Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Sa/4/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd, v konaní pred sudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou, v právnej veci žalobcu: I.. L. A., nar. X. T. XXXX, trvale bytom W. XXXX/XX, XXX XX Q. Q., v konaní zastúpeného JUDr. Zuzanou Oravcovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom v Banskej Bystrici, Skuteckého ul. č. 12, proti žalovanému: Generálnemu riaditeľovi Sociálnej poisťovne, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava 1, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X z 30. novembra 2016 takto

rozhodol:

Rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X z 30. novembra 2016 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne ústredie so sídlom v Bratislave č. XXX XXX XXXX X z 10. augusta 2016 z r u š u j e a vec v r a c i a prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. II. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi dôvodne vynaložené trovy konania a zaplatiť ich v lehote 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška. III. Výška trov konania bude určená samostatným rozhodnutím, ktoré po právoplatnosti tohto rozhodnutia vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

Rozhodnutím Sociálnej poisťovne ústredie z 10. augusta 2016 (prvostupňový orgán verejnej správy) bol žalobcovi podľa § 73, § 112 ods. 4 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len ZoSP) zvýšený invalidný dôchodok od 11. júla 2016 na 378,- EUR mesačne.

2. V odôvodnení rozhodnutia bolo uvedené, že posudkovým lekárom sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne so sídlom v Banskej Bystrici bol pri kontrolnej lekárskej prehliadke realizovanej 11. júla 2016 posudzovaný dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav žalobcu a pokles jeho pracovnej schopnosti so záverom, že dňom 11. júla 2016 došlo k zvýšeniu miery poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 55 %, oproti 2 6 S a / 4 / 2 0 1 7 - 2 -

pôvodne, pri vzniku invalidity priznanej miere poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá bola 50 %, čo bolo dôvodom na zvýšenie sumy jeho invalidného dôchodku.

3. Nárok na invalidný dôchodok mu vznikol dňom 5. septembra 2011 a v rozhodnutí č. XXX XXX XXXX zo 7. mája 2012 o priznaní invalidného dôchodku bol vysvetlený spôsob výpočtu hodnoty priemerného osobného mzdového bodu žalobcu a obdobia jeho dôchodkového poistenia s tým, že hodnota priemerného osobného mzdového bodu bola 1,3692 a zistené obdobie dôchodkového poistenia spolu s pripočítaným obdobím činilo 16 621 dní.

4. Sumu zvýšeného invalidného dôchodku určil ako súčin jeho priemerného osobného mzdového bodu (1,3692), obdobia dôchodkového poistenia, získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok s pripočítaním obdobia od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku (16 621 dní, tj. 45,5370 rokov) aktuálneho percentuálneho poklesu jeho pracovnej schopnosti (55 %) a aktuálnej dôchodkovej hodnoty platnej k 11. júlu 2016 a určenej zákonom (10,9930 EUR), tj. vo výške 377,- EUR mesačne, ku ktorej pripočítal valorizačné zvýšenie patriace k doposiaľ vyplácanému invalidnému dôchodku vo výške 1,- EUR, na priznanú sumu 378,- EUR mesačne. Súčasťou odôvodnenia rozhodnutia bol odborný posudok o invalidite žalobcu z 11. júla 2016.

5. Uviedol, že uvedeným rozhodnutím realizoval rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 1So 145/2014 z 24. mája 2016.

6. Žalobca sa voči prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy odvolal a žiadal, aby ho druhostupňový orgán verejnej správy - generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne v zmysle § 215 ods. 4 ZoSP zmenil a rozhodol o zvýšení jeho invalidného dôchodku na základe vyššej percentuálnej miery jeho zníženej pracovnej schopnosti, než aká bola odborným posudkom stanovená, resp. napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu verejnej správy na nové prejednanie a rozhodnutie.

7. Namietal nedoručenie napadnutého rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy jemu ani jeho právnemu zástupcovi do vlastných rúk, nesprávnosť skutkových zistení, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia a nesprávnu aplikáciu ustanovení ZoSP a jeho príloh na existujúci skutkový stav veci, týkajúci sa jeho zdravotného stavu.

8. Uviedol, že jeho, posudkovým lekárom označené, rozhodujúce zdravotné postihnutie - ochorenie pečene zodpovedá ťažkému funkčnému postihnutiu a nie stredne ťažkému, ako to bolo konštatované posudkovým lekárom, čo bolo preukázané všetkými lekárskymi nálezmi, nachádzajúcimi sa v jeho zdravotnej dokumentácii i najnovším oznámením Fakultnej nemocnice s poliklinikou F.D. Roosevelta zo 7. septembra 2016. Preto malo byť vo vzťahu k priznanej percentuálnej miere jeho zníženej pracovnej schopnosti zhodnotené v zmysle prílohy č. 4 k ZoSP podľa kapitoly X., odd. D, bodu 1, písm. c) s tým, že navyše podľa predložených lekárskych nálezov boli uňho pri tomto zdravotnom postihnutí zistené presahy do klasifikácie podľa kapitoly X., odd. D, bodu 1, písm. d) cit. prílohy, keďže boli uňho zistené pažerákové varixy. Nesprávne bolo toto ochorenie zhodnotené podľa kapitoly X., odd. D, bodu 1, písm. b) cit. prílohy ako ochorenie pečene stredne ťažkého stupňa s nezmenenou 50 % mierou jeho zníženej pracovnej schopnosti od 5. decembra 2011 do 11. júna 2016. 2 6 S a / 4 / 2 0 1 7 - 3 -

9. Za nesprávnu považoval aj zmenu v označení jeho rozhodujúceho zdravotného postihnutia posudkovým lekárom sociálneho poistenia od 11. júla 2016, keď od uvedeného dňa považoval za jeho rozhodujúce zdravotné postihnutie chorobu podporného a pohybového aparátu v zmysle kapitoly XV., odd. G, pol. 44.2 písm. a) prílohy č. 4 k ZoSP - obojstranná totálna endoprotéza bez funkčného obmedzenia s priznaním 45 % miery jeho zníženej pracovnej schopnosti s navýšením o 10 % pre ochorenie pečene. Tvrdil, že naďalej je uňho rozhodujúcim zdravotným postihnutím ochorenie pečene a nie ochorenie podporného a pohybového aparátu a navyše, pri ochorení podporného a pohybového aparátu - stav po totálnej endoprotéze, ktorú podstúpil len v marci 2016 nesprávne zhodnotil ako stav bez funkčného obmedzenia s priznaním 45 % miery jeho zníženej pracovnej schopnosti, tj. na dolnej hranici možného percentuálneho rozpätia.

10. Na základe podaného odvolania preskúmal prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy v súlade s ust. § 218 ods. 1 ZoSP generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne (§ 215 ods. 4 ZoSP) a rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z 30. novembra 2016 odvolanie žalobcu zamietol v celom rozsahu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy.

11. Zopakoval priebeh prvostupňového administratívneho konania, obsah podaného odvolania, citoval zákonné ustanovenia § 153 ods. 5, § 71 ods. 1-9 ZoSP a konštatoval, že žalobca v odvolacom konaní nepredložil dôkazy, ktorými by spochybnil správnosť posúdenia jeho zdravotného stavu, pretože

na základe podaného odvolania bol jeho zdravotný stav opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne so sídlom v Banskej Bystrici 9. novembra 2016 s nezmeneným posudkovým záverom. Následne bol jeho zdravotný stav posudzovaný aj posudkovým lekárom ústredia Sociálnej poisťovne, ktorý v posudku z 29. novembra 2016 zopakoval posudkové závery prvoposudzovateľa.

12. Pre posúdenie zdravotného stavu žalobcu boli zohľadnené početné odborné lekárske nálezy z priebehu rokov 2010 - 2016 (konkrétne uvedené v 4. ods. štvrtej strany rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne z 30. novembra 2016) a na ich základe posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne po vykonaní aj vlastného klinického vyšetrenia žalobcu v posudku konštatoval, že žalobca bol od roku 2002 dispenzarizovaný pre zmeny v krvnom obraze v zmysle poruchy krvotvorby červených krviniek a krvných doštičiek, ktoré boli spočiatku hodnotené ako zmeny spôsobené vplyvom toxického poškodenia etylu. V roku 2010 bol komplexne vyšetrený pre bolesti kĺbov, systémové ochorenie nebolo potvrdené. Zároveň mal v uvedenom roku mierne zvýšené hodnoty pečeňových enzýmov a mierne poruchy krvácania s ľahkým poklesom krvných doštičiek, zistené boli vysoké hladiny feritínu, preto mal indikované ďalšie vyšetrenia. Diagnostickým doriešením a genetickým vyšetrením bola u žalobcu zistená hemochromatóza s cirhózou pečene, s malými počínajúcimi pažerákovými varixami (gastroenterologické vyšetrenie z 8. marca 2011). Sonografickým vyšetrením bola popísaná počínajúca cirhóza pečene, poruchy prietoku portálnou žilou neboli potvrdené. CT vyšetrenie nepopísalo cirhotickú prestavbu pečeňového parenchýmu s jeho deštrukciou a poruchou cievnej architektúry. V roku 2013 bolo sonografickým vyšetrením popísané stukovatenie pečene, gastroenterológ ochorenie pečene hodnotil ako hepatomegáliu s mikronodulárnou prestavbou, s počínajúcou cirhózou podľa klasifikácie Child

- Pugh ako ľahké postihnutie, bez prejavov pečeňovej nedostatočnosti. Uviedol, že cirhóza pečene je morfologický obraz štruktúry pečeňového tkaniva, ktoré je zmenené chorobou bez ohľadu na jej funkciu, podľa ZoSP sa však hodnotí porucha funkcie jednotlivých orgánov a nie morfologický obraz, preto sa porucha funkcie pečene hodnotí podľa zvýšených pečeňových enzýmov, zvýšeného celkového bilirubínu, celkovej hladiny bielkovín a albumínu. U žalobcu 2 6 S a / 4 / 2 0 1 7 - 4 -

podľa laboratórnych nálezov produkcia bielkovín pečeňou je zachovaná, nemá prejavy poruchy zrážanlivosti krvi ani zvýšenej krvácavosti. V klinickom obraze neboli popísané prejavy cirhózy pečene (strata ochlpenia na hrudníku a podpazuší, gynekomastia, caput medusae, ascites, úbytok svalovej hmoty na horných a dolných končatinách). Boli zistené drobné varixy v pažeráku, ascites potvrdený nebol. Uvedený stav je dokumentovaný už vyšetreniami z roku 2013. Konštatoval, že na základe poruchy funkcie pečene nie je možné hodnotiť cirhózu pečene ako ťažkého, ale len ako stredne ťažkého stupňa, čomu zodpovedá max. 40 % pokles pracovnej schopnosti poistenca, ktorý bol navýšený o 10 % pre ostatné postihnutia - generalizovanú polyartropatiu. Celkovú mieru poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť určil od 5. septembra 2011 50 % - ami (ochorenie tráviacej sústavy, choroby pečene stredne ťažkého stupňa v zmysle kapitoly X., odd. D, pol. 1, písm. b) prílohy č. 4 k ZoSP - 40 % a 10% navýšenie pre ochorenie podporného a pohybového aparátu v zmysle kapitoly XV., odd. A, pol. 1, písm. b) cit. prílohy - artropatie a iné choroby kĺbov - dlhotrvajúce neprogredujúce formy, občas recidivujúce, s poruchou funkcie - obmedzením funkcie kĺbu o 1/3, so subjektívnymi ťažkosťami, stacionárnym röntgenologickým nálezom, prípadne dôkazom laboratórnych pozitívnych zápalových parametrov, s postihnutím 1 alebo viacerých kĺbov, s výrazným obmedzením výkonnosti organizmu). Takto zhodnotil pokles pracovnej schopnosti žalobcu v období od 5. septembra 2011 do 10. júla 2016. Dňom 11. júla 2016 konštatoval 55 % pokles pracovnej schopnosti žalobcu so zmenou v označení jeho rozhodujúceho zdravotného postihnutia. Uviedol, že od roku 2011 došlo u žalobcu postupne k progresii bolestí v oboch kolenných kĺboch, ktoré sa zvýrazňovali po záťaži, v noci, preto mu bola odporučená totálna endoprotéza najskôr pravého kolenného kĺbu (v roku 2015) a neskôr aj ľavého kolenného kĺbu (v marci 2016). Pooperačný priebeh označil za primeraný, s primeranou funkciou v oboch kolenných kĺboch. Pre stav po obojstrannej totálnej endoprotéze označil od 11. júla 2016 za rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu ochorenie podporného a pohybového aparátu, postihnutie končatín, obojstrannú totálnu endoprotézu bez funkčného obmedzenia pohybu v zmysle kapitoly XV., odd. G, pol. 44.2, písm. a) prílohy č. 4 k ZoSP a z možného percentuálneho rozpätia 45 -55 % priznal žalobcovi pri tomto rozhodujúcom zdravotnom postihnutí 45 % pokles pracovnej schopnosti, s ohľadom na primeraný funkčný nález, dosiahnuté vzdelanie žalobcu a prácu, ktorú aktuálne vykonáva. Pre ostatné

ochorenia (hemochromatózu, cirhózu pečene, vysoký krvný tlak, cukrovku) navýšil mieru poklesu jeho pracovnej schopnosti o ďalších 10 %, na celkových 55 %.

13. Po citácii zákonného ust. § 73 ods. 2 ZoSP považoval za správny aj spôsob výpočtu zvýšenej sumy invalidného dôchodku.

14. Správnou žalobou, doručenou tunajšiemu správnemu súdu 9. februára 2017 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného a žiadal, aby ho krajský súd spolu s prvostupňovým rozhodnutím orgánu verejnej správy zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. c), f) a g) Správneho súdneho poriadku a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Uplatnil si právo na náhradu trov konania.

15. Namietal, že už konaním prvostupňového orgánu verejnej správy došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia (§ 191 ods. 1 písm. g) SSP), pretože prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy nebolo jemu ani jeho právnemu zástupcovi nikdy doručené do vlastných rúk, hoci má správny orgán povinnosť doručiť rozhodnutie do vlastných rúk a nesprávne právne posúdenie veci (§ 191 ods. 1 písm. c) SSP) spočívajúce v tom, že jeho rozhodujúce zdravotné postihnutie - ochorenie pečene nebolo zhodnotené podľa prílohy č. 4 k ZoSP v rámci kapitoly X., odd. D, pol. 1 písm. c), ale podľa písm. b), 2 6 S a / 4 / 2 0 1 7 - 5 -

v ktorom je hodnotené ochorenie pečene stredne ťažkého stupňa napriek tomu, že trpí chorobou pečene s ťažkým funkčným postihnutím a v tejto súvislosti poukázal na lekársku správu - epikrízu z Fakultnej nemocnice s poliklinikou F. D. Roosevelta zo 7. februára 2017, z ktorej vyplynulo, že žalobca je na gastroenterologickej ambulancii sledovaný pre hereditárnu hemochromatózu geneticky potvrdenú, s ťažkým ireverzibilným funkčným postihnutím heparu - cirhózou heparu s prejavmi portálnej hypertenzie (pažerákové varixy), s predpokladom progresie ochorenia napriek terapii, aktuálne v štádiu cirhózy Child - Pugh A. Ochorenie pečene popísal ako ťažké, pretože dosiahlo štádium cirhózy s prítomnými prejavmi portálnej hypertenzie. Z uvedeného žalobca tiež vyvodil, že trpí ťažkým funkčným ochorením pečene, ktoré presahuje do klasifikácie podľa kapitoly X., odd. D, pol. 1, písm. d) prílohy č. 4 k ZoSP vzhľadom k tomu, že sa uňho objavujú pažerákové varixy. Zdôraznil, že ochorenie pečene má chronický charakter, efekt liečby je minimálny, stav nezvratný s nepriaznivou prognózou. Okrem uvedeného trpí aj ochorením podporného a pohybového aparátu, pretože hemochromatóza, ktorou trpí, spôsobuje vysychanie maziva v kĺboch, preto sa musel podrobiť totálnej endoprotéze oboch kolenných kĺbov. Napriek uvedenému považoval za nesprávne označenie jeho rozhodujúceho zdravotného postihnutia od 11. júla 2016 a to stav po obojstrannej totálnej endoprotéze bez funkčného obmedzenia v zmysle kapitoly XV., odd. G, pol. 44.2, písm. a) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a tvrdil, že naďalej je jeho rozhodujúcim zdravotným postihnutím ochorenie pečene a nie ochorenie podporného a pohybového aparátu. 16. S ohľadom na objektívnymi lekárskymi nálezmi preukázaný stav jeho zdravotných ťažkostí považoval aplikáciu zákonných ZoSP a jeho prílohy č. 4 za nesprávnu. Namietal tiež relevanciu argumentácie správneho orgánu, že pri dosiahnutom vysokoškolskom vzdelaní zodpovedá pokles jeho pracovnej schopnosti pre ochorenie podporného a pohybového aparátu dolnej hranici možného percentuálneho rozpätia 45 %, pretože zdravotný stav ktoréhokoľvek pacienta nie je ovplyvnený jeho dosiahnutým vzdelaním a ani pri označení tohto zdravotného postihnutia (ochorenie podporného a pohybového aparátu) za rozhodujúce nemal byť pokles jeho pracovnej schopnosti vyjadrený na dolnej hranici možného percentuálneho rozpätia, pretože stav po vykonanej obojstrannej endoprotéze nebol bez funkčného obmedzenia. Zdôraznil, že mazivo mu vysychá aj v členkových kĺboch, ktoré nie je možné operovať, prejavom uvedeného sú opuchy členkov a silné bolesti, preto na prepravu musí používať motorové vozidlo a pri chôdzi barlu. Z uvedeného vyvodil, že skutkový stav veci, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia bol v rozpore s administratívnymi spismi (§ 191 ods. 1 písm. f) SSP). 17. Žalobca poukázal aj na predchádzajúce rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 1So 145/2014 z 24. mája 2016, v ktorom bolo konštatované, že vzhľadom na predložené lekárske správy s konštatovaným ťažkým funkčným ochorením pečene nebolo zistenie zdravotného stavu žalobcu zo strany Sociálnej poisťovne dostatočné. Napriek uvedenému a predloženým lekárskym správam a nálezom posudkoví lekári sociálneho poistenia vyhodnotili jeho zdravotný stav rovnako, preto žiadal,

aby správny súd v rozhodnutí odporučil posudzovanie jeho zdravotného stavu posudkovými lekármi z iného okresu a navrhol tiež výsluch jeho ošetrujúceho gastroenterológa, L.. T. Q.. 18. Žalovaný v replike navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť podľa § 190 SSP. Zopakoval priebeh administratívneho konania, poukázal na závery posudkov posudkových lekárov a konštatoval, že žalobca neuviedol žiadne také skutočnosti, ktoré by spochybnili úplnosť, objektivitu a presvedčivosť posudkov posudkových lekárov a preto jeho pochybnosti o tom, že jeho zdravotný stav nebol v konaní správne posúdený považoval za neodôvodnené, 2 6 S a / 4 / 2 0 1 7 - 6 -

vyvolané len jeho subjektívnym presvedčením. Všetky skutkové okolnosti, týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia žalobcu považoval za dostatočne ozrejmené posudkami posudkových lekárov sociálneho poistenia, ktoré považoval za úplné a dostatočne podložené výsledkami z odborných vyšetrení. 19. K prvej žalobnej námietke žalobcu s poukazom na ust. § 212 ods. 3 ZoSP uviedol, že nemá oporu v zákone, pretože rozhodnutia, týkajúce sa zvýšenia invalidného dôchodku nemá správny orgán povinnosť doručovať účastníkovi konania do vlastných rúk. Namietanú zmenu určeného rozhodujúceho zdravotného postihnutia žalobcu od 11. júla 2016 odôvodnil možnosťou vyššieho percentuálneho zhodnotenia zníženej pracovnej schopnosti poistenca pre stav po obojstrannej totálnej endoprotéze kolien v porovnaní s ochorením pečene stredne ťažkého stupňa. 20. Žalobca v podanej duplike považoval argumentáciu žalovaného o neexistencii zákonnej povinnosti doručovať rozhodnutie o zvýšení sumy invalidného dôchodku do vlastných rúk za nesprávnu, pretože bez preukázania okamihu doručenia nie je možné posúdiť, či bola u žalobcu zachovaná lehota na podanie odvolania. Vo vzťahu k tvrdeniu žalovaného, že pre posúdenie zdravotného stavu poistenca a stanovenie miery poklesu jeho pracovnej schopnosti sú potrebné lekárske znalosti a je zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia uviedol, že posudkoví lekári sú zamestnancami Sociálnej poisťovne a nie sú neomylní, preto, za účelom nápravy chybných rozhodnutí Sociálnej poisťovne a nesprávnych posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia zákon predpokladá podanie správnej žaloby na preskúmanie správnosti a zákonnosti rozhodnutí. Argumentáciu žalovaného, ktorý označil priznaný percentuálny pokles pracovnej schopnosti žalobcovi za súvisiaci s jeho vzdelaním a prácou, ktorú vykonáva, považoval za rozpornú so zákonom, pretože ZoSP vzdelanie ako hodnotiace kritérium pri určovaní miery poklesu pracovnej schopnosti poistenca neuvádza a choroba postihuje ľudí bez ohľadu na ich vzdelanie, či pracovné zaradenie, preto rozhodnutie žalovaného založené na uvedenej argumentácii považoval za diskriminačné, nerešpektujúce zákonom stanovené kritériá. Zdôraznil, že pokiaľ by bol jeho zdravotný stav žalovaným posúdený správne, pri rešpektovaní zákonných kritérií, mal by nárok na vyššie percentuálne zhodnotenie zníženej pracovnej schopnosti už od 5. septembra 2011. Zotrval na žalobnom petite. 21. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť orgánov verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu, ale len preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda posúdiť, či príslušné orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok, vymedzených žalobou, rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu je posudzovať, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho vydaniu rozhodnutia (porovnaj závery Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo 32/2014). 22. Žaloba žalobcu je osobitným druhom správnej žaloby, a to žalobou v sociálnych veciach, ktorá je upravená v tretej časti Správneho súdneho poriadku. K správnym žalobám fyzických osôb v sociálnych veciach pristupujú správne súdy v zásade neformálne. Podľa § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Výnimky z tohto všeobecného pravidla sú vymedzené v § 134 ods. 2 SSP. 2 6 S a / 4 / 2 0 1 7 - 7 -

Medzi tieto výnimky patrí aj správna žaloba v sociálnych veciach podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, ak je žalobcom fyzická osoba. Uvedené je jednoznačne upravené aj v ustanovení § 203 ods. 2 SSP, v zmysle ktorého pri správnej žalobe fyzickej osoby (pozn. správnej žaloby v sociálnych veciach) nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. Vychádzajúc z uvedeného, správny súd preskúmaval rozhodnutie žalovaného a postup, ktorý mu predchádzal (vrátane prvostupňového rozhodnutia), nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale komplexne v celom rozsahu.

23. Na prejednanie veci nariadil správny súd pojednávanie v súlade s ust. § 107 ods. 1 písm. a) SSP na 28. februára 2018. 24. Žalobca na pojednávaní zotrval na podanej žalobe, žalobnom petite i žalobných dôvodoch. Konkretizoval obmedzenia, ktoré vyplývajú z jeho zdravotného postihnutia s tým, že mu zamestnávateľ umožnil pracovať spôsobom, aký zvláda, preto napriek jeho dôchodkovému veku naďalej pracuje na plný pracovný úväzok. Dal správnemu súdu na zváženie možnosť využitia zákonného ustanovenia § 204 SSP a to nariadenie znaleckého dokazovania na riadne zistenie skutkového stavu veci ohľadom jeho zdravotných ťažkostí a uplatnil si právo na náhradu trov konania. 25. Poverená zástupkyňa žalovaného navrhla žalobu zamietnuť ako nedôvodnú, pridržiavajúc sa obsahu podanej repliky. 26. Správny súd preskúmal rozhodnutie žalovaného o odvolaní žalobcu ako aj prvostupňové rozhodnutie vrátane postupu orgánu verejnej správy a to v celom rozsahu, v súlade s ust. § 203 ods. 2 SSP, a dospel k záveru, že správna žaloba bola podaná dôvodne, pretože skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu a v konaní došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, preto rozhodnutie žalovaného ako i prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. f) a g) SSP a podľa ods. 4 vrátil vec prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. 27. Podľa § 71 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z.; pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. 28. Podľa § 71 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z.; miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. 29. Podľa § 71 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z.; miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. 2 6 S a / 4 / 2 0 1 7 - 8 -

30. Podľa § 71 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z.; jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. 31. Podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z.; mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. 32. Podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z.; lekársku posudkovú činnosť podľa ods. 1 (lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia) vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) a podľa ods. 2 písm. b) aj určený zamestnanec Sociálnej poisťovne za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného. 33. V konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného o dávkach sociálneho poistenia, v rámci ktorých sa rozhoduje o invalidnom dôchodku (§ 13 ods. 2 písm. b) bod 1. ZoSP) je nevyhnutnou požiadavkou dôsledné objasnenie zdravotného stavu žiadateľa o dávku z hľadiska zachovania miery jeho pracovnej spôsobilosti. Dokazovanie v tomto smere sa vykonáva podľa § 196 a nasl. ZoSP, pričom jednými z dôkazov sú aj odborné posudky vydané v rámci lekárskej posudkovej činnosti dôchodkového poistenia, ktorá zahŕňa aj posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (§ 153 ods. 3 písm. a) ZoSP). 34. Súdy v rámci správneho súdnictva nemajú oprávnenie na to, aby vyslovovali záver o tom, či ide o invalidnú osobu, ani nevyslovujú odborný záver ohľadom medicínskych otázok. Posudzujú len to, či posudky ako podklad rozhodnutia o nároku na invalidný dôchodok sú úplné, objektívne, logické a presvedčivé, a či ich závery nie sú v rozpore s nálezmi odborných lekárskych vyšetrení (rozhodnutie NS SR sp. zn. 9Sžso/16/2014 zo dňa 28.10.2015). 35. V intenciách vyššie vysloveného právneho názoru Najvyššieho súdu, správny súd posudzoval závery v lekárskych posudkoch posudkových lekárov sociálneho poistenia jednotlivých organizačných zložiek

Sociálnej poisťovne, ktoré boli podkladom prvostupňového rozhodnutia a rozhodnutia žalovaného o odvolaní. Podľa § 135 ods. 1, 2 SSP je pre správny súd rozhodujúci stav v čase, kedy bolo právoplatné rozhodnutie orgánu verejnej správy, t.j. 09.12.2016. 36. Podľa § 184 ods. 1 ZoSP dávkové konanie sa začína ak tento zákon neustanovuje inak, na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby, ktorá si uplatnila nárok na dávku a nárok na výplatu dávky. 37. Podľa § 179 ods. 1 písm. a) bod 1 ZoSP do pôsobnosti ústredia patrí rozhodovať v prvom stupni o dôchodkových dávkach. 38. Podľa § 185 ods. 1 ZoSP za deň začatia konania sa považuje deň, keď bola žiadosť doručená príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne. Za deň začatia konania 2 6 S a / 4 / 2 0 1 7 - 9 -

o dôchodkových dávkach a úrazových dávkach sa považuje aj deň spísania žiadosti o dávku pobočkou. 39. Odvolacím orgánom proti rozhodnutiu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne je podľa § 215 ods. 4 ZoSP generálny riaditeľ. 40. Podľa § 218 ods. 1, 2 ZoSP odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni. Ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. 41. Podľa § 112 ods. 4 ZoSP dávka sa vypláca sa vypláca vo vyššej sume, ak sa zmenia skutočnosti, rozhodujúce na nárok na výplatu dávky. 42. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že žalobca požiadal prvostupňový orgán verejnej správy o priznanie invalidného dôchodku od 5. decembra 2011 žiadosťou z toho istého dňa. O jeho žiadosti bolo rozhodnuté ústredím Sociálnej poisťovne z 20. apríla 2012 v znení jeho zmeny rozhodnutím č. XXX XXX XXXX zo 7. mája 2012. Podľa § 70 ods. 1 a § 82 ZoSp bol žalobcovi od 5. septembra 2011 priznaný invalidný dôchodok vo výške 304,- EUR mesačne, zvýšený od 1. januára 2012 na základe zákonnej valorizácie na 314,10 EUR mesačne s tým, že podkladom pre rozhodnutie bola lekárska správa posudkového lekára pobočky Sociálnej poisťovne so sídlom v Banskej Bystrici zo 4. apríla 2012, ktorou bol konštatovaný vznik invalidity žalobcu dňom 5. septembra 2011 s 50 % poklesom jeho pracovnej schopnosti (40 % pre ochorenie pečene stredne ťažkého stupňa v zmysle kapitoly X., odd. D, pol. 1, písm. b) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení s 10% navýšením pre ochorenie podporného a pohybového aparátu v zmysle kapitoly XV., odd. A, pol. 1, písm. b) cit. prílohy). 43. Na základe podaného odvolania bolo označené rozhodnutie predmetom preskúmania Krajským súdom v Banskej Bystrici, ktorý napadnuté rozhodnutie v znení jeho zmeny svojím rozsudkom č. 26Sd/2/2012-53 zo 17. januára 2013 potvrdil ako vecne správne. Už v tom čase bola medzi žalobcom a Sociálnou poisťovňou, ústredím, sporná priznaná percentuálna miera jeho zníženej pracovnej schopnosti, keď tvrdil, že jeho rozhodujúce zdravotné postihnutie, ochorenie pečene, malo byť zhodnotené podľa kapitoly X., odd. D, bodu 1, písm. c) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení ako ťažké ochorenie a nie podľa písm. b) cit. prílohy ako stredne ťažké ochorenie pečene. Krajský súd považoval priznanú percentuálnu mieru zníženej pracovnej schopnosti žalobcu za správnu s ohľadom na posudkové kritériá uvedené v prílohe č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a preukázané funkčné štádium poškodenia jeho pečene, ktoré bolo potvrdené odborným gastroenterologickým nálezom. Považoval za správne zaradenie tohto rozhodujúceho zdravotného postihnutia žalobcu v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení pod kapitolu X., odd. D, pol. 1, písm. b) s priznaním poklesu jeho pracovnej schopnosti na hornej hranici možného percentuálneho rozpätia. Námietku žalobcu, týkajúcu sa nesprávneho zaradenia jeho rozhodujúceho zdravotného postihnutia nepovažoval za dôvodnú na základe odborných vecných argumentov posudkového lekára ústredia Sociálnej poisťovne, ktoré boli podložené odbornými gastroenterologickými nálezmi a posudkovými kritériami. Za správny považoval aj výpočet sumy priznanej dôchodkovej dávky z hľadiska zisteného obdobia dôchodkového poistenia žalobcu, zisteného priemerného osobného mzdového bodu, uplatnenej aktuálnej dôchodkovej hodnoty platnej ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok a samotného matematického výpočtu pri určení jeho výšky. 2 6 S a / 4 / 2 0 1 7 - 10 -

44. Rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 1So 145/2014 z 24. mája 2016 bol označený rozsudok krajského súdu zmenený tak, že rozhodnutie Sociálnej poisťovne ústredie č. XXX XXX XXXX X z 27. apríla 2012 v znení rozhodnutia totožného čísla zo 7. mája 2012 bolo zrušené a vec bola vrátená označenému orgánu na ďalšie konanie. Zrušené bolo aj rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX 0 z 30. apríla 2012, ktoré krajský súd potvrdil a išlo o rozhodnutie Sociálnej poisťovne ústredie, ktorým v rámci autoremedúry zrušila svoje skôr vydané rozhodnutie, ktorým bola žiadosť žalobcu o priznanie invalidného dôchodku zamietnutá.

45. Zaoberal sa podstatnou námietkou žalobcu a síce jeho tvrdením o takom zhoršení jeho zdravotného stavu už ku dňu podania žiadosti o invalidný dôchodok, ktorý mu neumožňuje vykonávať akúkoľvek zárobkovú činnosť, pričom sa jeho zdravotný stav neustále zhoršuje, trpí bolesťami. Tvrdil, že vec bola nesprávne právne posúdená, pretože jeho rozhodujúce zdravotné postihnutie - ochorenie pečene (spôsobené geneticky podmienenou hemochromatózou, tj. nadmerným prebytkom železa v krvi) malo byť zhodnotené podľa kapitoly X., odd. D, bodu 1, písm. c) a nie podľa písm. b) v rámci prílohy č. 4 k ZoSP, pretože jeho ochorenie pečene je ťažkého stupňa a nie stredne ťažkého stupňa ako bolo v konaní konštatované. Svoje tvrdenia podložil lekárskymi správami, najmä oznámením Fakultnej nemocnice s poliklinikou F. D. Roosevelta č. 1740/2014-LPS z 22. septembra 2014, v ktorom bolo konštatované, že u neho ide o tretie - ťažké štádium ochorenia pečene, tj. cirhózu s prítomnosťou prejavov portálnej hypertenzie (pažerákové varixy), ktoré diagnózu cirhózy heparu potvrdzujú a poukazujú na významne znížený predpoklad prežívania pacienta. 46. S ohľadom na uvedené považoval Najvyšší súd posudkové závery o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí žalobcu podľa kapitoly X., odd. D, pol. 1, písm. b) prílohy č. 4 k ZoSP (ochorenie pečene stredne ťažkého stupňa) za neúplné a predčasné, pretože nevychádzali z preverenia tvrdenia o dlhodobej neschopnosti žalobcu vykonávať akúkoľvek činnosť oproti bežnému človeku pre mimoriadne sťaženie v dôsledku následku ochorení, ktoré ho postihujú, najmä v súvislosti s jeho tvrdením, že jeho hlavné posudzované ochorenie hemochromatóza mu spôsobuje výrazné pracovné obmedzenia v tom zmysle, že stráca v prstoch cit, veci mu vypadávajú z rúk, pričom jeho pracovnou náplňou je oživovanie a výstupná kontrola elektrických rozvádzačov. Napriek tomu posudkový lekár v konaní uviedol, že pracovné zaradenie žalobcu je možné na pôvodnom pracovisku. Konštatoval, že lekárske správy posudkových lekárov sa dostatočne nevysporiadali ani s ďalšími ochoreniami žalobcu a to cukrovkou a tiež ťažkým anatomickým a funkčným postihnutím váhonosných kĺbov. Skutkový stav veci pre rozhodnutie o priznaní miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobcu nepovažoval za dostatočne zistený a preto vec vrátil ústrediu Sociálnej poisťovne na ďalšie konanie a to vykonanie dokazovania o zdravotnom stave žalobcu a dobe vzniku jeho invalidity. 47. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že o žiadosti žalobcu o priznanie invalidného dôchodku z 5. decembra 2011 nebolo doposiaľ právoplatne rozhodnuté, tzn., že mu doposiaľ nebol právoplatne priznaný invalidný dôchodok so záväzne určeným dátumom vzniku jeho invalidity, percentuálnou mierou jeho zníženej pracovnej schopnosti i priemerným osobným mzdovým bodom, ktorý sa od určeného dátumu vzniku invalidity odvíja. Z uvedeného vyplýva, že v preskúmavanom administratívnom konaní nemohlo byť rozhodované o zvýšení jeho invalidného dôchodku, pretože v zmysle § 112 ods. 4 ZoSP je predpokladom zmeny výšky vyplácanej dávky predovšetkým existencia právoplatného rozhodnutia o jej priznaní a následne zistená zmena v rozhodujúcich skutočnostiach. 2 6 S a / 4 / 2 0 1 7 - 11 -

48. Uvedeným postupom došlo v administratívnom konaní k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy (§ 184 ods. 1, § 185 ods. 1, § 179 ods. 1 písm. a) bod 1 ZoSP), ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia (§ 191 ods. 1 písm. g) SSP), pretože bez existencie právoplatného rozhodnutia o priznaní invalidného dôchodku (na základe podanej žiadosti) a určení jeho výšky nebolo možné rozhodnúť o jeho zvýšení. Ani výpočet sumy zvýšenej dôchodkovej dávky nebolo možné odvodiť od zisteného priemerného osobného mzdového bodu ku dňu vzniku invalidity žalobcu a zisteného obdobia jeho dôchodkového poistenia, ktoré boli obsahom rozhodnutia orgánu verejnej správy z 5. septembra 2011, pretože bolo v rámci príslušného procesného postupu zrušené. Uvedené bolo dôvodom na zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia i rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy. Žalovaný má povinnosť v zmysle § 218 ods. 1 ZoSP preskúmať napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu a prípadne zistené nedostatky odstrániť a ak sú na to dôvody má povinnosť odvolaním napadnuté rozhodnutie zmeniť alebo zrušiť. Pokiaľ považoval žalovaný žalobou napadnuté rozhodnutie napriek uvedenému podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy za správne, dopustil sa rovnakého porušenia a preto bolo jeho rozhodnutie, ktorým prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy potvrdil, nezákonné. 49. Ďalším dôvodom na zrušenie označených rozhodnutí bola skutočnosť, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia bol v rozpore s administratívnymi spismi, resp. v nich nemal oporu. 50. Uvedený zrušujúci dôvod sa prelína s vyššie uvedeným, keď správny orgán v preskúmavanom konaní vychádzal zo skutočnosti, že žalobcovi bol invalidný dôchodok priznaný právoplatným rozhodnutím, so záväzne zistenou hodnotou jeho priemerného osobného mzdového bodu a obdobia dôchodkového poistenia, čo z obsahu administratívneho spisu nevyplývalo. Súčasťou administratívneho spisu ani nebola kompletná zdravotná dokumentácia žalobcu, ktorá bola podkladom pre posúdenie jeho

zdravotného stavu. Napriek tomu, že podľa lekárskych správ posudkových lekárov aj podľa žalobou napadnutého rozhodnutia boli pri posudzovaní zdravotného stavu žalobcu zohľadnené odborné lekárske nálezy od roku 2010 do roku 2016, v administratívnom spise sa nachádzali len čiastkové odborné lekárske nálezy z roku 2016 (oznámenie FNsP F.D.R z 07.09.2016, lek. správa z hospitalizácie na ortopedickom oddelení z 31.03.2016, prep. správa z rehabilit. pobytu z 07.04.2016, ortop. nález z 02.08.2016, lek. správa z pracoviska NTS z 01.10.2016). To znamená, že skutkový stav, týkajúci sa zdravotného stavu žalobcu, jeho priebehu a závažnosti v súvislosti so zhodnotením jeho zníženej pracovnej schopnosti, na ktorý prvostupňový aj druhostupňový orgán verejnej správy poukázal, nebol podložený dôkazmi, tj. kompletnou zdravotnou dokumentáciou žalobcu. 51. Uvedený zákonný dôvod sa vzťahuje aj na posudkové vyhodnotenie ochorenia pečene žalobcu ako stredne ťažkého stupňa, keď z opakovane predkladaných odborných gastroenterologických nálezov i z oznámenia Fakultnej nemocnice s poliklinikou F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici zo 7. septembra 2016 vyplynulo, že u žalobcu ide o ťažké funkčné ochorenie pečene. 52. Z prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení kapitoly X., odd. D, pol. 1, písm. b) vyplýva, že pre ochorenie pečene stredne ťažkého stupňa možno pokles pracovnej schopnosti poistenca vyjadriť v rozpätí 30 - 40 %, pre ochorenie pečene ťažkého stupňa (písm. c) v rozpätí 60 - 70 % a pre ochorenie pečene so závažným portálnym hromadením krvi, pažerákovými varixami, opakovanými krvácavými stavmi ascitom, či známkami 2 6 S a / 4 / 2 0 1 7 - 12 -

encefalopatie (písm. d) v rozpätí 80 - 90 %. Zo všeobecného posudkového hľadiska vyplýva, že miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti sa určí podľa rozsahu funkčného postihnutia, stavu výživy a nutnosti dodržiavať diétny režim. Napriek existencii odborného nálezu, ktorý u žalobcu potvrdil ťažké funkčné ochorenie pečene, posudkoví lekári zotrvávajú na stanovisku, že ide o ochorenie pečene stredne ťažkého stupňa z hľadiska jeho funkčného postihnutia, pričom svoj záver opierajú o tvrdenie, že poškodenie tkaniva pečene až na úroveň cirhózy nevypovedá o jej funkcii a z hľadiska poruchy funkcie sú u žalobcu zistené len mierne zvýšené pečeňové enzýmy, s normálnou hladinou bielkovín a s ľahko zníženou hodnotou albumínu v krvi, bez narušenia produkcie faktorov zrážanlivosti krvi a bez prejavov krvácania. Možnou komplikáciou cirhózy pečene sú poruchy prietoku pečeňovou žilou, v dôsledku čoho vznikajú pažerákové varixy a hromadí sa tekutina v dutine brušnej, čo u žalobcu nebolo zistené, vyšetrením boli potvrdené len malé varixy. 53. Napriek uvedeným posudkovým dôvodom nie je možné bez ďalšieho považovať ochorenie pečene žalobcu z hľadiska funkčného postihnutia za stredne ťažké, pretože tento záver je v rozpore so záverom odborného ošetrujúceho lekára. Podľa ust. § 195 ods. 1 - 3, § 196 ods. 1 a 3 má organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupovať tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci a na ten účel má obstarať potrebné podklady na rozhodnutie, ktorými sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, čestné vyhlásenia, dôkazy a pri posudzovaní veci má objasňovať rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo v neprospech účastníka konania. Dôkazom je všetko čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických a právnických osôb. Aj s poukazom na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré bolo vyššie označené, nie je možné považovať závery posudkových lekárov o stredne ťažkom funkčnom postihnutí pečene žalobcu za úplné a správne, pretože existuje rozpor medzi ich závermi a závermi odborného lekára, ktorý nebol odstránený. Preto, za účelom odstránenia tohto rozporu mal, či už prvostupňový alebo druhostupňový orgán verejnej správy dôsledne postupovať podľa ust. § 195 ods. 1, 2, 3, § 196 ods. 1 ZoSP a podľa potreby nariadiť znalecké dokazovanie v zmysle § 196 ods. 3 ZoSP za účelom komplexného odborného zhodnotenia stupňa funkčného postihnutia pečene žalobcu. Súd nie je oprávnený odpovedať na medicínske otázky, preto pri rozporných záveroch jednotlivých dôkazov nemôže bez logických a presvedčivých dôvodov ( odborné medicínske posúdenie), ktorými bude uvedený rozpor odstránený, považovať za správny len jeden z nich. 54. Z vyššie uvedených skutkových a právnych dôvodov považoval správny súd podanú žalobu za dôvodnú a s ohľadom na zistené nedostatky v súlade s podaným návrhom zrušil druhostupňové i prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy a vec vrátil na ďalšie konanie prvostupňovému orgánu verejnej správy, pretože si taký postup zistené okolnosti vyžiadali. 55. V novom konaní bude povinnosťou prvostupňového orgánu verejnej správy rozhodnúť o podanej žiadosti žalobcu o priznanie invalidného dôchodku na základe úplne a správne zisteného skutočného stavu veci, týkajúceho sa stavu a závažnosti všetkých jeho zdravotných ťažkostí na základe dôkazov, ktoré budú obsahom administratívneho spisu a to aj v súvislosti s určením výšky dôchodkovej dávky,

ktorá musí byť podložená prvotnými evidenčnými podkladmi, tj. evidenčnými listami dôchodkového zabezpečenia/poistenia žalobcu, prípadne potvrdeniami o náhradných dobách. Vzhľadom na existujúci a namietaný rozpor v hodnotení závažnosti ochorenia pečene žalobcu správny orgán nariadi na odstránenie 2 6 S a / 4 / 2 0 1 7 - 13 -

tohto rozporu znalecké dokazovanie. Dátum vzniku invalidity žalobcu, označené rozhodujúce zdravotné postihnutie, prípadne jeho zmenu od vzniku jeho invalidity do rozhodnutia, priznaný percentuálny pokles pracovnej schopnosti žalobcu i výšku priznanej dôchodkovej dávky náležite odôvodní tak, ako mu to vyplýva z ust. § 209 ZoSP. 56. Žalobnú námietku žalobcu ohľadom povinnosti prvostupňového orgánu verejnej správy doručiť mu rozhodnutie o zvýšení dôchodkovej dávky do vlastných rúk nepovažoval správny súd za dôvodnú, vychádzajúc z ust. § 212 ods. 3 ZoSP, z ktorého a contrario vyplýva, že rozhodnutie o zvýšení dôchodkovej dávky sa do vlastných rúk nedoručuje. 57. Dôvodná nebola ani žalobná námietka, týkajúca sa argumentácie žalovaného pre zhodnotenie zníženej pracovnej schopnosti žalobcu dosiahnutým vzdelaním a vykonávanou prácou, pretože tieto hodnotiace kritériá vyplývajú z ust. §-u 71 ods.3,8 ZoSP a súvisia s hodnotením poklesu pracovnej schopnosti poistenca. 58. Správny súd nemohol vo svojej podstate vyhovieť ani žalobnej námietke ohľadom nesprávne určeného rozhodujúceho zdravotného postihnutia žalobcu od 11.06.2016, pretože jeho určenie patrí do výlučnej kompetencie posudkových lekárov (§153 ods.5 ZoSP). Rozhodujúce zdravotné postihnutie je logicky to, ktoré sa najvyššou mierou podieľa na znížení pracovnej schopnosti poistenca, t.j. súvisí so správnym zhodnotením závažnosti ochorení poistenca a s ich správnym zaradením v rámci prílohy č. 4 k ZoSP. K týmto okolnostiam nemohol správny súd s ohľadom na vyššie uvedené dôvody zaujať v tomto štádiu konania žiadne stanovisko. 59. O náhrade trov konania rozhodol správny súd v súlade s ust. § 167 ods. 1 SSP a úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorých výške rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.). O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP). Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, 2 6 S a / 4 / 2 0 1 7 - 14 -

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 2 písm. b) SSP).