Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/77/2017

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci žalobcu: SECAPITAL S.á.r.l., reg č. B 108305, so sídlom Luxemburg L-1911, Luxemburské veľkovojvodstvo, 9 reu du Laboratoire, právne zastúpeného JUDr. Jiřím Šmídom, usadeným euroadvokátom, so sídlom Bratislava, Ul. Svornosti 43, proti žalovanému: D. R., bytom H., P. XXX/X, o zaplatenie 1.069,60 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 06. októbra 2016, č.k. 3C/26/2016-31, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. priznal žalovanému náhradu trov konania vo výške 100 %. Z odôvodnenia vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenie sumy 1.069,60 eur s príslušenstvom na základe uznania dlhu a dohody o zaplatení dlhu. Súd konštatoval, že z dokazovania vyplynulo, že dlh zo zmluvy uzavretej medzi pôvodným veriteľom a žalovaným je premlčaný. Pôvodný veriteľ pristúpil k zosplateniu dlhu ku dňu 20.02.2010. Súd uviedol, že v tomto prípade teda na uplatnenie práva plynie veriteľovi všeobecná 3 ročná premlčacia lehota od zosplatenia dlhu. Lehota na uplatnenie práva veriteľovi uplynula dňa 20.02.2013. Žalobca so žalovaným uzavrel dohodu o zaplatení dlhu, v ktorej zároveň dlžník uznal svoj dlh čo dôvodu a výšky. Táto dohoda bola uzavretá dňa 27.03.2013. K uzavretiu tejto dohody a uznaniu dlhu zo strany žalovaného došlo až v momente, kedy bol dlh premlčaný. Súd poukázal na § 558 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého musí osoba, ktorá dlh uznáva vedieť o premlčaní dlhu, inak uznaním dlhu nedôjde k právnemu následku predpokladu, že v čase uznania dlhu dlh trval. Z uzatvorenej zmluvy a ani z výsluchu žalovaného na pojednávaní nevyplynulo, že by žalovaný v čase uznania dlhu vedel o tom, že dlh je premlčaný. Zároveň súd uviedol, že keďže žalovaný v čase uznania dlhu nevedel o tom, že jeho dlh je premlčaný, toto uznanie dlhu je podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatným právnym úkonom. Žalobca cielene neupozornil žalovaného na premlčanie dlhu, aby žalovaný dlh uznal. Podľa názoru súdu je takéto konanie v rozpore s § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobca teda nemá právo požadovať od žalovaného zaplatenie dlžnej sumy na základe premlčaného dlhu a neplatného právneho úkonu uznania dlhu zo strany žalovaného a preto žalobu zamietol. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 tak, že žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Proti tomuto rozsudku podal prostredníctvom právneho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 2 písm. f), h) CSP. Poukázal na to, že v uznaní bolo uvedené, s odkazom na § 401 Obchodného zákonníka, že dlžník predlžuje premlčaciu dobu na 10 rokov (článok 12. dohody o uznaní). Podľa názoru súdu prvej inštancie z uzavretého uznania dlhu ani z výsluchu žalovaného nevyplynulo, že žalovaný pri uznaní o premlčaní vedel a preto uznanie dlhu nie je platným právnym úkonom. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, keď ex offo posúdil nárok ako premlčaný, pričom neuznal, že premlčacia doba bola v dôsledku uznania záväzku predĺžená na 10 rokov, a to podľa § 110 OZ. On je toho názoru, že pre prípad,

že žalovaný nevedel v čase uznania o premlčaní záväzku (prípadne sa jeho vedomosť o premlčaní nedá nijako dokázať), nestáva sa uznanie dlhu neplatným právnym úkonom, lebo hoci nemá následky podľa § 588 OZ, nastavajú následky podľa § 110 OZ. Inštitúty uznania podľa § 110 a podľa § 588 na seba nie sú nijako viazané. Absencia ustanovení o premlčaní záväzku priamo v dohode o uznaní (absencia preukázania skutočnosti, že žalovaný v čase uznaní záväzku mal vedomosť o premlčaní záväzku) tak nemá žiadny vplyv na predĺženie premlčacej lehoty podľa § 110 na desať rokov. On je tak z logického výkladu tohto ustanovenia názoru, že pokiaľ nie je možné preukázať vedomosť dlžníka o uznaní premlčaného dlhu, neplatí domnienka trvania dlhu, ale platí predĺženie premlčacej doby na 10 rokov. Podľa § 110 odsek 2 naviac v prípade, že bolo v uznaní dlhu plnenie rozložené na splátky a dlh sa stane zročným nesplnením niektorej splátky, začne plynúť desaťročná premlčacia doba od zročnosti nesplnenej splátky. Premlčacia doba tak mala plynúť od 26.3.2014 (posledná splátka bola zaplatená dňa 19.11.2014 - zrejme správne 19.2.2014, v súlade s článkom 7 uznania bola zosplatená 12. splátka pre nezaplatenie v riadnom termíne) a dlh sa tak stane premlčaným k dátumu 26.3.2024. Uviedol, že v predmetnom prípade žalovaný naviac sám svojím podpisom dobrovoľne a vážne predĺžil premlčaciu dobu záväzku (čl. 12. dohody o uznaní). Súd teda nemal posúdiť nárok ako premlčaný, ale mal len preskúmať existenciu a výšku tohto dlhu. Súd bol zároveň názoru, že žalobca cielene neupozornil žalovaného na premlčanie dlhu, a tak sa jedná zo strany žalobcu o nekalú obchodnú praktiku. K tomuto uviedol, že nemohlo dôjsť k nekalej obchodnej praktike počas uzatvárania uznania záväzku, pretože on riadne žalovaného poučil o možnosti uplatnenia námietky premlčania, a to ešte pred podpísaním predmetného uznania. To preukazuje aj odkaz na ust. § 401 Obchodného zákonníka, ktorý je zároveň v uznaní výslovne uvedený, a to s ohľadom na doslovné znenie tohto paragrafu („Strana, voči ktorej sa právo premlčuje, môže písomným vyhlásením druhej strane predĺžiť premlčaciu dobu."). Samotná dohoda neobsahuje zložité ani zavádzajúce právne formulácie. Dohoda nie je rozsiahla, takže žalovaný mal možnosť sa oboznámiť s obsahom, dohodu podpísal, a ak by s ňou nesúhlasil, nepodpísal by ju. V prípade predmetnej dohody žalovaný sám svojím podpisom potvrdil, v článku 12. tejto dohody, že premlčaciu dobu záväzku predlžuje na 10 rokov, čo urobil slobodne, dobrovoľne a vážne. Toto ustanovenie nepriamo potvrdzuje povedomie žalovaného o premlčaní záväzku, potvrdzuje jeho vôľu predĺžiť premlčaciu dobu odo dňa podpísania záväzku a zároveň vylučuje, že by žalobca nechcel pri podpísaní uznania na premlčanie upozorniť a tak sa dopustiť nekalej obchodnej praktiky. Súd tak mal uznať, že dlh v čase uznania existoval a bol platným dlhom. S ohľadom na všetky skutočnosti navrhol, aby odvolací súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 1.069,60 eur spolu so zákonným úrokom z omeškania vo výške 5,25% p.a. zo sumy 1.069,60 eur odo dňa 26.04.2014 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania vo výške 273,40 eur.

3. K podaného odvolaniu sa žalovaný písomne nevyjadril.

4. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 ods. 1 a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) zrušiť a podľa § 391 ods. 1 vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. Podľa § 389 ods.1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

6. Obsah práva na spravodlivý proces je pomerne široký a zahŕňa okrem iného právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia a právo na preskúmanie rozhodnutia. O porušenie práva na spravodlivý proces pôjde vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. Konkrétne pochybenie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte celého konania.

7. Podľa § 220 ods. 1 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté

dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

8. Odôvodnenie rozhodnutia má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Z formulácie § 220 možno vyvodiť, že súd je povinný navzájom si odporujúce dôkazy hodnotiť a zdôvodniť, napr. prečo niektoré z nich pokladá za nevierohodné, prečo niektoré odmietol vziať pri formulovaní rozhodnutia do úvahy, prípadne prečo sa niektorými dôkaznými návrhmi odmietol zaoberať vôbec. Tieto nedostatky odôvodnenia, spolu s tzv. opomenutými dôkazmi (o ktorých súd v konaní vôbec nerozhodol), zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia.

9. Bez náležitého odôvodnenia nemôže preskúmavací orgán preskúmať správnosť právneho posúdenia veci. Účelom odôvodnenia je nielen preukázať správnosť rozhodnutia, ale je to aj prostriedok kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia. Nedostatok riadneho a preskúmateľného odôvodnenia rozhodnutia bráni opravnej inštancii vôbec posúdiť jeho správnosť. Odôvodnenie prispieva k napĺňaniu princípu právnej istoty. Znakom právneho štátu je totiž vytváranie istoty aj pri uplatňovaní zákonov štátnymi orgánmi. Aby rozhodnutie mohlo plniť svoje funkcie, je nevyhnutné, aby účastníci našli v odôvodnení rozhodnutia presvedčivé odpovede na svoje relevantné argumenty. Ak sa účastník konania nedozvie, prečo súd rozhodol tak, ako rozhodol, súdne konanie nevedie k dôvere v spravodlivý výkon štátnej moci. Rozhodnutie by malo presadiť záväzné riešenie určitej právnej otázky, najmä vďaka svojej poctivej argumentácií a presvedčivosti.

10. Podľa § 215 ods. 1, 2 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

11. V danej veci po preskúmaní obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil, že z doterajších dôkazov nie je zrejmé, na základe čoho súd dospel k záveru, že pôvodný veriteľ pristúpil k zosplateniu dlhu práve ku dňu 20.02.2010. Tento konkrétny údaj totiž nevyplýva zo žiadneho dôkazu a následne pre tento nedostatok nemožno ani objektívne zistiť, kedy by uplynula veriteľovi 3 ročná premlčacia lehota. Nakoľko z odôvodnenia rozsudku súdu nevyplýva, z ktorého dôkazu vyvodil tento záver, tento nedostatok spôsobuje, že rozhodnutie súdu prvej inštancie trpí vadou nepreskúmateľnosti, čo je dôsledkom na jeho zrušenie a vrátenie na ďalšie konanie.

12. Odvolací súd považuje za potrebné dodať, že v odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie síce necitoval § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, no je nepochybné, že došlo k jeho použitiu, keďže žalovaný námietku premlčania v spore nevzniesol. Avšak vzhľadom na to, že Ústavný súd Slovenskej republiky na verejnom zasadnutí pléna 7. februára 2018 rozhodol vo veci vedenej pod sp. zn. PL. ÚS 11/2016 o návrhu Okresného súdu Košice II o súlade § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa s čl. 1 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky tak, že ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, v ďalšom konaní nebude možná aplikácia tohto ustanovenia.

13. Na základe vyššie uvedených argumentov odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods.1 písm. b) a podľa § 391 ods. 1 vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

14. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude preto odstrániť vyššie uvedené nedostatky v dokazovaní a bude tiež nutné, aby sa zaoberal aj príslušnými právnymi normami chrániacimi spotrebiteľa (ergo zaoberať sa, či poskytnutý úver nie je bezúročný a bezpoplatkový a tiež, či zmluva o úvere neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky).

15. Odvolací súd o náhrade trov odvolacieho konania nerozhodoval, keďže podľa § 396 ods. 3 rozhodne o náhrade trov konania súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .