Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_9Csp-81-2021.pdf
PDF · 116.08 KB
Case nature
Area
Subarea
9Csp/81/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudcom JUDr. Igorom Valentom v spore žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika, spol. s r. o., IČO: 24 785 199, Československé armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, Česká republika, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky KRUK Česká a Slovenská republika, spol. s r. o., organizačná zložka so sídlom Rustaveliho 4, 831 06 Bratislava, IČO: 47 030 691, zastúpený v konaní ŠMÍDA advokátní kancelář s.r.o., IČO: 01 435 400, Eliščino nábřeží 280/23, 500 03 Hradec Králové, Česká republika, konajúci na území Slovenskej republiky prostredníctvom ŠMÍDA, advokátní kancelář, spol. s r. o. organizačná zložka, IČO: 47 255 773, Námestie sv. Egídia 42/97, 058 01 Poprad proti žalovanému: M. I., G.. XX.XX.XXXX, K. K. XX, XXX XX Ž. G. I., v konaní zastúpená: JUDr. Andrej Cifra, advokát so sídlom J. Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec, o žalobe na zaplatenie 5.200,79 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 100,- € spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 50,- € odo dňa 12.08.2021 do 16.09.2021 a 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 100,- € odo dňa 17.09.2021 do zaplatenia z a s t a v u j e.
Vo zvyšku súd žalobu žalobcu z a m i e t a.
Súd žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou, ktorú podal žalobca prostredníctvom splnomocneného advokáta na Okresný súd Banská Bystrica (upomínací súd) sa domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 5.200,79 € spolu s príslušenstvom (vyčísleným zmluvným úrokom 1.110,77 €, poplatkov 24,- €, vyčísleného úroku z omeškania 29,05 €) ako i zákonného úroku z omeškania zo sumy 5.142,79 € vo výške 5 % ročne odo dňa 02.12.2020 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tak, že žalovaný a právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a. s. Bratislava uzatvorili dňa 14.01.2016 zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej poskytol veriteľ pre žalovaného ako dlžníka úver vo výške 10.000,- €, ktorý bol riadnym spôsobom čerpaný dňa 15.01.2016. Podľa zmluvných dojednaní dlžník sa zaviazal splácať úver v dohodnutých mesačných splátkach po dobu 96 mesiacov vo výške 170,26 € mesačne, s dohodnutým termínom prvej splátky 15.02.2016, splatnosťou nasledujúcich splátok vždy v 15. deň kalendárneho mesiaca, termínom konečnej splátky 15.01.2024 za dojednania ďalších podmienok, a to povinnosti uhradiť zmluvný úrok vo výške 9,90 % ročne, zároveň uhradiť poplatok za poistenie vo výške 18,24 € mesačne, s dohodnutou RPMN 14,22 % a priemernou RPMN 10,08 % s tým, že celková čiastka spojená s úverom predstavuje sumu 16.342,75 €. Z dôvodu neplnenia si zmluvných povinností zo strany dlžníka vo vzťahu k právnemu predchodcovi žalobcu ako veriteľa tým, že neboli uhrádzané dohodnuté splátky riadne a včas, právny
predchodca uplatnil svoje právo vyplývajúce zo zmluvy a dňa 30.10.2020 zaslal žalovanému výzvu k splneniu dlhu, ktorej súčasťou bolo i upozornenie žalovaného na možnosť vyhlásenia zosplatnenia úveru. Napriek riadnej výzve dlžník svoj úver neuhrádzal, a preto právny predchodca žalobcu pôvodný veriteľ vyhlásil dňa 01.12.2020 úver za splatný. Následne zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 23.03.2021 s účinnosťou odo dňa 29.03.2021 bola postúpená pohľadávka pôvodného veriteľa na žalobcu. Žalobca preto uplatňoval nárok na dlžnú istinu nesplateného úveru vo výške 5.200,79 €, vyčíslený zmluvný úrok vo výške 1.110,77 € ako i nárok na poplatky vo výške 24,- € a úrok z omeškania vo výške 29,05 €, a tiež zákonný úrok z omeškania z dlžnej istiny 5.142,72 € vo výške 5 % odo dňa nasledujúceho po vyhlásení splatnosti 02.12.2020 do zaplatenia.
2. Okresný súd Banská Bystrica (upomínací súd) rozhodol o žalobe žalobcu platobným rozkazom sp. zn. 34Up/624/2021 dňa 29.07.2021, voči ktorému v zákonom stanovenej lehote podal žalovaný odpor, v dôsledku čoho bola vec postúpená tunajšiemu súdu ako súdu miestne a vecne príslušnému na ďalšie konanie dňa 08.11.2021.
3. V odpore voči vydanému platobnému rozkazu žalovaný namietal, že poskytol vyššie plnenie z titulu úhrady úveru pre právneho predchodcu žalobcu ako uvádza právny nástupca pôvodného veriteľa v žalobe, zdôraznil svoju insolventnosť a neschopnosť splácania úveru spolu so žiadosťou adresovanou právnemu predchodcovi žalobcu o umožnenie realizácie splátok úveru formou splátok v nižšej výške ako bolo zmluvne dojednané. Po prevzatí právneho zastúpenia žalovaného v konaní právny zástupca žalovaného namietal nedostatok aktívnej legitimácie na strane žalobcu s poukazom na skutočnosť, že žalobca nepreukázal zosplatnenie predmetného úveru, od ktorého odvodzuje uplatňovaný nárok v konaní postupom v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) v spojení s § 565 OZ, namietal doručenie výzvy zo dňa 30.10.2020 pre žalovaného, ktorou mal veriteľ upozorniť žalovaného na omeškanie jednotlivých splátok, namietal, že oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 02.12.2020 neobsahuje špecifikáciu splátky ako je termín splatnosti, s ktorou mal byť dlžník v omeškaní viac ako tri mesiace a namietal tiež, že výzva zo dňa 17.12.2020 nebola doručená riadne žalovanému ako dlžníkovi a z týchto dôvodov sa pohľadávka nestala splatnou. Ďalej právny zástupca žalovaného zdôraznil, že pohľadávka banky nebola postupiteľná z dôvodu, že banka pred postúpením pohľadávky neupozornila a neinformovala žalovaného, že bude postupovať pohľadávku na iný subjekt mimo bankovej sféry, t. j. písomne nevyzvala žalovaného na splnenie jeho záväzku pod rizikom postúpenia pohľadávky mimo bankový sektor. Právny zástupca žalovaného zdôraznil, že veriteľ porušil svoje povinnosti vyplývajúce pre neho zo Zákona č. 129/2010 Z. z. (§ 7) a nepostupoval s odbornou starostlivosťou pri posudzovaní schopnosti žalovaného splácať úver a nebol ani oprávnený v dôsledku porušenia takejto povinnosti úver predčasne zosplatniť. Právny zástupca žalovaného tvrdil, že veriteľ absolútne neposudzoval schopnosť žiadateľa o úver, takýto úver splácať a postupoval striktným formálnym spôsobom bez toho, aby sa náležitým spôsobom zaoberal reálne posudzovaním schopnosti splácať úver žalovaného ako spotrebiteľa už len tým, že ani len nezisťoval výdavky na strane dlžníka. Keďže veriteľ nedodržal postup posudzovania schopnosti splácať úver s odbornou starostlivosťou nevzniklo veriteľovi ani právo vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové zosplatnenie úveru a súčasne pre prípad hrubého porušenia takejto povinnosti úver je bezúročný a bezpoplatkový.
4. Po postupe v zmysle ustanovenia § 167 ods. 2 až ods. 4 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) súd určil vo veci termín pojednávania na deň 27.01.2022, na ktoré pojednávanie riadnym spôsobom predvolal strany sporu, žalobca svoju neúčasť ospravedlnil, a preto súd pojednávanie vykonal v jeho neprítomnosti (§ 180 CSP). V rámci dokazovania súd vypočul žalovaného ako dlžníka, ktorý nespochybňoval tvrdenia žalobcu o tom, že uzatvoril s právnym predchodcom žalobcu Slovenskou sporiteľňou, a. s. zmluvu o úvere, od ktorého odvodzoval v konaní uplatňovaný nárok žalobca ako postupník. Žalovaný nepoprel čerpanie úveru, potvrdil skutočnosti uvádzané žalobcom ohľadom výšky dojednanej splátky, avšak súčasne poukázal na skutočnosť, že plnenie, ktoré poskytol v prospech žalovaného nekorešponduje s tvrdeniami žalovaného v žalobe, na základe ktorej sa vedie súdne konanie. Žalovaný tvrdil, že poskytol platby vo vyššom rozsahu ako to tvrdí žalobca s argumentáciou, že z titulu úveru poskytoval platby i po zosplatnení a pred podaním žaloby na súd.
5. Žalobca podaním zo dňa 03.02.2022 vzal žalobu čiastočne späť v rozsahu uplatňovaného nároku na zaplatenie sumy 100,- €, a tiež zákonného úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 50,- € za obdobie od 12.08.2021 do 16.09.2021 a v rozsahu uplatňovaného nároku na zaplatenie úroku z
omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 100,- € za obdobie od 17.09.2021 do zaplatenia vzhľadom na skutočnosť, že po podaní žaloby na súd žalovaný uhradil sumu 100,- €.
Žalovaný prejavil súhlas s čiastočným späťvzatím žaloby, a preto súd v zmysle ustanovenia § 145 ods. 2 CSP konanie čiastočne zastavil v rozsahu ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia (prvý výrok).
6. Následne súd určil opakovane vo veci termín pojednávania na deň 18.02.2022, 31.03.2022 a 26.04.2022, ktorých pojednávaní sa právny zástupca žalobcu nezúčastnil, svoju neúčasť ospravedlnil, preto súd vykonal pojednávania v neprítomnosti žalobcu.
Žalobca predložil súdu listinné dôkazy, ktorými deklaroval, že žalovaný ako dlžník si neplnil svoje povinnosti vyplývajúce pre neho z uzatvorenej zmluvy, riadne a včas uhrádzať splátky poskytnutého úveru, a preto právny predchodca uplatnil právo vyplývajúce z Článku II bod 7 Zmluvy o úvere a v súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, zaslal žalovanému výzvu na splnenie dlhu zo dňa 30.10.2020 a súčasne upozornil žalovaného ako spotrebiteľa na možnosť vyhlásenia úveru za splatný. Žalobca predložil doklad, že predmetná výzva bola odoslaná pre žalovaného, osvedčil to podacím hárkom Slovenskej pošty pod číslom EPH216551253, ktorým preukazoval odoslanie zásielky a súčasne z elektronického sledovania zásielok Slovenskej pošty deklaroval, že zásielka bola žalovanému aj riadnym spôsobom doručená dňa 05.11.2020. Napriek doručenej výzve žalovaný neuhrádzal právnemu predchodcovi veriteľa úver dohodnutými splátkami, a preto veriteľ listom zo dňa 02.12.2020 vyhlásil úver za predčasne splatný ku dňu 01.12.2020 v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka, a to pre splátku splatnú 15.08.2020. Žalobca preukázal listinnými dôkazmi, že i oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 02.12.2020 bolo doručené žalovanému 07.12.2020 a predložil doručenku o prevzatej zásielke podpísanú žalovaným. K námietkam žalovaného ohľadom postúpenia pohľadávky žalobca predložil listinné dôkazy, a to výzvu zo dňa 17.12.2020, v ktorej upozornil žalovaného, že pokiaľ neuhradí dlžnú sumu, môže pôvodný veriteľ postúpiť pohľadávku tretej osobe v zmysle § 92 ods. 8 Zák. č. 181/2001 Z. z., predložil podací hárok Slovenskej pošty pod číslom EPH222731118, ktorým preukazoval odoslanie zásielky zo dňa 17.12.2020 pre žalovaného a súčasne preukázal z elektronického sledovania zásielok Slovenskej pošty, že zásielka označená bola riadnym spôsobom pre žalovaného doručená dňa 23.12.2020. Až následne, a to po uplynutí 90-tich dní (§ 92 ods. 8 Zák. č. 481/2001 Z. z.) listom zo dňa 03.03.2021 pôvodný veriteľ oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky z titulu uzatvorenej zmluvy o úvere žalobcovi a súčasne v konaní žalobca preukázal podacím hárkom Slovenskej pošty č. EPH 234377692 doručenie takejto zásielky pre žalovaného dňa 01.04.2021. Žalobca preukazoval súdu, že pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 01.12.2020 teda žalovaného riadnym spôsobom upozornil právny predchodca na možnosť zosplatnenia úveru, a to v lehote nie kratšej ako 15 dní ako to predpokladá ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, právo veriteľa vyhlásiť predčasnú splatnosť bolo i v zmluve dohodnuté v bode 7 zmluvy o úvere, ako to ustanovuje § 565 Občianskeho zákonníka. Pôvodný veriteľ využil svoje právo vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky v zmysle § 53 ods. 9 OZ toto právo pôvodný veriteľ využil najneskôr do splatnosti nasledujúcej splátky tak, ako to má na mysli ustanovenie § 565 OZ. Žalobca takýmto spôsobom preukazoval zákonným spôsobom zosplatnenie úveru, ktoré namietal žalovaný. Žalobca argumentoval tiež k výhradám žalovaného k nesprávnemu určeniu ročnej percentuálnej miery nákladov, ktorá bola dojednaná vo výške 14,22 % a uviedol, že RPMN zahŕňa všetky náklady spojené s úverom. Ak žalovaný namietal výšku RPMN s tým, že nemôže byť nižšia ako zmluvný úrok na vysvetlenie ozrejmil žalobca, že zmluva o úvere obsahuje údaj o úrokovej sadzbe 18,50 % ročne, no súčasne v Článku I. zmluvy o úvere sa ďalej uvádza, že bola poskytnutá zľava z takejto úrokovej sadzby pre žalovaného, ako dlžníka a zmluvný úrok predstavoval 9,9 % ročne a nie 18,50 %, preto tvrdenia žalovaného o tom, že ročná percentuálna miera nákladov je nižšia ako zmluvný úrok nie je pravdivá. Žalobca predložil súdu listinu „Žiadosť o úveru“ (čl. 121 spisu) zo dňa 16.10.2015, a tiež výpis sporožírového účtu žalovaného v Slovenskej sporiteľni, a. s. za účtovné obdobie 01.11.2015 až 31.12.2015, a tiež Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, ktorými listinami preukazoval akým spôsobom pred poskytnutím úveru postupoval pôvodný veriteľ pri posudzovaní schopnosti žalovaného úver splácať. Žiadne iné listinné dôkazy za účelom posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať úver pôvodným veriteľom žalobca súdu nepredložil.
7. Súd vec právne posúdil:
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 1 ods. 1 Zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a o doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
Podľa § 2 písm. d) vyššie citovaného zákona, zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 7 ods. 1 vyššie citovaného zákona, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
Podľa § 7 ods. 15 vyššie citovaného právneho predpisu účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy, veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery za a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov a b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať.
Podľa § 7 ods. 16 vyššie citovaného právneho predpisu účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy, vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ: a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5, b) posúdi schopnosť dlžníka splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky, posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
Podľa § 11 ods. 2 vyššie citovaného právneho predpisu účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods.
1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
Podľa § 17 ods. 1 vyššie citovaného právneho predpisu účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy, práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a: a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného zákona na veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu a: b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
Podľa § 524 ods. 1 a 2 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa § 525 ods. 1 a 2 OZ, postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.
Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
8. Okresný súd konštatuje, že prejednávaná právna vec má nepochybne charakter spotrebiteľského sporu, v danej právnej veci je žalobca v postavení postupníka vo vzťahu k Slovenskej sporiteľni, a. s. Bratislava, ktorá ako dodávateľ žalovanému ako spotrebiteľovi poskytla úver z titulu zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
9. Imanentnou povinnosťou súdu skúmať vecnú legitimáciu, či už aktívnu alebo pasívnu a to aj bez návrhu, zdôraznil vo svojom rozhodnutí i Ústavný súd Slovenskej republiky (Nález I ÚS 404/2016). Skúmanie vecnej legitimácie je základnou súčasťou každého súdneho konania aj pokiaľ žiadna zo strán sporu nenamieta takýto nedostatok vecnej legitimácie, pre prípad jej zistenia, resp. nedostatkov na strane žalobcu to má vždy za následok zamietnutie žaloby. Prioritne i v prejednávanej veci preto súd skúmal aktívnu legitimáciu na strane žalobcu, ktorú v konaní spochybňoval žalovaný.
10. V konaní nebolo sporným, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere, nebol sporný obsah tejto zmluvy ako i to, že žalovaný ako spotrebiteľ si neplnil svoje povinnosti pre neho zo zmluvy vyplývajúce a právny predchodca žalobcu z dôvodu porušenia zmluvných povinností vyhlásil predčasnú splatnosť úveru.
Z dôkazov, ktoré boli predložené stranami sporu súdu, súd má za to, že riadnym spôsobom a dodržaním zákonného postupu došlo k zosplatneniu pohľadávky v zmysle ustanovenia § 53 ods. 9 OZ v platnom znení ku dňu účinnosti zmluvy spolu s ustanovením § 565 OZ. Žalobca preukázal, že žalovaný ako spotrebiteľ bol v omeškaní viac ako tri mesiace s úhradou splátok, a preto právny predchodca využil právo na zosplatnenie v zmysle § 53 ods. 9 OZ tak, ako to vyplynulo z platobnej histórie predloženej žalobcom, žalobca v rámci skutkových tvrdení si splnil dôkaznú povinnosť a preukázal, že výzva zo dňa 30.10.2020, ktorej súčasťou bolo i upozornenie žalovaného na možnosť vyhlásenia úveru za splatný, bola riadnym spôsobom žalovanému doručená , preukázal, že napriek takejto výzve dlžník neuhrádzal splatné splátky, vyhlásil listom zo dňa 02.12.2020 predčasnú splatnosť úveru v zmysle ustanovenia § 565 OZ pre splatnú splátku 15.08.2020 a takéto oznámenie bolo tiež riadnym spôsobom doručené žalovanému ako spotrebiteľovi 07.12.2020. Žalobca v konaní preukázal, že následne po zosplatnení upozornil výzvou zo dňa 17.12.2020 žalovaného, že pokiaľ neuhradí dlžnú sumu môže veriteľ postúpiť pohľadávku tretej osobe v zmysle § 92 ods. 8 Zákona č. 481/2001 Z. z. a i takéto oznámenie bolo riadnym spôsobom doručené žalovanému dňu 23.12.2020.
Žalovaný tiež osvedčil, že následne až po uplynutí 90-tich dní listom zo dňa 30.03.2021 oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky z titulu uzatvorenej zmluvy na žalobcu, a aj táto zásielka (oznámenie o postúpení) bola žalovanému doručená riadne 01.04.2021. Súd preto konštatuje, že došlo zákonným spôsobom k zosplatneniu celej pohľadávky podľa § 53 ods. 9 OZ v súlade s ustanovením § 98 ods. 2 Zákona č. 483/2001 Z. z. a postúpenie pohľadávky preto pri dodržaní zákonného postupu pre zosplatnenie je postúpením platným. Z dokazovania však vyplynulo pre súd, že právny predchodca žalobcu (pôvodný veriteľ Slovenská sporiteľňa, a. s.) si nesplnil povinnosti vyplývajúce pre neho z ustanovenia § 7 ods. 1 Zák. č. 129/2010 Z. z. a neposudzoval s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovaného ako spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Žalovaný v konaní zdôraznil, že veriteľ nielenže neposudzoval s odbornou starostlivosťou schopnosť dlžníka úver splácať, ale v tejto súvislosti prakticky bez ďalšieho poskytol úver žalovanému, ktorý v čase poskytnutia úveru bol vo veku 67 rokov, bol mu poskytnutý úver na dobu trvania 10 rokov, pričom výška splátky úveru v sume 170,-€ mesačne presahovala reálnu schopnosť splácať úver dlžníkom, ktorého jediným príjmom bol starobný dôchodok. Veriteľ sa nezaoberal žiadnymi reálnymi výdavkami existujúcimi na strane dlžníka a bez ďalšieho úver poskytol, čím v jeho prípade došlo k hrubému porušeniu povinnosti veriteľa vyplývajúce pre veriteľa z ustanovenia § 7 Zák. č. 129/2010 Z. z. Žalobca v rámci konania nepredložil súdu za účelom preukázania skutkových tvrdení o tom, že postupoval s odbornou starostlivosťou pri posudzovaní schopnosti splácať úver žalovaného žiadne listinné alebo iné dôkazy, okrem listiny „Žiadosť o úver“ (čl. 121 spisu), výpisu A. A. žalovaného za obdobie od 01.11.2015 do 31.12.2015 (čl. 124-126 spisu) a tlačivo „Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere“. Žiadne dôkazy žalobca neprodukoval i keď práve žalobca, ktorého právny predchodca vyhlásil predčasnú splatnosť spotrebiteľského úveru musí hodnoverne preukázať, že pri uzatváraní zmluvy veriteľ posudzoval s dostatočnou odbornou starostlivosťou schopnosť dlžníka (spotrebiteľa) úver splácať. Žalobca bol v konaní pasívny, nepredložil súdu žiadne listinné dôkazy okrem vyššie uvedených, ktorými by deklaroval, že s odbornou starostlivosťou posudzoval schopnosť žalovaného úver splácať. Žalobca nepredložil ani len výpis z elektronického úverového registra, ktorým by overoval bonitu a schopnosť klienta deklarovaný úver splácať. Nepredložil ani len potvrdenie o príjme, súd však so žiadosti o úver mal za to, že príjem žalovaného v čase poskytnutia úveru predstavoval dôchodok vo výške 390,30 €. Z predložených výpisov A. A. za obdobie od 01.11.2015 do 31.12.2015 nebolo možné zistiť ani disponibilný zostatok na účte dlžníka, čo je jednou z primárnych podmienok návratnosti úveru. Právny predchodca žalobcu (pôvodný veriteľ) v čase poskytnutia úveru nezohľadňoval ani také skutočnosti a kritériá, ako je vek dlžníka (67 rokov), dĺžka poskytnutého úveru (obdobie 10 rokov), výška splátky 170,- € mesačne a bez ďalšieho, aby zisťoval reálne bonitu a schopnosť spotrebiteľa úver splácať i preukázaním majetkových pomerov, resp. všetkými nutnými výdavkami v súvislosti so zabezpečovaním potrieb spotrebiteľa bez ďalšieho úver poskytol. Na viac je nutné konštatovať, že i v predmetnej zmluve o úvere v ostatných ustanoveniach je uvádzané, že budú vyplácané záväzky z iných bánk. Práve i s poukazom na danú okolnosť pri poskytovaní úveru bolo zákonnou povinnosťou veriteľa pristupovať k poskytnutiu úveru s odbornou starostlivosťou a o to obozretnejšie. Veriteľ sa správal práve naopak a bez toho, aby mal zistenú reálnu výšku výdavkov na strane dlžníka a jeho schopnosť reálne úver i uhrádzať, poskytol úver z titulu uzatvorenej zmluvy.
Tým, že pôvodný veriteľ prakticky reálne nezisťoval ani len výdavky na strane žalovaného ako spotrebiteľa, nezisťoval jeho osobné pomery, ekonomické pomery, nezohľadnil ani len údaje prístupné v úverových registroch a poskytol úver žalovanému bez preukazovania takýchto kritérií, bol poskytnutý úver podľa názoru súdu bez náležitej odbornej starostlivosti na strane veriteľa, čo umocňuje tiež samotná skutočnosť, že ani len v žiadosti o poskytnutí úveru (čl. 121 spisu) nie je uvedená správna výška žiadaného úveru. Pokiaľ je uvedená suma 6.000,- € a reálne bol úver žalovanému ako spotrebiteľovi poskytnutý v inej výške a to v sume 10.000,- €. Napriek tomu právny predchodca žalobcu ako veriteľ sa uspokojil len s tvrdením spotrebiteľa v súvislosti s bonitou bez náležitého preverenia. Žalobca v konaní napriek tomu, že takáto povinnosť mu zákonom svedčí, nepreukázal ani len to, či pri poskytovaní úveru právny predchodca žalobcu zohľadňoval také kritériá na strane žalovaného ako je len zachovanie sumy životného minima pre pokrytie potrieb dlžníka v postavení spotrebiteľa. Je nutné preto konštatovať, že odborná starostlivosť pri posudzovaní bonity na strane právneho predchodcu žalobcu ako veriteľa nebola dodržaná, a veriteľ v konaní nepreukázal vynaloženie takejto odbornej starostlivosti, preto nebol ani oprávnený vyžadovať od žalovaného jednorazové splatenie úveru, a pokiaľ vyhlásil predčasnú splatnosť úveru ku dňu 01.12.2020 práve s poukazom na skutočnosť, že veriteľ nekonal s
odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 nebol s poukazom na § 11 ods. 2 Zák. č. 129/2010 Z. z. v platnom znení ku dňu uzatvorenia zmluvy oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie úveru spotrebiteľského charakteru.
Z ustanovenia § 17 Zák. č. 129/2010 Z. z. v platnom znení ku dňu uzatvorenia zmluvy je zrejmé, že práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu pred tým, ako sa stáva pohľadávka splatnou. Aj s odkazom na ustanovenie § 92 ods. 8 Zák. č. 483/2001 Z. z. spôsobilým predmetom postúpenia môže byť len pohľadávka alebo jej časť, ktorá je už splatná.
Ak žalobca preukazoval svoju aktívnu legitimáciu s odkazom na uzatvorenú zmluvu o postúpení pohľadávky medzi pôvodným veriteľom a žalobcom zo dňa 23.03.2021 je nutné v zmysle ustanovenia § 39 OZ takúto zmluvu o postúpení z dôvodu, že odporuje zákonu, považovať za neplatnú, čím v konaní žalobca nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu, t. j. že je nositeľom práva, ktoré bolo predmetom postúpenia, a preto súd z tohto dôvodu žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.
11. O nároku na náhradu trov konania rozhodne súd aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
12. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
13. Žalovaný bol v konaní úspešný, a preto súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalovanému voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.
14. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Žiar nad Hronom, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Náležitosťou odvolania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 CSP). Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis s prílohami zostal na súde a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 CSP). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov).