Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8Er-345-2009.pdf
PDF · 76.98 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
DK-8Er/345/2009
Uznesenie
Okresný súd Dolný Kubín v právnej veci oprávneného: Slovenská republika - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Pribinova 2, IČO: 00 151 866, proti povinnému: K. Q., narodený XX.XX.XXXX, bytom E. Q., J. XXXX/XX, v exekučnom konaní pre vymoženie uloženej povinnosti 33,19 eur a trov exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e. II. Oprávnenému u k l a d á povinnosť nahradiť trovy exekúcie vzniknuté súdnemu exekútorovi JUDr. Stachovi Chladnému vo výške 39,83 eur v lehote troch dní od doručenia tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Dolný Kubín poverením č. 5503 028594 * zo dňa 16.11.2009 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie proti povinnému na uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške 33,19 eur na základe právoplatného a vykonateľného bloku na pokutu nezaplatenú na mieste D. XXXXXXX zo dňa 06.07.2007 vydaného ODI Dolný Kubín a návrhu oprávneného Slovenskej republiky, za ktorú konalo Krajské riaditeľstvo PZ v Žiline. 2. Rozhodnutím ministra vnútra Slovenskej republiky zo dňa 12.12.2012 boli ku dňu 31.12.2012 zrušené rozpočtové organizácie, t.j. aj Krajské riaditeľstvo PZ v Žiline. Od 01.01.2013 v zmysle § 21 ods. 13 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, práva a povinnosti rozpočtových organizácií prešli dňom zrušenia na zriaďovateľa, ktorým je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. 3. Dňa 13.11.2017 bol tunajšiemu súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku. A zároveň súdny exekútor súdu postúpil súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Svoje podanie súdny exekútor odôvodnil tým, že exekučným titulom v konaní je blok na pokutu nezaplatenú na mieste zo dňa 06.07.2007, pričom podľa ust. § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. zákona o priestupkoch účinného v čase vydania blokovej pokuty uplynula prekluzívna lehota na jeho vykonanie. Súdny exekútor si zároveň uplatnil náhradu trov exekúcie v celkovej výške 39,83 eur. 4. V súdu postúpenom návrhu povinného na zastavenie exekúcie povinný uviedol, že jeho majetok nestačí ani na úhradu trov exekúcie, uviedol, že nevlastní žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok, ani veci vyššej hodnoty, predajom ktorých by mohol splatiť pohľadávku exekučného konania. 5. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v účinnom znení (ďalej len „EP“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017. 6. Podľa § 58 ods. 1 EP účinného do 31.03.2017, exekúciu súd zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu. 7. Podľa § 57 ods. 1 písm.f) EP účinného do 31.03.2017, exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.
8. Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (v znení účinnom do 31.8.2008) rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie. 9. Súd sa v prvom rade zaoberal podnetom súdneho exekútora týkajúceho sa zániku pohľadávky vymáhanej v tomto exekučnom konaní. V danom prípade z obsahu spisu vyplýva, že exekučným titulom je právoplatný a vykonateľný blok na pokutu nezaplatenú na mieste AA 2302418 zo dňa 06.07.2007 vydaný ODI Dolný Kubín (vykonateľný dňa 23.07.2007), ktorý sa márnym uplynutím trojročnej prekluzívnej lehoty dňa 23.07.2010 stal zo zákona neúčinným, a teda došlo k zániku práva oprávneného vymáhať predmetnú pohľadávku. 10. Vzhľadom na túto skutočnosť súd exekúciu z dôvodu upraveného vo vyššie citovanom ust. § 57 ods. 1 písm. f) EP zastavil. 11. Súd tak rozhodol, aj keď vyššie citované ustanovenie § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch bolo novelizované zákonom č. 298/2008 Z. z. s účinnosťou od 1.9.2008, kedy bolo toto ustanovenie vypustené. S účinnosťou od 1.9.2008 by sa tak na výkon takéhoto rozhodnutia s poukazom na § 51 zákona o priestupkoch malo vzťahovať už len ust. § 71 ods. 3 Správneho poriadku, podľa ktorého výkon rozhodnutia možno nariadiť najneskôr do troch rokov po uplynutí lehoty určenej na splnenie uloženej povinnosti. Táto novelizácia však neobsahuje žiadne intertemporálne ustanovenia a novela nerieši stav stretu rozdielnych úprav. Súd potom vychádzal zo zjednocujúceho stanoviska správneho kolégia NS SR č. Snj 84/02, kde je uvedené, že v súlade so všeobecne uznávanou právnou zásadou zákazu retroaktivity právnej normy treba vznik, zmenu a zánik právnych vzťahov ako aj právne účinky, ktoré z nich vyplývajú, zásadne posudzovať podľa práva platného v čase, v ktorom k vzniku, k zmene alebo zániku právneho vzťahu došlo. Používanie tejto zásady platí tak pre oblasť práva verejného ako i pre právo súkromné, avšak s určitými odchýlkami. Vo vzťahoch upravujúcich právo súkromné nemôže právna norma pôsobiť spätne, pokiaľ v zákone jej spätná účinnosť nie je výslovne uvedená. Odlišná situácia však platí pre oblasť práva verejného. Novšia právna norma, ktorej účinky sú pre jej adresáta výhodnejšie tu platí spätne vtedy, ak by predchádzajúca právna úprava upravovala danú vec spôsobom pre adresáta nevýhodnejším. Za týchto okolností pritom nerozhoduje, že retroaktivita právnej normy nie je v nej výslovne uvedená. Právne pomery adresáta právnej normy sa teda budú spravovať novším právnym predpisom, ak je pre neho výhodnejší. Opačná je potom situácia vtedy, ak novšia právna norma obsahuje právnu úpravu, podľa ktorej by situácia bola pre jej adresáta nevýhodnejšia, v tomto prípade platí všeobecne platná zásada zákazu retroaktivity právnej normy. Takže ak novšia právna norma obsahuje právnu úpravu, podľa ktorej je situácia pre povinného nevýhodnejšia, je nevyhnutné na preklúziu výkonu daného práva aplikovať ust. § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch v znení účinnom v čase začatia plynutia predmetnej prekluzívnej lehoty a naopak neuplatniť právnu normu, ktorej účinnosť nastúpila až v priebehu plynutia tejto prekluzívnej lehoty a to ust. § 71 ods. 3 Správneho poriadku, ktorá je pre povinného nevýhodnejšia (zásada zákazu retroaktivity právnej normy). S poukazom aj na to, že lehota, ktorá už raz začala plynúť, by mala skončiť podľa právneho poriadku platného v čase začatia jej plynutia. 12. Nakoľko exekúcia bola zastavená z vyššie uvedeného dôvodu, súd sa ďalej nezaoberal návrhom povinného na zastavenie exekúcie z dôvodu upraveného v § 57 ods. 1 písm. h) EP v znení účinnom do 31.03.2018. 13. Podľa § 200 ods. 5 EP účinného do 31.03.2017, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. 14. Podľa § 203 ods. 1 EP účinného do 31.10.2013, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. 15. Súd za použitia vyššie cit. ust. § 203 ods. 1 EP uložil oprávnenému nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Stachovi Chladnému trovy exekúcie, ktoré mu vznikli v súvislosti s vykonávaním exekúcie. Súd dospel k záveru, že oprávnený nesie zavinenie na zastavení exekúcie z dôvodu preklúzie, hoci mal mať vedomosť, že na vykonanie právoplatného a vykonateľného rozhodnutia (právoplatné dňa 06.07.2007 a vykonateľné 23.07.2007), ktoré bolo podkladom pre vedenie tejto exekúcie má len tri roky, návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky priznanej týmto rozhodnutím podal až dňa 09.11.2009, teda viac ako dva roky po tom, čo toto rozhodnutie nadobudlo vykonateľnosť, čím súdnemu exekútorovi výrazne skrátil dobu na vykonanie tejto exekúcie. 16. Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie vo výške 39,83 eur. 17. Podľa § 30 vyhlášky MS SR č. 68/2017 Z. z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov v exekučných
konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. 18. Čo sa týka určenia výšky priznaných trov exekučného konania, súd vychádzal z ustanovení vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov účinnej do 31.03.2017 (ďalej len „vyhláška“). 19. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov účinnej do 31.03.2017 (ďalej len „vyhláška“) podľa ktorého, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura. 20. Súd priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v ním uplatnenej výške. Tieto pozostávajú z tzv. minimálnej odmeny súdneho exekútora vo výške 33,19 eur a z DPH 20% z odmeny, čo predstavuje sumu 6,64 eur. Celkové trovy exekúcie predstavujú sumu 39,83 eur, ktorú je oprávnený povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi v lehote troch dní odo dňa doručenia tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti výroku I. tohto uznesenia a voči jeho výroku II. v časti o nároku na náhradu trov exekúcie možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Dolný Kubín (§ 355 ods. 2 a § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) v spojení s § 9a ods. 1 a § 58 ods. 5 EP a § 357 písm. m) CSP). Proti výroku II. tohto uznesenia v časti o výške náhrady trov exekúcie odvolanie nie je prípustné (§ 355 ods. 2 a contrario CSP). V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a jeho podpísania) a § 127 ods. 2 CSP (uvedenia spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).