Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8CoE-141-2017.pdf
PDF · 94.09 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoE/141/2017
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Legerskej a členiek senátu JUDr. Ivety Záleskej a Mgr. Ivany Šlesarovej, v exekučnej veci oprávneného: Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave - mestská časť Staré Mesto, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného R.. R. U., advokátom, so sídlom Y. XX, F. - L. Y., proti povinnému: 1/ U. J., 2/ F. J., obaja trvale bytom I. Y., o vymoženie 683,10 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 20. februára 2017, č. k. 16Er/4141/2014-47, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil exekúciu s poukazom na § 57 ods. 1 písm. m) Ex. poriadku a súdnemu exekútorovi priznal nárok na náhradu trov exekúcie proti oprávnenému. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že oprávnený návrhom doručeným súdnemu exekútorovi dňa 03.11.2014 navrhol vykonanie exekúcie voči povinným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne za účelom vymoženia sumy 683,10 Eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu, ktorým je zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V č.k. 4Zm/1253/2013-12 zo dňa 29.01.2014. Poverenie súdnemu exekútorovi bolo udelené dňa 26.11.2014. Dňa 08.02.2016 súdny exekútor doručil súdu prvej inštancie v zmysle § 243f ods. 1 Ex. poriadku doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie. Z doplnenia vyplýva, že právny vzťah medzi oprávneným a povinnými 1/ a 2/ vznikol uzavretím zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorú povinní 1/ a 2/ uzatvorili dňa 22.08.2007 s právnym predchodcom oprávneného - L. L. a.s.. Za účelom zabezpečenia záväzkov dlžníka z úverovej zmluvy povinný vystavil vlastnú zmenku na rad spoločnosti L. L., a.s. Zmenka bola bankou indosovaná na oprávneného, v prospech ktorého bol vydaný zmenkový platobný rozkaz, ktorý je v tomto exekučnom konaní exekučným titulom. K doplneniu návrhu oprávnený predložil oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 05.04.2013 spolu s identifikáciou postúpenej pohľadávky, zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretú s povinnými 1/ a 2/ zo dňa 22.08.2007 a zmenku vystavenú dňa 22.08.2007 s vyznačenou splatnosťou dňom 19.09.2012. Zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX vyplýva, že ju uzavrel oprávnený ako veriteľ a povinní 1/ a 2/ ako dlžníci. Zo zmluvy nevyplýva, že by povinní 1/ a 2/ pri jej uzatváraní konali v rámci predmetu obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Z predloženej zmenky vystavenej dňa 22.08.2007 vyplýva, že povinný 2/ bol vystaviteľom vlastnej zmenky v prospech remitenta - právneho predchodcu oprávneného. Účelom zmenky bolo zabezpečiť plnenie zo zmluvného vzťahu na základe zmluvy o úvere. Zmenka bola bankou indosovaná na oprávneného, v prospech ktorého bol vydaný zmenkový platobný rozkaz, ktorý je exekučným titulom v tomto exekučnom konaní. Súd prvej inštancie konštatoval, že z pripojených listín vyplýva, že vo veci samej rozhodol Okresný súd Bratislava V len na podklade tvrdení oprávneného v návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu, a to výlučne
na podklade originálu predloženej zmenky. Zo spisu nevyplýva, že by zmenkový súd pred vydaním exekučného titulu skúmal právny dôvod vystavenia zmenky. Z doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie vyplýva, že vlastný právny vzťah týkajúci sa oprávneného a povinných 1/ a 2/ vznikol na podklade spotrebiteľskej zmluvy. Spotrebiteľský charakter právneho vzťahu vyplýva z toho, že zmluva o úvere, ktorá bola zabezpečená zmenkou, bola uzavretá oprávneným v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a povinnými 1/ a 2/ rade, ktorí nekonali v rámci predmetu obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Preto ide o zmluvu spotrebiteľskú v zmysle § 52 a nasl. Obč. zákonníka. Súd prvej inštancie zdôraznil, že z dokazovania vyplýva, že rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky. Exekučným titulom je zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V č.k. 4Zm/1253/2013-12 zo dňa 29.01.2014. Zmenkový súd sa nezaoberal obsahom spotrebiteľskej zmluvy, v súvislosti s ktorou vznikol vymáhaný nárok. Spotrebiteľskú zmluvu nemal pri rozhodovaní ani k dispozícii, rozhodoval výlučne na podklade tvrdení oprávneného a na podklade predloženého originálu zmenky. Zmenkový súd vôbec neskúmal spotrebiteľskú zmluvu, plnenie z ktorej bolo zabezpečené predloženou zmenkou, čím v základnom konaní nebolo prihliadnuté na prípadné neprijateľné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, prípadne na rozpor s dobrými mravmi alebo zákonom. Z listinných dôkazov predložených oprávneným nevyplýva, že by sa zmenkový súd zaoberal spotrebiteľským charakterom právneho vzťahu účastníkov konania a že by prihliadal na okolnosti uvedené v § 57 ods. 1 písm. m) bod prvý až tretí Ex. poriadku. Preto súd prvej inštancie vychádzal z prezumpcie dôvodu na zastavenie exekúcie (§ 243f ods. 6 Ex. poriadku) a exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m) Ex. poriadku zastavil. O trovách exekúcie súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na § 196, § 199, § 200 ods. 1, 5, § 203 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. Uviedol, že oprávnený zavinil zastavenie exekúcie, pričom pri podávaní návrhu podľa Ex. poriadku musel predpokladať, že súdnemu exekútorovi trovy vzniknú. V závere uviedol súd prvej inštancie, že po právoplatnosti rozhodnutia podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne o výške náhrady trov konania.
2. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote, prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a zaviazal súd prvej inštancie k povinnosti rozhodnúť o pokračovaní v exekúcii. Uviedol, že napadnuté rozhodnutie je nesprávne a nepreskúmateľné. Zmenkový súd v konaní o vydaní zmenkového platobného rozkazu postupoval v súlade v § 175 O.s.p. a nemal žiadne zákonné oprávnenie posudzovať kauzu zmenky. Z teleologického výkladu ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m) Ex. por. vyplýva, že je tu zákonný dôvod na zastavenie exekúcie, ak je nesporné, že v zmenkovom konaní bol uplatnený nárok, ktorý vychádzal z neprijateľnej zmluvnej podmienky a ostatných dôvodov v ňom uvedených. In concreto, aby bol v predmetnej veci zákonný dôvod pre zastavenie exekúcie, súd prvej inštancie by musel mať nepochybne preukázané, že v exekúcii vymáhaná pohľadávka predstavuje nárok z neprijateľnej zmluvnej podmienky. Ak by bol správny v napadnutom rozhodnutí vyslovený právny názor ohľadne zákonných dôvodov pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Ex. por., že dôvodom je formálne preskúmanie okolností stanovených bodmi 1. až 3. tohto ustanovenia zmenkovým súdom, (ktorý rozhodol o uplatnených nárokoch zo zmenky pred 22.12.2015 podľa vtedy platného práva), len na základe uplatnenej zmenky, znamenalo by to, že každé exekučné konanie vedené na základe exekučného titulu, podkladom ktorého bola zmenka a v ktorom zmenkový súd rozhodol len na základe predloženej zmenky, musí byť zastavené. To však nie je účelom ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m) Ex. poriadku. Takýto právny názor je v príkrom rozpore s jedným zo základných pilierov právneho štátu, ktorým sú legitímne očakávania účastníkov právnych vzťahov vo vzťahu k jeho legislatíve. Navrhol, aby odvolací súd odvolaniu v celom rozsahu vyhovel.
3. Vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo.
4. Krajský súd ako odvolací súd preskúmal vec v zmysle ust. § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako "CSP") a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie podľa § 391 CSP. Odvolací súd tak rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia § 385 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.
5. Podľa § 473 CSP v znení účinnom od 01.07.2016, zrušuje sa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.
6. Podľa § 470 ods. 1, 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
7. Podľa ustanovenia § 39 ods. 4 Exekučného poriadku (v znení účinnom od 23. decembra 2015), v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.
8. Podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku (v znení účinnom od 23. decembra 2015) dôvodom na zastavenie exekúcie je, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
9. Podľa ustanovenia § 243f ods. 1 Exekučného poriadku (v znení účinnom od 23. decembra 2015), v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.
10. Podľa ustanovenia § 243f ods. 4 Exekučného poriadku (v znení účinnom od 23. decembra 2015), ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m).
11. Podľa ustanovenia § 243f ods. 6 Exekučného poriadku (v znení účinnom od 23. decembra 2015), ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.
12. Podľa § 243h veta prvá zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
13. V prejednávanej veci sa oprávnený návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 28.10.2014 domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie 683,10 Eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V č.k. 4Zm/1253/2013-12 zo dňa 29.01.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 02.06.2014. Poverenie bolo súdnemu exekútorovi vydané Okresným súdom Prievidza dňa 26.11.2014.
14. V zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku (v znení účinnom od 23. decembra 2015) oprávnený, ktorý vymáha nárok zo zmenky na základe vykonateľného exekučného titulu od povinného ako fyzickej osoby, bol po účinnosti novely Exekučného poriadku uskutočnenej zákonom č. 438/2015 Z. z. povinný do 30 dní doplniť návrh na vykonanie exekúcie o opísanie rozhodujúcich skutočností, ktoré sa týkajú vlastného vzťahu s povinným, ako aj priložiť dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú. Medzi tieto dôkazy možno zaradiť zmenku, zmluvu uzavretú medzi oprávneným (jeho právnym predchodcom) a povinným, prípadne jej prílohy a dohodu o vyplnení zmenky. Ak si oprávnený túto zákonnú povinnosť splnil, je povinnosťou exekučného súdu preskúmať, či je alebo nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku (viď
§ 243f ods. 6).
15. S poukazom na ust. § 243f ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený v zákonnej lehote doplnil svoj návrh na vykonanie exekúcie. V doplnení uviedol, že pohľadávka vymáhaná v tejto exekúcii je pohľadávkou z titulu nesplateného úveru poskytnutého povinnému pôvodným veriteľom L. L., a.s., na základe úverovej zmluvy pod č. XXXXXXXXXX. Zaplatenie pohľadávky z úveru bolo zabezpečené vlastnou zmenkou vystavenou povinným na rad spoločnosti L. L., a.s. , ktorá zmenku indosovala v prospech oprávneného v tejto exekúcii. Z dôvodu porušenia platobných povinností povinným a nezaplatenia úverovej pohľadávky v lehote jej splatnosti bol nárok z nesplateného úveru uplatnený v zmenkovom konaní, v ktorom bolo o nároku zo zmenky právoplatne rozhodnuté v zmenkovým platobným rozkazom pod sp.zn. 4Zm/1253/2013, ktorý je exekučným titulom v tejto exekúcii. Oprávnený súdu prvej inštancie v doplnenom návrhu predložil kópiu zmluvy o splátkovom úvere, zmenky a oznámenia o postúpení pohľadávky podľa Občianskeho zákonníka.
16. Povinnosťou exekučného súdu bolo z predloženého doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie preskúmať, či vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, pričom existencia spotrebiteľského vzťahu musí vychádzať z právnej normy účinnej v čase vzniku tohto právneho vzťahu alebo či spotrebiteľská zmluva neobsahovala neprijateľné zmluvné podmienky, alebo zákonné obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky v spotrebiteľských vzťahoch, na ktoré súd v základnom konaní neprihliadal, resp. či plnenie priznané zo zmenky nie je v rozpore s dobrými mravmi alebo so zákonom.
17. Uvedená preskúmavacia povinnosť exekučného súdu vyplýva aj zo spoločného stanoviska občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 20. októbra 2015 R 93/2015 publikovaného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 8/2015, ktoré je aplikovateľné nielen na základné konanie (konanie o veci samej), ale aj na exekučné konanie a podľa ktorého: I. Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že: 1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ; 2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúc ich rozsah a povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného dokazovania vyplynie. II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená. III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.
18. Na základe uvedeného dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku v spojení s § 243f ods. 4 Exekučného poriadku je daný, ak oprávnený v zákonom stanovenej lehote doplnil svoj návrh na vykonanie exekúcie, zároveň ide o nárok vzniknutý zo spotrebiteľskej zmluvy a súd v základnom konaní neprihliadol na konkrétne existujúce neprijateľné zmluvné podmienky v neprospech spotrebiteľa, prípadne v spotrebiteľskej veci súd neprihliadol na existujúce zákonné obmedzenie alebo existujúcu neprípustnosť použitia zmenky. Povinnosťou súdu v exekučnom konaní je teda vyhodnotiť, v akej miere je uplatnený nárok zo zmenky primeraný a nad tento rámec vymoženie nároku nepripustiť.
19. Exekučný súd zastaví exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku v spojení s § 243f ods. 4 Exekučného poriadku, ak má jednotlivé dôvody pre zastavenie predpokladané právnou normou preukázané. Tieto skutočnosti však musí exekučný súd skúmať z individuálnych okolností každého jednotlivého prípadu, ktoré vychádzajú zo skutkových zistení na základe oprávneným predložených dokladov podľa ustanovenia § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v spojení s § 243f ods. 1 Exekučného poriadku.
20. V rozhodovanej veci si oprávnený predložením zákonom vyžadovaných dokladov splnil dôkazné bremeno a úlohou exekučného súdu bolo na základe doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie posúdiť splnenie, resp. nesplnenie podmienok pre ďalšie vedenie exekúcie a následne rozhodnúť buď o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, alebo o pokračovaní exekúcie podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku.
21. Tým, že súd prvej inštancie na základe oprávneným predložených listinných dôkazov neskúmal, či zmenkový súd v základnom konaní prihliadol na konkrétne uvedené neprijateľné zmluvné podmienky, prípadné existujúce obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo na prípadný rozpor s dobrými mravmi, vec nesprávne právne posúdil z hľadiska existencie dôvodov na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku v spojení s § 243f ods. 4 Exekučného poriadku.
22. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 391 ods. 1, 2 CSP.
23. V ďalšom konaní bude úlohou exekučného súdu v naznačenom smere posúdiť, či v rozhodovanej veci je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku v spojení s § 243f ods. 4 Exekučného poriadku.
24. Súd prvej inštancie bude v ďalšom konaní viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v tomto uznesení (§ 391 ods. 2 CSP).
25. Záverom odvolací súd uvádza, že toto rozhodnutie predstavuje zmenu oproti jeho doterajšej rozhodovacej praxi v otázke skúmania dôvodov pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Medzičasom však Najvyšší súd Slovenskej republiky vydal v obdobných veciach viacero rozhodnutí, v ktorých dospel k odlišným záverom (napr. uznesenie sp. zn. 3Oboer/5/2017 zo dňa 27. júna 2017, sp. zn. 3Oboer/10/2017 zo dňa 24. augusta 2017), preto Krajský súd v Trenčíne pristúpil k prehodnoteniu svojej rozhodovacej činnosti v záujme jej zosúladenia s rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR v zmysle čl. 2 ods. 1, 2 CSP.
26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere hlasov tri ku nule.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).