Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8C/378/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudcom JUDr. Petrom Banským v právnej veci žalobkyne Q. V., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom W.Č. XXX/X, XXX XX G. W., občan SR, zastúpenej JUDr. Martou Ivaničovou, advokátkou so sídlom Dolná 62, 974 01 Banská Bystrica proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava 26, IČO: 35 792 752, zastúpenému: JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, 811 04 Bratislava, o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov, o určenie, že obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, o zaplatenie sumy 342,22 EUR z titulu bezdôvodného obohatenia a o zaplatenie 342,22 EUR z titulu primeraného finančného zadosťučinenia s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni z titulu bezdôvodného obohatenia sumu vo výške 342,22 EUR a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni nárok na primerané finančné zadosťučinenie v sume 342,22 EUR a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa svojim návrhom došlým Okresnému súdu Zvolen domáhala, aby súd určil, že úver poskytnutý na základe zmluvy č. 8500049544 je bezúročný a bez poplatkov a zároveň tiež, aby určil, že článok 8 predmetnej zmluvy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. K týmto dvom výrokom, na ktoré súd poukázal súd nebude bližšie v tomto rozsudku poukazovať z toho dôvodu, že rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 8C/378/2015-56 zo dňa 13. 01. 2016 súd v tejto časti návrh zamietol, pričom proti týmto častiam výroku nebolo podané odvolanie a v tejto časti je rozsudok právoplatný.

2. Na základe tej skutočnosti, že predmetnou žalobou sa žalobkyňa domáhala aj zaplatiť sumu vo výške 342,22 EUR z dôvodu bezdôvodného obohatenia a sumy 342,22 EUR ako primeraného finančného zadosťučinenia, v časti ktorej bol rozsudok okresného súdu uznesením krajského súdu sp. zn. 16Co/385/2016-71 zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd sa bližšie bude zaoberať len touto časťou žaloby.

3. Tak, ako súd vyššie poukázal žalovaná sa domáhala zaplatenia sumy vo výške 342,42 EUR a to z dôvodu bezdôvodného obohatenia na základe tej skutočnosti, že čo sa týka vyčíslenia výšky bezdôvodného obohatenia poukázala na to, že žalovaný poskytol žalobkyni celkove sumu vo výške 1.284,25 EUR s tým, že žalobkyňa zaplatila žalovanému celkovú sumu 1.784,31 EUR, ktorú zaplatila v dvoch splátkach a to dňa 21. 07. 2014 sumu 80,37 EUR a dňa 11. 08. 2014 sumu 1.703,94 EUR. Na základe vyššie uvedenej skutočnosti teda suma, ktorú zaplatila žalobkyňa vo výške 1.784,31 EUR a suma, ktorá bola žalovaným poskytnutá žalobkyni vo výške 1.284,25 EUR predstavuje rozdiel

499,96 EUR, pričom keďže žalovaný ešte žalobkyni zaplatil sumu 157,74 EUR celkový rozdiel medzi poskytnutou istinou úveru a zaplatenou sumou zo strany žalobkyni je vo výške 342,22 EUR, na základe ktorého vzniklo teda bezdôvodné obohatenie na strane žalovanej. Čo sa týka toho z akého dôvodu sa má úver považovať za bezúročný a bez poplatkov poukazuje na to, že podľa zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z. z. v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) uvedený spotrebiteľský úver neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a ich prípadné poradie a tiež konkrétne neobsahuje údaje aká suma sa započítala na splátku istiny a koľko zo splátky predstavuje splácanie úveru a zároveň na strane 9 predmetnej žaloby v odstavci 1 poukázala na to, že uvedená úverová zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f) predmetného zákona a to konečnú splatnosť úveru a dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V nadväznosti na vyššie uvedené potom poukazujú na § 11 ods. 1 predmetného zákona účinného ku dňu 30. 05. 2014, kde sa uvádza, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov ak, a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § ods. 2 písm. a) až l), r) a y) a § 10 ods. 1. Taktiež poukazujú aj na rozpor s ustanoveniami § 3 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva, že výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práva oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Uvedený rozpor žalobkyňa vidí v tom, že úroková sadzba, ktorá bola v predmetnej zmluve vo výške 70% ročne je v rozpore s dobrými mravmi, pričom poukázala na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 14Co/432/2012, z ktorého vyplýva, že aj keď maximálna výška úrokov ako odplaty za užívanie požičanej finančnej čiastky pri peňažných pôžičkách ani pri úveroch nie je žiadnym právnym predpisom limitovaná a je ponechaná výlučne na dohodu zmluvných strán nie je neobmedzená. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka a nesmie sa priečiť dobrými mravom. Preto v prípade dohodnutých úrokov správne okresný súd skúma či dohodnuté úroky presiahli mieru úrokov poskytnutú peňažnými ústavmi v čase uzatvárania zmluvy. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo 26/2011 zo dňa 26. 04. 2012 pri dojednaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý pri peňažnej pôžičke sa uspokojí bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník s primeranou výškou odplaty za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni zhodnotiť obvyklým spôsobom. Nie je možné prihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu o peňažnej pôžičke a dohodu o úrokoch z pôžičky často práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Neprimeranou a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov dojednaná podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. V zmysle vyššie uvedeného má žalobkyňa za to, že úrok vo výške 70% ročne dojednaný v zmluve o úvere zo dňa 30. 05. 2014 je v rozpore s dobrými mravmi a takáto dohoda podstatne prevyšuje priemerné úrokové sadzby uplatňované v rovnakom čase bankami. Na základe vyššie uvedeného teda máme za to, že úver je bezúročný a bez poplatkov a žalovaný je povinný vrátiť žalobkyni sumu 342,22 EUR titulom bezdôvodného obohatenia. Zároveň čo sa týka zaplatenia sumy vo výške 342,22 EUR ako primeraného finančného zadosťučinenia poukazujú v žalobe na § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa s tým, že nakoľko ide o úver, ktorý je bezúročný a bez poplatkov sú tu podmienky na vznik nároku na primerané zadosťučinenie a to v takej výške, v ktorej sa žalovaný mal bezdôvodne obohatiť t. j. v sume 342,22 EUR. Svoj návrh opierajú aj o rozsudok Okresného súdu v Prešove sp. zn. 10C/143/2014, v zmysle ktorého osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti stanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi. Čo sa týka otázky výšky, podľa rozsudku je primeranou taká výška, ktorá je rovná výške bezdôvodného obohatenia.

4. Súd vo veci rozhodol rozsudkom 8C/378/2015, ktorým jednak návrh zamietol v časti, ktorou sa určovalo, že úver vzniknutý na základe zmluvy č. 8500049544 je bezúročný a bez poplatkov a zároveň zamietol, že článok 8 zmluvy o revolvingovom úvere je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Súd týmto rozsudkom zároveň určil, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni z titulu bezdôvodného obohatenia sumu 342,22 EUR a zároveň, že žalobkyňa má nárok na primerané finančné zadosťučinenie vo výške 342,22 EUR.

5. Proti uvedenému rozsudku podal žalovaný odvolanie, ktoré sa týkalo tej časti rozsudku, v ktorej súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy bezdôvodného obohatenia vo výške 342,22 EUR a primeraného finančného zadosťučinenia v sume 342,22 EUR.

6. Krajský súd v Banskej Bystrici svojim uznesením sp. zn. 16Co/385/2016-71 rozsudok Okresného súdu v povinnosti žalobkyni zaplatiť sumu 342,22 EUR z titulu bezdôvodného obohatenia a sumu 342,22 EUR z titulu nároku na primerané finančné zadosťučinenie zrušil a vec vrátil na ďalšie rozhodnutie. Poukázal na to, že súd prvej inštancie rozhodoval podľa § 9 ods. 2 písm. l) zákona č. 129/2010 Z. z., pričom v čase uzatvorenia zmluvy dňa 30. 05. 2014 súd mal správne aplikovať § 9 ods. 2 písm. k) nie písm. l). Zároveň poukázal na to, že súd sa nezaoberal aj ďalšou námietkou žalobkyne, z ktorého dôvodu by mala byť predmetná zmluva o úvere bezúročná a bez poplatkov a to tým, že predmetná zmluva neobsahuje konečnú splatnosť úveru a dobu skončenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z. Zároveň súd právne nezdôvodnil z akého dôvodu bola uložená žalovanému práve povinnosť zaplatiť titulom bezdôvodného obohatenia sumu 342,22 EUR. Čo sa týka časti priznania primeraného zadosťučinenia poukázal na to, že predpokladom pre úspešnosť žaloby o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia je to, aby žalobkyňa bola úspešná v rámci vydania bezdôvodného obohatenia (číslo 4 posledná veta) s tým, že teda súd tu musí skúmať či predmetná zmluva je bezúročná a bez poplatkov. Poukázal aj na rozhodnutie Súdneho dvora C-42/15 vo veci Home Credit Slovakia, a.s. proti S. O., podľa ktorého nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť každej zo splátok spotrebiteľa odkázať na konkrétny dátum pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Vzhľadom na uvedené bude úlohou okresného skúmať či podmienky tejto zmluvy umožňujú bez ťažkostí a s istotou dátumy splátok identifikovať.

7. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:

8. Na základe žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere súd zistil, že dňa 30. 05. 2014 uzatvorili žalobkyňa a žalovaný zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru v celkovej výške limitu 1.500,- EUR, ktorý podľa článku 5 sa mal zaplatiť v 42 mesačných splátkach, každá vo výške 80,37 EUR s ročnou úrokovou sadzbou 70,01%.

9. Súd z oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - zmluva o revolvingovom úvere č. 8500049544 zistil, že ako dlžník tu je označená žalobkyňa, v údajoch o schválenom úvere je uvedená výška úveru 1.500,- EUR, mesačná splátka 80,37 EUR, splatnosť úveru 42 mesiacov, dátum splatnosti prvej splátky 01. 07. 2014, dátum splatnosti poslednej splátky 01. 12. 2017, periodicita splácania úveru mesačná dátum splatnosti splátky v priebehu periodicity splácania 1, RPMN úveru 69,52%, ročná úroková sadzba úveru 70,01%.

10. Súd z listu Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 30. 05. 2014 zistil, že údaje o schválenom úvere boli nasledovné: výška úveru 1.500,-EUR, splatnosť úveru 42 mesiacov, výška mesačnej splátky úveru 80,37 EUR.

11. Na základe výpisu z VÚB banky a. s. bolo zistené, že dňa 02. 06. 2014 bola na účet žalobkyne žalovaným poukázaná suma 1.284,25 EUR.

12. Súd na základe výpisu z Československej obchodnej banky a. s. zistil, že žalobkyňa zaplatila žalovanému jedenkrát sumu 80,37 EUR a druhýkrát sumu 1.703,94 EUR.

13. Súd z vyjadrenia právnej zástupkyne žalaobkyne na pojednávaní zistil, že oni sa pridržiavajú svojho návrhu, žiadajú, aby tomuto návrhu súd v celom rozsahu vyhovel. Poukazujú na to, že čo sa týka bezdôvodného obohatenia toto vzniklo na základe tej skutočnosti, že žalobkyňa, keďže podľa nich je úver bezúročný a bez poplatkov, zaplatila o 342,22 EUR viac odporcovi a na základe tohto má v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka nárok na zaplatenie tejto sumy. Zároveň sa pridržiavajú aj toho, že majú nárok primerané finančné zadosťučinenie, ktoré v zmysle ustanovených rozhodnutí v súčasnosti si uplatňujú vo výške rovnajúcej sa bezdôvodnému obohateniu t. j. 342,22 EUR. Taktiež sa pridržiavajú aj návrhu čo sa týka časti petitu, aby súd určil, že úver je bezúročný a bez poplatkov a zároveň, aby určil, že článok 8 predmetnej zmluvy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

14. Súd z písomného vyjadrenia právnej zástupkyne žalovaného zistil, že podľa nich žalobkyňa ako dôvod bezúročnosti úveru uviedla chýbajúce náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f), k) zákona č. 129/2010 Z. z. Ďalej poukazujú na to, že žalobkyňa namieta výšku RPMN, že nie jednoznačne určená a zrozumiteľná. Čo sa týka vyjadrenia v tejto časti, súd uvedené vyjadrenie považuje za bezpredmetné a preto sa k nemu nebude bližšie vyjadrovať, keďže nemá žiaden vzťah k predmetnému meritu veci, na základe ktorého súd považuje úver za bezúročný a bez poplatkov, pretože v ďalšom súd poukáže na to, že uvedený úver podľa súdu je bezúročný a bez poplatkov predovšetkým pre nesplnenie povinnosti ustanovenej v § 9 ods. 2 písm. k) t. j., že nie je rozpísaná - rozčlenená splátka, ktorú mala mesačne žalobkyňa platiť žalovanému na istinu, úroky a poprípade iné poplatky. Na základe uvedeného súd musí poukázať, že v predmetnom vyjadrení právna zástupkyňa žalovaného, či už zámerne resp. z opomenutia sa touto skutočnosťou, ktorá je pre súd najpodstatnejšia vo veci určenia či ide o bezdôvodné obohatenie zo strany odporcu vôbec nezaoberala, pričom však súd má za to, že je pravdou, že v tejto časti ani nemala čo iné napísať, keďže v danej úverovej zmluve je uvedená suma len jedným údajom.

15. Podľa článku 2 písm. b) Smernice 93/113/EHS „spotrebiteľ“ znamená akúkoľvek fyzickú osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná za účelom nevzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu alebo profesii.

16. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. (ďalej len Občiansky zákonník) spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

17. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

18. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

19. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru, podmienky na udelenie povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov, podmienky na výkon činnosti veriteľa a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

20. Podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

21. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

22. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa).

23. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. () zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

24. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len "kolektívne záujmy spotrebiteľov"). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

25. Súd na základe tej skutočnosti, že uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16Co/385/2016 je okresný súd v zmysle § 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku viazaný názorom odvolacieho súdu, súd predovšetkým poukáže na to čo vo svojom zrušujúcom uznesení krajský súd prikázal okresnému súdu.

26. Predovšetkým súd poukazuje na to, že vo svojom rozsudku uviedol § 9 ods. 2 písm. l), ktorý však teda nekorešpondoval s tým paragrafom, na ktorý poukazovala žalobkyňa a to § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z., a ktorá teda v zmysle žaloby poukazovala, že predmetná zmluva neobsahuje výšku, počet a termíny splátok, istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú tieto splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho spoplatnenia. Súd má za to, že naozaj predmetná zmluva neobsahuje predmetné rozčlenenie splátky na istinu, úroky a iné poplatky, prípadne poradie, v ktorom sa budú priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami. Keďže táto zmluva tento rozpis splátok nemá, mala by byť podľa § 11 ods. 1 písm. b) považovaná za bezúročnú a bez poplatkov. Keďže krajský súd poukázal na to, že bol medzi rozhodnutím okresného súdu a zrušovacím uznesením krajského súdu vydaný rozsudok Súdneho dvora C-42/15 z 09. 11. 2016 súd mal v prípade naplnenia tejto podmienky skúmať aj to či zmluva umožňuje bez ťažkosti a s istotou identifikovať dátumy splátok. Podľa oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 30. 05. 2014 súd musí konštatovať, že je tu uvedený dátum splatnosti prvej splátky 01. 07. 2014 a dátum splatnosti poslednej splátky úveru 01. 12. 2017, pričom periodicita splácania úveru je uvedená mesačná a dátum splatnosti splátky v priebehu periódy splácania je označený číslom 1. Na základe tejto skutočnosti teda súd má za to, že vzhľadom na vyššie uvedený rozsudok Súdneho dvora z tohto dôvodu súd nemôže považovať predmetnú zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov, pretože s ohľadom na predmetný rozsudok nie je možné s určitosťou zistiť dátumy splátok, keďže je uvedené, že splátka je splatná v priebehu periódy číslom 1 čo predstavuje prvý deň toho ktorého mesiaca. Zároveň s poukazom na predmetný rozsudok ani nerozčlenenie splátok na istiny, úroky, poprípade iné poplatky nepredstavuje tú skutočnosť, ktorá by prebila predmetný úver z tohto dôvodu bezúročný a bez poplatkov.

27. Zároveň podľa uznesenia krajského súdu súd sa mal okrem iného zaoberať aj tou skutočnosťou, že žalobkyňa sa domáhala bezdôvodného obohatenia aj z dôvodu, že predmetná zmluva neobsahuje konečnú splatnosť úveru a dobu skončenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 písm. f) a teda, že súd nerozhodol o celej žalobe. Čo sa týka poukázania na túto skutočnosť predmetná úverová zmluva neobsahuje dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá by bola určená konkrétnym dátumom ani dátum konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Podľa súdu je jednoznačne preukázaná tá skutočnosť, že explicitne v predmetnom § 9 ods. 2 písm. f) sa uvádza doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti, teda má tu byť konkrétne uvedené do kedy uvedená zmluva trvá, čo absolútne v predmetnej zmluve nie je uvedené a nie je ani uvedený termín konečnej splatnosti s tým, že tento termín konečnej splatnosti musí byť uvedený konkrétnym dátumom. V predmetnej žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/zmluve o revolvingovom úvere podľa bodu 6 sa jednoznačne uvádza, že splatnosť úveru a tam je číslo 42, z ktorého teda jednoznačne nevyplýva tá skutočnosť, že by bolo možné určiť čo znamená takáto splatnosť úveru. V samotnom bode 6, kde sú uvedené údaje o revolvingovom úvere nie je absolútne uvedený ani deň splatnosti jednotlivých splátok, čo je uvedené len oznámením o schválení úveru. Na základe tejto skutočnosti teda súd považuje uvedený úver za bezúročný a bez poplatkov a to v zmysle § 11 ods. 1 písm. h).

28. Taktiež súd uvedený právny úkon, teda zmluvu v časti úrokov považuje za absolútne neplatný právny úkon aj z toho dôvodu, že úroky dojednané v zmluve z hľadiska primeranosti odporujú dobrým mravom. Na uvedené poukázala aj právna zástupkyňa žalobkyne v žalobe na strane 10 a 11. Súd má za to, že úroky vo výške 70% ročne sú v rozpore s dobrými mravmi a takto dohodnutá výška úrokov podstatne prevyšuje úrokové sadzby pri spotrebiteľských úveroch, ktoré boli v období poskytovania úveru vo výške 15% ročne. Súd s poukazom aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR 5Cdo 26/2011 zo dňa 26. 04. 2012 poukazuje na to, že je odporujúca dobrým mravom taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k úrokovým sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Na základe tohto takto určená úroková sadzba nezodpovedá všeobecne uznávaným vzťahom medzi spotrebiteľmi a spoločnosťami, ktoré takéto úvery poskytujú a súd takéto úroky môže považovať za tak vysoko neprimerané, ktoré môže nazvať až úžernícke. Predmetné úroky, ktoré boli dojednané v zmluve o poskytnutí úveru medzi žalobkyňou a žalovaným skoro päťnásobne prekračujú predmetnú úrokovú sadzbu. Na základe tohto teda súd má za to, že predmetná úroková sadzba je neplatná.

29. Zároveň čo sa týka dôvodu uvedeného v bode 15 zrušujúceho uznesenia krajského súdu okresný súd mal právne zdôvodniť z akého dôvodu uložil žalovanému povinnosť zaplatiť titulom bezdôvodného obohatenia žalobkyni práve sumu 342,22 EUR. Na uvedené súd teda poukazuje, že podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Súd v rámci dokazovania mal preukázané, že žalobkyni bola na základe úveru poskytnutá suma 1.284,25 EUR, pričom žalobkyňa celkove zaplatila žalovanému sumu 1.784,31 EUR a to v dvoch splátkach, pričom jedenkrát zaplatila sumu 80,37 EUR dňa 21. 07. 2014 a sumu 1.703,94 EUR dňa 11. 08. 2014. Na účet žalobkyne v rámci zmluvy bola poukázaná suma 1.284,25 EUR, ktorú je potrebné od sumy 1.784,31 EUR odpočítať, z čoho teda vyplýva, že rozdiel medzi sumou, ktorú zaplatila žalobkyňa žalovanému a sumou, ktorú žalovaný v rámci uzatvorenej zmluvy o úvere žalobkyni poskytol je 499,96 EUR. Zároveň však žalobkyňa potvrdila tú skutočnosť, ktorú žalovaný žiadnym spôsobom nepoprel, že jej bola zaplatená aj suma vo výške 157,74 EUR a teda túto sumu je potrebné odčítať od sumy 499,96 EUR, pričom teda celkove bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného vzniklo vo výške 342,22 EUR.

30. Čo sa týka zrušenia rozsudku okresného súdu uznesením krajského súdu v bode 16 predmetného uznesenia sa uvádza, že úspešnosť žaloby o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v súdenej veci záleží od úspešnosti žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia, pričom súd musí skúmať tú skutočnosť či v súdenej veci je predmetná zmluva bezúročná a bez poplatkov podľa zákona č. 129/2010 Z. z. ku dňu vzniku zmluvy. K uvedenému súd teda poukazuje na to, že vyššie poukázal z akého dôvodu považuje predmetnú zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov a to vzhľadom na porušenie § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z. a zároveň, že aj predmetná zmluva sa prieči dobrým mravom podľa § 3 Občianskeho zákonníka a teda takéto konanie je v rozpore s § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. Keďže krajský súd vo veci možnosti a opodstatnenosti návrhu vo veci primeraného finančného zadosťučinenia poukázal len na tú skutočnosť, že je potrebné sa zaoberať či došlo k úspešnosti žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia a podľa prvého výroku predmetného rozsudku súd má za to, že áno, podľa súdu sú tu dôvody na priznanie takéhoto nároku na primerané finančné zadosťučinenie. Čo sa týka samotnej výšky tohto finančného zadosťučinenia, v tejto časti krajský súd nepoukázal, že by takto určené finančné zadosťučinenie malo byť vyššie, resp. nižšie, ale teda poukázal len či je tu vôbec daný základ tohto finančného zadosťučinenia. Preto súd, čo sa týka výšky opätovne poukazuje na svoj prvý rozsudok, kde podrobne uviedol z akého dôvodu je podľa neho takéto zadosťučinenie určené vo výške 342,22 EUR a to predovšetkým z dôvodu, že k porušeniu povinnosti žalovaným došlo vo výške 342,22 EUR, kedy došlo k bezdôvodnému obohateniu v jeho prospech a na ktoré ho súd zaviazal. Súd v rámci výšky primeraného zadosťučinenia určuje takúto výšku podľa vlastného názoru, pričom podľa názoru súdu je výška finančného zadosťučinenia primeraná tomu, že je potrebné ju určiť vo výške tej časti, v ktorej došlo k bezdôvodnému obohateniu zo strany žalovaného.

31. Podľa § 255 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (C. s. p.) ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

32. Čo sa týka trov konania súd určil v zmysle § 255 ods. 2 C. s. p., že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. K takémuto určeniu vo veci trov konania súd dospel na základe tej skutočnosti, že žalobkyňa sa domáhala celkove štyroch rôznych výrokových častí a to, že úver je bezúročný a bez poplatkov, že článok 8 zmluvy o revolvingovom úvere je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, že žalovaný je povinný zaplatiť sumu 342,22 EUR z titulu bezdôvodného obohatenia a sumu 342,22 EUR z titulu primeraného finančného zadosťučinenia. Na základe tej skutočnosti, že žalobkyňa bola úspešná v dvoch výrokoch, a to čo sa týka výroku primeraného finančného zadosťučinenia vo výške zaplatenia sumy 342,22 EUR a v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 342,22 EUR, pričom vo dvoch výrokoch nebola úspešná a to, že uvedená zmluva je bezúročná a bez poplatkov a, že článok 8 zmluvy o revolvingovom úvere je neprijateľný, súd má za to, že spravodlivé usporiadanie vo veci náhrady trov konania bude také, že súd žiadnemu z účastníkov neprizná trovy konania. § 53 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. § 451 ods. 1, 2 zák. č. 40/1964 Zb. § 1 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. § 9 ods. 2 písm. f) zák. č. 129/2010 Z.z . § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z.z. § 11 ods. 1 písm. b) zák. č. 129/2010 Z.z. § 497 zák. č. 513/1991 Zb. § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z. z. § 255 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z.z.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne (§ 362 C. s. p.).

Podanie urobené v listinnej podobe treba doložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis prílohy mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 C. s. p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných záležitostiach (§ 127 ods. 1 C. s .p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 C. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia sa dáva podľa § 376 C. m. p.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 389 ods. 1, 2 C. s. p.,t. j. 1.odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší len ak: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala je patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané zanikli alebo ak také dôvody neexistovali. 2.ak sú dané odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolací súd zruší odvolaním napadnuté rozhodnutie vo veci samej, zároveň zruší aj právoplatné uznesenie, ktoré rozhodnutiu vo veci samej predchádzalo.