Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/493/2016

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci žalobkyne: D. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XX/XX, P., proti žalovanému: S. D. N. S., št. príslušník B., nar. XX.XX.XXXX, Y. XX/XX, P., o zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov za trvania manželstva, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 27. septembra 2016, č.k. 22C/65/2016-29, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti trov konania p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Uznesením, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie konanie zastavil a žalobkyni uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100%.

2. Svoje rozhodnutie súd v časti zastavenia konania odôvodnil aplikáciou ustanovenia 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len , keď žalobkyňa, domáhajúca sa zrušenia bezpodielového spoluvlastníctva manželov za trvania manželstva z dôvodu, že jeho ďalšie trvanie odporuje dobrým mravom, zobrala žalobu späť pred predbežným prejednaním sporu, resp. pred pojednávaním vo veci. Rozhodnutie v časti náhrady trov konania súd právne odôvodnil ust. § 256 ods. 1 CSP, majúc za to, že žalobkyňa procesne zavinila zastavenie konania tým, že žalobu vzala späť, preto jej súd uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 % s tým, že v zmysle § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške tejto náhrady rozhodne po právoplatnosti uznesenia samostatným uznesením súdny úradník.

3. Proti tomuto uzneseniu v časti výroku o náhrade trov konania podala včas odvolanie žalobkyňa majúc za to, že súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď jej uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100%. Uviedla, že trvá na tom, že jej žaloba bola v plnom rozsahu dôvodná, avšak rodinná situácia sa skomplikovala a žalobkyňa si nemohla dovoliť pred súdom osobne konfrontovať manžela, keďže sa obávala dopadu celého problému na jej rodinu. Dôvodila, že žije s dvomi deťmi u svojich rodičov a jej situácia je dosť zúfalá, preto po veľmi dlhom zvažovaní bola nútená žalobu stiahnuť, aby chránila pred stresom svoju rodinu - deti a rodičov. Dôvodnosť podanej žaloby podľa nej preukazujú dôkazy o manželových dlhoch v P., a.s. a o dlhu na poistnom vo E.. Uviedla tiež, že manžel často cestuje do domovskej krajiny B., ktorá je neustále vo vojnovom stave a hrozí tak reálne nebezpečenstvo úmrtia, či dlhšieho pobytu manžela v B., čím dlhy zostanú žalobkyni ako manželke, ktorá je ešte na materskej dovolenke s celkovým príjmom 250,24 eur mesačne, takže jej obavy majú opodstatnenie. Napokon poukázala na to, že od trov konania bola oslobodená Okresným súdom Trnava a jej situácia sa odvtedy nezmenila. Navrhla preto, aby jej odvolací súd povinnosť platiť trovy konania neukladal.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - strana sporu (§ 359 a § 362 ods. 1 proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. m) , postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, 380 a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je nedôvodné.

5. Predmetom konania na súde prvej inštancie bolo zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva za trvania manželstva, v ktorom žalobkyňa po začatí konania pred začatím predbežného prejednania sporu alebo pojednávania vzala žalobu späť a žiadala konanie zastaviť. Ako dôvod uviedla skomplikovanie rodinnej situácie a nevhodného času na riešenie daného problému. Súd prvej inštancie preto podľa § 145 ods. 1 konanie zastavil a o trovách konania rozhodol v zmysle § 256 ods. 1 CSP, majúc za to, že nakoľko žalobkyňa procesne zavinila zastavenie konania, má žalovaný voči nej nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, t.j. 100%.

6. Podané odvolanie žalobkyne smeruje proti výroku o trovách konania, keď žalobkyňa je toho názoru (posudzujúc podľa obsahu odvolania), že súd jej nemal túto povinnosť uložiť, pretože tu boli dôvody hodné osobitného zreteľa, spočívajúce v tom, že ňou podaná žaloba bola dôvodná ale musela žalobu vziať späť z dôvodov komplikovanej rodinnej situácie. Navyše bola okresným súdom oslobodená od trov konania.

7. Odvolací súd sa však s názorom odvolateľky nestotožnil.

8. Podľa § 255 ods. 1, ods. 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

9. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

10. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 11. Predovšetkým odvolací súd k tvrdeniu žalobkyne, že súd ju oslobodil od trov konania uvádza, že je síce pravda, že žalobkyni bolo v tomto konaní uznesením č.k. 22C/65/2016-18 zo dňa 04.05.2016 priznané oslobodenie od súdnych poplatkov v plnom rozsahu, avšak toto sa vzťahuje výlučne na povinnosť platiť súdne poplatky a zálohy na trovy konania ( viď § 138 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase vydania označeného uznesenia). Pre použitie ustanovení o náhrade trov konania podľa úspešnosti v spore, resp. zásady zavinenia vzniknutých trov ( § 255 a 256 však nemá vplyv skutočnosť, že strana, ktorá má platiť náhradu trov konania, bola sama oslobodená od súdnych poplatkov. Meradlom pre nárok na náhradu trov je miera úspechu vo veci, alebo to, ktorá zo strán procesne zavinila zastavenie konania (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 13. 10. 2010, sp. zn. 2 Obo 89/2010). Nesprávne si teda odvolateľka vykladá priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, pretože tu nejde o oslobodenie od platenia trov konania, ako sa mylne žalobkyňa domnieva. Pokiaľ bola oslobodená od súdnych poplatkov, v danom prípade to znamená, že nebola povinná zaplatiť súdny poplatok z podaného návrhu, oslobodenie sa však nijako nevzťahuje na jej povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania, ak ona sama zastavenie konania zavinila a ak mu nejaké vznikli. Trovami konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva (§ 251 . 12. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorú dopĺňa zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie. Náhrada v prípade zavinených trov konania sa prisudzuje bez ohľadu na meritórny výsledok sporu. Ustanovenie § 256 vychádza výlučne z procesného posúdenia zavinenia strany na zastavení konania a zásadne toto zavinenie pričíta iniciátorovi konania, ktorým je žalobca, nesúci spravidla vinu ako na zastavení konania pre späťvzatie žaloby, tak i na zastavení konania z väčšiny iných dôvodov (napr. tiež pre prekážku konania spočívajúcu napr. v nedostatku právomoci súdu či v existencii prekážky skôr začatého konania o tej istej veci alebo veci už právoplatne rozsúdenej). Hoci od 01.07.2016 nebolo do prebraté dovtedajšie ust. § 146 ods. 2, veta druhá O.s.p., naďalej platí, že ak sa pre správanie žalovaného vzala späť žaloba, ktorá bola podaná dôvodne, je to žalovaný, kto je povinný nahradiť trovy konania, pretože on zavinil zastavenie konania. Ide spravidla o prípady,

kedy po podaní žaloby žalovaný pred rozhodnutím súdu splnil to, čoho sa žalobca v konaní domáhal. O uvedený prípad však v preskúmavanej veci nejde. Žalobkyňa podala žalobu o zrušenie BSM za trvania manželstva a následne žalobu vzala späť z dôvodu „skomplikovania rodinnej situácie a následne z nevhodného času na riešenie daného problému“. V danom prípade z ničoho nemožno uzavrieť, že sa pre správanie žalovaného vzala späť žaloba podaná dôvodne a preto nie je možné považovať žalovaného za stranu nesúcu zodpovednosť za zastavenie konania.

13. Zároveň podľa názoru odvolacieho súdu nebolo tu namieste aplikovanie § 257 CSP, pretože neboli splnené podmienky na jeho aplikáciu, ktorými súd dôvody hodné osobitného zreteľa. Toto prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane strán sporu.

14. V posudzovanej veci samotný charakter sporu nemôže predstavovať výnimočný prípad pre aplikáciu ust. § 257 CSP, v danom prípade žalobkyňa len využila možnosť podať návrh na zrušenie BSM za trvania manželstva majúc za to, že ďalšie trvanie BSM odporuje dobrým mravom, pričom okrem iného ako dôvody uvádzala márnotratnosť manžela, neschopnosť zotrvať v zamestnaní, vytváranie dlhov, plánovaná návšteva B., ktorá je vo vojnovom stave. Nakoľko súd sa z dôvodu späťvzatia návrhu meritom veci nezaoberal, dôvodnosť podania návrhu preukázaná nebola. Predmetné konanie treba považovať za sporové konanie s tým, že ak sú naplnené a zároveň preukázané zákonom stanovené predpoklady podľa § 148 ods. 2 OZ, súd rozhodne o zrušení bezpodielového spoluvlastníctva manželov za trvania ich manželstva, pričom aj v tomto spore platí zásada kontradiktórnosti a prejednacia zásada a súd po vyhodnotení, či žalobca uniesol alebo neuniesol dôkazné bremeno návrhu buď vyhovie alebo nevyhovie, čiže vzhľadom na výsledok sporu je preto namieste aplikácia ust. § 255 CSP, vyjadrujúceho zásadu zodpovednosti za výsledok konania. Okrem dôvodnosti podanej žaloby (ktorá však preukázaná nebola), argumentovala odvolateľka aj svojimi majetkovými pomermi, žije s dvomi deťmi u svojich rodičov a je ešte na materskej dovolenke. Odvolací súd nevidel ani na základe týchto tvrdení žalobkyne dôvod na aplikáciu ust. § 257 CSP. Jedným z rozhodujúcich kritérií je totiž to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči účastníkovi konania a aby neodporovalo dobrým mravom. Hoci žalobkyňa bola oslobodená od súdnych poplatkov a podľa jej vyjadrenia odvtedy u nej k žiadnej zmene nedošlo, odvolací súd mal za to, že uloženie jej povinnosti zaplatiť trovy konania žalovanému nepredstavuje v tomto prípade voči žalobkyni neprimeranú tvrdosť, pretože ako vyplýva z obsahu spisu, súdny poplatok sa v tomto prípade z dôvodu späťvzatia návrhu neplatí a z obsahu spisu zatiaľ nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s týmto konaním vôbec nejaké trovy konania vznikli, keď v konaní nebol zastúpený právnym zástupcom a k žalobe sa písomne nevyjadril, takže ak by aj prípadne dodatočne preukázal odôvodnené a účelne vynaložené výdavky vzniknuté v súvislosti s týmto konaním, zrejme by išlo o výdavky zanedbateľné, ktoré nemôžu ohroziť existenciu žalobkyne a jej rodiny.

15. Vedený týmito úvahami a pri nedostatku dôvodov hodných osobitného zreteľa, posúdil odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako správne, keďže to bola žalobkyňa, ktorá zavinila, že konanie sa muselo zastaviť a vznikla jej preto povinnosť nahradiť prípadné trovy konania žalovaného vo výške 100%, ak si ich tento uplatní. Preto odvolací súd vyhodnotil odvolacie dôvody žalobkyne ako neopodstatnené a uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

17. Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je podľa § 421 prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 .

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 .

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 .

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 .

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 .

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .