Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_6CoCsp-11-2022.pdf
PDF · 93.73 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoCsp/11/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Anderlovej a sudcov Mgr. Stanislavy Kollárovej a Mgr. Marka Anovčina v spore žalobcu Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom v Bratislave - mestská časť Staré Mesto, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom v Bratislave - mestská časť Staré Mesto, Mýtna 48, proti žalovanej S. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., T. XXXX/X, o zaplatenie 320,78 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. 21Csp/33/2021-81 zo dňa 18. novembra 2021 takto
rozhodol:
I. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť pôvodnému žalobcovi Všeobecná úverová banka a. s., so sídlom v Bratislave, Mlynské nivy 1, IČO: 31 320 155 (ďalej len „pôvodný žalobca“) sumu 320,78 eur s úrokom z omeškania 5 % ročne od 08.11.2018 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo výroku II. pôvodnému žalobcovi priznal proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V odôvodnení uviedol, že pôvodný žalobca sa domáhal, aby súd žalovanej uložil povinnosť zaplatiť mu 320,78 eur s úrokom z omeškania 5 % ročne od 08.11.2018 do zaplatenia. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že dňa 26.03.2015 bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 7149901/6530504359, na základe ktorej pôvodný veriteľ poskytol žalovanej bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 600,00 eur, ktorú sa táto zaviazala splácať v 60 mesačných splátkach po 18,07 eur. Celková suma pôžičky bola 1 053,60 eur, konečná splatnosť 3/2020, RPMN 27,89 %, priemerná RPMN 34,42 %, fixná ročná úroková sadzba 27,90 %. Prvá splátka bola splatná dňa 20.04.2015, ďalšie splátky boli splatné do 20. dňa v mesiaci. Celkové náklady spotrebiteľa boli 453,60 eur. Žalovaná doposiaľ uhradila 704,73 eur. Dňa 27.09.2017 bola písomne vyzvaná na úhradu dlžných splátok a upozornená na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru, pokiaľ nedôjde v určenej lehote k úhrade splátky 07/2017. Pretože k úhrade dlžných splátok nedošlo, bola vyhlásená okamžitá splatnosť úveru dňom 19.11.2017. Právne vec súd posúdil podľa § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, ods. 6, § 54 ods. 1, § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka; § 497 Obchodného zákonníka, § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b), § 9 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 1 ods. 1, §1a ods. 1 a § 3 ods. 1 nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Súd uviedol, že predmetná zmluva spĺňa náležitosti zmluvy o úvere definované v § 497 Obchodného zákonníka a záväzkový vzťah medzi stranami je teda vzťahom zo zmluvy o úvere podľa § 497 a nasledujúcich Obchodného zákonníka, pričom je nutné vec posúdiť i podľa ustanovení spotrebiteľského práva. Súd mal za preukázané, že bola uzavretá zmluva o úvere, ktorú svojou povahou a charakterom zmluvných strán možno považovať za spotrebiteľskú. Zároveň mal súd za preukázané, že žalovaná ako dlžník si
neplnila svoje povinnosti splácať poskytnutý úver tak, ako bolo dohodnuté. Žalovaná skutkové tvrdenia žalobcu nepoprela, preto ich súd považoval za nesporné. S poukazom na uvedené považoval súd nárok žalobcu za dôvodný, a preto mu v plnom rozsahu vyhovel. Nakoľko sa žalovaná dostala do omeškania, súd priznal žalobcovi aj žiadaný úrok z omeškania, ktorý bol uplatnený v zákonnej výške v zmysle žaloby od 6. dňa nasledujúceho po oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti, nakoľko oznámenie bolo zaslané obyčajnou listovou zásielkou. Námietky žalovanej vyhodnotil súd ako nedôvodné. Uviedol, že priemerná RPMN v úverovej zmluve bola uvedená hodnotou 34,42 %. Výška priemernej hodnoty RPMN pre úvery vo výške do 1 500,- eur, so splatnosťou od 1 do 5 rokov, podľa údajov o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch ku dňu 31.12.2014, zverejnených Ministerstvom financií SR naposledy pred uzavretím úverovej zmluvy, v súlade s § 21 ods. 2 z. č. 129/2010 Z. z., predstavovala hodnotu 34,42 % zhodne s priemernou hodnotou RPMN uvedenou v úverovej zmluve. Zákonný limit je v hodnote dvojnásobku priemernej RPMN, teda 68,84 %, výška dojednanej odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru v úverovej zmluve bola 27,90 %. Už len z toho je evidentné, že takto dojednaná odplata za situácie, keď iné poplatky s úverom neboli spojené a úverová zaťaženosť žalovanej neprevyšuje pomyselný nákladový strop v ponímaní samotného zákonodarcu, sama o sebe nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi a jej výška nie je v rozpore so zákonom. Ohľadne náležitosti výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a poplatkov sa súd stotožnil s argumentáciou žalobcu. Pokiaľ ide o zmluvnú pokutu, jej dojednanie podľa súdu nie je zákonom vylúčené a takéto dojednanie v úverovej zmluve nemá za následok jej bezúročnosť a bezpoplatkovosť, navyše žalobca si žiadne plnenie z titulu zmluvnej pokuty neuplatnil. Námietka žalovanej v súvislosti s poistením bola nejasná, z obsahu úverovej zmluvy jasne vyplýva, že poistenie nie je povinné a bolo výhradne na žalovanej, či sa prihlási k poisteniu schopnosti splácať splátky pôžičky alebo nie. Ustanovenie § 9 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov presne uvádza, aké náležitosti zmluva o spotrebiteľskom úvere má mať, a absencia ktorých spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. V danej veci nebola zistená absencia tých náležitostí, ktoré spôsobujú bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru a odplata za poskytnutie úveru bola dohodnutá v súlade so zákonom. Žalobca bol v konaní plne úspešný, a preto mu súd priznal plnú náhradu trov konania.
2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná. Namietala, že súd prvej inštancie dospel k svojmu rozhodnutiu na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a nevykonal všetky dôkazy, ktoré žalovaná doložila do spisu. Podľa žalovanej predmetná zmluva obsahuje neprijateľné podmienky s poukazom na § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, čo podľa § 53d Občianskeho zákonníka spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť. Samotný súd prvej inštancie podľa žalovanej uznal, že poplatky nemusí spotrebiteľ uhradiť, a preto bola žalovaná toho názoru, že spotrebiteľ nemusí uhradiť ani úroky. Žalovaná mala ďalej za to, že súd prvej inštancie sa nevyporiadal s jej námietkou voči úrokovej miere RPMN vo výške 27,90 %. Poukázala na priemerné úrokové miery z úverov pre nové obchody Národnej banky Slovenska za obdobie 02/2015, kde bola výška úrokovej miery v hodnote 9,55 %, v dôsledku čoho je s poukazom na nariadenie vlády č. 87/1995 Z. z. maximálna hodnota RPMN vo výške 19,10 %. RPMN podľa predmetnej úverovej zmluvy je tak vyššia ako dovoľuje zákon, a preto je žalovaná povinná vrátiť len sumu poskytnutej istiny. Žalobca sa bezdôvodne obohatil o sumu 103,73 €. Žalovaná navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie.
3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že napadnuté rozhodnutie súdu považuje v celom rozsahu za vecne správne. Výška dojednanej odplaty nie je v rozpore s dobrými mravmi a súd prvej inštancie sa dostatočne vysporiadal s právnou a aj skutkovou stránkou veci, a to aj v otázkach, ktoré sú predmetom odvolania, a na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a žalobcovi priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
4. Žalovaná v písomnej replike k vyjadreniu žalobcu uviedla, že všetky argumenty obsahovalo už podané odvolanie. Poukázala na to, že v konaní predložila aj stanovisko Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky a čiastočne zopakovala svoju argumentáciu z podaného odvolania.
5. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má základné zákonom predpísané náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h/, písm. e/ CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keď nebolo potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť.
6. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na tom právnom závere, že žalovaná si nesplnila svoju povinnosť splatiť poskytnutý spotrebiteľský úver, ktorý bol v dôsledku jej omeškania veriteľom predčasne zosplatnený, pričom preskúmaním zmluvy o spotrebiteľskom úvere nezistil existenciu neprijateľných podmienok, ani absenciu takých náležitostí podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktoré by spôsobili, že úver poskytnutý zo zmluvy o úvere je bezúročný a bez poplatkov. Výšku úroku vyhodnotil ako dojednanú v súlade s právnymi predpismi a nie v rozpore s dobrými mravmi.
7. Žalovaná vo svojom odvolaní namietala, že súd prvej inštancie dospel k svojmu rozhodnutiu na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a súd prvej inštancie nevykonal všetky navrhnuté dôkazy. Žalovaná teda uplatnila odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. e), písm. h) CSP spočívajúce v tom, že súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a vec nesprávne právne posúdil, keď podľa nej nesprávne právne posúdil výšku úrokovej sadzby, ktorá je podľa žalovanej vyššia ako dovoľuje zákon.
8. V prípade odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP ide o vadu skutkovú, keď strana navrhla dôkaz, ktorý je potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, ale súd prvej inštancie takýto dôkaz nevykonal.
9. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
10. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP a k odvolacím námietkam žalovanej dodáva nasledovné:
11. Pokiaľ žalovaná namietala, že súd prvej inštancie nevykonal všetky dôkazy, ktoré do spisu doložila, je potrebné uviesť, že žalovaná bližšie neuviedla, aké dôkazy, ktoré navrhla a predložila, súd prvej inštancie nevykonal. Súd je v sporovom konaní povinný vykonať iba tie z navrhnutých dôkazov, ktoré sú potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, t. j. nie všetky z navrhnutých dôkazov, ale iba tie, ktoré majú význam z hľadiska skutočností, ktoré sú pre rozhodnutie dôležité. V spotrebiteľskom spore môže súd vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol. Avšak aj pre dôkazy vykonávané v spotrebiteľskom spore bez návrhu platí, že sa vykonávajú iba dôkazy relevantné pre rozhodnutie a nie akékoľvek. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie vykonal všetky dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, zistil všetky rozhodujúce skutočnosti potrebné na posúdenie predmetnej veci a zaoberal sa všetkými uplatnenými námietkami žalovanej, týkajúcimi sa náležitostí zmluvy o úvere, výšky, počtu a termínov splátok, zmluvnej pokuty, poistenia, výšky RPMN, či úrokovej sadzby, ktoré aj správne právne posúdil. Pokiaľ žalovaná predložila v danej veci list Ministerstva spravodlivosti SR, v ktorom sa zaoberal uvedenou zmluvou a hodnotil ju, je potrebné uviesť, že toto nie je relevantný dôkaz pre rozhodnutie a právny názor ministerstva v liste vyslovený nie je pre súd záväzný.
12. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie ďalej správne konštatoval, že zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a súčasne zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o
spotrebiteľských úveroch a správne tiež podrobil zmluvu kontrole z hľadiska preskúmania jej zákonných náležitostí v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch i kontrole z hľadiska prípadných neplatných ustanovení, či neprijateľných úverových podmienok, v súvislosti s čím opodstatnene porovnal odplatu v zmluve o úvere s najvyššou prípustnou odplatou, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať.
13. Úroková sadzba ako náležitosť vyžadovaná ust. § 9 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch bola riadne v zmluve uvedená a bola definovaná ako fixná, s hodnotou na úrovni 27,90 % ročne. Úroková miera ako stranami dohodnutá cena za poskytnutie peňazí je potom parametrom, od ktorého sa odvíjajú ďalšie údaje (RPMN, celkové náklady, atď.). RPMN poskytnutého úveru predstavovala hodnotu 27,89 %. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že takto dohodnutá odplata je v súlade s právnymi predpismi. Celková výška odplaty vyjadrená prostredníctvom RPMN neprevyšuje odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch podľa ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Primeranosť výšky úrokovej miery v zmluvách o spotrebiteľských úveroch je potrebné posudzovať podľa ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.
14. Ustanovenie § 1a ods. 1 v spojení s § 1 ods. 4 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. stanovuje, že odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere. Pri tomto prepočte je smerodajná priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená podľa osobitného predpisu naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy. V danom prípade bola táto priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov zverejnená k 31.12.2014 a bola uvedená aj v zmluve vo výške 34,42 %. Dvojnásobok tejto hodnoty je 68,84 % a v danom prípade odplata dotknutej zmluvy 27,89 % bola nižšia ako maximálna výška odplaty stanovená právnymi predpismi (§ 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka a § 1a citovaného nariadenia vlády). Zmluvné ustanovenie o úroku (jeho výške) za poskytnutie úveru preto neodporuje právnej úprave účinnej ku dňu uzatvorenia zmluvy, ktorá bola v tom čase obsiahnutá v ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 1 a 4 a § 1a ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., a preto sa nejedná o neplatné zmluvné ustanovenie.
15. Pokiaľ teda odplata neprevyšuje právnymi predpismi stanovenú maximálnu výšku odplaty, nepovažuje ani odvolací súd takto dojednanú odplatu za takú, ktorá by bola v rozpore s dobrými mravmi. Pri rozhodovaní o priznaní úrokov zo spotrebiteľského úveru je potrebné skúmať, či dojednaná výška úrokov zodpovedá obmedzeniam podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z., pričom treba vychádzať z priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnenej Ministerstvom financií SR a nie Národnou bankou Slovenska, ktorej údajmi argumentovala žalovaná. Záver súdu prvej inštancie o tom, že takáto odplata zo zmluvy o úvere nie je v rozpore s dobrými mravmi a v rozpore so zákonom bol správny.
16. Odvolací súd sa ďalej stotožnil s právnym záverom súdu prvej inštancie, že predmetná zmluva o úvere obsahuje všetky potrebné náležitosti určené ustanovením § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Vyššie uvedené odvolacie námietky žalovanej preto neboli dôvodné.
17. Odvolací súd tak dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci vykonal všetky navrhnuté relevantné dôkazy a z vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a správne aplikoval a interpretoval na úplne zistený skutkový stav vyššie uvedené právne normy. Nakoľko odvolacie námietky, vzhľadom na to, čo uviedol odvolací súd vyššie, neboli dôvodné, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
18. V odvolacom konaní mal žalobca plný úspech, a preto odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v rozsahu 100 %. O
samotnej výške náhrady trov konania v prvoinštančnom, ako aj odvolacom konaní rozhodne súd prvej inštancie postupom podľa § 262 ods. 2 CSP.
19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).