Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_45Sa-6-2017.pdf
PDF · 142.09 KB
Case nature
Area
Subarea
45Sa/6/2017
Uznesenie
Krajský súd v Trnave sudkyňou Mgr. Monikou Kadlicovou v právnej veci žalobcu: PLYNEX s.r.o., so sídlom Niklová huť, Sereď 926 01, IČO: 45 553 033, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou SENKOVIC s.r.o., so sídlom Ladislava Dérera 2749/2, Bratislava 831 01, IČO: 47 253 037, proti žalovanému: Daňový úrad Trnava, Hlboká 8/1, 917 65 Trnava, v konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy, takto
rozhodol:
I. Správny súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
I. Žaloba a jej dôvody
1. Žalobou proti nečinnosti orgánu verejnej správy zo dňa 06.02.2017, tunajšiemu súdu doručenou dňa 20.02.2017, sa žalobca domáhal, aby správny súd uznesením žalovanému uložil povinnosť: · vo vyrubovacom konaní vydať rozhodnutie o uplatnenom nadmernom odpočte dane z pridanej hodnoty žalobcom za zdaňovacie obdobie august 2014, a to v lehote 60 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia, · vo vyrubovacom konaní vydať rozhodnutie o uplatnenom nadmernom odpočte dane z pridanej hodnoty žalobcom za zdaňovacie obdobie september 2014, a to v lehote 60 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia, · vo vyrubovacom konaní vydať rozhodnutie o uplatnenom nadmernom odpočte dane z pridanej hodnoty žalobcom za zdaňovacie obdobie november 2014, a to v lehote 60 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia, · vo vyrubovacom konaní vydať rozhodnutie o uplatnenom nadmernom odpočte dane z pridanej hodnoty žalobcom za zdaňovacie obdobie december 2014, a to v lehote 60 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia, · vo vyrubovacom konaní vydať rozhodnutie o uplatnenom nadmernom odpočte dane z pridanej hodnoty žalobcom za zdaňovacie obdobie január 2015, a to v lehote 60 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.
2. Zároveň žalobca navrhol, aby správny súd zaviazal žalovaného k náhrade trov konania v prospech žalobcu.
3. Podanie žaloby žalobca dôvodil nečinnosťou žalovaného (ďalej aj „správca dane“) pri výkone daňových kontrol vedených žalovaným za účelom zistenia oprávnenosti nároku žalobcu na vrátenie uplatneného nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobia august 2014, september 2014, november 2014, december 2014 a január 2015.
4. Žalobca napádal neprimeranú dĺžku daňových kontrol, pričom namietal, že pri výkone daňových kontrol daňové úrady postupovali takým spôsobom, aby takmer presne naplnili maximálnu dobu trvania daňovej kontroly 1 rok podľa § 46 ods. 10 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“).
5. Uviedol, že daňová kontrola DPH za zdaňovacie obdobie 08/2014 začala 20.11.2014 a k jej ukončeniu doručením protokolu došlo dňa 18.11.2015, teda trvala 363 dní. Obdobne žalobca namietal takmer ročný výkon daňových kontrol za zvyšné zdaňovacie obdobia a vyjadril ich trvanie; za 09/2014 trvala daňová kontrola 348 dní, za 11/2014 trvala daňová kontrola 357 dní, za 12/2014 trvala daňová kontrola 357 dní, za 01/2015 trvala daňová kontrola 340 dní.
6. V súvislosti s preukázaním dôvodnosti žalobného petitu žalobca namietal skutočnosť, že napriek dlhému trvaniu daňových kontrol za predmetné zdaňovacie obdobia DPH, blížiacim sa k zákonnému limitu, mal daňový úrad dostatočný čas na zabezpečenie potrebných dôkazov a na riadne zistenie skutkového stavu, pričom naďalej dochádza k nečinnosti žalovaného a k zásadnému prekročeniu maximálnej 60-dňovej lehoty na rozhodnutie podľa § 65 ods. 1 daňového poriadku.
7. V nadväznosti na ukončenie jednotlivých daňových kontrol a na zákonom stanovenú lehotu na vydanie rozhodnutia žalobca namietal prekročenie zákonnej lehoty na vydanie rozhodnutí za jednotlivé zdaňovacie obdobia, pričom za zdaňovacie obdobie 08/2014 je žalovaný ku dňu spísania žaloby v omeškaní s vydaním rozhodnutia o 386 dní, obdobne za 09/2014 o 373 dní, za 11/2014 o 296 dní, za 12/2014 o 296 dní a za 01/2015 o 262 dní.
8. Na základe vyššie uvedeného žalobca zosumarizoval dĺžku jednotlivých daňových kontrol odo dňa ich začatia do dňa spísania žaloby: za zdaňovacie obdobie DPH 08/2014 uplynulo 809 dní, t. j. takmer 2 roky a 3 mesiace, obdobne vyjadrené za 09/2014 takmer 2 roky a 2 mesiace, za 11/2014 takmer 2 roky, za 12/2014 takmer 2 a za 01/2015 takmer 1 rok a 10 mesiacov. Zároveň v žalobe proti nečinnosti na stranách 4 až 7 popísal jednotlivé úkony správcu dane, ktoré boli realizované v rámci daňových kontrol za predmetné zdaňovacie obdobia.
9. Žalobca zdôraznil, že počas predmetných daňových kontrol a následných daňových konaní mu žalovaný zadržiaval do dňa spísania žaloby finančnú čiastku vo výške cca 660 000,- Eur, resp. vo výške cca 757 000,- Eur, za všetky kontroly žalovaného, zodpovedajúcu nároku na vrátenie nadmerného odpočtu.
10. Podľa žalobcu zadržiavanie peňažného nároku zodpovedajúceho uplatnenému nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane je s ohľadom na okolnosti prípadu a priebeh daňových kontrol a následných daňových konaní v rozpore s daňovým poriadkom, Ústavou Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava SR“) a má prvky šikanózneho konania žalovaného, zneužívajúceho postavenie ako orgánu verejnej správy, ktorého následkom je škoda veľkého rozsahu spôsobená žalobcovi.
11. Žalobca ďalej dôvodil, že v predmetných konaniach dochádza k neodôvodnenej nečinnosti a pasivite žalovaného, čo v spojení s výškou zadržiavaných finančných prostriedkov bude pravdepodobne likvidačné pre žalobcu, ktorý si nebude môcť plniť riadne a včas svoje záväzky, nakupovať suroviny potrebné na výkon činnosti a pod.
12. Poukázal na to, že napriek dlhotrvajúcim daňovým kontrolám a vydanému protokolu z daňových kontrol, neboli vydané konečné rozhodnutia vo veci, pričom žalovaný zostáva pasívny a nečinný. V nadväznosti na uvedené žalobca popísal jednotlivé úkony žalovaného v priebehu daňových kontrol za jednotlivé zdaňovacie obdobia a následných daňových konaní, spočívajúce v prevažnej miere z dožiadaní žalovaného adresovaných inému správcovi dane, prípadne z vykonávania výsluchov predvolávaných svedkov k preverovaným skutočnostiam. V tejto súvislosti namietal nadbytočnosť, neúčelnosť a nadmernú časovú dĺžku medzi jednotlivými úkonmi daňových úradov, realizovanými v rámci dožiadaní, ktorá nezodpovedala povahe realizovaných úkonov.
13. Žalobca mal za to, že počas celého trvania predmetných daňových kontrol a daňových konaní aktívne komunikoval so žalovaným, poskytoval všetky vyžiadané vyjadrenia a dôkazy a poskytoval všetku potrebnú súčinnosť za účelom objasnenia skutkového stavu, pričom v rámci lehôt stanovených
žalovaným žalobca doručoval správcovi dane úplné a vyčerpávajúce vyjadrenia ku všetkým vydaným protokolom. Vo vzťahu k podmienkam na promptný výkon daňovej kontroly a na rýchle vydanie rozhodnutia žalobca zároveň poukázal na skutočnosť, že odo dňa 02.03.2015 žalobca vykonáva elektronické oznamovanie platieb pred úhradou dodávateľom, aby tak umožnil daňovému úradu reagovať okamžite na akékoľvek podozrenie a umožnil mu tak priebeh prípadných kontrol u dodávateľov žalobcu. Žalobca taktiež poukázal na to, že od 1. januára 2014 došlo k zavedeniu inštitútu „kontrolného výkazu“, pričom žalobca, jeho dodávatelia aj odberatelia tieto výkazy správcovi dane riadne podávajú. Z uvedeného dôvodu správca dane disponuje komplexným prehľadom v rámci jednotlivých faktúr, v rámci súvisiacich daňových povinností a odpočtov dane vo vzťahu k žalobcovi, jeho dodávateľom a odberateľom.
14. Namietal, že v konaní malo byť rozhodnuté len na základe skutkových zistení získaných počas daňových kontrol, avšak žalovaný i po ukončení daňových kontrol naďalej vykonával viacnásobne opakované a nadbytočné úkony, ktorými predlžoval trvanie daňového konania, pričom zároveň dosiaľ nedošlo zo strany správcu dane k určeniu termínu na prerokovanie pripomienok žalobcu podľa § 65 ods. 3 daňového poriadku.
15. Za nadbytočne opakované úkony správcom dane počas daňových kontrol žalobca označil napr. opakované ústne pojednávania s predstaviteľmi žalobcu, pričom potrebné skutočnosti mali mať daňové orgány zistené na jednom pojednávaní, ďalej neúčelné vyžiadania informácií od jednotlivých daňových úradov a podobne.
16. V súvislosti s napádanou neprimeranou dĺžkou predmetných daňových konaní žalobca poukázal na maximálne zákonné lehoty, stanovené podľa § 65 ods. 1 daňového poriadku, pričom zdôraznil, že daňový úrad je povinný rozhodnúť bezodkladne, najneskôr však do ôsmich dní odo dňa začatia konania, ak to povaha vecí pripúšťa a je tak možné urobiť na základe dokladov predložených daňovým subjektom; inak rozhodne do 30 dní odo dňa začatia konania. V osobitne zložitých prípadoch orgán príslušný na rozhodnutie rozhodne do 60 dní. Zároveň žalobca poukázal na ustanovenie § 68 ods. 1 a ods. 3 daňového poriadku, upravujúce začiatok vyrubovacieho konania a lehoty na rozhodnutie po ukončení daňovej kontroly, pričom zdôraznil, že napriek uvedeným zákonným lehotám a určenému postupu, správca dane dosiaľ nerozhodol, ani nepredvolal žalobcu na prerokovanie ním predložených pripomienok a dôkazov.
17. V nadväznosti na podstatné námietky ohľadom nečinnosti žalovaného žalobca, s poukazom na judikatúru krajských súdov, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Ústavného súdu Slovenskej republiky, napádal porušenie základných práv žalobcu postupom žalovaného. Predovšetkým namietal porušenie povinnosti žalovaného postupovať v súlade s princípom proporcionality a zásadou rýchlosti, hospodárnosti konania, výberu optimálnych nástrojov konania a posušenie zásady úzkej súčinnosti v daňovom konaní a z toho vyplývajúcej povinnosti správneho orgánu minimalizovať zásahy voči žalobcovi ako daňovému subjektu tak, aby sa konkrétny procesný postup nestal voči nemu neprimeraným a aby prebehol čo najrýchlejšie a najefektívnejšie. Žalobca dôvodil, že pokračovanie v konaniach, napriek tomu, že lehota na ich ukončenie dávno uplynula, žalobcovi znemožňuje domáhať sa ochrany prostredníctvom príslušných opravných prostriedkov, resp. s využitím žaloby na príslušnom správnom súde podľa čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky, čím vo vzťahu k žalobcovi dochádza k odopretiu spravodlivosti.
18. Splnenie podmienky na podanie žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy žalobca preukazoval predložením upovedomenia o spôsobe vybavenia podnetu na preskúmanie zákonnosti postupu žalovaného vo veci namietanej nečinnosti žalovaného v predmetných daňových konaniach, vydaného Krajskou prokurátorkou Krajskej prokuratúry Trnava, č. Kd 359/16/2200-9 zo dňa 17.01.2017, ktorým podnet žalobcu odložila bez prijatia právnych prostriedkov dozoru prokurátora, na uplatnenie ktorých neboli za existujúcej skutkovej a právnej situácie splnené zákonné podmienky. V podanej žalobe žalobca polemizoval s dôvodmi odloženia podnetu a vyjadril nesúhlas s právnymi závermi krajskej prokuratúry vo veci namietanej nečinnosti žalovaného.
II. Vyjadrenia žalovaného a žalobcu
19. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 28.04.2017 a navrhol, aby správny súd žalobu proti nečinnosti orgánu verejnej správy ako nedôvodnú zamietol a žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznal.
20. K výkonu daňových kontrol za predmetné zdaňovacie obdobia žalovaný argumentoval dodržaním zákonnej lehoty na ich vykonanie bez potreby predĺženia času ich výkonu postupom podľa § 46 ods. 10 daňového poriadku. Zároveň uviedol dni začiatku jednotlivých daňových kontrol, dátumy vypracovania protokolov s dátumom ich doručenia žalobcovi, vrátane lehôt, ktoré určil správca dane žalobcovi na vyjadrenia sa k zisteniam v protokoloch, pričom z dôvodu obsiahlosti preverovaných skutočností boli žalobcovi určené dlhšie časové lehoty na podanie vyjadrení ku skutkovým zisteniam; v prípade kontrolovaného zdaňovacieho obdobia august 2014 a september 2014 bola správcom dane stanovená lehoty 50 pracovných dní na vyjadrenie sa k protokolu, v prípade zdaňovacích období november 2014 a december 2014 bola žalovanému daná lehota 20 pracovných dní na vyjadrenie sa k protokolom, ktoré boli na žiadosť žalobcu predĺžené o ďalších dvadsať pracovných dní a v prípade zdaňovacieho obdobia január 2015 bola žalobcovi poskytnutá lehota 40 pracovných dní na vyjadrenie sa k zisteniam v protokole o výsledku daňovej kontroly.
21. Žalobca využil svoje právo vyjadriť sa ku kontrolným zisteniam a vo vyjadreniach zároveň navrhol na preukázanie svojich tvrdení doplnenie dokazovania výsluchom svedkov, listinnými dôkazmi, realizáciou dopytov za účelom preverenia deklarovaných odberateľsko-dodávateľských vzťahov v rámci deklarovaných zdaniteľných obchodov.
22. Spolu s vyjadrením k žalobe žalovaný zaslal súdu administratívne spisy týkajúce sa predmetných daňových konaní, pričom vo vyjadrení chronologicky a podrobne popísal priebeh konania od ukončenia predmetných daňových kontrol a začiatku predmetných vyrubovacích konaní, vrátane návrhov na doplnenie dokazovania a požiadaviek na postup v jednotlivých konaniach zasielaných žalobcom žalovanému, ako i chronologickú postupnosť a obsah procesných úkonov žalovaného s uvedením čísla korešpondencie, dátumu jej vydania, vypravenia, ako i dátumu jej doručenia adresátom a následnej úspešnosti realizácie požadovaného doplneného dokazovania s popisom dôvodov opakovania doručovania predvolaní, oznámení a dopytov vzhľadom na neúspešnosť prvých pokusov o zabezpečenie požadovaného dôkazu alebo procesného úkonu. Celkom išlo napr. o rozposlanie tridsať šesť žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií daňovým správam v Českej republike, v Maďarskej republike, v Poľskej republike, v Chorvátskej republike a do Rumunska, zabezpečovanie a opakované zabezpečovanie výsluchov svedkov pôsobiacich na území Slovenskej republiky aj v zahraničí, realizáciu žiadostí o zabezpečenie tlmočenia pre účely výsluchov predvolávaných svedkov zo zahraničia, zabezpečenie správ z databázy výpisov z mýtneho systému Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s. za účelom preverenia reálnosti uskutočnenia prepráv predmetného tovaru v deklarovaných dňoch, približne v dvanástich prípadoch boli v súčinnosti s relevantnými finančnými inštitúciami preverované bankové účty deklarovaných dodávateľov žalobcu, miestne zisťovania a mnohé ďalšie úkony súvisiace s vedením predmetných vyrubovacích konaní.
23. S poukazom na návrhy žalobcu na doplnenie dokazovania po ukončení daňových kontrol, na postup správcu dane v súčinnosti so žalobcom a na skutočnosť, že krajská prokuratúra odložila podnet žalobcu na preskúmanie zákonnosti postupu žalovaného v dotknutých vyrubovacích konaniach, žalovaný uviedol, že správca dane pokračoval vo vykonaní všetkých povinných úkonov v daňovej kontrole a v následnom vyrubovacom konaní, ktoré mu zákon ukladá na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane za predmetné zdaňovacie obdobia.
24. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného zotrval na dôvodoch podanej žaloby proti nečinnosti žalovaného. Zároveň namietal neefektívny postup žalovaného, spočívajúci v nekoordinovanom, opakovanom a čiastočnom podávaní žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií, pričom namietal, že žalobca nepodal žalovanému žiadne žiadosti o vykonanie medzinárodných výmen informácií. Namietal, že tieto, vrátane predmetných vyrubovacích konaní, prebiehajú neprimerane dlho a žalovaný neurguje dopytované daňové orgány včas, v dôsledku čoho sa celkovo preverovanie predlžuje, neprimerane dlho sú žalobcovi zadržiavané finančné prostriedky predstavujúce uplatnené nadmerné odpočty, čo je protiústavný zásah do jeho práva vlastniť majetok.
25. Žalovaný v duplike zopakoval dôvodnosť vykonávaných úkonov. Uviedol, že postup žalovaného pri vyrubovacích konaniach za predmetné zdaňovacie obdobia nie je pasívny ani obštrukčný, pretože žalovaný nie je nečinný, ale naďalej vykonáva v stanovených lehotách procesné úkony k určeniu dane, a to na návrh žalobcu.
III. Relevantná právna úprava
26. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
27. Podľa § 3 ods. 1 písm. d) SSP na účely tohto zákona nečinnosťou orgánu verejnej správy sa rozumie stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní, alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie.
28. Podľa § 244 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ako účastník administratívneho konania namietajúci nečinnosť orgánu verejnej správy neúspešne vyčerpala sťažnosť podľa osobitného predpisu alebo podnet na prokuratúre.
29. Podľa § 246 ods. 2 SSP k žalobe fyzickej osoby, právnickej osoby a zainteresovanej verejnosti musí byť pripojené oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti podľa osobitného predpisu alebo vybavenie podnetu prokurátorom.
30. Podľa § 249 SSP, ak správny súd po preskúmaní nezistí nečinnosť žalovaného, uznesením žalobu zamietne.
31. Podľa § 2 písm. a) a c) daňového poriadku na účely tohto zákona sa rozumie a) správou daní postup súvisiaci so správnym zistením dane a zabezpečením úhrady dane a ďalšie činnosti podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov, c) daňovým konaním konanie, v ktorom sa rozhoduje o právach a povinnostiach daňových subjektov. 32. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. 33. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. 34. Podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada. 35. Podľa § 24 ods. 1 písm. a) až c) daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
36. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
37. Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. 38. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. 39. Podľa § 46 ods. 8 daňového poriadku zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b) a c). Ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, zašle správca dane spolu s protokolom kontrolovanému daňovému subjektu aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 15 pracovných dní od jej doručenia, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela. Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt neumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu.
40. Podľa § 46 ods. 9 daňového poriadku daňová kontrola je ukončená dňom a) doručenia protokolu podľa odseku 8, b) doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok podľa § 48 ods. 2, alebo c) zániku nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného prepisu.
41. Podľa § 46 ods. 10 daňového poriadku lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61. Ak ide o daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré určujú základ dane podľa osobitného predpisu, druhostupňový orgán môže lehotu podľa prvej vety pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac o 12 kalendárnych mesiacov.
42. Podľa § 65 ods. 1 daňového poriadku orgán príslušný na rozhodnutie v daňovom konaní rozhodne bezodkladne, najneskôr však do ôsmich dní odo dňa začatia konania, ak to povaha vecí pripúšťa a je tak možné urobiť na základe dokladov predložených daňovým subjektom; inak rozhodne do 30 dní odo dňa začatia konania. V osobitne zložitých prípadoch orgán príslušný na rozhodnutie rozhodne do 60 dní.
43. Podľa § 65 ods. 2 daňového poriadku, ak vzhľadom na mimoriadnu zložitosť prípadu alebo iné závažné okolnosti alebo osobitnú povahu prípadu nemožno rozhodnúť ani v lehote do 60 dní, môže túto lehotu pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia primerane predĺžiť druhostupňový orgán. Ak rozhoduje druhostupňový orgán, môže túto lehotu pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia primerane predĺžiť ministerstvo, a ak rozhoduje ministerstvo, minister.
44. Podľa § 65 ods. 3 daňového poriadku, ak orgán príslušný na rozhodnutie v daňovom konaní nemôže vo veci rozhodnúť v lehote do 60 dní, je povinný o tom písomne s uvedením dôvodov upovedomiť daňový subjekt.
45. Podľa § 65 ods. 4 daňového poriadku ustanovenia odsekov 1 až 3 sa použijú, ak tento zákon neustanovuje inak.
46. Podľa § 68 ods. 1 vety prvej daňového poriadku, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, vyrubovacie konanie začína nasledujúci deň po dni doručenia protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1 a končí dňom doručenia rozhodnutia daňovému subjektu; vyrubovacie konanie nezačne, ak sa výzva podľa § 46 ods. 8 nezasiela.
47. Podľa § 68 ods. 2 daňového poriadku správca dane vydá rozhodnutie do 15 dní od uplynutia lehoty na vyjadrenie sa k protokolu podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1, ak a) sa daňový subjekt vzdá práva na vyjadrenie sa k zisteniam v protokole, b) daňový subjekt nemá pripomienky k zisteniam v protokole, c) sa daňový subjekt nevyjadrí k protokolu v lehote určenej správcom dane vo výzve; v tom prípade správca dane o tejto skutočnosti spíše úradný záznam.
48. Podľa § 68 ods. 3 daňového poriadku, ak daňový subjekt predloží pripomienky a dôkazy v lehote určenej správcom dane vo výzve podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1, dohodne so správcom dane deň prerokovania pripomienok a dôkazov ním predložených; ak sa nedohodnú, určí deň ich prerokovania správca dane. Ak sa daňový subjekt nemôže zúčastniť na prerokovaní, je povinný určiť si na tento účel zástupcu. Správca dane na základe písomného vyjadrenia daňového subjektu a ním predložených dôkazov vykoná dokazovanie alebo miestne zisťovanie. Ak sa daňový subjekt alebo jeho zástupca nezúčastní na prerokovaní pripomienok a dôkazov ním predložených, správca dane spíše o tejto skutočnosti úradný záznam. O priebehu a o výsledkoch dokazovania správca dane spíše s daňovým subjektom zápisnicu podľa § 19, a to aj opakovane; v tom prípade správca dane vydá rozhodnutie do 15 dní odo dňa spísania poslednej zápisnice s daňovým subjektom alebo odo dňa spísania úradného záznamu.
IV. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom
49. Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívnych spisov správneho orgánu, preskúmal v medziach žalobného návrhu a žalobných bodov (§ 183 SSP) namietaný postup žalovaného, pričom za splnenia procesných podmienok (§ 107 ods. 2 SSP), vec prejednal bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
50. Predmetom súdneho prieskumu je preveriť žalobcom namietanú nečinnosť žalovaného v daňových konaniach o určenie daňovej povinnosti na dani z pridanej hodnoty, postupne začatých nasledujúcim dňom po doručení protokolov o výsledku daňových kontrol žalobcovi spolu s výzvou na vyjadrenie sa ku kontrolným zisteniam (§ 68 ods. 1 veta prvá pred bodkočiarkou daňového poriadku), a to za zdaňovacie obdobia august 2014, september 2014, november 2014, december 2014 a január 2015 (ďalej aj „8/14“, „9/14“, „11/14“, „12/14“, „01/15“).
51. Žalobca taktiež namietal neprimeranú dĺžku daňových kontrol za predmetné zdaňovacie obdobia, končiacich na hranici ročnej zákonnej lehoty stanovenej na výkon tohto inštitútu správy daní podľa daňového poriadku.
52. Medzi stranami nie je sporná dĺžka výkonu daňových kontrol za jednotlivé zdaňovacie obdobia, ani z administratívnych spisov k predmetným zdaňovacím obdobiam nevyplývajú iné skutočnosti, ako tie, že dĺžka daňových kontrol za všetky vyššie uvedené zdaňovacie obdobia DPH neprekročila zákonom stanovenú lehotu podľa § 46 ods. 10 daňového poriadku a nebolo potrebné ich výkon predlžovať žiadosťami u nadriadeného daňového orgánu. Vzhľadom k tomu, že daňové kontroly boli ukončené včas a v rámci ich výkonu sa preverovalo veľké množstvo informácií a skutočností potrebných na overenie žalobcom deklarovaných zdaniteľných plnení, správny súd dĺžku daňových kontrol, ako účelovo a časovo samostatne stojaceho prostriedku správy daní vo vzťahu k daňovému konaniu, v rámci súdneho prieskumu namietanej nečinnosti v predmetných daňových konaniach neposudzoval.
53. Pre objektívne posúdenie namietanej nečinnosti je však potrebné brať do úvahy, okrem obsahu úkonov samotného žalobcu, i zistenia vzišlé z predmetných daňový kontrol, ktoré vo vzájomných súvislostiach boli spôsobilé determinovať následnú dĺžku daňových konaní.
54. Zo všetkých protokolov o výsledku daňových kontrol za predmetné zdaňovacie obdobia vyplýva, že kontroly boli vykonávané za účelom zistenia oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu uplatneného žalobcom podľa zákona o DPH na základe ním deklarovaného nákupu surového repkového oleja. Na základe kontrolných zistení sa nepodarilo odstrániť pochybnosti o vierohodnosti daňových dokladov a dokladov o preprave (CMR náložných listov) preukazujúcich deklarované zdaniteľné obchody, na základe čoho bolo správcom dane konštatované nesplnenie zákonných podmienok na
vrátenie odpočtu dane, ale naopak, z kontrolných zistení vyplývali podklady pre vyčíslenie vlastnej daňovej povinnosti žalobcovi za predmetné zdaňovacie obdobia. V podstate možno konštatovať, že daňovými kontrolami neboli hodnoverne preukázané reálne dodania tovaru (repkového oleja) pre žalobcu od dodávateľov deklarovaných na faktúrach.
55. Vo všeobecnosti možno zhrnúť, že z protokolov o výsledku daňových kontrol ďalej vyplýva, že žalobca deklaroval dodania predmetnej komodity od dodávateľov: v zdaňovacom období august 2014
- PETpostal s.r.o. so sídlom v Košiciach, Cefod, s.r.o., so sídlom v Brne, TEAM CARS s.r.o. so sídlom v Komárne, v zdaňovacom období september 2014 - PETpostal s.r.o., Cefod, s.r.o., so sídlom v Brne, Ilirija s.r.o. so sídlom v Dunajskej Strede (v čase obchodu Komárno), EMKA OIL s.r.o., v zdaňovacom období november 2014 - Ilirija s.r.o. so sídlom v Dunajskej Strede, EMKA OIL s.r.o. so sídlom v Košiciach - Staré mesto, Cefod, s.r.o. so sídlom v Brne (jediný spoločník a konateľ je FO z Rumunska, v čase uzavretia rámcovej zmluvy o spolupráci konal T. C.), RS+L s.r.o. so sídlom po zmene sídla t. č. Fiľakovo, v zdaňovacom období december 2014 - Ilirija s.r.o., EMKA OIL s.r.o., PETpostal s.r.o., RS+L s.r.o. so sídlom po zmene sídla t. č. Fiľakovo, v zdaňovacom období január 2015 - Ilirija s.r.o., OLB, spol. s r.o., pričom prílohami k predkladaným faktúram boli dodacie listy bez potrebných identifikátorov; napr. i bez číselného označenia, bez dátumu vykládky, deklarujúce odosielateľov napr.: LECH RUTKOWSKI (v Poľsku), KMZ sp. Zoo, Waršava, Poľsko, BIOCARBO ENERGY SP zoo, Rybnik (PL), ZÖLDOLAJ BB DÍZEL-ALAPANYAG TERMELŐ ÉS: KERESKEDELMI ZÁRTKÖRŰEN MŰKÖDŐ, Budapest (HU), TDM „ARRTRANS“ S.A. (PL), deklarujúcich príjemcov napr. PROBON FOOD s.r.o., Ostrava, FUEL EQIP a.s. Praha, BS MARATON s.r.o., Třinec, CZ, Uni Key Slovakia s.r.o., miesto vykládky PLYNEX, s.r.o. (Sereď), ďalej obdobne na CMR bolo deklarovaných množstvo prepravcov, ako napr. TRANSPORTOWO-USLUGOWO-Handlowa, Katowice, PL, X-TRANS, Katowice, PL, VIVRE s.r.o., Krásno nad Kysucou, novimaa transport, Poľsko, USLUGI TRANSPORTOWE, D. J., I.T.C. Q. V. (PL), T. P., PW TRANS s.r.o. Libeň, Praha, PETRO CARBON ENERGIA sp. z o.o. (PL), „W&H“ H. V. a mnohé ďalšie subjekty. Pre úplnosť kontrolných zistení o spôsobe realizácie zdaniteľných obchodov správca dane kontroloval komplexne obchodný reťazec, v ktorom by sa dal zistiť a overiť pôvod a konečná spotreba predmetu predaja. Vzhľadom na nekontaktnosť priamych dodávateľov, keďže spoločným menovateľom dodávateľov žalobcu je ich charakteristika vyplývajúca zo zistení správy daní, ktorú možno zhrnúť pod označenie „nekontaktní obchodníci“, nebolo možné potrebné skutočnosti deklarovaných dodávok predmetnej komodity preveriť do detailov. Avšak s využitím kontrolných zistení za viaceré zdaňovacie obdobia určitý modus operandi zdaniteľných obchodov medzi deklarovanými dodávateľsko-odberateľskými partnermi bol viditeľný, napr.: znázornenie priebehu obchodov v mesiaci september: Nezistený pôvod tovaru › PETpostal s.r.o. › PLYNEX s.r.o., prípadne PETpostal s.r.o. › EMKA OIL s.r.o. › PLYNEX s.r.o. a naopak, v decembri 2014 EMKA OIL s.r.o. deklarovala dodanie tovaru pre PETpostal s.r.o.: EMKA OIL s.r.o. › PETpostal s.r.o. › PLYNEX s.r.o., pričom EMKA OIL s.r.o. a PETpostal s.r.o. boli obchodné spoločnosti personálne prepojené v osobe konateľa Ing. P.. I na základe uvedených skutočností správca dane v rámci vyhodnotenia kontrolných zistení deklarované obchody posúdil ako umelo vytvorené, bez ekonomického účelu, okrem účelu vytvoriť odpočet dane bez reálnej ekonomickej kauzy.
56. Z obsahu vyjadrení žalobcu k protokolom o výsledku daňových kontrol o oprávnenosti uplatnených odpočtov dane za predmetné zdaňovacie obdobia vyplýva, že okrem vyjadreného nesúhlasu so závermi prijatými na základe kontrolných zistení, žalobca namietal odmietanie vykonania dôkazov správcom dane a apeloval na jeho povinnosť preskúmať každú skutočnosť a na jeho povinnosť zaoberať sa každou vecou, o ktorej sa správca dane dozvedel, ako aj na povinnosť správcu dane zabezpečiť pri dokazovaní, aby boli skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní zistené čo najúplnejšie. Zároveň žalobca žiadal, aby správca dane vykonal 49 dôkazov, okrem iného výsluchom dvanástich svedkov, prevažne konateľov a bývalých konateľov dodávateľov a odberateľov žalobcu, ako i iných osôb, najmä vodičov prepravcov realizujúcich deklarovanú prepravu predmetného tovaru, ďalej potvrdenie prepravy tovaru prostredníctvom mýtneho systému a doplnenie dokazovania inými listinnými dôkazmi.
57. Ako vyplýva z obsahu administratívnych spisov, žalovaný vyhovel návrhu žalobcu v jednotlivých konaniach a pristúpil k realizácii navrhnutých dôkazov. Napr. na základe informácií poskytnutých na dopyt NDS, a.s., správca dane preveril reálnosť uskutočnenia prepráv v deklarovaných dňoch dodania podľa výpisov z mýtneho systému a následne, na základe návrhu žalobcu zosumarizoval a pripravil žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií (ďalej aj „MVI“), za účelom preverenia prepravných spoločností a vykonania výsluchov vodičov ako svedkov. Obdobne systematicky postupoval za účelom
zabezpečenia prípravy výsluchu žalobcom navrhnutých svedkov a získavania výpisov z bankových účtov obchodných partnerov žalobcu za relevantné zdaňovacie obdobia.
58. Správny súd z obsahu administratívnych spisov zistil, že žalovaný úkony navrhnutých dôkazov vykonával v logickej nadväznosti na okolnosti podmienené obsahom postupne získavaných informácií, prípadne v nadväznosti na úkony zúčastnených osôb, napr. v prípade niektorých medzinárodných výmen daňových informácií žalovaný podával prostredníctvom kontaktného orgánu pre MVI urgencie za účelom urýchlenia výmeny požadovaných informácií, na čo obdržal odpoveď vysvetľujúcu omeškanie dožiadaného orgánu cudzej daňovej správy spôsobenú získavaním požadovaných informácií v rámci administratívneho konania, ktoré sa v tej dobe ešte neukončilo. Rovnako účelne vykonával žalovaný úkony nevyhnutné na realizáciu výsluchov žalobcom navrhnutých svedkov, počnúc zisťovaním pobytu svedkov a ich predvolaním (i s využitím MVI), zabezpečovaním realizácie práva žalobcu byť prítomný pri výsluchu svedka oznámením o pripravovanom výsluchu svedka, zabezpečovaním tlmočníka pri výsluchu svedka prostredníctvom príslušného nadriadeného orgánu, rovnako končiac opakovaním potrebných úkonov v prípade, že sa predvolaní svedkovia na ústne konanie bez predchádzajúceho ospravedlnenia nedostavili, príp. sa z pripraveného procesného úkonu ospravedlnili.
59. Na základe porovnania kontrolných zistení s dôkazmi, ktoré sa realizovali v rámci následných vyrubovacích konaní možno konštatovať, že žalovaný neopakoval dôkazy, ktoré už boli vykonané v rámci daňových kontrol, ale vykonával žalobcom navrhnuté dôkazy, ktoré ešte neboli realizované a mohli prispieť k potvrdeniu alebo i nepotvrdeniu žalobcom deklarovaných tvrdení, t. j. žalovaný preveroval dodávateľský reťazec, keď nebolo preukázané priame dodanie predmetného tovaru z dôvodu nemožnosti overenia zdaniteľného obchodu u priameho dodávateľa, príp. chýbali alebo boli nedostatočne vyplnené obstarávacie a prepravné doklady.
60. S prihliadnutím na dátumy začatia jednotlivých vyrubovacích konaní; 8/14 - dňa 19.11.2015, 9/14 - dňa 02.12.2015, 11/14 a 12/14 - dňa 17.02.2016, 01/15 - dňa 22.03.2016, s prihliadnutím na dĺžku lehôt poskytnutých žalovaným žalobcovi na vyjadrenia sa k zisteniam vyplývajúcim z daňových protokolov (v dvoch prípadoch 50 pracovných dní a vo zvyšných 40 pracovných dní, ktoré taktiež konzumovali čas v rámci začatých vyrubovacích konaní), ako i s prihliadnutím na množstvo preverovaných skutočností, súvisiacich s deklarovanými zdaniteľnými plneniami, ktoré v rámci početnej MVI žalovaný v súlade so zásadou hospodárnosti konania zabezpečuje spoločne pre uvedené vyrubovacie konania, a nie pre každé zvlášť, a s prihliadnutím na náročnosť pripravovaných výsluchov svedkov, vzhľadom na rôznorodosť ich pobytu mimo územia Slovenskej republiky a na úroveň ich spolupráce so správcom dane, správny súd konštatuje, že vzhľadom na množstvo vykonávaných dôkazov a systém postupov a práce daňových orgánov spolupracujúcich podľa Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 zo 7. októbra 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty (ďalej len „Nariadenie č. 904/2010“), žalovaný v napádaných vyrubovacích konaniach postupoval systematicky a priebežne, pričom v priebehu roku 2016 realizoval množstvo žalobcom navrhnutých dôkazov, a to v časovej súslednosti, ktorá neodôvodňuje konštatovanie o nečinnosti alebo liknavosti v realizácii úkonov správcom dane. Navyše, z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že ešte v priebehu mesiacov marec a apríl roku 2017 boli žalovanému doručované odpovede dožiadaných daňových orgánov, získaných v rámci MVI ohľadne výsluchov navrhovaných svedkov, prípadne preverovania prepravy predmetnej komodity v rámci obchodných reťazcov.
61. V súvislosti s námietkou žalobcu napádajúcou nedodržanie zákonnej lehoty podľa § 65 daňového poriadku na rozhodnutie vo veci, správny súd uvádza, že lehoty uvedené v tomto ustanovení sa použijú na konanie, ak daňový poriadok neustanovuje inak (§ 65 ods. 4 citovaného zákona). Daňový poriadok v ustanovení § 68 osobitne upravuje lehoty na vydanie rozhodnutia po vykonaní daňovej kontroly a v prípade, ak sa na základe výsledkov daňovej kontroly zistil rozdiel medzi daňou priznanou v daňovom priznaní a daňou zistenou na základe kontroly, daňový poriadok v ustanovení § 68 ods. 3 nestanovuje striktnú lehotu na rozhodnutie, ale v závislosti od obsahu návrhov na doplnenie dokazovania a od súčinnosti daňového subjektu, ponechal časový priestor na dostatočné zistenie skutkového stavu potrebného na rozhodnutie o preverovanej daňovej povinnosti. Zákon priamo upravuje možnosť spísania zápisnice správcom dane s daňovým subjektom o priebehu a o výsledkoch dokazovania, a to aj opakovane. V takomto prípade správca dane vydá rozhodnutie do 15 dní odo dňa spísania poslednej zápisnice s daňovým subjektom alebo odo dňa spísania úradného záznamu. V tomto ohľade je zrejmý zámer zákonodarcu, ktorým, na rozdiel od predchádzajúcej striktnej právnej úpravy lehoty na vydanie
rozhodnutia po ukončený daňovej kontroly podľa zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, uprednostnil úpravu procesných podmienok zabezpečujúcich riadne a čo najúplnejšie zistenie skutkového stavu potrebného pre rozhodnutie vo veci, pred rýchlosťou konania. V kontexte s povinnosťou správcu dane vyplývajúcou z ustanovenia § 24 ods. 2 daňového poriadku bude už na správcovi dane, aby určil, ktoré navrhnuté dôkazy za účelom naplnenia správy daní vykoná a ako v následnom rozhodnutí vo veci vykonané dôkazy vyhodnotí, príp. ako sa vysporiada s návrhmi na vykonanie dôkazov, resp. s dôvodmi odmietnutia vykonania navrhnutých dôkazov. To už je však otázka súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia vo veci samej, a nie predmet posudzovania nečinnosti dotknutého daňového orgánu.
62. V nadväznosti na uvedené, správny súd pri prieskume napadnutého postupu žalovaného prihliada najmä i na tú skutočnosť, že sám žalobca pod tlakom kontrolných zistení navrhoval doplnenie dokazovania množstvom dôkazov, ktoré sa inak, ako využitím medzinárodnej výmeny informácií nedali zabezpečiť. V zmysle Nariadenia č. 904/2010 je medzinárodná výmena informácií realizovaná na unifikovaných elektronických formulároch prostredníctvom kontaktného daňového orgánu, ktorým je pre žalovaného príslušný odbor finančného riaditeľstva. Zároveň je potrebné prihliadnuť i na potrebu zabezpečenia prekladu žiadosti o poskytnutie informácie alebo realizáciu úkonu do cudzieho jazyka ako i na možnosti dožiadanej daňovej správy a úroveň spolupráce a daňovej disciplíny preverovaných daňových subjektov registrovaných v členskom štáte. Vzhľadom na uvedené, nie je možné očakávať, že realizácia tridsiatich šiestich žiadostí o MVI, s takým množstvom preverovaných skutočností, bude otázkou niekoľkých desiatok dní.
63. Vzhľadom k tomu, že predmetom MVI bolo zabezpečenie výsluchov žalobcom navrhovaných svedkov a preverenie informácií súvisiacich s prepravou predmetného tovaru početnými deklarovanými zahraničnými prepravcami, nemožno prisvedčiť námietke žalobcu ohľadne nadbytočnosti, neúčelnosti a neefektívnosti MVI a dôkazov realizovaných žalovaným.
64. Rovnako neobstojí námietka napádajúca neoprávnený zásah do majetkového práva žalobcu, spočívajúci v neprimeranom zadržiavaní finančných prostriedkov určených na výplatu ním uplatneného odpočtu dane. Nakoľko z výsledkov daňovej kontroly nevyplýva zistený nadmerný odpočet za predmetné zdaňovacie obdobia, naopak, kontrolné závery konštatovali vlastné daňové povinnosti žalobcu, žalovaný nebol oprávnený do desiatich dní od skončenia predmetných daňových kontrol vrátiť žalobcom uplatnený nadmerný odpočet dane tak, ako to predpokladá ustanovenie § 79 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Až právoplatné rozhodnutia, vydané na základe zistení vyplývajúcich z realizovaných daňových kontrol a na základe doplneného dokazovania v rámci predmetných vyrubovacích konaní, môžu byť podkladom pre prípadné vyplatenie uplatneného nadmerného odpočtu dane. V tejto súvislosti správny súd poznamenáva, že kontrolné výkazy, ktoré podľa žalobcu vytvárajú dostatočné podmienky na promptné overenie daňových dokladov v rámci relevantných zdaniteľných obchodov a na včasné vrátenie zadržiavaných finančných prostriedkov, nie sú prekážkou na realizáciu úkonov sledujúcich naplnenie účelu správy daní, t. j. overovanie deklarovaných plnení správcom dane, predovšetkým v prípade, ak ich vierohodnosť bola objektívne spochybnená.
65. Dôvodnosť žaloby nepodporuje ani tvrdenie žalobcu o príčinnej súvislosti namietanej nečinnosti žalovaného v predmetných vyrubovacích konaniach s odopretím spravodlivosti (denegatio iustitiae) dotknutému žalobcovi. V preskúmavaných vyrubovacích konaniach neboli vydané rozhodnutia a teda žalobca ešte nemá vedomosť o výsledku prvostupňových daňových konaní, príp. či bude prichádzať do úvahy využitie riadnych opravných prostriedkov a následnej súdnej ochrany. Postupom žalovaného, ktorým v súčinnosti so žalobcom na základe jeho návrhov dopĺňa dokazovanie za účelom objasnenia skutočností potrebných pre posúdenie uplatneného nároku na odpočet dane, resp. určenie daňovej povinnosti, nedochádza k zamedzeniu práva žalobcu na súdnu ochranu podaním správnej žaloby, nakoľko v tomto štádiu vyrubovacích konaní uplatnenie tohto inštitútu súdnej ochrany nie je možné. 66. Na základe obsahu predmetných administratívnych spisov nemožno konštatovať také závažné porušenie zákona, práv a oprávnených záujmov žalobcu, na základe ktorých by bolo možné vyhovieť žalobnému petitu. 67. Správny súd s prihliadnutím na podstatné žalobné body, po vykonaní súdneho prieskumu postupu žalovaného v predmetných vyrubovacích konaniach, nezistil nečinnosť žalovaného, rovnako nezistil ani nadbytočnosť a neúčelnosť vykonávaných dôkazov, prevažne realizovaných na základe návrhov
samotného žalobcu a skutkovo súvisiacich s preverovanými zdaniteľnými plneniami, a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol (§ 249 SSP). 68. Právo na plnú náhradu trov konania správny súd úspešnému žalovanému nepriznal, pretože si žiadne neuplatnil a ani mu žiadne nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd Slovenskej republiky a to v lehote 30 dní od jeho doručenia (§ 439 ods. 1 v spojení s (§ 443 ods. 2 písm. a/ SSP). Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 SSP). O kasačnej sťažnosti rozhoduje senát najvyššieho súdu a vo veciach ustanovených v § 22 ods. 1 veľký senát najvyššieho súdu (§ 438 ods. 2 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).