Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2To/11/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v L., v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a členov senátu JUDr. Ľubice Libantovej Medveckej, PhD. a JUDr. Lenky Kováčovej, v trestnej veci proti obžalovanému C. S., pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1 Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného C. S., proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 17. 01. 2018, sp. zn. 3T/55/2017, na verejnom zasadnutí konanom dňa 28. februára 2018, takto

rozhodol:

Podľa § 321 odsek 1 písmeno b/, písmeno d/, odsek 2 Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok vo výroku o treste.

Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku sa obžalovanému C. S., nar. XX.XX.XXXX v P., trvale bytom E. O., C. XX/XXX, t.č. od XX.XX.XXXX vo väzbe v ÚVV a ÚVTOS Nitra,

u k l a d á

podľa § 360 odsek 1 Trestného zákona, za zistených poľahčujúcich okolností podľa § 36 písmeno l/, písmeno n/ Trestného zákona, zistenej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písmeno m/ Trestného zákona, postupom podľa § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) mesiacov. Podľa § 48 odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Topoľčany (ďalej len súd I. stupňa) uznal obžalovaného C. S. (ďalej len obžalovaný) vinným zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa dopustil na tom skutkovom základe, že: od presne nezisteného času dňa XX. XX. XXXX z neznámeho miesta z telefónneho čísla XXXXXXXXXX, ktorého je majiteľom, adresoval poškodenej Zuzane J., trvale bytom E. O., ulica L. XXX/XXX na jej telefónne číslo XXXXXXXXXX viacero sms správ, v ktorých sa jej okrem iného vyhrážal, že ju prejde autom, že vo E. Ripňanoch bude o jednu kurvu menej, že zabezpečí, aby jej manžela vyhodili z práce, pričom dňa XX. XX. XXXX približne o XX,XX hodine v obci E. O. na ulici L. v čase, keď sa poškodená X. J. nachádzala pred domom s popisným číslom XXX/XXX, sa jej opakovane vyhrážal zabitím, pričom v tomto konaní pokračoval aj dňa 02. XX. XXXX približne o XX,XX hodine v obci veľké O. na ulici L., v čase, keď poškodená X. J. bola na balkóne rodinného domu číslo XXX/XXX, kedy sa jej znovu vyhrážal

zabitím ako aj zabitím jej manžela O. J. a tiež zabitím ich syna, ktoré vyhrážky vzbudili u poškodených X. J. a O. J. dôvodnú obavu o zdravie a život ich, ako aj ich maloletého syna.

Za to mu bol podľa § 360 ods. 1 Tr. zák., zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Tr. zák., priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/ Tr. zák., s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák., uložený trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. bol na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku, podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný čo do výroku o treste prostredníctvom svojho obhajcu, kde poukázal na to, že súd I. stupňa nepostupoval pri ukladaní trestu v súlade s príslušnými ustanoveniami Trestného zákona a uložil neprimeraný trest. Poukázal na to, že vzhľadom na existenciu jednej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l/ Tr. zák. a jednej priťažujúcej okolnosti, je pomer rovnaký a keď mu ukladal trest v rámci trestnej sadzby 0 až 1 rok, vzhľadom aj na pozitívne správy o jeho správaní sa v ústave na výkon väzby, je trest vo výmere 8 mesiacov neprimerane prísny. V konečnom návrhu žiadal, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a uložil mu trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu alebo nepodmienečný trest na dobu 6 mesiacov.

Toto odvolanie následne písomne doplnil sám obžalovaný tvrdiac, že trest v trvaní 8 mesiacov, t.j. v hornej polovici je neprimerane prísny a požiadal o miernejší trest. Konštatoval, že mu mala byť tiež priznaná poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. n/ Tr. zák. a súčasne zohľadnené, že bol zamestnaný a po jeho prepustení sa chce opäť zamestnať, napomáhal pri vyšetrovaní, k trestnej činnosti sa priznal a skutok oľutoval, na hlavnom pojednávaní sa poškodenej ospravedlnil. Poukázal na to, že sa chce starať o maloletú dcéru a má za to, že trest, ktorý si odpykal väzbou, je dostatočný.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí o odvolaní uviedol, že trvá na podanom odvolaní, skutok oľutoval a žiadal o miernejší trest s prísľubom, že po prepustení z výkonu trestu sa zamestná a nedopustí sa trestnej činnosti.

Obhajca obžalovaného navrhol na verejnom zasadnutí odvolaniu vyhovieť, keďže obžalovaný oľutoval spáchanie skutku, deklaroval snahu po náprave, jeho správanie vo výkone väzby je na požadovanej úrovni. Požiadal preto o miernejší trest odňatia slobody v trvaní 7 mesiacov, príp. o podmienečný trest odňatia slobody.

Zástupkyňa krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí zdôraznila, že uložený trest považuje za primeraný a napadnutý rozsudok za zákonný a správny a navrhla odvolanie obžalovaného podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietnuť.

Krajský súd v Nitre, ako odvolací súd, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou

- obžalovaným podľa § 317 ods. 1 Tr. por., preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku o treste, proti ktorému odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Preskúmaním veci neboli zistené iné chyby odvolaním nevytýkané, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Po preskúmaní predloženého spisového materiálu odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je čiastočne dôvodné a preto bolo potrebné napadnutý rozsudok súdu I. stupňa vo výroku o treste podľa § 321 ods. 1 písm. b/, písm. d/, ods. 2 Tr. por. zrušiť z dôvodu, že súd I. stupňa sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie a súčasne napadnutým rozsudkom bolo porušené ustanovenie Trestného zákona.

Odvolací súd sa výrokom o vine nezaoberal, nakoľko proti tomuto výroku obžalovaný odvolanie nepodal a ani proti nemu nebolo možné podať odvolanie, pretože súd I. stupňa podľa § 257 ods. 7 Tr. por. prijal vyhlásenie o vine obžalovaného zo spáchania skutku, ktorý mu bol v obžalobe kladený za vinu. Poukazujúc na vyššie uvedené, nadriadený súd preskúmaval iba výrok o treste napadnutého rozhodnutia.

Obžalovaný podal odvolanie voči výroku o treste, ktorým mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov, keď namietal, že takto uložený trest je neprimerane prísny.

Ako bolo zistené z odpisu registra trestov, obžalovaný bol v minulosti 7-krát súdne trestaný (z odsúdení, na ktoré možno prihliadať), prevažne pre majetkovú trestnú činnosť, za ktorú mu boli ukladané najmä nepodmienečné tresty odňatia slobody (poukazujúc na odsúdenie Okresným súdom Topoľčany sp. zn. 1T/120/2004, sp. zn. 1T/176/2007, sp. zn. 1T/91/2010 a sp. zn. 1T/182/2010), z výkonu ktorých bol podmienečne prepustený uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 3Pp/78/2015 dňa 04.09.2015 so skúšobnou dobou na 4 roky a ochranným dohľadom na 1 rok. Následne bol odsúdený Okresným súdom Nitra pod sp. zn. 5T/51/2016 pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 1 rok, ktorý vykonal dňa 22.11.2016.

Súd I. stupňa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že pri ukladaní trestu podľa § 34 ods. 1 a ods. 4 Tr. zák. zistil u obžalovaného poľahčujúcu okolnosť, že obžalovaný sa k spáchaniu trestnej činnosti priznal a túto úprimne oľutoval (§ 36 písm. l/ Tr. zák.) a súčasne priťažujúcu okolnosť, že už bol v minulosti súdne trestaný (§ 37 písm. m/ Tr. zák.).

Zhodne ako súd I. stupňa, i nadriadený súd zistil u obžalovaného poľahčujúcu okolnosť uvedenú v ustanovení § 36 písm. l/ Tr. zák., že sa priznal k spáchanému skutku a tento úprimne oľutoval. Súčasne však zistil aj poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n/ Tr. zák., že aktívne napomáhal orgánom činným v trestnom konaní, keď sa vo svojej druhej výpovedi priznal a tiež napomáhal súdu tým, že urobil vyhlásenie o vine v zmysle ustanovenia § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por., ktoré súčasne podľa § 257 ods. 7 Tr. por. súd I. stupňa prijal. Odvolací súd vyhovel námietke obžalovaného, že je potrebné prihliadnuť na túto poľahčujúcu okolnosť, keďže obžalovaný môže pri objasňovaní trestnej činnosti napomáhať nielen orgánom činným v trestnom konaní (polícii a prokurátorovi), ale i súdu v štádiu konania pred súdom. Neznamená to, že páchateľ musí bezpodmienečne napomáhať od začiatku všetkým týmto orgánom, ktoré sú príslušné na vykonávanie jednotlivých štádií trestného konania. Počnúc dňom 01.01.2006, kedy nadobudli účinnosť nové trestnoprávne normy a za situácie, kedy došlo k významnému posilneniu kontradiktórnosti trestného konania, keď prakticky ťažisko dokazovania prešlo na konanie pred súdom, má postoj obžalovaného k tomuto dokazovaniu dôležitý význam. S poukazom na to súd I. stupňa pochybil, keď nepriznal obžalovanému uvedenú poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n/ Tr. zák. Táto okolnosť môže byť priznaná bez ohľadu na to, či obžalovaný využije v prípravnom konaní spočiatku právo nevypovedať, prípadne poprieť trestnú činnosť, čo nemôže byť hodnotené v jeho neprospech. Krajský súd ďalej konštatuje, že poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. l/ a § 36 písm. n/ Tr. zák. môžu byť priznané a zohľadnené kumulatívne.

Z priťažujúcich okolností krajský súd zistil, že súd I. stupňa správne vzhliadol u obžalovaného priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/ Tr. zák., keďže sa v minulosti opakovane dopúšťal protiprávnej trestnej činnosti najmä majetkového charakteru, pričom predmetný skutok spáchal v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu postupne uložených trestov odňatia slobody a súčasne iba pol roka potom, ako bol dňa 22.11.2016 prepustený z výkonu trestu odňatia pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák.

S poukazom na vyššie uvedené pochybenie súdu I. stupňa, ktorý neprihliadol na všetky potrebné okolnosti dôležité pre rozhodnutie, čím súčasne došlo k porušeniu Trestného zákona, zrušil krajský súd napadnutý rozsudok vo výroku o treste podľa § 321 ods. 1 písm. b/, písm. d/, ods. 2 Tr. por. a sám vo veci rozhodol tak, že obžalovanému uložil primeraný trest.

Pri rozhodovaní o treste vychádzal odvolací súd zo základných zásad pre ukladanie trestov uvedených v § 34 ods. 1 až 4 Tr. zák., podľa ktorých trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, a aby trest zároveň vyjadril morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Súčasne pri určovaní druhu trestu a jeho výmery odvolací súd prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd zistil u obžalovaného dve poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. l/, písm. n/ Tr. zák., jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/ Tr. zák. a keďže pomer poľahčujúcich okolností prevažoval nad priťažujúcimi okolnosťami, odvolací súd ukladal obžalovanému, zohľadniac ustanovenie § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., trest po úprave základnej trestnej sadzby vo výmere 0 až 1 rok, jej znížením o jednu tretinu, na trestnú sadzbu 0 až 8 mesiacov.

Keďže obžalovaný spáchal skutok, pre ktorý je v prejednávanej veci trestne stíhaný, s odstupom času iba niekoľkých mesiacov potom, ako bol za rovnaký trestný čin prepustený z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý neviedol k jeho náprave, vymeral mu krajský súd trest pri hornej hranici upravenej trestnej sadzby v trvaní 7 mesiacov, ktorý mu oproti súdu I. stupňa znížil po zistení ďalšej poľahčujúcej okolnosti.

Je potrebné uviesť, že krajský súd pri ukladaní trestu obžalovanému upriamil pozornosť na to, že sa jednalo o násilnú trestnú činnosť ako i na osobné pomery obžalovaného, ktorý už bol v minulosti 7-krát trestne stíhaný za protiprávnu činnosť. Poukazujúc na tieto skutočnosti krajský súd zistil, že mu nie je možné ukladať trest pri spodnej hranici trestnej sadzby a prihliadnuc na skutočnosť, že skutok spáchal v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu postupne uložených trestov za iné trestné činy a ustanovenie § 49 ods. 2 Tr. zák., mu nemohol byť uložený ani podmienečný trest odňatia slobody.

Napriek tomu, že podľa § 34 ods. 3 Tr. zák. trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby, aj páchateľ si musí uvedomiť dôsledky svojho správania. Preto nadriadený súd, napriek námietkam zo strany obžalovaného, že sa zamestná a bude sa starať o svoju maloletú dcéru, nepovažoval za primerané a ani možné uložiť mu trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu.

Obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, pretože bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu pre úmyselný trestný čin.

Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov podľa § 321 ods. 1 písm. b/, písm. d/, ods. 2 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a rozhodol vo veci sám tak, ako to vyplýva z výroku tohto rozsudku, keďže boli splnené zákonné podmienky v zmysle § 322 ods. 3 Tr. por.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.