Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17CoP/64/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho, sudkyne Mgr. Zuzany Holúbkovej a sudkyne JUDr. Gabriely Janákovej vo veci navrhovateľa: M. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. - O. pod D., I. XXX/XX, t.č. bytom M., T., právne zastúpený JUDr. Q. B., advokátom so sídlom v M., N. 3, proti matke: W. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom M., B. XXX/XX, právne zastúpená JUDr. O. R., advokátkou so sídlom v M., S. J. X,X, o určenie výživného, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Prievidza, č.k. 14Pc/9/2016-143, zo dňa 06. júna 2017, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom rozhodol o výživnom na plnoleté dieťa tak, že matku zaviazal platením minimálneho výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine a splácanie nedoplatku na výživnom určil po 16,57 eur mesačne spolu s bežným výživným. Rozhodol tak o návrhu navrhovateľa, ktorý žiadal výživné 150 eur mesačne. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 62, § 65, § 75 a § 78 Zákona o rodine. Vychádzal zo zistení, že navrhovateľ sa denným štúdiom na vysokej škole pripravuje na budúce povolanie, nie je zamestnaný, nepodniká a ani nemá inú zárobkovú činnosť. Matka dlhodobo trpí zdravotnými ťažkosťami. Trpí duševným ochorením a ochorením chrbtice. Je v starostlivosti viacerých ambulancií, ktoré pravidelne navštevuje. V dôsledku uvedených ochorení sa nemôže zamestnať. Rozhodnutím O. jej bol priznaný invalidný dôchodok v sume 282,20 EUR. Miera poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola určená na 75% od 7.6.2016. Na tunajšom súde prebieha konanie o rozvod jej manželstva s otcom navrhovateľa. Neodkladným opatrením tunajšieho súdu v konaní o určení manželského výživného bol otec navrhovateľa zároveň zaviazaný platiť matke výživné v sume 200,-EUR mesačne. Jej mesačné výdavky sú: náklady na bývanie 140,-EUR, cca 40,-EUR lieky, strava a hygiena vo výške cca 200,-EUR a cestovné do nemocnice 20,-EUR. Vzhľadom na uvedené pomery matky dospel súd prvej inštancie k záveru, že v jej aktuálnych možnostiach a schopnostiach je platiť výživné len vo výške minimálneho výživného, určeného podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine.

2. Ohľadom námietky matky, že platenie výživného je v rozpore s dobrými mravmi súd prvej inštancie prijal záver, že správanie navrhovateľa ako syna, nebolo voči jeho matke primerané. Matka nenašla u navrhovateľa dostatok pochopenia pre svoj zdravotný stav a navrhovateľ si nedokázal uvedomiť, že matka sa v takomto stave naozaj nemôže zamestnať. Na druhej strane je potrebné prihliadnuť aj na situáciu navrhovateľa, ktorý sa počas prípravy na maturitné skúšky, čo je samo o sebe veľkým stresovým faktorom, ocitol v uprostred konfliktu svojich rodičov, ktorým sa rozpadlo manželstvo. Je nepochybné, že navrhovateľ v tomto období neprimerane reagoval a voči matke sa správal nevhodne. Celá situácia

má však širší rozmer a všetky nezhody a problémy pramenia z rozpadu manželstva navrhovateľových rodičov. Súd k celkovej situácii v rodine uvádza, že nepovažuje za primerané ani verbálne a fyzické útoky zo strany členov matkinej rodiny smerujúce voči navrhovateľovi. Podľa názoru súdu, navrhovateľ nebol tým, kto primárne zapríčinil negatívnu situáciu v rodine, ale naopak, stal sa do veľkej miery obeťou tejto situácie. Súd prvej inštancie preto napokon dospel k záveru, že správanie navrhovateľa voči jeho matke síce nebolo vhodné, zároveň však, v kontexte všetkých udalostí, toto správanie samo o sebe nenadobudlo takú intenzitu, že by bolo v rozpore s dobrými mravmi. Priznanie nároku na výživné navrhovateľovi od jeho matky teda rovnako nie je v rozpore s dobrými mravmi. Uzavrel súd prvej inštancie.

3. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka, ktorá žiadala zmenu napadnutého rozhodnutia a zamietnutie návrhu navrhovateľa. Uviedla, že jej mesačné výdavky predstavujú sumu 5 eur na mobilný telefón, 3 eur na životnú poistku, 20 eur na hygienické potreby, 130 eur na bývanie, 30 až 50 eur na lieky, 10 eur cestovné do nemocnice. Očakáva tiež výdavky na sanáciu chrupu, ktoré zubný lekár uviedol vo výške viac ako 420 eur. Matka poukázala na to, že je na plnom invalidnom dôchodku, ktorý poberá vo výške 282,20 eur. Je na hranici chudoby, nemá ani minimálnu mzdu zo zákona a nevychádzajú jej peniaze ani na stravu, a preto sa stravuje u svojich rodičov, ktorí sú vo vysokom veku. Matka ďalej uviedla, že príjem jej nevystačí ani na oblečenie a vôbec nie na nevyhnutné opravy v byte. Naďalej je na neplatenej PN, evidovaná na F. Poukázala na to, že manžel ju dostal do stavu materiálnej núdze, zrušil jej dispozičné právo k spoločným účtom a sama nemá na živobytie. Jej zdravotný stav jej nedovoľuje pracovať. Podľa nej má navrhovateľ nasporené peniaze, ktoré mu nasporili s manželom, je vlastníkom záhrady na, ktorej je záhradná chatka. Ohľadom správania syna voči nej uviedla, že bolo nevhodné a doposiaľ sa jej neospravedlnil, pričom istú úctu k matke považuje za nevyhnutnú. Poukázala tiež na to že ho vychovala a starala sa o neho keď bol malý, a tiež, že s ním ostala na predĺženej materskej dovolenke do 6 rokov života. V ďalšom podaní v odvolacom konaní matka uviedla, že je právoplatne rozvedená a výživné na manželku, ktoré dovtedy poberala, tým zaniklo. V ďalšom obsahu podania sa zaoberala spoločným majetkom v BSM a uviedla okolnosti, pre ktoré z neho nemá žiaden prospech.

4. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnuté rozhodnutie potvrdiť a na tomto stanovisku zotrval aj v ďalšom podaní v rámci odvolacieho konania.

5. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v zmysle ust. § 378 a nasl. v spojení s § 59 a nasl. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť podľa § 387 CSP.

6. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

7. Ustanovenie osobitného zákona, na ktoré odkazuje citovaný § 62 ods. 3 Zákoan o rodine je § 3 ods. 1 písm. a) zákona 600/2003 Z.z. o prídavku na dieťa, podľa ktorého nezaopatrené dieťa podľa tohto zákona je dieťa do skončenia povinnej školskej dochádzky, najdlhšie do dovŕšenia 25 rokov veku, ak sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom.

8. Zo skutkových záverov súdu prvej inštancie vyplýva, že navrhovateľ doposiaľ nedovŕšil 25 rokov veku a denným vysokoškolským štúdiom sa sústavne pripravuje na povolanie. Navrhovateľ je teda v zmysle citovaných ustanovení nezaopatreným dieťaťom. Vzhľadom na túto okolnosť je preto matka bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinná platiť minimálne zákonom stanovené výživné, ako to stanoví citované ustanovenie § 62 ods. 3 Zákona o rodine. Odvolací súd nespochybňuje, že pomery matky sú v danom prípade nepriaznivé a ťaživé, no citované ustanovenie výslovne neumožňuje brať na ne zreteľ. Pokiaľ matka poukázala na to, že v dôsledku rozvodu jej zaniklo právo na výživné manželky, ktoré v čase jeho plnenia čiastočne zlepšovalo pomery matky, odvolací súd uvádza, že zákon o rodine upravuje aj možnosť výživy manžela po rozvode, a to v ust. § 72 a nasl. upravujúcom príspevok na výživu rozvedeného manžela.

9. Čo sa týka námietky matky k správaniu navrhovateľa, ktorá by mala odôvodňovať záver o platení výživného v rozpore s dobrými mravmi, odvolací súd sa v záveroch ohľadom tejto skutočnosti stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, ktoré považovalo za významné širšie okolnosti v rodine, z ktorých vzišlo všeobecné napätie a aj nevhodné správanie navrhovateľa aj voči matke. Niet najmenším pochybností, že dieťa má mať rodiča v úcte, ako to uvádza matka vo svojom odvolaní, no z pohľadu celkovej situácie, v ktorej došlo k nevhodnému správaniu navrhovateľa k matke, nemožno pripísať navrhovateľovi takú mieru porušenia pravidiel správania voči rodičom, v dôsledku ktorej by bolo možné považovať povinnosť matky na platenie minimálneho výživného za rozpornú s dobrými mravmi.

10. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil ako vecne správne.

11. Podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 52 rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania.

12. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .