Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoP/98/2018

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: J. S., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, so sídlom Moyzesova 2, 902 01 Pezinok, dieťa rodičov: matka - A. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. 6, XXX XX Z., a otec - Z. Y., nar. XX.XX.XXXX, toho času Ústav na výkon väzby I., T. 5, XXX XX I., v konaní o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie otca proti rozhodnutiu Okresného súdu Pezinok v Pezinku č.k. 12P/323/2017-25 zo dňa 19.12.2017, takto

rozhodol:

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal nariadiť matke povinnosť, aby bez akéhokoľvek obmedzenia umožnila otcovi elektronickú komunikáciu s maloletým J. S., nar. XX.XX.XXXX, uložiť jej zákaz túto komunikáciu odpočúvať, nahrávať, rušiť a prerušovať, prikázať matke odovzdávať do vlastných rúk maloletého všetku korešpondenciu adresovanú na jeho meno a do doby kým sa maloletý naučí čítať, uložiť jej povinnosť túto korešpondenciu bez cenzúry prečítať, otázky a vyjadrenia maloletého si poznačiť a v správe otcovi aj hodnoverne zreprodukovať, ustanoviť maloletému opatrovníka z radov SPODaSk v Pezinku, a uložiť mu povinnosť priebežne vykonávať dohľad nad plnením povinností uložených matke v rozhodnutí.

2. Súd prvej inštancie takto rozhodol, keď po oboznámení sa s obsahom spisu a návrhom otca, nemal za preukázané splnenie podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia v otcom požadovanom smere. Konštatoval neosvedčenie danosti nároku a ani naliehavosť situácie, ktorá by si vyžadovala bezodkladný a okamžitý zásah súdu do pomerov účastníkov konania formou navrhovaného neodkladného opatrenia. Uviedol, že zo spisu Okresného súdu Pezinok v Pezinku sp. zn. 12P/369/2016 vyplýva, že dňa 14.11.2017 súd vo veci samej, v ktorej rozhodoval o návrhu otca na úpravu styku a vymedzenie práva telefonického kontaktu s maloletým rozhodol tak, že návrh otca zamietol. Dňa 08.12.2017 podal otec voči rozsudku odvolanie, o správnosti ktorého v rámci odvolacieho konania bude rozhodovať Krajský súd v Bratislave. Vec právne posúdil podľa § 324 ods.1, § 325 ods.1,2, § 329 ods.1, C.s.p., § 361 C.m.p., o trovách konania rozhodol podľa § 52 C.m.p..

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie otec, žiadajúc, aby súd prvej inštancie v rámci autoremedúry v zmysle § 376 C.s.p. zrušil svoje rozhodnutie a v celom rozsahu vyhovel jeho návrhu, alternatívne žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil, tak, že vyhovie jeho návrhu. Mal za to, že prvoinštančné rozhodnutie je v rozpore s medzinárodne garantovanými právami a slobodami zakotvenými v Ústave Slovenskej republiky, Zákone o rodine a Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti poukázal na čl. 26 ods. 3 Deklarácie ľudských práv a slobôd, čl. 32 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd, čl. 7 Protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd z Ríma, čl. 12 ods. 1, 2, čl. 13 ods. 2, čl. 16 ods. 2, čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 3, čl. 4, § 24

ods. 1, 4, § 25 ods. 4, § 28 ods. 1, 2, § 30 ods. 1, § 37 ods. 1, 2 Zákona o rodine, § 19 ods. 1, 3, § 20, § 21 ods. 1, 3 zákona č. 221/2006 Z.z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov. Pozornosť odvolacieho súdu upriamil na skutočnosť, že súdy v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod sp.zn. 38P/6/2012 v spojení s konaním vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp.zn. 11CoP/266/2013 zamietli návrh matky na obmedzenie a pozbavenie jeho rodičovských práv k maloletému v celom rozsahu, pričom jeho osobný styk s maloletým neupravili. Namietal, že súd prvej inštancie v rozpore s jeho právami a právami maloletého dieťaťa rozhodol o nevhodnosti návštev maloletého v ústave na výkon trestu, ako aj o nevhodnosti telefonickej komunikácie maloletého s ním. Uviedol, že matka sama priznala, že maloletý ho nikdy nevidel, jeho korešpondenciu adresovanú maloletému vyhadzuje, ako aj marí jeho snahy o telefonický kontakt s maloletým. Tvrdil, že činnosť pracovníkov orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately (ďalej len „ SPODaSK“) je v rozpore so zákonom č. 305/2005 Z.z., keďže ich stanoviská sú podľa jeho názoru v rozpore so záujmami maloletého a účelovo vykresľujú domácnosť matky v pozitívnom smere. Namietal, že súd prvej inštancie sa v konaní nezaoberal jeho námietkou zaujatosti voči SPODaSK, ako ani jeho návrhom na nahradenie SPODaSK v zmysle § 95 C.s.p. iným subjektom, ktorý by mal primerané vzdelanie a znalosť právnych noriem. Mal za to, že maloletý je dostatočne zrelý a spôsobilý vyjadriť názor sám, bez potreby činnosti pracovníkov SPODaSK. Tvrdil, že súd prvej inštancie mu napriek opakovaným žiadostiam neumožnil zúčastniť sa na pojednávaniach osobne, čím došlo k porušeniu jeho ústavného práva zakotveného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Za pochybenie súdu prvej inštancie označil, že sa súd prvej inštancie nevysporiadal s ním opakovane namietanými listinnými dôkazmi predloženými matkou (posudok pána Mathé). Napádané rozhodnutie súdu prvej inštancie označil za nedostatočne odôvodnené, keďže sa súd prvej inštancie v bode 9. odôvodnenia napádaného rozhodnutia odvoláva na neprávoplatný rozsudok, ktorý sám vydal. V tomto kontexte poukázal na judikát R 59/2002, z ktorého jednoznačne vyplýva, že právo nemôže byť založené na nepráve. Zdôraznil, že matka diskriminuje jeho a maloletého pri výkone ich vzájomných práv a v rozpore so Zákonom o rodine vykonáva výlučne výchovu nad maloletým. Mal za to, že zásada o tom, že záujem maloletého dieťaťa má prednosť pred právom rodiča prednosť, nemá oporu v zákone.

4. Kolízny opatrovník odporúčal rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť. Poukázal na to, že matka starostlivosť o maloletého zabezpečuje plnohodnotne a maloletý žije v usporiadanej rodine, obklopený láskou svojich najbližších. Mal za to, že návšteva zariadenia na výkon trestu odňatia slobody kde sa otec nachádza, nie je v záujme zdravého psychického a sociálneho vývinu maloletého. Zdôraznil, že matka si svoju povinnosť poskytovať otcovi informácie o maloletom pravidelne plní.

5. Matka vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že zotrváva na všetkých svojich vyjadreniach pred súdom prvej inštancie v konaní vo veci samej a zdôraznila, že nie je v záujme maloletého, ktorý si neželá byť v kontakte s otcom upravovať s ním akýkoľvek styk.

6. Odvolací súd preskúmal vec v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65, § 66 zák. č. 161/15 Z.z. Civilný mimosporový priadok (ďalej C.m.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej „ C.s.p.“), a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne, odvolanie otca dôvodné nie je.

7. Odvolací súd pripomína, že každé neodkladné opatrenie musí vždy vychádzať z pomerov a okolností existujúcich v čase rozhodovania. Základnou podmienkou uplatnenia tohto procesného inštitútu je preukázanie potreby neodkladného zásahu súdu do pomerov účastníkov. V konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloletých (§ 111 C.m.p.) je neodkladné opatrenie procesným prostriedkom ochrany zjavne ohrozených práv maloletého dieťaťa do doby, kým nebude o nich rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine. Prvoradou a zásadnou úlohou súdu vo všetkých konaniach týkajúcich sa starostlivosti o maloletých je ochrana oprávnených záujmov maloletého dieťaťa, ktorá vždy nemusí byť v súlade s vôľou jeho rodičov. Inštitút neodkladného opatrenia je procesným nástrojom zabezpečenia tejto ochrany. Súd musí zabrániť zneužitiu tohto svojim významom osobitného procesného inštitútu presadzovaním osobných zámerov rodičov, riešením ich vzťahových problémov a dosiahnutím výhodnejšieho postavenia jedného z rodičov v meritórnom konaní.

8. Odvolací súd poukazuje na správne závery súdu prvej inštancie, s ktorými sa stotožňuje.

9. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10.Odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie má za to, že v danej veci návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia v otcom požadovanom smere podmienky ust. § 325 ods. 1, C.s.p. nespĺňa. Z návrhu otca nevyplýva naliehavosť predbežnej úpravy pomerov účastníkov konania z pohľadu ochrany práv maloletého dieťaťa, ktoré je potrebné považovať pri rozhodovaní v konaniach týkajúcich sa maloletých detí za prioritné kritérium. Odvolací súd uvádza, že odvolacie dôvody otca uvedené v jeho odvolaní proti napádanému uzneseniu smerujú skôr proti rozhodnutiu súdu vo veci samej. Správne poukázal súd prvej inštancie na svoje rozhodnutie vo veci samej, vedenej na Okresnom súde Pezinok v Pezinku pod sp. zn. 12P/369/2016, v ktorej po vykonaní dokazovania návrh otca zamietol, ktorého správnosť v rámci odvolacieho konania bude odvolací súd posudzovať. Odvolací súd poznamenáva, že otcovi síce doposiaľ napriek jeho opakovanému zavinenému protiprávnemu konaniu a následnému odsúdeniu k výkonu trestu odňatia slobody, (aktuálne vo výkone väzby), nebol výkon rodičovských práv a povinností obmedzený, avšak jeho právo na kontakt s maloletým, nemôže byť v rozpore s právom maloletého dieťaťa vyrastať v harmonickom prostredí, bez negatívneho dopadu na jeho psychický a fyzický vývoj. Požiadavky otca na zabezpečenie jeho styku s maloletým z pohľadu vyhodnotenia záujmu maloletého dieťaťa, je možné posúdiť a o nich rozhodnúť až na základe vyhodnotenia vykonaného dokazovania vo veci samej.

11. Súd prvej inštancie sa dostatočne vyporiadal so všetkými okolnosťami uvedenými v návrhu, napádané rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne po vecnej aj právnej stránke. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie pri zohľadnení najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa ako prioritného kritéria pre rozhodovaciu činnosť súdu v konaní starostlivosti o maloleté deti podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil.

12. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 C.m.p..

13. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).