Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2S-36-2017.pdf
PDF · 184.02 KB
Case nature
Area
Subarea
2S/36/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove sudkyňou JUDr. Katarínou Morozovou Nemcovou v právnej veci žalobcu Y.. T. W., trvale bytom L. 3, XXX XX Z., právne zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Marián Kurhajec, s.r.o. so sídlom Bajkalská 13, 821 02 Bratislava, proti žalovanému Okresnému úradu L., so sídlom Námestie mieru č. 3, 080 01 Prešov, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. C. zo dňa 07. júla 2017 na základe podanej správnej žaloby takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný dňa 07.07.2017 pod č. OU-PO-C ako príslušný odvolací orgán o odvolaní žalobcu rozhodol podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku tak, že potvrdil rozhodnutie Okresného úradu L. L. č. OU-PP-L.-XXXX/XXXXX-XXX-KB zo dňa 16.03.2017 a odvolanie žalobcu zamietol.
2. Výrok rozhodnutia odôvodnil žalovaný poukazom na prvostupňové rozhodnutie, ktorým Okresný úrad L. PLO rozkazom o uložení sankcie za priestupok č. OU-PP-L.-XXXX/XXXXXX-XXX-KB dňa 22.07.2016 uznal vinným Y.. T. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XXXX/X, Z. zo spáchania priestupku na úseku lesného hospodárstva podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákona o lesoch, ktorého sa dopustil tým, že porušil zákaz uvedený v § 31 ods. 1 písm. d) Zákona o lesoch - dňa 12.02.2016 neoprávnene jazdil a stál motorovým vozidlom značky X. ev. č. BA XXX ZT, na lesných pozemkoch mimo vyznačených miest, v časti parciel KN-C XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX v k.ú. U. U. vo vlastníctve Slovenskej republiky a T.. H. I., O. B. XXX XX W. v obhospodarovaní Štátnych lesov Tatranského národného parku Tatranská Lomnica. Za to mu správny orgán uložil v zmysle § 63 ods. 3 zákona o lesoch pokutu vo výške 50 Eur.
3. Žalovaný ďalej argumentoval tým, ako prvostupňový správny orgán odôvodnil svoje rozhodnutie, pričom zdôraznil, že Okresný úrad L. PLO začal rozkazné konanie na základe Oznámenia o neoprávnenom vjazde a státí motorovým vozidlom na lesných pozemkoch od Štátnych lesov Tatranského národného parku O. zo dňa 17.02.2016. Žalovaný poukázal na skutok, ktorého sa mal obvinený dopustiť dňa 12.02.2016. Z dôvodu podozrenia zo spáchania prečinu porušovania ochrany rastlín a živočíchov podľa § 305 ods. 2 Trestného zákona postúpil predmetné oznámenie správny orgán OR PZ v L. ktorý šetrením zistil a vyvodil záver, že konanie obvineného je potrebné posudzovať ako priestupok, alebo iný správny delikt a následne spisový materiál spätne postúpil Okresnému úradu L. PLO. Po preskúmaní spisového materiálu správny orgán zistil, že obvinený porušil zákaz uvedený v § 31 ods. 1 písm. d) Zákona o lesoch a vydal rozkaz zo dňa 22.07.2016 pod príslušným číslom OU-PP-
L.XXXX/XXXXXX-XXX-KB o uložení sankcie za priestupok, ktorým uznal menovaného vinným a uložil mu sankciu podľa § 63 ods. 3 Zákona o lesoch. Proti vydanému rozkazu o uložení sankcie za priestupok podal obvinený odpor. O uvedenom odpore, v ktorom obvinený argumentoval tým, že správny orgán nepreukázal, že motorové vozidlo značky X. E. ev.č. X. XXXZ. viedol on osobne podľa neho nebol vo veci predložený žiadny dôkazný materiál a správny orgán nesprávne postupoval bez ďalšieho konania vo veci a vydal uvedený rozkaz v zmysle § 73 ods. 2 Zákona o priestupkoch. Včasne podaný odpor posúdil odvolací orgán potom, čo prvostupňový správny orgán požiadal Štátne lesy TANAP o vyjadrenie a zároveň dožiadaním Okresný úrad X., C. uviedol, že účastníkovi konania oznámil listom zo dňa 10.10.2016 začiatok konania ako účastníkovi konania a predvolal ho na ústne prejednanie v predmetnej veci. Uvedené predvolanie bolo obvinenému doručené dňa 13.10.2016, na toto reagoval obvinený e-mailom, kde upozornil Okresný úrad X., PLO, že na predvolaní bolo zrejme omylom uvedené iné motorové vozidlo s inou evidenčnou značkou. Okresný úrad X., L., obvinenému opätovne listom zo dňa 11.11.2016 opakovane oznámil začiatok konania ako účastníkovi konania, predvolal ho opätovne na ústne prejednanie priestupku, pričom výzvu opravil a správne v nej uviedol motorové vozidlo a evidenčnú značku. Na ústne prejednanie priestupku na deň 01.12.2016 sa obvinený nedostavil bez odôvodneného ospravedlnenia a táto skutočnosť bola zaznamenaná aj v zápisnici, ktorá je súčasťou spisového materiálu. Následne Okresný úrad X., L., listom zo dňa 05.12.2016 opakovane oznámil konanie obvinenému ako účastníkovi konania a opätovne ho predvolal na ústne prejednanie priestupku na nový termín 16.12.2016. Na toto ústne prejednanie priestupku sa opätovne nedostavil bez odôvodneného ospravedlnenia a táto skutočnosť bola zaznamená v zápisnici zo dňa 16.12.2016.
4. Okresný úrad X., L., zaslal uvedené zápisnice spolu s kópiou administratívneho spisu späť na OÚ L., L., ktorý pokračoval v zmysle § 34 ods. 4 Správneho poriadku v konaní a elektronickou formou kontaktoval Horský hotel U. dom o informáciu o tom, či Y.. T. W. bol dňa 12.02.2016 zapísaný v hotelovej knihe hostí, resp. iný doklad o tom, že sa uvedená osoba v tomto termíne zdržiaval v Horskom hoteli U. J. a či bolo vydané potvrdenie parkovacieho miesta na hore uvedeného hosťa na motorové vozidlo zn. X. E. s evidenčným číslom X. XXXZ.O.. Zároveň správny orgán požiadal listom zo dňa 30.01.2017 T.. H. I. ako spoluvlastníčku sporných nehnuteľností vyjadriť sa v lehote 5 dní od doručenia žiadosti k uplatnenému nároku na náhradu majetkovej škody spôsobenej priestupkom. Následne listom zo dňa 14.02.2017 v zmysle § 33 ods. 2 Správneho poriadku dal obvinenému možnosť sa vyjadriť pred vydaním rozhodnutia k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia prípadne návrhu na jeho doplnenie. V zmysle § 27 ods. 1 Správneho poriadku určil správny orgán lehotu 10 dní odo doručenia výzvy.
5. Obvinený sa k podkladom pred vydaním rozhodnutia vyjadril písomne a okrem iného vo vyjadrení uviedol, že podľa jeho názoru správny orgán nemá žiadny dôkazný materiál, ktorý by preukazoval, že predmetné motorové vozidlo viedol, resp. že s ním stál na lesných pozemkoch obvinený. Zároveň uviedol, že nie je vlastníkom motorového vozidla zn. X. XX Q. XXXZT a zároveň nie je ani jeho držiteľom. V závere uviedol, že nie je si vedomý, že by sa dopustil priestupku na úseku lesného hospodárstva, ktorý sa mu kladie za vinu, z dôsledku čoho považuje toto konanie za neopodstatnené.
6. Správny orgán rozhodnutím zo dňa XX.XX.XXXX pod č. OU-PP-L.-XXXX/XXXXXX-XXX-KB uznal Y.. T. W. vinného z priestupku na úseku lesného hospodárstva podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákona o lesoch, ktorého sa dopustil tým, že porušil ustanovenie § 31 ods. 1 písm. d) Zákona o lesoch, keď dňa 12.02.2016 neoprávnene jazdil a stál motorovým vozidlom zn. X. E. XXXZ. na lesných pozemkoch mimo vyznačených miest v časti parciel KN-C XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX v k.ú. U. U. vo vlastníctve SR a T.. H. I. v obhospodarovaní Štátnych lesoch TANAP, O. I.. V zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zákona o priestupkoch v spojení s § 63 ods. 3 Zákona o lesoch uložil obvinenému pokutu 50 Eur. Zároveň o nároku na náhradu majetkovej škody v zmysle § 70 Zákona o priestupkoch správny orgán nerozhodol, nakoľko si Štátne lesy TANAP, O. I. a ani T.. H. I. v konaní o priestupku neuplatnili.
7. Ďalej žalovaný poukázal na to, že v odôvodnení vydaného rozhodnutia, že prvostupňový správny orgán zhrnul priebeh celého konania od oznámenia o zakázanej činnosti na lesných pozemkoch až po vykázané dokazovanie a vydané rozhodnutie. V odôvodnení pokračoval opisom priebehu konania po podaní odporu obvineným, ktorým došlo k zrušeniu vydaného rozkazu, priebeh predvolaní na ústne
pojednávanie obvineného, na ktoré ho predvolával Okresný úrad X., PLO a po dožiadaní o vykonanie procesného úkonu zo strany OU L., L..
8. Zároveň žalovaný v odôvodnení rozhodnutia poukázal na obsiahle odvolanie voči prvostupňovému rozhodnutiu, ktoré pozostávalo zo štyroch častí, pričom v prvej časti upozornil obvinený na fakt, že v čase spáchania priestupku jeho advokátska kancelária vlastnila celkovo štyri motorové vozidlá a v uvedenom čase zamestnávala troch až štyroch zamestnancov, ktorí taktiež využívali motorové vozidlá. Odvolateľ v tejto časti tvrdil, že na hotel U. J. prišiel na motorovom vozidle zn. T. ev.č.. a k tomuto predložil kópiu technického preukazu. V druhej časti odvolania sa zameral na fakt, že podľa jeho tvrdenia správny orgán nesprávne uviedol, že menovaný bol na OR PZ OO G. predvolaný ako podozrivý zo spáchania trestného činu porušovania ochrany rastlín a živočíchov podľa § 305 ods. 2 Trestného zákona, kde odoprel vypovedať. Podľa názoru odvolateľa na OO PZ G. východ vypovedal na oddelení ako svedok, lebo pojem podozrivý trestný zákon nepozná. Ďalej využil svoje právo odoprieť vypovedať z dôvodu, že ako svedok nemal možnosť preštudovať si spis a s vecou sa bližšie oboznámiť. Takisto uviedol, že považuje tvrdenie správneho orgánu, nakoľko sa nedostavil na riadne a opakované ústne pojednávania, za účelové a nesprávne, pretože podľa neho na predmetné ústne pojednávania nebol predvolávaný a ani mu nebolo oznámené, že je nariadené nejaké ústne pojednávanie. V tretej časti odvolávajúci sa uviedol, že neexistuje žiadny dôkazy, že vozidlo X. E. riadil práve on a nemožno v tomto prípade hovoriť o objektívnej zodpovednosti držiteľa, resp. vlastníka vozidla za spáchanie predmetného priestupku. Ďalej opätovne poukázal na skutočnosť, že do Vysokých Tatier prišiel na úplne inom motorovom vozidle. V štvrtej časti v závere odvolania zdôraznil, že nesúhlasí so záverom správneho orgánu, že obvinený bol aj vodičom predmetného vozidla. Na základe uvedených skutočností odvolateľ ako obvinený navrhol odvolaciemu orgánu zrušiť rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 16.03.2017 a konanie o priestupku zastaviť v zmysle § 76 ods. 1 písm. c) Zákona o priestupkoch.
9. Žalovaný ako odvolací orgán sa vysporiadal s námietkami odvolateľa uvedenými v jednotlivých častiach odvolania, pričom argumentoval tým, že pokiaľ odvolateľ upriamil pozornosť na fakt, že podľa lustrácie a evidenčnej karty motorového vozidla X. XX ev.č. X. XXXZ. sa zistilo, že vlastníkom a držiteľom motorového vozidla je H. Y.. T. W. s.r.o., ale to podľa jeho tvrdenia nedokazuje, že v čase spáchania priestupku, z ktorého bol uznaným vinným ho využíval on. Upozorňuje, že v tom čase zamestnával v advokátskej kancelárii troch až štyroch zamestnancov a podľa jeho tvrdenia bol v O. L. na úplne inom motorovom vozidle zn. T. ev.č. X. XXXK.. Toto svoje tvrdenie podložil kópiou technického preukazu uvedeného motorového vozidla. Na to odvolací orgán uviedol, že svoje tvrdenie mohol obvinený uviesť už do zápisnice o výsluchu dňa 01.04.2016 pred OR PZ. Na OR PZ OO G. - P. bol predvolaný na výsluch pred začatím trestného stíhania podľa § 196 ods. 2 Trestného zákona a zo zápisnice, ktorá je súčasťou spisového materiálu je zrejmé, že Y.. T. W. bol v dostatočnej miere oboznámený s predmetnom skráteného vyšetrovania a v zmysle § 196 ods. 2 Trestného zákona využil svoje právo odoprieť vypovedať.
10. Z Oznámenia o zakázanej činnosti - neoprávneného vjazdu na lesné pozemky zo dňa 04.03.2016 zo strany Štátnych lesov TANAP, O. I. je zrejmé, že osoby, ktoré konali zakázanú činnosť neboli na mieste prítomné, preto im nemohla za priestupok byť uložená bloková pokuta členom miestnej stráže, ktorý z tohto dôvodu vyhotovil fotodokumentáciu priestupkov, ktorá bola súčasťou predmetného oznámenia. Takisto už v čase výsluchu mohol ako konateľ advokátskej kancelárie obvinený predložiť už na OR PZ OO G. - Východ dôkazy o tom, ktorý zamestnanec na aký účel v čase spáchania priestupku motorového vozidla zn. X. E. XXXZ. toto vozidlo využíval.
11. V zmysle § 34 ods. 3 Zákona o priestupkoch bol takisto povinný ako účastník konania na podporu svojich tvrdení predložiť dôkazy. Sám odvolateľ v podanom odpore proti rozkazu zo dňa 22.07.2016 namietal, že nemal možnosť „ vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a k dôkazom o nich“ , napriek tomu ako tvrdí žalovaný v ďalšom konaní v nariadených ústnych pojednávaniach o priestupku vedených tak OU X., L., ako aj OU L., PLO nenavrhol dôkazy na podporu svojich tvrdení a ani sa nezúčastnil uvedených ústnych pojednávaní. Odvolateľ sa ani vo svojom vyjadrení k podkladom pred vydaním rozhodnutia v ďalšom priebehu konania nevyjadril kto, keď nie on v predmetnom čase využíval motorové vozidlo zn. X. E. a práve naopak v závere svojho vyjadrenia uviedol, že on nie je jeho vlastníkom ani držiteľom. Žalovaný zdôraznil, že až vo svojom odvolaní obvinený
doručenom dňa 20.04.2017 odvolateľ na podporu svojho tvrdenia, že na U., či do O. L. prišiel na inom motorovom vozidle predložil kópiu technického preukazu motorového vozidla značky ako dôkaz. Podľa právneho názoru odvolacieho orgánu kópia technického preukazu motorového vozidla zn. T. H. ev.K. nie je žiadnym dôkazom o tom, že v uvedený deň 12.02.2016 odvolateľ nebol vodičom v konaní o priestupku riešeného vozidla zn. X. E.XZT.
12. Pokiaľ v druhej časti odvolania upozornil odvolateľ na fakt, že podľa jeho názoru na OO PZ nevypovedal ako podozrivý, ale ako svedok a je toho názoru, že OU L., PLO v odôvodnení rozhodnutia nesprávne uviedol, že bol na OR PZ G. predvolaný ako podozrivý, žalovaný nesúhlasí s uvedeným tvrdením odvolateľa, pričom OU L., PLO v odôvodnení predmetného rozhodnutia vychádzal zo zápisnice o výsluchu, ktorá je súčasťou administratívneho spisu. Žalovaný pritom považuje tvrdenie odvolateľa, že ako svedok nemal možnosť preštudovať si spis a s vecou sa bližšie oboznámiť, čo súčasné znenie Trestného poriadku svedkovi neumožňuje, tak využil svoje právo odoprieť vypovedať za účelové, pretože zo spisového materiálu zo zápisnice z 01.04.2016 jednoznačne vyplýva, že Y.. T. W. bol v dostatočnej miere oboznámený s predmetom skráteného vyšetrovania, čo aj vlastnoručným podpisom potvrdil. Z tohto dôvodu túto skutočnosť Okresný úrad L., L. ako prvostupňový správny orgán správne uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia.
13. Takisto žalovaný sa nestotožil s tvrdením odvolateľa, že sa nariadených ústnych pojednávaní nezúčastnil, pretože mu ústne prejednávania priestupku boli len oznámené, že je nariadené ústne pojednávanie, ale nebol na nich riadne predvolaný. Pokiaľ odvolateľ tvrdí, že OU X., PLO jednoznačne neuviedol, či sa má prejednania zúčastniť v pozícii svedka, či účastníka konania, argumentuje žalovaný tým, že z opakovane zasielaných oznámení o nariadenom ústnom pojednávaní priestupku jednoznačne vyplýva, že jeho pozícia bola presne uvedená ako účastníka konania. Podľa žalovaného považuje za zavádzajúce tvrdenie odvolateľa, že sa nariadených ústnych pojednávaní priestupku nezúčastnil z dôvodu, že mu nebolo jasné jeho postavenie v správnom konaní. Odvolateľ už v podanom odpore voči rozkazu o uložení pokuty sa domáha svojho práva vyjadriť sa ku skutočnostiam, ktoré sa mu kladú z vinu a k dôkazom o nich v nadväznosti na čo podľa neho nebol spoľahlivo zistený skutkový stav. Práve na ústnom pojednávaní v zmysle § 21 ods. 2 podľa žalovaného môžu účastníci konania bezprostredne realizovať svoje procesné právo, to však neznamená, že by tieto svoje procesné práva nemohli realizovať kedykoľvek v priebehu správneho konania zvlášť keď, ako tvrdí obvinený v odvolaní absentujú dôkazy preukazujúce, že skutok spáchal on. Preto žalovaný zaujal tento právny názor už v prvej časti odvolania a zdôraznil túto skutočnosť aj v odôvodnení tejto časti. V tretej časti odvolania podľa odvolateľa nesprávne prvostupňový správny orgán odôvodnil svoje rozhodnutie skutočnosťou, že v dotknutom termíne bol obvinený návštevníkom Horského hotela U. J., ako aj to, že Horský hotel U. mu dal na jeho meno a motorové vozidlo zn. X. E. parkovacie povolenie. Odvolateľ nepopiera, že bol v danom čase hotelovým hosťom, ale podľa jeho tvrdenia do hotela prišiel iným autom, ako dôkaz o tom pripojil kópiu technického preukazu.
14. Podľa žalovaného prvostupňový správny orgán správne v rámci konania požiadal dňa 20.01.20174 Horský hotel U. J. o informáciu, či v čase spáchania priestupku bol Y. zapísaný v hotelovej knihe hostí a či menovanému bolo vydané potvrdenie na parkovacie miesto, ktoré (aj keď neoprávnene) vydával Horský hotel U.. Túto informáciu potvrdil marketing Horského hotela U. opakovane a to pred vydaním rozhodnutia zo dňa 16.03.2017 prvostupňovým správnym orgánom a aj po odvolaním obvineného. Tieto skutočnosti a fakt, že obvinený nepredložil v priebehu správneho konania žiadne dôkazy, že niekto iný bol vodičom na lesných pozemkoch dokumentovaného vozidla, bol v uvedenom čase návštevníkom Horského hotela U., bolo mu hotelom vydané parkovacie povolenie, viedli prvostupňový orgán OU L., PLO správne k záveru, že menovaný bol aj vodičom predmetného motorového vozidla a predmetným rozhodnutím rozhodlo o vine JD. KD. za spáchanie priestupku.
15. Podľa názoru žalovaného nemal Horský hotel U. oprávnenie vydávať povolenie na parkovanie na lesnom pozemku, nakoľko v zmysle § 31 ods. 6 Zákona o lesoch orgán štátnej správy lesného hospodárstva môže po písomnom súhlase vlastníka, alebo správcu povoliť výnimku zo zákazu uvedeného v ods. 1 písm. a) až h), j) a n) aj iným právnickým osobám, alebo fyzickým osobám. Zároveň v zmysle § 31 ods. 3 Zákona o lesoch zákazy uvedené v ods. 1 písm. a) až j) sa nevzťahujú na obhospodarovateľa lesa pri zabezpečeniu hospodárenia v lese a využívaní ostatných lesných produktov, ak nie sú tieto činnosti upravené osobitnými predpismi a pri činnostiach na odvrátenie ohrozenia života alebo zdravia, alebo bezprostredného poškodenia majetku a pri plnení úloh horskou záchrannou
službou. Zákazy uvedené v ods. 1 písm. d), f) a h) sa nevzťahujú na osoby vykonávajúce zber alebo odber lesného reprodukčného materiálu podľa osobitného predpisu.
16. Zároveň žalovaný poukázal na to, že orgán štátnej správy lesného hospodárstva príslušný OU, Pozemkový a lesný odbor v zmysle usmernenia MT SR zo dňa 14.05.2009 povolenie výnimky sa vydáva formou rozhodnutia v zmysle Správneho poriadku. Na základe právoplatnosti rozhodnutia orgán štátnej správy lesného hospodárstva vydá právnickej alebo fyzickej osobe oprávnenie podľa vzoru uvedeného v prílohe č. 4. Takisto ďalej žalovaný uviedol, že podľa vyjadrenia riaditeľa Horského hotela U. spoločnosti Q. ktorá prevádzkuje a vlastní Horský hotel U. ponúka predmetnú plochu - lesný pozemok ako záchytné parkovisko z dôvodu, že aj predchádzajúci majitelia tak činili a že v dávnejšej minulosti sa táto plocha využívala ako parkovisko lesných strojov pri odstraňovaní následkov vetrovej kalamity v roku 2004 a pri požiari 2005. Žalovaný poukázal na to, že spoločnosť Q.. tak podľa jeho názoru činní nezákonne, pretože predmetná plocha môže byť v zmysle § 5 ods. 1 Zákona o lesoch využívaná na iné účely ako plnenie funkcii lesov až po jej dočasnom, či trvalom vyňatí splnenia funkcii lesov a to v nevyhnutných odôvodnených prípadoch. V čase spáchania priestupku len prebiehalo konanie ohľadom zmeny územného plánu obce a nebolo právoplatne rozhodnuté o dočasnom, trvalom vyňatí splnenia funkcii lesov. Preto žalovaný má za to, že z uvedených dôvodov nemal byť predmetná plocha ponúkaná na internetovej stránke Horského hotela U. ak záchytné parkovisko pre potreby jeho návštevníkov. Žalovaný má za to, že ak obvinenému vznikla akákoľvek škoda v príčinnej súvislosti so spáchaným priestupkom a uloženou pokutou má právo od spoločnosti Q.. domáhať sa náhrady škody. Žalovaný vychádzal ako odvolací orgán z uvedených skutočností a preto rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.
17. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a vrátenia veci žalovanému a priznania trov konania.
18. Žalobu žalobca odôvodnil poukazom na rozhodnutia správnych orgánov, ktorými bol uznaný za vinného zo spáchania priestupku, ktorého sa mal dopustiť dňa 12.02.2016 tak, ako mu je kladené za vinu v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu dňa 16.03.2017, ktorým správny orgán ho uznal za vinného z priestupku na úseku lesného hospodárstva podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákona o lesoch, ktorého sa dopustil tým, že porušil ustanovenia § 31 ods. 1 písm. d) Zákona o lesoch, keď dňa 12.02.2016 neoprávnene jazdil a stál motorovým vozidlom Z. na lesných pozemkoch mimo vyznačených miest, v časti parciel KN-C č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX v k.ú. U. vo vlastníctve Slovenskej republiky a T. a v obhospodarovaní Štátnych lesov TANAP-u, O. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) Zákona o priestupkoch sa obvinenému za spáchaný priestupok ukladá sankcie pokuty. Podľa § 63 ods. 3 Zákona o lesoch sa obvinenému ukladá pokuta vo výške 50 Eur.
19. Žalobca je toho názoru, že predmetné rozhodnutie žalovaného, ktorý potvrdil prvostupňové rozhodnutie je nezákonné a vychádza z nesprávneho skutkového a právneho stavu veci a to z dôvodov, že podstatou spáchania údajného priestupku na úseku lesného hospodárstva podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákona o lesoch mala byť skutočnosť, že podľa žalovaného mal žalobca dňa 12.02.2016 neoprávnene jazdiť a stáť motorovým vozidlom zn. X. na lesných pozemkoch mimo vyznačených miest v k.ú. U. Žalobca poukázal na lustráciu cez evidenčnú kartu, ktorým sa zistilo, že vlastníkom a držiteľom motorového vozidla X. je H. v ktorej jediným spoločníkom a konateľom bol práve žalobca. V súvislosti s uvedeným, žalobca v administratívnom konaní upriamil pozornosť na skutočnosť, že táto advokátska kancelária v dotknutom čase vlastnila celkovo štyri motorové vozidlá a že v tom čase zamestnávala troch až štyroch zamestnancoch, ktorí taktiež podľa potreby využívali tieto služobné motorové vozidlá. Na hotel U., resp. do O. prišiel žalobca na motorovom vozidle T. o čom v rámci konania predložil technický preukaz k danému vozidlu. V zmysle vyššie uvedeného žalobca je toho názoru, že žalovaný nemôže bez akéhokoľvek relevantného dôkazu dospieť svojvoľne k záveru, že predmetné motorové vozidlo T. viedol práve žalobca a s ním aj parkoval na lesných pozemkoch. Ako konateľ spoločnosti, ktorej patrí aj uvedené vozidlo predsa žalobca nie je zodpovedný za spáchanie priestupku, z ktorého bol uznaný za vinného. V administratívnom spise sa nenachádza žiaden dôkaz preukazujúci tvrdenie, že žalobca bol vodičom predmetného motorového vozidla zn. X.
20. Žalobca ďalej argumentoval tým, že správny orgán pokiaľ uviedol, že bol v zmysle § 34 ods. 3 Správneho poriadku žalobca ako účastník konania povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení, ktoré sú mu známe a to počas celého konania, pričom správny orgán ďalej uviedol, že takéto dôkazy žalobca nenavrhol, poukázal na možnosť sa vyjadriť v rámci trestného konania, ako aj v rámci administratívneho konania. K tomuto konštatovaniu žalobca uviedol, že správny orgán uviedol absolútne nelogickú argumentáciu, ktorá spočíva v neznalosti Trestného poriadku a Správneho poriadku a z jeho právnych záverov vyplýva, že neovláda, v akom procesnom postavení sa žalobca nachádzal jednak v trestnom konaní, ako aj priestupkovom konaní. Žalobca ďalej poukázal na sled udalostí. Podľa žalobcu najskôr vypovedal žalobca v trestnom konaní v procesnom postavení svedka, kde správny orgán uviedol, že žalobca bol v pozícii podozrivého, pričom tento pojem trestný poriadok podľa žalobcu nepozná. A keďže ako svedok žalobca nemal možnosť si preštudovať spis a bližšie sa s vecou oboznámiť čo súčasné znenie Trestného poriadku svedkovi neumožňuje, tak využil svoje právo odoprieť vypovedať. Argumentácia správneho orgánu opierajúca sa o znenie zápisnice o výsluchu, kde je uvedené, že žalobca bol v dostatočnej miere oboznámený s predmetom vyšetrovania nemá žiadnu relevanciu k tomu, že žalobca sa nemal možnosť oboznámiť s celým trestným spisom a z toho dôvodu radšej odoprel vypovedať. Následne žalobca argumentoval tým, že z pozície obvineného z priestupku využil svoje právo vyjadriť sa k dôkazom, v dôsledku čoho považuje tvrdenie správneho orgánu, že „nakoľko sa obvinený nedostavil riadne ani na opakované ústne pojednávania, pričom práve na podanom odpore namieta, že sa nemal možnosť vyjadriť ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a k dôkazom o nich“, nepredložil žiadne dôkazy o tom, že niekto iný bol vodičom na lesných pozemkoch, považuje toto tvrdenie za účelové a za absolútne nesprávne. V tejto súvislosti žalobca upriamil pozornosť na skutočnosť, že na predmetné ústne pojednávanie nebol predvolaný, ale mu bolo oznámené, že je nariadené nejaké ústne pojednávanie. Z uvedeného dôvodu sa žalobca mailom dňa 10.11.2016 dopytoval, ak má byť zúčastnený na pojednávaní, aby mu bolo riadne doručené predvolanie na ústne pojednávanie a aby mu správny orgán jednoznačne uviedol, či má byť v pozícii svedka, alebo účastníka konania. Napriek tomu listom zo dňa 05.12.2016 dožiadaného správneho orgánu OU X. opätovne doručené oznámenie o začatí správneho konania, avšak bez výzvy, aby sa naň žalobca dostavil a aj bez toho, aby mu bolo ozrejmená jeho procesná pozícia v danom konaní. Z textu listu zo dňa 05.12.2016 podľa žalobcu vôbec nevyplýva, že správny orgán predvolal žalobcu na ústne pojednávanie, len mu oznámil, že sa nariaďuje ústne pojednávanie. V danom prípade podľa žalobcu správny orgán nerešpektoval ustanovenie § 21 ods. 2 Správneho poriadku a neprizval žalobcu na ústne pojednávanie a nepožiadal ho, aby si uplatnil svoje pripomienky a námety.
21. Ďalej žalobca argumentoval v žalobe tým, že správny orgán pokiaľ uviedol, že žalobca až vo svojom odvolaní uviedol, že na Hotel U. či do O. prišiel na inom motorovom vozidle, o čom doložil technický preukaz, ale podľa názoru správneho orgánu však toto nie je dôkazom o tom, že uvedený deň 12.02.2016 žalobca nebol vodičom v konaní o priestupku riešeného vozidla X. k predmetnému tvrdeniu žalobca uviedol, že podľa ustanovenia § 3 ods. 4 Správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a s poukazom na § 32 ods. 1 je správny orgán povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podľa žalobcu sa správny orgán pri rozhodovaní o priestupku neriadil vyššie uvedenými ustanoveniami správneho poriadku, nakoľko v konaní o priestupku je dôkazné bremeno na strane správneho orgánu a nie na strane obvineného. Žalovaný podľa žalobcu nepostupoval správne, jeho rozhodnutie je nezákonné, nakoľko predmetné rozhodnutie sa zakladá výlučne na vykonštruovanom závere, resp. domnienke, že obvinený bol aj vodičom predmetného motorového vozidla.
22. Pokiaľ žalovaný odôvodňuje svoje rozhodnutie skutočnosťou, že v dotknutom termíne bol žalobca návštevníkom horského Hotela U., ako aj tým, že Horský hotel U. vydal na meno žalobcu a ev. K. motorového vozidla parkovacie povolenie, o ktorom žalobca nemal žiadnu vedomosť. Skutočnosť, že žalobca bol návštevníkom Horského hotela U. žalobca nikdy nepopieral, preto sa ale nemožno stotožniť s vyvodeným právnym záverom správneho orgánu a žalovaného, že predmetné aj preukazuje, že motorové vozidlo zn. X. viedol práve žalobca, resp. s ním stál na lesných pozemkoch. Rovnako tak sa žalobca nestotožnil s tvrdením, že mu malo byť vydané parkovacie povolenie, nakoľko nikdy o žiadne potvrdenie na parkovacie miesto nežiadal a nikdy žiadne potvrdenie nepodpísal, ani neprevzal, teda predmetné nepovažuje zo strany žalovaného za preukázané. V tejto súvislosti opätovne žalobca poukázal na skutočnosť, že do Vysokých Tatier prišiel na úplne inom motorovom vozidle.
23. Podľa žalobcu neexistuje žiaden dôkaz, že vozidlo X. riadil žalobca a keďže v danom prípade nemožno hovoriť o objektívnej zodpovednosti držiteľa, resp. vlastníka vozidla za spáchanie predmetného priestupku, nemožno spáchanie priestupku klásť za vinu žalobcovi. V kontexte vyššie uvedených tvrdení pokiaľ správny orgán dospel k záveru, že obvinený bol aj vodičom predmetného motorového vozidla s týmto záverom žalovaného žalobca nesúhlasí, nakoľko má za to, že z predmetných skutočností takýto záver vôbec nevyplýva, resp. že predmetné vôbec nedokazuje, že žalobca ako fyzická osoba mal v posudzovanom čase jazdiť a stáť motorovým vozidlom zn. X. na lesných pozemkoch, v zmysle čoho bol uznaný vinným podľa § 31 ods. 3 písm. d) Zákona o lesoch. V danom kontexte pri absencii dôkazov preukazujúcich, že skutok spáchal žalobca mal správny orgán postupovať v rámci zásady in dubio pro reo - pochybnostiach v prospech veci rozumej obvineného nakoľko o vine žalobcu existujú pochybnosti, ktoré nie je možné odstrániť a preto mal odvolací orgán pristúpiť k zrušeniu napadnutého rozhodnutia v zmysle § 59 ods. 2 Správneho poriadku.
24. V závere žaloby žalobca poukázal na to, že je toho názoru, že je obeťou šikanózneho výkonu práva v danom prípade jeho pokusu zo strany OU L., ktorý má dlhoročný problém s parkoviskom, ktoré využíva hotel U. v O. pre svojich návštevníkov. To nakoniec aj vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, kde žalovaný na str. 8 a 9 sa venuje výlučne problematike o tom, že záchytné parkovisko je užívané zo strany horského hotela nezákonne. Ironické je, že v tejto časti správny orgán vie poukázať na jednotlivé zákonné ustanovenia podporujúce jeho tvrdenia, čo sa však v časti odôvodnenia, ktorým zdôvodňoval preukázanie spáchania priestupku zo strany žalobcu vonkoncom povedať nedá. Bez ohľadu na uvedené žalobca tvrdí, že nebol vodičom predmetného vozidla X. a na tomto parkovisku neparkoval, čím sa ani nemohol dopustiť uvedeného priestupku. Žalobca si je vedomý skutočností, že z finančného pohľadu ide o nízku pokutu, avšak v danom administratívnom konaní boli ukážkovo porušené práva v neprospech žalobcu najmä tým, ak ho správny orgán hodnotil, resp. vôbec nehodnotil dôkazy o amaterizme správneho orgánu svedčí aj tá skutočnosť, že vo svojom odôvodnení vlastne uviedol, že práve žalobca ako obvinený má dokazovať svoju nevinu, čo je v priestupkovom konaní právny nezmysel.
25. K podanej žalobe sa písomným stanoviskom zo dňa 23.10.2017 vyjadril žalovaný, pričom navrhol z dôvodov uvedených v preskúmavanom rozhodnutí žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
26. Na vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca písomným vyjadrením zo dňa 11.12.2017, v ktorom zotrval na dôvodoch uvedených v žalobe a žiadal rozhodnutia správnych orgánov zrušiť.
27. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len S.s.p.).
28. Vzhľadom na skutočnosti v danej veci začalo konanie podľa príslušných ustanovení zákona účinného od 01.07.2016, t. j. Správneho súdneho poriadku, preto podľa Správneho súdneho poriadku v konaní správny súd postupoval.
29. Podľa § 2 ods. 1 S.s.p., v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
30. Podľa § 2 ods. 2 S.s.p., každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
31. V zmysle § 23 ods. 2 písm. a) S.s.p., sudca na krajskom súde koná a rozhoduje o správnych žalobách vo veciach správneho trestania podaných proti rozhodnutiu alebo opatreniu o priestupku. Vec aj keď bola nesprávne zapísaná do registra S bola pojednávaná ako samosudcovská.
32. Podľa § 194 ods. 1 S.s.p., správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.
33. Podľa § 194 ods. 2 S.s.p., ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
34. Podľa § 190 S.s.p., ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
35. V súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutia, ako aj konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo, konal bez prítomnosti žalobcu, ako aj žalovaného, ktorí súhlasili, aby súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania. V súlade s ustanovením § 137 ods. 4 S.s.p. upovedomil o vyhlásení rozhodnutia na deň 28.02.2018 o 09:15 hod. na č.d. 107 a zároveň v zmysle uvedeného ustanovenia vyvesil skrátené vyhotovenie rozsudku na tabulu Krajského súdu v Prešove.
36. Predmetom preskúmania je rozhodnutie o uložení pokuty vo výške 50 Eur žalobcovi za priestupok, ktorého sa mal dopustiť dňa 12.02.2016 tak, ako mu je kladené za vinu v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu dňa 16.03.2017, ktorým správny orgán ho uznal za vinného z priestupku na úseku lesného hospodárstva podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákona o lesoch, ktorého sa dopustil tým, že porušil ustanovenia § 31 ods. 1 písm. d) Zákona o lesoch, keď dňa 12.02.2016 neoprávnene jazdil a stál motorovým vozidlom značky X. na lesných pozemkoch mimo vyznačených miest, v časti parciel KN-C č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX v k.ú. U. vo vlastníctve Slovenskej republiky a T. v obhospodarovaní Štátnych lesov TANAP-u, O. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) Zákona o priestupkoch obvinenému za spáchaný priestupok bola uložená sankcia pokuty. Podľa § 63 ods. 3 Zákona o lesoch obvinenému bola uložená pokuta vo výške 50 Eur.
37. Žalobca v žalobe namietal nedostatočne zistený skutkový stav, nesprávne právne posúdenie a z toho dôvodu nepreskúmateľnosť rozhodnutí správnych orgánov, čo malo za následok porušenie jeho práv ako obvineného z priestupku v správnom konaní.
38. Ako vyplýva z ustanovenia § 3 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie.
39. Podľa § 4 ods. 1 Zákona o priestupkoch, priestupok je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ a) vedel, že môže svojim konaní porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal na to, že tento záujem neporuší, alebo neohrozí, alebo b) nevedel, že svojim konaní môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, hoci to vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol.
40. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch, lesné pozemky možno využívať na iné účely ako na plnenie funkcii lesov ak príslušný orgán štátnej správy lesného hospodárstva po predchádzajúcom stanovisku dotknutých orgánov štátnej správy rozhodne o ich dočasnom vyňatí alebo trvalom vyňatí z plnenia funkcií lesov na nich, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny orgán nevydal rozhodnutie o vyňatí alebo obmedzení predmetného lesného pozemku, preto tento pozemok nemôže byť využívaný ako parkovisko pre motorové vozidlá a taktiež obvinenému nepovolil výnimku z § 31 ods. 10 písm. d) Zákona o lesoch.
41. Podľa § 31 ods. 1 písm. d) citovaného zákona, na lesných pozemkoch je zakázané jazdiť alebo stáť motorovým vozidlom, motocyklom, skútrom, snežným skútrom, motorovou trojkolkou alebo štvorkolkou mimo vyznačených miest a jazdiť na bicykli alebo na koni mimo lesnej cesty alebo vyznačenej trasy, to neplatí, ak ide o využitie lesnej cesty podľa § 25.
42. Zároveň v zmysle § 31 ods. 3 citovaného zákona, zákazy uvedené v odseku 1 písm. a) až j) sa nevzťahujú na obhospodarovateľa lesa pri zabezpečovaní hospodárenia v lese a využívaní ostatných lesných produktov, ak nie sú tieto činnosti upravené osobitnými predpismi a pri činnostiach na odvrátenie ohrozenia života alebo zdravia alebo bezprostredného poškodenia majetku a pri plnení úloh Horskou záchrannou službou. Zákazy uvedené v ods. 1 písm. d), f) a h) sa nevzťahujú na osoby vykonávajúce zber alebo odber lesného reprodukčného materiálu podľa osobitného predpisu.
43. V zmysle § 31 ods. 6 citovaného zákona, orgán štátnej správy lesného hospodárstva môže po písomnom súhlase vlastníka alebo správcu povoliť výnimku zo zákazu uvedeného v odseku 1 písm. a) až h), j) a n) aj iným právnickým osobám alebo fyzickým osobám. Výnimku zo zákazu uvedeného v odseku 1 písm. n) možno udeliť, len ak je vykonávanie tejto činnosti v súlade s dokumentmi starostlivosti podľa osobitného predpisu.
44. Ako vyplýva z ustanovenia § 63 ods. 1 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch, priestupku na úseku lesného hospodárstva sa dopustí ten, kto na lesných pozemkoch, ako vyplýva z ustanovenia pod písm. d) jazdí, alebo stojí motorovým vozidlom, motocyklom, skútrom, snežným skútrom, motorovou trojkolkou, alebo štvorkolkou mimo vyznačených miest, alebo jazdí na bicykli, alebo na koni mimo lesnej cesty alebo vyznačenej trasy; to neplatí, ak ide o využitie lesnej cesty podľa § 25.
45. Podľa § 63 ods. 3 citovaného zákona, za tento priestupok môže byť uložená pokuta do 165 Eur.
46. Podľa § 87 ods. 4 citovaného zákona, podľa ktorého pri určení výšky sankcie správny orgán koná, kedy obvinenému z priestupku nemožno uložiť iný druh sankcie s výnimkou pokarhania, alebo vyššiu výmeru sankcie, než bola uvedená v rozkaze, ak sa pri priestupku nezistia nové podstatné skutkové okolnosti.
47. Správny súd mal bez akýchkoľvek pochybností preukázané z administratívneho spisu, ako aj z vydaných rozhodnutí správnych orgánov a napokon predovšetkým z ustanovenia § 31 ods. 1 písm. d) Zákona o lesoch, že zákaz niektorých činností platí na lesných pozemkoch, kde je zakázané jazdiť, alebo stáť motorovým vozidlom, motocyklom, skútrom, snežným skútrom, motorovou trojkolkou, alebo štvorkolkou mimo vyznačených miest, alebo jazdiť na bicykli, alebo na koni mimo lesnej cesty, alebo vyznačenej trasy; to neplatí, ak ide o využitie lesnej cesty podľa § 25. Ako vyplýva porušenie uvedeného ustanovenia sa kladie za vinu žalobcovi s tým, že uvedenú výnimku v zmysle ustanovenia § 31 ods. 6 Zákona o lesoch žalobca nemal. Z uvedeného ustanovenia bezpochyby vyplýva, že na základe zákazovej značky, ktorá je v uvedenom území k.ú. U. XXXX/XX a XXXX/XX vo vlastníctve SR a T. ktoré pozemky sú v obhospodarovaní Štátnych lesov TANAP-u O. sa žalobca uvedeného priestupku dopustil, pretože s osobným motorovým vozidlom X. na týchto pozemkoch so zákazovou dopravnou značkou žalobca stál.
48. Správny orgán, ktorý vydal na prvom stupni rozhodnutie zaoberal sa uvedenými skutočnosťami, ako aj obranou žalobcu, ktorá bola uvedená v odpore proti rozkazu pôvodne vydaného rozhodnutia z 27.07.2016. Žalobca sa už v tomto odpore voči rozkazu bránil tým, že z odôvodnenia prvostupňového správneho orgánu v žiadnom prípade nevyplýva, že by preukázal správny orgán skutočnosť o vedení motorového vozidla zn. X. žalobcom a rovnako tak nebol vo veci predložený žiadny dôkazný materiál, ktorý by nasvedčoval tomu, že by sa uvedeného priestupku dopustil žalobca. Tento argumentoval v odpore voči rozkazu o uložení sankcie za priestupok tým, že dňa 01.04.2016 na základe predvolania sa dostavil ako svedok vypovedať na OO PZ P. a vzhľadom na skutočnosť, že ako svedok nemal možnosť preštudovať si spisový materiál a bližšie sa s vecou oboznámiť využil svoje právo odoprieť vypovedať. Vzhľadom na uvedené bolo jednoznačne preukázané, že predmetné motorové vozidlo viedol on a v nadväznosti na túto jednoznačnosť aj využitý postup rozkazného konania, ktorým správny orgán postupoval bez ďalšieho konania vo veci. Žalobca v uvedenom odpore argumentoval aj tým, že má za to, že toto zistenie v žiadnom prípade nebolo jednoznačné a ako obvinený z priestupku mal v zmysle § 73 ods. 2 Zákona o priestupkoch právo sa ku všetkým skutočnostiam vyjadriť, ktoré sa mu kládli za vinu a k dôkazom o nich.
49. Ako vyplýva zo zápisnice o výsluchu pred začatím trestného stíhania podľa § 196 ods. 2 Trestného poriadku na Okresnom riaditeľstve PZ, Odbor poriadkovej polície, Obvodné oddelenie G. z 01.04.2016 pod č. C. bol žalobca Y. vypočutý ako osoba, ktorej bolo oznámené, že bude vypovedať o okolnostiach nasvedčujúcich, že bol spáchaný trestný čin porušovania ochrany rastlín a živočíchov podľa § 305 ods. 2 Trestného zákona, na základe trestného oznámenia alebo iného podnetu od osoby a zároveň bol poučený podľa § 196 ods. 2 Trestného poriadku. Ďalej z uvedenej zápisnice bezpochyby vyplýva vyjadrenie podozrivého k poučeniu a k veci, kde je uvedené „poučenie mi bolo aj primerane vysvetlené a tomuto som porozumel. Svojho práva odoprieť výpoveď sa výslovne nevzdávam a vypovedať nebudem.
Bol som riadne poučený podľa doteraz platných zákonných ustanovení uvedených na prvej strane tejto zápisnice, ktorým som v plnej miere porozumel, čo potvrdzujem svojim vlastnoručným podpisom na konci tejto zápisnice“. Ďalej k veci bolo uvedené a žalobca to vlastnoručne podpísal na konci zápisnice, že bolo riadne poučený o svojich právach a povinnostiach podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku. Poučeniu v plnej miere porozumel a prehlasuje, že svoju výpoveď odopiera. Bol v dostatočnej miere oboznámený s predmetom skráteného vyšetrovania a k veci uviedol nasledovné: „Využívam svoje právo odoprieť výpoveď. K svojej osobe sa nebudem vyjadrovať viac, ako je uvedené na prvej strane tejto zápisnice“. V zápisnici bolo po prečítaní a hlasnom diktovaní uvedené: podozrivý vyhlasuje, že jej obsah je v súlade s jeho výpoveďou a preto nežiada jej opravu ani doplnenie. Podpísaná zápisnica dňa 01.04.2016 o 08:30 hod. žalobcom.
50. Správny súd mal ďalej za preukázané, čo vyplýva z odpovede na dožiadanie OO PZ P., v ktorej poskytla informácie právnická osoba spoločnosť EI., prevádzka Horský hotel U. VF. že Horský hotel U. využíva predmetnú plochu parcely č. XXXX/XX, XXXX/XX a XXXX/XX. ako záchytné parkovisko Horského hotela U. 51. Z Rozhodnutia Mesta P. zo dňa 29.10.2009 pod č. XX.X-X/XXXX vyplýva, že Mesto P.y ako príslušný správny orgán preskúmal žiadosť spoločnosti Q. a po odsúhlasení ORPZ SR, ODI L. určuje dopravné značenie pod bodom 1. až 5: 1. v areáli horského hotela SI. na opornom múre vpravo v smere U. je označená tabuľa pod B11 - zákaz vjazdu cyklistov, 2. na lesnej ceste smer U. - O. vpravo B31a na úseku 50 metrov po odvozné miesto, 3. na lesnej ceste smer TH. vpravo od odvozného miesta B31a v úseku 50 metrov, 4. pri vstupe na lesnú cestu v smere z O. vpravo B3 + E12 s textom: Okrem vozidiel HZS, ŠL Tanapu, Správy Tanapu a povolení ŠL Tanapu, 5. pri vstupe na lesnú cestu v smere z O. vpravo B11 - zákaz vjazdu cyklistov. Z uvedeného vyplýva, že ide o dopravné značenie, ktoré sa určuje ako dočasné počas vykonávania stavebných prác na objekte Horský hotel U., ktorého realizáciu zabezpečí žiadateľ, t. j. spoločnosti Q.. podľa predloženého projektu a to do 08 mesiaca 2009. Umiestnenie dopravnej značky musí byť v súlade so zásadami pre používanie dopravného značenia na pozemných komunikáciách a z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že rekonštrukcia objektu Horského hotela U. si žiada regulačné opatrenia z dôvodu bezpečnosti na lesnej ceste, kde dôjde k zvýšenej intenzite nákladnej dopravy, čo by mohlo viesť k nebezpečným dopravným situáciám. Žiadateľ predložil odsúhlasený návrh dopravného značenia z Dopravného inšpektorátu v L. pod č. C.Zo zákazovej značky, ktorá je umiestnená pred vstupom na uvedené parcely smerom na U. vyplýva, že ide o zákazovú značku, zákaz osobných motorových vozidiel a motorkám, okrem vozidiel ŠL Tanapu, Správy Tanapu a povolení ŠL Tanapu. Z obsahu administratívneho spisu, ako aj priestupkového spisu a spisu ORPZ, Dopravný inšpektorát P. v žiadnom prípade nevyplýva, že by žalobca mal alebo disponoval výnimkou, ktorá je uvedená v ustanovení § 31 ods. 6 Zákona o lesoch.
52. Správny súd sa ďalej zaoberal ďalšími žalobnými námietkami uvedenými žalobcom v žalobe a argumentuje tým, že pokiaľ žalobca vyslovil názor, že správny orgán nemôže bez akéhokoľvek relevantného dôkazu dospieť svojvoľne k záveru, že predmetné motorové vozidlo X. viedol práve žalobca a s týmto osobným motorovým vozidlom aj parkoval na lesných pozemkoch práve opak vyplýva z obsahu priestupkového spisu, z ktorého bezpochyby je z fotodokumentácie jasné, že uvedené motorové vozidlo, ktorého vlastníkom a držiteľom je H. v uvedený inkriminovaný deň 12.02.2016 na týchto nehnuteľnostiach žalobca týmto osobným motorovým vozidlom parkoval, je preukázané. V administratívnom spise sa nachádza uvedený dôkaz, ako aj písomné oznámenia o zakázanej činnosti
- neoprávneného vjazdu na lesné pozemky, z ktorých bezpochyby vyplýva, že Štátne lesy Tatranského národného parku, O. vykonávajú kontrolnú činnosť v súlade so Zákonom o lesoch. Z uvedených Oznámení vyplýva, že člen lesnej stráže N. zaznamenal na lesných pozemkoch v správe Štátnych lesov TANAP-u, ochranný obvod P.akázanú činnosť podľa § 31 ods. 1 písm. d) Zákona o lesoch práve na uvedených parcelách XXXX/XX, XXXX/XX a XXXX/XX k.ú. U. v dňoch 12.02.2016, kde okrem iných vozidiel z ČR, z okresu L., Z. je uvedená aj štátna poznávacia značka motorového vozidla vo vlastníctve žalobcu X. 53. Čo sa týka žalobnej námietky, že prvostupňový správny orgán nedisponoval žiadnym dôkazom o tom, že žalobca uvedeným motorovým vozidlom parkoval na týchto nehnuteľnostiach, ktoré sú v správe Štátnych lesov TANAP-u, O. o opaku svedčí práve fotodokumentácia, ktorá je súčasťou obsahu spisu OR PZ v L. Odbor poriadkovej polície, Obvodné oddelenie PZ P., ktorý je označený ČVS: C. Predmetný
vyšetrovací spis je vedený proti Y. pôvodne pre prečin poškodzovania ochrany rastlín a živočíchov podľa § 305 ods. 2 Trestného zákona. Na uvedenej fotografii, ktorá bola vyhotovená na chránených pozemkoch sa okrem uvedeného motorového vozidla nachádzajú aj iné motorové vozidlá, ktoré boli takisto predmetom priestupkového konania, ktoré nasledovalo potom, ako bolo zistené zakázané státie na týchto pozemkoch. Z fotodokumentácie jasne vyplýva, že ide o motorové vozidlo X.
54. Čo sa týka obrany žalobcu, že nie je vlastníkom, ani držiteľom uvedeného motorového vozidla z evidenčnej karty motorového vozidla bezpochyby vyplýva, že vlastníkom osobného motorového vozidla X. je práve H. ktorej jediným konateľom a spoločníkom je Y. Obrana žalobcu v tomto smere sa preto javí súdu ako účelová a s poukazom na tie skutočnosti, ktoré sú uvedené v prvostupňovom rozhodnutí, ako aj následne v rozhodnutí žalovaného správny súd zdôrazňuje práve tú okolnosť, na ktorú sa mal zamerať žalobca vo svojom odvolaní už voči prvostupňovému rozhodnutiu, resp. v podanej správnej žaloby. Ako napokon aj sám žalobca konštatoval, žalovaný argumentoval tým, že spoločnosť Elevation s.r.o. ako vlastník Horského hotela U. svojim hosťom ponúkala ako záchytné parkovisko ku samotnému hotelu U. uvedené nehnuteľnosti, ktoré však nemá ani v nájme, ani vo vlastníctve a ide aj podľa správneho súdu o neoprávnené parkovanie. Obrana žalobcu však nespočívala v tom, že namietal túto skutočnosť a zároveň by poukázal na to, že na uvedenom mieste parkoval z dôvodu, že mu to bolo umožnené prevádzkou uvedeného hotela U., ale argumentoval tým, že bol síce hosťom v daný deň v uvedenom hoteli, avšak na hotel, prišiel iným motorovým vozidlom zn. T., o čom predložil technický preukaz. Samotný technický preukaz, tak ako správne zdôvodnili správne orgány nebol dôkazom, ktorý by preukázal, že skutočne žalobca týmto motorovým vozidlom zn. T.a miesto pobytu v Horskom hoteli U. skutočne prišiel. Práve opak bol preukázaný, ako už súd vyššie skonštatoval a to fotodokumentáciou v spise Obvodného oddelenia PZ P., ako aj samotným preukázaním toho, že žalobca bol hosťom v Horskom hoteli U. práve dňa 12.02.2016.
55. Podľa názoru správneho súdu žalobca pokiaľ bol zapísaný v hotelovej knihe hostí ako návštevník Horského hotela U. dňa 12.02.2016 a disponoval potvrdením na parkovanie motorovým vozidlom, ktoré mu bolo vydané na jeho meno o čom svedčí aj potvrdenie prevádzkara z Horského hotelH., bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že žalobca sa skutočne v uvedený deň nachádzal na tomto mieste. Pokiaľ obvinený argumentoval tým, že v deň 12.02.2016 k uvedenému hotelu prišiel iným osobným motorovým vozidlom táto skutočnosť preukázaná v správnom konaní vonkoncom nebola. Správny súd dospel bezpochyby k záveru, že obrana žalobcu v tom zmysle, že on vlastníkom, resp. užívateľom predmetného motorového vozidla X. nie je, resp. že v deň 12.02.2016 týmto motorovým vozidlom nejazdil, nebolo preukázané.
56. Čo sa týka žalobnej námietky žalobcu, že nevedel počas celého konania v akom postavení sa nachádzal, správny súd argumentuje tým, že ako osobe, ktorá má vysokoškolské vzdelanie právnického smeru, toto umožňovalo žalobcovi dôkladne a bezpochyby po poučení tak policajným orgánom už pri jeho prvotnej výpovedi dňa 01.04.2016, ako aj následných výpovediach pred OO PZ G. a správnym orgánom prvého stupňa svojho postavenia domáhať v súlade s právnymi predpismi, v zmysle ktorých správne orgány konali.
57. Čo sa týka žalobnej námietky, že nebol predvolávaný na príslušné ústne pojednávania práve o opaku svedčia jednotlivé predvolania, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu, ktorý je súčasťou správneho súdneho spisu, kde je riadne zaevidované každé jedno predvolanie na ústne pojednávanie v danej veci. Z administratívneho spisu správneho orgánu bezpochyby vyplýva, že prípisom zo dňa 15.06.2016 bol Okresnému úradu pozemkový a lesný odbor v L. zaslaný spis K. Okresným riaditeľstvom PZ v L.e, Obvodné oddelenie PZ P.. Na základe tohto spisového materiálu bolo začaté rozkazné konanie a to rozhodnutím zo dňa 22.07.2016, ktorým príslušný správny orgán prvého stupňa vydal rozkaz o uložení sankcie za priestupok, z ktorého bol uznaný vinný žalobca, pričom vo výrokovej časti je presne uvedené, z akého priestupku sa dopustil žalobca na úseku lesného hospodárstva podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákona o lesoch a to tým, že porušil zákaz uvedený v § 31 ods. 1 písm. d) Zákona o lesoch, keď dňa 12.02.2016 neoprávnene jazdil a stál motorovým vozidlom zn. X. na lesných pozemkoch mimo vyznačených miest v časti parciel W. k.ú. U. vo vlastníctve SR a T. v obhospodarovaní Štátnych lesoch TANAP-u, O.. Z uvedeného rozhodnutia bolo jasné, z čoho je žalobca obvinený, na základe akých skutočností. Z odporu proti rozkazu o uložení sankcie za priestupok ako už súd konštatoval je zrejmé, že žalobca sa bráni tým, že z predmetného rozhodnutia správneho orgánu nevyplýva, že by preukázal správny orgán
tú skutočnosť, že on viedol, resp. parkoval s týmto motorovým vozidlom na mieste, ktoré je uvedené vo výrokovej časti rozkazu. K tejto námietke súd reagoval vyššie.
58. Ďalej z písomnej žiadosti o vyjadrenie sa k uplatnenému nároku na náhradu majetkovej škody, ktorá bola zasielaná Štátnym lesom TANAP-u, ako aj žiadosti adresovanej na Okresný úrad BG., Pozemkový a lesný odbor ohľadom dožiadania o vykonanie procesného úkonu - ústne prejednanie priestupku na úseku lesného hospodárstva takisto bezpochyby vyplýva postavenie žalobcu v uvedenom správnom konaní. Súd mal za to, že z týchto prípisov bolo toto postavenie jasné aj žalobcovi ako osobe, ktorá má právnické vzdelanie. Ďalej z prípisu Oznámenie o začatí správneho konania zo dňa 10.10.2016, ktoré bolo doručené žalobcovi 13.10.2016 vyplýva, že sa 10.11.2016 o 11:00 hod. na Okresnom úrade X.bor pozemkový uskutoční podľa § 21 ods. 1 Správneho poriadku ústne pojednávanie v predmetnej veci, pričom z prípisu vyplýva, že Okresný úrad X. Pozemkový odbor príslušný podľa § 31 ods. 1 písm. d) žalobcu podľa § 18 ods. 3 Správneho poriadku upovedomuje o začatí správneho konania na základe žiadosti Okresného úradu L., Pozemkový a lesný odbor vo veci neoprávnenej jazdy a státia motorového vozidla zn. P. (čo bolo zle označené) na lesných pozemkoch mimo vyznačených miest v časti parciel XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX U.. Uvedené oznámenie o začatí správneho konania bolo na základe písomnej pripomienky žalobcu opravené a to Oznámením o začatí správneho konania zo dňa 11.11.2016, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 16.11.2016, z ktorého bezpochyby vyplýva, že uvedené oznámenie o začatí správneho konania je adresované žalobcovi, uvedené ústne pojednávanie sa uskutoční 01.12.2016 a týka sa veci neoprávnenej jazdy a státia motorového vozidla X. na lesných pozemkoch mimo vyznačených miest, z ktorého priestupku je obvinený žalobca. Ďalej z mailového podania, ktoré zaslal žalobca 10.11.2016 o 10:46 hod. N. vyplýva, že mu bolo oznámené, že sa dnešného dňa t. j. 10.11.2016 o 11:00 hod. koná na Obvodnom úrade X. ústne pojednávanie v danej veci oznamuje, že mu nebolo doručené žiadne predvolanie na dané pojednávanie, nevie, či má byť v danej veci v pozícii účastníka konania, alebo v pozícii svedka. V každom prípade žiada oznámiť, že predmetné uvedené vozidlo mu nie je známe, nikdy uvedené vozidlo nepoužíval a nevie ani komu patrí. Žalobca uviedol, že sa mu zdá, že uvedené oznámenie mu zaslali omylom a preto sa uvedeného ústneho pojednávania nezúčastní. K uvedenému mailu reagoval správny orgán ďalším oznámením.
59. Z následného Oznámenia zo dňa 05.12.2016 o začatí správneho konania označeného ako opätovná výzva adresované Y.i, ktoré prevzal dňa 08.12.2016 opätovne vyplýva, že Okresný úrad X. Odbor pozemkový podľa § 56 ods. 1 písm. c) Zákona o lesoch v znení neskorších predpisov príslušný podľa § 31 ods. 1 písm. d) Zákona o lesoch žalobcu podľa § 18 ods. 3 Správneho poriadku upovedomuje o začatí správneho konania na základe žiadosti Okresného úradu L. Pozemkový a lesný odbor doručenej tunajšiemu úradu 16.09.2016 vo veci neoprávnenej jazdy a státia motorového vozidla zn. X. na lesných pozemkoch mimo vyznačených miest v časti parciel č. 3XXX/XX, XXXX/XX a XXXX/ XX U. v obhospodarovaní Štátnych lesov TANAP-u, O.. Podľa ustanovení § 21 ods. 1 Správneho poriadku bolo nariadené ústne pojednávanie, ktoré sa uskutoční 16.12.2016 o 11:00 hod. na príslušnom Okresnom úrade X. Pozemkový a lesný odbor. Pokiaľ sa účastník konania nechá na ústnom pojednávaní zastupovať zástupca sa preukáže písomným splnomocneným. Účastník konania môže nahliadnuť do kompletného spisu Okresného úradu X. Pozemkového a lesného odboru počas úradných hodín, alebo na ústnom pojednávaní. Z uvedeného oznámenia bezpochyby vyplýva aj pre laika, že ide o ústne pojednávanie, na ktoré bol predvolaný Y. ako účastník konania. V tejto súvislosti správny súd opätovne zdôraznil, že žalobca je fyzická osoba s právnickým ukončeným vzdelaním tzn. z uvedeného oznámenia o začatí správneho konania zo dňa 05.12.2016 mu muselo byť bezpochyby jasné, že ide v jeho prípade o osobu účastníka konania a na uvedené ústne pojednávanie na deň 16.12.2016 bol riadne predvolaný.
60. Zo Zápisnice z ústneho pojednávania zo dňa 10.11.2016 vyplýva, že ústne pojednávanie vykonal správny orgán Okresný úrad X., OPL, pričom predmetom pojednávania je priestupok vo veci porušenia § 31 ods. 1 písm. d) zákona, z ktorého je obvinený žalobca. Po otvorení pojednávania správny orgán konštatoval, že účastník sa na pojednávanie nedostavil. Z ďalšej Zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 01.12.2016 vyplýva, že po otvorení pojednávania správny orgán konštatoval, že účastník sa na pojednávanie nedostavil. Zapísala N. ako pracovníčka Okresného úradu X. Odbor pozemkový a lesný.
Následne zo Zápisnice z ústneho pojednávania konaného dňa 16.12.2016 takisto vyplýva, že po otvorení pojednávania správny orgán konštatoval, že účastník sa na pojednávanie nedostavil. Zapísané N. vlastnoručným podpisom. Ministerstvo vnútra, Okresný úrad X., Odbor pozemkový a lesný. Tento správny orgán adresoval Okresnému úradu L. písomnosť zo dňa 11.01.2017 ako dožiadanie o vykonanie procesného úkonu ústne prejednanie priestupku na úseku lesného hospodárstva vrátenie spisu Y. pričom Okresný úrad X. Odbor pozemkový a lesný oznamuje, že na základe žiadosti doručenej na tunajší úrad dňa 22.09.2016 v súlade s § 44 ods. 2 Správneho poriadku zasiela zápisnicu o vypočutí svedka JD., v ktorej sa konštatuje, že účastník sa na ústne pojednávanie opakovane nedostavil.
61. Ako vyplýva z kópie výpisu Obchodného registra Okresného súdu X. obchodné meno H., spoločník Y. ako jediný zapísaný, štatutárny orgán konateľ Y. vznik funkcie 29.10.2008. Aktuálny výpis z obchodného registra je k 21.01.2017, pričom žiadne iné skutočnosti z obchodného registra nevyplývajú. Bezpochyby z tohto výpisu vyplýva, že jediným spoločníkom AK je žalobca.
62. Na Okresný úrad L. PLO bol zasielaný e-mail na základe vyžiadania, či Y. bol dňa 12.02.2016 zapísaný v hotelovej knihe hostí na Horskom hoteli U., na základe ktorého dožiadania bola zaslaná odpoveď zo U. marketing dňa XX.XX.XXXX o 11:32 hod., ktorou bolo potvrdené, že Y. bol v termíne 12.02.2016 hosťom ubytovaným na hoteli U. a že pánovi W. bolo vydané parkovacie povolenie hotelom na osobné motorové vozidlo X.
63. Písomným podaním Okresný úrad L., PLO zo dňa 14.02.2017 vyzval žalobcu, aby sa vyjadril k podkladom pred vydaním rozhodnutia v zmysle § 33 ods. 2 Správneho poriadku v lehote 10 dní odo dňa doručenia výzvy, na čo reagoval písomným podaním doručeným OU L. 08.03.2017. V tomto žalobca uviedol, že dňa 01.08.2016 mu bol doručený rozkaz o uložení sankcie za priestupok, voči ktorému podal odpor a následne na to mu bolo zo strany OU X., PLO doručované upovedomenia o začatí správneho konania, na základe ktorých mu nebolo zrejmé, v akom procesnom postavení v daných prípadoch vystupuje a či sa má nariadených pojednávaniach zúčastniť. Na základe tejto skutočnosti správnemu orgánu OU X., PLO zaslal dotaz ohľadom jeho procesného postavenia. Zdôraznil, že v predmetných oznámeniach správny orgán vždy informoval nejasne a vzhľadom na to, že na predmetných pozemkoch žiadne z uvádzaných motorových vozidiel neviedol a ani s nimi na lesných pozemkoch nestál, nepovažoval za nevyhnutné, aby nazeral do spisového materiálu. K predmetnej veci uviedol, že mu vôbec nie je zrejmé, na základe akého dôkazného materiálu by malo byť jednoznačne preukázané, že sa dopustil priestupku, ktorý sa mu kladie za vinu. Je toho názoru, že správny orgán nemá žiadny dôkazový materiál, ktorý by preukazoval, že predmetné motorové vozidlo viedol, resp. že s ním stál na lesných pozemkoch. Na základe toho nebolo preukázané podľa žalobcu, že spáchal priestupok na úseku lesného hospodárstva a okrem iného uviedol, že motorové vozidlo dňa 12.02.2016 na lesných pozemkoch neviedol, ani s uvedeným motorovým vozidlom X. na lesných pozemkoch s týmto vozidlom nestál a zároveň nie je jeho vlastníkom ani držiteľom. Nie je si vedomý, že by sa dopustil priestupku na úseku lesného hospodárstva, ktorý sa mu kladie za vinu, v dôsledku čoho považuje toto konanie za neopodstatnené.
64. Na základe uvedených skutočností následne vydal prvostupňový správny orgán OU L. dňa 16.03.2017 pod č. C. rozhodnutie o uložení pokuty vo výške 50 Eur za to, že sa žalobca dopustil priestupku na úseku lesného hospodárstva podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákona o lesoch, ktorého sa mal dopustiť tým, že porušil ustanovenie § 31 ods. 1 písm. d) Zákona o lesoch na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia. Z odvolania žalobcu voči prvostupňovému rozhodnutiu vyplývajú skutočnosti, na ktoré úž správny súd poukázal v odôvodnení rozsudku vyššie.
65. V danom prípade je nesporné, že miesto, kde sa mal žalobca dopustiť priestupku kladeného mu za vinu dňa 12.02.2016 bolo bezpochyby preukázané ako miesto, kde parkovalo vozidlo X.. Predmetné miesto bolo označené dopravnou značkou Zákaz vjazdu osobných motorových vozidiel a motoriek s dodatkovou tabuľou „okrem dopravnej obsluhy“, resp. „okrem vozidiel ŠT Tanapu, Správy Tanapu a povolení ŠL Tanapu“. Na území uvedenej zóny teda platili obmedzenia, ktoré mal rešpektovať aj žalobca, ktorý bol hosťom U. dňa 12.02.2016. Neúčinná obrana žalobcu v tom zmysle, že poukazoval na to, že on nie je vlastníkom, resp. užívateľom predmetného vozidla sa podľa súdu javí ako účelová a v tomto prípade vyvrátená už samotnou Evidenčnou kartou vodiča, z ktorej bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že vlastníkom
osobného motorového vozidla ev.č. X. je H. Jediným spoločníkom a jediným konateľom tejto spoločnosti je sám žalobca. V danom prípade správny súd nemohol akceptovať uvedenú žalobnú námietku, že nešlo o vozidlo, ktoré bolo vo vlastníctve, resp. v držbe žalobcu, pretože listinné dôkazy túto skutočnosť vyvrátili. Žalobca mal tak, ako správne argumentovali správne orgány už pri svojom prvom výsluchu dňa 01.04.2016 možnosť uviesť, že uvedené vozidlo on neriadil v ten deň, nejazdil s týmto, resp. že s ním neparkoval na sporných nehnuteľnostiach. Pritom ohľadom samotného predmetu priestupku tento bol zrejmý už pri prvotnom výsluchu žalobcu. Už teda dňa 01.04.2016 bolo jasné z čoho bol obvinený žalobca, čo napokon vyplýva z prvotného poučenia policajným orgánom. Žalobná námietka ohľadom spochybnenia vlastníctva, držby motorového vozidla X.O. žalobcom pred správnym súdom preto neobstojí.
66. Čo sa týka žalobnej námietky, že ako hosť U.u dňa 12.02.2016 prišiel do O. osobným motorovým vozidlom T., o čom podložil kópiu technického preukazu, uvedené nenasvedčuje tomu, že by vyvrátil obvinenie správneho orgánu, že motorové vozidlo X. stálo dňa 12.02.2016 na sporných nehnuteľnostiach k.ú. U. čo preukazuje fotodokumentácia a vykonaná kontrola členom lesnej stráže N. (Oznámenie zo dňa 17.02.2016). Žalobná námietka v tom zmysle, že žalobca neriadil uvedené motorové vozidlo v daný deň je neopodstatnená a obrana v tom zmysle, že žalobca riadil motorové vozidlo T. v daný deň, s ktorým bol na U. vyvracia tá skutočnosť, že marketingová pracovníčka horského Hotela U. potvrdila, že dňa 12.02.2016 žalobca mal vydané potvrdenie na parkovanie na motorové vozidlo X.
67. Správny súd ďalej konštatoval, že pokiaľ v konkrétnom prípade žalobcovi bolo kladené za vinu porušenie ustanovenia § 31 ods. 1 písm. d) Zákona o lesoch, pričom žalobca namietal, že na uvedenom mieste s uvedeným motorovým vozidlom nestál, táto skutočnosť v konaní na základe jeho tvrdení nebola preukázaná. Práve opak bol preukázaný už samotnou kontrolnou činnosťou Štátnych lesov TANAP-u, konkrétne pánom N. dňa 12.02.2016 zistený neoprávnený vjazd a státie motorového vozidla žalobcu ev. č. X.. Na uvedené skutočnosti už súd poukázal vyššie v rozsudku, s dôrazom na fotodokumentáciu, ako aj samotnú kontrolnú činnosť. Čo sa týka oznámenia o zakázanej činnosti, táto skutočnosť bola prípisom zo dňa 17.02.2016 oznámená správnemu orgánu OU L. práve Štátnymi lesmi TANAPu, O.. Argumentácia žalobcu preto v tomto smere sa javí súdu ako účelová, odporujúca logike a účelu samotného zákona.
68. Skutočnosť, že žalobca porušil zákaz státia v uvedenom priestore mal správny orgán podľa názoru správneho súdu náležite preukázané nielen zo samotného oznámenia kontrolnej činnosti Štátnych lesoch TANAP-u O. ale aj z fotodokumentácie a z ďalších skutočností, ktoré preukázali to, že žalobca bol hosťom Horského hotela U. dňa 12.02.2016, čo vyplýva aj z potvrdenia oddelenia marketingu uvedeného hotela. Uvedené skutočnosti potvrdzujú aj jednotlivé záznamy, ktoré sú jednak obsahom priestupkového spisu OR PZ, OO P. O., ale aj z administratívneho spisu správneho orgánu OU L., ako aj dožiadaniami na OU X. PLO.
69. Žalobca ako fyzická osoba s úplným právnickým vzdelaním mal si byť vedomý toho, v ako postavení a v ktorom štádiu správneho konania sa nachádza a ako sa má v uvedenom postavení účastníka konania, resp. ako svedka v trestnej veci správať. Jeho obrana v tomto zmysle, že nevedel, v akom postavení sa v tom danom čase nachádza bola vyhodnotená správnym súdom ako účelová bez akejkoľvek opory v logike a v samotnom zákone.
70. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti mal správny súd bezpochyby preukázané, že konanie žalobcu naplnilo znaky skutkovej podstaty priestupku uvedené v ustanovení § 31 ods. 1 písm. d) Zákona o lesoch a zodpovednosť za daný priestupok, ktoré stačí na to, aby správny orgán začal uvedené konanie za priestupok výslovne označené v Zákone o lesoch. Žalobca nedôvodne namietal, že uvedené samotné konanie, ako aj vydané rozhodnutia boli v rozpore s obsahom spisu, resp. že správny orgán rozhodoval na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu a dospel k nesprávnemu právnemu záveru. Naopak správny súd je toho názoru, že po preštudovaní administratívneho spisu, priestupkového spisu, ako aj skutočností, ktoré svedčia ako dôkazy, na ktoré správne orgány poukazujú, sú obsahom priestupkového spisu, ako aj obsahom administratívneho spisu, ktorý predložil na výzvu súdu žalovaný.
71. K samotnej nezákonnosti rozhodnutí, resp. porušeniu práv namietaných žalobcom v žalobe, správny súd uvádza len tú skutočnosť, že sám žalobca je osobou, ktorá má úplné právnické vzdelanie a v súvislosti s týmto nadobudnutým vzdelaním bolo jeho povinnosťou sa v danom konkrétnom prípade aj k danému priestupku adekvátne postaviť a účinne sa brániť. Pokiaľ žalobca začal argumentovať tým, že uvedené motorové vozidlo X. nie je v jeho vlastníctve, ani držbe, pričom písomné dôkazy preukazovali opak a začal sa následne brániť tým, že on uvedeným motorovým vozidlom do Horského hotela U. neprišiel, ale prišiel iným motorovým vozidlom zn. T., táto obrana je podľa správneho súdu vedená nesprávne. Súd je toho názoru, že pokiaľ by bol argumentoval žalobca tým, že prevádzka U. ako horského hotela mu dala oprávnenie na parkovanie, parkoval tam na základe tohto oprávnenia s uvedeným motorovým vozidlom a na základe týchto skutočností by sa vyvinil z priestupku, ktorého sa dopustil v súvislosti s tým, že Horský hotel U. poskytoval parkovanie na týchto pozemkoch nezákonne v rozpore so zákonom č. 326/2005 Z.z. zákona o lesoch. Dôraz na túto skutočnosť kladie správny súd aj z toho dôvodu, že na túto skutočnosť bol doslova upozornený žalobca v rozhodnutí žalovaného ako odvolacieho orgánu, ktorý mu tieto skutočnosti v odôvodnení rozhodnutia uviedol. Ak by skutočne bol žalobca prišiel dňa 12.02.2016 k Horskému hotelu SI. osobným motorovým vozidlom zn. T., bolo by uvedené motorové vozidlo na fotografii zo dňa 12.02.2016 pri vykonanej kontrole členom lesnej stráže IB.
72. Z obsahu administratívneho spisu, ako aj z príslušného priestupkového spisu boli tieto skutočnosti bezpochyby preukázané a preto správny súd považuje argumentáciu a obranu žalobcu v žalobe za neúčinnú, v rozpore s logickými dôvodmi, na ktoré žalobca mohol reagovať v rámci správneho konania a mohol sa takto úspešne brániť. Pokiaľ žalobca tieto skutočnosti v žalobe neuviedol, správny súd nemôže za neho dôvody žaloby dopĺňať, resp. za žalobcu v danom konaní týmto argumentovať.
73. Podľa správneho súdu rozhodnutia správnych orgánov vychádzajú zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, pričom skutkový stav bol správne právne posúdený správnymi orgánmi. Z odôvodnenia rozhodnutí vyplývajú jasné a zrozumiteľné dôvody, pre ktoré rozhodli správne orgány tak, ako rozhodli, pričom obsah priestupkového spisu je v plnom rozsahu totožný s argumentmi, ktoré uvádzal prvostupňový správny orgán, ako aj následne žalovaný vo svojich rozhodnutiach, pričom žalovaný sa ako odvolací orgán vyjadril ku všetkým relevantným námietkam uvedených žalobcom v odvolaní.
74. Z uvedených dôvodov preto správny súd podľa § 190 S.s.p. žalobu ako nedôvodnú zamietol.
75. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 v spojení s ustanovením § 168 S.s.p., podľa ktorých správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo z časti úspech. Žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno považovať za spravodlivé. Orgánu štátnej správy náhradu trov konania nepriznal, pretože nevzhliadol, že by bol naplnený dôvod uvedený v § 168 S.s.p. Preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku, nakoľko žalobca v konaní nebol úspešný.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 444 ods. 1 S.s.p.), a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 ods. 1, 2 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 S.s.p.).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 1 S.s.p.). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov podľa § 449 ods. 2 S.s.p.