Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13Cob-146-2017.pdf
PDF · 189.55 KB
Case nature
Area
Subarea
13Cob/146/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: Miroslav Benca FLOREKO, s miestom podnikania Stromová 1, 038 52 Sučany, IČO: 34 703 802, zastúpeného zástupcom KUBINEC & PARTNERS advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Tajovského 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 851 574, proti žalovanému: Obec Sučany, so sídlom Námestie SNP 31, 038 52 Sučany, IČO: 00 316 938, zastúpenému právnou zástupkyňou Mgr. Evou Belicovou, advokátkou, so sídlom I. XX, XXX XX D., v konaní o náhradu škody 31.700,66 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu v Martine č.k. 17Cb/201/2015-134 zo dňa 17.6.2016, takto
rozhodol:
Návrh žalobcu zo dňa 3.10.2016 na prerušenie konania z a m i e t a .
Rozsudok Okresného súdu v Martine č.k. 17Cb/201/2015-134 zo dňa 17.6.2016 p o t v r d z u j e .
Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol. O trovách prvoinštančného konania rozhodol tak, že žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia v sume 989,84 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, na účet právneho zástupcu žalovaného. V odôvodnení svojho rozsudku okresný súd poukázal na žalobu žalobcu doručenú okresnému súdu dňa 7.8.2015, ktorou žalobou sa žalobca voči žalovanému domáhal náhrady škody v sume 31.700,66 Eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že 4.5.2010 žalovaný ako prijímateľ podpísal Zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku s Ministerstvom výstavby a regionálneho rozvoja SR ako poskytovateľom na projekt revitalizácie a rekonštrukciu námestia v Obci Sučany. Žalovaný splnomocnil Ing. Miroslava Stanovského na úkony vyplývajúce zo zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku a súčasne zadal spoločnosti Sagacita, s.r.o., ktorej jediným konateľom a spoločníkom bol tiež Ing. Miroslav Stanovský, vypracovať projektovú dokumentáciu pre stavebné povolenie a realizáciu diela. Žalovaný ako objednávateľ dňa 29.10.2012 uzatvoril Zmluvu o dielo so spoločnosťou STRAMON, s.r.o.. Spoločnosť STRAMON, s.r.o. vykonaním diela poverila subdodávateľov, medzi nimi i žalobcu. Dňa 30.9.2013 došlo Zmluvou o postúpení pohľadávky zo strany spoločnosti STRAMON, ako postupcu k postúpeniu pohľadávky zo Zmluvy o dielo proti žalovanému ako dlžníkovi, vo výške 393.452,07 Eur s DPH na spoločnosť Sagabuild, s.r.o., ktorej jediným konateľom a spoločníkom bol Ing. Miroslav Stanovský. Odplata za postúpenie pohľadávky činila sumu 314.761,66 Eur. V čase postúpenia boli voči spoločnosti STRAMON, s.r.o. ako povinnému vedené viaceré exekučné konania, o ktorých mal žalovaný vedomosť, keďže mu v tej dobe boli doručené viaceré príkazy na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky. V tom čase si žalobca ako veriteľ uplatňoval voči dlžníkovi
STRAMON, s.r.o. pohľadávku vo výške 31.700,66 Eur s príslušenstvom, ktorá vznikla v súvislosti s vykonaním prác na diele. Dňa 4.2.2014 právny zástupca žalobcu upozornil žalovaného, že plnením v prospech spoločnosti Sagabuild, s.r.o. sa vystavuje riziku plnenia v prospech neoprávnenej osoby, a že Zmluvu o postúpení pohľadávok medzi spoločnosťami STRAMON, s.r.o. a Sagabuild, s.r.o. je možné považovať za odporovateľný právny úkon, prípadne absolútne neplatný právny úkon. I napriek tomuto žalovaný dňa 4.2.2014 plnil spoločnosti Sagabuild, s.r.o. a ostatným spoločnostiam, na ktoré STRAMON, s.r.o. postúpil pohľadávku voči žalovanému, celkovo sumu 325.596,66 Eur. Žalobca ďalej poukázal na to, že je nepochybné, že STRAMON, s.r.o. svoj záväzok voči žalobcovi nesplní, pretože na majetok spoločnosti STRAMON, s.r.o. bol vyhlásený konkurz a je predpoklad, že výťažok zo speňaženia majetku nebude postačovať na plné uspokojenie pohľadávok žalobcu. 30.4.2015 žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy, pričom k uspokojeniu pohľadávky žalobcu nedošlo. Žalobca v žalobe zdôraznil, že žalovaný napriek upozorneniu uspokojil pohľadávku namiesto spoločnosti STRAMON, s.r.o. postupníkovi spoločnosti Sagabuild, s.r.o., pričom sa nezaoberal otázkami platnosti postúpenia pohľadávky, odporovateľnosti právneho úkonu - postúpenia pohľadávky. Neprihliadol na § 108, resp. § 47 zákona č. 233/1995 Z.z., ktorého obsahom je zákaz nakladania s majetkom povinného. Tiež poukázal na ust. § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré vylučuje možnosť postúpenia pohľadávky v prípade, ak to odporuje dohode medzi dlžníkom a veriteľom. Žalobca uviedol, že pokiaľ by žalovaný po doručení príkazu na exekúciu odmietol plniť v prospech spoločnosti Sagabuild, s.r.o. pohľadávku, veritelia spoločnosti STRAMON, s.r.o., teda aj žalobca mohli byť uspokojení z majetku spoločnosti STRAMON, s.r.o.. Žalobca mal za to, že žalovaný sa svojim konaním dopustil porušenia všeobecnej prevenčnej povinnosti ustanovenej v § 415 Občianskeho zákonníka a v dôsledku konania žalovaného vznikla žalobcovi škoda vo výške 31.700,66 Eur s tým, že žalovaný naplnil všetky predpoklady zodpovednosti za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka.
2. Okresný súd vo veci vykonal dokazovanie a za aplikácie ust. § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka, § 415, § 420 ods. 1, § 524 ods. 1, § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s ust. § 47 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku dospel k záveru, že žalobu žalobcu je nevyhnutné zamietnuť. Okresný súd v prvom rade poukázal na základné predpoklady zodpovednosti za škodu, ktorými sú:
- existencia škody,
- porušenie právnej povinnosti,
- príčinná súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a škodou,
- zavinenie,
len za splnenia ktorých možno dovodzovať zodpovednosť príslušného subjektu za škodu. Pod pojmom škoda treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, a ktorá je objektívne vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom. Pokiaľ mal žalovaný zmluvný vzťah, a to Zmluvu o dielo uzavretú so spoločnosťou STRAMON, s.r.o. ako zhotoviteľom, ktorá spoločnosť postúpila svoju pohľadávku voči žalovanému na spoločnosť Sagabuild, tak okresný súd mal rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. 26Cbi/22/2014 preukázané, že toto postúpenie pohľadávok je voči veriteľom úpadcu spoločnosti STRAMON neúčinné, a teda je neúčinné aj voči veriteľovi spoločnosti STRAMON, s.r.o., ktorým je okrem iných aj žalobca v tomto spore, a to na základe zmluvy o dielo, ktorú mal on ako zhotoviteľ uzavretú s objednávateľom - spoločnosťou STRAMON, s.r.o.. Podľa rozsudku Okresného súdu Košice I sp. zn. 26Cbi/22/2014 bolo zrejmé, že spoločnosť Sporthouse, s.r.o. ako právny nástupca spoločnosti Sagabuild, s.r.o. bol povinný poskytnúť do všeobecnej podstaty úpadcu STRAMON, s.r.o. plnenie vo výške 393.452,07 Eur. Žalobca si svoju pohľadávku, ktorú mal voči spoločnosti STRAMON, s.r.o. v súčasnej dobe v konkurze do konkurzu riadne prihlásil a tiež bolo preukázané, že v súčasnej dobe konkurz na majetok úpadcu STRAMON, s.r.o. stále trvá, a teda žalobca je stále vlastníkom pohľadávky voči spoločnosti STRAMON, s.r.o. titulom zmluvy o dielo, teda reálne sa majetok, resp. hodnota majetku žalobcu nezmenšila, lebo stále existuje pohľadávka, ktorú má žalobca riadne prihlásenú v konkurze, ktorý sa vedie voči úpadcovi spoločnosti STRAMON, s.r.o. a teda existencia škody v tomto konaní, v čase rozhodovania okresného súdu nebola preukázaná, lebo nedošlo k zníženiu hodnoty majetku žalobcu, pretože tento môže byť eventuálne uspokojený úplne alebo čiastočne v rámci konkurzu, ktorý sa vedie voči spoločnosti STRAMON s.r.o. a nebola preukázaná ani existencia, ani rozsah spôsobenej škody.
3. Okresný súd k ďalším atribútom škody uviedol, že predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je porušenie právnej povinnosti, existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou, zavinenie. Pokiaľ žalobca tvrdil porušenie právnej povinnosti žalovaným podľa ust. § 415 Občianskeho zákonníka, ktoré malo spočívať v tom, že plnil cenu diela zo zmluvy o dielo
medzi žalovaným ako objednávateľom a STRAMON, s.r.o. ako zhotoviteľom zo dňa 29.10.2012, keď žalovaný neplnil spoločnosti STRAMON, s.r.o. ale postupníkovi spoločnosti Sagabuild, s.r.o., ktorá nadobudla uvedenú pohľadávku Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 30.9.2013 od spoločnosti STRAMON, s.r.o., tak toto konanie okresný súd nevyhodnotil ako protiprávne konanie žalovaného, naopak na platnosť postúpenia pohľadávky nebol potrebný súhlas dlžníka - žalovaného, ten však ale musí byť o postúpení vyrozumený, čo okresný súd mal preukázané oznámením o postúpení pohľadávok zo dňa 30.9.2013. Toto postúpenie pohľadávky oznámil žalovanému práve jeho veriteľ - spoločnosť STRAMON s.r.o. s tým, že pohľadávku je potrebné plniť postupníkovi spoločnosti Sagabuild, s.r.o., Dolný Kubín. Týmto okamihom vznikla žalovanému povinnosť plniť novému vlastníkovi pohľadávky, ktorou bola spoločnosť Sagabuild, s.r.o.. K porušeniu právnej povinnosti zo strany žalovaného preto nedošlo. Rozhodné pre okresný súd bolo, že žalovaný si plnil svoju zákonnú a zmluvnú povinnosť zaplatiť cenu diela, a to novému veriteľovi na základe platne uzatvorenej zmluvy o postúpení pohľadávok, a teda v danom prípade absentoval aj ďalší predpoklad zodpovednosti za škodu, a to protiprávne konanie žalovaného. Pri vyhodnotení platnosti zmluvy o postúpení pohľadávok bol rozhodujúci stav v čase rozhodovania okresného súdu. Okresný súd vychádzal z právoplatného rozsudku Okresného súdu Košice I sp. zn. 26Cbi/22/2014, ktorým okresný súd určil, že právny úkon Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 30.9.2013 uzavretá medzi spoločnosťou STRAMON, s.r.o. ako postupcom a spoločnosťou Sagabuild, s.r.o. ako postupníkom je voči veriteľom v konkurze na majetok úpadcu STRAMON, s.r.o. neúčinný. Z tohto právoplatného rozsudku okresný súd vychádzal majúc na zreteli, že odporovať možno iba platnému právnemu úkonu. Porušenie právnej povinnosti a príčinná súvislosť medzi porušením tejto povinnosti a vznikom škody nebola preukázaná ani v súvislosti s doručovaním príkazov na začatie exekúcie, prikázaním iných peňažných pohľadávok žalovanému, a to z toho dôvodu, že žalovaný podľa vlastného tvrdenia plnil v prospech oprávnených v zmysle príkazov na začatie exekúcie a táto skutočnosť nebola žalobcom rozporovaná, a naviac samotný žalobca v žiadnom z exekučných konaní nevystupoval ako oprávnený, a teda keby aj žalovaný exekučný zákaz nakladania so svojím majetkom neporušil, tak by nedošlo v rámci exekúcie k uspokojeniu pohľadávky žalobcu, a teda neexistuje príčinná súvislosť medzi takýmto konaním žalovaného, ktoré tvrdil žalobca a vznikom škody. Naviac, okresný súd zmluvu o postúpení pohľadávok vyhodnotil ako platnú aj vo vzťahu k zmluve o dielo medzi žalovaným ako objednávateľom a zhotoviteľmi - firmou STRATEG BULLDING s.r.o. a EKO SVIT s.r.o., pretože táto zmluva neobsahuje dohodu veriteľa s dlžníkom o nemožnosti postúpenia pohľadávky, obsahuje len možnosť odstúpenia od zmluvy objednávateľom - Obcou Sučany. V prípade, že zhotoviteľ prevedie všetky, alebo niektoré práva a záväzky vyplývajúce z tejto zmluvy na tretie osoby, zakladá teda možnosť odstúpenia, čo je právo a nie povinnosť. A teda neodstúpenie od zmluvy nemožno pripisovať na ťarchu žalovaného.
4. Zo strany zástupcu žalobcu bolo navrhnuté vykonané dokazovanie výsluchom svedkov pána X., ktorý je konateľom štatutárneho orgánu spoločnosti Zalimex - komanditná spoločnosť, ktorý je subdodávateľom spoločnosti STRAMON, s.r.o. na okolnosť, že subdodávatelia boli uvedení do omylu, že im obec zaplatí. Ďalej bol navrhnutý výsluch svedkov pani R. J. a K. J. na okolnosť, že žalobca dostal prísľub od starostu Obce Sučany, že im bude riadne zaplatené a tiež bolo navrhnuté za týmto účelom vypočuť pána G., ktorý je súčasným starostom Obce Sučany, ktorý mal byť prítomný pri tomto sľube zo strany obce, že subdodávateľom zaplatí. Okresný súd dokazovanie výsluchom týchto svedkov zamietol, pretože žalobou uplatňovaný nárok bol uplatňovaný titulom spôsobenej škody, ktorú mal spôsobiť žalovaný. Ak žalovaný mal dať nejaký prísľub na zaplatenie subdodávateľom, táto skutočnosť je z hľadiska škody irelevantná, a to z toho dôvodu, že sa nepreukazuje nárok titulom uzavretej zmluvy medzi obcou a subdodávateľmi.
5. Právny zástupca žalobcu tiež navrhol rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom, a to v prvom rade o existencii škody, avšak okresný súd o tomto návrhu nerozhodol, a to vzhľadom k tomu, že rozhodol rozsudkom v celom merite veci. Rovnako zo strany žalobcu bol návrh na prerušenie konania do času, kým nebude právoplatne ukončené konkurzné konanie voči spoločnosti STRAMON, s.r.o.. Okresný súd návrh na prerušenie konania zamietol z toho dôvodu, že právny zástupca žalobcu navrhol prerušiť konanie do právoplatného ukončenia konkurzného konania za účelom preukázania existencie škody. Okresný súd nevidel dôvod prerušiť konanie, pretože pre súd je rozhodujúci stav v čase rozhodovania. Ďalej bola navrhnutá zmena žaloby s tým, že sa nejedná o nárok z titulu škody, ale uzavretej ústnej zmluvy žalovaného so žalobcom, a to ústnej zmluvy o dielo. Okresný súd rozhodol, že zmenu žaloby nepripúšťa, a to z dôvodu hospodárnosti konania, pretože celé dokazovanie sa viedlo za účelom preukázania nároku titulom škody. Preukazovanie nároku zmluvného by bolo spojené s rozsiahlym
ďalším dokazovaním, čo bolo nehospodárne, pretože zmenu žaloby navrhol právny zástupca žalobcu po rozsiahlom dokazovaní v tejto veci až v záverečnom návrhu. Nič nebráni žalobcovi podať novú žalobu, v ktorej bude svoj nárok uplatňovať titulom tvrdenej existujúcej ústnej zmluvy o dielo medzi žalobcom a žalovaným.
6. O trovách prvoinštančného konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech, bola priznaná náhrada trov konania spočívajúca v trovách právneho zastúpenia podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v celkovej výške 989,84 Eur.
7. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca podaním zo dňa 3.10.2016 spolu s návrhom na prerušenie konania. Žalobca ako dôvody odvolania poukázal na ust. § 365 ods. 1 písm. e), f), h) CSP. Žalobca poukázal na výsledky vykonaného dokazovania, podľa ktorého bolo zistené, že spoločnosť STRAMON, s.r.o. ako zhotoviteľ zo zmluvy o dielo uzavretej so žalovaným nebola schopná reálne dokončiť dielo a hrozilo, že žalovaný príde o nenávratný finančný príspevok zo Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. zmluvy: Z2214012022001 (ďalej len „NFP“). Súčasne bolo preukázané, že dielo reálne dokončila spoločnosť Sagabuild, s.r.o.. Zo svedeckej výpovede p. Ing. D. bolo zrejmé, že p. D. bol oslovený žalovaným, a to bývalým starostom JUDr. G., aby zabezpečil dokončenie diela a na spoločnom rokovaní sa dohodli na riešení, že p. D. cez jeho obchodných partnerov zabezpečí dokončenie diela „pod hlavičkou STRAMONU“, ale keďže v tej dobe nikto nechcel zo subdodávateľov so STRAMON, s.r.o. spolupracovať, lebo sa obávali, že nedostanú zaplatené, dohodlo sa, že zaplatenie bude zabezpečené postúpením zvyšnej časti pohľadávky STRAMON, s.r.o. voči žalovanému na p. D., resp. na spoločnosť p. D.. V danom období žalovaný, po tom, ako sa dozvedel, že žalobca sa rozhodol nepokračovať v diele a mienil odviesť všetok živý materiál - stromy, kríky, kvety a ukončiť vzťah so STRAMON, s.r.o., presvedčil žalobcu, nech dielo dokončí, že sa nemusí obávať, že nedostane zaplatené, pretože peniaze z poskytnutého NFP najprv dostane obec a že zariadi, aby žalobca ako „Sučanec“ bol vyplatený medzi prvými, len aby dielo dokončil, inak bude poškodená celá obec. Žalobca na základe tohto ubezpečenia a naliehania od starostu obce neodniesol dielo a v zmysle projektu dielo dokončil. Aj počas vykonávania diela aj po jeho ukončení bol žalobca opakovane zo strany žalovaného ubezpečovaný, že sa nemusí obávať, že by nedostal zaplatené. Žalobca zdôraznil, že na základe požiadavky žalovaného dokončil dielo a vykonal aj práce, ktoré mala vykonať priamo spoločnosť STRAMON, s.r.o., bez vykonania ktorých nemohlo byť dielo podľa projektu dokončené. Práve toto konanie žalovaného žalobca hodnotil ako nepoctivé a konanie v rozpore s dobrými mravmi, keď žalovaný porušil prevenčnú povinnosť upravenú v ust. § 415 Občianskeho zákonníka. Žalovanému muselo byť v dobe, keď presviedčal subdodávateľov a žalobca bol jedným z nich, ktorému konaním žalovaného vznikla škoda o tom, že im bude zaplatené za ich práce priamo z NFP, len nech dokončia dielo, zrejmé, že obec im priamo, bez toho, aby došlo k úprave zmluvy o dielo so STRAMON, s.r.o. a udelenia súhlasu zo strany poskytovateľa NFP, zaplatiť za vykonanie subdodávok nemôže. Napriek tomu svojim konaním uviedol viacerých subdodávateľov, a to nielen žalobcu do omylu, že im napriamo môže zaplatiť a aj zaplatí žalovaný. Žalovaný v období, keď presviedčal subdodávateľov, aby dokončili dielo a neukončili svoj zmluvný vzťah so STRAMON, s.r.o., vedel o finančnej situácii STRAMON, s.r.o., ako aj o tom, že STRAMON, s.r.o. postúpil svoju pohľadávku voči nemu na viaceré subjekty a že hodnota samotnej pohľadávky spoločnosti STRAMON, s.r.o. voči žalovanému bola nižšia ako súčet týchto postúpených pohľadávok. Okrem toho boli žalovanému doručené viaceré exekučné príkazy, preto bolo jeho povinnosťou vyhodnotiť možné riziká vzniku škôd subjektom, ktorých žiadal o pokračovanie a dokončenie diela. Z porovnania výšky pohľadávky a odplaty za postúpenie pohľadávky spoločnosti Sagabuild, s.r.o., ktorá mala byť vyplatená spoločnosti STRAMON, s.r.o., muselo byť žalovanému zrejmé, že k ukráteniu subdodávateľov ako veriteľov spoločnosti STRAMON, s.r.o. dôjde. Žalovaný podľa názoru žalobcu sa dopustil porušenia prevenčnej povinnosti podľa ust. § 415 Občianskeho zákonníka, čo má za následok vznik všeobecnej občianskoprávnej povinnosti podľa § 420 Občianskeho zákonníka.
8. Podľa názoru žalobcu je zistenie skutkového stavu zo strany okresného súdu nedostatočné, keďže okresný súd sa nevysporiadal so žalobcom navrhnutými dôkazmi, ktorých vykonanie bolo rozhodujúce pre posúdenie skutočnosti, či žalovaný porušil svoju prevenčnú povinnosť. Práve z výpovede navrhnutých svedkov bolo možné zistiť porušenie prevenčnej povinnosti žalovaným, ako aj príčinnú súvislosť medzi konaním žalovaného a vznikom škody na strane žalobcu. V dôsledku konania žalovaného vznikla žalobcovi škoda na majetku vo výške 31.700,66 Eur. Pokiaľ by nebolo konania starostu obce - žalovaného, strata žalobcu na zákazke uzatvorenej so STRAMON, s.r.o. by pozostávala
„len“ z dovtedy vykonaných prác a vysiateho trávnika. Majetok žalobcu by sa nebol zmenšil o všetok živý materiál - stromy, kríky, kvety, pretože tie bolo možné v tej dobe jednoducho presadiť a o práce a materiál, ktoré musel žalobca následne vykonať namiesto STRAMONU, pokiaľ mal dokončiť dielo riadne a ktoré boli pôvodne v réžii STRAMON, s.r.o.. Hoci žalobca má pohľadávku voči STRAMON, s.r.o., a to pohľadávku zo zmluvy o dielo prihlásenú v konkurze vedenom proti spoločnosti STRAMON, s.r.o., avšak už zo samotnej povahy konkurzu je zrejmé, že majetok dlžníka nepostačuje na úhradu pohľadávky, a teda jeho pohľadávka nebude uspokojená v plnom rozsahu. Miera uspokojenia jedného veriteľa, teda závisí od hodnoty speňaženého majetku a od celkovej sumy všetkých pohľadávok všetkých veriteľov. Žalobca poukázal na rozhodnutie NS ČR zo dňa 11.3.2009, sp. zn. 25Cdo 948/2007, z ktorého vyplýva, že k vzniku škody dochádza okamihom, keď je vzhľadom na okolnosti prípadu zrejmé, že pohľadávka voči obligačnému dlžníkovi je nevymáhateľná. Okresný súd sa nezaoberal otázkou, ktorú žalobca považuje za rozhodujúcu, a to, že nebyť konania starostu žalovaného, neboli by žalobcovi vznikli výdavky za dodanie živého materiálu a za vykonanie ďalších prác, bez ktorých by dielo podľa projektu nebolo možné dokončiť, ktoré sa v konečnom dôsledku po odovzdaní diela transformovali na pohľadávku voči STRAMON, s.r.o.. Žalobca navrhol okresnému súdu, že ak škoda žalobcovi vznikne až v prípade neuspokojenia jeho pohľadávky voči spoločnosti STRAMON, s.r.o. ako úpadcovi v konkurze, tak žiadal prerušiť konania až do času, kým nebude právoplatne ukončené predmetné konkurzné konanie. Tomuto návrhu okresný súd nevyhovel.
9. Žalobca poukázal na konanie starostu žalovaného, ktorým uviedol žalobcu do omylu v otázke zaplatenia za vykonanie diela a presvedčil ho, nech dielo dokončí, keď ten mienil ukončiť vzťah so STRAMON, s.r.o. a chcel odviesť všetok živý materiál, je adekvátnou príčinou škody, a teda dostatočným dôvodom zodpovednosti zaň. Inak povedané, nebyť konania starostu žalovaného, žalobca by síce bol v strate v dôsledku nezaplatenia za vykonané práce na diele a vysiaty trávnik, ktorý nebolo možné odviesť, ale nebol by prišiel o všetok živý materiál a nevykonal by ďalšie práce nevyhnutné k dokončeniu diela podľa projektu. K príčine vzniku škody poukázal žalobca na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 25Cdo/1619/2012. I napriek návrhu na výsluch svedkov p. J. a p. J., p. X., s poukazom na samotnú výpoveď žalobcu a svedka Ing. D., okresný súd sa žiadnym spôsobom bližšie nezaoberal tvrdeniami žalobcu ohľadne konania starostu žalovaného, nevyhodnotil chronologický sled udalostí a úkonov žalovaného vo vzájomnej súvislosti, obmedzil sa len na konštatovanie, že žalobca porušenie povinnosti a vznik škody nepreukázal a z tohto dôvodu žalobu zamietol. Žalobca považuje napadnutý rozsudok za arbitrárny, predčasný a nedostatočne odôvodnený. Zistenia, vykonané dôkazy okresný súd interpretoval izolovane, nie vo vzájomnej súvislosti. Vo vzťahu k uvedenému odvolaciemu dôvodu žalobca poukázal na uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo 139/2011 zo dňa 12.10.2011, Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 26/06, III. ÚS 119/03. V súvislosti s rozhodovaním o trovách prvoinštančného konania žalobca poukázal na to, že v štádiu rozhodovania o náhrade trov konania podľa v tom čase procesno- právneho predpisu, a to Občianskeho súdneho poriadku vyplývalo, že sa o nich rozhoduje na návrh. Žalovaný do momentu vynesenia rozhodnutia, ktorým sa konanie skončilo, nevykonal žiaden návrh na priznanie náhrady trov konania, preto okresný súd nemohol priznať túto náhradu. Žalobca žiadal, aby bol napadnutý rozsudok okresného súdu zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie a súčasne rozhodnuté o návrhu na prerušenie konania tak, aby predmetné konanie bolo prerušené až do právoplatného skončenia konkurzného konania vedeného na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 30K/21/2014, ktoré konkurzné konanie je vedené na majetok spoločnosti STRAMON, s.r.o..
10. K doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 13.11.2016. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu poukázal na to, že nemal žiaden zmluvný vzťah s niektorou zo spoločností Ing. C. D., predmetom ktorého by malo byť vykonávanie diela. Žalovaný ďalej zdôrazňuje skutočnosť, že spoločnosť Stramon, s.r.o. nemala na základe Zmluvy o dielo povinnosť vykonať dielo osobne. Žalovaný namietal vierohodnosť výpovede svedka Ing. C. D., pretože ide o výpoveď osoby, ktorá podpísala zmluvu o postúpení pohľadávky so spoločnosťou, voči ktorej boli v tom čase vedené viaceré exekučné konania, a teda mala zákaz nakladať so svojím majetkom. Naviac, p. D. vedie voči žalovanému dve súdne konania na Okresnom súde Martin, a to pod sp. zn. 18Cb/116/2015 o zaplatenie 156.365,63 Eur s prísl. a pod sp. zn. 17Cb/109/2015 o zaplatenie 22.712,87 Eur. Sám žalobca v odvolaní uvádza, že subdodávatelia, t.j. aj žalobca, nechceli so spoločnosťou Stramon, s.r.o. spolupracovať, pretože mali obavu z nezaplatenia ich odmeny, t.j. žalobca sám porušil svoju prevenčnú povinnosť predchádzať vzniku škody tým, že napriek tejto skutočnosti naďalej spolupracoval so spoločnosťou Stramon, s.r.o.. Žalovaný ďalej popiera tvrdenia žalobcu o tom, že JUDr. I. G., CSc. (bývalý starosta žalovaného) ho mal požiadať o dokončenie diela a o jeho sľube zariadiť, aby žalobca dostal vyplatenú
odmenu prostredníctvom NFP. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na svedeckú výpoveď JUDr. I. G., CSc. v Zápisnici z pojednávania, ktoré bolo konané dňa 17.6.2016. Z tejto výpovede vyplýva, že nikdy neprisľúbil v mene obce, že subdodávateľom, a to konkrétne žalobcovi zaplatí obec, ak im nezaplatí STRAMON, s.r.o.. Ďalej k tejto výpovedi bolo uvedené, že takýto prísľub nemohol dať, že obec zaplatí niekomu inému. Žalovaný takisto poprel tvrdenia žalobcu o tom, že by JUDr. I. G., CSc. mal sľubovať žalobcovi úhradu odmeny priamo žalovaným. Žalovaný neuviedol žalobcu do omylu, naopak zreteľne vysvetlil, že úhrada jeho odmeny závisí aj od dokončenia diela, keďže iba v tom prípade bude žalovanému vyplatené NFP a iba v tom prípade žalovaný uhradí spoločnosti Stramon, s.r.o. cenu za dielo. Žalovaný vo vyjadrení ďalej uviedol, že mu nie je zrejmé, akým spôsobom by sa mala zmenou dodávateľa diela minimalizovať výška škody alebo zamedziť jej vzniku na strane žalobcu, keďže žalobca mal zmluvný vzťah so spoločnosťou Stramon, s.r.o. a tá mu mala uhradiť odmenu za práce vykonané pre spoločnosť Stramon, s.r.o.. Nový dodávateľ diela by nemohol žiadnym spôsobom vstúpiť do tohto vzťahu. Navyše ani nie je zrejmé, či by nový dodávateľ diela vybral za subdodávateľa žalobcu, pričom žalovaný zdôraznil to, že v tomto prípade by sa aj tak jednalo o časť diela doteraz nevykonaného pre spoločnosť Stramon, s.r.o.. Zmluva o postúpení pohľadávky predstavuje platný právny úkon, s poukazom na jej odporovateľnosť, a preto žalovaný správne plnil postupníkovi - spoločnosti Sporthouse, s.r.o.. Žalovaný je subjektom verejného práva a nakladanie s jeho majetkom, t.j. s verejnými financiami je prísne regulované právnymi predpismi.
11. Žalovaný sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že plnením podľa predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky došlo k porušeniu občiansko-právnych predpisov. Žalovaný má za to, že neuhrádzanie záväzkov spoločnosťou STRAMON, s.r.o. voči jeho subdodávateľom, ktorým je aj žalobca, je internou záležitosťou medzi týmito subjektmi a patrí k podnikateľskému riziku žalobcu. Toto riziko nemôže byť prenesené na žalovaného, naviac, ak žalovaný svojím konaním nemohol ovplyvniť plnenie záväzkov tretích strán. Žalovaný nenesie zodpovednosť za dojednania v zmluvách tretích strán. Žalovaný nesúhlasil ani s tým, že mal podľa žalobcu využiť svoje oprávnenie a od zmluvy o dielo odstúpiť. Naopak, žalovaný v rámci plnenia si svojej prevenčnej povinnosti od zmluvy o dielo odstúpiť nemohol, pretože v prípade odstúpenia by nedošlo k vyplateniu nenávratného finančného príspevku účelovo určeného na úhradu 95 % ceny za dielo žalovanému a jeho následnému použitiu na úhradu ceny za dielo. Nenávratný finančný príspevok by nebol žalovanému vyplatený z dôvodu porušenia zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku nedokončením diela riadne a včas podľa schválenej zmluvy o dielo. Odstúpením od zmluvy o dielo by sa znížila pravdepodobnosť preplatenia prác vykonávaných na diele prostredníctvom subdodávok, pretože by sa do majetku spoločnosti Stramon, s.r.o. nedostali finančné prostriedky vo výške ceny za dielo. Žalovanému nie je zrejmé, aký majetkový prospech by mal žalobca, resp. akým spôsobom by došlo k zamedzeniu vzniku škody u žalobcu, ak by žalovaný odstúpil od zmluvy o dielo. Zmluva o dielo neobsahuje žiadne ustanovenie o zákaze postúpenia pohľadávky na cenu za dielo na tretiu stranu ani žiadne jej ustanovenie nie je možné vykladať v tomto kontexte. Ak by tak zmluvné strany zamýšľali, takýto zákaz by do zmluvy o dielo zahrnuli. Postúpenie pohľadávky na cenu za dielo predstavuje výlučne dôvod odstúpenia od zmluvy o dielo zo strany žalovaného. Zmluva o postúpení nepredstavuje nakladanie s majetkom žalovaného, pretože nejde o právny úkon žalovaného, ale o právny úkon spoločnosti Stramon, s.r.o. a spol. Sporthouse, s.r.o.. Žalovaný uviedol, že plnením postupníkovi neukrátil majetok spoločnosti Stramon, s.r.o., pretože spoločnosti Stramon, s.r.o. bola za postúpenie pohľadávky vyplatená odmena v zmysle zmluvy o postúpení a žalovaný uhradil cenu za dielo v plnom rozsahu. Žalovaný nemá vedomosť, aké opatrenia by mal prijať na to, aby mohli byť uspokojené pohľadávky veriteľov spoločnosti Stramon, s.r.o.. Žalobca uviedol, že on, ako aj ďalší subdodávatelia sú jednými z mnohých veriteľov spoločnosti Stramon, s.r.o. ako vyplýva z vtedy prebiehajúcich exekučných konaní a následného konkurzného konania, z čoho je zrejmé, že ak by aj žalovaný plnil cenu za dielo spoločnosti Stramon, s.r.o. bolo málo pravdepodobné, že by spoločnosť Stramon, s.r.o. následne uhradila túto sumu žalobcovi a už vôbec nie v plnej výške. Žalovaný zdôraznil, že práve konaním alebo nekonaním žalobcu bola porušená prevenčná povinnosť, a to neprezistením platobnej schopnosti spoločnosti Stramon, s.r.o. pred uzatvorením zmluvného vzťahu s touto spoločnosťou, neodstúpením od zmluvy v čase plnenia tohto zmluvného vzťahu z dôvodu omeškania spoločnosti Stramon, s.r.o. s úhradou prvej faktúry, oneskoreným uplatňovaním svojich práv súdnou cestou, nevyužitím možnosti zníženia uplatňovanej náhrady škody, a to postúpením pohľadávky žalobcu voči spoločnosti Stramon, s.r.o. na spoločnosť Ing. D., a teda získaním odplaty za postúpenú pohľadávku. V tejto súvislosti poukázal na výpoveď Ing. D. na pojednávaní konanom dňa 17.6.2016, podľa ktorej bol Ing. D. oslovený manželkou pána J., ktorá ponúkla za firmu pána J. pohľadávku, ktorú mal voči STRAMONU, s.r.o.
na odkúpenie, ktorú Ing. D. neodkúpil. Ďalej uviedol, že pani J. ponúkol 80 % nominálnej hodnoty za odkúpenie pohľadávky. Aj od ostatných odkupoval v tejto výške.
12. Žalovaný popiera tvrdenia žalobcu, že by neprijal žiadne opatrenia na predchádzanie vzniku škody. Naopak, bol to žalovaný, ktorý svojim konaním prispel k minimalizácii vzniku škôd pri realizácii diela, a to tým, že sa snažil o jeho ukončenie, keďže iba ukončenie diela za podmienok stanovených v zmluve o poskytnutí nenávratného finančného príspevku bolo predpokladom úhrady ceny za dielo, pretože väčšinovým zdrojom bol práve nenávratný finančný príspevok. V prípade nedokončenia diela v stanovenej lehote by nenávratný finančný príspevok žalovanému vyplatený nebol a žalovaný by si túto svoju škodu započítal na pohľadávky spoločnosti Stramon, s.r.o. ako osoby, ktorá spôsobila vznik škody na strane žalovaného. Žalovaný nemohol odmietnuť plnenie postupníkovi, pretože mu bola predložená platná zmluva o postúpení pohľadávky a v prípade odmietnutia by žalovaný porušil svoju povinnosť. Žalovaný nemohol odstúpiť od zmluvy o dielo, pretože by tým nedošlo k úhrade žiadnych finančných prostriedkov spoločnosti Stramon, s.r.o.. Žalovaný namietal existenciu príčinnej súvislosti medzi svojim domnelým protiprávnym konaním a vznikom prípadnej škody. Ak by aj plnil cenu za dielo na účet spoločnosti Stramon, s.r.o., bolo dôvodné predpokladať, že by z týchto peňažných prostriedkov nedošlo k úhrade záväzku spoločnosti Stramon, s.r.o. voči žalobcovi. Spoločnosť Stramon, s.r.o. mala v tom čase značné množstvo veriteľov, pričom časť z nich si už uplatňovala svoje pohľadávky voči spoločnosti Stramon, s.r.o. v exekučnom konaní a následne v konkurznom konaní. Žalovaný poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 25Cdo 2308/2005, podľa ktorého z hľadiska naplnenia príčinnej súvislosti ako jedného z predpokladov zodpovednosti za škodu nestačí všeobecná úvaha o možných následkoch konania škodcu, či iba pripustenie možnosti vzniku škody v dôsledku jeho protiprávneho konania, ale príčinná súvislosť musí byť naisto daná. O vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak konkrétna majetková ujma vznikne v dôsledku konkrétneho protiprávneho úkonu škodcu, teda, ak je jeho konanie a škoda vo vzájomnom vzťahu príčiny a následku. Vzhľadom na to, že existencia príčinnej súvislosti sa nepredpokladá, musí byť preukázaná. Ďalej v rovine príčinnej súvislosti žalovaný poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25Cdo 1019/2002, rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 23Cdo 3337/2007. Žalovaný mal za to, že nie je splnená žiadna z podmienok pre vznik jeho zodpovednosti za škodu, keďže nedošlo k spôsobeniu škody, ak v súčasnosti prebieha konkurzné konanie na majetok spoločnosti Stramon, s.r.o., tým škoda ešte nie je daná, neurčená výška škody žalobcu, pretože nie je zrejmé, v akej časti je jeho žalovaná pohľadávka neuspokojená z majetku spoločnosti Stramon, s.r.o., neurčená výška škody spôsobenej žalovaným, keďže nie je zrejmé ani určiteľné, aká je výška ujmy na majetku žalobcu spôsobená tým, že žalovaný neuhradil cenu za dielo spoločnosti Stramon, s.r.o., keďže spoločnosť Stramon, s.r.o. obdržala od spoločnosti Sporthouse, s.r.o. odmenu za túto pohľadávku a spoločnosť Stramon, s.r.o. mala značné množstvo ďalších veriteľov, neexistencia protiprávneho konania žalovaného, pretože žalovaný neporušil žiadnu povinnosť, ak plnil na základe platnej zmluvy o postúpení novému veriteľovi a svojim konaním minimalizoval vznik škody pri realizácii diela, naopak bol to žalobca, ktorý porušil prevenčnú povinnosť a neexistuje ani zavinenie na strane žalovaného, pretože žalovaný postupoval s objektívne najväčšou možnou mierou obozretnosti. Žalovaný preto žiadal rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správny s priznaním trov odvolacieho konania.
13. K vyjadreniu žalovaného zo dňa 13.11.2016 zaslal stanovisko, resp. vyjadrenie žalobca v podaní zo dňa 21.12.2016. Opätovne žalobca zdôraznil, že bol to žalovaný, ktorý inicioval nielen uzavretie zmluvy o postúpení pohľadávky medzi STRAMON, s.r.o. a Sagabuild, s.r.o. ako to vyplynulo zo svedeckej výpovede p. Stanovského, ale inicioval aj uzatvorenie ďalších zmlúv o postúpení pohľadávok. Skutočnosť, že žalovaný - obec sa dozvedela o uzatvorení zmlúv o postúpení pohľadávok až ich doručením, poprel vo svojej výpovedi aj konateľ úpadcu STRAMON, s.r.o.- p. Peter Molčan. Jeho výpoveď je obsiahnutá v rozsudku Okresného súdu Košice I. pod sp. zn. 27Cbi/8/2015. Žalobca sa o výpovediach dozvedel až z predmetného rozsudku, ktorý bol vydaný dňa 25.10.2016 a ktorý nemohol žalobca bez svojej viny uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Vzhľadom aj k výpovedi konateľa spoločnosti MRAMOR PLUS, s.r.o., k výpovedi p. G. C., doloženého rozsudku Okresného súdu Košice I pod sp. zn. 27Cbi/8/2015 žalobca navrhol vypočuť tieto osoby ohľadom okolností dokončenia diela, uzavretia zmlúv o postúpení pohľadávok a účasti, resp. vedomosti žalovaného o ich uzatvorení. Žalobca zvýraznil fakt, že nebyť iniciatívy žalovaného zabezpečiť vyplatenie subdodávateľov cez uzatvorenie zmluvy o postúpení pohľadávky medzi STRAMON, s.r.o. a Sagabuild, s.r.o., nikdy by mu povinnosť plniť v zmysle postúpenia Sagabuild, s.r.o. nevznikla. STRAMON, s.r.o. bol uchádzačom vybraným v procese verejného obstarávania uskutočňovaného samotným žalovaným, a preto nemal dôvod predpokladať,
že žalovaný nepreveril referencie generálneho dodávateľa a dôveryhodnosť jeho kalkulácií týkajúcich sa projektu revitalizácie. Nemožno hovoriť o tom, že je to žalobca, ktorý sám porušil prevenčnú povinnosť, pretože priamo z prednesu žalobcu bolo zrejmé, že keď sa dozvedel o situácii so STRAMON, s.r.o., mienil od zmluvy o dielo odstúpiť a odniesť si všetok živý materiál a neurobil tak len kvôli konaniu žalovaného prostredníctvom bývalého starostu žalovaného, ktorý presvedčil žalobcu, že sa nemusí obávať toho, že by za svoje práce nedostal zaplatené, že žalovaný všetko zabezpečí, len nech dokončí dielo v zmysle projektu. Ďalej žalobca poukázal na svoju výpoveď dňa 17.06.2016, keď zmluva o postúpení pohľadávky nebola uzavretá z dôvodu, že žalobca sa nevedel žiadnym spôsobom skontaktovať s konateľom spoločnosti STRAMON, s.r.o. - p. C., ktorý sa v mieste vykonávania diela už nezdržiaval. Žalobca len na opakované naliehanie žalovaného prostredníctvom bývalého starostu žalovaného, ktorý ho predvedčil, že sa nemusí obávať, pretože peniaze z poskytnutého NFP najprv dostane obec a on ako starosta zariadi, že žalobca ako „Sučanec“ bude vyplatený medzi prvými, dielo v zmysle projektu riadne dokončil. Žalobca ako obyvateľ obce nemal v tej dobe dôvod neveriť slovám bývalého starostu obce ako najvyššieho predstaviteľa obce a súčasne aj právnika, preto nemohol vedieť, že obec sama osebe bez ďalšieho nemôže priamo vyplatiť peniaze z NFP subdodávateľom. Naopak, bývalému starostovi muselo byť v dobe, keď presviedčal žalobcu a iných subdodávateľov o tom, že im bude zaplatené za ich práce priamo z NFP od obce, zrejmé, že obec im za vykonanie subdodávok priamo zaplatiť nemôže. Bývalý starosta však toto svoje nepoctivé konanie poprel, resp. uviedol, že on si na dané obdobie už poriadne nepamätá, ale že on subdodávateľov len povzbudzoval v dokončení diela, ale určite im nikdy nič nesľúbil. Žalobca navrhol za účelom vyvrátenia tohto tvrdenia vypočuť viacerých svedkov, avšak okresný súd bez toho, aby v tomto smere vykonal ďalšie dokazovanie, prevzal výpoveď bývalého starostu za smerodajnú. Okresný súd úplne opomenul vziať do úvahy tieto skutočnosti, ako aj správanie sa žalovaného v čase pred a po uzatvorení zmluvy o postúpení pohľadávky a pred dokončením diela, ktoré vyplynulo z vykonaného dokazovania, naviac, neboli vykonané navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, preto žalobca zotrval na tom, že preukázal všetky predpoklady zodpovednosti za škodu žalovaného a žiadal rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Vo vyjadrení zo dňa 21.12.2016 žalobca navrhol sa oboznámiť s rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 25. októbra 2016, č.k. 27Cbi/8/2015-60, s výsluchom konateľa spoločnosti MRAMOR, Plus, s.r.o., výsluchom konateľa úpadcu STRAMON, s.r.o., výsluchom stavebného dozoru p. Ing. P. C., výsluchom referentky Stavebného úradu - p. Ing. C., výsluchom prednostu obecného úradu p. Ing. E. M. a e-mailom p. G., ktorý bol adresovaný p. J. spolu s prílohami.
14. Žalovaný v podaní zo dňa 2.3.2017 zaslal vyjadrenie k vyjadreniu žalobcu zo dňa 21.12.2016. Žalobca opätovne uvádza svoje tvrdenia o tom, že žalovaný inicioval uzavretie zmluvy o postúpení pohľadávok, pričom však plnenie podľa tejto zmluvy žalovaným ako dlžníkom postupcu nepredstavuje porušenie právnej povinnosti, keď žalovaný poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Košice I o neúčinnosti, a teda platnosti zmluvy, ako aj rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Cdo 223/2010 vo vzťahu k zmluve o postúpení pohľadávky - sp. zn. 26Cbi/22/2014. Žalovaný poukázal na to, že tvrdenia žalobcu sú v predmetnej veci irelevantné, keďže predmetom žaloby žalobcu je uplatnenie nároku na náhradu škody, ktorú mal žalovaný spôsobiť plnením podľa zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej medzi dodávateľom žalovaného - spoločnosťou Stramon, s.r.o. a spoločnosťou Sagabuild, s.r.o.. Žalovaný zdôraznil, že uzavretie zmluvy o postúpení zmluvy neinicioval, keďže k uzavretiu zmluvy došlo na základe súčinnosti zmluvných strán, a to spoločnosti Stramon, s.r.o. a spoločnosti Sagabuild, s.r.o. a nie na základe súčinnosti žalovaného. Žalovaný nie je zmluvnou stranou zmluvy o postúpení, nedonútil žiadnu z jej zmluvných strán zmluvu podpísať, výlučne zmluvné strany sú zodpovedné za zmluvu, ktorú uzatvorili. Plnením spoločnosti Sagabuild, s.r.o. namiesto spoločnosti Stramon, s.r.o. nedošlo k vzniku škody na strane žalobcu, pretože spoločnosť Stramon, s.r.o. obdržala odplatu za postúpenú pohľadávku od spoločnosti Sagabuild, s.r.o.. Aj v prípade, ak by žalovaný plnil spoločnosti Stramon, s.r.o., nebolo zrejmé, či by z tohto plnenia uhradila svoj dlh voči žalobcovi vzhľadom k množstvu existujúcich záväzkov spoločnosti Stramon, s.r.o.. Žalovaný zdôraznil, že žalobcovi nebola sľúbená žiadna odmena zo strany žalovaného a opätovne poukázal na výpoveď svedka - bývalého starostu žalovaného JUDr. I. G., CSc.. Žalovaný uviedol, že nie sú dôvody na zrušenie rozsudku okresného súdu a vrátenia veci tomuto okresnému súdu, ale na potvrdenie rozsudku okresného súdu.
15. Podľa postupu okresného súdu, a to podania zo dňa 11.05.2017 (č.l. 229 spisu) bolo v zmysle ust. § 374 ods. 3 CSP doručené vyjadrenie žalovaného zo dňa 02.03.2017 žalobcovi prostredníctvom jeho zástupcu.
16. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) postupom bez nariadenia pojednávania prejednal odvolanie žalobcu v medziach a rozsahu odvolacích dôvodov podľa ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 CSP bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP za stavu zamietnutia návrhu žalobcu na prerušenie konania. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
17. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia ústneho pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/146/2017-244 zo dňa 06.11.2017, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, podľa vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 20.02.2018 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline podľa ust. § 378 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 219 ods. 1, 3 CSP.
18. Primárne krajský súd uvádza, že v štádiu svojho konania a rozhodovania postupoval podľa zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý procesno-právny predpis podľa ust. § 474 CSP nadobudol účinnosť dňom 01. júla 2016 v spojení s ust. § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
19. Krajský súd ďalej uvádza, že za aplikácie ust. § 379 v spojení s ust. § 380 ods. 1 CSP posudzoval napadnutý rozsudok okresného súdu v medziach odvolacích dôvodov žalobcu, obsiahnutých v písomnom podaní zo dňa 03.10.2016, za súčasnej viazanosti krajského súdu skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie podľa ust. § 383 CSP, keďže vzhľadom k vymedzenému predmetu žaloby, a to uplatnenej náhrady škody žalobcom voči žalovanému neboli zistené dôvody pre zopakovanie dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie a ani dôvody pre doplnenie dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací bol preto povinný posudzovať napadnutý rozsudok okresného súdu len z tých dôvodov a skutočností, ktoré vo vzťahu k zistenému do momentu konania a rozhodovania súdom prvej inštancie nemali charakter novoty v odvolacom konaní podľa ust. § 366 CSP.
20. Žalobca namietal, že okresný súd na posúdenie sporovej právnej veci v dostatočnom rozsahu nevykonal dokazovanie, keď neboli v zmysle návrhu žalobcu vykonané označené dôkazy, ako aj, že tie, ktoré boli vykonávané, neboli posudzované vo vzájomnej súvislosti, preto rozsudok je arbitrárny, predčasný, nedostatočne odôvodnený. Vo vzťahu k tomuto odvolaciemu dôvodu žalobcu krajský súd uvádza, že nebol relevantný. Okresný súd v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie pre posúdenie žalobcovho nároku na náhradu škody a v odôvodnení svojho rozsudku aj zdôvodnil, prečo neboli vykonané dôkazy navrhnuté žalobcom. Rozsudok okresného súdu nie je arbitrárny, nie je ani predčasný a je dostatočne odôvodnený, pretože okresný súd vyjadril skutkové zistenia, závery a tieto aj právnym spôsobom zhodnotil. Vo všeobecnosti krajský súd uvádza, že podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Procesný postup súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal rozhodnutiu vo veci samej, bol postupom, ktorým žalobcovi ako sporovej strane nebola znemožnená realizácia jej patriacich procesných oprávnení a nebola ani marená možnosť žalobcovi ako sporovej strane jej aktívnej účasti na konaní, čo vyplýva z priebehu postupu konania pred súdom prvej inštancie. Realizácia procesných oprávnení sa sporovej strane neznemožňuje právnym posúdením. Je potrebné zdôrazniť, že z práva na spravodlivý súdny proces pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03). Vzhľadom k rozsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu, aj zdôvodnenia nevykonaných dôkazov označených žalobcom je zrejmé, že procesné oprávnenie žalobcu na označovanie dôkazov žalobcovi ako sporovej strane nebolo popreté. Žalobca mal možnosť označovať dôkazy, avšak je potrebné poukázať na pozíciu súdu, do výlučnej právomoci ktorého patrí
posúdenie, ktoré z označených dôkazov niektorej zo sporových strán vykoná, resp. nevykoná. K správnosti postupu okresného súdu, pokiaľ nevyhovel návrhu žalobcu na vykonanie ním označených dôkazov a následne tým aj odvolacieho súdu, sa poukazuje na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 350/08, z ktorého vyplýva, že ak okresný súd a ani následne krajský súd neakceptovali návrhy na vykonanie dokazovania predložené sporovou stranou, nemôže sama o sebe táto skutočnosť viesť k záveru o porušení jej práv. Navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou sporovej strany, ale len súd rozhodne, ktoré z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná. Krajský súd poukazuje aj na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. 75/96, podľa ktorého ....„z obsahu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR nevyplýva pre všeobecný súd ústavná povinnosť vykonávať dôkazy, ktoré označila sporová strana“. Žalobca ako sporová strana využil svoje právo navrhovať dôkazy, avšak toto jeho právo v navrhovaní dôkazov, ako aj vyjadrovania sa k vykonaniu dôkazov nemožno zamieňať s rozhodovaním súdu o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Nevykonanie dôkazov podľa návrhu alebo predstáv žalobcu nie je ani postupom, ktorým by mu súd odňal možnosť konať pred súdom, lebo rozhodovanie o tom, ktoré dôkazy budú vykonané, patrí výlučne súdu a nie sporovej strane. Súd prvej inštancie a následne odvolací súd nevykonaním navrhnutých dôkazov žalobcom svojim postupom nevylúčil žalobcu z realizácie žiadneho procesného práva, ktoré mu procesno-právny predpis priznáva (uznesenie NS SR sp. zn. 1Obdo 3/2012).
21. Krajský súd ďalej uvádza, že podľa obsahu a náležitostí odôvodnenia rozsudku okresného súdu nevyplýva argument použitý žalobcom v odvolaní o nedostatku odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu. Rozhodnutie okresného súdu má atribúty odôvodnenia vyžadované procesno-právnym predpisom, a to k momentu rozhodnutia okresným súdom tak v zmysle Občianskeho súdneho poriadku, ako aj Civilného sporového poriadku platného v čase konania a rozhodovania krajským súdom. Nedostatok odôvodnenia rozsudku okresného súdu by zakladal jeho nepreskúmateľnosť len v tom prípade, ak by písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahovalo zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie okresného súdu. V odôvodnení napadnutého rozsudku však súd prvej inštancie uviedol skutkové zhodnotenia, z ktorých vyvodil svoje právne závery, preto rozsudok okresného súdu bol rozsudkom s dostatočným, riadnym odôvodnením, a tým spôsobilým na posudzovanie v rámci vyvolaného odvolacieho konania.
22. Krajský súd uvádza, že okresný súd dôkazy pred ním vykonané hodnotil vo vzájomnej súvislosti priradením výpovednej hodnoty tomu - ktorému dôkazu v úzkej väzbe k predmetu žalobného nároku, ktorým bolo uplatnenie škody voči žalovanému. Pri hodnotení vykonaných dôkazov súd nie je právnymi predpismi obmedzovaný v spôsobe hodnotenia týchto vykonaných dôkazov, avšak je potrebné pri tomto hodnotení vyjadriť sa k jednotlivým dôkazom, k ich pravdivosti a výpovednej hodnoty k tvrdeným skutočnostiam sporovej strany, čo zo strany okresného súdu bolo splnené vo väzbe aj k dôkaznej povinnosti žalobcu, v súvislosti s uplatneným žalobným nárokom.
23. Základom uplatneného žalobného nároku bola škoda žalobcu, o ktorej žalobca tvrdil, že vznikla v dôsledku konania, správania sa žalovaného, v nadväznosti na existujúce zmluvné vzťahy žalovaného, ktorý mal uzavretú zmluvu o dielo so STRAMON, s.r.o., ktorý k žalovanému vystupoval ako zhotoviteľ, pričom žalobca mal k tomuto zhotoviteľovi postavenie dodávateľa, t.j. žalobca bol jedným zo subdodávateľov pre zhotoviteľa STRAMON, s.r.o., IČO: 44 004 231 (predtým podnikajúci pod obchodným menom Strateg Building, s.r.o. k dátumu uzavretej zmluvy o dielo so žalovaným), ktorým dielom bolo „Revitalizácia verejných priestranstiev Obce Sučany“. Žalobca vymedzil vo vzťahu k žalovanému porušenie prevenčnej povinnosti, a tým vznik škody, pokiaľ žalovaný mal vedomosti o majetkových pomeroch spoločnosti STRAMON, s.r.o. ako zhotoviteľa diela, mal vedomosti o existencii nevyplatených subdodávok, ktorým jedným zo subdodávateľov bol aj žalobca a i napriek tomuto neurobil žiadne opatrenia, ktoré by boli spôsobilé zabrániť vzniku škôd, naviac, keď žalovaný ani neodmietol plnenie postupníkovi, t.j. v prospech spoločnosti Sagabuild, s.r.o., IČO: 45 683 875, na ktorú spoločnosť STRAMON, s.r.o., ako postupca a veriteľ pohľadávky voči žalovanému z uzavretej zmluvy o dielo postúpil pohľadávku ceny diela, pričom žalobcovi ako jednému zo subdodávateľov sa cena jeho realizovaného diela nevyplatila, žalovaný nevyužil možnosť odstúpiť od zmluvy o dielo, uzavretej so spoločnosťou STRAMON, s.r.o. pre porušenie zmluvy, t.j. žalovaný si nepočínal tak, aby nevznikla škoda inému, a to žalobcovi, ako aj, že podľa tvrdení žalobcu žalovaný i napriek upozorneniu žalobcu plnil cenu diela z titulu uzavretej zmluvy o postúpení pohľadávky zo zmluvy o dielo uzavretej medzi žalovaným a STRAMON, s.r.o. postupníkovi, a to spoločnosti Sagabuild, s.r.o., IČO: 45 683 875. Žalobca ďalej poukázal na to, že škoda vzniknutá na jeho strane neuhradením ceny diela realizovaného v subdodávke pre hlavného
zhotoviteľa STRAMON, s.r.o. narástla aj tým, že žalovaným prostredníctvom pôvodného starostu JUDr. I. G., CSc. bol ubezpečovaný o zaplatení ceny diela žalovaným poskytnutím prísľubu žalovaného týmto predchádzajúcim starostom. Žalobca vymedzil konanie a správanie sa žalovaného s poukazom použitia ust. § 415 a ust. § 420 Občianskeho zákonníka.
24. Po právnej stránke okresný súd správne postupoval, ak sa v napadnutom rozsudku, za aplikácie ust. § 415, § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyjadril k právnym predpokladom uplatnenej škody žalobcom, a to k porušeniu právnej povinnosti, vzniku škody, príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody, keď mal za to, že je postačujúce, ak nie je preukázaný jeden z predpokladov zodpovednosti za škodu, tak nie je možné takýto nárok na náhradu škody, uplatnený v súdnom spore priznať. Okresný súd preto svoje zhodnotenia neukončil len pri konštatovaní nepreukázania škody a jej výšky, keď žalobca ako subdodávateľ si cenu diela prihlásil v rámci konkurzného konania, ktoré sa vedie na majetok úpadcu STRAMON, s.r.o., ale zaoberal sa aj tým, že nebol preukázaný ďalší predpoklad vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu uplatnenú žalobcom, a to keď nebolo preukázané porušenie právnej povinnosti žalovaným, a tým následne nemohol byť splnený ani ďalší predpoklad príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody. Okresný súd preto v súvislosti s prebiehajúcim konkurzným konaním na majetok úpadcu STRAMON, s.r.o., voči ktorému mal žalobca svoju pohľadávku na cenu zrealizovaného diela v rámci subdodávky prihlásiť v konkurznom konaní, skonštatoval nielen to, že nie je preukázaná výška škody, keďže nie je zrejmé, v akom rozsahu bude žalobca v rámci tohto konkurzného konania uspokojený, ale vecne správne sa okresný súd vyjadril aj k ďalším právnym predpokladom škody, a to, že nebolo preukázané porušenie právnej povinnosti žalovaným, a tým ani príčinná súvislosť medzi takýmto konaním a vznikom škody na strane žalobcu.
25. Podľa ust. § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
26. Podľa ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
27. Vo všeobecnosti je potrebné na základe citácie zákonných ustanovení ako sú uvedené vyššie, poukázať na to, že porušením právnej povinnosti sa rozumie tak porušenie právnej povinnosti vyplývajúcej z právneho predpisu alebo porušenie právnej povinnosti vyplývajúcej zo zmluvného vzťahu. Takéto porušenie musí byť poškodeným v súdnom konaní preukázané, t.j. musí byť preukázaný skutok, ktorý súčasne je možné kvalifikovať ako porušenie povinnosti z právneho predpisu alebo porušenie povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy, z ktorého skutku ako porušenia právnej povinnosti sa vyvodzuje v danom prípade zodpovednosť žalovaného. Zákonné ust. § 415 Občianskeho zákonníka predstavuje všeobecnú prevenčnú povinnosť, porušenia ktorej sa podľa názoru žalobcu mal žalovaný dopustiť práve opísaným konaním, správaním sa žalovaného. Prevenčná povinnosť vychádza z toho, že ukladá každému dodržiavať nielen povinnosti vyplývajúce z právneho predpisu, ale aj dodržiavanie povinností, ktoré sú zmluvne prevzaté, ako aj počínať si tak obozretne, aby konaním, prípadne nekonaním nevznikla iným a ani jemu samému škoda. Prevenčná povinnosť je adresovaná tak, aby účastníci vzťahov nespôsobili škodu na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. Aplikácia ust. § 415 Občianskeho zákonníka prichádza do úvahy len vtedy, ak nie je konkrétna právna úprava vzťahujúca sa na konanie, ktorého protiprávnosť sa posudzuje. K všeobecnému vymedzeniu právnych predpokladov zodpovednosti za škodu, k vymedzeniu prevenčnej povinnosti podľa ust. § 415 Občianskeho zákonníka krajský súd v zhode so závermi okresného súdu konštatuje, že nebola preukázaná zodpovednosť za žalobcom uplatnenú škodu. Konanie, resp. správanie, ktoré vymedzil žalobca tak, ako je popísané aj vyššie v odôvodnení rozsudku krajského súdu, nie je skutkom, z ktorého by mohlo byť vyvodené porušenie právnej povinnosti žalovaným, a tým zodpovednosť žalovaného za žalobcom uplatnenú škodu, ktorá spočíva v tom, že žalobcovi, ktorý v rámci subdodávky zrealizoval dielo, mu jeho cena nebola zo strany jeho zmluvného partnera, a to hlavného zhotoviteľa STRAMON, s.r.o., zaplatená.
28. Krajský súd sa oboznámil s úkonom oznámenia o postúpení pohľadávky, ktoré oznámenie uskutočnil STRAMON, s.r.o., ktorý mal uzavretú zmluvu o dielo so žalovaným a ďalej sa oboznámil so zmluvou o postúpení pohľadávky uzavretej medzi postupcom STRAMON, s.r.o. a postupníkom Sagabuild, s.r.o., podľa ktorej postupca ako veriteľ pohľadávky voči žalovanému ako dlžníkovi postúpil na postupníka pohľadávku vo výške 393.452,07 Eur s DPH, ktorá vznikla ako pohľadávka voči žalovanému z titulu
uzavretej zmluvy o dielo „Revitalizácia verejných priestranstiev Obce Sučany“. Na základe oznámenia o postúpení pohľadávky a uzavretej zmluvy o postúpení pohľadávky žalovaný neporušil žiadnu právnu povinnosť, t.j. ani povinnosť z právneho predpisu, ani povinnosť vyplývajúcu z uzavretej zmluvy o dielo, ak zaplatil cenu diela postupníkovi podľa uzavretej zmluvy o postúpení pohľadávky. Uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávky, úkonom oznámenia o postúpení pohľadávky bolo nepochybné, že veriteľom pohľadávky, a to zaplatenia ceny diela sa stal postupník, preto ak na základe tejto právnej skutočnosti žalovaný plnil postupníkovi i za stavu, že žalobca ako subdodávateľ voči hlavnému zhotoviteľovi diela, a to postupcovi STRAMON, s.r.o. nemal uhradenú svoju pohľadávku, nemohlo uvedené znamenať porušenie právnej povinnosti žalovaným, a preto neuhradená pohľadávka žalobcu voči zhotoviteľovi diela, ktorá bola uplatnená v súdnom spore vo výške 31.700,60 Eur s príslušenstvom nemohla predstavovať škodu, ktorú by žalovaný žalobcovi týmto konaním spôsobil. Ak žalovaný plnil novému veriteľovi pohľadávky, t.j. postupníkovi na základe uzavretej zmluvy o postúpení pohľadávky, oznámenia o postúpení pohľadávky, tak k plneniu z jeho strany došlo na základe založeného záväzkovo-právneho vzťahu zmluvy o dielo a z nej vyplývajúceho nároku na cenu diela, ktorá patrila veriteľovi podľa uzavretej zmluvy o postúpení pohľadávky, a to postupníkovi Sagabuild, s.r.o., ktorému ak žalovaný plnil, tak na základe preukázaného platného stavu. To, že zmluva o postúpení pohľadávky zakladala právo postupníka Sagabuild, s.r.o. na plnenie voči žalovanému z titulu postúpenej pohľadávky ceny diela z uzavretej zmluvy dielo medzi postupcom STRAMON, s.r.o. a žalovaným, vyplýva aj z toho, že len platnému právnemu úkonu bolo možné odporovať, keď v konaní pred Okresným súdom Košice I právoplatným rozsudkom sp. zn. 26Cbi/22/2014 zo dňa 28.04.2015 bolo rozhodnuté, že právny úkon zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 30.09.2013 uzavretej medzi úpadcom STRAMON, s.r.o. a spoločnosťou Sagabuild, s.r.o. ako postupníkom je voči veriteľom v konkurze na majetok úpadcu STRAMON, s.r.o. vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 30K/21/2014 neúčinný. Pokiaľ aj žalobca v odvolaní poukazoval na rozhodnutie Okresného súdu Košice I, rozsudok č.k. 27Cbi/8/2015-60 zo dňa 25. októbra 2016, tak je potrebné dodať, že pre právny vzťah žalobcu a žalovaného bolo určujúce právoplatné konanie pred Okresným súdom Košice I pod sp. zn. 26Cbi/22/2014 zo dňa 28.04.2015, ktoré sa týkalo právneho úkonu zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 30.09.2013, ktorá bola uzavretá medzi úpadcom STRAMON, s.r.o. a spoločnosťou Sagabuild, s.r.o. ako postupníkom, keďže na základe tohto právneho úkonu zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 30.09.2013 nadväzovalo konanie žalovaného, ktorý plnil pohľadávku už novému veriteľovi, a to postupníkovi Sagabuild, s.r.o..
29. K zhodnocovaniu dôkazov vykonaných pred okresným súdom krajský súd dodáva, že žalobcom tvrdený prísľub žalovaného v tom, že ak žalobca dielo dokončí, cenu zaplatí žalovaný, nepotvrdil bývalý starosta žalovaného JUDr. I. G., CSc.. Konanie, ktoré popísal žalobca, podľa názoru krajského súdu nie je konaním nepoctivým, v rozpore s dobrými mravmi. Konanie žalovaného nie je konaním, ktoré by predstavovalo porušenie právnej povinnosti, nebolo preukázané ani porušenie prevenčnej povinnosti žalovaným. Pokiaľ žalobca poukazoval na splnomocnenca žalovaného Ing. C. D., tak voľba splnomocnenca je voľbou patriacou do právomoci žalovaného. Ak medzi spoločnosťou STRAMON, s.r.o. a Sagabuild, s.r.o. bola uzavretá zmluva o postúpení pohľadávky, k uzavretiu ktorej došlo bez súhlasu žalovaného, tak okresný súd vecne správne uviedol, že táto skutočnosť bola nanajvýš dôvodom na odstúpenie žalovaným od uzavretej zmluvy o dielo so STRAMON, s.r.o., ktoré odstúpenie, pokiaľ žalovaný nevyužil, tak takéto nevyužitie zmluvného práva nie je porušením právnej povinnosti, ani porušením zmluvnej povinnosti práve z dôvodu, že ide o naplnenie, resp. nenaplnenie zmluvného oprávnenia druhej zmluvnej strany, a to žalovaného. V rámci existujúcich zmluvných vzťahov je potrebné klásť dôraz na to, že žalobca bol v samostatnom zmluvnom vzťahu so spoločnosťou STRAMON, s.r.o., v ktorom pokiaľ si jeho zmluvný partner, a to spoločnosť STRAMON, s.r.o. neplnila svoje záväzky, ide o zodpovednosť tejto obchodnej spoločnosti voči žalobcovi a neplnenie zo strany STRAMON, s.r.o. nemôže zakladať zodpovednosť žalovaného v rovine porušenia právnej povinnosti, resp. prevenčnej povinnosti žalovaným. Samostatný zmluvný vzťah mal žalovaný so zhotoviteľom, a to spoločnosťou STRAMON, s.r.o. podľa uzavretej zmluvy o dielo. Ak na základe tohto samostatného zmluvného vzťahu žalovaný na základe zmluvy o postúpení pohľadávky plnil pohľadávku STRAMON, s.r.o. už novému veriteľovi, a to postupníkovi, tak na základe takéhoto konania uvedené nie je možné hodnotiť ako konanie, ktoré by malo byť porušením právnej povinnosti, resp. porušením zmluvnej povinnosti, ktoré konanie žalovaným by malo za následok vznik zodpovednosti za škodu uplatnenú žalobcom v danom súdnom spore. Bezprostredným a priamym konaním, správaním sa žalovaného nedošlo k porušeniu právnej povinnosti žalovaným, ktoré by malo za následok škodu v majetkovej sfére žalobcu ako poškodeného, keďže majetok žalobcu sa nezmenšil konaním žalovaného, pretože tento dôsledok mohol nastať len pre správanie sa druhej zmluvnej strany, s ktorou mal žalobca založený zmluvný vzťah,
a to v dôsledku správania sa spoločnosti STRAMON, s.r.o., ktorý bol dlžníkom žalobcu. Ak nebolo preukázané porušenie právnej povinnosti žalovaným ani jeho prevenčnej povinnosti, tak potom nemohla byť preukázaná ani príčinná súvislosť medzi konaním, resp. nekonaním žalovaného a žalobcom tvrdeným vznikom škody. V podstate len porušením právnej povinnosti môže nastať následok škody - majetkovej ujmy a ak takéto porušenie právnej povinnosti v konaní alebo nekonaní žalovaného nebolo preukázané, tak následne nemôže byť preukázaná ani škoda, ani príčinná súvislosť. Za tohto skutkového a právneho stavu, ak neboli preukázané právne predpoklady uplatnenej škody, tak nebolo možné žalobe vyhovieť. V danej sporovej právnej veci nebol preukázaný ani jeden z predpokladov uplatnenej škody, t.j. nebolo preukázané nielen porušenie právnej povinnosti a príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody, ale ani samotný vznik škody.
30. Odvolací súd zvýrazňuje, že zodpovednosť za vznik škody spočívajúcej v tom, že nárok veriteľa na zaplatenie pohľadávky nebol dlžníkom uspokojený, nevzniká v tom okamihu, kedy dlžník poruší svoju povinnosť vyplývajúcu zo záväzkového vzťahu, ale až okamihom, kedy je zrejmé, že sa právo veriteľa na plnenie proti dlžníkovi fakticky stalo nevymáhateľným a že je vylúčené, že vôbec bude uspokojené. Náhrady za plnenie, ku ktorému je povinný priamy dlžník, sa preto nemožno úspešne domáhať na ďalšom subjekte z titulu jeho zodpovednosti skôr, než vôbec majetková ujma veriteľovi vznikla (primerane NS ČR sp. zn. 26Cdo 28/2005). V danom prípade žalobca je veriteľom pohľadávky voči spoločnosti STRAMON, s.r.o., s ktorou bol priamo v zmluvnom vzťahu a ktorá spoločnosť je priamym dlžníkom žalobcu. V prípade prebiehajúceho konkurzu na majetok dlžníka, v rámci ktorého si žalobca prihlásil pohľadávku, ktorá bola správcom v plnom rozsahu zistená, uvedené znamená, že žalobcovi môže škoda vzniknúť až vtedy, ak pominú účinky vyhláseného konkurzu, pretože až vtedy, ak nebude jeho nárok uspokojený ani v rámci konkurzu, mu vzniká majetková ujma.
31. Ani jeden z odvolacích dôvodov nebol relevantný, preto krajský súd rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP. Krajský súd dodáva, že pokiaľ nebol preukázaný ani jeden z právnych predpokladov uplatneného nároku na náhradu škody, tak potom nemohlo dôjsť k zmene napadnutého rozsudku okresného súdu, ani k jeho zrušeniu a vráteniu súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, s prihliadnutím aj k tomu, že v dostatočnom rozsahu bolo vykonané dokazovanie súdom prvej inštancie pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku. Na základe zhodnotení vykonaných krajským súdom, pokiaľ nebolo preukázané porušenie právnej povinnosti žalovaným, resp. správanie a konanie žalovaného nemohlo byť vyhodnotené ako porušenie právnej povinnosti, tak potom nemôže nastať ani príčinná súvislosť, keďže vzťah príčinnej súvislosti sa naplní, ak došlo k porušeniu právnej povinnosti, medzi porušením ktorej právnej povinnosti a škodou môže len existovať vzťah príčiny a následku. V súvislosti so svojim konaním a rozhodovaním krajský súd z titulu princípu právnej istoty, s poukazom na Čl. 2 CSP poukazuje aj na konanie a rozhodnutie pod sp. zn. 13Cob/226/2016, ktoré prebehlo pred Krajským súdom v Žiline ako súdom odvolacím. Krajský súd dáva poukaz na toto odvolacie konanie, keďže oproti tomuto samostatnému odvolaciemu konaniu ani v danej odvolacej sporovej právnej veci nenastala zmena skutková a ani právna, aby sa krajský súd odchýlil od záverov, ktoré boli vyjadrené v rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob/226/2016 zo dňa 28. júna 2017.
32. Odvolací dôvod žalobcu nebol relevantný ani k výrokovej časti o náhrade trov prvoinštančného konania, pretože podľa obsahu spisového materiálu krajský súd zistil, že žalovaný prostredníctvom právnej zástupkyne v podaní zo dňa 17.6.2016 (č.l. 128 spisu) uskutočnil návrh na priznanie trov prvoinštančného konania.
33. Súčasťou odvolania žalobcu bol aj návrh na prerušenie konania s ohľadom na skutočnosť, že v súčasnosti prebieha na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 3K/21/2014 konkurz na majetok spoločnosti STRAMON, s.r.o., ktorého výsledok podľa názoru žalobcu môže mať význam pre rozhodnutie v tomto súdnom konaní, preto žalobca žiadal podľa ust. § 164 CSP konanie prerušiť až do času, kým nebude právoplatne ukončené predmetné konkurzné konanie.
34. Podľa ust. § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.
35. Podľa ust. § 164 CSP, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet.
36. Odvolací súd je toho názoru, že v súvislosti s konkurznou vecou vedenou pred Okresným súdom Košice I sp. zn. 30K/21/2014 neprebieha konanie, v ktorom by sa riešila otázka významná pre rozhodnutie súdu v prejednávanej veci z toho dôvodu, že v danej sporovej odvolacej právnej veci, ako aj pred súdom prvej inštancie bolo riešené, či žalobca preukázal kumulatívne naplnenie všetkých právnych predpokladov pre vznik zodpovednosti za škodu, vyžadovaných zákonnou úpravou. V predmetnej sporovej právnej veci tak zo strany okresného súdu a následne i krajským súdom bolo konštatované nenaplnenie zákonných právnych predpokladov pre uplatnený žalobcov nárok, keď nebolo preukázané porušenie právnej povinnosti, a tým ani príčinná súvislosť a následok vzniku škody, na základe čoho stačí, ak nie je naplnený aspoň jeden zo zákonných právnych predpokladov, tak nemôže dôjsť k vzniku zodpovednosti za žalobcom uplatnenú škodu voči žalovanému. Za tohto stavu potom zákonný predpoklad existencie škody, preukázania jej výšky už zostal bez relevancie. Na základe týchto zhodnotení preto výsledok konania pred Okresným súdom Košice I sp. zn. 30K/21/2014 nemohol mať význam pre rozhodnutie odvolacieho súdu, preto krajský súd návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol.
37. Krajský súd v Žiline uvádza, že mal splnené všetky podmienky k prejednaniu odvolania žalobcu za stavu zamietnutia návrhu žalobcu na prerušenie odvolacieho konania, za primeraného použitia aj uznesenia NS SR sp. zn. 4Obdo 22/2012 zo dňa 31. mája 2012, podľa ktorého ...„ustanovenie § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. upravuje tzv. fakultatívne prerušenie konania, t.j. také prerušenie konania, ktoré nie je pre samotné konanie nevyhnutné. Ak by aj odvolací súd nerozhodol o návrhu na prerušenie konania v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia, nejednalo by sa o vadu, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 242 ods. 1 O.s.p.)“. Krajský súd len dodáva, že vzhľadom k zabezpečeniu zákonnej požiadavky rýchlej a účinnej ochrany práv strán sporu v súdnom konaní prerušenie konania predstavuje vo všeobecnosti skôr výnimku ako pravidlo. Nevyhovením návrhu žalobcu na prerušenie predmetného odvolacieho konania preto nemohlo dôjsť ani k odňatiu jeho možnosti konať pred súdom.
38. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, preto krajský súd rozhodol tak, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej náhrady rozhodne podľa ust. § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.