Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/59/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej v právnej veci žalobcu: Štátny fond rozvoja bývania, so sídlom Lamačská cesta 8, Bratislava, zastúpený JUDr. Jozefom Bolješikom, advokátom, Radlinského 50, Piešťany, proti žalovanému: W. W., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom P. W., o zaplatenie 14.028,35 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 25. októbra 2016, č.k. 5C/73/2013-177, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 14.028,35 eur, nesplatené zmluvné úroky vo výške 12,78 eur ku dňu 22.10.2012, úroky z omeškania vo výške 8,75% p. a. zo sumy 14.028,35 eur od 23.10.2012 do zaplatenia a zmluvnú pokutu vo výške 1.404,11 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný je povinný zaplatiť súdny poplatok z návrhu na začatie konania vo výške 926,50 eur Okresnému súdu Dunajská Streda do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobca má nárok na náhradu trov tohto konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 5 a § 7 zákona č. 124/1996 Z.z. o štátnom fonde rozvoja bývania, § 52 ods. 1 až 4, § 54 ods. 1 a 2, § 100 ods. 1 a § 101 Občianskeho zákonníka (ďalej aj ako „OZ“), ako aj § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, keď na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že došlo k uzavretiu zmluvy o poskytnutí podpory uzavretej podľa ust. zákona č. 124/1996 Z.z. o štátnom fonde rozvoja bývania dňa 4.6.2001, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému úver vo výške 545.000 Sk (18.090,69 eur) pre účely stanovené v zmysle čl. III uvedenej zmluvy. V zmysle čl. VII bod 7.1. si zmluvné strany dohodli zabezpečenie poskytnutej podpory uzavretím poistnej zmluvy v poisťovni, ktorú bol povinný dlžník predložiť vo forme overenej kópie, kde predmetom poistenia bolo poistenie podpory vo forme úveru v prospech veriteľa. Žalobca dňom 20.11.2011 písomne vyzval žalovaného na doručenie potvrdenia o trvaní zabezpečenia úveru, pričom ho upozornil na možnosť odstúpenia od zmluvy pre porušenie tejto povinnosti. Dňa 19.7.2012 žalobca oznámil žalovanému odstúpenie od úverovej zmluvy z dôvodu zániku zabezpečenia úveru pre hrubé porušenie zmluvných podmienok a vyzval ho na zaplatenie úveru v celkovej výške 14.621,58 eur. Súd mal za to, že v danom prípade v čase uzavretia zmluvy podmienka uzavretia zabezpečenia úveru formou poistenia bola objektívne možná, dopravná poisťovňa bola riadne zaregistrovaná, až do doby vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu dňa 18.4.2002, v dôsledku ktorej okolnosti sa stalo nemožné

plniť povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy, a to predložiť žalobcovi zmluvu o poistení úveru, následkom čoho žalovanému táto povinnosť zanikla. S prihliadnutím na uvedené súd vyhodnotil odstúpenie žalobcu od zmluvy za neplatné, a teda zmluva bola naďalej účinná a žalovaný bol povinný splácať jednotlivé splátky až do vyrovnania. Žalobca na preukázanie opodstatnenosti nároku doložil do spisu prehľad splácania úveru žalovaným za obdobie od 10.11.2005 do 28.2.2013, z ktorého vyplýva, že žalovaný mal poslednú splátku zaplatiť dňa 10.5.2010. Podľa rozpisu splátok trojročná premlčacia lehota bola počítaná spätne tri roky od podania žaloby k dátumu 31.10.2009, a teda súd premlčanie nároku nezistil. Súd prvej inštancie posúdil uzatvorenú zmluvu ako spotrebiteľskú zmluvu, s prihliadnutím na čo v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Súd dospel k záveru, že žalobcom predložené listinné dôkazy neobsahujú dostatok relevantných informácií, na základe ktorých by mohol a mal súd podrobiť súdnej kontrole spotrebiteľskú zmluvu a zisťovať, či sa žalobca nedomáha plnenia na základe neprijateľných zmluvných podmienok. Žalobca síce predložil platobnú históriu žalovaného, ktorú však súd považoval za nedostatočný dôkaz na posúdenie opodstatnenosti výšky uplatneného nároku. Na to, aby súd mohol vyhodnotiť vyčíslenie výšky nároku bolo potrebné, aby žalobca uviedol, akú sumu žiada titulom istiny, akým spôsobom túto sumu vypočítal, akú časť jeho pohľadávky tvoria úroky a ako ich vypočítal, a rovnako vyčísliť úroky z omeškania, aby súd mohol preskúmať opodstatnenosť nároku žalobcu. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, prípadne napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Napadnutý rozsudok považoval za vecne nesprávny. Uviedol, že v podanom návrhu neuvádzal, že odstúpil od predmetnej zmluvy z dôvodu nesplácania úveru, ale z dôvodu nedoručenia potvrdenia o trvaní zabezpečenia úveru ako povinnosti dlžníka. Žalovaný uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že dopravná poisťovňa je v konkurze, nebolo možné od roku 2003 pokračovať v ručení vo forme poistenia úveru, nakoľko na slovenskom poistnom trhu nebola poisťovňa, ktorá by také poistenie poskytovala. Vyššie uvedené konštatovanie žalovaného nie je pravdivé, nakoľko ďalší dlžníci, ktorým bol poskytnutý úver od žalobcu, uzavreli zmluvy o poistení k úveru. Žalovaný si počas rokov 2003 a nasl. opakovane neplnil svoju povinnosť zabezpečiť ručenie úveru vo forme poistenia, a to napriek opakovaným výzvam zo strany žalobcu. Následkom uvedeného porušenia povinnosti zo strany žalovaného žalobca listom zo dňa 19.7.2012 odstúpil od úverovej zmluvy v súlade s ust. § 505 Obchodného zákonníka, pričom samotným odstúpením od zmluvy sa celý dlh stal splatným, a preto žalobca vyzval žalovaného k úhrade dlžnej istiny vrátane jej príslušenstva. Žalovaný si svoju povinnosť nesplnil aj napriek viacerým výzvam. Dôvodom odstúpenia od zmluvy teda nebolo omeškanie žalovaného so splácaním úveru, ale nezabezpečenie úveru poistením, resp. inou možnou formou ručenia. Argumenty žalovaného považoval za účelové, s cieľom zbaviť sa splnenia si povinnosti, nakoľko je nesporné, že žalovaný ako dlžník mal povinnosť v zmysle platne uzavretej zmluvy zabezpečiť úver. Považoval za nesprávne tvrdenia súdu, že vzťah medzi žalobcom a žalovaným je treba posudzovať ako vzťah spotrebiteľský. Uviedol, že štátny fond rozvoja bývania je účelovým fondom, ktorý bol zriadený na plnenie osobitných úloh štátu, t.j. financovanie priorít štátnej bytovej politiky schválených vládou SR pri rozširovaní a zveľaďovaní bytového fondu. Činnosť, ktorú žalobca vykonáva, nemožno kvalifikovať ako obchodnú alebo podnikateľskú, nakoľko nespĺňa všetky jej taxatívne vymedzené pojmové znaky. Žalobca ako právnická osoba zriadená zákonom o štátnom fonde rozvoja bývania je účelovým fondom, ktorý v zmysle legálnej definície pojmu spotrebiteľská zmluva v § 52 ods. 1 nespĺňa pojmové znaky dodávateľa, teda zmluva o poskytnutí podpory uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným nie je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 a nasl. OZ. Taktiež nie je pravdou, že by žalobca nevedel presne vyčísliť svoju uplatňovanú pohľadávku. Tento ju vedel vyčísliť vždy a tak aj urobil vo vzťahu k súdu, naposledy pri rozhodovaní prvom stupni v roku 2014, pričom odvtedy sa nič na uplatňovanej pohľadávke nezmenilo, keďže žalovaný zaplatil poslednú splátku v roku 2010.

4. Žalovaný sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - strana sporu (§ 359 a § 362 ods. 1 proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 , na nariadenom odvolacom pojednávaní preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a 380 a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie nie je vecne správny.

6. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 5C/73/2013 bolo zaplatenie 14.028,35 eur s príslušenstvom.

7. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bola žaloba žalobcu v celom rozsahu zamietnutá a žalovanému nebola priznaná náhrada trov konania.

8. Odvolateľ odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ a napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ . Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ je daný, ak výsledok hodnotenia dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. § 191 CSP, pretože súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo súd nezohľadnil rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vyšli počas konania najavo, alebo v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán, alebo vyšli najavo inak, z hľadiska ich závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti a vierohodnosti je logický rozpor, alebo ktorého odporujú ust. § 195 až 210 CSP. Odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. h/ je daný, ak súd prvej inštancie posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu, síce správne určenú, nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

9. Odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.

10. Dňa 4.6.2011 strany uzatvorili zmluvu o poskytnutí podpory podľa zákona č. 124/1996 Z.z. o štátnom fonde rozvoja bývania, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému úver vo výške 545.000 Sk pre účely stanovené v čl. III uvedenej zmluvy. V zmysle čl. VII bod 7.1. si zmluvné strany dohodli zabezpečenie poskytnutej podpory uzavretím poistnej zmluvy v poisťovni, pričom dlžník je povinný predložiť overenú kópiu poistnej zmluvy, kde predmetom poistenia je poistenie podpory vo forme úveru. Žalobca listom zo dňa 22.11.2011 žalovaného vyzval na doručenie potvrdenia o trvaní zabezpečenia úveru, a to doručením potvrdenia o trvaní poistného vzťahu (poistenie pre prípad straty zdroja príjmu) vystaveného príslušnou poisťovňou, prípadne doplnenie zabezpečenia úveru v súlade s § 505 Obchodného zákonníka v lehote 30 dní od doručenia výzvy spolu s poučením, že v prípade nezabezpečenia úveru má žalobca právo jednostranne odstúpiť od úverovej zmluvy, čím sa stane splatným celý dlh. Následne listom zo dňa 19.7.2012 žalobca odstúpil od úverovej zmluvy z dôvodu zániku zabezpečenia úveru a vyzval žalovaného na úhradu sumy v celkovej výške 24.621,58 eur.

11. V prvom rade bolo potrebné zaoberať sa charakterom uzatvorenej zmluvy o poskytnutí podpory uzatvorenej podľa ustanovení zákona č. 124/1996 Z.z. o štátnom fonde rozvoja bývania, pričom odvolací súd dospel k záveru, že námietka odvolateľa proti posúdeniu predmetnej zmluvy ako zmluvy spotrebiteľskej je dôvodná.

12. Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu normu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. V zmysle § 52 ods. 3 je dodávateľom osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. V zmysle § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka, podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku.

13. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom odvolateľa, že činnosť, ktorú žalobca - Štátny fond rozvoja bývania vykonáva, nemožno kvalifikovať ako obchodnú alebo podnikateľskú, nakoľko nespĺňa všetky jej taxatívne vymedzené pojmové znaky. Žalobca je účelovým fondom zriadeným zákonom o štátnom fonde rozvoja bývania, ktorý v zmysle zákonnej definície pojmu spotrebiteľskej zmluvy v § 52 ods. 1 nespĺňa pojmové znaky dodávateľa, a teda uzatvorená zmluva o poskytnutí podpory nie je zmluvou spotrebiteľskou.

14. Podľa § 505 Obchodného zákonníka, ak zanikne alebo ak sa zhorší za trvania zmluvy zabezpečenie záväzku vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky, je dlžník povinný doplniť zabezpečenie na pôvodný rozsah. Ak tak dlžník neurobí v primeranej lehote, môže veriteľ od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

15. Podľa čl. VII bod 7.1. zmluvy, v súlade s ust. § 546 až 560 je návratnosť zabezpečená uzavretím poistnej zmluvy v poisťovni. Dlžník je povinný predložiť overenú kópiu poistnej zmluvy, kde predmetom poistenia je poistenie podpory vo forme úveru.

16. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že uvedené zabezpečenie počas trvania zmluvného vzťahu zaniklo, čo nebolo medzi stranami sporné. Listom zo dňa 22.11.2011 žalobca žalovaného vyzval na doručenie potvrdenia o trvaní poistného vzťahu, prípadne doplnenie zabezpečenia úveru v súlade s ust. § 505 Obchodného zákonníka s poučením, že v prípade nezabezpečenia úveru má žalobca právo od úverovej zmluvy jednostranne odstúpiť, čím sa stane splatným celý dlh. Vzhľadom na to, že žalovaný zostal nečinný, žalobca od zmluvy listom zo dňa 19.7.2012 odstúpil.

17. Podľa názoru odvolacieho súdu k odstúpeniu od uzatvorenej zmluvy došlo v súlade s ust. § 505 Obchodného zákonníka, pričom je právne bezvýznamnou obrana žalovaného, že od roku 2003 nebolo možné pokračovať v ručení vo forme poistenia úveru, nakoľko na slovenskom poistnom trhu nebola poisťovňa, ktorá by také poistenie poskytovala, nakoľko jednak uvedené tvrdenie žalovaného nebolo preukázané a jednak zabezpečenie splácania úveru bolo možné uskutočniť i iným spôsobom.

18. V súlade s čl. VIII bod 8.1. zmluvy, v prípade, ak dlžník poskytnutú podporu použije inak, ako je účelovo viazaná, je povinný v súlade so zákonom č. 303/1995 Z.z. tieto vrátiť do fondu a súčasne uhradiť aj úrok vo výške 0,2% za každý deň neoprávneného použitia, maximálne do výšky dvojnásobku poskytnutej podpory. Podľa čl. VIII bod 8.2. zmluvy, oneskorená úhrada aspoň troch splátok sa považuje za neoprávnené použitie prostriedkov fondu. V súlade s čl. VIII bod 8.3. zmluvy, je žalobca oprávnený zvýšiť úrokovú sadzbu o 0,5% pre celú nesplatenú časť podpory, ak dlžník mešká so zaplatením dvoch splátok po dobu dlhšiu ako tri mesiace alebo po doručení výzvy. Podľa čl. VIII bod 8.4. a 8.5. zmluvy, ak je dlžník v omeškaní s úhradou ktorejkoľvek splátky po dobu dlhšiu ako šesť mesiacov, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť a má nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 10% z celej dlžnej sumy, t.j. súčtu zostatku a úroku.

19. Z obsahu spisu vyplynulo, že ku dňu 22.10.2012 bol žalovaný v omeškaní so splácaním poskytnutého úveru vo výške nesplatenej istiny 14.028,35 eur a nesplatených úrokov 12,78 eur. S poukazom na ust. § 517 ods. 1 a 2 OZ, ako aj § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. vzniklo žalobcovi právo na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8,75% p. a. zo sumy 14.028,35 eur, ako aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty dojednanej v zmysle ust. § 544 ods. 1 a 2 v čl. VIII bod 8.5. zmluvy, a to 10% z celej dlžnej sumy vo výške 1.404,11 eur.

20. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovel.

21. O povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok z návrhu na začatie konania odvolací súd rozhodol podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, nakoľko žalobca bol od súdneho poplatku podľa § 4 ods. 2 písm. a/ cit. zákona oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel. Výška súdneho poplatku predstavuje 6% z hodnoty konania (istiny, nesplatených zmluvných úrokov a zmluvnej pokuty).

22. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 2 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, nakoľko v konaní bol v celom rozsahu úspešný žalobca. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 .

23. Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je podľa § 421 prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 .

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 .

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 .

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 .

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 .

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .