Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/181/2017

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Renáta Gavalcová a sudcov: JUDr. Martin Holič a JUDr. Bibiána Ťažiarová, v právnej veci žalobcu: Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo nábr. 4, Bratislava, IČO: 31 340 890, zastúpený splnomocnencom: Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, Bratislava, IČO: 50 361 368, proti žalovanej: S. H., nar. XX. M. XXXX, bytom B. E. XXXX/XX, O., zastúpená splnomocnencom: Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29 Košice, IČO: 47 234 466, o zaplatenie sumy 6.505,37 eur s prísl., o návrhu žalovanej na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 2. júna 2017, č.k. 16Csp/61/2016-81, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. m e n í tak že, ukladá žalobcovi povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalovanej vyplývajúceho z dohody o zrážkach zo mzdy inkorporovanej v bode 3 odsek 4 Zmluvy o úvere č. 1900306812 uzavretej medzi žalobcom a žalovanou dňa 28.03.2012.

II. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku II., ktorým rozhodol o náhrade trov konania r u š í.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol návrh žalovanej na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadala uložiť žalobcovi povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalovanej vyplývajúceho z dohody o zrážkach zo mzdy inkorporovanej v bode 3 odsek 4 Zmluvy o úvere č. 1900306812 uzavretej medzi žalobcom a žalovanou dňa 28.03.2012.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil použitím ustanovenia § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 326, § 324 ods. 3, § 343 ods. 1, § 324 ods. 3 CSP, keď vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že mal za to, že žalobca neosvedčil dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, neosvedčil potrebu bezodkladne upraviť pomery medzi stranami konania a tvrdenia žalobcu pre účel osvedčenia existencie nebezpečenstva bezprostrednej ujmy považoval za všeobecné a ničím neosvedčené. Súd prvej inštancie bol toho názoru, že zmluva ako v oddieli 2, tak aj v oddieli 3 obsahuje jasné údaje o tom, že sa bude splácať šesť rokov 72 splátkami a aj pre priemerného spotrebiteľa z toho je celkom zrejmé, že zmluva o úvere bude trvať týchto šesť rokov, keďže k nej nie je dohodnuté žiadne obnovenie alebo automatické predlženie úveru. Taktiež súd prvej inštancie dospel k právnemu záveru, že znenie § 9 ods. 2 písm. k) Zákona č. 129/2010 Z.z. možno vyložiť tak, že sa v zmluve má uviesť výška, počet a termíny splátok všetkých nárokov, t.j. istiny, úrokov a poplatkov. Ak však zo zmluvy plynie, že všetky tieto nároky sa splácajú v jednej splátke, stačí uviesť výšku tejto jednej splátky. Zmluva o úvere č. 1900306812 jasne označuje tak výšku splátky a to sumou 171,07 eur, ako aj ich počet 72 a termíny splatnosti - 17. deň v mesiaci a podľa názoru súdu tak nateraz nie je osvedčené, že by táto zmluva nevyhovovala ust. § 9 ods. 2 písm. k) Zákona č. 129/2010 Z.z. Tvrdenie žalovanej o uponáhľanom poskytnutí úveru žalovaná nijako

neosvedčila. Z obsahu zmluvy vyplýva, že bola podpísaná na pobočke žalobkyne, podľa názoru súdu je za daných okolností už ťažko predstaviteľné ako môže byť uponáhľané podpisovanie za situácie, že žalovaná sama sa na pobočku dostavila a prejavila záujem o úver. Pokiaľ ide o námietky proti výške RPMN a celkovej čiastky, žalovaná zrejme opomína, že v oddieli 2 zmluvy o úvere si zvolila aj základný súbor poistenia. A tak skutočná výška čistej splátky je 163 eur a nie 171,07 eur. RPMN vypočítaná prostredníctvom dostupných internetových pomôcok pri splátke 163 eur je 20,46 %, teda v skutočnosti menej než v zmluve uvedených 20,74%. Na základe uvedeného tak súd prvej inštancie dospel k záveru, že nateraz nie je osvedčené, že by zmluva o úvere č. 1900306812 nevyhovovala náležitostiam § 9 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. a že by bola z tohto dôvodu bezúročná a bez poplatkov, ani že by bola neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Za osvedčenú nemožno považovať ani ujmu, ktorá žalobkyni hrozí, ak by bolo neodkladné opatrenie vydané. Ak by pohľadávka veriteľa neexistovala alebo už bola uspokojená, dochádza k postupnému presunu rizika z veriteľa na dlžníka. Veriteľ má pravidelný prísun peňažných súm na uspokojenie jeho pohľadávky a dlžníkovi zostáva len prípadná pohľadávka na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorú si musí od veriteľa sám vymáhať aj s rizikom, že veriteľ môže medzičasom upadnúť do konkurzu a pod. To však platí len v prípade, že sa samotná pohľadávka veriteľa neexistuje. V prejednávanej veci súd prvej inštancie odôvodnil, že nepovažuje za osvedčené, že by zmluva o úvere č. 1900306812 bola bezúročná a bez poplatkov alebo neplatná. Žalovaná na jej základe získala úver vo výške 7. 000 eur, z ktorého podľa ňou predložených listín splatila 5 309,36 eur a preto aj keby zmluva o úvere bola bezúročná a bez poplatkov, žalovaná doteraz nevrátila ani získanú istinu. O trovách konania rozhodol súd bez návrhu, keďže konanie o neodkladnom opatrení sa týmto rozhodnutím končí, žalovaná nemal úspech a žalobcovi pre neúčasť na konaní trovy nevznikli.

3. Žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu podala v zákonnej lehote odvolanie a žiadala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu zmenil a nariadil požadované neodkladné opatrenie. Ako odvolacie dôvody uviedol ustanovenie § 365 ods. 1 písm. d), f), h) CSP. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za nesprávne a vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom poukazuje na tieto tvrdenia. Odvolateľ vo svojom odvolaní poukázal na skutočnosť, že súd prvej inštancie svoje právne posúdenie ohľadne skutočností, či predmetná úverová zmluva má obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere oprel o rozhodnutie rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-46/15 HomeCredit Slovakia, a.s. proti Klare Bíróovej a uviedol, že je potrebné poukázať na to, že samotná zmluva o Európskej únii vo svojom článku 288 definuje smernicu ako právny akt záväzný pre každý členský štát, ktorému je určený a to vzhľadom na výsledok, ktorý sa má dosiahnuť, pričom sa voľba foriem a metód ponecháva vnútroštátnym orgánom. Z uvedeného teda vyplýva, že smernica predstavuje len akýsi rámec toho čo sa má dosiahnuť, pričom presnejšie podmienky na dosiahnutie cieľa stanoveného smernicou si určí samotný členský štát. Priama aplikovateľnosť predmetnej smernice neprichádza do úvahy, nakoľko na túto aplikovateľnosť nie sú kumulatívne splnené všetky predpoklady pre priamu aplikovateľnosť. Súdny dvor vyslovene uviedol, že údaj o RPMN a to o správnej výške, ako aj údaj o počte a frekvencii splátok v úverových zmluvách, ako aj prípadná existencia notárskych poplatkov a prípadne požadované záruky a poistenie sú podstatné (bod 70 predmetného rozsudku Súdneho dvora), keď uviedol, že neuvedenie týchto náležitostí v zmluve o úvere môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku, pričom sankciu spočívajúcu v zániku nároku veriteľa na úroky a poplatky považoval súdny dvor za primeranú. V tejto súvislosti poukázala odvolateľka na rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 13.0.2017 pod sp. zn. 10C/41/2014 a je toho názoru, že je potrebné predmetnú úverovú zmluvu považovať za bezúročnú a bez poplatkov z dôvodu absencie obligatórnych náležitostí vyžadovaných zák. o spotrebiteľských úveroch. Odvolateľka taktiež nesúhlasila s názorom súdu prvej inštancie, že v prejednávanom prípade je odplata za poskytnutie úveru o niečo vyššia zhruba o 5,3% ako bola priemerná úroková miera za poskytovanie úverov v čase uzavretia predmetnej úverovej zmluvy, a teda nejde zďaleka o také radikálne zvýšenie, aby takúto dohodu o výške odplaty bolo možné považovať za neplatnú. Poukázala na skutočnosť, že Dohodu o výške odplaty za poskytnutie úveru v miere 19% je potrebné považovať za neplatnú, čo potvrdzuje aj početná judikatúra, z ktorej príkladmo poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 26.04.2012 pod sp. zn. 5Cdo/26/2011, rozhodnutie Krajského súdu v Prešove z 28.09.2011 sp zn. 3Co/3/2011, rozhodnutie Okresného súdu Nitra z 03.11.2015 pod sp. zn. 9C/192/2015. Je toho názoru, že dohoda o výške odplaty za poskytnutie predmetného úveru je pre jej rozpor s dobrými mravmi ako aj so zákonom neplatná, na základe čoho žalobca nemá nárok na akékoľvek plnenie predstavujúce úroky za poskytnutie úveru. Tiež je toho názoru, že je zrejmé pochybenie veriteľa, ktorý nedodržal jeho základnú povinnosť umožniť spotrebiteľovi byť vopred informovaný o podmienkach právneho vzťahu, ktorý má vzniknúť na základe zmluvy o

spotrebiteľskom úvere, a teda veriteľ porušil najzákladnejšie právo spotrebiteľa, a to právo spotrebiteľa na informácie, čo je v jednoznačnom rozpore so zákonom a v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka a z uvedeného je nevyhnutné vyvodiť záver o absolútnej neplatnosti zmluvy o úvere. Taktiež poukázala na skutočnosť, že nemala reálnu možnosť sa rozhodnúť, či o daný balík poistenia záujem má alebo nie, a teda že takéto poistenie bolo jednou z podmienok uzavretia úveru, na základe čoho je poplatok za takéto poistenie potrebné zarátavať do výpočtu RPMN, ako to zarátala žalovaná pri svojom výpočte priloženom k vyjadreniu zo dňa 24.04.2017. Konajúci súd vo svojom rozhodnutí uviedol, že predmetnú dohodu o zrážkach zo mzdy nie je možné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko táto nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. S týmto tvrdením súdu prvej inštancie nesúhlasí, keď uvádza, že uzavretie predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy bolo neodmysliteľnou podmienkou uzavretia predmetnej zmluvy o úvere, nakoľko samotná dohoda o zrážkach zo mzdy bola obsiahnutá v ustanoveniach samotnej úverovej zmluvy, pričom žalovaná nemala akúkoľvek možnosť znenie tejto dohody ovplyvniť, zmeniť, či dokonca nemala reálnu možnosť k tejto dohode nepristúpiť bez toho, aby došlo k riadnemu uzavretiu úverovej zmluvy. Zabezpečenie predmetného úveru dohodou o zrážkach zo mzdy bez vyplnenia dlžnej sumy a určenia presných pravidiel pre jej určenie predstavuje neprimeranú a neprijateľnú požiadavku poskytovateľa úveru. O neplatnosti obdobnej dohody o zrážkach zo mzdy bolo rozhodnuté slovenskými súdmi v mnohých obdobných prípadoch a to napr. rozhodnutie Krajského súdu Prešov zo dňa 01.06.2016 sp. zn. 3Co/328/2015, Krajského súdu v Košiciach zo dňa 31.10.2012 sp. zn. 3Co/353/2012, uznesením Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa 31.05.2016 sp. zn. 14Co/65/2015, Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa 18.08.2015 sp. zn. 14C/641/2015 atď. Žalovaná je toho názoru, že na základe zrážok zo mzdy vykonávaných na základe takejto dohody ako neprijateľnej zmluvnej podmienky dochádza pravidelne každý mesiac k neoprávneným zásahom do majetku dlžníka, kým sa žalobca nerozhodne výkon takýchto zrážok sám ukončiť. Prostredníctvom takto vykonávaných zrážok zo mzdy tak môže dochádzať k tak závažným zásahom do práv žalovaného, že výrazným spôsobom tak môže dôjsť k sťažovaniu, ba až znemožňovaniu zabezpečovania základných potrieb žalobcu, ako aj jeho rodiny. Na základe uvedeného tak podľa názoru žalovanej existuje potreba nariadenia neodkladného opatrenia, nakoľko bez jeho nariadenia bude aj naďalej dochádzať k zjavne neoprávneným zásahom do majetku žalovaného a to až kým sa o skutočných nárokoch strán nerozhodne s konečnou platnosťou, pričom bez nariadenia tohto neodkladného opatrenia bude dochádzať aj k prieťahom v konaní, a to tým, že skutočné nároky strán sa v dôsledku pravidelných mesačných zrážok zo mzdy budú neustále meniť. Potrebu nariadenia neodkladného opatrenia navyše žalovaná odôvodňuje aj tým, že svojim podaním zo dňa 10.05.2017 urobila započítací prejav, ktorým započítala svoju pohľadávku voči žalobcovi v časti, v ktorej sa tieto pohľadávky vzájomne kryjú. Ak by konajúci súd predmetné neodkladné opatrenie nenariadil, nebolo by možné ani ustáliť stav vzájomných pohľadávok a nedokázala by sa určiť časť, v ktorej sa tieto vzájomné pohľadávky kryjú, čím by nemohlo dôjsť k riadnemu započítaniu.

4. Žalobca odvolací návrh nepodal, k odvolaniu žalovanej písomné vyjadrenie nezaslal.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (zákon č. 161/2015 Z. z. § 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016 - ďalej len , po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 , oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 , proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) , po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 a že odvolateľ použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b/, e/, f/, g/, h/ , preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 v spojení s § 367 ods. 2), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 , súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 , postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie s použitím ust. § 388 zmeniť a návrhu žalovanej na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť.

6. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu v napadnutom rozsahu, s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia i jednotlivé argumenty žalovanej predostreté ňou v odvolacom konaní, bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky a dané skutkové okolnosti odôvodňujúce nariadiť vo veci neodkladné opatrenie voči žalobcovi a rozhodnúť o náhrade trov konania medzi žalobkyňou a žalovanou.

7. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaná dňa 26.04.2017 doručila súdu prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa Civilného sporového poriadku. Žiadala uložiť žalobcovi ako veriteľovi povinnosť zdržať sa uplatňovania zrážok zo mzdy žalovanej vyplývajúcej z dohody o zrážkach zo mzdy inkorporovanej v bode 3 odsek 4 Zmluvy o úvere č. 1900306812 uzavretej medzi žalobcom a žalovanou dňa 28.03.2012. Vo svojom návrhu uviedla, že predmetná zmluva o úvere neobsahuje údaje o podmienkach upravujúcich čerpanie úveru, tak ako to vyžaduje ustanovenie § 9 ods. 2 písm. g) Zákona o spotrebiteľských úveroch, neobsahuje údaje o dobe trvania zmluvy v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f) a taktiež neobsahuje údaje, resp. nečlení splátky úveru na termíny istiny, úroku a iných poplatkov, tak ako to vyžaduje ust. § 9 ods. 2 písm. k) citovaného zákona. Taktiež je toho názoru, že odplatu za poskytnutie úveru obsahuje úroveň 19%, čo výrazne prevyšuje odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu a za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch, čo je v priamom rozpore so zákonom, ako i s dobrými mravmi. V čase uzatvorenia predmetnej zmluvy priemerná hodnota ročnej úrokovej sadzby za poskytnutie úveru dosahovala úroveň 9,72% čo znamená, že v prejednávanom prípade hodnota ročnej úrokovej miery výrazne prevyšuje úroveň priemerných úrokových mier za poskytnutie úverov poskytovaných na finančnom trhu v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o úvere. Na základe uvedeného má žalovaná za to, že na predmetnú úverovú zmluvu je potrebné v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch hľadieť ako na bezúročnú a bezpoplatkovú, a preto žalobca nemá na základe predmetnej úverovej zmluvy právo na plnenie žiadnych úrokov a poplatkov, ktoré si uplatňuje podanou žalobou. Súčasne s uzavretím predmetnej zmluvy o úvere došlo medzi zmluvnými stranami aj k uzavretiu dohody o zrážkach zo mzdy inkorporovanej do bodu 3 odsek 4 predmetnej úverovej zmluvy, na základe ktorej momentálne dochádza k výkonu zrážok zo mzdy žalovanej v prospech žalobcu, čím neustále každým mesiacom dochádza k zjavne nezákonným a neprimeraným zásahom do majetku žalovanej. Predmetnú dohodu o zrážkach zo mzdy považuje žalovaná za neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskom vzťahu, ktorá nebola individuálne dojednaná a preto je neplatná (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka) a zabezpečenie zmluvy o úvere dohodou o zrážkach zo mzdy, ktoré uzatvorenie mal možnosť navrhovateľ odmietnuť, považuje za neplatné v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Nariadením predmetného neodkladného opatrenia žiadnej zo strany nevznikne škoda, ba práve naopak, ak by vo veci konajúci súd toto neodkladné opatrenie nenariadil, škoda by mohla vzniknúť minimálne na strane žalovanej, nakoľko žalobca zjavne nezákonným výkonom zrážok zo mzdy žalovanej bude zasahovať do jej majetku bezdôvodne sa na jej úkor obohacovať a spôsobovať jej tak finančné ťažkosti.

8. V zmysle § 324 pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie (ods. 1). Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd (ods. 2). Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (ods. 3).

9. V zmysle § 325 ods. 1 neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V ods. 2 pod písm. a) až h) zákon demonštratívne vymenúva možné obsahy neodkladných opatrení. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia za podmienok ustanovených osobitným predpisom môže súd nariadiť kontrolu dodržiavania neodkladným opatrením nariadenej povinnosti technickými prostriedkami.

10. Podľa § 328 ods. 1 ak súd nepostupoval podľa § 327 (teda neodmietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahujúci predpísané náležitosti, alebo ako nezrozumiteľný alebo neurčitý), nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. Podľa ods. 2 o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu. Podľa ods. 3 uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je súd povinný písomne vyhotoviť a odoslať.

11. V zmysle § 329 ods. 1 súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa ods. 2 pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

12. V zmysle § 330 ods. 1 súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas. Podľa ods. 2 ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

13. Podľa § 333 neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené a podľa § 334 súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

14. Z povahy neodkladných opatrení a aj úpravy rozhodovania o nich, vrátane konaní súdov predchádzajúcich príslušnému rozhodnutiu v základnom predpise civilného procesného práva (v je zrejmé, že zákonom ustanovenou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia je potreba bezodkladne upraviť pomery strán do toho času, než tieto budú upravené konečným rozhodnutím. Takáto potreba je daná naliehavosťou situácie, v ktorej vyčkávanie až na konečné rozhodnutie (vydané po riadne vykonanom dokazovaní) nemusí byť únosným, pretože by tu práve očakávateľné zdržanie spôsobené potrebou zachovania všetkých (o. i. procesných) postupov v konaní o veci mohlo viesť k ujme, ktorú by neskôr šlo len ťažko (ak vôbec) odvrátiť. Tu je tiež potrebné si uvedomiť nezanedbateľné rozdiely medzi konaním vo veci a konaním o neodkladnom opatrení. V konaní o neodkladnom opatrení postačuje pre vydanie rozhodnutia (na rozdiel od konania vo veci samej) i len osvedčenie skutočností preň významných, kým v konaní o veci je naopak potrebným preukázanie a to spôsobom vlastným dôkaznému konaniu, teda bezpečne, čiže spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti.

15. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia je súd viazaný návrhom, pričom by však mal starostlivo zvážiť najmä rozsah navrhovaných obmedzení. Povinnosť zdržať sa disponovania s vecami alebo právami uloží vždy len takým spôsobom, aby neprimerane nenarušil hospodárske funkcie strany, voči ktorej predbežné opatrenie smeruje. Nariadenie neodkladného opatrenia je spravidla spojené so zásahom do vlastníckeho práva, pričom podľa článku 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky je možné vlastnícke právo obmedziť iba v nevyhnutnej miere. Nariadenie neodkladného opatrenia môže byť aj zásahom do práva podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť (článok 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Z týchto dôvodov je vždy potrebné posúdiť, či uložením navrhovaných obmedzení nedochádza k zásahu do uvedených základných práv nad nevyhnutnú mieru a či uloženie obmedzení sleduje legitímny cieľ.

16. Neodkladné opatrenie má v danom prípade slúžiť k dočasnému zabezpečeniu ochrany ohrozených práv žalovanej a je možné ho nariadiť len v prípade, ak sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Súd môže neodkladné opatrenie nariadiť, pokiaľ je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán sporu alebo ak existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti, potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana.

17. Podľa § 551 Občianskeho zákonníka o dohode o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia (ods. 1). Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila (ods. 2).

18. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že v procese zrážok zo mzdy na základe inkorporovanej Dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad.

19. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení Civilného sporového poriadku vyplýva, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ak je potrebné aby boli bezodkladne upravené pomery alebo ak je obava, že exekúcie bude ohrozená. Charakter neodkladného opatrenia umožňuje, aby súd pred rozhodnutím o návrhu na jeho nariadenie nevykonal výsluch strán, ani si nevyžiadal ich vyjadrenie. V návrhu však

musia byť uvedené rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená a opísané skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Zároveň musí byť z návrhu zrejmé akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha a pripojené listiny, na ktoré sa odvoláva. Toto všetko je povinný osvedčiť navrhovateľ neodkladného opatrenia.

20. Žalovaná podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sleduje dočasnú úpravu pomerov medzi stranami. Predložením Dohody o zrážkach zo mzdy, žiadosťou o vykonanie zrážok zo mzdy a z iných príjmov a potvrdením zamestnávateľa žalovanej o vykonaní zrážok zamestnávateľa žalovanej bola osvedčená potreba dočasnej úpravy pomerov medzi stranami s ohľadom na vec samu. Odvolací súd je na rozdiel od súdu prvej inštancie toho názoru, že na potvrdenie alebo vyvrátenie skutočnosti, či označené zmluvné dojednania obsahujú základné náležitosti, či sú v súlade so zákonom, bude nevyhnutné vykonať dokazovanie a celú vec skutkovo i právne vyhodnotiť. Úspešnosť prostriedkov procesnej obrany žalovanej vo veci samej, ale s poukazom na uvedené nie je v tomto štádiu konania vylúčená. Odvolací súd je preto toho názoru, že prvý z predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia a to osvedčenie prostriedkov procesnej obrany žalovanej je dané.

21. Odvolací súd je tiež toho názoru, že v danom prípade bola splnená i druhá zo základných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to osvedčenie, že je daná potreba bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami. Listinnými dôkazmi založenými v spise a to najmä potvrdením zamestnávateľa žalovanej zo dňa 19.4.2017 bolo osvedčené, že v prospech žalobcu sa vykonávajú zrážky zo mzdy žalovanej, pričom bolo osvedčené, že žalovaná žalobcovi uhradila sumu vo výške 5.309,36 Eur. Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 1900306812 uzatvoril žalobca so žalovanou dňa 28.03.2012. Zmluva neobsahuje rozpis splátok. Na základe tejto formulárovej zmluvy sa žalobca zaviazal žalovanej poskytnúť úver vo výške 7.000,- Eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať spolu s úrokmi v 72 mesačných splátkach po 171,07 Eur, keď celkové náklady predstavujú sumu 4.712,01 eur. Zamestnávateľ žalovanej zrazil do apríla 2017 zo mzdy žalovanej celkovo sumu 2.160 eur, žalovanej bola do 29. júla 2014 z jej bankového účtu inkasovaná na účel splatenia tohto úveru suma 2.834,75 eur a žalovaná sama zaplatila sumu 314,61 eur, čo spolu predstavuje sumu 5.309,36 eur.

22. Je zrejmé, že žalobca na základe neobmedzenej vôle môže vymáhať od žalovanej dlh na základe právneho úkonu (dohody o zrážkach zo mzdy), ktorého platnosť je sporná. Žalovaná týmto spôsobom stráca právo disponovať so svojím príjmom ako vlastným majetkom na základe skutočnosti, ktorá je sporná. Pokiaľ žalovaná bude v konaní úspešná a súd dospeje k záveru, že boli splnené zákonné podmienky, aby sa predmetný úver považoval za bezúročný a bez poplatkov (čo nie je predbežne očividne vylúčené), na strane žalobcu po krátkom čase môže vzniknúť bezdôvodné obohatenie (§ 451 <. a nasl. Občianskeho zákonníka) na úkor žalovanej. Aby sa predišlo k vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalobcu, je odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie toho názoru, že je potrebné tomuto zamedziť, a to formou nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým bude nariadené žalobcovi, aby sa zdržal výkonu práva zrážok zo mzdy žalovanej. Odvolací súd nespochybňuje, že dohoda o zrážkach zo mzdy je zákonný spôsob zabezpečenia pohľadávky aj v spotrebiteľských zmluvách, avšak vzhľadom na už vyššie uvedené okolnosti, takéto rozhodnutie je v súlade i s konštantnou judikatúrou, ktorá umožňuje súdu uložiť žalobcovi povinnosť zdržať sa takéhoto výkonu práva zrážok zo mzdy podľa dohody o zrážkach zo mzdy, keď dôvodom môže byť nezvyšovanie prípadného preplatku nedôvodne vykonaných zrážok (R-47/1974). Súdna prax vyžaduje naplnenie podmienky, že neodkladným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný a nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch medzi stranami sporu, ako i to, že v dôsledku neodkladného opatrenia nevznikne neprimeraná ujma stranám sporu, teda ujma povinného nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením neodkladného opatrenia získa druhá strana. Je zrejmé, že zrážky zo mzdy nepredstavovali len jednoduchý zabezpečovací prostriedok, ale aj spôsob úhrady dlhu, v dôsledku čoho sa pozícia veriteľa javí silnejšia, keď neexistuje „autorita“, ktorá by dohliadala na správnosť rozsahu vykonávaných zrážok. Inými slovami - ak by veriteľ uskutočnil svoje práva prostredníctvom žaloby, teda dosiahol by judikovanie svojho práva a následnú exekúciu, prebiehal by proces zásahu do majetkových práv spotrebiteľa plne v súlade s aktuálnymi štandardmi spotrebiteľsko-právnej ochrany, ako to vyplýva z rozhodovacej činnosti všeobecných súdov tak v základných (meritórnych) konaniach, ako aj v exekučných konaniach v obdobných veciach. Vydaním neodkladného opatrenia tak dosiahne žalovaná ochranu, ktorej sa domáha, t.j. ochranu svojich majetkových práv, vychádzajúcu z ochrany spotrebiteľa garantovanej slovenským právnym poriadkom i právom EÚ.

23. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na znenie písomných pripomienok Európskej komisie o veci C-30/12, Valéria Marcinová/POHOTOVOSŤ, s.r.o.: „Článok 6 smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, sa má vo svetle efektivity vykladať vtom zmysle, že bráni uplatňovaniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu nekalosť zmluvných podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy, alebo neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátnemu súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy. Článok 4 a 14 smernice Rady 87/102/EHS z 22. decembra 1986 o aproximácii zákonom, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú efektivity v tom zmysle, že bránia uplatneniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu súlad zmluvy o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy s ustanoveniami preberajúcimi do vnútroštátneho právneho poriadku článok 4 uvedenej smernice alebo neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátnemu súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy.“

24. S poukazom na to, čo bolo v konaní osvedčené, odvolací súd potom uzatvára, že v danom prípade bol naplnený predpoklad na nariadenie neodkladného opatrenia a to z dôvodu existencie potreby bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu.

25. Vzhľadom na vyššie uvedené, dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Keďže je možné skonštatovať, že boli splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, odvolací súd napadnuté uznesenie v zmysle ust. § 388 zmenil tak, že návrhu na nariadenia neodkladného opatrenia v celom rozsahu vyhovel.

26. Odvolací súd s použitím § 389 ods. 1 písm. d) (keďže nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané neexistovali), uznesenie súdu prvej inštancie v závislom výroku II., ktorým bolo rozhodnuté o náhrade trov konania zrušil bez potreby vracať v tomto rozsahu súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 , nakoľko rozhodnutie o náhrade trov konania je aj v prípade trov spojených s neodkladným opatrením závislé od rozhodnutia vo veci samej (§ 262 ods. 1 a zákonná úprava predpokladá výslovne konečné rozhodnutie súdu v oblasti uloženia povinnosti náhrady trov konania.

27. O nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania rozhodne súd aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie bude končiť (§ 262 ods. 1 .

28. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .