Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Co-54-2018.pdf
PDF · 79.12 KB
Case nature
Area
Subarea
4Co/54/2018
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Alice Beňovej a sudkýň JUDr. Oľgy Lichnerovej a JUDr. Ivety Anderlovej v spore žalobcu X. - V T. s.r.o., so sídlom Q. I., nám. 1. máje XXXX, L. republika, IČO: XXXXXXXX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. W. & Z. s. r. o., so sídlom v J., Z. XXX/XXXB, proti žalovanému A. I. nad I., so sídlom I. nad I., E.. Ľ. K. X/X, U.: XXXXXXXX, zastúpeného JUDr. X. I., advokátom so sídlom v I., S. 1, o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom orgánu územnej samosprávy pri výkone samosprávy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 20.novembra 2017, č. k. 2C/15/2017-70 takto
rozhodol:
Odvolanie žalobcu o d m i e t a .
Žalovanému n e p r i z n á v a právo na náhradu trov odvolacieho konania
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zamietol žalobu a výrokom II. rozhodol, že žalobca j e povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobou zo dňa 10.03.2017, podanou na súde prvej inštancie dňa 13.03.2017, sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu náhradu škody za nesprávny úradný postup žalovaného ako správcu dane pri vyrubení dane z nehnuteľnosti za rok 2007 vo výške ako bude súdom určená na základe výsledkov dokazovania a náhradu trov konania. Súd prvej inštancie právne vec posúdil podľa podľa § 34, § 37 ods. 1, § 39, § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka; § 1 písm. b), § 3 ods. 1 písm. a), písm. d), § 5 ods. 1, § 6 ods. 1, § 13, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci; § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP") Súd prvej inštancie zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Uviedol, že úspešne sa domáhať určitého plnenia môže za splnenia ďalších podmienok (existencia právneho základu, preukázanosť výšky a pod.) iba taký subjekt, ktorému z hmotného práva svedčí, že mu toto právo patrí. Ide o tzv. vecnú aktívnu legitimáciu. V prípade nároku na peňažné plnenie to bude spravidla napríklad veriteľ zo zmluvy o pôžičke, predávajúci z kúpnej zmluvy, ak sa bude domáhať nároku na zaplatenie kúpnej ceny, poškodený zo vzťahu zodpovednosti za škodu a podobne. Žalobcovi v tomto konaní aktívna vecná legitimácia nesvedčí a nie je vo veci aktívne legitimovaným. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní, teda v tomto prípade daňovník. Žalobca svoje právo odvodzoval od daňovníka na základe toho, že mu mala byť pohľadávka daňovníka na náhradu škody postúpená. Zmluva o postúpení pohľadávky z daňovníka je však neplatná pre neurčitosť a zároveň pre rozpor so zákonom, pretože pohľadávka, ktorá mala byť postupovaná, v čase postúpenia neexistovala a neexistujúcu pohľadávku nemožno postúpiť. Okrem toho bola v zmluve údajná pohľadávka daňovníka identifikovaná takým spôsobom, z ktorého nemožno výšku pohľadávky ustáliť, a preto je zmluva neplatná aj pre jej neurčitosť. Nárok na náhradu škody daňovníka voči žalovanému nebol ešte judikovaný, pričom v zmysle § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003
Z. z. vyššie uvedeným platobným výmerom ako rozhodnutím žalovaného mohol byť poškodený iba daňovník, a to iba v prípade, že ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom, pretože nezákonnosť rozhodnutia súd nemôže posudzovať ako predbežnú otázku. Právo na náhradu škody by mal len ten, komu škoda vznikla a tým mohol byť len daňovník a nie postupník. Iba poškodený a nie postupník mohol a mal žiadať o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, čo taktiež splnené nebolo. Postúpenie pohľadávky poškodeného z titulu nároku na náhradu škody z nezákonného rozhodnutia by prichádzalo do úvahy až vtedy, ak by toto právo poškodeného bolo judikované, teda ak by poškodenému bol rozhodnutím súdu priznaný konkrétny nárok na náhradu škody. Tieto podmienky však splnené neboli, daňovníkovi nebol priznaný nárok na náhradu škody, rozhodnutie, ktorým mu škoda mala byť spôsobená, zákonným spôsobom zrušené nebolo, a preto o daňovníkovi nemožno hovoriť ako o poškodenom a škoda mu doposiaľ ani nevznikla. Právnym základom nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. môže byť aj nezákonné rozhodnutie a aj nesprávny úradný postup súdu, pričom tento môže spočívať aj v inom nezákonnom zásahu do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Za takýto nesprávny úradný postup považoval žalobca aj postup žalovaného, keď tento pri vyrubení dane daňovníkovi nezohľadnil miestne podmienky. Pokiaľ žalobca namietal proces - postup žalovaného, ktorý predchádzal vydaniu rozhodnutia o vyrubení dane z nehnuteľností, tak v tomto nemožno hovoriť o nesprávnom úradnom postupe. Nesprávny úradný postup z hľadiska zákona je iba taký postup, ktorým konajúci orgán porušuje právne predpisy, no nemá svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí. Žalobca však namietal postup vyrubenia dane, konkrétne nezohľadnenie miestnych podmienok, ktorého výsledkom však bol predmetný Platobný výmer č. 057631/2007. Na základe tohto je namieste posúdiť nárok žalobcu ako nárok na náhradu škody z nezákonného rozhodnutia. Uvedený platobný výmer však nebol príslušným orgánom pre nezákonnosť zrušený alebo zmenený a otázku nezákonnosti rozhodnutia nemožno posudzovať ako otázku predbežnú. Keďže nárok žalobcu bol nedôvodný už z hľadiska jeho právneho základu, keďže žalobca nebol vo veci vecne aktívne legitimovaným, súd prvej inštancie sa nezaoberal výškou škody a prípadne aj ďalšími okolnosťami. O nároku na náhradu trov rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol, a preto v zmysle citovaných zákonných ustanovení rozhodol tak, že v spore neúspešnému žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť v spore úspešnému žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca. Dôvodil tým, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom (keď tento nepripustil zmenu žalobcu) znemožnil žalobcovi a postupníkovi žalobou uplatnenej pohľadávky, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu ich práva na spravodlivý súdny proces. Poukázal na to, že podaním zo dňa 15.11.2017 súdu navrhol, aby pripustil zmenu strany sporu - žalobcu podľa ust. § 80 CSP tak, že z konania vystúpi doterajší žalobca a na jeho miesto vstúpi nový majiteľ pohľadávky - obchodná spoločnosť X. - M. A. s.r.o., E. ulica XXXX, XXX XX S., U. XX XXX XXX z dôvodu postúpenia pohľadávky, ktorá je predmetom konania, na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 13.11.2017. Vytýkal súdu prvej inštancie, že nevyhovel jeho žiadosti o odročenie pojednávania nariadeného na deň 20.11.2017. Mal za to, že súd prvej inštancie nezákonne a nesprávne rozhodol o nepripustení zmeny žalobcu podľa ust. § 80 ods.1 CSP, keďže tomuto návrhu bol povinný vyhovieť, keďže boli splnené všetky zákonom stanovené podmienky a predpoklady pre povolenie zmeny účastníka na strane žalobcu v tomto konaní. Uviedol, že preukázal súdu prvej inštancie zmluvou o postúpení pohľadávky, že po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod práva o ktorom sa koná v tomto konaní, a preto bolo povinnosťou súdu podľa ust. § 80 ods.2 CSP vyhovieť návrhu žalobcu a povoliť zmenu žalobcu v konaní. Poukázal v tejto súvislosti na uznesenie NS SR sp.zn.1Obdo V 4/2014. Ďalej uviedol, že pripustenie zmeny strany sporu nemá spočívať na voľnej úvahe súdu, súd má povinnosť vyhovieť takému návrhu, ak je preukázané, že došlo k prevodu práva a ak s tým sukcesor súhlasí, čo je zrejmé z dikcie § 80 ods. 2 CSP v neprítomnosti žalobcu. Ďalej namietal, že nesprávne právne posúdenie otázky platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky. Mal za to, že postupovaná pohľadávka bola dostatočne určito a zrozumiteľne označená v zmluve o postúpení pohľadávky tak, že na jej základe došlo k postúpeniu tejto pohľadávky/nároku postupcu bez nutnosti jej presného vyčíslenia. Poukázal na to, že súd prvej inštancie záverom konštatoval, že uplatnený nárok považoval za nárok na náhradu škody z titulu nezákonného rozhodnutia. Žalobca akcentuje, že tomuto neprislúcha žalovaný nárok z titulu náhrady za škodu spôsobenú nesprávnym rozhodnutím, ale z titulu náhrady za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom orgánu samosprávy. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo 71/2009 zo dňa 27.01.2011. Navrhol
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.
3. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd v preskúmavanej veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) sa najskôr zaoberal tým, či odvolanie podal žalobca v zákonnej odvolacej lehote a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je potrebné podľa § 386 písm. a) CSP odmietnuť z dôvodu, že bolo podané oneskorene.
4. Podľa § 362 ods. 1 CSP odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
5. Podľa § 386 CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak a) bolo podané oneskorene, b) bolo podané neoprávnenou osobou, c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, alebo d) nemá náležitosti podľa § 363, ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať.
6. Podľa § 32 ods. 5 písm. a), písm. b) zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) elektronická úradná správa, vrátane všetkých elektronických dokumentov, sa považuje za doručenú, ak je adresátom orgán verejnej moci, uložením elektronickej úradnej správy, ak nie je adresátom orgán verejnej moci a doručuje sa do vlastných rúk, dňom, hodinou, minútou a sekundou uvedenými na elektronickej doručenke alebo márnym uplynutím úložnej lehoty podľa toho, ktorá skutočnosť nastane skôr, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvedel.
7. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že napadnutý rozsudok bol právnemu zástupcovi žalobcu prostredníctvom ústredného portálu verejnej správy podľa § 32 ods. 5 písm. b) zákona e-Governmente do elektronickej schránky doručený spôsobom doručenia do vlastných rúk dňa 27.12.2017. Lehota 15 dní na podanie odvolania teda začala plynúť dňom 28.12.2017 a skončila dňa 11.01.2018. Žalobca preto mohol najneskôr dňa 11.01.2018 podať odvolanie priamo na súde, resp. ho v tento deň odoslať súdu. Podľa dátumu na elektronickej doručenke, bolo však odvolanie doručené súdu až dňa 12.01.2018, čiže po uplynutí odvolacej lehoty, t.j. v čase, keď rozsudok už nadobudol právoplatnosť a nebolo možné ho účinne napadnúť odvolaním.
8. Z uvedených dôvodov ide o odvolanie podané oneskorene, ktoré odvolací súd musel odmietnuť podľa § 386 písm. a) CSP.
9. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalovanému náhrada trov odvolacieho konania nebola priznaná, nakoľko mu v odvolacom konaní nevznikli.
10. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).