Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_1Er-938-2008.pdf
PDF · 96.5 KB
Case nature
Area
Subarea
1Er/938/2008
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného SWS Distribution a.s., so sídlom Studená 5, 821 04 Bratislava, IČO: 35 816 473, zast. ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Ján Segeč s.r.o., so sídlom Skuteckého 26, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 258 039, proti povinnému K. O., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom A. XXXX/X, XXX XX G. G., o vymoženie pohľadávky vo výške 1.012,36 Eur (30.498,50 Sk) s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Andreou Cimermanovou, so sídlom exekútorského úradu Francisciho 1044/6, 960 01 Zvolen pod sp. zn. EX 591/2008, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu zastavuje.
II. Oprávnený je p o v i n n ý uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 53,54 Eur, a to do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 1.012,36 Eur (30.498,50 Sk) s príslušenstvom na základe exekučného titulu - vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 60Cb/147/07-45 zo dňa 27. 11. 2007. 2. Poverením č. 5601 036719 * zo dňa 11. 07. 2008 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora Mgr. Moniku Mikulíkovú, so sídlom exekútorského úradu ČSA 24, 974 01 Banská Bystrica, ktorý ju viedol pod spis. zn. EX 591/2008. Dňa 09. 01. 2018 bol súdny exekútor Mgr. Monika Mikulíková odvolaný z funkcie súdneho exekútora, Slovenská komora exekútorov ustanovila JUDr. Andreu Cimermanovú za jeho náhradníka. 3. Dňa 06. 09. 2016 pôvodný súdny exekútor súdu doručil podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súdny exekútor k svojmu podaniu zároveň pripojil podnet oprávneného na zastavenie exekúcie zo dňa 09. 04. 2014, v ktorom prostredníctvom právneho zástupcu požiadal súdneho exekútora, aby na základe skutočností uvedených v správe o stave konania zo dňa 14. 03. 2014 a doterajšieho neúspešného priebehu exekúcie požiadal súd o zastavenie exekúcie bez návrhu v zmysle § 58 ods. 1 Exekučného poriadku z dôvodu nemajetnosti povinného. Súdny exekútor si zároveň uplatnil trovy exekúcie vo výške 170,20 Eur. 4. Súd z predloženého exekútorského spisu sp. zn. EX 591/2008 zistil, že súdny exekútor vykonal lustráciu majetku povinného s nasledovným výsledkom: povinný nie je vlastníkom ani držiteľom motorového vozidla, nebol zistený príjem povinného, z ktorého by bolo možné vykonávať zrážky, dotazom na Daňový úrad, Sociálnu poisťovňu a Dôvera zdravotnú poisťovňu a.s. nebol zistený bankový účet povinného, nebol zistený žiadny iný hnuteľný majetok, prípadne pohľadávky povinného. V priebehu vykonávania exekúcie teda zo strany súdneho exekútora nebol zistený žiadny exekvovateľný majetok povinného, z ktorého by bolo možné uspokojiť vymáhaný nárok. 5. Súd mal z vlastnej činnosti preukázané, že proti povinnému sú vedené viaceré, aj skôr začaté exekúcie. Súd zároveň z odpovede na lustráciu v Sociálnej poisťovni zistil, že povinnému nie sú v čase spracovania žiadosti vyplácané žiadne dávky, naposledy bol evidovaný ako odvádzateľ s typom
vzťahu SZČO, avšak zároveň je povinný je v zozname dlžníkov Sociálnej poisťovne s výškou dlžnej sumy 3.893,68 Eur. povinný je taktiež evidovaný v zozname dlžníkov na verejnom zdravotnom poistení s výškou dlžnej sumy 3294,45 Eur. Lustráciou v katastri nehnuteľností nebol zistený nehnuteľný majetok vo vlastníctve povinného. 6. Podľa § 243b ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku, exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak. 7. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. októbra 2013, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. 8. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. októbra 2013, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu. 9. Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení súd exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. októbra 2013, nakoľko z obsahu podania súdneho exekútora v spojení s predloženým exekútorským spisom a lustráciami vykonanými zo strany súdu mal v konaní preukázanú skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a jej ďalšie pokračovanie by prinieslo iba zvyšovanie a neúčelné vynaloženie ďalších nákladov, ktoré by v konečnom dôsledku zrejme znášal oprávnený. 10. Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. októbra 2013, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. 11. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. októbra 2013, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. 12. Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie v celkovej výške 170,20 Eur, ktoré pozostávajú z paušálnej náhrady podľa § 14 ods. 1 vyhlášky vo výške 33,19 Eur, odmeny za 13 úkonov exekučnej činnosti podľa § 14 ods. 3 vyhlášky (poznámka súdu: § 14 vyhlášky neobsahuje odsek 3) v spojení s § 15 vyhlášky vo výške 43,16 Eur, náhrady hotových výdavkov vo výške 65,48 Eur a 20 % DPH vo výške 28,37 Eur. 13. Podľa § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. októbra 2013, za výkon exekučnej činnosti patrí súdnemu exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. 14. Podľa § 30 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. 15. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 31. marca 2017 (ďalej len „vyhláška“), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura. 16. Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 Eur. 17. Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného. 18. Podľa § 22 ods. 1 a ods. 2 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu. 19. Podľa § 25 vyhlášky, v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou. 20. Podľa § 203 ods. 2 prvej vety Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. októbra 2013, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. 21. Vzhľadom na dôvod zastavenia, nemajetnosť povinného, je v danom prípade na mieste aplikácia citovaného ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. októbra 2013, a
preto súd uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi vzniknuté trovy exekúcie, nie však v takej výške, ako si ich súdny exekútor uplatnil. 22. Súdny exekútor postupoval správne, keď súdu predložil špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Nepostupoval však správne, keď si popri odmene v zmysle ustanovenia § 14 ods. 2 vyhlášky
- paušálnej sume za jednotlivé úkony exekučnej činnosti (13 úkonov) v celkovej výške 43,16 Eur vyúčtoval aj odmenu za výkon exekučnej činnosti v minimálnej výške v zmysle ustanovenia § 14 ods. 1 vyhlášky. Súd z pripojeného exekučného spisu zistil, že súdny exekútor vykonal nasledovné paušálnou sumou odmeňované úkony exekučnej činnosti podľa ustanovenia § 15 ods. 1 vyhlášky: získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, 4x zisťovanie platiteľa mzdy povinného, 4x zisťovanie účtov povinného a 3x ďalšie zisťovanie majetku povinného, t. j. 13 úkonov exekučnej činnosti. Za tieto mu teda v zmysle § 14 ods. 1 vyhlášky prináleží odmena určená paušálnou sumou za predmetné úkony exekučnej činnosti spolu 43,16 Eur, avšak minimálna odmena za výkon exekučnej činnosti by mu v zmysle ustanovenia § 14 ods. 1 vyhlášky vo výške 33,19 Eur prináležala, pokiaľ by súdny exekútor nevykonal 10 a viac úkonov exekučnej činnosti. Súd preto priznal súdnemu exekútorovi odmenu za výkon exekučnej činnosti iba vo výške 43,16 Eur za jednotlivé, reálne vykonané, paušálnou sumou odmeňované úkony exekučnej činnosti. 23. Súd posudzoval účelnosť a preukázateľnosť vyúčtovaných trov exekúcie, a preto nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov vo výške 6,64 Eur za spotrebu kancelárskeho materiálu a iné výdavky, vo výške 6,64 Eur za archiváciu, vo výške 3 Eur za kopírovanie a vo výške 18 Eur za overovanie. Súdny exekútor výšku výdavkov nepreukázal a nešpecifikoval, na základe čoho boli vypočítané v danej výške, pri „overovaní“ taktiež nešpecifikoval, pri ktorých úkonoch tieto položky vznikli. Súd uvádza, že súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov, tieto však musia byť účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti a hodnoverným dokladom vyplývajúcim z obsahu konkrétneho spisu náležite preukázané tak, aby súd mal dôvod na ich priznanie v rámci náhrady trov exekúcie, a to v konkrétnej výške. Pokiaľ v spise takéto doklady obsiahnuté nie sú, nemôže ich súd v rámci náhrad priznať, pretože súdny exekútor ich vynaloženie v danej exekúcii žiadnym spôsobom nepreukázal. Ak by tieto položky trov súd len pasívne „prevzal“ z vyúčtovania súdneho exekútora, bez potrebného zistenia a overenia, postupoval by v rozpore s platnou úpravou týkajúcou sa odmeňovania súdnych exekútorov. Súd zároveň poukazuje na gramatický výklad pojmu „náhrada“ hotových výdavkov, podľa ktorého nahradiť je možné len náklady, ktoré súdnemu exekútorovi reálne vznikli v čase rozhodovania súdu (napr. archivácia doposiaľ vykonaná nebola). Súd konštatuje, že nie každý hotový výdavok súdneho exekútora je možné považovať za vynaložený v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, aj keď má vzťah ku výkonu činnosti súdneho exekútora. Súd považuje za extenzívny a neprípustný taký výklad § 22 vyhlášky, ktorý umožňuje súdnemu exekútorovi považovať všetky svoje náklady za hotové výdavky vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti. Pri takejto forme výkladu by bolo možné za tieto považovať aj úhrady súdneho exekútora za prenájom kancelárskych priestorov, úhrady za spotrebu vody, elektrickej energie a všetky ostatné, tzv. nepriame, náklady vznikajúce súdnemu exekútorovi. Súd priznal súdnemu exekútorovi len tie trovy, ktoré mu už reálne vznikli a boli reálne preukázané. Súd zároveň dodáva, že ak vyhláška v § 22 osobitne náklady na kancelársky papier, tlač a kopírovanie neuvádza, tak z toho jasne vyplýva, že úmyslom zákonodarcu bolo upraviť vyhláškou výšku odmeny za výkon exekučnej činnosti, v ktorej je zahrnutá aj náhrada za vykonané administratívne práce a náklady vzniknuté pri výkone administratívnych prác (§ 25 vyhlášky) a náhradu výdavkov v preukázateľnej výške; žiadne ďalšie výdavky osobitne nad rámec uvedeného (z uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici 13CoE/7/2013-21 zo dňa 12. 02. 2013). V tomto smere súd poukazuje na právny názor vyslovený napr. v rozhodnutiach Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 17CoE/77/2010-44 zo dňa 26. 05. 2010, 17CoE/400/2011-49 zo dňa 21. 12. 2011, 13CoE/7/2013-21 zo dňa 12. 02. 2013, 15CoE/232/2011-40 zo dňa 13. 07. 2011, 17CoE/45/2012-74 zo dňa 30. 03. 2012, sp.zn.15CoE/97/2013 zo dňa 14. 11. 2013, Okresného súdu Nitra sp. zn. 25Er/1493/2012 zo dňa 21. 05. 2015, sp. zn. 23Er/984/2014 zo dňa 09. 02. 2015, Okresný súd Bardejov sp. zn. 3Er/332/2011 zo dňa 26. 05. 2015. Bežný kancelársky materiál (vrátane nákladov na tlač a kopírovanie) nie je výdavok hodný samostatného zreteľa, medzi ktoré zákon demonštratívne zaraďuje cestovné, poštovné a telekomunikačné výdavky, či znalecké náhrady a poplatky. Z uvedeného pohľadu bežný kancelársky materiál, akými by mohli byť aj iné veci prirodzene potrebné pri vedení exekučnej administratívy, napr. perá, ceruzky, sponky, obalové prostriedky atď., sú síce výdavkami, avšak sa predpokladá, že náklady na ich obstaranie sú kryté práve výškou odmeny za výkon exekučnej činnosti najmä v paušálnej sume náhrad pri výkone jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Bežné náklady kancelárskych vecí preto ani zákonodarca nezaradil do výpočtu náhrad hotových výdavkov. Takými by sa mohli stať za predpokladu, že by dosiahli úroveň práve nie bežných a pritom nie nezanedbateľných, jasne identifikovateľných
výdavkov nevyhnutných, a teda aj účelových pri výkone konkrétnej exekučnej činnosti alebo jej úkonov. Súd pre úplnosť podotýka, že v minulosti bol už aj na pôde Ústavného súdu Slovenskej republiky, a to v konaní I.ÚS 157/08 posudzovaný prípad, keď zo strany súdneho exekútora bola spochybňovaná ústavná udržateľnosť právneho názoru súdu totožného s právnym názorom vysloveným v tejto veci (išlo o právny názor Krajského súdu v Košiciach vyslovený v uznesení č. k. 3 CoE 4/2006-28 z 25. júna 2007že „bežný kancelársky materiál, akými by mohli byť aj iné veci prirodzene potrebné pri vedení exekučnej administratívy, napr. perá, ceruzky, sponky, obalové prostriedky atď., sú síce výdavkami, avšak sa predpokladá, že náklady na ich obstaranie sú kryté práve výškou odmeny za výkon exekučnej činnosti najmä v paušálnej sume náhrad pri výkone jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Bežné náklady kancelárskych vecí preto ani zákonodarca nezaradil do výpočtu náhrad hotových výdavkov. Takými by sa mohli stať za predpokladu, že by dosiahli úroveň práve nie bežných a pritom nie nezanedbateľných, jasne identifikovateľných výdavkov nevyhnutných a teda aj účelových pri výkone konkrétnej exekučnej činnosti alebo jej úkonov.“) Ústavný súd tento právny názor vo svojom uznesení zo dňa 29.4.2008 č. k. I.ÚS 157/08-16 vyhodnotil tak, že predmetné úvahy odvolacieho súdu sú logické, a preto aj celkom legitímne s tým, že napadnuté uznesenie nevykazuje znaky arbitrárnosti a je aj náležite odôvodnené, keď odvolací súd zdôvodnil, prečo nebola sťažovateľovi ako súdnemu exekútorovi priznaná náhrada za bežný režijný kancelársky materiál. Z namietaného uznesenia krajského súdu podľa názoru ústavného súdu nevyplýva jednostrannosť, ktorá by zakladala svojvôľu alebo takú aplikáciu príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu keďže krajský súd zreteľne odôvodnil svoje skutkové zistenia s použitím príslušných zákonných ustanovení, a preto nemožno konštatovať, že by skutkové alebo právne závery krajského súdu v predmetnej veci bolo možné kvalifikovať ako zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak nezlučiteľné s obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6ods. 1 dohovoru /z uznesenia Okresného súdu Bardejov sp. zn. 8Er/158/2012 zo dňa 05. 02. 2015/. 24. Súd po preštudovaní exekučného spisu EX 591/2008 vzhľadom na účelnosť vynaložených výdavkov v spojitosti s ich preukázaním v exekučnom spise taktiež nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov predstavujúcich budúce poštovné - doručenie výzva na úhradu trov exekučného konania vo výške 1,70 Eur, zaslanie vyúčtovania účastníkom vo výške 1,35 Eur a vrátenie poverenia súdu vo výške 1,70 Eur, ktoré súdnemu exekútorovi v čase rozhodovania súdu o trovách exekúcie ešte nevznikli. Ako už bolo uvedené vyššie, všetky položky totiž musia byť hodnoverným dokladom obsiahnutým v spise preukázané tak, aby súd mal dôvod na ich priznanie v rámci náhrady trov exekúcie. Ak by tieto položky trov súd len pasívne „prevzal“ z vyúčtovania súdneho exekútora, postupoval by v rozpore s platnou úpravou týkajúcou sa odmeňovania súdnych exekútorov, nie je totiž možné priznať „náhradu“ hotových výdavkov, ktorý by v budúcnosti mohli vzniknúť. Súd priznal súdnemu exekútorovi len tie trovy, ktoré mu už reálne vznikli do času rozhodovania súdu o trovách exekučného konania a boli reálne preukázané. Súd navyše v tejto súvislosti uvádza, že pokiaľ súdnemu exekútorovi v zmysle ustanovenia § 196 patrí náhrada hotových výdavkov za výkon exekučnej činnosti, má nárok na hotové výdavky len v súvislosti s exekučnou činnosťou vykonanou počas exekúcie, t. j. do jej zastavenia. Vyššie uvedené hotové výdavky totiž nesúvisia s účelným vykonaním exekúcie. Po zastavení exekúcie súdny exekútor vykonáva už len administratívne úkony, za ktoré náhrada súdneho exekútora je už zahrnutá v jeho odmene. Súd taktiež opakovane poukazuje na gramatický výklad pojmu „náhrada“ hotových výdavkov, nahradiť je možné len hotové výdavky, ktoré počas vykonávania exekúcie reálne vznikli a ich vynaloženie bolo preukázané. Rovnaký názor vyslovil Krajský súd v Banskej Bystrici v uzneseniach č. k. 12CoE/76/2013-30 zo dňa 30. 03. 2012 a č. k. 42CoE/245/2011 zo dňa 18. 04. 2012. 25. Súd priznal súdnemu exekútorovi len tie trovy, ktoré mu už reálne vznikli v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti smerujúcej k vymoženiu pohľadávky oprávneného, boli reálne preukázané na základe obsahu predloženého exekútorského spisu EX 835/11 a účelne vynaložené, a to poštovné v celkovej výške 1,46 Eur za doručenie upovedomia o začatí exekúcie povinnému doporučene do vlastných rúk s opakovaným doručením (44 Sk). Poštovné za doručenie upovedomenia predajom nehnuteľnosti a zriadením záložného práva súd nepovažoval za účelne vynaložené, keďže z listu vlastníctva zažurnalizovaného v predloženom exekútorskom spise a z odpovede Správy katastra Banská Bystrica zo dňa 10. 09. 2008 vyplýva, že povinný nebol evidovaný na liste vlastníctva ako vlastník uvedenej nehnuteľnosti (rok nadobudnutia nehnuteľnosti evidovaným vlastníkom v roku 1914, t. j. ešte pred narodením povinného); z rovnakého dôvodu súd nepovažoval za účelne vynaložené hotové výdavky za poštovné za „doručenie odblokovania majetku povinného“. Preto súd nepriznal súdnemu exekútorovi celú uplatnenú sumu za poštovné, nakoľko v prevyšujúcej výške súd nemal preukázané ich vynaloženie z obsahu predloženého exekútorského spisu (absencia doručeniek, pri doručení žiadosti na vydanie poverenia a vyúčtovania súdu je z obsahu súdneho spisu navyše zrejmé, že predmetné
písomnosti boli súdu doručené zo strany súdneho exekútora osobne, a teda nevznikli hotové výdavky za poštovú prepravu). 26. Po vykonanej úprave súd uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi v súlade s Exekučným poriadkom v znení účinnom do 31. októbra 2013 a vyhláškou sumu 53,54 Eur. Z toho odmena súdneho exekútora predstavuje 43,16 Eur, náhrada hotových výdavkov predstavuje 1,46 Eur a uplatnená 20 % DPH (základ dane 44,62 Eur) predstavuje 8,92 Eur.
Poučenie:
Proti výroku I. tohto uznesenia je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Banská Bystrica na Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí
- odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozhodnutie, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), odvolanie musí byť podpísané (§ 363 v spojení s § 127 C. s. p.). Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy toho, kto ho urobil.
Odvolanie možno odôvodniť (odvolacie dôvody) len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C. s. p.).
Proti výroku II. tohto uznesenia nie je prípustné podať odvolanie.
Ak subjekt zaviazaný na plnenie dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže subjekt oprávnený z exekučného titulu podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/95 Z. z. v znení neskorších predpisov.