Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_11CoP-98-2018.pdf
PDF · 75.93 KB
Case nature
Subarea
11CoP/98/2018
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: J. S., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, so sídlom Moyzesova 2, 902 01 Pezinok, dieťa rodičov: matka - A. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. 6, XXX XX Z., a otec - Z. Y., nar. XX.XX.XXXX, toho času Ústav na výkon väzby I., T. 5, XXX XX I., v konaní o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie otca proti rozhodnutiu Okresného súdu Pezinok v Pezinku č.k. 12P/323/2017-25 zo dňa 19.12.2017, takto
rozhodol:
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal nariadiť matke povinnosť, aby bez akéhokoľvek obmedzenia umožnila otcovi elektronickú komunikáciu s maloletým J. S., nar. XX.XX.XXXX, uložiť jej zákaz túto komunikáciu odpočúvať, nahrávať, rušiť a prerušovať, prikázať matke odovzdávať do vlastných rúk maloletého všetku korešpondenciu adresovanú na jeho meno a do doby kým sa maloletý naučí čítať, uložiť jej povinnosť túto korešpondenciu bez cenzúry prečítať, otázky a vyjadrenia maloletého si poznačiť a v správe otcovi aj hodnoverne zreprodukovať, ustanoviť maloletému opatrovníka z radov SPODaSk v Pezinku, a uložiť mu povinnosť priebežne vykonávať dohľad nad plnením povinností uložených matke v rozhodnutí.
2. Súd prvej inštancie takto rozhodol, keď po oboznámení sa s obsahom spisu a návrhom otca, nemal za preukázané splnenie podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia v otcom požadovanom smere. Konštatoval neosvedčenie danosti nároku a ani naliehavosť situácie, ktorá by si vyžadovala bezodkladný a okamžitý zásah súdu do pomerov účastníkov konania formou navrhovaného neodkladného opatrenia. Uviedol, že zo spisu Okresného súdu Pezinok v Pezinku sp. zn. 12P/369/2016 vyplýva, že dňa 14.11.2017 súd vo veci samej, v ktorej rozhodoval o návrhu otca na úpravu styku a vymedzenie práva telefonického kontaktu s maloletým rozhodol tak, že návrh otca zamietol. Dňa 08.12.2017 podal otec voči rozsudku odvolanie, o správnosti ktorého v rámci odvolacieho konania bude rozhodovať Krajský súd v Bratislave. Vec právne posúdil podľa § 324 ods.1, § 325 ods.1,2, § 329 ods.1, C.s.p., § 361 C.m.p., o trovách konania rozhodol podľa § 52 C.m.p..
3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie otec, žiadajúc, aby súd prvej inštancie v rámci autoremedúry v zmysle § 376 C.s.p. zrušil svoje rozhodnutie a v celom rozsahu vyhovel jeho návrhu, alternatívne žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil, tak, že vyhovie jeho návrhu. Mal za to, že prvoinštančné rozhodnutie je v rozpore s medzinárodne garantovanými právami a slobodami zakotvenými v Ústave Slovenskej republiky, Zákone o rodine a Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti poukázal na čl. 26 ods. 3 Deklarácie ľudských práv a slobôd, čl. 32 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd, čl. 7 Protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd z Ríma, čl. 12 ods. 1, 2, čl. 13 ods. 2, čl. 16 ods. 2, čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 3, čl. 4, § 24
ods. 1, 4, § 25 ods. 4, § 28 ods. 1, 2, § 30 ods. 1, § 37 ods. 1, 2 Zákona o rodine, § 19 ods. 1, 3, § 20, § 21 ods. 1, 3 zákona č. 221/2006 Z.z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov. Pozornosť odvolacieho súdu upriamil na skutočnosť, že súdy v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod sp.zn. 38P/6/2012 v spojení s konaním vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp.zn. 11CoP/266/2013 zamietli návrh matky na obmedzenie a pozbavenie jeho rodičovských práv k maloletému v celom rozsahu, pričom jeho osobný styk s maloletým neupravili. Namietal, že súd prvej inštancie v rozpore s jeho právami a právami maloletého dieťaťa rozhodol o nevhodnosti návštev maloletého v ústave na výkon trestu, ako aj o nevhodnosti telefonickej komunikácie maloletého s ním. Uviedol, že matka sama priznala, že maloletý ho nikdy nevidel, jeho korešpondenciu adresovanú maloletému vyhadzuje, ako aj marí jeho snahy o telefonický kontakt s maloletým. Tvrdil, že činnosť pracovníkov orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately (ďalej len „ SPODaSK“) je v rozpore so zákonom č. 305/2005 Z.z., keďže ich stanoviská sú podľa jeho názoru v rozpore so záujmami maloletého a účelovo vykresľujú domácnosť matky v pozitívnom smere. Namietal, že súd prvej inštancie sa v konaní nezaoberal jeho námietkou zaujatosti voči SPODaSK, ako ani jeho návrhom na nahradenie SPODaSK v zmysle § 95 C.s.p. iným subjektom, ktorý by mal primerané vzdelanie a znalosť právnych noriem. Mal za to, že maloletý je dostatočne zrelý a spôsobilý vyjadriť názor sám, bez potreby činnosti pracovníkov SPODaSK. Tvrdil, že súd prvej inštancie mu napriek opakovaným žiadostiam neumožnil zúčastniť sa na pojednávaniach osobne, čím došlo k porušeniu jeho ústavného práva zakotveného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Za pochybenie súdu prvej inštancie označil, že sa súd prvej inštancie nevysporiadal s ním opakovane namietanými listinnými dôkazmi predloženými matkou (posudok pána Mathé). Napádané rozhodnutie súdu prvej inštancie označil za nedostatočne odôvodnené, keďže sa súd prvej inštancie v bode 9. odôvodnenia napádaného rozhodnutia odvoláva na neprávoplatný rozsudok, ktorý sám vydal. V tomto kontexte poukázal na judikát R 59/2002, z ktorého jednoznačne vyplýva, že právo nemôže byť založené na nepráve. Zdôraznil, že matka diskriminuje jeho a maloletého pri výkone ich vzájomných práv a v rozpore so Zákonom o rodine vykonáva výlučne výchovu nad maloletým. Mal za to, že zásada o tom, že záujem maloletého dieťaťa má prednosť pred právom rodiča prednosť, nemá oporu v zákone.
4. Kolízny opatrovník odporúčal rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť. Poukázal na to, že matka starostlivosť o maloletého zabezpečuje plnohodnotne a maloletý žije v usporiadanej rodine, obklopený láskou svojich najbližších. Mal za to, že návšteva zariadenia na výkon trestu odňatia slobody kde sa otec nachádza, nie je v záujme zdravého psychického a sociálneho vývinu maloletého. Zdôraznil, že matka si svoju povinnosť poskytovať otcovi informácie o maloletom pravidelne plní.
5. Matka vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že zotrváva na všetkých svojich vyjadreniach pred súdom prvej inštancie v konaní vo veci samej a zdôraznila, že nie je v záujme maloletého, ktorý si neželá byť v kontakte s otcom upravovať s ním akýkoľvek styk.
6. Odvolací súd preskúmal vec v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65, § 66 zák. č. 161/15 Z.z. Civilný mimosporový priadok (ďalej C.m.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej „ C.s.p.“), a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne, odvolanie otca dôvodné nie je.
7. Odvolací súd pripomína, že každé neodkladné opatrenie musí vždy vychádzať z pomerov a okolností existujúcich v čase rozhodovania. Základnou podmienkou uplatnenia tohto procesného inštitútu je preukázanie potreby neodkladného zásahu súdu do pomerov účastníkov. V konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloletých (§ 111 C.m.p.) je neodkladné opatrenie procesným prostriedkom ochrany zjavne ohrozených práv maloletého dieťaťa do doby, kým nebude o nich rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine. Prvoradou a zásadnou úlohou súdu vo všetkých konaniach týkajúcich sa starostlivosti o maloletých je ochrana oprávnených záujmov maloletého dieťaťa, ktorá vždy nemusí byť v súlade s vôľou jeho rodičov. Inštitút neodkladného opatrenia je procesným nástrojom zabezpečenia tejto ochrany. Súd musí zabrániť zneužitiu tohto svojim významom osobitného procesného inštitútu presadzovaním osobných zámerov rodičov, riešením ich vzťahových problémov a dosiahnutím výhodnejšieho postavenia jedného z rodičov v meritórnom konaní.
8. Odvolací súd poukazuje na správne závery súdu prvej inštancie, s ktorými sa stotožňuje.
9. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
10.Odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie má za to, že v danej veci návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia v otcom požadovanom smere podmienky ust. § 325 ods. 1, C.s.p. nespĺňa. Z návrhu otca nevyplýva naliehavosť predbežnej úpravy pomerov účastníkov konania z pohľadu ochrany práv maloletého dieťaťa, ktoré je potrebné považovať pri rozhodovaní v konaniach týkajúcich sa maloletých detí za prioritné kritérium. Odvolací súd uvádza, že odvolacie dôvody otca uvedené v jeho odvolaní proti napádanému uzneseniu smerujú skôr proti rozhodnutiu súdu vo veci samej. Správne poukázal súd prvej inštancie na svoje rozhodnutie vo veci samej, vedenej na Okresnom súde Pezinok v Pezinku pod sp. zn. 12P/369/2016, v ktorej po vykonaní dokazovania návrh otca zamietol, ktorého správnosť v rámci odvolacieho konania bude odvolací súd posudzovať. Odvolací súd poznamenáva, že otcovi síce doposiaľ napriek jeho opakovanému zavinenému protiprávnemu konaniu a následnému odsúdeniu k výkonu trestu odňatia slobody, (aktuálne vo výkone väzby), nebol výkon rodičovských práv a povinností obmedzený, avšak jeho právo na kontakt s maloletým, nemôže byť v rozpore s právom maloletého dieťaťa vyrastať v harmonickom prostredí, bez negatívneho dopadu na jeho psychický a fyzický vývoj. Požiadavky otca na zabezpečenie jeho styku s maloletým z pohľadu vyhodnotenia záujmu maloletého dieťaťa, je možné posúdiť a o nich rozhodnúť až na základe vyhodnotenia vykonaného dokazovania vo veci samej.
11. Súd prvej inštancie sa dostatočne vyporiadal so všetkými okolnosťami uvedenými v návrhu, napádané rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne po vecnej aj právnej stránke. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie pri zohľadnení najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa ako prioritného kritéria pre rozhodovaciu činnosť súdu v konaní starostlivosti o maloleté deti podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil.
12. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 C.m.p..
13. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).