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa od 1.2.2016 do budúcna, ktoré je povinná zaplatiť vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu otcovi. O úprave styku rozhodol tak, že matka je oprávnená stretávať sa s maloletým tretiu sobotu v mesiaci od 14:00 hod. do 16:00 hod. s tým, že matka v určenom čase prevezme maloletého pred bytom otca a po skončení styku ho na tom istom mieste otcovi v určenom čase vráti. Rozhodol, že matka je oprávnená telefonicky kontaktovať maloletého z telefónneho čísla XXXX XXX XXX, XXXX XXX XXX a XXXX XXX XXX na telefónne číslo maloletého XXXX XXX XXX každý utorok a piatok od 18:00 hod. do 19:00 hod. O trovách účastníkov konania rozhodol tak, že žiaden z nich nemá nárok na ich náhradu.
2. Proti výroku o úprave styku podala v zákonnej lehote odvolanie matka s návrhom, aby odvolací súd zmenil rozsudok v napadnutom výroku tak, že je oprávnená stretávať sa s maloletým každú párnu nedeľu od 10:00 hod. do 18:00 hod. s tým, že matka v určenom čase prevezme maloletého pred bytom otca a po skončení styku ho na tom istom mieste otcovi v určenom čase vráti. Uviedla, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje v napadnutom výroku za nesprávny a nespravodlivý, pretože konajúci súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne vec právne posúdil. Úpravu styku s maloletým označila na nedostatočnú, ktorá obmedzuje riadny výkon jej rodičovských práv k maloletému. Vyslovila presvedčenie, že ňou navrhovaná úprava styku je úzka a navrhla ju len so zreteľom na vzdialenosť bydliska maloletého od jej bydliska. Namietala, že konajúci súd riadne nezistil skutočný stav veci, pretože maloletý v prvom rade neodpovedal na ňou položené otázky. Poukázala na to, že v konaní namietali spôsob výsluchu maloletého ako aj osobu kolízneho opatrovníka. Vyslovila presvedčenie, že konajúci súd nemá povinnosť zakaždým prihliadať a rozhodovať vo veci len v súlade s prejavenou vôľou maloletého, ale musí konať a rozhodnúť vo veci v najlepšom záujme maloletého
dieťaťa. takto určení rozsah styku jej neumožňuje riadne si s maloletým vytvoriť vzájomnú väzbu a blízky citový vzťah. Pre takéto obmedzenie vzájomných stretnutí s maloletým neexistuje žiaden zákonný dôvod a nerešpektuje právo dieťaťa udržiavať pravidelný a rovnocenný vzťah s obom rodičmi. V závere poukázala na rozhodovaciu prax súdov Českej republiky, v zmysle ktorej ak súd rozhoduje o úprave styku rodičov s dieťaťom musí zohľadniť skutočnosť, že obaja rodičia majú právo na osobnú starostlivosť o dieťa zásadne v rovnakej miere a tomu zodpovedá aj právo dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov.
3. Prokurátor Okresnej prokuratúry Košice I vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že sama matka nerozvíjala styk s maloletým v čase, kedy sa nachádzal na základe predbežného opatrenia v starostlivosti otca. Vzhľadom na okolnosti, ktoré maloletý v minulosti prežil, ktoré sú predmetom prebiehajúceho trestného konania a najmä správanie matky, ktorá v týchto situáciách nebola maloletému oporou a tolerovala nesprávne a nezákonné správanie jej súčasného manžela k maloletému, vznikol u maloletého stav, ktorý vyústil do toho, že v súčasnosti nemá záujem stretávať sa s matkou vo väčšom rozsahu aký je upravený napadnutým rozsudkom. Poukázal na to, že maloletému boli opakovane kladené otázky ohľadom vôle a intenzity stretávania sa s matkou, ktoré boli rôzne formulované tak, aby bola jeho vôľa náležite zistená. Z uvedených dôvodov navrhol rozhodnutie v napadnutom výroku potvrdiť ako vecne správne.
4. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu Okresného prokurátora uviedla, že naďalej trvá na podanom odvolaní. Konštatovala, že vyjadrenie prokurátora považuje za nepravdivé a účelové. S maloletým sa nemohla stretávať ani ho kontaktovať, v dôsledku správania otca, ktorý jej v stretnutí s ním bránil. Vyslovila presvedčenie, že prokurátor svojimi vyjadreniami na adresu jej manžela a prebiehajúceho trestného konania porušuje zásadu prezumpcie neviny. Opätovne poukázala na to, že súd o úprave styku rozhodol len na základe vyjadrení maloletého a nie v jeho najlepšom záujme. Konštatoval, že len samotné odmietanie dieťaťa stretávať sa s rodičom nemôže byť dôvodom na obmedzenie alebo zákaz styku.
5. Okresný prokurátor vo vyjadrení k vyjadreniu matky uviedol, že v celom rozsahu zotrváva na svojich predošlých vyjadreniach. trval na tom, že konajúci súd so zreteľom na vôľu maloletého rozhodol v jeho najlepšom záujme. Zdôraznil, že táto vec sa vymyká zo všeobecnej rozhodovacej praxi súdov, preto na ňu nie je možné v plnej miere aplikovať všeobecnú rozhodovaciu prax. Vzhľadom na vykonané znalecké dokazovanie v rámci trestného konania, z ktorého nepochybne vyplýva, že maloletý trpí tzv. Štokholmským syndrómom, v ťaživých životných situáciách nenašiel oporu u svojej matky, ktorá obhajovala a chránila svojho terajšieho manžela a nie maloletého je obzvlášť nevyhnutné zohľadniť v rozhodovaní vo veci samej vôľu maloletého.
6. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario v rozsahu danom ust. § 66 CMP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 191 CSP vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami matky uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jej obranu už v priebehu konania na súde prvého stupňa a matka ani v priebehu odvolacieho konania neuviedla žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie vo veci. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dodáva, že právo styku rodiča s dieťaťom je právom, ktoré vznikne tomu rodičovi, ktorému nie je dieťa rozhodnutím súdu zverené do osobnej starostlivosti. Právo styku vychádza z Ústavy Slovenskej republiky, keď v zmysle článku 41 ods. 4 Ústavy SR „starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona“. Právo styku vyplýva z viacerých ustanovení Dohovoru o právach dieťaťa, kde je upravené v článku 7 ako právo dieťaťa poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť, v článku 8, ktorý zakotvuje právo dieťaťa na zachovaní jeho rodinných zväzkov v súlade so zákonom a s vylúčením nezákonných zásahov, v článku 29 bod 1., podľa ktorého má výchova dieťaťa viesť k posilňovaniu úcty k rodičom dieťaťa, ale najmä v článku 9 bod 3., podľa ktorého „štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo dieťaťa oddeleného od jedného alebo oboch rodičov udržiavať pravidelné osobné kontakty s oboma rodičmi, iba že by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa“ a súvisiacom článku 18 bod 1., ktorý priznáva obom rodičom spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj
dieťaťa. Vzájomná radosť rodiča a dieťaťa v blízkosti toho druhého je základným prvkom rodinného života. Je chránené článkom 8 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, z ktorého vyplýva tiež pozitívny záväzok štátu chrániť záujmy rodiny a prispievať aktívne k udržiavaniu a obnovovaniu rodinnoprávnych väzieb. Vyhliadky na vytvorenie takýchto väzieb sa postupne znížia a napokon zaniknú, ak biologickému rodičovi a dieťaťu nie je dovolené stýkať sa alebo len tak zriedka, že žiadne prirodzené puto nemá nádej medzi nimi vzniknúť. Právo styku a zásady jeho správneho výkonu sa premietajú do judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý opakovane konštatoval, že „je v záujme dieťaťa, aby udržovalo rodinné zväzky s odlúčeným rodičom a aby nebolo odtrhnuté od svojich koreňov a má právo na to, aby dostalo príležitosť rozvíjať svoj vzťah ku každému z rodičov a prejaviť svoje city skutočne slobodne bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého rodiča“. Právo stretávania sa s dieťaťom zaručuje oprávnenej osobe právo vidieť dieťa, právo na prístup k dieťaťu, právo určiť miesto a spôsob trávenia času počas stretávania, právo výlučne výchovne na dieťa počas tohto času pôsobiť a právo na náhradu za čas stretávania, ktorý sa nerealizoval z dôvodov, ktoré nespočívali v osobe oprávneného. Pri úprave styku by mala byť zachovaná proporcionalita rozloženia pri rešpektovaní rovnakých práv každého z rodičov a úprava stretávania vždy so zreteľom na najlepší záujem maloletého dieťaťa.
7. V tejto súvislosti zdôrazňuje, že na to, aby sa mohol rodič domáhať riadneho a neobmedzeného výkonu svojich rodičovských práv musí v prvom rade sám aktívne konať v najlepšom záujme maloletého a rozvíjať ich vzájomný vzťah, tak aby v dôsledku jeho vlastného správania a nie správania druhého rodiča nedošlo k odmietnutiu jeho osoby zo strany maloletého dieťaťa. Zdôrazňuje, že aj nečinnosť je forma správania, ktorou môže rodič ohrozovať najlepší záujem maloletého, výsledkom ktorého môže byť strata dôvery a pocitu bezpečia dieťaťa v prítomnosti rodiča. Rodič mal. dieťaťa musí pri výkone svojich rodičovských práv a povinností v prvom rade zabezpečiť dieťaťu pokojné a bezpečné výchovné prostredie tak, aby nebol ohrozený jeho zdravý duševný a fyzický rast a vývoj, a za tým účelom aktívne konať proti každému správaniu, ktoré narúša zdravé výchovné prostredie a ohrozuje život a zdravie maloletého dieťaťa. Preto v prípade, ak k ochladnutiu vzťahu medzi dieťaťom a rodičom dôjde pričinením rodiča, ktorý sa domáha úpravy styku, nemôže sa výkonu svojich rodičovských práv domáhať z tých istých dôvodov ako rodič, ktorému bol kontakt s maloletým dieťaťom odopretý konaním druhého rodiča. Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že matka svojou nečinnosťou neposkytla maloletému patričnú ochranu a pocit bezpečia, v dôsledku čoho maloletý voči nej stratil dôveru a jeho vzťah k matke ochladol natoľko, že v súčasnosti nepociťuje potrebu stretávať sa s ňou vo väčšom rozsahu ako upravil konajúci súd. Vzhľadom na zistený skutočný stav je v tomto prípade obzvlášť potrebné venovať pozornosť vôli maloletého, ktorý je vo veku, v ktorom dokáže jasne vyjadriť svoju vôľu a pochopiť účel konania o úprave styku s matkou, tak, aby sa u neho opätovne vytvoril pocit bezpečia a istoty, a na tomto základe došlo v budúcnosti k opätovnému vytvoreniu dôvery k matke. V opačnom prípade by mohlo dôjsť k väčšiemu odcudzeniu medzi maloletým a matkou, ktoré by mohlo mať za následok trvalé ochladnutie ich vzájomných vzťahov zapríčinené nedostatočnou pozornosťou vôli a potrebám maloletého. Odvolací súd je toho názoru, že rozsah úpravy styku poskytuje matke dostatočný priestor na udržiavanie kontaktu s maloletým a postupné obnovovanie ich narušeného vzťahu za súčasného rešpektovania vôle maloletého so zreteľom na jeho najlepší záujem. Matka má možnosť byť riadne informovaná o živote maloletého, stretnúť sa s ním a pokúsiť sa o opätovné získanie jeho dôvery, ktorú stratil v dôsledku riadneho neplnenia si rodičovských povinností matkou v období, v ktorom s ňou a jej manželom žil v spoločnej domácnosti. Dodáva, že v prípade ak dôjde k zlepšeniu vzťahu medzi matkou a maloletým, nie je do budúcna vylúčená možnosť rozšíriť úpravu styku tak, aby bol výkon rodičovských práv matky zabezpečení vo väčšom rozsahu a zároveň zachovaný najlepší záujem maloletého.
8. K odvolacím námietkam matky ohľadom spôsobu vykonaného dokazovania dodáva, že rozsudok súdu prvej inštancie obsahuje náležitosti rozsudku podľa §220 ods. 2 CSP, pričom odlišný názor účastníka vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov a úvahám súdu uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku, nečiní rozsudok nepreskúmateľným a nezákonným. Odvolací súd tiež zdôrazňuje, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že súd zistí po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení skutkový stav a po použití relevantných noriem vo veci rozhodne za predpokladu, že jeho skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a že neboli prijaté v
zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že súd zistí po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení skutkový stav a po použití relevantných právnych noriem vo veci rozhodne za predpokladu, že jeho skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a že neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Súd prvého stupňa sa dôsledne a precízne vysporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami týkajúcich sa predmetu konania, ako aj s námietkami účastníkov konania, ktoré tvorili ich obranu už v priebehu konania na súde prvého stupňa a účastníci konania ani v priebehu odvolacieho konania neuviedli žiadne skutočnosti odôvodňujúce iné rozhodnutie vo veci.
9. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté rozhodnutie ako vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1 CSP a podľa ust. § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.
10. Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 zák.č. 160/2015 Z.z.)
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je : a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku , ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania.