Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoP/258/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej vo veci starostlivosti súdu o maloletého X. J. nar. XX.X.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach dieťaťa rodičov A. D. nar. XX.X.XXXX bývajúcej na P. ul. č. XX v D. zastúpenej advokátom JUDr. Vincentom Lechmanom so sídlom na Popradskej ul. č. 80 v Košiciach a K. J. nar. XX.X.XXXX bývajúceho na J. ul. č. 47 v Z. za účasti prokurátora Okresnej prokuratúry Košice I v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo 7.12.2016 č.k. 11P/106/2015-193 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o úprave styku matky s mal. X. nar. XX.X.XXXX.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Košice I z 12.10.2012 sp. zn. 12P/4/2012 tak, že zveril mal. X. do osobnej starostlivosti otca, ktorý ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Matku zaviazal prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa od 1.2.2016 do budúcna, ktoré je povinná zaplatiť vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu otcovi. O úprave styku rozhodol tak, že matka je oprávnená stretávať sa s maloletým tretiu sobotu v mesiaci od 14:00 hod. do 16:00 hod. s tým, že matka v určenom čase prevezme maloletého pred bytom otca a po skončení styku ho na tom istom mieste otcovi v určenom čase vráti. Rozhodol, že matka je oprávnená telefonicky kontaktovať maloletého z telefónneho čísla XXXX XXX XXX, XXXX XXX XXX a XXXX XXX XXX na telefónne číslo maloletého XXXX XXX XXX každý utorok a piatok od 18:00 hod. do 19:00 hod. O trovách účastníkov konania rozhodol tak, že žiaden z nich nemá nárok na ich náhradu.

2. Proti výroku o úprave styku podala v zákonnej lehote odvolanie matka s návrhom, aby odvolací súd zmenil rozsudok v napadnutom výroku tak, že je oprávnená stretávať sa s maloletým každú párnu nedeľu od 10:00 hod. do 18:00 hod. s tým, že matka v určenom čase prevezme maloletého pred bytom otca a po skončení styku ho na tom istom mieste otcovi v určenom čase vráti. Uviedla, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje v napadnutom výroku za nesprávny a nespravodlivý, pretože konajúci súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne vec právne posúdil. Úpravu styku s maloletým označila na nedostatočnú, ktorá obmedzuje riadny výkon jej rodičovských práv k maloletému. Vyslovila presvedčenie, že ňou navrhovaná úprava styku je úzka a navrhla ju len so zreteľom na vzdialenosť bydliska maloletého od jej bydliska. Namietala, že konajúci súd riadne nezistil skutočný stav veci, pretože maloletý v prvom rade neodpovedal na ňou položené otázky. Poukázala na to, že v konaní namietali spôsob výsluchu maloletého ako aj osobu kolízneho opatrovníka. Vyslovila presvedčenie, že konajúci súd nemá povinnosť zakaždým prihliadať a rozhodovať vo veci len v súlade s prejavenou vôľou maloletého, ale musí konať a rozhodnúť vo veci v najlepšom záujme maloletého

dieťaťa. takto určení rozsah styku jej neumožňuje riadne si s maloletým vytvoriť vzájomnú väzbu a blízky citový vzťah. Pre takéto obmedzenie vzájomných stretnutí s maloletým neexistuje žiaden zákonný dôvod a nerešpektuje právo dieťaťa udržiavať pravidelný a rovnocenný vzťah s obom rodičmi. V závere poukázala na rozhodovaciu prax súdov Českej republiky, v zmysle ktorej ak súd rozhoduje o úprave styku rodičov s dieťaťom musí zohľadniť skutočnosť, že obaja rodičia majú právo na osobnú starostlivosť o dieťa zásadne v rovnakej miere a tomu zodpovedá aj právo dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov.

3. Prokurátor Okresnej prokuratúry Košice I vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že sama matka nerozvíjala styk s maloletým v čase, kedy sa nachádzal na základe predbežného opatrenia v starostlivosti otca. Vzhľadom na okolnosti, ktoré maloletý v minulosti prežil, ktoré sú predmetom prebiehajúceho trestného konania a najmä správanie matky, ktorá v týchto situáciách nebola maloletému oporou a tolerovala nesprávne a nezákonné správanie jej súčasného manžela k maloletému, vznikol u maloletého stav, ktorý vyústil do toho, že v súčasnosti nemá záujem stretávať sa s matkou vo väčšom rozsahu aký je upravený napadnutým rozsudkom. Poukázal na to, že maloletému boli opakovane kladené otázky ohľadom vôle a intenzity stretávania sa s matkou, ktoré boli rôzne formulované tak, aby bola jeho vôľa náležite zistená. Z uvedených dôvodov navrhol rozhodnutie v napadnutom výroku potvrdiť ako vecne správne.

4. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu Okresného prokurátora uviedla, že naďalej trvá na podanom odvolaní. Konštatovala, že vyjadrenie prokurátora považuje za nepravdivé a účelové. S maloletým sa nemohla stretávať ani ho kontaktovať, v dôsledku správania otca, ktorý jej v stretnutí s ním bránil. Vyslovila presvedčenie, že prokurátor svojimi vyjadreniami na adresu jej manžela a prebiehajúceho trestného konania porušuje zásadu prezumpcie neviny. Opätovne poukázala na to, že súd o úprave styku rozhodol len na základe vyjadrení maloletého a nie v jeho najlepšom záujme. Konštatoval, že len samotné odmietanie dieťaťa stretávať sa s rodičom nemôže byť dôvodom na obmedzenie alebo zákaz styku.

5. Okresný prokurátor vo vyjadrení k vyjadreniu matky uviedol, že v celom rozsahu zotrváva na svojich predošlých vyjadreniach. trval na tom, že konajúci súd so zreteľom na vôľu maloletého rozhodol v jeho najlepšom záujme. Zdôraznil, že táto vec sa vymyká zo všeobecnej rozhodovacej praxi súdov, preto na ňu nie je možné v plnej miere aplikovať všeobecnú rozhodovaciu prax. Vzhľadom na vykonané znalecké dokazovanie v rámci trestného konania, z ktorého nepochybne vyplýva, že maloletý trpí tzv. Štokholmským syndrómom, v ťaživých životných situáciách nenašiel oporu u svojej matky, ktorá obhajovala a chránila svojho terajšieho manžela a nie maloletého je obzvlášť nevyhnutné zohľadniť v rozhodovaní vo veci samej vôľu maloletého.

6. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 65 bez nariadenia pojednávania podľa § 385 a contrario v rozsahu danom ust. § 66 v spojení s § 219 ods. 3 a dospel k záveru, súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 191 vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami matky uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jej obranu už v priebehu konania na súde prvého stupňa a matka ani v priebehu odvolacieho konania neuviedla žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie vo veci. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dodáva, že právo styku rodiča s dieťaťom je právom, ktoré vznikne tomu rodičovi, ktorému nie je dieťa rozhodnutím súdu zverené do osobnej starostlivosti. Právo styku vychádza z Ústavy Slovenskej republiky, keď v zmysle článku 41 ods. 4 Ústavy SR „starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona“. Právo styku vyplýva z viacerých ustanovení Dohovoru o právach dieťaťa, kde je upravené v článku 7 ako právo dieťaťa poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť, v článku 8, ktorý zakotvuje právo dieťaťa na zachovaní jeho rodinných zväzkov v súlade so zákonom a s vylúčením nezákonných zásahov, v článku 29 bod 1., podľa ktorého má výchova dieťaťa viesť k posilňovaniu úcty k rodičom dieťaťa, ale najmä v článku 9 bod 3., podľa ktorého „štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo dieťaťa oddeleného od jedného alebo oboch rodičov udržiavať pravidelné osobné kontakty s oboma rodičmi, iba že by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa“ a súvisiacom článku 18 bod 1., ktorý priznáva obom rodičom spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj

dieťaťa. Vzájomná radosť rodiča a dieťaťa v blízkosti toho druhého je základným prvkom rodinného života. Je chránené článkom 8 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, z ktorého vyplýva tiež pozitívny záväzok štátu chrániť záujmy rodiny a prispievať aktívne k udržiavaniu a obnovovaniu rodinnoprávnych väzieb. Vyhliadky na vytvorenie takýchto väzieb sa postupne znížia a napokon zaniknú, ak biologickému rodičovi a dieťaťu nie je dovolené stýkať sa alebo len tak zriedka, že žiadne prirodzené puto nemá nádej medzi nimi vzniknúť. Právo styku a zásady jeho správneho výkonu sa premietajú do judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý opakovane konštatoval, že „je v záujme dieťaťa, aby udržovalo rodinné zväzky s odlúčeným rodičom a aby nebolo odtrhnuté od svojich koreňov a má právo na to, aby dostalo príležitosť rozvíjať svoj vzťah ku každému z rodičov a prejaviť svoje city skutočne slobodne bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého rodiča“. Právo stretávania sa s dieťaťom zaručuje oprávnenej osobe právo vidieť dieťa, právo na prístup k dieťaťu, právo určiť miesto a spôsob trávenia času počas stretávania, právo výlučne výchovne na dieťa počas tohto času pôsobiť a právo na náhradu za čas stretávania, ktorý sa nerealizoval z dôvodov, ktoré nespočívali v osobe oprávneného. Pri úprave styku by mala byť zachovaná proporcionalita rozloženia pri rešpektovaní rovnakých práv každého z rodičov a úprava stretávania vždy so zreteľom na najlepší záujem maloletého dieťaťa.

7. V tejto súvislosti zdôrazňuje, že na to, aby sa mohol rodič domáhať riadneho a neobmedzeného výkonu svojich rodičovských práv musí v prvom rade sám aktívne konať v najlepšom záujme maloletého a rozvíjať ich vzájomný vzťah, tak aby v dôsledku jeho vlastného správania a nie správania druhého rodiča nedošlo k odmietnutiu jeho osoby zo strany maloletého dieťaťa. Zdôrazňuje, že aj nečinnosť je forma správania, ktorou môže rodič ohrozovať najlepší záujem maloletého, výsledkom ktorého môže byť strata dôvery a pocitu bezpečia dieťaťa v prítomnosti rodiča. Rodič mal. dieťaťa musí pri výkone svojich rodičovských práv a povinností v prvom rade zabezpečiť dieťaťu pokojné a bezpečné výchovné prostredie tak, aby nebol ohrozený jeho zdravý duševný a fyzický rast a vývoj, a za tým účelom aktívne konať proti každému správaniu, ktoré narúša zdravé výchovné prostredie a ohrozuje život a zdravie maloletého dieťaťa. Preto v prípade, ak k ochladnutiu vzťahu medzi dieťaťom a rodičom dôjde pričinením rodiča, ktorý sa domáha úpravy styku, nemôže sa výkonu svojich rodičovských práv domáhať z tých istých dôvodov ako rodič, ktorému bol kontakt s maloletým dieťaťom odopretý konaním druhého rodiča. Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že matka svojou nečinnosťou neposkytla maloletému patričnú ochranu a pocit bezpečia, v dôsledku čoho maloletý voči nej stratil dôveru a jeho vzťah k matke ochladol natoľko, že v súčasnosti nepociťuje potrebu stretávať sa s ňou vo väčšom rozsahu ako upravil konajúci súd. Vzhľadom na zistený skutočný stav je v tomto prípade obzvlášť potrebné venovať pozornosť vôli maloletého, ktorý je vo veku, v ktorom dokáže jasne vyjadriť svoju vôľu a pochopiť účel konania o úprave styku s matkou, tak, aby sa u neho opätovne vytvoril pocit bezpečia a istoty, a na tomto základe došlo v budúcnosti k opätovnému vytvoreniu dôvery k matke. V opačnom prípade by mohlo dôjsť k väčšiemu odcudzeniu medzi maloletým a matkou, ktoré by mohlo mať za následok trvalé ochladnutie ich vzájomných vzťahov zapríčinené nedostatočnou pozornosťou vôli a potrebám maloletého. Odvolací súd je toho názoru, že rozsah úpravy styku poskytuje matke dostatočný priestor na udržiavanie kontaktu s maloletým a postupné obnovovanie ich narušeného vzťahu za súčasného rešpektovania vôle maloletého so zreteľom na jeho najlepší záujem. Matka má možnosť byť riadne informovaná o živote maloletého, stretnúť sa s ním a pokúsiť sa o opätovné získanie jeho dôvery, ktorú stratil v dôsledku riadneho neplnenia si rodičovských povinností matkou v období, v ktorom s ňou a jej manželom žil v spoločnej domácnosti. Dodáva, že v prípade ak dôjde k zlepšeniu vzťahu medzi matkou a maloletým, nie je do budúcna vylúčená možnosť rozšíriť úpravu styku tak, aby bol výkon rodičovských práv matky zabezpečení vo väčšom rozsahu a zároveň zachovaný najlepší záujem maloletého.

8. K odvolacím námietkam matky ohľadom spôsobu vykonaného dokazovania dodáva, že rozsudok súdu prvej inštancie obsahuje náležitosti rozsudku podľa §220 ods. 2 CSP, pričom odlišný názor účastníka vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov a úvahám súdu uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku, nečiní rozsudok nepreskúmateľným a nezákonným. Odvolací súd tiež zdôrazňuje, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že súd zistí po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení skutkový stav a po použití relevantných noriem vo veci rozhodne za predpokladu, že jeho skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a že neboli prijaté v

zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že súd zistí po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení skutkový stav a po použití relevantných právnych noriem vo veci rozhodne za predpokladu, že jeho skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a že neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Súd prvého stupňa sa dôsledne a precízne vysporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami týkajúcich sa predmetu konania, ako aj s námietkami účastníkov konania, ktoré tvorili ich obranu už v priebehu konania na súde prvého stupňa a účastníci konania ani v priebehu odvolacieho konania neuviedli žiadne skutočnosti odôvodňujúce iné rozhodnutie vo veci.

9. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté rozhodnutie ako vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1 a podľa ust. § 387 ods. 2 sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.

10. Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 zák.č. 160/2015 Z.z.)

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Uvedená povinnosť neplatí, ak je : a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku , ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania.