Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoP/250/2017

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členiek senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a JUDr. Diany Solčányovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti D., maloletého E. D. nar. XX.X.XXXX a maloletú B. D. nar. XX.X.XXXX zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach detí rodičov Bc. N. D. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v O. na W. č. X zastúpenej advokátkou JUDr. Ivetou Rajtákovou so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach, na Štúrovej 20 a F. D. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v O. na W. ulici č. X v konaní o návrhu starých rodičov P. Q. nar. XX.X.XXXX a U. Q. nar. X.X.XXXX obidvaja bytom v O. na C. ulici č. XX zastúpených JUDr. Alicou Petrovskou Homzovou so sídlom Advokátskej kancelárie na Moyzesovej ulici č. 46 v Košiciach o úpravu styku o odvolaní navrhovateľov - starých rodičov proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 21P 86/2016-99 z 26.4.2017 takto

rozhodol:

Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie rozsudkom z 26.4.2017 č.k. 21P 86/2016-99 zamietol návrh starých rodičov o úprave styku s maloletými deťmi E. D. a B. D.. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Rozhodol tak podľa ust. § 25 Zákona o rodine a vykonaného dokazovania, kedy dospel k záveru, že predovšetkým maloleté deti odmietajú kontakt so starými rodičmi a nechcú sa s nimi stretávať. Konajúci súd rešpektoval vyjadrenie maloletých detí, a tiež matky maloletých detí, ktorá styk detí so starými rodičmi odmieta v dôsledku dlhodobo pretrvávajúcich zlých rodinných vzťahov.

2. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie navrhovatelia - starí rodičia maloletých detí z dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, t.j. že súd nesprávnym postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a podľa ust. § 364 ods. 1 písm. h/ CSP, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vytkli konajúcemu súdu, že sa dostatočne nevysporiadal so všetkými skutočnosťami dôležitými pre zodpovedanie otázky, či určenie styku maloletých detí so starými rodičmi je v ich záujme, najmä s prihliadnutím na pomery v rodine a skutočnosť, že maloleté deti majú dlhodobo niekoľko rokov znemožnené stretávanie nielen so starými rodičmi z oboch strán, ale aj s vlastným otcom, pričom svoj myšlienkový postup vedúci k záveru o zamietnutí návrhu na úpravu styku so starými rodičmi dostatočne nevysvetlil. Vyslovili presvedčenie, že odôvodnenie rozsudku prvostupňového súdu nespĺňa kvalitatívne požiadavky na odôvodnenie súdneho rozhodnutia tak, ako to predpokladá ustanovenie čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Uviedli, že v odôvodnení rozsudku konajúci súd síce popisuje obsah vykonaných dôkazov od podania návrhu na začatie konania, avšak z odôvodnenia nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Z odôvodnenia rozsudku nie je absolútne zrejmé, ako súd jednotlivé vo veci vykonané dôkazy vyhodnotil, resp. aké skutočnosti mal z vykonaných dôkazov za preukázané. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/ je daný postupom súdu, ktorý

nepostupoval dôsledne v zmysle ust. § 188 ods. 1 CSP. Poukázali na zápisnice z pojednávaní 30.8.2016 a 26.4.2017, z ktorých nevyplýva, že by boli vykonané listinné dôkazy v súlade s ust. § 204 napriek tomu, že zo strany navrhovateľov boli v priebehu konania listinné dôkazy predložené (lekárske správy, lekársky posudok, rozhodnutie Okresného súdu Košice, Odbor všeobecnej vnútornej správy o priestupku, správa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Týmto procesným pochybením súdu majú navrhovatelia za jednoznačne preukázané, že im bola odňatá možnosť konať pred súdom a realizovať svoje procesné práva. Vytkli konajúcemu súdu, že procesne pochybil, keď nepostupoval v súlade s ust. § 182 CSP, keď neumožnil účastníkom konania vyjadriť sa k vykonanému dokazovaniu a zhrnúť svoje záverečné návrhy. V zápisnici z pojednávania, kedy rozhodol vo veci samej z 26.4.2017 absentuje vyhlásenie uznesenia v zmysle ust. § 182 CSP, že dokazovanie považuje za skončené. Navrhovatelia vyslovili presvedčenie, že splnenie tejto poučovacej povinnosti má rozhodujúci vplyv na rozhodnutie vo veci samej, na možnosť napadnúť toto rozhodnutie v riadnom prípade aj v mimoriadnom opravnom konaní, pretože jeho obsahom je významné obmedzenie prechovať alebo označovať v ďalšom konaní dôkazné prostriedky a skutočnosti, hoci objektívne existujú. Nesplnenie poučovacej povinnosti a neumožnenie realizovať svoje procesné právo je preto podľa ich presvedčenia nevyhnutné považovať za takú vadu konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Poukázali na rozporné a nekomplexné posúdenie vykonaných dôkazov, predovšetkým názoru maloletých detí, keď v úvode na pojednávaní dňa 26.4.2017 súd po vypočutí detí konštatoval, že „napriek tomu, že deti boli vypočuté osve, hovorili postupne to isté a preto je ťažko súdu vychádzať z výpovede detí“. Napriek tejto konštatácii konajúci súd uviedol, že rešpektoval vôľu maloletých detí, a to aj napriek odlišnému a odôvodnenému odporúčaniu procesného opatrovníka, ktorý dôsledne pozná situáciu v rodine z iných konaní vedených na Okresnom súde Košice II a potvrdil, že sa opätovne opakuje situácia z iných konaní, z ktorých detí vypovedali rovnako. Procesné pochybenie súdu nastalo aj tým, že neoboznámil účastníkov konania s podrobnou správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny z 5.4.2016, v ktorej procesný opatrovník rozsiahlo a podrobne opísal pomery v rodine maloletých detí D. a uviedol, že matka maloletých detí sa na predvolanie bez ospravedlnenia nedostavila. Neprihliadol a nevysporiadal sa ani s prejavom a názorom otca maloletých detí, ktorý rovnako potvrdil a popísal, že sám napriek obrovskej snahe nemá dlhodobo prístup k maloletým deťom a voči stretávaniu sa maloletých detí so starými rodičmi nemá výhrady. Poukázali aj na ďalšie procesné pochybenie súdu, ktorý sa nevysporiadal s návrhom navrhovateľov na vykonanie dôkazu pripojením spisu Okresného súdu Košice I sp. zn. 18C 83/2010 o rozvode a oboznámenie znaleckého posudku vypracované v konaní o rozvod manželstva. Po oboznámení sa s uvedenými spismi by musel konajúci súd dospieť k záveru, resp. vysporiadať sa so zistením, že matka dlhodobo neumožňuje stretávanie sa maloletých detí aj s otcom, za čo je v súčasnej dobe trestne stíhaná. Z uvedeného by muselo dôjsť k jednoznačnému záveru, že je to práve matka, ktorá obmedzuje styk maloletých detí nielen so starými rodičmi, ale aj s otcom, čo v záujme výchovy a ďalšieho rozvoja maloletých detí považujú za absolútne neprípustné.

3. Zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) bol zrušený Občiansky súdny poriadok v znení platnom do 30.6.2016 (§ 473 a zároveň 1.7.2016 nadobudol účinnosť aj zák. č. 161/2015 Z.z. .

4. Podľa § 395 ods. 1 ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

5. Podľa § 2 ods. 1 na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

6. Podľa § 32 účastníci sú povinní úplne a pravdivo opísať okolnosti potrebné na rozhodnutie. Účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení.

7. Podľa § 35 súd je povinný zistiť skutočný stav veci.

8. Podľa § 36 súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci.

9. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožňuje strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva

v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

10. Odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné rozumieť taký postup súdu, ktorým účastníkovi konania odníma tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. O uvedenú vadu ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom a týmto postupom odňal účastníkov konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. Vady zakladajúce zmätočnosť súdneho konania, ktoré zavinil súd svojim procesným postupom v rozpore so zákonom, spravidla vždy účastníkovi konania odnímajú možnosť konať pred súdom, pretože mu bránia v realizácii tých procesných práv, ktoré mu zákon priznáva na účelné uplatnenie alebo bránenie práva proti druhej strane v konaní. Vady spôsobujúce zmätočnosť konania môžu nastať aj pri samotnom vydávaní rozhodnutia ako dôsledok absencie niektorej jeho podstatnej časti. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia ako celku môže byť dôsledkom obsahovej a gramatickej nezrozumiteľnosti, neurčitosti alebo neodôvodnenosti v prípade chýbajúceho skutkového stavu a právneho posúdenia veci, ale rovnako aj diametrálnou rozpornosťou výroku rozhodnutia s jeho dôvodmi, vecnou rozdielnosťou medzi vyhláseným rozhodnutím a jeho písomným vyhotovením, ale aj rozpornosťou jednotlivých výrokov rozhodnutia. Vydanie zmätočného rozhodnutia bez ďalšieho nemá svoje právne opodstatnenie, a preto je vždy nevyhnutné takéto rozhodnutie zrušiť, najmä z hľadiska ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu, na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 a násl. Ústavy SR. Obsah práva na súdnu ochranu nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri ich uplatnení, ale jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Konanie súdu v súlade so zákonom musí vykazovať určitú kvalitu a v materiálnom ponímaní zabezpečovať tak právo na súdnu ochranu. Samotné súdne rozhodnutie, ktorým sa završuje poskytovanie súdnej ochrany musí byť logickým a právnym vyústením doterajšieho priebehu a výsledkov konania, pri jeho vydaní musia byť zachované formálne a obsahové náležitosti s dôrazom na prvky vykonateľnosti, zrozumiteľnosti, určitosti, jasnosti a súladu jeho skutkových a právnych dôvodov vo vzťahu k výroku.

11. Podľa § 120 ods. 2 v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré v skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec správne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Podľa ods. 3 ak sa súd odkloní od ustálenej rozhodovacej praxe, odôvodnenie rozsudku obsahuje aj dôkladné odôvodnenie tohto odkladu.

12. Odôvodnenie rozsudku má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického a jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Z formulácie § 132 OSP platného do 30.6.2016 ako aj ust. § 191 ods. 1 účinného od 1.7.2016 vyplýva, že súd je povinný navzájom si odporujúce dôkazy zhodnotiť a zdôvodniť, napr. prečo niektoré z nich pokladá za nevierohodné, prečo niektoré odmietol vziať pri formulovaní rozhodnutia do úvahy, prípadne prečo sa niektorými dôkazmi návrhmi odmietol zaoberať. Zásada voľného hodnotenia dôkazov zakotvená vo vyššie uvedených ustanoveniach totiž neznamená, že by súd vo svojom rozhodovaní mal na výber, ktoré z vykonaných dôkazov vyhodnotí a ktoré nie alebo o ktoré z vykonaných dôkazov svoje skutkové závery oprie a ktoré opomenie. Súd je povinný vysporiadať sa so všetkým, čo vyšlo v priebehu konania najavo, ak to má vzťah k prejednávanej veci, pričom svoj výklad musí prispôsobiť konkrétnym okolnostiam prejednávanej veci, najmä rozsahu dokazovania, zložitosti zisťovania skutkového stavu veci, množstvom návrhov účastníkov na vykonanie dôkazov a pod. a uviesť ho tak, aby jeho závery o rozhodujúcich skutočnostiach neboli pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov nepreskúmateľné. Jednotlivé preukázané skutočnosti je potrebné premietnuť do záverov v skutkovom stave, ktorý stručne a výstižne vyjadruje skutkový stav, a ktorý je rozhodujúci pre právne posúdenie. Právnym posúdením veci treba pritom rozumieť výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona alebo iného právneho predpisu súd vychádzal a ako ho prípadne vyložiť a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ustanovení predmetu konania práva a povinnosti a ako bola vec rozhodnutá. Takéto nedostatky odôvodnenia zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia, ktorá je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky, okrem zákonov a čl. 46 a nasl. Ústavy SR.

Okrem porušenia uvedeného práva účastníka konania dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom, ktorým sa mu odníma možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných opravných prostriedkov, táto vada bráni odvolaciemu súdu v jeho preskúmavacej právomoci. Preto ak je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné, lebo obsahuje iba nedostatočné dôvody, prichádza do úvahy len zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

13. Odvolací súd posúdením všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k predmetu odvolacieho konania dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa neriadil dôsledne ust. § 185 a § 36 CMP, pretože nezistil všetky okolnosti významné pre rozhodnutie o návrhu starých rodičov a rozsudok nespĺňa ani obsahové náležitosti vyžadované ust. § 220 ods. 2 CSP, nakoľko z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, ktoré skutočnosti považoval súd za preukázané a ktoré nie a dôsledne neuviedol, akými úvahami sa pri rozhodnutí riadil. Konajúci súd vykonané dôkazy dôsledne nevyhodnotil, iba konštatoval ich obsah, popísal skutkový stav a v odôvodnení sa vôbec nevysporiadal s vyjadreniami maloletých detí, v odôvodnení rozsudku len stručne uviedol, že maloleté deti boli vypočuté v kancelárii sudkyne a napriek tomu, že boli vypočúvané osve, obe hovorili postupne to isté. Navyše odvolací súd sa nemohol s vyjadreniami detí a ich výpoveďami oboznámiť, nakoľko v predmetnom spise absentuje akýkoľvek záznam, resp. iný dôkaz o ich vypočutí. V tejto súvislosti odvolací súd pripomína, že aj keď právo maloletého dieťaťa slobodne vyjadriť svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú, je jeho nepopierateľným právom ale posúdenie záujmu maloletého dieťaťa patrí súdu, ktorý musí korigovať predstavy a názory maloletého dieťaťa o tom, čo je pre neho v konkrétnej veci vhodné a čo nie, pričom pri zisťovaní vôle maloletého dieťaťa tiež musí prihliadať na jeho vek, schopnosť vyjadriť svoj názor samostatne bez vplyvu iných osôb na jeho prejavenú vôľu, ako aj v tom smere, či názor dieťaťa nie je podmienený psychickou manipuláciou dieťaťa zo strany rodičov alebo iných osôb. Ďalšími kritériami pre posudzovanie záujmu dieťaťa sú jeho citové väzby nielen na rodičov ale aj starých rodičov, vývinové potreby a všeobecne stabilita výchovného prostredia. Záujem maloletého nemožno vidieť iba v tom, že za každú cenu bude rešpektovaný faktický stav. Odvolací súd v súvislosti s § 25 ods. 5 Zákona o rodine pre úplnosť dodáva, že dieťa má právo nielen na zachovanie vzťahu so svojimi rodičmi, ale aj právo na zachovanie svojej totožnosti a rodinných záväzkov v súlade so zákonom (čl. 8 ods. 1 Dohovor o právach dieťaťa uznáva aj zodpovednosť členov širšej rodiny dieťaťa pri zabezpečení orientácie dieťaťa a jeho usmerňovaní v súlade s jeho rozvíjajúcimi sa schopnosťami (čl. 5). Slovenské právo nepozná legálnu definíciu pojmu rodina, definuje však blízke osoby a príbuzných so zreteľom na stanovenie stupňa príbuzenstva. Podľa ust. § 116 O.z. sú blízkymi osobami vždy zo zákona príbuzných priamo v rade súrodenec a manžel. V zmysle uvedeného zákonného ustanovenia súd môže upraviť stretávanie blízkych osôb dieťaťa s dieťaťom, predovšetkým pri splnení dvoch podmienok. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, pritom sa už všeobecne akceptuje potreba dieťaťa rozvíjať pozitívne rodinné vzťahy aj so širšou rodinou, s ktorou má citové väzby a ak si to vyžadujú pomery v rodine. Pri skúmaní tejto požiadavky je potrebné zohľadňovať individuálne okolnosti konkrétnej rodiny.

14. Súd prvej inštancie sa s podstatnými skutočnosťami potrebnými pre rozhodnutie o úprave styku starých rodičov s maloletými deťmi dostatočným spôsobom nezaoberal ani v rámci dokazovania a ani v rámci úvah o vhodnosti konkrétneho spôsobu styku detí so starými rodičmi a v odôvodnení sa fakticky obmedzil len na opísanie prejavov, resp. výpovedí účastníkov konania. Odvolací súd dodáva, že konajúci súd tak, ako to z obsahu spisu vyplýva procesne pochybil, keď nepostupoval dôsledne v zmysle ust. § 188 ods. 1 CSP, keďže z obsahu zápisníc z dňa 30.8.2016 a 26.4.2017 nevyplýva, že by boli vykonané listinné dôkazy v súlade s ust. § 204 CSP, napriek tomu, že navrhovatelia v priebehu konania listinné dôkazy predložili. Z obsahu zápisnice zo dňa 26.4.2017 je zrejmé ďalšie procesné pochybenie prvostupňového súdu, keďže v zápisnici absentuje vyhlásené uznesenie v zmysle ust. § 182 CSP, že dokazovanie považuje za skončené. Dodáva, že odňatie práva sporovej strany predniesť pred skončením dokazovania záverečnú reč, predstavuje zásadný zásah do jej základného práva na súdnu ochranu podľa § 46 ods. 1 Ústavy SR, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru a do princípu rovnosti strán v zmysle čl. 6 ods. 1 CSP. V prípade, ak k takému postupu dôjde v rozpore so zákonom, zakladá táto vada odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. b/ CSP.

15. Po vrátení veci bude úlohou súdu prvej inštancie dôsledne zistiť skutočný stav v naznačenom smere, ako aj eventuálne zmeny pomerov, ktoré nastali u účastníkov konania po rozhodnutí súdu prvej inštancie, zaujať stanovisko k vplyvu zistených skutočností na existenciu zmien pomerov, ktoré nastali od predchádzajúceho rozhodnutia súdu zo všetkých hľadísk zakotvených v príslušných ustanoveniach

Zákona o rodine. Základnou úlohou súdu prvej inštancie bude predovšetkým vypočuť obidve maloleté deti na pojednávaní bez účasti rodičov a za prítomnosti kolízneho opatrovníka, pričom výsluchy detí dôsledne v zápisnici zaznamená tak, aby aj ostatní účastníci konania mali možnosť sa s obsahom výpovedí následne oboznámiť. Dôsledne a cieľavedome opätovne vypočuje matku maloletých detí ale aj otca maloletých detí, ktorý svojou výpoveďou môže objasniť celkovú situáciu a atmosféru v rodine. Na úvahu súdu ponechá oboznámenia sa s ďalšími navrhovanými dôkazmi, ako napríklad pripojenie spisu 18C 83/2010 Okresného súdu Košice I, kde už bolo vykonané znalecké dokazovanie, ktoré môže byť ďalším podkladom na rozhodnutie súdu v danej veci. Ak súd prvej inštancie dospeje k záveru, že je vo veci potrebné nariadiť znalecké dokazovanie z odboru pedopsychológie, je potrebné mať na zreteli, že posúdenie čo je alebo nie je v záujme maloletých detí, nie je otázkou skutkovou ale právnym posúdením veci. Znalecké dokazovanie môže byť teda zamerané len na zistenie osobnostnej štruktúry rodičov, resp. starých rodičov zo psychologického hľadiska, zistenie vzťahov eventuálnej averzie maloletých detí k starým rodičom , schopnosť starých rodičov citove sa zblížiť a obnoviť vzťah s maloletými deťmi a schopnosti detí prijať a pozitívne vnímať starých rodičov. Bude povinnosťou súdu prvej inštancie posúdiť skutočný stav veci podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine, opäť vo veci rozhodnúť v súlade s ust. § 191 ods. 1 CSP, vyhodnotiť dôkazy jednotlivo ako aj vo vzájomnej súvislosti a následne svoje rozhodnutie jednoznačne odôvodniť v súlade s ust. § 220 ods. 2 tak, aby rozhodnutie a úvahy, ktorými sa riadil pri rozhodovaní boli spätne preskúmateľné a logicky správne a presvedčivé.

16. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 3 vety druhej .

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .