Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Co-531-2015.pdf
PDF · 138.22 KB
Case nature
Area
Subarea
4Co/531/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a sudcov Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Michaely Frimmelovej v právnej veci žalobcu: APARTMENT INVEST, s.r.o., Priemyselná č. 281/41, Senica, IČO: 36 262 293, proti žalovanej: E. E., H.. XX.XX.XXXX, C. Ž. Č.. X, Bratislava, zastúpená E. E., C. E. Č.. X, Bratislava, o zaplatenie 8 848,93 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu a žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 17. marca 2015 č.k. 24C 76/2010-262 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti p o t v r d z u j e.
Odvolanie žalovanej proti vyhovujúcej časti napadnutého rozsudku o d m i e t a.
Žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 2.019,63 eur s úrokom z omeškania 9% ročne zo sumy 106,26 eur od 20.01.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 9% ročne zo sumy 106,26 eur od 21.02.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 9% ročne zo sumy 106,26 eur od 20.03.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 9% ročne zo sumy 106,26 eur od 19.04.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 9% ročne zo sumy 106,26 eur ročne od 19.05.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 9% ročne zo sumy 106,26 eur ročne od 21.06.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 106,26 eur od 21.07.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 106,26 eur ročne od 18.08.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 106,26 eur od 20.09.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 106,26 eur od 20.10.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 106,26 eur od 21.11.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 106,26 eur od 20.12.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 106,26 eur od 22.01.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 5,75 % ročne zo sumy 127,65 eur od 21.02.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 5,75 % ročne zo sumy 127,65 eur od 22.03.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 5,75 % ročne zo sumy 127,65 eur od 23.04.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 5,50 % ročne zo sumy 127,65 eur od 21.%5.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 5,50 % ročne zo sumy 127,65 eur od 21.06.2013 do zaplatenia, vo zvyšku žalobu zamietol a žiadnemu z účastníkov (dnes strán sporu) nepriznal náhradu trov konania.
2. Vychádzal zo žaloby žalobcom skutkovo odôvodnenej tým, že je vlastníkom bytu, ktorý užíva žalovaná, vlastnícke právo ku ktorému nadobudol v roku 2005. Žalovaná pôvodne ako nájomca uzavrela nájomnú zmluvu dňa 31.08.1993 s vtedajšími spolumajiteľmi bytového domu E. Č.. X v C. (Z.. D. E., M.. A. R., P. Z., P.. A. C., P.. R. C., Z.. D. H., N. T.. A.. G. Š. - ďalej „ako prenajímatelia“) s určením
mesačného nájomného v sume 448,- Sk. Bytový dom E. Č.. X, v ktorom sa nachádza prenajatý byt, bol na základe reštitučných zákonov vydaný pôvodnému vlastníkovi, ktorý ho následne odpredal žalobcovi. V bytovom dome sa nachádzajú byty s regulovaným nájomným, na ktoré sa vzťahuje Výnos Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR V-1/2003 a Opatrenie Ministerstva financií SR č. 01/R/2008 o regulácii cien nájmu bytov. Z tohto dôvodu začal vystavovať žalovanej faktúry za nájomné a úhrady spojené s užívaním bytu. Nakoľko zo strany žalovanej nedošlo k plneniu svojho záväzku z nájomnej zmluvy a z ním vystavených faktúr, vyzval upomienkou zo dňa 01.10.2009 žalovanú k plneniu dlhu. Žalovaná si však svoju povinnosť nesplnila, naopak za nájom od mesiaca máj 2009 nezaplatila vôbec.
3. Súd prvej inštancie v priebehu konania na základe uznesenia č.k. 24C/76/2010-224 zo dňa 31.10.2013 pripustil zmenu žalobného petitu tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 8 848,93 Eur spolu s príslušenstvom, čo podľa žalobcu predstavuje dlh na nájomnom a ostatných platbách za služby, poskytované žalobcom, ktoré žalobca vyúčtoval žalovanej počnúc faktúrou č. XXXXXX, splatnou dňa 19.08.2008 na sumu 148,21 Eur a až po faktúru č. XXXXXX, splatnú dňa 20.06.2013 na sumu 197,23 Eur.
4. Vo veci rozhodol právne vec posúdiac podľa ust. § 696 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 663 OZ, § 664 OZ, § 671 ods. 1 OZ a § 517 ods. 2 OZ, § 1 ods. 5 zákona č. 18/1996 Z.z. o cenách, § 4 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 260/2011 Z.z. o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných vzťahov k bytom a o doplnení zákona NR SR č. 18/1996 Z.z. o cenách v znení neskorších predpisov, § 2 ods. 1 písm. a/ a e/ uvedeného zákona, § 3 ods. 1 písm. e/ uvedeného zákona, § 3a uvedeného zákona, § 15 ods. 1 uvedeného zákona a § 24 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. (Správny poriadok), keď na základe vykonaného dokazovania ustálil, že z obsahu nájomnej zmluvy zo dňa 31.08.1993 vyplýva dohoda medzi vtedajšími spolumajiteľmi bytového domu E. Č.. X v C. (Z.. D. E., M.. A. R., P. Z., P.. A. C., P.. R. C., Z.. D. H., N. T.. A.. G. Š. - ďalej „ako prenajímatelia“) a žalovanou (ako nájomcom) o prenájme bytu, pričom výška nájomného bola dohodnutá na sumu 448,- Sk. Z čiastočného výpisu z listu vlastníctva č. XXXX zo dňa 10.02.2010 vyplýva, že žalobca je vlastníkom bytov č. X, X, X, X, X, X, X, X, X, XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX v bytovom dome E. Č.. X, C. na základe kúpnej zmluvy a následného vkladu vlastníckeho práva k bytom č. V - 3373/2005 zo dňa 30.11.2005, V-3376/2005 zo dňa 05.12.2005. Z odporu žalovanej voči platobnému rozkazu zistil, že Okresný súd Bratislava I, na základe rozsudku č.k. 26C/276/2006-208 rozhodol o neplatnosti výpovede z nájmu bytu č. X, na E. V.. Č.. X. Podľa odporu žalovanej v tomto prípade žalobca neuzavrel s ňou novú nájomnú zmluvu, ale jednostranne zvýšil nájomné, podľa ktorého žalovaná mala platiť za služby, ktoré prenajímateľ (žalobca) nájomcovi (žalovanej) neposkytoval a neposkytuje. Z písomného vyjadrenia žalovanej k žalobe zistil, že v byte na E. V.. Č.. X nebýva od 04.11.1999. V uvedenom byte býva jej dcéra E. E. ml. so svojou dcérou B. E.. Žalovaná disponuje dokladmi o tom, že od novembra 1999 býva na Ž. V.. Č.. X. Žalobca s ňou nikdy neuzavrel nijakú zmluvu, ani nájomnú zmluvu. Majitelia bytového domu nie sú podľa nej ochotní investovať do jeho opravy, ale chcú na nájomníkoch zarábať. Hneď pri kúpe domu ponúkli nájomníkom na predaj 2-izbové byty za 2 600 000,- Sk alebo za 30 000,- Sk mesačné nájomné. Dom je starý viac ako sto rokov a všetko v ňom je po lehote upotrebiteľnosti. Žalovaná sa pre tento stav trápila, písala žalobcovi doporučené listy, žiadala o prietokový bojler, lebo nebola teplá voda, agregát na kúrenie, postupne prestali kúriť všetky radiátory. Stále to dávala opravovať, samozrejme na vlastné náklady.
5. Súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že Okresný súd Bratislava I, v rozsudku č.k. 26C/276/2006-208 zo dňa 09.02.2010 vo veci E. E. st. (ako žalobkyňa) a APARTMENT INVEST s.r.o. (ako žalovaný) určil, že výpoveď z nájmu bytu Č.. X na E. V. Č.. X N. C., nachádzajúceho sa na X. H. podlaží bytového domu, číslo súpisné XXXXXX, stojaceho na parcele č. XXXX o výmere 387 m2, zapísaného na LV č. XXXX v katastrálnom území C.-K. Z., daná E.Í. E. je neplatná. V tomto konaní bolo preukázané, že za v danom konaní relevantné obdobie síce žalovaný evidoval na platbách nájomného za byt žalobkyne nedoplatky, avšak z jej strany nebol preukázaný úmysel neuhrádzať nájomné v plnej výške. Žalobkyňa poukazovala v uvedenom období mesačné platby nájomného v sume 1355,40 Sk, pričom rozdiel medzi fakturovanou sumou nájomného a uhradenou sumou považovala za zľavu na nájomnom, ktorú si voči žalovanému uplatnila listom zo dňa 26.01.2006, na ktorý jej žalovaný neodpovedal. Po doručení výpovede z nájmu bytu žalobkyňa vzniknutý nedoplatok uhradila, čím podľa názoru súdu v konaní o určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu tento konkrétny výpovedný dôvod odpadol. Ako ďalší výpovedný dôvod žalovaný uviedol prenechanie bytu alebo jeho časti do podnájmu tretej osobe, ktorý uplatnil na základe toho, že v predmetnom byte sa dlhodobo zdržiavala a aj zdržiava dcéra žalobkyne spolu s maloletou vnučkou. Pri skúmaní a posudzovaní tohto výpovedného dôvodu
konajúci súd bral do úvahy skutočnosť, že v občiansko-právnych vzťahoch má niekedy význam, či ich účastníci sú blízke osoby alebo nie. Jednotlivé zákonné ustanovenia nie je možné vždy za každej situácie vykladať striktne, ale častokrát je potrebné pri ich výklade postupovať aj v súlade s § 3 OZ. O takúto situáciu išlo aj v prejednávanej veci, a to v tom smere, že predmetný byt obýva dcéra žalobkyne spolu s jej maloletou dcérou - vnučkou žalobkyne. Podľa názoru konajúceho súdu v tomto prípade neobstál výpovedný dôvod vymedzený v § 711 ods. 1 písm. d) v OZ, spočívajúci v hrubom porušení povinností vyplývajúcich z nájmu bytu v tom, že žalobkyňa prenechala byt tretej osobe do podnájmu bez písomného súhlasu prenajímateľa. V tejto súvislosti konajúci súd uviedol, že predmetný byt bol prenajatý žalobkyni v roku 1972 ako dvojčlennej rodine, teda spolu so svojou dcérou, ktorá v byte od roku 1972 aj býva. Nejde tu teda o prenechanie bytu inému do podnájmu.
6. Z obsahu rozsudku Krajského súdu v Bratislave, č.k. 5Co 210/2010-236 zo dňa 12.04.2011 súd prvej inštancie zistil, že odvolací súd napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava I, č.k. 26C/276/2006-208 zo dňa 09.02.2010 potvrdil. Podľa názoru odvolacieho súdu, z výsledkov vykonaného dokazovania v danom prípade vyplýva, že nájomná zmluva ohľadom predmetného bytu bola uzavretá medzi žalobkyňou ako nájomcom a pôvodným prenajímateľom dňa 31.08.1993 s tam dojednanou výškou úhrady nájomného a súvisiacich úhrad. Zo spisu naopak nevyplýva, že by sa žalovaný (ako prenajímateľ) a žalobkyňa (ako nájomca) zmluvne dohodli na možnosti niektorej zo zmluvných strán jednostranne zmeniť výšku nájomného za byt. Odvolací súd v tejto súvislosti poukázal na článok II nájomnej zmluvy z 31.08.1993, z ktorého vyplýva, že nájomné bolo určené vo výške 281,- Sk mesačne s tým, že táto suma bola stanovená v súlade s platnými cenovými predpismi. Zákon č. 18/1996 Z.z. o cenách, ktorý upravuje okrem iného pravidlá dohodovania, uplatňovania, regulácie a kontroly cien (vrátane nájmu) a vymedzuje pôsobnosť orgánov štátnej správy, vyšších územných celkov a obcí v oblasti cien, nie je podľa jeho názoru "osobitným právnym predpisom" v zmysle § 696 ods. 1 Obč. zák., ktorý by ustanovoval prípady, v ktorých je prenajímateľ oprávnený jednostranne zvýšiť nájomné za prenajatý byt a úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, a nie sú nimi ani cenové opatrenia Ministerstva financií SR č. R-1/2001 a R-1/2003 stanovujúce maximálne výšky nájmu, keďže neobsahujú prípady, v ktorých má prenajímateľ bytu právnu možnosť jednostranne zvýšiť toto nájomné (úhradu). Skutočnosť, že štát v určitých prípadoch stanovením maximálnej výšky nájomného reguluje výšku nájomného za účelom zamedzenia nežiaduceho cenového vývoja nájomného, neznamená, že prenajímateľ je oprávnený v nadväznosti na zmeny v určení maximálnej výšky nájomného jednostranne zvýšiť nájomné. Podľa odvolacieho súdu teda pokiaľ žalovaný jednostranne oznámil žalobkyni výpočtovým listom mesačnú platbu v I. štvrťroku roku 2006 len základného nájomného vo výške 2844,- Sk (spolu s úhradou preddavkov na plnenia poskytované s nájmom bytu vo výške 4215,- Sk mesačne), takýto postup nezodpovedal zákonnej úprave stanovenia výšky nájomného pri nájme bytu. Následne výpoveď z nájmu bytu daná žalobkyni z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. d) OZ, teda pre nezaplatenie nájomného a úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu vo výške 15 713,40 Sk, teda za čas dlhší ako 5 neuhradených mesiacov rovnako neobstojí, keď nedoplatok žalobkyne bol len fiktívny, určený nesprávne z jednostranne žalovaným určenej výšky mesačnej úhrady nájomného a súvisiacich úhrad bez toho, aby s navrhovanou výškou mesačnej platby žalobkyňa súhlasila. Pokiaľ ide o údajné prenechanie bytu, resp. časti bytu v nájme žalobkyne inému (dcére žalobkyne), odvolací súd súhlasil s dôvodmi uvedenými súdom prvej inštancie v napadnutom rozsudku a dodal, že realizáciu práva bývania v byte osobami, ktoré toto právo odvodzujú od práva nájmu nájomcu, nemožno charakterizovať ako prenechanie bytu, či jeho časti do podnájmu tretej osobe, už vôbec nie bez písomného súhlasu prenajímateľa, ktorý v danom prípade o užívaní bytu dcérou žalobkyne vedomosť mal.
7. Súd prvej inštancie poukázal na vyjadrenie žalobcu, že žalovaná je viazaná tak nájomnou zmluvou ako aj výpočtovými listinami. Žalovaná spočiatku nájomné v zmysle výpočtových listov platila, aj keď len čiastočne, posledné čiastočné platby sú datované z mája 2009, od toho dátumu žalovaná svojvoľne neuhrádzala nájomné a ani platby, súvisiace s užívaním bytu.
8. Vychádzal i z vyjadrenia žalovanej, že nájomný vzťah existuje od roku 1993. Ide o vzťah medzi reštituentom G. R.. Nájomná zmluva z roku 1993 bola uzatvorená tak, že na strane nájomcu vystupovala E. E. st., pričom jej dcéra E. E. ml. vystupovala v tomto vzťahu ako druhý člen dvojčlennej rodiny. Na základe súdneho rozhodnutia z roku 2010 bolo konštatované, že v byte na E. V. býva dcéra žalovanej oprávnene.
9. K otázke jednostranného zvyšovania nájmu zo strany prenajímateľa bytu do 15.09.2011 súd prvej inštancie poukázal na tvrdenie žalobcu, že v bytovom dome sa nachádzajú byty s regulovaným nájomným, na ktoré sa vzťahuje Výnos Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR V-1/2003 a Opatrenie Ministerstva financií SR č. 01/R/2008 o regulácii cien nájmu bytov, z ktorého dôvodu žalobca začal vystavovať žalovanej faktúry za nájomné a úhrady spojené s užívaním bytu. Nakoľko zo strany žalovanej nedošlo k plneniu svojho záväzku z nájomnej zmluvy a z vystavených faktúr žalobcom, žalobca vyzval upomienkou zo dňa 01.10.2009 žalovanú k plneniu dlhu. Žalovaná si však svoju povinnosť nesplnila, naopak za nájom nezaplatila od mesiaca máj 2009 vôbec. Podľa tvrdenia žalovanej, v zmysle uznesenia Najvyššieho súdu SR, uverejneného v Zbierke stanovísk č. 4/2009 NS SR a rozhodnutí súdov SR pod č. 35/2009 nevyplýva oprávnenie prenajímateľa jednostranne zvýšiť nájomné v nadväznosti na zmeny v určení maximálnej výšky nájomného. Občiansky zákonník v § 696 až § 699 podľa nej neupravuje spôsob výpočtu nájomného a spôsob jeho platenia, nevymedzuje ani prípady, v ktorých je prenajímateľ oprávnený jednostranne zvýšiť nájomné a zmeniť ďalšie podmienky nájomnej zmluvy. Z ustanovenia § 686 OZ vyplýva, že zmluva o nájme bytu je zmluva odplatná a dohoda o nájomnom musí byť obsiahnutá v nájomnej zmluve. Dohoda prenajímateľa a nájomcu o nájomnom nemôže byť jednostranne menená (nájomné nemôže byť jednostranne zvýšené), pokiaľ sa zmluvné strany nedohodli inak. V tomto prípade žalobca s ňou neuzavrel novú nájomnú zmluvu, ale jednostranne zvýšil nájomné, podľa ktorého mala platiť za služby, ktoré prenajímateľ (žalobca) nájomcovi (žalovanej) neposkytoval a neposkytuje. Poukázala na právny názor vyslovený v rozsudku Krajského súdu v Bratislave, č.k. 5Co 210/2010-236, že osobitným právnym predpisom v zmysle § 696 ods. 1 OZ, ktorý by ustanovoval prípady, v ktorých je prenajímateľ oprávnený jednostranne zvýšiť nájomné za prenajatý byt a úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, nie je ani zákon č. 18/1996 Z.z. o cenách, a nie sú ním ani cenové opatrenia Ministerstva financií SR č. R-1/2001 a R-1/2003, nakoľko neobsahujú prípady, podľa ktorých by prenajímateľ bytu mal právnu možnosť jednostranne zvýšiť nájomné (úhradu). Štát v určitých prípadoch stanovením maximálnej výšky nájomného reguluje výšku nájomného za účelom zamedzenia nežiaduceho cenového vývoja nájomného, čo ešte neznamená, že prenajímateľ je oprávnený v nadväznosti na zmeny v určení maximálnej výšky nájomného jednostranne zvýšiť nájomné. Mala za to pokiaľ jej žalovaný jednostranne oznámil výpočtovým listom mesačnú platbu v I. štvrťroku roku 2006 len základného nájomného vo výške 2844,- Sk (spolu s úhradou preddavkov na plnenia poskytované s nájmom bytu vo výške 4215,- Sk mesačne), takýto postup nezodpovedal zákonnej úprave stanovenia výšky nájomného pri nájme bytu. Podľa opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky z 23. apríla 2008 č. 01/R/2008 o regulácií cien nájmu bytov, ktoré nadobudlo účinnosť 1. mája 2008 (a pred týmto termínom na základe iných právnych predpisov, ktoré regulovali cenu nájmu bytu), sa aj na nájom k bytom v domoch vydaných pri náprave krívd podľa osobitných predpisov vzťahuje regulovaná cena nájmu. Podľa žalovanej vlastníci bytov v uvedených domoch mohli, ak sa s nájomcom vopred nedohodli na inej vzájomne akceptovateľnej sume, požadovať za prenájom len regulovanú cenu v zmysle platného opatrenia. Regulované nájomné, ktoré je niekoľkokrát nižšie ako voľne dohadované nájomné (trhové nájomné) v porovnateľnom byte, neumožňuje vlastníkom bytov získať za prenájom toľko finančných prostriedkov, aby z nich mohli financovať potrebné opravy a rekonštrukciu vlastnených domov. Na druhej strane niektorí nájomcovia, zväčša starší občania, vkladali počas doby užívania do bytu nemalú časť vlastných finančných prostriedkov. Aj preto nie sú v súčasnosti schopní, vzhľadom na svoje nízke príjmy a majetkové pomery, platiť trhové nájomné alebo si zaobstarať iné primerané bývanie. Ochrana nájmu v zmysle ustanovení OZ a regulácia cien nájmu na jednej strane a snaha vlastníkov plnohodnotne uplatniť svoje vlastnícke právo, ktoré im zaručuje Ústava Slovenskej republiky, tak stoja vo vzájomnom protiklade (zdroj: www.nrsr.sk/web/dynamic/Download.aspx?DocID=354575, dôvodová správa k zákonu č. 260/2011 Z.z.).
10. Súd prvej inštancie vyjadril názor, že Občiansky zákonník v ust. § 696 predvídal možnosť jednostranného zvyšovania nájmu prenajímateľom, avšak spôsob výpočtu takto zvýšeného nájomného ponechal na osobitný právny predpis. Podľa názoru krajského súdu, tým osobitným právnym predpisom nie je zákon o cenách č. 18/1996 Z.z. a ani cenové opatrenia Ministerstva financií SR č. R-1/2001 a R-1/2003 stanovujúce maximálne výšky nájmu, nakoľko neobsahujú prípady, v ktorých má prenajímateľ bytu právnu možnosť jednostranne zvýšiť toto nájomné (úhradu). S poukazom na právny názor krajského súdu nepriznal žalobcovi nárok na úhradu dlžnej sumy s príslušenstvom, ktorú si žalobca vyúčtoval počnúc faktúrou č. XXXXXX, splatnou dňa 19.08.2008 na sumu 148,21 Eur až po sumu, vyúčtovanú faktúrou č. XXXXXX, splatnou dňa 20.09.2011 na sumu 158,61 Eur, nakoľko, v období od 19.08.2008 do 15.09.2011 si žalobca bez predošlej dohody so žalovanou nemohol platne jednostranne zvyšovať nájomné. Mal za to, že z dôvodovej správy taktiež nevyplýva právo prenajímateľa jednostranne zvyšovať
nájomné, nakoľko prenajímateľ mohol iba požadovať za prenájom regulovanú cenu v zmysle platného opatrenia. V tejto časti žalobu ako nedôvodnú zamietol a taktiež nepriznal žalobcovi nárok na zaplatenie dlhu na zvýšenom nájomnom, vyúčtované faktúrami za obdobie od 21.09.2011 do 31.12.2011, nakoľko k nadobudnutiu účinnosti oznámenia o jednostrannom zvýšení nájmu došlo dňa 01.01.2012.
11. K otázke jednostranného zvyšovania nájmu zo strany prenajímateľa bytu po 15.09.2011 uviedol, že oznámenie o jednostrannom zvýšení nájomného musí mať vždy písomnú formu a prenajímateľ ho musí nájomcovi doručiť do vlastných rúk. Oznámenie musí obsahovať zdôvodnenie o tom, že výška nájomného bola určená v súlade so zákonom, aby si nájomca mohol výpočet zvýšeného nájomného prekontrolovať. Povinnosť platiť zvýšené nájomné vznikne nájomcovi tým dňom, ktorý bude uvedený v oznámení o zvýšení nájomného. Najskôr sa tak môže stať prvý deň mesiaca, ktorý nasleduje po uplynutí troch mesiacov od doručenia oznámenia nájomcovi. Táto trojmesačná lehota sa poskytuje nájomcovi na zoznámenie sa s výškou jednostranného zvýšenia nájomného, jeho prekontrolovanie a v prípade nesúhlasu s takýmto zvýšením na podanie žaloby na súd. Keď sa nájomca obráti na súd so žalobou na určenie neplatnosti zvýšenia nájomného, nemôže prenajímateľ až do právoplatného rozhodnutia súdu nájomné zvýšiť (zdroj: dôvodová správa k zákonu č. 260/2011 Z.z.).
12. S poukazom na citované zákonné ustanovenia mal súd prvej inštancie za to, že na platné jednostranné zvýšenie nájomného zo strany žalobcu po 15.09.2011 bolo potrebné splniť tieto podmienky: 1/ zvýšene nájmu sa dotklo bytu v domoch, vydaných oprávnenej osobe podľa reštitučných zákonov (§ 2 ods. 1 písm. a/), 2/ k zvýšeniu nájmu podľa § 4 došlo najskôr s účinnosťou od 15.09.2011, 3/ zvýšenie nájmu sa dotklo bytu, ktorého nájom skončí podľa zákona č. 260/2011 Z.z. (§ 4 ods. 1 písm. a/), 4/ doručenie oznámenia o jednostrannom zvýšení nájomného do vlastných rúk nájomcu (§ 4 ods. 2), 5/ z obsahu oznámenia vyplýva výpočet výšky nájomného (§ 4 ods. 2), 6/ nájomca, ktorému bola zo strany prenajímateľa doručená výpoveď požiadal obec o poskytnutie náhradného ubytovania (§ 5 a nasl.).
13. Uviedol, že z tvrdení oboch procesných strán vyplýva, že nájom sa týkal bytu, ktorý bol vydaný oprávnenej osobe podľa reštitučných zákonov. Súd prvej inštancie si túto skutočnosť osvojil a nepovažoval ju za spornú.
14. Konštatoval, že zákon umožňoval prenajímateľovi zvýšiť nájom (§ 4) za splnenia podmienky ukončenia nájmu výpoveďou (§ 3, § 3a) a požiadania obce zo strany nájomcu o poskytnutie náhradného ubytovania (§ 5 a nasl.). Podľa dôvodovej správy, jednostranné zvyšovanie nájmu sa má týkať tzv. prechodného obdobia, t.j. obdobia, kým sa nájomcovi zo strany obce neposkytne náhradné ubytovanie (§ 5, § 7, § 7a, § 8, 9 až 16). Zvyšovanie nájmu sa teda mohlo týkať iba obdobia od 15.09.2011 až do 31.12.2015. Z gramatického výkladu § 4 však podľa súdu prvej inštancie jednoznačne nevyplýva, v akej časovej následnosti malo dôjsť k výpovedi nájmu a k podaniu žiadosti o náhradné ubytovanie. Zákon v § 4 ustanovuje, že „výšku dohodnutého nájomného za byt, v bytoch, ktorých nájom bytu skončí podľa tohto zákona, môže prenajímateľ jednostranne zvýšiť raz ročne“.
15. Podľa názoru súdu prvej inštancie výklad tohto ustanovenia je veľmi nejednoznačný, nakoľko umožňovalo prenajímateľovi zvýšiť nájomné ešte predtým, ako reálne došlo k výpovedi nájmu a k podaniu žiadosti o náhradné ubytovanie zo strany nájomcu. Teda zvýšenie nájmu zákon podmieňoval udalosťou (skončením nájmu), ktorá sa mala stať v budúcnosti, pričom v čase jednostranného zvýšenia nájmu zo strany prenajímateľa bytu nebolo isté, či k takejto udalosti vôbec aj dôjde. Takáto formulácia ustanovenia § 4 podľa názoru súdu prvej inštancie umožňovala prenajímateľovi jednostranne zvyšovať nájomné (za podmienky, že nájom skončí podľa zák. č. 260/2011 Z.z. a za podmienky, že obec zatiaľ neposkytla nájomcovi náhradné ubytovanie) a to ešte predtým, ako tento nájom skutočne skončil, resp. ešte predtým, ako nájomca skutočne požiadal o náhradné ubytovanie. Z uvedeného podľa súdu prvej inštancie vyplýva, že v čase jednostranného zvyšovania nájmu, nemuseli byť kumulatívne splnené všetky podmienky, ktorú sú uvedené vyššie pod bodom 1/ až 6/ Na jednostranné zvýšenie nájmu postačoval úmysel žalobcu skončiť do 31.12.2012 nájomný vzťah výpoveďou s výpovednou lehotou 12 mesiacov. Preto ak žalobca pristúpil k jednostrannému zvyšovaniu nájmu podľa ust. § 4 zák. č. 260/2011 Z.z. s úmyslom ukončiť nájom podľa tohto zákona, žalovaná bola povinná uhradiť žalobcovi
takto zvýšené nájomné. Podanie žiadosti o náhradné ubytovanie bolo vecou žalovanej, o ktorej žalobca v čase jednostranného zvýšenia nájomného nemohol vedieť, a nemohol ani ovplyvniť.
16. K opodstatnenosti žalovanej sumy 8 848,93 Eur s príslušenstvom súd prvej inštancie poukázal na čl. XI nájomnej zmluvy, podľa ktorého nájomca je povinný platiť prenajímateľovi nájomné do 15-tého nasledujúceho mesiaca a to na účet u Investičnej a rozvojovej banky, a.s., Nitra Povinnosť platiť nájomné vzniká odo dňa 1.9.1993 a končí zánikom nájmu. Ak nájomca po skončení nájmu byt nevyprázdni, a prenajímateľovi ho neodovzdá, vzniká mu zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie sa. Pokiaľ nájomca neuhradí nájomné riadne a včas, t.j. do 15-teho dňa mesiaca po dlhšiu dobu ako tri mesiace, môže prenajímateľ požiadať súd o súhlas s výpoveďou nájmu podľa §-u 711 ods. 1 písm. d) OZ. Ak nájomca nezaplatí nájomné alebo úhradu za plnenia poskytovaných v súvislosti s užívaním bytu do 10 dní po ich splatnosti, je povinný zaplatiť prenajímateľovi poplatok z omeškania a to 5 % z dlžnej sumy.
17. Z oznámenia o zvýšení nájomného zo dňa 13.10.2011 mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobca zvýšil nájomné za užívanie bytu pre kalendárny rok 2011 o 20 % s poukazom na ust. § 4 ods. 1 písm. a), § 4 ods. 2 a § 4 ods. 3 zák. č. 260/2011 Z.z. Žalobca pri výpočte vychádzal z rozlohy bytu vo výmere 69 m2. Pokiaľ ide o výpočet pre 1 m2, zákonné nájomné na rok 2008 predstavoval 1,29 Eur/m2, pričom zákonné nájomné zvýšené o 20 % v súlade s § 4 ods. 1 písm. a) zák. č. 260/2011 Z.z. v platnom znení predstavovalo 1,54 Eur/m2. Pokiaľ ide o výpočet pre 69 m2, zákonné nájomné na rok 2008 predstavovala suma 89,03 Eur, zákonné nájomné zvýšené o 20 % tak predstavuje 106,26 Eur. Žalobca v závere oznámenia poučil nájomcu, že účinnosť zvýšeného nájomného vzniká dňom, ktorý je uvedený v oznámení o jednostrannom zvýšení nájomného, najskôr však prvým dňom mesiaca nasledujúceho po uplynutí dvoch mesiacov od jeho doručenia nájomcovi. Z platobného výmeru žalobcu mal za preukázané, že pri výpočte celkovej mesačnej platby 175,84 Eur žalobca vychádzal z toho, že byt užívajú 2 osoby. Do celkovej mesačnej zálohovej platby si žalobca okrem zákonného nájomného v sume 106,26 Eur, zaúčtoval aj nasledujúce položky: 1/ nájom základného prevádzkovaného zariadenia bytu - kategória I v sume 16,99 Eur, 2/ studená voda 1,19/m3 v sume 12,55 Eur, 3/ odvedenie vody- stočné v sume 12,28 Eur, 4/ odvoz a likvidácia odpadu v sume 4,71 Eur, 5/ osvetlenie spoločných priestorov domu v sume 2,99 Eur, 6/ upratovanie spoločných priestorov domu v sume 10,40 Eur, 7/ čistenie komínov v sume 1,36 Eur, 8/ havarijná služba v sume 3,32 Eur, 9/ poplatok za správu domu 4,98 Eur. Z fotokópie doručenky vyplýva, že oznámenie bolo doručené nájomcovi E. E. dňa 19.10.2011, čo nájomca potvrdil svojím vlastnoručným podpisom.
18. Súd prvej inštancie vyhodnotil, že oznámenie o zvýšení nájomného zo dňa 13.10.2011 obsahovalo výpočet v súlade s ust. § 4 ods. 2 zák. č. 260/2011 Z.z., pričom žalovanej bolo doručené dňa 19.10.2011. Keďže v oznámení nebol uvedený deň nadobudnutia účinnosti zvýšeného nájomného, zvýšenie nájomného nadobudlo účinnosť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po uplynutí dvoch mesiacov od jeho doručenia nájomcovi. V tomto prípade oznámenie nadobudlo účinnosť dňa 01.01.2012 (§ 4 ods. 3). Z uvedeného dôvodu v tejto časti konania priznal žalobcovi nárok na úhradu dlžného nájomného a to za obdobie od 20.01.2012 do 31.01.2013, kedy nadobudlo účinnosť oznámenie o zvýšení nájmu zo dňa 12.10.2012, t.j. v sume 106,26 Eur x 13 mesiacov (január 2012, február 2012, marec 2012, apríl 2012, máj 2012, jún 2012, júl 2012, august 2012, september 2012, október 2012, november 2012, december 2012, január 2013), celkovo 1 381,38 Eur. Pokiaľ ide o ostatné položky, ktoré si žalobca uplatnil v platobnom výmere (1/ nájom základného prevádzkovaného zariadenia bytu - kategória I v sume 16,99 Eur, 2/ studená voda 1,19/m3 v sume 12,55 Eur, 3/ odvedenie vody- stočné v sume 12,28 Eur, 4/ odvoz a likvidácia odpadu v sume 4,71 Eur, 5/ osvetlenie spoločných priestorov domu v sume 2,99 Eur, 6/ upratovanie spoločných priestorov domu v sume 10,40 Eur, 7/ čistenie komínov v sume 1,36 Eur, 8/ havarijná služba v sume 3,32 Eur, 9/ poplatok za správu domu 4,98 Eur), náhradu týchto nákladov žalobcovi nepriznal ako nespadajúce pod pojem nájomné, keď uviedol, že žalobca ani nepreukázal ich úhradu správcovi bytovému domu.
19. Z oznámenia o zvýšení nájomného zo dňa 12.10.2012 súd prvej inštancie zistil, že žalobca zvýšil nájomné za užívanie bytu pre kalendárny rok 2012, a to o 20 % s poukazom na ust. § 4 ods. 1 písm. a), § 4 ods. 2 a § 4 ods. 3 zák. č. 260/2011 Z.z. Žalobca pri výpočte vychádzal z rozlohy bytu vo výmere 69 m2. Pokiaľ ide o výpočet pre 1 m2, zákonné nájomné na rok 2011 predstavoval 1,54 Eur/ m2, pričom zákonné nájomné zvýšené o 20 % v súlade s § 4 ods. 1 písm. a) zák. č. 260/2011 Z.z. v platnom znení predstavovalo 1,85 Eur/m2. Pokiaľ ide o výpočet pre 69 m2, zákonné nájomné na rok 2011 predstavovala suma 106,26 Eur, zákonné nájomné zvýšené o 20 % tak predstavuje 127,65 Eur. Žalobca
v závere oznámenia poučil nájomcu, že účinnosť zvýšeného nájomného vzniká dňom, ktorý je uvedený v oznámení o jednostrannom zvýšení nájomného, najskôr však prvým dňom mesiaca nasledujúceho po uplynutí dvoch mesiacov od jeho doručenia nájomcovi.
20. Uviedol, že z platobného výmeru žalobcu vyplýva, že pri výpočte celkovej mesačnej platby 197,23 Eur vychádzal z toho, že byt užívajú 2 osoby. Do celkovej mesačnej zálohovej platby si žalobca okrem zákonného nájomného v sume 127,65 Eur, zaúčtoval aj nasledujúce položky: 1/ nájom základného prevádzkovaného zariadenia bytu - kategória I v sume 16,99 Eur, 2/ studená voda 1,19/m3 v sume 12,55 Eur, 3/ odvedenie vody- stočné v sume 12,28 Eur, 4/ odvoz a likvidácia odpadu v sume 4,71 Eur, 5/ osvetlenie spoločných priestorov domu v sume 2,99 Eur, 6/ upratovanie spoločných priestorov domu v sume 10,40 Eur, 7/ čistenie komínov v sume 1,36 Eur, 8/ havarijná služba v sume 3,32 Eur, 9/ poplatok za správu domu 4,98 Eur. Z fotokópie doručenky mal za preukázané, že oznámenie o zvýšení nájomného si nájomca osobne neprevzal, následne došlo dňa 19.11.2012 k jeho uloženiu na pošte, preto k jeho doručeniu došlo na základe právnej fikcie a to do troch dní od uloženia zásielky na pošte, teda dňa 22.11.2012 (§ 24 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb.). Oznámenie o zvýšení nájomného zo dňa 12.10.2012 obsahovalo výpočet v súlade s ust. § 4 ods. 2 zák. č. 260/2011 Z.z., pričom nájomcovi bolo doručené na základe právnej fikcie dňa 22.11.2011. Keďže v oznámení nebol uvedený deň nadobudnutia účinnosti zvýšeného nájomného, zvýšenie nájomného nadobudlo účinnosť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po uplynutí dvoch mesiacov od jeho doručenia nájomcovi, teda dňa 01.02.2013 (§ 4 ods. 3). Súd prvej inštancie preto v tejto časti priznal žalobcovi nárok na úhradu dlžného nájomného za obdobie od 01.02.2013 do 21.06.2013, t.j. v sume 127,65 Eur x 5 mesiacov (február 2013, marec 2013, apríl 2013, máj 2013, jún 2013), celkovo 638,25 Eur.
21. Pokiaľ ide o ostatné položky, ktoré si žalobca uplatnil v platobnom výmere (1/ nájom základného prevádzkovaného zariadenia bytu - kategória I v sume 16,99 Eur, 2/ studená voda 1,19/m3 v sume 12,55 Eur, 3/ odvedenie vody- stočné v sume 12,28 Eur, 4/ odvoz a likvidácia odpadu v sume 4,71 Eur, 5/ osvetlenie spoločných priestorov domu v sume 2,99 Eur, 6/ upratovanie spoločných priestorov domu v sume 10,40 Eur, 7/ čistenie komínov v sume 1,36 Eur, 8/ havarijná služba v sume 3,32 Eur, 9/ poplatok za správu domu 4,98 Eur), súd prvej inštancie žalobcovi náhradu týchto nákladov nepriznal, nakoľko nespadajú pod pojem nájomné, keď zároveň mal za to, že žalobca nepreukázal ich úhradu správcovi bytovému domu.
22. Súd prvej inštancie teda ustálil, že žalovaná je povinná uhradiť žalobcovi dlh na zvýšenom nájomnom za obdobie od 01.01.2012 do 21.06.2013 v celkovej sume 2 019,63 Eur (1 381,38 Eur + 638,25 Eur).
23. Ohľadom príslušenstva rozhodol podľa ust. § 517 ods. 2 OZ.
24. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku platného a účinného do 30.06.2016 (ďalej len „OSP“) a vzhľadom na čiastočný úspech žalobcu, ktorý bol v porovnaní s neúspechom v tomto konaní nepatrný, s poukazom na ust. § 142 ods. 2 OSP nepriznal žiadnemu z účastníkov (aktuálne strán sporu) náhradu trov konania.
25. Proti tomuto rozsudku v rozsahu jeho zamietajúcej časti podal riadne a včas prostredníctvom svojej pôvodnej právnej zástupkyne odvolanie žalobca a žiadal ho v napadnutej časti zrušiť a vec v tomto rozsahu vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, resp. zmeniť a jeho žalobe i v tejto časti vyhovieť. Súdu prvej inštancie vytkol, že nerozhodol o zvyšnej časti nároku ako rozdielu medzi priznanou sumu 2.019,63 eur a sumou žalovanou, resp. že mu neuznal nárok i v tejto časti z dôvodu, že podľa neho oznámenie o zvýšení nájomného zo dňa 12.10.2012 nebolo nájomcom prevzaté. Uviedol, že žalovaná ako nájomca dlhodobo porušuje svoje povinnosti hrubým a zásadným spôsobom, nepreberá žiadne zásielky, trvale sa nezúčastňuje zvolaných schôdzí a účelovo a vedome neotvára dvere prenajímateľovi alebo správcovi domu. Nesúhlasil s právnym názorom súdu prvej inštancie, že ostatné žalované položky nespadajú pod pojem nájomné. Vyjadril názor, že prenajímateľ je oprávnený zvyšovať nájomné platobnými výmermi, ktoré sú pravidelne doručované každý kalendárny mesiac k rukám nájomcov a účtovať si aj náklady spojené s užívaním bytu položkami TUV, SUV, odvoz a likvidácia odpadu, osvetlenie, upratovanie, havarijná služba, čistenie komínov, ktoré prenajímateľovi vznikli výkonom práv vlastníka. Mal za to, že mu vzniklo právo uvedené položky účtovať na ťarchu žalovanej, ktorá tieto služby využívala a bezdôvodne sa tak obohatila.
26. Rozsudok súdu prvej inštancie v jeho vyhovujúcej časti napadla včas odvolaním prostredníctvom svojej zástupkyne žalovaná a žiadala ho zmeniť a rozhodnúť o započítaní jej pohľadávky z uplatnenia práva podľa ust. § 698 ods. 1 v súlade s primeraným uplatnením práva nájomcu § 692 počnúc novembrom 2011 v súvislosti s nečinnosťou prenajímateľa (§ 691) OZ za výmenu pôvodných okien bytu v bytovom dome staršom ako 100 rokov v hodnote 1.910,68 eur. Písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 29.07.2015 na základe uznesenia súdu prvej inštancie zo dňa 25. júna 2015 č. k. 24C 76/2010-297 pod následkom odmietnutia odvolania doplnila svoje odvolanie proti vyhovujúcej časti preskúmavaného rozsudku tak, že navrhla rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak, aby dlžná suma zodpovedala skutočnej plošnej výmere predmetného bytu a príslušným ustanoveniam všeobecne záväzného opatrenia Ministerstva financií SR zo dňa 23. apríla 2008 č. 01/R/2008 o regulácii cien nájmu bytov v znení neskorších predpisov a rozhodnutím o započítaní pohľadávky žalovanej z uplatnenia práva podľa § 698 ods. 1 v súlade s primeraným uplatnením práva nájomcu § 692 počnúc novembrom 2011 v súvislosti s nečinnosťou prenajímateľa (§ 691 OZ) za výmenu pôvodných okien bytu v bytovom dome staršom ako 100 rokov v hodnote 1910,68 eur.
27. Žalobca a žalovaná písomné vyjadrenia k odvolaniam protistrany nepodali.
28. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového priadku (ďalej len „CSP“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
29. Podľa § 470 ods. 2 CSP, veta prvá, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
30. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec v rozsahu odvolania podaného žalobcom podľa § 378 ods. 1, § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez pojednávania s poukazom na ust. § 385 ods. 1 CSP a postupom podľa § 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 CSP. Dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie správnym smerom a v rozsahu potrebnom pre posúdenie opodstatnenosti žaloby v tejto časti, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil a na vec aplikoval zodpovedajúce právne normy, ktoré aj správne vyložil. Svoje skutkové a právne závery v napadnutom rozhodnutí aj náležite a podrobne odôvodnil (§ 220 ods. 2 CSP), náležite sa vysporiadal s podstatnými tvrdeniami strán sporu. Odvolací súd sa s jeho právnymi závermi stotožňuje a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP). V odvolaní uvádzané argumenty nie sú spôsobilé privodiť iný než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver o neexistencii zákonných predpokladov pre vznik uplatneného nároku žalobcu v zamietajúcej časti pokiaľ ide o ním uplatnené položky súvisiace s užívaním bytu, ako aj nároku na úhradu zvýšeného nájomného do riadneho doručenia zvýšenia nájomného žalovanej. K právnym záverom súdu prvej inštancie odvolací súd dopĺňa nasledovné.
31. V sporovom konaní, o ktoré ide i v prejednávanej veci, platí zásada dispozičná a prejednacia. Prejednacia zásada spočíva v tom, že tvrdenie skutočností a navrhovanie dôkazov k nim je zásadne vecou strán sporu. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov teda leží zásadne na nich a ukladá im povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Strana sporu má teda povinnosť tvrdenia a povinnosť unesenia dôkazného bremena o svojom tvrdení. Dôkazné bremeno ohľadom všetkých svojich tvrdení, ktorými odôvodňuje svoj nárok, má žalobca. Rozsah a konkrétnu podobu dôkazného bremena určuje hmotnoprávna norma, ktorá má byť na daný spor aplikovaná.
32. Pokiaľ ide o časť napadnutej zamietajúcej časti rozsudku súdu prvej inštancie týkajúcej sa nároku žalobcu na úhradu jednostranne zvýšeného nájomného v období od tohto jednostranného zvýšenia realizovaného žalobcom dňa 12.10.2012 do jeho doručenia ustáleného súdom prvej inštancie ku dňu 22.11.2012 na základe fikcie doručenia, s tým, že vzhľadom na neuvedený dátum účinnosti zvýšeného nájomného toto nadobudlo účinnosť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po uplynutí dvoch mesiacov po jeho doručení nájomcovi, odvolací súd vyhodnotil všetky odvolacie argumenty žalobcu v tomto smere (že žalovaná ako nájomca dlhodobo porušuje svoje povinnosti hrubým a zásadným spôsobom, nepreberá žiadne zásielky, trvale sa nezúčastňuje zvolaných schôdzí a účelovo a vedome neotvára dvere prenajímateľovi alebo správcovi domu) za irelevantné bez zákonného dopadu na preukázanie doručenia zvýšeného nájomného nájomcovi.
33. Pokiaľ ide o zamietnutie žaloby v časti uplatneného nároku na úhradu položiek súvisiacich s užívaním bytu žalovanou žalobcovi (TUV, SUV, OLO, osvetlenie, upratovanie, havarijná služba, čistenie komínov), súd prvej inštancie rovnako správne vyhodnotil otázku unesenia dôkazného bremena žalobcom o tejto časti nároku, keď odvolací súd sa stotožnil s právnym záverom súdu prvej inštancie, že žalobca túto neuniesol, nakoľko nepreukázal bezdôvodné obohatenie sa žalovanej práve na jeho úkor v zmysle zásad daných ust. § 451 ods. 1, 2 OZ. Z obsahu preskúmavaného spisového materiálu je zrejmé, že žalobca so žalovanou písomnú nájomnú zmluvu neuzavrel, keď nájomné právo žalovanej pochádza z nájomnej zmluvy uzatvorenej dňa 31.08.1993 s pôvodným vlastníkmi bytu a bytového domu doloženej k žalobe, podľa ktorej sa účastníci tohto právneho vzťahu dohodli na úhradách záloh žalovanej za odvoz smetí, vodné a stočné, osvetlenie, upratovanie, čistenie komínov. Dohodu v tomto smere uzavretú medzi stranami sporu žalobca nepreukázal, keď nárok na žalobou uplatnené úhrady v tomto smere neopodstatnene odvodil len od výpočtových listov. Pokiaľ žalobca nárok na úhradu týchto položiek právne odôvodňuje tvrdeným nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa ust. § 451 ods. 1, 2 OZ, súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že v konaní nepreukázal úhradu týchto nákladov žalobcom iným subjektom za žalovanú.
34. Na základe vyššie uvedeného preto odvolací súd vyhodnotil všetky odvolacie námietky žalobcu za nedôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie v ním napadnutej zamietajúcej časti ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
35. Skôr než sa odvolací súd začal zaoberať vecnou stránkou podaného odvolania žalovanej podľa § 378 až 380 CSP, skúmal, či toto bolo podané riadne, a to so zreteľom na príslušné ustanovenia OSP platné v čase jeho vydania.
36. Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa malo popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáhal.
37. Podľa § 209 ods. 1 OSP súd prvého stupňa (dnes prvej inštancie) uznesením vyzval toho, kto podal odvolanie neobsahujúce náležitosti podľa § 205 ods. 1 a 2, aby chýbajúce náležitosti doplnil, a poučil ho o následkoch neodstránenia vád odvolania podľa § 218 ods. 1, písm. d/. Ak sa aj napriek výzve súdu odvolanie nedoplnilo alebo ak išlo o oneskorené odvolanie alebo podané tým, kto naň nebol oprávnený, predložil súd prvého stupňa (prvej inštancie) odvolanie na rozhodnutie odvolaciemu súdu.
38. V danej veci odvolanie žalovanej neobsahovalo všetky všeobecné zákonom požadované a taxatívne vymedzené náležitosti odvolania, keď neobsahovalo vymedzenie odvolacieho petitu a tým aj rozsah podaného odvolania. Keďže podané odvolanie neobsahovalo zákonné náležitosti, správne súd prvej inštancie postupoval, ak na doplnenie náležitostí odvolania postupom podľa § 209 ods. 1 OSP žalovanú, resp. jej zástupkyňu vyzval pod následkom odmietnutia odvolania odvolacím súdom. Žalovaná vady odvolania neodstránila ani písomným doplnením odvolania doručeným súdu prvej inštancie dňa 29.07.2015, keď jej odvolací petit ostal natoľko neurčitý, že odvolací súd nemôže o ňom konať vzhľadom na jeho neurčitosť a tým neurčitosť rozsahu podaného odvolania.
39. Vzhľadom na uvedené odvolací súd odvolanie žalovanej proti predmetnému rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti ako odvolanie bez náležitostí podľa § 386 písm. d/ CSP odmietol, nakoľko pre jeho vady nemožno v odvolacom konaní pokračovať.
40. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 255 ods. 2 CSP vzhľadom na čiastočný úspech a neúspech sporových strán v odvolacom konaní.
41. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).