Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/49/2018

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Anderlovej a sudkýň JUDr. Oľgy Lichnerovej a JUDr. Alice Beňovej v spore žalobkyne W. B., nar. XX.X.XXXX, bytom M. U., W. XXXX/XX, proti žalovanému U. K. P., s.r.o., so sídlom v Q., U. XX, I. XX XXX XXX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. J. K., s.r.o., so sídlom Q., B. XX, o zaplatenie 1610,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 24. októbra 2017, č.k. 11Csp/93/2017-56, takto

rozhodol:

Uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov konania z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil konanie o zaplatenie 1610,- eur s príslušenstvom a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa sa žalobou domáhala vydania platobného rozkazu na zaplatenie 1610,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1610,- eur od 25.11.2016 do zaplatenia. Dňa 21.júna 2017 bol v predmetnej veci vydaný platobný rozkaz sp. zn. 11Csp 93/2017, voči ktorému podal v zákonom stanovenej lehote žalovaný odpor. Dňa 24.10.2017 sa žalobkyňa dostavila do informačného centra súdu prvej inštancie a uviedla, že netrvá na žalobe a túto berie v celom rozsahu späť a žiada, aby súd konanie zastavil. Ďalej uviedla, že nemôže sa spojiť so svojím právnym zástupcom, resp. s jej advokátom a nemá možnosť mu dať vedieť o jej rozhodnutí, že na podanej žalobe netrvá. Uviedla, že pohľadávka bola už uhradená a nemá záujem na ďalšom pokračovaní súdu a chodiť po súdoch. Nakoľko žalobkyňa zobrala žalobu späť pred začatím pojednávania, súd prvej inštancie akceptoval toto späťvzatie a v zmysle ustanovenia § 145 ods. 1 konanie zastavil, keďže k späťvzatiu nebol potrebný súhlas žalovaného. O trovách konania rozhodol podľa § 262 ods.1 v spojení s § 257 bez bližšieho odôvodnenia.

2. Proti tomuto uzneseniu, a to jeho výroku o nároku na náhradu trov konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Dôvodil tým, že neboli splnené procesné podmienky pre aplikáciu § 257 a ani súd neuviedol skutočnosti, ktorými by odôvodnil použitie takéhoto ustanovenia. K zastaveniu konania došlo na základe späťvzatia žaloby, pričom žalobkyňa toto späťvzatie neodôvodnila žiadnou skutočnosťou, ktorú by spôsobil žalovaný. Procesné zavinenie na zastavení konania je na strane žalobcu. V priebehu konania, a to až do vydania napádaného uznesenia nebola v konaní preukázaná žiadna skutočnosť, ktorá by bola dôvodom pre postup podľa § 257 CSP. Súd postup podľa tohto ustanovenia v napádanom uznesení ani nekonkretizuje, čím je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné. Pri aplikácii § 257 sa má vychádzať z okolností, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku. V konaní neboli dokázané žiadne skutočnosti, ktoré by mali povahu výnimočnosti a dôvodov hodných osobitného zreteľa. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie vo výroku o náhrade trov konania zmenil a žalovanému priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Zároveň žalovaný uplatnil aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

3. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného písomne nevyjadrila.

4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov konania podľa § 379, § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti podľa § 389 ods. 1 písm. b) zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 .

5. Výrok uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým bolo konanie zastavené, nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť a odvolací súd ho nepreskúmaval.

6. Predmetom preskúmania odvolacím súdom bol teda výrok uznesenia, ktorým bolo rozhodnuté o náhrade trov konania tak, že žiadnemu z účastníkov nebolo priznané právo na náhradu trov konania. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že súd rozhodol o trovách konania podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 257 CSP, pričom svoje rozhodnutie žiadnym spôsobom nezdôvodnil.

7. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

8. Ustanovenie § 257 predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255) a od zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1). Súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon bližšie nešpecifikuje. To však neznamená, že tým vytvára priestor na nekontrolovanú voľnú úvahu súdu. Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok, a to dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý je potrebné v rozhodnutí náležite odôvodniť. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane strán sporu. Podľa ustálenej súdnej praxe (Nález Ústavného súdu SR III.ÚS 119/03, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/67/2010) musí byť výnimočnosť použitia ust. § 257, ako aj to, v čom súd videl, že išlo o prípad hodný osobitného zreteľa, náležite odôvodnené. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia aj v tomto prípade patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, čo vyplýva aj z ustálenej judikatúry ESLP.

9. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie svoje rozhodnutie o náhrade trov konania žiadnym spôsobom nezdôvodnil, nie je z neho možné zistiť, či pri aplikácii ustanovenia § 257 náležite skúmal a zohľadňoval všetky vyššie uvedené relevantné aspekty (kritériá). Rozhodnutie prvoinštančného súdu je preto v tejto časti absolútne nepreskúmateľné. Odvolaciemu súdu preto neostávala iná možnosť ako uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku o trovách konania podľa § 389 ods. 1 písm. b) zrušiť a vec mu podľa § 391 ods. 1 vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

10. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie opätovne o nároku na náhradu trov konania rozhodnúť a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť tak, aby bolo v súlade s ust. § 236 CSP.

11. Vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu je súd prvej inštancie viazaný (§ 391 ods. 2 .

12. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 .

13. Toto rozhodnutie bolo senátom krajského súdu prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .