Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17CoE-11-2022.pdf
PDF · 70.74 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoE/11/2022
Uznesenie
Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Eduarda Valenčina, v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., Cintorínska 21, Bratislava, IČO: 35 776 005 proti povinnému: O. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. A. H. XXX, Z. A. H., pre vymoženie 451,68 € s prísl. a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č.k. 2Er/1146/2013-10 zo dňa 21.11.2019 takto
rozhodol:
Potvrdzuje uznesenie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením prvoinštančný súd exekúciu zastavil. Oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 62,75 eur v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia. Rozhodol, že žiaden z ostatných účastníkov exekučného konania nemá nárok na náhradu trov exekučného konania.
2. Prvoinštančný súd tak rozhodol o podnete súdneho exekútora, ktorý podnet bol doručený súdu dňa 12.4.2017, na zastavenie exekúcie pre bezmajetnosť povinného, pretože majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie. Súdny exekútor predložil súdu exekučný spis a vyčíslil si trovy exekúcie. Prvoinštančný exekučný súd postupom podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku a podľa § 57 ods. 1 písm. h/ a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastavil, pretože z obsahu exekútorského spisu vyplýva, že povinný je nemajetný. Vedenie exekúcie by bolo zbytočný a v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Prvoinštančný súd o trovách exekúcie rozhodol podľa § 200 ods. 1, 5 Exekučného poriadku a podľa § 196 a § 203 Exekučného poriadku. Aplikoval ust. § 14 a § 22 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. Rozhodol o priznaní odmeny za výkon exekúcie súdnemu exekútorovi spolu vo výške 62,75 eur, ktoré podrobne v napadnutom uznesení vyčíslil.
3. Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie oprávnený. Oprávnený v odvolaní zo dňa 6.12.2019 namietal nesprávny postup prvoinštančného súdu, keď exekúcia bola zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, pričom prvoinštančný súd nezobral ohľad na ust. § 233a Exekučného poriadku v súvislosti so zastavením exekúcie a rozhodnutím o trovách exekúcie. Ust. § 233a bolo zavedené do Exekučného poriadku na základe zákona č. 233/2019 Z.z. zo dňa 26.6.2019, kde sa určuje prednostný postup pri ukončovaní starých exekúcií na základe osobitného právneho predpisu. Keďže v danom prípade sa jedná o starú exekúciu, kde ukončenie ustanovuje osobitný predpis, nie je namieste rozhodovať o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku. V prvom rade je potrebné aplikovať osobitný právny predpis, a to Zákon o ukončení starých exekúcií č. 233/2019 Z.z. Naviac, podľa tohto zákona sa predpokladá, že zastavenie starej exekúcie pri zistenej nemajetnosti bude vykonávať prednostne súdny exekútor vydaním upovedomenia o zastavení exekúcie, a nie súd uznesením. Súdnemu exekútorovi podľa §
6 ods. 1, v spojení s § 10 ods. 1 zákona č. 233/2019 patria paušálne trovy exekučného konania určené vo výške 35 eur + DPH a nie tak, ako ich vyčíslil prvoinštančný súd. Preto oprávnený tvrdil, že mu bolo odňaté právo využiť opravné prostriedky podľa zákona č. 233/2019 Z.z., a to podávať námietky proti upovedomeniu súdneho exekútora pri ukončení starej exekúcie. Prvoinštančný súd rozhodol v rozpore so zásadou predvídateľnosti súdnych rozhodnutí, ako aj v príkrom rozpore s právom na spravodlivý proces. Žiadal, aby uznesenie prvoinštančného exekučného súdu bolo zmenené alebo zrušené odvolacím súdom.
4. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 CSP preskúmal napadnuté uznesenie prvoinštančného súdu podľa zásad uvedených v § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne. Odvolací súd konštatuje, že prvoinštančný súd konal o podnete súdneho exekútora, ktorý bol doručený prvoinštančnému exekučnému súdu dňa 12.4.2017, kde súdny exekútor zdokladoval nemajetnosť povinného. Exekúcia v prejednávanej veci bola vedená podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch podľa predpisov účinných do 31.3.2017. V tom čase, kedy bol podaný podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie a kedy rozhodoval prvoinštančný exekučný súd dňa 21.11.2019, nebol účinný zákon č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tento zákon nadobudol účinnosť dňom 1.1.2020 podľa čl. IV. tohto zákona. V čase rozhodovania preto prvoinštančný súd konal a rozhodoval na základe predpisov vtedy platných a účinných. Prvoinštančný súd nebol oprávnený konať a rozhodovať podľa predpisov, ktoré boli síce platné, avšak ešte neúčinné. Preto odvolacie námietky oprávneného, ktoré sa v celom rozsahu dotýkajú aplikácie hmotnoprávneho aj procesného predpisu, ktorý v čase rozhodovania prvoinštančného súdu nebol účinný, sú nedôvodné.
5. Neboli zistené žiadne pochybenia prvoinštančného súdu pri právnom posúdení veci, neboli odňaté žiadne práva účastníkov exekučného konania, a preto odvolací súd napadnuté uznesenie prvoinštančného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP v celom rozsahu ako správne potvrdil.
6. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.