Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_4CoE-201-2017.pdf
PDF · 103.79 KB
Case nature
Area
Subarea
4CoE/201/2017
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice Beňovej a JUDr. Ivety Anderlovej v exekučnej veci oprávneného W. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., M. Y. XXX/X, zastúpeného I.. W. N., advokátom so sídlom G., J. cesta č. 7, proti povinnému: D. G. a.s., so sídlom G., Q. Q. 1, zastúpeného advokátskou kanceláriou S., s.r.o. so sídlom J., E., o uskutočnenie prác a výkonov, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 11. apríla 2017 č.k. 9Er/471/2005- 244, takto
rozhodol:
Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil exekúciu o uskutočnenie prác a výkonov. V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa návrhom podaným u súdneho exekútora dňa 22.11.2005 domáhal vykonania exekúcie na splnenie povinnosti uloženej exekučným titulom, rozsudkom Okresného súdu Prievidza č. k. 14Cb/619/96 - 242 zo dňa 12.12.2000 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č. k. 16CoB/41/01-262 zo dňa 07.05.2002, a to odstránenia vád autobusu E. PD XX-XX, a to tak, že: je povinný vykonať výmenu ojničného ložiska na prvom valci, opraviť poškodený ojničný čap kľukového hriadeľa, opraviť poškodené oko ojnice prvého valca, vymeniť chladiacu zmes a olej, dotiahnuť hlavy valcov, nadstaviť ventily, zložiť a prekontrolovať funkčnosť motora po vykonanej oprave. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi Ing. C.. C. K. udelené súdom prvej inštancie dňa 12.12.2005. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že v predmetnej veci boli podané tri znalecké posudky, a to Znalecký posudok č. 9/2006 zo dňa 13.02.2006, doplnený dňa 01.08.2006, vypracovaný Ing. C. V., Znalecký posudok č. 29/2006 zo dňa 30.06.2006 vypracovaný znalcom Ing. I. X. a Znalecký posudok č. 8/2008 zo dňa 18.04.2008 vypracovaný Ing. E. N., PhD. Znalecký posudok č. 9/2006 zo dňa 13.02.2006 vypracovaný pre zadávateľa - Exekútorsky úrad Ing. C. K., súdneho exekútora, kde bolo úlohou znalca stanoviť všeobecnú hodnotu diaľkového autobusu LC 736 k roku 1996 a k roku 2006, nákladov na uvedenie vozidla do cestnej premávky a určiť výšku škody, ktorá vznikla majiteľovi vozidla na jeho amortizácií od r. 1996 do r. 2006, nesúvisí s preverením skutočnosti, či je motor autobusu opravený podľa exekučného titulu. Zo znaleckého posudku vypracovaného Ing. E. N. č. 8/2008 zo dňa 21.04.2008 súd zistil, že nevyšli najavo závažné, technicky neprijateľné údaje, ktoré by popierali splnenie si povinnosti povinným v zmysle exekučného titulu. Znalecký posudok č. 9/2006 predložený oprávneným, sa nezaoberá tým, či povinný splnil to, čo mu ukladalo vykonateľné rozhodnutie súdu - exekučný titul. Naopak znalecký posudok č. 29/2006 predložený súdu povinným ako i znalecký posudok č. 8/2008 vypracovaný pre zadávateľa Okresný súd Prievidza, otázky splnenia si povinnosti uloženej povinnému exekučným titulom riešili, pričom oba posudky v záverečnej časti konštatovali splnenie si povinnosti povinným v zmysle exekučného titulu. Pre ustálenie času splnenia si povinnosti povinným pred podaním návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie sa súd zaoberal povinným predloženými dôkazmi, a to Zápisom z kontroly funkčnosti motora na autobuse PD 87-37 zo dňa 03.09.2002, kde sa uvádza, že uvedený motor je po oprave schopný prevádzky a následne bola oprávnenému zasielaná na adresu uvedenú v živnostenskom registri, tzn.
M. Y. X/X, výzva na prevzatie autobusu ŠPZ PD XX-XX zo dňa 05.12.2002, a to i opakovane, čo povinný preukázal priloženými podacími hárkami i zápismi z návštevnej knihy povinného zo dňa 03.05.2005, kde mal byť oprávnený rovnako vyzvaný na prevzatie autobusu. Súdu prvej inštancie zo spisového materiálu nevyplynulo, že by oprávnený preukázal záujem o prevzatie autobusu po vykonanej oprave, príp., že by niektorým so znaleckých posudkov spochybnil vykonanie opravy motora povinným v zmysle exekučného titulu. Súd prvej inštancie právne vec ďalej posudzoval podľa § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 57 ods. 1 písm. f), § 58 ods. 1, § 200 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, pričom vychádzajúc z týchto ustanovení, exekúciu z dôvodu, že povinný splnil to, čo mu ukladalo vykonateľné rozhodnutie súdu ešte pred začatím exekučného konania zastavil. O trovách zastavenej exekúcie rozhodne súd po právoplatnosti tohto uznesenia.
2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Namietal, že povinný nepreukázal zaslanie výzvy na prevzatie autobusu PD 87-37, a tiež spôsob realizácie opravy motora a v neposlednom rade to, že neskoré vykonanie opravy a nevydanie autobusu spôsobilo nenávratne znehodnotenie autobusu. Oprávnený namieta znalecký posudok č. 9/2006. Povinnosti uložené exekučným titulom neboli splnené. Okresný súd nevykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu a nepreskúmal všetky skutočnosti svedčiace v prospech oprávneného a nesprávne posúdil skutkový stav veci. V rámci preskúmavania mal vziať do úvahy námietky proti znaleckému posudku a mal dať vypracovať nový znalecký posudok. Odôvodnenie rozhodnutia neobsahuje skutkové a právne posúdenie veci a uvedené skutočnosti sú v rozpore s Ústavou SR a dohovormi. V konaní neboli rešpektované ústavné práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a tiež ústavné hranice dané aplikáciou čl. 46 ods, 1 Ústavy Slovenskej republiky. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 2Cdo 48/2010 a sp. zn. 2 Cdo 37/2011. Dôvodil, že v zmysle rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR ako aj Najvyššieho súdu SR, súčasťou práva na spravodlivý proces je právo na odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom ochrany. V tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky a rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Uznesenie považoval za nezákonné, nepreskúmateľné a nedostatočne odôvodnené. Navrhol zmeniť uznesenie súdu prvej inštancie tak, že návrh na zastavenie exekúcie sa zamieta v celom rozsahu.
3. Povinný v písomnom vyjadrení na odvolanie oprávneného uviedol, že si splnil povinnosti, ktoré mu vyplývali z exekučného titulu. Poukázal na to, že p vykonaní patričných opráv v súlade s exekučným titulom, komisia v zložení Ing. I. E., W.. C. K. a p. I. V. vykonala dňa 03.09.2002 kontrolu funkčnosti motora vozidla, pričom vyhotovila zápis, ktorý bol aj súdu predložený podaním zo dňa 14.02.2006. Povinný ďalej uviedol, že oprávnený nedodržal zákonnú lehotu na podanie odvolania proti predmetnému uzneseniu a z obsahu odvolania oprávneného nevyplýva na základe akého odvolacieho dôvodu predmetné uznesenie napáda. Rovnako aj znenie návrhu v podanom odvolaní oprávneného nespĺňa náležitosti podania stanovené v ust. § 363 a násl. Civilného sporového poriadku. Povinný zároveň odmieta tvrdenia oprávneného uvedené v odvolaní a v plnom rozsahu sa stotožňuje s uznesením a jeho odôvodnením vo vzťahu k splneniu povinnosti povinným. Súd sa s tvrdeniami oprávneného riadne vyporiadal v napadnutom uznesení, a to v bodoch 13.-15. Povinný zdôraznil, že predmetné vozidlo bolo dňa 22.08.2002 prevzaté na vykonanie opravy v intenciách povinností uložených v exekučnom titule, pričom oprava bola ukončená mesiac po vykonateľnosti exekučného titulu. Námietka oprávneného ohľadom nevydania vozidla odporuje udalostiam, ktoré nasledovali po opravení vozidla, nakoľko povinný vyzval oprávneného na prevzatie vozidla dvakrát písomne, telefonicky a aj osobne. Oprávnený od roku 2005, kedy mu bola súdom právoplatne priznaná náhrada škody a ušlého zisku a kedy mu zároveň bola na osobnom stretnutí prezentovaná výzva Povinného na prevzatie vozidla do dnešného dňa, teda za 12 rokov, nepreukázal ani jediný pokus o zistenie stavu vozidla mimo nariadených znaleckých posudkov, a už vôbec nepreukázal záujem prevziať vozidlo napriek výzvam povinného. V prípade tak cenných hmotných statkov, akým je vyťažený a využívaný autobus, je skutočnosť, že oprávnený o vozidlo nejavil akýkoľvek záujem len preukázaním účelového zdržiavania zo strany oprávneného na úkor povinného. Zdôraznil, že exekučný titul ukladá povinnému vo vzťahu k vozidlu len vozidlo opraviť, nie povinnosť vozidlo odovzdať oprávnenému na konkrétnom mieste, či vyzývať oprávneného na prevzatie a do prevzatia vozidlo uschovať. Umožnenie prevzatia však možno považovať za predpokladanú súčasť a logický úkon k ukončeniu sporu, za čo však zároveň treba považovať aj súčinnosť oprávneného, t. j. ako predpokladanú súčasť a logický úkon k ukončeniu sporu. V prípadoch vymáhania judikovaných práv by mal mať oprávnený na ich vymožení a následnom ukončení spor naliehavý právny záujem. Oprávnený nepreukázal súčinnosť ako predpokladanú a logickú súčasť, čím napriek okolnostiam nie
je dotknutá skutočnosť splnenia povinnosti povinným v rozsahu uloženom exekučným titulom. Konajúci súd v uznesení riadne objasnil a posúdil ako skutkový, tak i právny stav veci, pričom sa vysporiadal so spornou otázkou podstatnou na vydanie uznesenia, t. j. či povinný splnil, čo mu uložil exekučný titul alebo nie, a to konkrétne v bode 8., 15 - 15 uznesenia. Zo znaleckých posudkov, ako aj z ostatných dôkazov predložených povinným vyplýva, že povinnosť uložená exekučným titulom bola splnená už dňa 03.09.2002, t. j. 3 roky pred podaním návrhu na začatie exekúcie oprávneným. Oprávnený svojimi všeobecnými tvrdeniami nijako nespochybni relevantné skutkové a právne posúdenie veci a ani odôvodnenie uznesenia. Vzhľadom na uvedené je možné dospieť k jedinému záveru, že námietka oprávneného je účelová a zavádzajúca. Na základe uvedené je nutné skonštatovať, že oprávnený v odvolaní uvádza výlučne dôvody, s ktorými sa prvostupňový súd vyčerpávajúco vysporiadal už v napadnutom uznesení. Oprávnený naviac formuloval svoje dôvody príliš široko, nekonkretizoval ich podľa príslušných ustanovení Civilného sporového poriadku, ani ich nepodložil žiadnymi skutočnosťami a dôkazmi. Na tomto základe nie je zrejmé ani to, o aké odvolacie dôvody oprávnený opiera odvolanie. Oprávnený taktiež nijako nepreukázal akúkoľvek relevantnú skutočnosť, ktorá by spochybňovala splnenie si povinnosti povinného vyplývajúce mu z exekučného titulu. Všetky námietky oprávneného považuje za účelové s cieľom umelo predĺžiť exekučné konanie nepresnými a nepodloženými tvrdeniami a permanentnou nesúčinnosťou s povinným. Vzhľadom na vyššie uvedené povinný považuje za nesporné, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým a právnym zisteniam, vec správne právne posúdil, napadnuté uznesenie riadne odôvodnil a v konaní sa nedopustil akýchkoľvek vád, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, zároveň sa plne stotožnil s napadnutým uznesením súdu prvého stupňa a preto žiada, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v plnom rozsahu potvrdil a priznal povinnému náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní.
4. Oprávnený v písomnej replike k vyjadreniu povinného uviedol, že žiadnu informáciu o oprave autobusu nedostal a povinný oprávnenému informáciu o realizovaní vykonanej opravy nepreukázal. Podací lístok v zmysle ustálenej judikatúry nie je príslušným dokladom. Povinný mal tak urobiť napríklad doručením na doručenku alebo potvrdením pošty o tom, že vôbec doručoval písomnosť. Povinný tvrdil, že v roku 2005 pri spoločnom stretnutí vyzval oprávneného na prevzatie autobusu. Túto skutočnosť oprávnený popiera. Povinný ju nijakým spôsobom nepreukázal. Dostatočným dôkazom nie je potvrdenie o návšteve jeho spoločnosti, keďže s povinným rokoval aj o iných právnych vzťahoch. Povinný si nechal vyhotoviť veľmi jednoduchý znalecký posudok Ing. X. v ktorom aj tento znalec na str. 5 posudku vyslovil, že motor skúške neyhovel. Následne bol vo veci ustanovený znalec, Ing. E. N., PhD., ktorého znaleckému posudku č. 8/2008 vytýka tú skutočnosť, že bol síce predvolaný k účasti na obhliadke a na znaleckom úkone na deň 20. 02. 2008, ale tohto sa nezúčastnil, nakoľko v predmetnom čase nemohol a nemohol tak skontrolovať, či skutočne v celom rozsahu bolo posudzované predmetné vozidlo a jeho časti, najmä motor, nakoľko mohlo dôjsť k zámene, keďže vozidlo sa nachádzalo v objekte povinného. Ďalej uviedol, že informovanie telefonicky nebolo doteraz nikdy tvrdené a zásadne ho popiera. Na osobnom stretnutí dňa 03. 05. 2005 uvedené veci s povinným neprerokovávali. V zmysle zásady, že právo patrí opatrným a dôkazné bremeno vo svojich tvrdeniach je na strane, ktorá skutočnosť tvrdí, mal a mohol povinný si zabezpečiť príslušné potvrdenia alebo zaslať príslušné listiny takým spôsobom, že by boli oprávnenému riadne doručené. Zdôraznil, že nie je pravda, že by nepreukázal ani jediný pokus o zistenie stavu vozidla (mimo nariadených znaleckých posudkov). Sám povinný vie, že oprávnený si dal vypracovať znalecký posudok Ing. V. v roku 2006. Je tak zrejmé, že sa o vec zaujímal. Vzhľadom k tomu, že zo znaleckého posudku vyplynulo, že vozidlo nie je riadne opravené, neusiloval si vozidlo prevziať. Na základe uvedených skutočností má za to, že vozidlo nebolo riadne opravené a exekúcia bola dôvodná. Na základe uvedeného navrhuje aby odvolaniu bolo vyhovené a návrh na zastavenie exekúcie bol zamietnutý alebo bola vec vrátená na nové konanie súdu prvej inštancie.
5. Povinný v písomnej duplike k vyjadreniu oprávneného zopakoval, že povinný dňa 03.09.2002 splnil povinnosti v rozsahu uloženom právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu v plnom rozsahu. Uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s napadnutým uznesením a jeho odôvodnením. Nakoľko oprávnený namieta nedoručenie oznámenia o oprave vozidla, povinný zopakoval, že viacnásobne oprávneného vyzval prevzatie vozidla, a to telefonicky, písomnou výzvou odoslanou dňa 09.12.2002, opakovanou výzvou dňa 10.01.2003, ako aj na osobnom stretnutí dňa 03.05.2005. Z dôvodu procesnej opatrnosti dokladá kópie obálok z ktorých je zrejmé, že tieto sa vrátili späť s poznámkou nedoručené v odbernej lehote. Neprevzatie ani jednej z výziev bolo účelovým konaním oprávneného. Zdôraznil, že aj napriek všetkému úsiliu oznámiť uskutočnenie opravy oprávnenému, táto povinnosť mu nevyplývala
z exekučného titulu. Exekučný titul ukladá povinnosť vozidlo len opraviť, nie aj povinnosť vozidlo odovzdať. K samotným námietkam oprávneného k znaleckým posudkom sa vyjadril, že tieto nie sú dôvodné. Námietka oprávneného týkajúca sa znaleckého posudku č. 29/2006 o skutočnosti, že znalec vyslovil že motor skúške nevyhovel je nedôvodná, nakoľko uvedené bolo konštatované iba po prvom meraní splodín vo výfukových plynoch realizované pri teplote motora 40 °C, pričom toto meranie sa realizovalo pre názornosť a posúdenie závislosti exhalátov od teploty motora. Druhým meraním pri teplote 75 °C bolo zistené, že motor skúške vyhovel. Ďalej uviedol, že znalecký posudok č. 8/2008 jednoznačne identifikuje motor vozidla s jeho identifikačnými údajmi, čo je podložené aj fotografiami. Dodal, že povinný nezodpovedá za celkový stav vozidla mimo nariadených povinností vyplývajúcich mu z exekučného titulu. Vzhľadom na uvedené má za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k správnym skutkovým zisteniam, vec správne právne posúdil, uznesenie riadne odôvodnil, a preto navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v plnom rozsahu potvrdil a povinnému priznal náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní.
6. Krajský súd preskúmal vec podľa § 379, § 380 ods. 1, § 470 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z.), ďalej len CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.
7. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zastavil exekúciu s poukazom na § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, keď sa stotožnil so závermi znaleckého posudku č. 8/2008 vypracovaným súdom určeným znalcom, ktorý riadne odpovedal na súdom položené otázky, čím vylúčil nesplnenie si povinnosti povinným v zmysle uloženého exekučného titulu, pričom v spojení s povinným predloženými dôkazmi vzťahujúcimi sa ku dňu vykonania opravy mal za to, že povinný dňa 03.09.2002 splnil povinnosť v rozsahu uloženom exekučným titulom.
8. Odvolací súd považuje tento právny názor súdu prvej inštancie za správny a stotožňuje sa aj s odôvodnením napadnutého uznesenia v celom rozsahu podľa § 387 ods. 2 CSP. Na zdôraznenie jeho správnosti a k odvolacím námietkam oprávneného uvádza nasledovné:
9. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
10. Podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.
11. Oprávnený vo svojom odvolaní namieta, že odôvodnenie rozhodnutia neobsahuje skutkové a právne posúdenie veci a došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s čl. 46 ods, 1 Ústavy Slovenskej republiky. Odvolací súd je toho názoru, že námietka oprávneného nie je dôvodná. Súd prvej inštancie zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré rozhodol o zastavení exekúcie. Jeho rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd prvej inštancie sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že odvolateľ sa s právnym názorom súdu prvej inštancie nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia tohto súdu (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 188/06 zo dňa 08.06.2006).
12. K námietke oprávneného k rozsahu dokazovania, a teda, že súd nevykonal dôkazy, ktoré svedčia v jeho prospech odvolací súd uvádza, že mu nie sú známe dôkazy, ktoré oprávnený navrhol, ktoré by prípadne súd prvej inštancie nevykonal. Odvolací súd zároveň dodáva, že ak by aj bolo na preukázanie jednej skutočnosti navrhnutých viacero dôkazov, je na rozhodnutí súdu, či treba vykonať všetky, alebo len niektoré z nich, a to aj vzhľadom na rýchlosť samotného procesu dokazovania. V prípade, ak by súd niektorý navrhnutý dôkaz nevykonal je povinný túto skutočnosť odôvodniť vo svojom rozhodnutí. V procese dokazovania v jeho rozsahu tak odvolací súd nezistil žiadne pochybenie súdu prvej inštancie.
13. Ďalej oprávnený v odvolaní uviedol, že namieta znalecký posudok č. 9/2006 a jeho výrok vo veci splnenia si povinnosti uloženej exekučným titulom. Odvolaciemu súdu nie sú zrejmé dôvody, pre ktoré oprávnený namieta predmetný znalecký posudok, nakoľko ako uvádza aj povinný, oprávnený sa o tento znalecký posudok sám opiera. Zo znaleckého posudku č. 9/2006 zo dňa 13.02.2006, doplnenom dňa 01.08.2006, vypracovanom Ing. C. V., vyhotovený pre zadávateľa Exekútorsky úrad Ing. C. K. je zrejmé, že úlohou znalca bolo stanoviť všeobecnú hodnotu diaľkového autobusu LC 736 k roku 1996 a k roku 2006, nákladov na uvedenie vozidla do cestnej premávky a určiť výšku škody, ktorá vznikla majiteľovi vozidla na jeho amortizácií od r. 1996 do roku 2006.
14. Civilný sporový poriadok umožňuje predložiť aj znalecký posudok stranou bez toho, aby znalecké dokazovanie nariadil súd /§ 209 ods. 1 CSP/. V takomto prípade je zvlášť potrebné, aby zadávateľ znaleckého posudku presne špecifikoval jeho účel a úlohu znalca v súvislosti so spornou otázkou, nakoľko sa môže stať, že účel znaleckého posudku bude stanovený veľmi nepresne, čím vzniknú pochybnosti o tom, či sa v takomto prípade jedná o súvislosť so skutočnosťou, ktorá sa má skutočne znaleckým posudkom objasniť a ktorá je prípadne relevantná v prejednávanej veci pred súdom. Je zrejmé, že súd nemôže skúmať vecnú správnosť odborných záverov znalca, pretože na to nemá odborné znalosti v takej miere, aby mohol takéto preskúmanie zodpovedne urobiť, no v prípade ak má pochybnosti o záveroch znaleckého posudku, a to aj vzhľadom na jeho súvis prejednávanou vecou, je potrebné, aby sám nariadil znalecké dokazovanie, kde znalec jednoznačne odpovie na otázky zadané súdom. 15. V predmetnej veci je exekučným titulom Rozsudok Okresného súdu Prievidza č. k 14Cb/619/96-242 zo dňa 12.12.2000 právoplatný dňa 24.06.2002 a vykonateľný dňa 27.06.2002, potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č. k. 16CoB/41/2001-262 zo dňa 07.05.2002. Exekučným titulom bolo povinnému uložené, aby odstránil vadu autobusu ŠPZ PD 87-37, ktorá vznikla po oprave motora a to tak, že je povinný vykonať opravu motora spočívajúcu v rozobratí motora, prekontrolovať vložky valcov, vykonať výmenu ojničného ložiska na prvom valci, opraviť poškodený ojničný čap kľukového hriadeľa, opraviť poškodené oko ojnice prvého valca, vymeniť chladiacu zmes a olej, dotiahnuť hlavy valcov, nadstaviť ventily, zložiť a prekontrolovať funkčnosť motora po vykonanej oprave a nahradiť trovy konania vo výške 3.120,-Sk na účet JUDr. T. C., advokáta v lehote 3 dní.
16. Ako uvádza súd vyššie, účelom znaleckého posudku č. 9/2006 zo dňa 13.02.2006, doplnenom dňa 01.08.2006, bolo stanoviť všeobecnú hodnotu diaľkového autobusu LC 736 k roku 1996 a k roku 2006, nákladov na uvedenie vozidla do cestnej premávky a určiť výšku škody, ktorá vznikla majiteľovi vozidla na jeho amortizácií od r. 1996 do roku 2006. Nakoľko uvedený znalecký posudok nepreveroval, či došlo k odstráneniu vady motora tak, ako to stanovoval vyššie uvedený exekučný titul, je odvolací, súd rovnako ako súd prvej inštancie, toho názoru, že znalecký posudok č. 9/2006 zo dňa 13.02.2006, nesúvisí s preverením skutočnosti, či je motor autobusu opravený v zmysle povinností uložených exekučným titulom, a teda je pre potreby predmetného konania bez významu.
17. Keďže v predmetnej veci boli vypracované dva znalecké posudky s rozdielnym záverom, súd prvej inštancie správne nariadil uznesením č.k. 9Er/471/2005-137 zo dňa 12.09.2007 znalecké dokazovanie znalcom z odboru cestná doprava, odvetvie technický stav cestných vozidiel. Úlohou znalca bolo určiť, či došlo k splneniu povinnosti v zmysle exekučného titulu. Zo znaleckého posudku č. 8/2008 zo dňa 18.04.2008 vypracovaný Ing. E. N., PhD. vyplýva, že znalec nezistil počas technickej analýzy motora závažné, technicky neprijateľné údaje, ktoré by popierali splnenie si povinnosti povinným v zmysle exekučného titulu. Odvolací súd má za to, že tento znalecký posudok zreteľne v súvislosti na predmet preskúmavanej veci odpovedal na spornú otázku, či došlo k splneniu povinnosti v zmysle exekučného titulu povinným. Nariadenie a vykonanie ďalšieho znaleckého posudku, ako navrhoval oprávnený, preto nie je už v tomto konaní účelné a dôvodné. Skutočnosť, ktorú namietal vo svojom vyjadrení oprávnený, že sa nemohol zúčastniť ohliadky vozidla vyššie uvedeným znalcom a nemal možnosť kontrolovať, či nedošlo k zámene vozidla pri ohliadke, odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú. K hodnovernosti znaleckého posudku nie je potrebné, aby bol znalec kontrolovaný pri svojej činnosti inou osobou. Oprávnený mal možnosť sa zúčastniť na ohliadke a znaleckom úkone. Predmetný znalecký posudok č. 8/2008 jednoznačne nezameniteľným spôsobom identifikuje dotknutý motor predmetného vozidla.
18. Nakoľko znalecký posudok č. 8/2008 zo dňa 18.04.2008 vypracovaný Ing. E. N., PhD. a taktiež aj skorší znalecký posudok č. 29/2006 predložený súdu povinným potvrdzovali splnenie povinnosti povinným v zmysle exekučného titulu, odvolací súd je toho názoru, že súd prvej inštancie správne
rozhodol o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017. K námietke oprávneného k znaleckému posudku č. 29/2006 ohľadne merania motora diagnostickým prístrojom BOSCH BEA 150 s výsledkom merania „skúške nevyhovel“ odvolací súd uvádza, že zo samotného znaleckého posudku vyplýva, že išlo iba o prvé meranie pri nezahriatom motore realizované pre názornosť a posúdenie závislosti exhalátov od teploty motora, pričom je zrejmé, že pri nezahriatom motore ani výsledky merania by nemali vyhovovať predpísanej norme.
19. K námietke oprávneného ohľadne skutočnosti, že povinný nevyzval oprávneného na prevzatie vozidla, odvolací súd uvádza, že z predložených dokladov povinným, a to výzvami zasielanými na adresu uvedenú v živnostenskom registri, tzn. M. Y. X/X, výzvou na prevzatie autobusu ŠPZ PD XX- XX zo dňa 05.12.2002, a to i opakovane, osobným stretnutím a telefonickým kontaktom, čo povinný preukázal priloženými podacími hárkami a zápismi z návštevnej knihy povinného zo dňa 03.05.2005, zo zreteľom na všetky okolnosti vyplýva, že oprávnený mal možnosť sa dozvedieť o splnení si povinnosti v zmysle exekučného titulu povinným, a to napriek skutočnosti, že povinný v konaní pred súdom prvej inštancie preukázal len odoslanie výzvy, a teda nie aj jej prevzatie. Je tiež zrejmé, že povinnosť vyzvať oprávneného na prevzatie vozidla po vykonaní jeho opravy povinnému nevplýva z exekučného titulu, tak ako uvádza povinný. Vzhľadom však na potrebu vzájomnej súčinnosti v danej veci je takéto oznámenie na mieste. Vzhľadom na uvedenú snahu zo strany povinného k oznámeniu opravy v zmysle exekučného titulu je odvolací súd toho názoru, že povinný pri splnení si svojej povinnosti poskytol oprávnenému potrebnú súčinnosť. Odvolaciemu súdu, rovnako ako súdu prvej inštancie zo spisového materiálu nevyplynulo, že by oprávnený preukázal záujem o prevzatie autobusu po vykonanej oprave. 20. Na základe uvedených skutočností odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne.
21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).