Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10CoP/4/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, vo veci starostlivosti súdu o maloletého I. T., nar. XX.X.XXXX, v konaní zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, t. č. v ústavnej starostlivosti Detského centra v Ružomberku, dieťa rodičov: matka - W. T., nar. X.X.XXXX, bytom G. XX, X.; a otec - I. T., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XX, X., o návrhu otca na zníženie výživného na maloleté dieťa, na základe odvolania otca proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 37P/13/2017 - 247 zo dňa 23. októbra 2017 takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh otca na zníženie výživného na maloletého I.. Vychádzal z porovnania pomerov v rozhodnom (aktuálnom) období a v čase predošlého rozhodovania o výživnom. Naposledy bolo o výživnom na maloletého I. rozhodované rozsudkom Okresného súdu Žilina, č. k. 15P/328/2008-190 zo dňa 5.3.2013, ktorým bola otcovi uložená povinnosť prispievať na jeho výživu sumou 45 eur mesačne. V danom období bolo zohľadnené, že rodičia majú ešte dve vyživovacie povinnosti, v ktorej spojitosti mal otec určené výživné vo výške (spolu) 180,- eur mesačne. Otec bol v tom čase v pracovnom pomere, kde jeho priemerný mesačný príjem predstavoval sumu 284 eur, avšak už v dotknutom konaní bolo uzavreté, že tento príjem nezodpovedá skutočným možnostiam a schopnostiam otca. Predtým totiž pracoval u iného zamestnávateľa, u ktorého dosahoval podstatne vyšší príjem, ale pracovný pomer bez závažnejšieho dôvodu ukončil. 2. Okresný súd konštatoval, že v porovnaní s označeným rozhodnutím došlo k určitej zmene v odôvodnených nárokoch maloletého v súvislosti s jeho celkovým telesným rastom. Z rozhodovacej praxe bolo/je okresnému súdu známe, že v tomto veku (17 rokov) dosahujú bežné náklady na maloleté dieťa 200 až 250 eur mesačne. Otec skončil pracovný pomer vo firme BI TRANS, s.r.o., dňa 31.5.2016, lebo mu zdravotný stav nedovoľoval vykonávať prácu, na ktorú bol prijatý. Jeho priemerný mesačný príjem v tomto zamestnaní bol 408 eur. Následne od 14.9.2016 do 14.3.2017 bol vo výkone trestu odňatia slobody, kde pracovne zaradený nebol, poberal len nemocenské dávky v priemere 173 eur mesačne. Aktuálne je poberateľom invalidného dôchodku vo výške 331 eur a od 1.4.2017 aj dávky v hmotnej núdzi vo výške 96,30 eur mesačne. Okresný súd z vykonaného dokazovania uzavrel, že otcovi jeho zhoršený zdravotný stav neumožňuje pracovať. 3. Zdôraznil však, že od predošlého rozhodovania o výživnom otcovi ubudli dve vyživovacie povinnosti k plnoletým deťom, na výživu ktorých bol povinný v úhrne prispievať sumou 180 eur mesačne. Zároveň jeho príjem z titulu invalidného dôchodku a dávky v hmotnej núdzi činí 427,30 eur mesačne. Okresný súd dodal, že po podaní návrhu na zníženie výživného (počas obdobia výkonu trestu odňatia slobody) síce otec poberal len nemocenskú dávku, ale v núdzi nebol, pretože všetky jeho potreby boli zabezpečované prostredníctvom ústavu na výkon trestu. Celkovo uzavrel, že od posledného rozhodnutia

o výživnom nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie vyživovacej povinnosti otca k maloletému I..

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec, ktorý sa alternatívne domáhal jeho zmeny tak, že návrhu na zníženie výživného bude vyhovené alebo jeho zrušenia a vrátenia veci na „nové prejednanie a rozhodnutie“. Poukazoval na to, že nie je poberateľom invalidného dôchodku; týmto sa stane až od decembra 2017, pričom z dôchodku budú vykonávané exekučné zrážky a zostane mu iba suma 243,32 eur. Doposiaľ bol/je teda poberateľom len dávky v hmotnej núdzi v sume 96,30 eur mesačne a žiaden iný príjem nemal. Otec uviedol, že jeho náklady na byt predstavujú 190 eur a zvyšok mu zostáva na stravu, ošatenie, hygienické potreby a hlavne lieky, ktoré musí užívať vzhľadom na jeho zdravotný stav, nakoľko je stále práceneschopný. Doplnil, že finančne mu vypomáha brat.

5. V reakcii na predmetné odvolanie matka uviedla, že otec je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému, a to sumou určenou súdom. 6. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.

7. Na vyjadrenie matky k odvolaniu otec (už) v rámci odvolacieho konania nereagoval.

8. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 219 ods. 3 rozsudok okresného súdu potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

9. Okresný súd správne vymedzil právny základ súdenej veci - § 78 ods. 1 zák. o rodine (citovaný v napadnutom rozsudku), ktorý náležite i aplikoval, keď skúmal zmenu v pomeroch tak na strane výživou povinnej osoby (v súdenej veci otec), ako aj na strane výživou oprávnenej osoby (maloletý I.) oproti predošlej úprave výživného rozsudkom tamojšieho súdu z 5.3.2013. Zodpovedajúco stavu veci konštatoval významnú zmenu v odôvodnených potrebách maloletého dieťaťa. Je zrejmé, že nároky mladého muža tesne pred dovŕšením veku dospelosti sú podstatne vyššie ako nároky dieťaťa/chlapca na prahu puberty (vo veku cca 12 a pol roka). Predmetný záver otec - v priebehu konania, vrátane jeho odvolacieho štádia - vôbec nespochybňoval.

10. Otec v dôsledku zhoršenia zdravotného stavu nemôže vykonávať akékoľvek zamestnanie, čo však neznamená, že by zostal úplne bez príjmu. Naopak, otec je poberateľom (od 1.4.2017) dávky v hmotnej núdzi v sume 96,30 eur mesačne a tiež mu je vyplácaný invalidný dôchodok, ktorého bol Sociálnou poisťovňou vymeraný v sume 331 eur mesačne. Pokiaľ sú otcovi z invalidného dôchodku vykonávané zrážky súdnym exekútorom, otec ani len netvrdí (nie to ešte preukazuje), že by dotknuté dlhy vznikli na základe objektívnych - od vôle a správania otca nezávislých - okolností. Nadväzne nemôžu byť predmetné zrážky z invalidného dôchodku, ktoré majú pôvod v zavinenom konaní otca a sú dôsledkom neplnenia si jeho (rôznych) povinností, vyhodnotené na ťarchu maloletého dieťaťa. 11. Súčasne je nedôvodnou odvolacia námietku otca, že poberateľom invalidného dôchodku sa má/mal stať až od decembra 2017. Z vyjadrenia Sociálnej poisťovne zo dňa 30.8.2017 (č. l. 240 až 242 spisu) je bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že otec bol/je poberateľom invalidného dôchodku, ktorého mesačná výška činí 331 eur, už od 23.2.2017. Z písomností predložených otcom v odvolacom konaní vyplýva len tá skutočnosť, že z dôvodu exekučných zrážok sa mu od decembra 2017 vypláca invalidný dôchodok v dočasne zníženej sume - 243,32 eur mesačne. Rozhodne však uvedené neznamená, že invalidný dôchodok by mu po prvý krát mal byť vyplatený až v decembri 2017.

12. Zhodne s okresným súdom krajský súd zdôrazňuje, že oproti predošlému rozhodovaniu o výživnom otcovi ubudli (od 16.1.2017) dve vyživovacie povinnosti k plnoletým deťom, v súvislosti s ktorými dovtedy platil výživné (spolu) v rozsahu 180 eur mesačne. Uvedené v spojení s výškou aktuálneho príjmu (v úhrne 427,30 eur mesačne) a skutočne veľmi nízkou sumou výživného na maloletého I. (45 eur mesačne) bezprostredne podmieňuje potvrdenie zamietnutia návrhu otca na zníženie výživného. 13. Možno teda zhrnúť, že v rozhodnom období došlo síce u otca uznaním ho za invalidného k poklesu rozsahu jeho možností a schopností (v podstate k zníženiu potenciality jeho príjmu, keďže už v predošlom rozhodnutí o výživnom nebol akceptovaný len formálne preukazovaný príjem otca; aktuálny príjem je dokonca vyšší ako v danom čase deklarovaný príjem 284 eur mesačne), ale súčasne sa zásadným spôsobom sa znížili aj jeho výdavky v podobe zániku ďalších dvoch vyživovacích povinností. To znamená, že zníženie príjmu bolo prinajmenšom kompenzované ubudnutím výdavkov (povinnosti

prispievať na výživné) na dve (dospelé) deti. Zároveň krajský súd opakuje, že odôvodnené potreby maloletého I. vzrástli, čo v konkrétnostiach súdenej veci fakticky vylučuje zníženie výživného otca; osobitne, ak suma výživného pokrýva iba malú časť každodenných nevyhnutných a najzákladnejších potrieb dieťaťa.

14. Len pre úplnosť krajský súd dodáva, že okresný súd náležite poukázal na fakt, že, počas výkonu trestu odňatia slobody (kedy otec poberal len nemocenskú dávku) nebol v núdzi, pretože jeho potreby boli zabezpečované prostredníctvom príslušného ústavu na výkon trestu odňatia slobody. Súčasne, aj v tomto smere (obdobne ako pri zrážkach z dôchodku) platí, že výkon trestu je dôsledkom zavineného protiprávneho konania otca, ktoré nemôže byť posúdené v neprospech nároku maloletého dieťa na výživné.

15. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 ods. 1 CSP. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.