Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/91/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a sudkýň JUDr. Dagmar Podhorcovej a JUDr. Ingrid Doležajovej, v právnej veci žalobcov: 1/ N.. T. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom W., U. XXXX, 2/ N.. L. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom W., Z. XX, zast. JUDr. Martin Bajužík, advokát so sídlom Bratislava, Krasovského 13, IČO: 50 183 621, proti žalovaným: 1/ UniCredit Bank Slovakia, a.s., so sídlom Bratislava, Šancová 1/A/, IČO: 00 681 709, 2/ Dražobná spoločnosť, a.s., so sídlom Bratislava, Zelinárska 6, IČO: 35 849 703, zast. STANĚK VETRÁK & PARTNERI, s.r.o., so sídlom Bratislava, Vlčková 18, IČO: 36 795 038, o určenie neplatnosti právneho úkonu a zrušenie výkonu záložného práva, na odvolanie žalobcov a žalovaného v l. rade proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 21. 10. 2016, č. k. 7C/183/2011-348 takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa výroku I. m e n í tak, že žalobu v tejto časti z a m i e t a .

V napadnutej časti týkajúcej sa výroku II. rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

V časti náhrady trov konania rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovaní v 1. a 2. rade majú nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že rozhodnutie žalovaného v l. rade o splatnosti celého zostatku úveru zo zmluvy o úvere č. 7933890/HU/05/011 uzatvorenej medzi žalobcami a žalovaným v l. rade dňa 15. 08. 2005 ku dňu 14. 02. 2011 je neplatné. Návrh na zrušenie výkonu záložného práva V-3058/2005 v prospech UniBanky, a.s., Vajnorská 21, Bratislava, IČO: 00 681 709 na zabezpečenie pohľadávky s príslušenstvom na parc. č. XXXX, č. XXXX so stavbou súp. č. XXXX (dom) zo zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. XXXXXXXA/HU/XX/XXX zapísanej v časti C ťarchy na LV č. XXXX pre kat. úz. W. vydané Správou katastra Komárno zamietol. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že vo svojom výroku I. určil v zmysle § 137 CSP, že rozhodnutie žalovaného v l. rade o splatnosti celého zostatku úveru zo zmluvy o úvere uzatvorenej medzi žalobcami a žalovaným v l. rade dňa 15. 08. 2005 ku dňu 14. 02. 2011 je neplatné. Podľa názoru súdu tak zásadné účinky jednostranného právneho úkonu, ktorým je dosiahnutie okamžitej splatnosti celého úveru pred dohodnutou splatnosťou je možné len prostredníctvom odstúpenia od zmluvy. Zmenu písomne uzatvorenej zmluvy o úvere v podstatnej časti a to v dojednaní o vymedzení času splatnosti úveru je možné len písomnou dohodou účastníkov, resp. za predpokladu porušenia povinnosti jednej z účastníkov zmluvy odstúpením od zmluvy, nie je však možné takéto účinky privodiť spätne. Nie je možné spätne privodiť zosplatnenie úveru, čím by došlo k okamžitej návratnosti celého úveru bez

poskytnutia lehoty, ktorá sa môže skúmať aj s poukazom na primeranosť lehoty vo vzťahu k zaplateniu dlžnej sumy, ako schopnostiam a možnostiam spotrebiteľa v procesnom postavení žalobcov a určiť spätne účinnosť okamžitej splatnosti, čo je z týchto dôvodov podľa súdu absolútne neplatné. K výroku II. uviedol, že podľa názoru súdu nemôžu mať žalobcovi naliehavý právny záujem na určení neplatnosti výkonu záložného práva, keď jednoznačne uviedli, že nechcú a ani nemienili uplatniť neplatnosť záložnej zmluvy, ktorá zabezpečuje poskytnutý úver, výlučne len výkon záložného práva. Na takomto určení nemôže byť naliehavý právny záujem. Za situácie, keď dochádza k začatiu výkonu exekúcie zo strany súdneho exekútora JUDr. Petra Stana v prospech oprávneného SF Soepenberb s.r.o., nie však pre výkon exekúcie v prospech žalovaného v l. rade z titulu poskytnutého úveru. Takýto návrh je neurčitý, nejasný, a v tomto konaní nemôže byť naliehavý právny záujem na zrušení výkonu záložného práva v prospech oprávneného, ktorý nie je účastníkom tohto konania. Ak by aj súd návrhu vyhovel, je otázne, či takéto rozhodnutie by bolo vykonateľné a akým spôsobom. Z uvedených dôvodov návrh zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 a 2 CSP.

3. Rozsudok súdu prvej inštancie napadli odvolaním v zákonnej lehote žalobcovia v l. a 2. rade ako aj žalovaný v 1. rade. Žalovaný v l. rade napadol rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. rozsudku a to z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/, e/, f/, g/ a h/ CSP. Uviedol, že súd pri odôvodňovaní rozhodnutia nepostupoval v súlade s § 220 ods. 2 a nezaoberal sa viackrát zdôraznenou skutkovou a právnou argumentáciou žalovaného v l. rade ohľadom vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru. Žalovaný v l. rade vyhlásil predčasnú splatnosť ku dňu 14. 02. 2011 z dôvodu, že mu dňa 11. 02. 2011 bolo doručené upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie EX/488/2010-65 predajom nehnuteľnosti vedenej na LV č. XXXX. kat. úz. W. a zároveň mu bola doručená výzva súdneho exekútora v zmysle ust. § 151m ods. 1 v tom, aby v 30-dňovej lehote od doručenia upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie oznámil, že kedy počas tejto lehoty začne výkon záložného práva. Splatnosť pohľadávky je riešená v Občianskom zákonníku v ust. § 563, pričom dôvody predčasnej splatnosti boli upravené v zmluve o úvere a obchodných podmienkach a takáto dohoda nebola v rozpore s právnymi predpismi platnými v čase uzatvorenia zmluvy o úvere alebo vyhlásenia predčasnej splatnosti. Na margo tvrdenia súdu, že neexistuje inštitút vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru (len odstúpenie od zmluvy), poukázal na ust. § 565 OZ, ktoré upravuje možnosť veriteľa žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, ak to bolo dohodnuté (pri spotrebiteľoch špecifický až po uplynutí 3 mesiacov so zaplatením splátky). V danom prípade ide o vyhlásenie predčasnej splatnosti z dôvodu neplnenia pohľadávky riadne a včas. Z uvedených dôvodov sa domáhal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. zrušil a vrátil súdu prvej inštancie, prípadne sám rozhodol a rozsudok v tejto časti zmenil tak, že žalobu zamietne.

4. Žalobcovia v l. a 2. rade napadli rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. a III. a to z dôvodu ust. § 365 ods. 1 písm. f/, h/ a d/ CSP. Majú za to, že rozsudok vo výrokovej časti II. je právne nesprávny a zmätočný voči výroku I. rozsudku. Sú toho názoru, že závery súdu prvej inštancie sú navzájom protikladné a nelogické. Sporný výkon záložného práva začal žalovaný v l. rade prostredníctvom žalovaného v 2. rade a je vzhľadom na rozhodnutie súdu prvej inštancie o neplatnosti rozhodnutia žalovaného v l. rade o splatnosti celého zostatku úveru ku dňu 14. 02. 2011 v zmysle I. výroku rozsudku potrebné považovať za nedôvodný a v rozpore so zákonom, ako aj dobrými mravmi. Prebiehajúca exekúcia, ktorá je vedená pod EX/1069/2010 u súdneho exekútora JUDr. Petra Stana sú v tomto konaní bezpredmetné, keďže nie sú predmetom tohto konania, t. j. netýkajú sa veci samej. Žalobcovia podanou žalobou napadli dôvodnosť začatia a prípadného pokračovania výkonu záložného práva, ktorý začal žalovaný v l. rade v zmysle oznámenia o začatí výkonu záložného práva zo dňa 03. 03. 2011 prostredníctvom žalovaného v 2. rade a to vzhľadom na neplatnosť rozhodnutia žalovaného v l. rade o splatnosti celého zostatku úveru ku dňu 14. 02. 2011, ktorú potvrdil aj samotný súd prvej inštancie vo výroku I. rozsudku. Žalobný návrh v tejto časti je určitý a jasný, pretože žalobcovia žiadajú zrušiť výkon záložného práva. Majú naliehavý právny záujem na zrušenie sporného výkonu záložného práva a z ich strany bol dostatočne preukázaný a to už i vzhľadom na rozhodnutie v časti I. výroku rozsudku. Je preto potrebné skonštatovať, že oprávnený nie je voči dlžníkovi začať výkon záložného práva k nehnuteľnostiam za účelom uspokojenia pohľadávky, ktorá sa nestala splatnou. V časti trov konania žiadali, aby im bol priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

5. K odvolaniu žalovaného v l. rade sa vyjadrili žalobcovia, ktorí uviedli, že sa nestotožňujú s tvrdeniami žalovaného v 1. rade, ktoré uviedol vo svojom odvolaní. Súd prvej inštancie v rozsudku vo vzťahu

k výroku I. rozhodol správne a spravodlivo v súlade so zákonom a svoje rozhodnutie v tejto časti aj dostatočne odôvodnil a rozsudok vo vzťahu k výroku I. je bez akýchkoľvek pochybností preskúmateľný. Je zrejmé, že rozhodnutie žalovaného o splatnosti celého zostatku úveru ku dňu 14. 02. 2011 je neplatné a to nielen pre jeho rozpor so zákonom a dobrými mravmi, ale aj vzhľadom na dôvody, pre ktoré bolo rozhodnutie vydané. Preto navrhli, aby odvolací súd rozsudok v tejto časti ako vecne správny potvrdil.

6. K odvolaniu žalovaného v l. rade a k odvolaniu žalobcov sa vyjadril žalovaný v 2. rade, ktorý uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s argumentáciou žalovaného v l. rade uvedenou v odvolaní voči výroku I. rozsudku. Čo sa týka odvolania žalobcov vo vzťahu k výroku II. rozsudku uviedol, že sa plne prikláňa k argumentácii súdu uvedenej v bode 14. rozsudku, kde súd konštatoval, že neexistuje naliehavý právny záujem na určení neplatnosti výkonu záložného práva, a takýto výrok by bol nevykonateľným. Opakovane uviedol, že od výkonu záložného práva na základe návrhu na vykonanie dražby predloženého žalovaným v 1. rade upustil po doručení neodkladného opatrenia Okresného súdu Komárno sp. zn. 7C/123/2011. Súd preto správne vyhodnotil návrh na zrušenie výkonu záložného práva ako neurčitý a nejasný. V závere opätovne uviedol, že žalovaný v 2. rade nie je nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva, o ktorej sa v konaní rozhoduje a teda nie je pasívne vecne legitimovaný v prejednávanej veci. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. zmeniť tak, že žaloba bude v celom rozsahu zamietnutá a žalobcovia budú zaviazaní zaplatiť žalovanému v 2. rade trovy konania vo výške 100 %.

7. K odvolaniu žalobcov sa vyjadril žalovaný v l. rade, ktorý navrhol, aby rozsudok vo výroku I. bol zmenený a žaloba zamietnutá a v ostatnej časti rozsudok súdu prvej inštancie potvrdený. Uviedol, že sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na zrušenie výkonu záložného práva. Považuje za relevantné, že posledná vyrovnaná splátka k pohľadávke zmluvy o úvere zo dňa 15. 08. 2005 je z februára roku 2011.

8. K vyjadreniu žalovaného v 2. rade sa vyjadrili žalobcovia v l. a 2. rade, ktorí uviedli, že sa nestotožňujú s vyjadreniami a tvrdeniami žalovaného v 2. rade, ktoré vo svojom vyjadrení uviedol. Žalobcovia nemajú vedomosť o právnych vzťahoch medzi žalovaným v l. rade ako záložným veriteľom a žalovaným v 2. rade ako dražobníkom vo veci sporného výkonu záložného práva vo forme dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcov a zároveň nemajú ani vedomosť o prípadnom ukončení týchto právnych vzťahov, preto samotná žaloba z dôvodu právnej istoty smerovala aj voči žalovanému v 2. rade ako poverenému dražobníkovi. Sú preto názoru, že na strane žalovaného v 2. rade je daná pasívna vecná legitimácia vo veci samej.

9. K vyjadreniu žalovaného v l. rade sa vyjadrili žalobcovia, ktorí opätovne uviedli, že sa absolútne nestotožňujú s vyjadrením a tvrdením žalovaného v l. rade, ktoré vo svojom vyjadrení uviedol. V celom rozsahu sa pridržali svojej argumentácie uvedenej vo svojich predošlých podaniach.

10. Prijatím zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) s účinnosťou od 01. 07. 2016 došlo k zrušeniu zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (§ 473 . Podľa prechodného ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Znamená to, že nová právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem, a teda sa použije na všetky konania a to i na konania začaté predo dňom účinnosti Civilného sporového poriadku s výnimkami z tohto základného pravidla ustanovenými v § 470 ods. 2 CSP.

11. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote (§ 362 a že spĺňa náležitosti § 365 a nasl. preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutých častiach viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v časti zmeniť a v časti potvrdiť (§ 387 ods. 1 .

12. Súd prvej inštancie vo výroku I. napadnutého rozsudku určil, že rozhodnutie žalovaného v 1. rade o splatnosti celého zostatku úveru zo zmluvy o úvere č. 7933890/HU/05/011 uzatvorenej medzi žalobcami a žalovaným v l. rade dňa 15. 08. 2005 ku dňu 14. 02. 2011 je neplatné. Vychádzal pritom z ust. § 137 CSP.

13. Podľa § 137 písm. c/ žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

14. Do 30. júna 2016 bolo podľa § 80 OSP písm. c/ možné žalobou uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Za určovací návrh (žalobu) v zmysle § 80 písm. c/ OSP považovala súdna prax aj žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu. Právny záujem, ktorý bol podmienkou prípustnosti takejto určovacej žaloby musel byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu išlo o posúdenie, či podaná žaloba predstavuje vhodne (účinne a správne) procesný nástroj ochrany žalobcovho práva, ktorým sa môže dosiahnuť odstránenie spornosti alebo neistoty práva. Najvyšší súd SR už v rozhodnutí sp. zn. 1Cdo/91/2006 konštatoval, že nedostatok naliehavého právneho záujmu „predstavuje samostatný a prvoradý dôvod, pre ktorý určovací návrh nemôže obstáť a ktorý sám o sebe a bez ďalšieho vedie k zamietnutiu návrhu“. Podobné závery vyjadril Najvyšší súd SR tiež v rozhodnutiach sp. zn. 3Cdo/240/2006, 1Cdo/13/2010, 3Cdo/56/2011, 1Cdo/324/2014, 3Cdo/887/2015, 5Cdo/345/2015, 8Cdo/26/2016. Aj Ústavný súd zaujal názor, podľa ktorého ak všeobecný súd dospeje k záveru, že naliehavý právny záujem nie je daný, vecnou stránkou podanej určovacej žaloby sa ďalej nezaoberá (II. ÚS 137/08). Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti žaloby v súčasnosti (§ 137 písm. c/ musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov. V súvislosti s tým ide o to, čoho (akého určenia) sa žalobca domáha a z akých právnych pomerov vychádza. Určenie neplatnosti právneho úkonu nemôže by nikdy samoúčelné, žalobca musí vždy osvedčiť existenciu konkrétneho dôvodu so zreteľom na ktorý je určovacia žaloba potrebným a správne zvoleným procesným nástrojom ochrany jeho práv. Vychádzajúc z toho odvolací súd konštatuje, že v predmetom spore pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu žalobcov na požadovanom určení malo právny význam skúmať to, či objektívne (a to v čase rozhodovania súdu) bol daný relevantný dôvod na to, aby súd určil, že rozhodnutie žalovaného v l. rade o splatnosti celého zostatku úveru je neplatné. Odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie zastáva názor, že žalobcovia na takomto požadovanom určení nemajú naliehavý právny záujem, pretože túto otázku v tomto konaní si mal súd riešiť len ako predbežnú otázku, a napr. ako predbežnú otázku si bude súd prvej inštancie taktiež riešiť v konaní, kde žalovaný v l. rade žaluje žalobcov na zaplatenie požadovanej istiny z úveru, ktoré konanie sa vedie na okresnom súde pod sp. zn. 4Rob/30/2014, a ktoré bolo doposiaľ prerušené. Z uvedených dôvodov preto bolo potrebné rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti zmeniť a žalobu zamietnuť, z dôvodu nepreukázania naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. I napriek tomu odvolací súd poznamenáva, že sa nestotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že v prípade platobnej nedisciplinovanosti žalobcov je možné dosiahnuť okamžitú splatnosť celého dlhu pred dohodnutou splatnosťou len prostredníctvom odstúpenia od zmluvy. V tejto súvislosti správne žalovaný v l. rade poukazuje na ust. § 565 a v tejto súvislosti odvolací súd naviac poznamenáva. I keď vychádzajúc z platnej právnej úpravy, dlžník je v zásade povinný plniť celý dlh jednorazovo, dohodou dlžníka a veriteľa alebo rozhodnutím súdu môže bť založené i plnenie dlhu v splátkach. Pri splnení v splátkach ide vlastne o dvojakú dobu splatnosti, keďže jednak je stanovená doba plnenia (splatnosti) jednotlivých splátok a súčasne je určená i splatnosť celej pohľadávky. Ak dlžník plnil v splátkach, nezaplatenie jednej alebo viacerých splátok v čase ich splatnosti nespôsobuje bez ďalšieho splatnosť celého dlhu. Každá zo splátok totiž predstavuje samostatný dlh, ktorý veriteľ môže samostatne uplatňovať na súde. Súčasťou podmienok splatnosti jednotlivých splátok môže byť i určenie, že pre nesplnenie niektorej splátky je veriteľ oprávnený žiadať celý zvyšok pohľadávky naraz (§ 565 . Ide tu tak o podmienenú výhodu splácať dlh v splátkach, ktorá spočíva v tom, že dlžník dodrží splátky. Ak dlžník nedodrží dohodu o včasnom splnení dohodnutých splátok alebo súdne rozhodnutie o povolení splátok, stráca výhodu splátok za predpokladu, že veriteľ požiada o zaplatenie celej pohľadávky, resp. nezaplateného zvyšku pohľadávky naraz. Uplatnenie práva na zaplatenie celej pohľadávky je v právomoci veriteľa, ktorý toto môže, ale nemusí uplatniť. Stratu výhody splátok musí veriteľ dlžníkovi oznámiť, prípadne uplatniť na súde podaním žaloby. Splatnosť celej pohľadávky tak nenastala priamo zo zákon, ale záleží na veriteľovi, či toto právo uplatní, teda či vyzve dlžníka na zaplatenie celého zvyšku dlhu. Toto svoje právo požadovať zaplatenie celej pohľadávky z dôvodu straty výhody splátok je časovo obmedzené tak, že veriteľ ho môže použiť najneskôr do splatnosti najbližšej ďalšej splátky. Ustanovenie § 565 o strate výhody splátok je modifikované vo vzťahu k plneniu zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach od 01. 11. 2008, kedy nadobudol účinnosť zák. č. 379/2008 Z. z. tak, že veriteľ je v prípade nesplnenia niektorej

splátky oprávnený požadovať od dlžníka zaplatenie celého zvyšku pohľadávky najskôr po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Avšak ako bolo vyššie uvedené, vzhľadom na rozhodnutia tak Najvyššieho súdu SR ako aj Ústavného súdu SR, pre absenciu preukázania naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení nebolo potrebné zo strany súdu prvej inštancie sa zaoberať, či toto rozhodnutie žalovaného v l. rade je platné, prípadne neplatné, a preto ani odvolací súd z týchto dôvodov rozhodnutie nepreskúmaval.

15. Čo sa týka výroku II. rozsudku súd prvej inštancie, v tejto časti odvolací súd rozsudok súdu ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 potvrdil. Žalobcovia svoju žalobu v tejto časti odôvodnili tým, že nemienia si uplatniť neplatnosť záložnej zmluvy, ktorá zabezpečuje poskytnutý úver, výlučne žiadajú len zrušiť výkon záložného práva. Odvolací súd sa stotožňuje v tomto smere s tým, že ani prípadné určenie neplatnosti záložnej zmluvy nemôže viesť k odstráneniu právnej neistoty žalobcu, alebo k zamedzeniu ohrozenia jeho práva. Záložná zmluva nie je neplatná len preto, že nevznikla pohľadávka, ktorú má zabezpečovať záložné právo založené na tejto zmluve (napr. preto, že nedošlo k uzavretiu zmluvy podľa ktorej by mala pohľadávky vzniknúť alebo preto, že takáto zmluva je neplatná a pod.). Aj keď je záložná zmluva platný právny úkon, záložné právo nevznikne, ak nevznikla pohľadávka, ktorú má záložné právo zabezpečovať. Vzhľadom na to, že určenie platnosti alebo neplatnosti záložnej zmluvy sa nemôže vyriešiť celý obsah a rozsah sporného právneho vzťahu medzi účastníkmi, nemôže byť na takomto určení naliehavý právny záujem. Stav ohrozenia práva žalobcu alebo neistotu v jeho právnom postavení možno preto odstrániť len určením, či tu je alebo nie je záložné právo, prípadne, ak už došlo k realizácii záložného práva, určením či tu je alebo nie iné právo (napr. vlastnícke). V danom prípade sa však žalobcovia domáhajú svojou žalobou zrušenia výkonu záložného práva, čo podľa názoru odvolacieho súdu nie je možné v občianskom civilnom konaní riešiť. V prípade, ak už je nariadená exekúcia, môžu sa žalobcovia svojej ochrany domáhať len prostriedkami ustanovenými v Exekučnom poriadku, pretože už nariadený výkon exekúcie súd v tomto konaní nie je oprávnený riešiť. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil, keď je vo výroku vecne správny.

16. O náhrade trov konania tak prvoinštančného ako aj odvolacieho rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a keďže žalovaní v l. a 2. rade boli v konaní plne úspešní, priznal im nárok na náhradu trov konania v zmysle ust. § 255 ods. 1 v spojení s ust. § 396 ods. 1 a úspešným žalovaným v l. a 2. rade priznal nárok na náhradu tak trov konania pred súdom prvej inštancie ako aj odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 ; dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 ; povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .