Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Cpr/5/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina sudkyňou JUDr. Annou Majerikovou v spore žalobkyne: M. R., nar. XX.X.XXXX, bytom A. K. XXX, Z., právne zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Igor Müller & Mgr. Martin Dikoš, s.r.o., so sídlom Tolstého 20, Žilina, IČO: 36 864 455, proti žalovanému: Obec Varín, Námestie sv. Floriána 1, Varín, IČO: 00 321 711, právne zastúpenému Mgr. Branislav Samec, advokát so sídlom Národná 15, Žilina, o náhradu mzdy z neplatného rozviazania pracovného pomeru, takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy vo výške 10.224 eur spolu s úrokom z omeškania 9,50 % ročne zo sumy 852 eur od 7.11.2011 do zaplatenia, úrok z omeškania 9,25 % ročne zo sumy 852 eur od 7.12.2011 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 852 eur od 7.1.2012 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 852 eur od 7.2.2012 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 852 eur od 7.3.2012 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 852 eur od 7.4.2012 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 852 eur od 7.5.2012 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 852 eur od 7.6.2012 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 852 eur od 7.7.2012 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 852 eur od 7.8.2012 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 852 eur od 7.9.2012 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 852 eur od 7.10.2012 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

III. Žiadna zo strán sporu n e m á na náhradu trov konania právo.

IV. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok vo výške 613 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

1. Žalobou podanou na súde dňa 23.7.2013 sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by žalovaný bol povinný zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy mesačne vo výške 1.062,17 eur za obdobie od októbra 2011 do septembra 2012 spolu s úrokom z omeškania špecifikovaným v období od 7.11.2011 až do zaplatenia a následne podaním zo dňa 7.4.2017 žalobkyňa žiadala pripustiť zmenu spočívajúcu v jej rozšírení, keď žiadala priznať náhradu mzdy aj za ďalšie obdobie, a to obdobie marec 2014 do 22.3.2017, a to vo výške rozdielu priemerného mesačného zárobku žalobkyne u žalovaného, ktorý predstavoval sumu vo výške 1.062,17 eur a hrubou mzdou, ktorú zarobila u nového zamestnávateľa, a to za mesiace, v ktorých vznikol kladný rozdiel vyčíslený spolu v sume 6.014,11 eur a zároveň si uplatnila i nárok na zaplatenie úrokov z omeškania za mesiac marec 2014 do22.3.2017.

2. Žalobu skutkovo odôvodnila tým, že žalovaný dal žalobkyni dňa 30.6.2011 výpoveď s tým, že jej pracovný pomer sa končí uplynutím výpovednej doby dňa 30.9.2011. Rozsudkom Okresného súdu Žilina zo dňa 28.1.2013 sp. zn. 2Cpr 2/2011-276 bola výpoveď z pracovného pomeru daná žalobkyni listom žalovaného zo dňa 30.6.2011 určená za neplatnú, pričom žalobkyňa listom zo dňa 12.7.2011 oznámila žalovanému, že trvá na ďalšom zamestnaní z dôvodu, že výpovedný dôvod nebol naplnený. V dôsledku vyššie uvedeného skutkového stavu je daný nárok na náhradu mzdy podľa ust. § 79 ods. 1 a 2 zákona č. 311/2001 Z. z. a priemerný mesačný zárobok žalobkyne s poukazom na ust. § 134 ods. 1 Zákonníka práce predstavuje sumu 1.062,17 eur, kedy rozhodným obdobím v prípade žalobkyne je mesiac apríl až jún druhého kalendárneho štvrťroka 2011. Výplatný termín podľa pracovnej zmluvy žalobkyne bol k 6. dňu nasledujúceho mesiaca a uplatnila si nárok na náhradu mzdy za obdobie 12 mesiacov ako satisfakciu za neplatné skončenie pracovného pomeru, a to od mesiaca októbra 2011 do septembra 2012, pričom splatnosť náhrady mzdy za príslušný mesiac nastala 6. dňa nasledujúceho mesiaca a vzhľadom k tomu, že dosiaľ zo strany žalovaného nebola náhrada mzdy ani čiastočne uhradená, uplatnila aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania v súlade s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

3. Podaním doručeným súdu 7.4.2017 žalobkyňa rozšírila uplatnené právo a s poukazom na právoplatné skončenie súdneho sporu o neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, kedy odvolací súd -Krajský súd v Žiline zo dňa 23.2.2017 č. k. 10CoPr 12/2016-483 potvrdil rozsudok Okresného súdu Žilina, ktorým súd určil, že výpoveď z pracovného pomeru daná žalobkyni listom žalovaného zo dňa 30.6.2011 je neplatná, a zároveň uviedla, že do daného dňa jej žalovaný neumožnil pokračovať v práci napriek tomu, že prejavila záujem, aby jej prideľoval prácu. Týmto rozšíreným návrhom tak žalobkyňa sa domáha svojho práva na náhradu mzdy za obdobie od mesiaca marec 2014 do právoplatného skončenia súdneho sporu o neplatnosť skončenia pracovného pomeru, t.j. do 22.3.2017, nakoľko pôvodne sa žalobou domáhala náhrady mzdy len za obdobie 12 mesiacov, t.j. od mesiaca októbra 2011 do mesiaca septembra 2012. K rozšíreniu svojho uplatňovaného práva žalobkyňa pristúpila najmä z dôvodov nepriaznivých dôsledkov trvania súdneho sporu, keď sa musela brániť proti nedôvodnému skončeniu pracovného pomeru, v ktorom jej boli vytýkané porušenia pracovnej disciplíny, ktorých sa nedopustila. V zmysle podaného rozšírenia žaloby predložila i špecifikáciu za jednotlivé mesiace predmetného obdobia ako rozdiel medzi priemerným mesačným zárobkom žalobkyne u žalovaného vo výške 1.062,17 eur a hrubej mzdy, ktorú zarobila u nového zamestnávateľa.

4. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k podanej žalobe uviedol, že žalobkyňa k jej podaniu priložila pracovnú zmluvu s Mestom Žilina zo dňa 2.5.2012, s nástupom do práce dňom 3.5.2012 a potvrdenia nového zamestnávateľa za obdobie január 2014 až marec 2017, z ktorých vyplýva, že v tomto období dosiahol jej celkový príjem z pracovného pomeru sumu 25.476,61 eur, netto, v priemere 653,25 eur, netto, mesačne. Žalobkyňa bola v rozhodnom období od jún 2011 do marec 2017 zamestnaná u toho istého zamestnávateľa prostredníctvom dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru a túto skutočnosť neuviedla, preto navrhol vykonať dopyt na Sociálnu poisťovňu. Pokiaľ ide o vyčíslený priemerný mesačný zárobok v zmysle ust. § 134 Zákonníka práce, je podľa názoru žalovaného nesprávny, na odmeňovanie žalobkyne pri výkone práce pre žalovaného sa vzťahuje iný predpis, a to zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov, kedy s poukazom na ust. § 29 ods. 4 zákona č. 553/2003 Z. z. sa ustanovenie § 134 Zákonníka práce neuplatňuje. Zákon o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme stanovuje u zamestnancov v ust. § 29 ods. 2, kedy ustanovenia o priemernom zárobku alebo o priemernej mzde je ním funkčný plat. Preto uplatnený nárok na náhradu mzdy vo výške priemerného zárobku vypočítaného podľa § 134 Zákonníka práce nemožno žalobkyni ako zamestnancovi, na ktorého odmeňovanie sa vzťahuje zákon č. 553/2003 Z. z. priznať.

5. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobkyňa sa domáha náhrady mzdy za 42 mesiacov, pričom maximálne obdobie, za ktoré je podľa v súčasnosti účinného zákona možné priznať nárok na náhradu mzdy je 36 mesiacov a podľa zákona účinného do 31.12.2012 dokonca len 9 mesiacov. Nárok na náhradu mzdy zamestnanca nemá mať charakter ekvivalentu mzdy, ale satisfakcie voči zamestnancovi a súčasne sankcie voči zamestnávateľovi, ktorý ho neoprávnene prepustil, pričom treba vychádzať aj z okolností prípadu. Žalobkyňa sa odo dňa 3.5.2012 zamestnala v hlavom pracovnom pomere ako odborný referent odboru ekonomického u zamestnávateľa Mesto Žilina a z tohto dôvodu žalovaný v rámci konania, v ktorom zamestnanec uplatňuje nárok na náhradu mzdy v dôsledku neplatného skončenia pracovného pomeru žiadal súd o primerané zníženie prípadne náhradu mzdy vôbec nepriznať za obdobie presahujúce deväť mesiacov pri aplikácii zákona § 79 ods. 2 v znení účinnom do 31.12.2012.

6. Žalovaný pokiaľ ide o uplatnený úrok z omeškania poukázal na ust. § 1 ods. 1 Zákonníka práce, kedy tento zákon upravuje individuálne pracovnoprávne vzťahy v súvislosti s výkonom závislej práce fyzických osôb pre právnické osoby alebo fyzické osoby a kolektívne pracovnoprávne vzťahy, a teda platná práva úprava neumožňuje použitie ust. § 517 Občianskeho zákonníka na oblasť pracovnoprávnych vzťahov a vzhľadom k okolnosti prípadu a satisfakčnej sankčnej a sociálnej funkcii by bolo priznanie nároku na zaplatenie úroku z omeškania absolútne neprimerané a v rozpore s požiadavkou spravodlivosti.

7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, oboznámením sa s listinnými dôkazmi produkovanými stranami sporu a dospel k nasledovným skutkovým zisteniam.

8. Žalobkyňa v priebehu konania zotrvala na svojej skutkovej a právnej argumentácii v spore, ako táto vyplýva z jej vyššie opísaných písomných podaní. Na doplnenie uviedla, že poberala u žalovaného funkčný plat ako vyplýva z oznámenia o výške a zložení funkčného platu. U nového zamestnávateľa bol založený pracovný pomer pracovnou zmluvou č. 1271/a zo dňa 2.5.2012. Uviedla, že u nového zamestnávateľa zarábala menej, začala vykonávať prácu na pozícii ako referent ostatných daní na odbore ekonomickom a nepracovala na pozícii účtovníka. Poukázala na svoj nepriaznivý zdravotný stav v súvislosti s výpoveďou, nakoľko vtedy sa jej zdravotné problémy spustili a keď dostala výpoveď u zamestnávateľa v obci považujú ju zato, že dostala výpoveď, avšak ani skutočnosť, že výpoveď bola neplatná jej nič neprinieslo. V súvislosti s požadovanou výškou náhrady mzdy vyčíslila výšku podľa výplatných pások, ktorým jej bolo vyplatené odstupné po platnom skončení pracovného pomeru u žalovaného s tým, že z nich vyplýva mzda vo výške hrubej mzdy 1.065 eur a pri výpočte náhrady mzdy z nich vychádzala. K platnému skončeniu pracovného pomeru medzi stranami došlo dohodou ku dňu 5.5.2017 z dôvodu zrušenia jej pracovného miesta. Pre obdobie náhrady mzdy je potrebné aplikovať v znení účinnom do 31.8.2011, kedy v prípade jej neplatného skončenia pracovného pomeru má nárok na náhradu mzdy za celé obdobie od momentu, kedy oznámila, že trvá na ďalšom zamestnaní až do momentu právoplatného skončenia sporu o neplatnosť skončenia pracovného pomeru. V uplatňovanom nároku za obdobie presahujúce 12 mesiacov si uplatňuje len rozdiel medzi mzdou resp. náhradou mzdy u žalovaného a hrubou mzdou, ktorú poberala u svojho súčasného zamestnávateľa. Taktiež zotrvala na uplatňovaných úrokoch z omeškania, nakoľko ide o zákonný nárok.

9. Vo svojom doplňujúcom písomnom vyjadrení dňa 15.1.2018 (čl. 154) žalobkyňa predložila súdu výpočet celkovej náhrady vo výške 16.535,44 eur, ktorý je výpočtom rozdielu medzi predpokladaným príjmom žalobkyne u žalovaného a skutočným príjmom žalobkyne. Vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu mzdy za obdobie od októbra 2011 do septembra 2012 nie je možné prihliadať na akékoľvek jej iné príjmy či už vo forme mzdy alebo podpory v nezamestnanosti. K uplatnenému nároku na náhradu mzdy za obdobie od marca 2014 do 22.3.2017 žalobkyňa uviedla, že výšku náhrady mzdy vyčísľovala ako rozdiel medzi jej priemerným zárobkom, ktorý dosahovala u žalovanej a jej hrubou mzdou, ktorú dosahovala u svojho nového zamestnávateľa, pričom tak postupovala práve pre prípad, že by žalovaná žiadala náhradu mzdy za obdobie presahujúce 12 mesiacov znížiť. Taktiež poukázala na skutočnosť, že výška funkčného platu v zmysle ust. § 4 ods. 4 zákona č. 553/2003 Z. z. zodpovedá v období október 2011 do septembra 2012 sume 852 eur, ďalej na základe zvýšenia a valorizácie v období r. 2014 funkčný plat predstavuje sumu 881,95 eur, za obdobie r. 2015 sumu 895,90 eur, za obdobie r. 2016 sumu 941,63 eur a za obdobie r. 2017 sumu 979,60 eur. Pre určenie rozdielu medzi jej príjmom u žalovaného a u nového zamestnávateľa za predmetné obdobie je potrebné vychádzať tak u jej nového zamestnávateľa z jej funkčného platu, nakoľko aj v prípade odmeňovania u nového zamestnávateľa, pre ktorého vykonáva prácu vo verejnom záujme je potrebné aplikovať zákon č. 553/2003 Z. z. V rámci záverečného zhrnutia uviedla, že právny základ nároku je jednoznačne daný a žiadala žalobe v celom rozsahu vyhovieť.

10. Žalovaný zotrval na svojej argumentácii v spore, ako táto vyplýva z jeho vyššie opísaných písomných podaní. Poukázal na skutočnosť, že u nového zamestnávateľa podľa správy Sociálnej poisťovne príjem žalobkyne predstavuje za obdobie od 1.10.2011 do 30.4.2017 spolu sumu 44.727,91 eur a je zrejmé, že pokiaľ funkčný plat u žalovaného predstavoval 852 eur, žalobkyňa poberala vyšší príjem. Pri prepočítaní náhrady mzdy za obdobie maximálne povolené zákonom 36 mesiacov a nie 42 mesiacov ako požaduje žalobkyňa, je priemerný čistý mesačný príjem 1.242,44 eur. Zotrval na svojom písomnom vyjadrení, pokiaľ ide o úrok z omeškania, ktorý žiadal zamietnuť z dôvodu, že platná právna úprava neumožňuje použitie ustanovenia § 517 Občianskeho zákonníka na oblasť pracovnoprávnych vzťahov a priznanie tohto nároku (úroku z omeškania) je neprimerané a v rozpore s požiadavkou spravodlivosti. Zotrval i na návrhu zníženia resp. nepriznania náhrady mzdy presahujúce 9 mesiacov pri aplikácii zákona účinného do 31.12.2012. V rámci záverečného zhrnutia uviedol, že nespochybňuje nárok žalobkyne na náhradu mzdy za obdobie 12 mesiacov a v priebehu konania uplatňovaný nárok presahujúci 12 mesiacov by mal zo strany žalobkyne predstavovať rozdiel medzi príjmom u žalovaného a nového zamestnávateľa

- Mesta Žilina. Priemerný zárobok u žalovaného musí vychádzať zo zákona č. 553/2003 Z. z., teda je považovaný za funkčný plat a rozdiel v príjme žalobkyne u nového zamestnávateľa prakticky nie je žiadny.

11. Z obsahu pracovnej zmluvy uzavretej dňa 30.12.2002 medzi stranami sporu súd zistil, že zamestnanec - žalobkyňa vykonávala účtovníctvo v školských zariadeniach (základná škola, materská škola, školská jedáleň) podľa zákona č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe dňom 1.1.2003, pracovná zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú a výplatný termín podľa pracovného poriadku obce bol stanovený 6. dňa príslušného kalendárneho mesiaca (č.l. 12).

12. Žalovaný dňa 31.12.2009 zamestnancovi oznámil výšku a zloženie funkčného platu s účinnosťou od 1.1.2010 a to v zložení: tarifný plat PT9 PS9 - 536,50 eur, zvýšenie tarifného platu 15 % - 80,50 eur, osobný príplatok 40 % - 235 eur, spolu funkčný plat 852 eur (č.l. 30).

13. Žalobkyňa doručila žalovanému dňa 14.7.2011 oznámenie o trvaní na ďalšom zamestnaní, keďže výpoveď zo dňa 30.6.2011, ktorou žalovaný skončil pracovný pomer dňa 30.9.2011, považovala za neplatnú (č.l. 19).

14. Pracovnou zmluvou č. 1271/A zo dňa 2.5.2012 (dôkaz produkovaný žalobkyňou) bol založený pracovnoprávny vzťah žalobkyne u nového zamestnávateľa a dňom 3.5.2012 zamestnávateľ Mesto Žilina prijal žalobkyňu do pracovného pomeru na Mestský úrad v Žiline zamestnanca na prácu - odborný referent odboru ekonomického, zmluvná mzda - 550 eur, kedy pre daný pracovný pomer platia ustanovenia Zákonníka práce, zákona 552/2003 Z. z . o výkone práce vo verejnom záujme a vnútroorganizačné predpisy zamestnávateľa, s ktorými zamestnávateľ oboznámil zamestnanca (č.l. 55).

15. Rozsudkom č. k. 2Cpr 2/2011-456 zo dňa 24.3.2016 Okresný súd Žilina určil, že výpoveď z pracovného pomeru daná žalobkyni listom žalovaného zo dňa 30.6.2011 je neplatná a v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Žiline ako súdu odvolacieho č.k. 10CoPr 12/2016-483 zo dňa 23.2.2017, ktorým rozsudok súdu prvej inštancie bol potvrdený, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 22.3.2017 (č.l. 57 - 66).

16. Z potvrdenia o príjme žalobkyne u zamestnávateľa Mesto J. (čl. 48-54, čl. 161-162 dôkaz produkovaný žalobkyňou) súd zistil, že v období marec 2014 jej mzda predstavovala sumu 974,44 eur, apríl 2014 sumu 802,90 eur, máj 2014 sumu 1.221,94 eur, jún 2014 sumu 882,27 eur, júl XXXX sumu 927,96 eur, august XXXX sumu 789,54 eur, september XXXX sumu XXX,XX eur, október XXXX sumu XXX,XX eur, november 2014 sumu X.XXX,XX eur, december 2014 sumu XXX,XX eur. V období r. XXXX hrubá mzda za prvý štvrťrok X.XXX,XX eur, druhý štvrťrok X.XXX,XX eur, tretí štvrťrok X.XXX,XX eur, štvrtý štvrťrok X.XXX,XX eur. Za rok XXXX prvý štvrťrok X.XXX,XX eur, druhý štvrťrok X.XXX,XX eur, tretí štvrťrok X.XXX eur, štvrtý štvrťrok X.XXX,XX eur a v období od X.X.XXXX do XX.X.XXXX hrubá mzda predstavovala X.XXX,XX eur.

XX. Z lustrácie v A. poisťovni súd zistil, že žalobkyňa bola evidovaná ako zamestnanec u žalovaného v období od X.X.XXXX do X.X.XXXX, ako zamestnanec M. J. od XX.X.XXXX do XX.X.XXXX spolu vymeriavací základ predstavoval sumu X.XXX,XX eur, v období od XX.X.XXXX do X.X.XXXX (dohodár) a zamestnanec od X.X.XXXX, pričom v období roku XXXX predstavoval vymeriavací základ marec XXX,XX eur + dohoda X.XXX,XX eur, apríl XXX,XX eur + dohoda XXX eur, máj X.XXX,XX eur, jún XXX,XX eur, júl XXX,XX eur, august XXX,XX eur, september XXX,XX eur, október XXX,XX eur, november X.XXX,XX eur, december XXX,XX eur. V období roku XXXX január XXX,XX eur, február XXX,XX, marec XXX,XX + dohoda XXX,XX eur, apríl XXX,XX eur + dohoda XXX,XX eur, máj X.XXX,XX eur, jún XXX,XX eur, júl XXX,XX eur, august X.XXX,XX eur, september XXX,XX eur, október X.XXX,XX eur, november X.XXX,XX eur, december XXX,XX eur. V období roku XXXX predstavoval vymeriavací základ január XXX,XX eur, február XXX,XX eur, marec XXX,XX eur, apríl XXX,XX eur, máj X.XXX,XX eur, jún XXX,XX eur, júl XXX,XX eur, august XXX,XX eur, september XXX,XX eur, október X.XXX,XX eur, november X.XXX,XX eur, december XXX,XX eur. V období roku XXXX predstavoval vymeriavací základ január XXX,XX, február XXX,XX eur a marec XXX,XX eur. J. ako zamestnanec M. J. za dané uplatňované obdobie máj XXXX mala pravidelný zdroj príjmu (č.l. XX - XX).

XX. M. podmienky u nového zamestnávateľa žalobkyne boli určené v zmysle O. odmeňovania ako zmluvná mzda priamo v pracovnej zmluve zo dňa X.X.XXXX a nie osobitným platovým oznámením o výške a zložení funkčného platu podľa zákona č. XXX/XXXX Z.z. a preto na túto otázku vyplatenej mzdy u nového zamestnávateľa je potrebné subsidiárne použiť J. práce.

XX. V danej prejednávanej veci žalobkyňa sa domáha náhrady mzdy z titulu neplatnosti skončenia pracovného pomeru a právnym základom nároku na uplatňovanú náhradu mzdy je konštatovanie neplatnosti výpovede z pracovného pomeru dané žalobkyni listom žalovaného zo dňa XX.X.XXXX súdnym rozhodnutím v konaní XCpr X/XXXX-XXX v spojení s rozhodnutím C. súdu J. XXCoPr XX/ XXXX, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa XX.X.XXXX.

XX. O. tohto konania bolo posúdenie dôvodnosti výšky uplatnenej náhrady a obdobia, za ktoré si žalobkyňa uplatňuje náhradu mzdy. V danom prípade žalobkyňa uplatňovala náhradu mzdy za obdobie od októbra XXXX do septembra XXXX vo výške mesačného priemerného zárobku X.XXX,XX eur spolu s úrokom z omeškania, t.j. spolu sumu XX.XXX,XX eur s príslušným úrokom z omeškania a v období od marca XXXX do XX.X.XXXX vyčíslenú sumu spolu vo výške X.XXX,XX eur s príslušným úrokom z omeškania ako rozdiel priemerného mesačného zárobku žalobkyne u žalovaného vo výške X.XXX,XX eur a hrubou mzdou, ktorú zarobila u nového zamestnávateľa, a to za mesiace, v ktorých vznikol kladný rozdiel medzi náhradou mzdy a hrubou mzdou.

XX. O. § 1 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z. z. o výkone práce vo verejnom zájme (stav k XX.X.XXXX), na pracovnoprávne vzťahy zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme sa vzťahuje J. práce, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. O. vzťahy zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme sú pracovnoprávne vzťahy zamestnancov pri výkone verejnej služby podľa § 3 ods. X J. práce.

XX. O. § X ods. 1 písm. d) zákona č. XXX/XXXX Z.z. o odmeňovaní zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme tento zákon upravuje odmeňovaním niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme u zamestnávateľov, ktorými sú vyššie územné celky a obce, ak ďalej nie je ustanovené inak.

XX. O. § 4 ods. X a), e) zákona č. XXX/XXXX Z.z., zamestnancovi za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom patrí plat, ktorým a) tarifný plat, e) osobný príplatok,

XX. O. § X ods. 4 zákona č. XXX/XXXX Z. z., funkčný plat na účely tohto zákona je súčet tarifného platu, zvýšenia tarifného platu podľa § X ods. 7 a X a príplatkov určených mesačnou sumou podľa ods. X písm. c) až j), l), u) a v). Y. plat je aj plat pri vykonávaní inej práce alebo funkčný plat poskytovaný podľa § 30 ods. 3, § 32a ods. X a § 32b ods. X a 2.

XX. O. § 4 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z. z., zamestnávateľ je povinný písomne oznámiť zamestnancovi výšku a zloženie funkčného platu pri uzatvorení pracovnej zmluvy, pri zmene druhu práce alebo pri úprave funkčného platu.

XX. O. § X ods. 7 zákona č. XXX/XXXX Z. z., zamestnancovi vyššieho územného celku a obce, ktorý zabezpečuje výkon samosprávnej pôsobnosti alebo prenesený výkon štátnej správy, patrí zvýšenie tarifného platu určeného podľa odseku X o XX%. U. týchto zamestnancov určí zamestnávateľ v pracovnom poriadku. J. tarifného platu sa určí pevnou sumou zaokrúhlenou na XX eurocentov nahor.

XX. O. § X9 ods. 2 zákona č. XXX/XXXX Z. z., ak osobitné predpisy, ktoré sa vzťahujú na zamestnávateľov a zamestnancov podľa § X ods. 1 obsahujú ustanovenia o priemernom zárobku alebo o priemernej mzde, je ním funkčný plat podľa § X ods. 4 a 6, plat pri výkone inej práce alebo funkčný plat podľa § X0 ods. 3 priznaný zamestnancovi v čase, keď vznikol dôvod na jeho použitie.

XX. O. § 29 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z. z., pri poskytovaní platu zamestnancom, na ktorých sa vzťahuje tento zákon, zamestnávateľ neuplatní ustanovenia § 4X ods. X písm. d), § 96 ods. 3 a 5, § XX8 ods. X a 3, § 119 ods. 2, § 120 až XXX, § 127 ods. 1 až 3, § XXX, § 134 a XXX J. práce.

XX. O. § 252g ods. 1 zákona č. XXX/XXXX (J. práce - prechodné ustanovenie účinné od 1. septembra XXXX), ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj pracovnoprávne vzťahy, ktoré vznikli pred 1. septembrom XXXX a nároky, ktoré z nich vznikli, sa posudzujú podľa právnej úpravy účinnej do XX.X.XXXX.

XX. O. § 79 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z. z . (J. práce účinný do XX.X.XXXX), ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe, a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. J. je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. E. náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.

XX. O. § 79 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z. z . (J. práce účinný do XX.X.XXXX), ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje XX mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúci XX mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy zamestnancovi vôbec nepriznať.

XX. J. a rozhodujúcom predpokladom vzniku nároku na náhradu mzdy v súvislosti s neplatným skončením pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je neplatnosť tohto skončenia pracovného pomeru. P. súdu o určení platnosti alebo neplatnosti skončenia pracovného pomeru je súd rozhodujúci o náhrade mzdy podľa § 79 J. práce viazaný a bez kladného rozhodnutia o neplatnosti skončenia pracovného pomeru sa nemožno s úspechom domáhať nároku na náhradu mzdy. Ak je skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa neplatné a zamestnávateľ oznámil zamestnancovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí a zostávajú mu zachované všetky práva a povinnosti vyplývajúce z ust. § 47 J. práce. J. je povinný zamestnancovi súčasne poskytnúť náhradu mzdy. P. nároku na náhradu mzdy závisí od toho, kedy zamestnanec oznámil zamestnávateľovi svoje rozhodnutie o tom, aby ho ďalej zamestnával. G. na náhradu mzdy trvá až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci, alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.

XX. V danom prípade žalobkyňa u žalovaného ako zamestnávateľa bola odmeňovaná podľa zákona č. XXX/XXXX Z. z., nakoľko bola zamestnancom, ktorá vykonávala svoju prácu vo verejnom záujme (§ X ods. 1 citovaného zákona). O. určovaní výšky náhrady mzdy nebolo možné postupovať podľa § 134 J. práce, ktorý pojednáva o priemernom zárobku pre pracovnoprávne účely vrátane určenia rozhodujúceho obdobia. V danom prípade priemerným zárobkom žalobkyne bol jej funkčný plat v čase, keď vznikol dôvod na jeho použitie. V danom prípade výška funkčného platu žalobkyne v čase doručenia výpovede a skončenia pracovného pomeru bola v súlade s ust. § X9 ods. 2 zákona č. XXX/XXXX Z. z . vo výške XXX eur. Z. na uvedené súd túto sumu (výšku funkčného platu XXX eur mesačne) považoval za výšku mesačnej náhrady mzdy (priemerný zárobok za rozhodné obdobie = funkčný plat podľa zákona č. XXX/ XXXX Z. z.)

XX. O. neplatnom skončení pracovného pomeru je zamestnávateľ povinný zamestnancovi uhradiť náhradu mzdy za XX mesiacov. G. a náhrada mzdy patrí zamestnancovi odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnaní až do času, keď mu zamestnávateľ umožnil pokračovať v práci alebo do času, keď súd rozhodne o skončení pracovného pomeru. G. mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa nepresahujúcu XX mesiacov nemôže súd znížiť ani nepriznať. E. náhrada má povahu satisfakcie za neplatné skončený pracovný pomer. XX. E. za obdobie XX mesiacov (doba, za ktorú súd priznal náhradu mzdy) táto predstavuje sumu XX x XXX eur = XX.XXX eur, t.j. za obdobie od október XXXX do septembra XXXX.

XX. O. ide o uplatnený nárok žalobkyne na náhradu mzdy (obdobie od marca XXXX do XX.X.XXXX vyčíslený spolu v sume X.XXX,XX eur ako rozdiel medzi priemerným mesačným zárobkom a hrubou mzdou dosiahnutou u nového zamestnávateľa) presahujúcu priznané obdobie (X.XX.XXXX do XX.X.XXXX) súd ako nedôvodný zamietol.

XX. R. ustanovenie odseku X § 79 J. práce umožňuje súdu znížiť, prípadne vôbec nepriznať zamestnancovi náhradu mzdy, ak celkový čas, za ktorý by sa mu mala poskytnúť náhrada mzdy presahuje dvanásť mesiacov a v danej veci o takýto prípad ide, keď žalobkyňa uplatňuje náhradu vyčíslenú v tomto rozhodnom období za XX mesiacov a XX dní. A. je toho názoru, že podmienkou zníženia resp. nepriznania náhrady mzdy je uplatnenie tohto nároku zamestnávateľom na súde a bez žiadosti zamestnávateľa súd nemôže jeho povinnosť nahradiť zamestnancovi mzdu znížiť, prípadne ju vôbec nepriznať. G. zamestnávateľa na nepriznanie náhrady mzdy bol riadne uplatnený v rámci tohto konania, v ktorom zamestnanec uplatňuje nárok na náhradu mzdy v dôsledku neplatného skončenia pracovného pomeru.

XX. V danom prípade nároku na náhradu mzdy nad rozsah XX mesiacov sa súd zaoberal otázkou, či v priebehu konania sa žalobkyňa zapojila do práce, či poberala výhodnejšiu mzdu a z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobkyňa sa ešte v čase priebehu súdneho konania a už v prvých XX mesiacoch odkedy mal skončiť pracovný pomer zamestnala u nového zamestnávateľa od X.X.XXXX, u ktorého poberala pravidelne mzdu a to v posudzovanom období od XXX eur do X.XXX eur (čl.XX). O. porovnaní funkčného platu, ktorý žalobkyňa dosahovala pri doručení výpovede (XXX eur) a príjmu u nového zamestnávateľa (od XXX eur do X.XXX eur) je zrejmé, že dosahovala reálne vyšší príjem než by tomu bolo, ak by zostala pracovať u žalovaného na pracovnej pozícii účtovník. O. ide o pozíciu účtovník (daňovník), súd je toho názoru, že ide o ekonomické činnosti a v zásade rovnocenné pozície pri popise pracovných náplní (vedenie účtovníctva, archivovanie, účtovné uzávierky).

XX. J. hľadiskom, ktorý súd vzal do úvahy pri rozhodovaní o nepriznaní náhrady mzdy, bola predovšetkým skutočnosť, že sa zamestnanec zapojil do práce, na pozíciu, ktorú možno z hľadiska daného účelu považovať za rovnocennú u žalovaného a v dôsledku uvedeného možno potom konštatovať, že žalobkyňa výkonom práce u iného zamestnávateľa v porovnaní s tým, že by vykonávala prácu u žalovaného nebyť neplatného skončenia pracovného pomeru žiadnu ujmu neutrpela. Po vyhodnotení všetkých týchto skutočností, že v posudzovanom období (marec XXXX do XX.X.XXXX) žalobkyňa bola riadne zamestnaná, v zamestnaní dosahovala stabilný príjem a výhodnejší ako by mala pri výkone práce podľa funkčného platu u žalovaného mal za to, že žalobkyni prináleží náhrada mzdy len za obdobie dvanástich mesiacov (pod XX mesiacov nie je možné náhradu mzdy nepriznať). Ak by súd priznal náhradu aj za obdobie prevyšujúcu XX mesiacov došlo by podľa názoru súdu k neprimeranému obohacovaniu a priznanie náhrady aj za obdobie prevyšujúcu XX mesiacov by bolo v rozpore so základnými princípmi v pracovnoprávnych vzťahoch stanovenými článkom X J. práce, v zmysle ktorých ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. O. istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.

XX. O. ide o žalované príslušenstvo (úroky z omeškania z jednotlivých mesačných náhrad mzdy za obdobie od október XXXX do septembra XXXX) súd konštatuje, že k omeškaniu na strane zamestnávateľa s plnením náhrady mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru dochádza u jednotlivých náhrad mzdy spravidla za ten ktorý mesiac podľa toho, kedy u nich nastala splatnosť a nie až právoplatnosťou rozsudku o určení neplatnosti skončenia pracovného pomeru (uznesenie G. súdu SR sp. zn. XCdo XXX/XXXX, rozhodnutie NS SR XNCdo X/XXXX).

XX. O. § X29 ods. 1 J. práce (účinného v čase splatnosti jednotlivých mesačných náhrad mzdy), mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak.

XX. O. § 132 J. práce (účinného v čase splatnosti jednotlivých mesačných náhrad mzdy), ustanovenia § 129 až XXX sa vzťahujú rovnako aj na náhradu mzdy a náhradu za čas pracovnej pohotovosti, ak ide o ich splatnosť, výplatu a vykonávanie zrážok.

XX. V posudzovanom prípade z pracovnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX medzi stranami sporu vyplynulo, že výplata funkčného platu sa realizuje raz mesačne a výplatný termín stanovený 6. deň v mesiaci ( čl. I. bod X).

XX. O. vzniku práva na náhradu mzdy je neplatné skončenie pracovného pomeru výpoveďou a právo na náhradu mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru môže preto vzniknúť najskôr odo dňa, kedy zamestnanec oznámi zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby bol ďalej zamestnávaný. O. náhrade mzdy ide nepochybne o uspokojenie peňažného nároku, ktorý zaniká splnením, pričom účastník je povinný nárok druhého účastníka uspokojiť včas a riadne. K omeškaniu zamestnávateľa s plnením nároku na náhradu mzdy dochádza aj v tomto prípade vtedy, ak nárok včas a riadne nesplní. U. nastáva uplynutím času určeného na plnenie, t.j. ak zamestnávateľ neposkytne plnenie zamestnancovi najneskôr v posledný deň splatnosti nároku. Y. plnenia môže byť predovšetkým dohodnutý účastníkmi. G. mzdy je rovnako ako mzda splatná pozadu za mesačné obdobie, a to v najbližšom výplatnom termíne po uplynutí obdobia, za ktoré sa poskytuje. K omeškaniu na strane zamestnávateľa s plnením náhrady mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru dochádza preto u jednotlivých náhrad miezd spravidla za ten ktorý mesiac podľa toho, kedy u nich nastala splatnosť. A. právoplatným rozhodnutím o určení neplatnosti právneho úkonu, ktorým mal byť skončený pracovný pomer, totiž právo na náhradu mzdy ako hmotnoprávny nárok nevzniká. E. deklaratórnym rozhodnutím sa len rieši otázka platnosti skončenia pracovného pomeru, ktorá v konaní o zaplatenie náhrady mzdy nemôže byť riešená ako predbežná vzhľadom na dôsledky vyplývajúce z ustanovení § XX J. práce. Aj keď teda pre rozhodnutie súdu o priznaní nároku na náhradu mzdy podľa § 79 ods. X J. práce je potrebné, aby otázka platnosti bola vyriešená v samostatnom konaní na základe žaloby podanej podľa § 77 J. práce, omeškanie zamestnávateľa s plnením tohto nároku nastáva márnym uplynutím termínu splatnosti náhrady mzdy.

XX. Na základe uvedeného možno konštatovať, že nie je správny názor žalovaného, že nárok na uplatnený úrok z omeškania nie je daný z dôvodu, že platná právna úprava neumožňuje použitie ustanovenia § 517 U. zákonníka na oblasť pracovnoprávnych vzťahov a priznanie tohto nároku je neprimerané a v rozpore s požiadavkou spravodlivosti.

XX. G. náhrady mzdy v lehote splatnosti má za následok omeškanie s možnosťou požadovať úroky z omeškania vo výške ustanovenej pre občianskoprávne vzťahy. C. J. práce ani iný pracovnoprávny predpis nepodáva úpravu o úroku z omeškania, súd postupoval v danom prípade náhrady mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru t.j. za obdobie od september XXXX do septembra XXXX podľa občianskoprávnych predpisov, kedy výška úrokov z omeškania je určená nariadením vlády č. XX/ XXXX Z. z. pre omeškanie s plnením peňažného dlhu (§ 3 ods. 1, výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba N. centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu v spojení s § 10c, ak záväzkový vzťah vznikol pred X.X.XXXX, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k XX.X.XXXX aj za dobu omeškania po XX.X.XXXX) a je vykonávacím predpisom k § 517 ods. X U. zákonníka (ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plneniu úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis).

XX. X. z omeškania je vo svojej podstate majetkovou sankciou a má veriteľa (zamestnanca) odškodniť za to, že nemohol použiť dlhovanú istinu náhrady mzdy, úžitky ktorej na druhej strane mohol za čas meškania poberať dlžník (zamestnávateľ). O. rozhodovaní o priznaní úroku z omeškania nie je rozhodujúce, či žalovaný omeškanie zavinil, resp. dôvod omeškania; na vznik nároku na úrok z omeškania stačí, že zákonom stanovená lehota plnenia uplynula.

XX. Z vyššie uvedeného potom vyplynulo, že k splatnosti náhrady mzdy dochádzalo u jednotlivých náhrad mzdy spravidla za ten ktorý mesiac najneskôr v šiesty deň v mesiaci. K omeškaniu na strane zamestnávateľa (žalovaného) s plnením náhrady mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru dochádzalo u jednotlivých náhrad priznanej mzdy spravidla za ten ktorý mesiac siedmym dňom príslušného mesiaca (prvý deň omeškania). O. súd priznal žalobkyni náhradu mzdy za obdobie XX mesiacov počnúc mesiacom október XXXX (pracovný pomer podľa neplatnej výpovede mal skončiť XX. X.XXXX a do tohto obdobia žalobkyňa poberala mzdu), teda od prvého dňa nasledujúceho po dni, v ktorom sa pracovný pomer medzi účastníkmi mal podľa neplatného úkonu skončiť, končiac mesiacom september XXXX. A. má zato, že rozhodnutie priznávajúce náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru má povahu deklaratórneho rozsudku, t.j. iba potvrdzuje už jestvujúce hmotné práva a povinnosti (priznaním náhrady mzdy) a nekonštituuje sa žiadny nový právny stav, ale hmotnoprávnemu vzťahu sa iba (procesne) dodáva kvalita vykonateľného práva.

XX. A. s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a pri aplikácie citovaných zákonných ustanovení dospel k záveru o dôvodnosti nároku žalobkyne na náhradu mzdy za obdobie od X.XX.XXXX do XX.X.XXXX a preto zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy XX.XXX eur spolu s príslušným úrokom z omeškania za mesačné náhrady mzdy tak, ako vyplýva z výrokovej časti tohto rozhodnutia a vo zvyšku žalobu zamietol.

XX. O. § X62 ods. X R.., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

XX. O. § 252 ods. 2 R., ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

XX. O. aplikácii citovaného zákonného ustanovenia § X55 ods. 2 R., keďže žalobkyňa mala vo veci úspech len čiastočný a s prihliadnutím na okolnosti, ktoré viedli žalobkyňu k súdnemu uplatneniu nároku z neplatného skončenia pracovného pomeru výpoveďou ako i nároku na náhradu mzdy (nesprávny výklad ustanovení § 134 J. práce) sa súdu javí spravodlivým, aby každá strana znášala svoje náklady. Ak mala teda strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov buď pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. O. súd vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

XX. C. žalobkyňa bola podľa ust. § 4 ods. X písm. d) zákona č. XX/XXXX Zb. o súdnych poplatkoch a poplatkoch za výpis z registra trestov (žalobca v konaní o náhradu škody z pracovného úrazu a choroby z povolania, v konaní o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru a pri uplatnení nárokov z neplatného skončenia pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru) oslobodená od poplatkov a podľa § X ods. 2 veta prvá citovaného zákona, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. C. súd nezistil u žalovaného dôvody pre oslobodenie a v konaní neboli preukázané skutočnosti na jeho oslobodenie od poplatku, preto súd zaviazal k povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok za podaný návrh, a to X % z priznanej sumy X0.224 eur, (položka 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov z ceny predmetu konania 6 %), čo predstavuje sumu 613 eur tak, ako vyplýva z výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).