Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_8Co-350-2017.pdf
PDF · 121.45 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/350/2017
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej a členov senátu JUDr. Františka Potockého a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnom spore žalobcu: Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom Bratislava, Trnavská cesta č. 82, IČO: 36 062 235, zastúpeného splnomocneným zástupcom JUDr. Jánom Mišurom, PhD., advokátom so sídlom W., ul. N. č. XX, proti žalovaným: 1/ Helena Pavlíková, s miestom podnikania Potok 1, Makov, IČO: 41 709 136, zastúpená splnomocneným zástupcom Advokátska kancelária Mrázovský & partners, s. r. o., so sídlom Žilina, Mariánske námestie č. 2, IČO: 36 855 278, 2/ F. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. č. XXXX, zastúpený splnomocneným zástupcom Advokátska kancelária VARMUS, s. r. o., so sídlom Čadca, ul. Palárikova č. 83, IČO: 36 863 203, o zaplatenie sumy 19.554,92 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 11C/71/2014-451 zo dňa 13. marca 2017, takto
rozhodol:
rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a III. z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
Vo výroku II., ktorým žalobu vo zvyšku zamietol, zostáva rozsudok súdu prvej inštancie nedotknutý.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Čadca rozsudkom č. k. 11C/71/2014-451 zo dňa 13.03.2017 rozhodol, že žalovaná v 1/ rade a žalovaný v 2/ rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 19.554,92 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 19.392,10 eur od 17.09.2011 až do zaplatenia a 5,50 % ročne zo sumy 162,82 eur od 25.11.2013 až do zaplatenia s tým, že splnením povinností jedným zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého žalovaného, a to všetko v lehote do 3 dní po právoplatnosti rozsudku (výrok I.). Žalobu vo zvyšku zamietol (výrok II.). Žalobcovi vo vzťahu k žalovaným v 1/ a 2/ rade priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok III.). Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa podanou žalobou zo dňa 29.05.2012 domáhal voči žalovaným 1/ a 2/ zaplatenia spoločne a nerozdielne sumy 19.392,10 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 19.392,10 eur od 17.09.2011 až do zaplatenia. Podaním došlým dňa 23.10.2013 žiadal žalobca priznať aj sumu 162,82 eur s 5,5 % ročným úrokom zo sumy 162,82 eur od 25.11.2013 až do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 11.01.2010 zavinil žalovaný 2/ - vodič vozidlom žalovaného 1/ zn. Škoda Superb ev.č.: CA-511BD dopravnú nehodu v Poľsku na motorovom vozidle zn. Mercedes Benz ev. č.: 6T4 1374, ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bol H. M., Česká republika (poškodený). Predmetné vozidlo nebolo k dátumu nehody povinne zmluvne poistené proti zodpovednosti za škodu ako to vyplýva z ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z.") o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákona č. 381/2001 Z. z.". Z tohto dôvodu vznikla žalobcovi v zmysle ustanovenia § 24 ods. 2 písm. b/ zákona č. 381/2001 Z. z. povinnosť uhradiť poškodenému z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalobca dňa 03.08.2011 z poistného garančného fondu poškodenému poistné
plnenie poskytol v celkovej výške 19.392,10 eur (uhradil 22.300,92 eur z čoho 2.908,82 eur predstavuje poplatok podľa interných pravidiel). Vyplatením náhrady škody poškodenému prešlo právo poškodeného vymáhať vyplatenú náhradu škody voči zodpovedným subjektom na žalobcu. Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu a vykonaných dôkazov mal súd ustálené, že žalovaný 2/ zavinil dopravnú nehodu a že predmetné motorové vozidlo nebolo k dátumu nehody povinne zmluvne poistené proti zodpovednosti za škodu, ako to vyplýva z § 3 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z. z. Žalovaná 1/ nesporné zodpovedá za škodu v zmysle § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka ako prevádzateľ motorového vozidla za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla. V danom prípade zodpovedá objektívne za škodu. Súd bol toho právneho názoru, že povinnosťou žalovanej 1/ ako prevádzateľky motorového vozidla zapísanej v technickom preukaze ako držiteľ bolo uzatvoriť písomnú zmluvu, a to najneskôr v deň prvého použitia motorového vozidla. Žalovaná 1/ tvrdila, že upozornila D. W., v konaní vypočutého svedka, že predmetné motorové vozidlo, ktoré podľa jej tvrdení a tvrdení svedkov ňou navrhnutých, nemalo evidenčné značky, nebolo poskytnuté na ďalšiu prevádzku, ale za účelom opravy motorového vozidla, na ktorom bola spôsobená škoda na zadnej časti D. W.. Poprela tú skutočnosť, že by mu dala k dispozícii doklady oprávňujúce prevádzku predmetným motorovým vozidlom, a to technický preukaz, zelenú kartu. Práve z uvedených tvrdení mala za to, že celková zodpovednosť za spôsobenú škodu z titulu dopravnej nehody v zmysle § 430 ods. 1 Občianskeho zákonníka prechádza na žalovaného 2/, ktorý použil dopravný prostriedok bez vedomia alebo proti vôli prevádzateľa. Výpovede v konaní vypočutých svedkov Ing. Q. L. a U. F. súd vyhodnotil ako účelové, smerujúce k obrane tvrdení žalovanej 1/, a to vzhľadom k tendenčným rovnakým tvrdeniam oboch svedkov vypočutých, ktorí sa nevedeli vyjadriť k osobe, ktorá odtiahla motorové vozidlo na prívesný vozík, resp. nevedeli identifikovať odťahovú službu. Iba zhodne so žalovanou 1/ tvrdili, že na poškodenom vozidle neboli evidenčné značky s tým, že svedok Ing. Q. L. počul ako žalovaná 1/ D. W. upozornila na to, že vozidlo nie je poistené. V nadväznosti na uvedené svedecké výpovede súd vyhodnotil aj listinný dôkaz predložený žalovanou 1/, a to evidenciu prevádzky motorového vozidla ako dôkaz len na podporu tvrdení žalovanej 1/, ktorá motorové vozidlo značky Škoda Superb ev.č.: CA-511BD v roku 2010 mala požičiavať len v mesiaci september, október. Súd mal za to, že takýto dôkaz nemá hodnoverný charakter. Je vytrhnutý z kontextu. Pokiaľ takúto evidenciu prevádzky motorového vozidla žalovaná 1/ vypracovala aj počas iných období, tieto súdu ako dôkaz nepredložila. Bol toho názoru, že bol vyhotovený len pre účely súdneho konania. Žalovaný 2/ ako vodič motorového vozidla, ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda, zodpovedá podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti, ktorú mal súd preukázanú predložením nielen záznamu z dopravnej nehody, zápisom o poškodení motorového vozidla, ale aj celým spisovým materiálom škodovej udalosti predloženého žalobcom pod č. PA15205. V danom smere zodpovednosť prevádzateľa vozidla za škodu spôsobenú jeho prevádzkou nevylučuje súbežnú zodpovednosť vodiča vozidla za škodu spôsobenú pri rovnakej škodovej udalosti porušením právnej povinnosti podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá vo vzťahu k žalovanému 2/ bola nesporne preukázaná nielen jeho výpoveďou, ale aj v konaní vypočutého svedka D. W., ktorý potvrdil zároveň uzatvorenie zmluvy o výpožičke predmetného motorového vozidla od žalovanej 1/, ktorá mala vedomosť o tom, že toto motorové vozidlo bude použité na cestu do Nemecka a následne späť, pričom bola dohodnutá odplata výpožičky 50 eur na 1 deň za obdobie v trvaní jedného týždňa. Pri podpísaní zmluvy o výpožičke, na ktorú poukazuje aj záznam v škodovom spise (č. l. 188 spisu) a ďalej predloženie zelenej karty žalovaným 2/ Policajným orgánom v Poľskej republike svedčí, že žalovaný 2/ disponoval dokladmi, ktoré ho oprávňovali na vykonanie cesty, čo vyvracia tvrdenia žalovanej 1/ o tom, že predmetné vozidlo nepožičala za účelom realizácie cesty D. W. a jeho spolujazdcovi žalovanému 2/. Vo vzťahu k žalovanému 2/ súd nemal za to, že by návrh voči nemu mal byť zamietnutý v zmysle § 438 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a to aj v nadväznosti na konanie vedené pod sp. zn. 10C/186/2010, v rámci ktorého žalovaní 1/, 2/ uzatvorili súdny zmier, predmetom ktorého bola náhrada škody žalovaného 2/ vo vzťahu k žalovanej 1/ na predmetnom motorovom vozidle. V danej veci súd mal za to, že je daná solidárna zodpovednosť oboch pasívne legitimovaných účastníkov konania, a preto oboch zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi v konaní uplatnenú pohľadávku. Vzhľadom k tomu, že žalovaní 1/ a 2/ nenamietali výšku poskytnutého plnenia žalobcu poškodenému, súd teda danú skutočnosť vyhodnotil ako nespornú. Nakoľko žalovaní 1/ a 2/ sa dostali do omeškania s plnením peňažného záväzku súd zaviazal žalovaného 1/ a 2/ zaplatiť spolu s uplatnenou pohľadávkou aj príslušenstvo pohľadávky, a to 9,5 % úrok z omeškania zo sumy 19.392,10 eur, a to od 17.09.2011 až do zaplatenia a to vzhľadom k tomu, že žalobca požadoval od žalovaných 1/ a 2/ zaplatenie poskytnutého plnenia vo výške 19.392,10 eur do 16.09.2011 v zmysle urgencií (mimosúdnymi listami) zo dňa 16.08.2011 vo vzťahu k žalovaným 1/ a 2/. Vo vzťahu k uplatnenej pohľadávke poistného plnenia 162,82 eur súd zaviazal
žalovaných zaplatiť 5,50 % ročne zo sumy 162,82 eur odo dňa nasledujúceho po doručení upraveného návrhu žalobcu, teda odo dňa 25.11.2013, pretože mal za to, že až doručením úpravy návrhu dostali sa žalovaní 1/ a 2/ do omeškania s plnením peňažného záväzku, týmto momentom im bola zrejmá výška, ktorú v súdenej veci žalobca uplatňuje. Súd preto v časti o zaplatenie príslušenstva pohľadávky zo sumy 162,82 eur od 22.10.2013 až do zaplatenia žalobu zamietol. V danom prípade súd priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % s prihliadnutím na tú skutočnosť, že neúspešný bol v nepatrnej časti pripustenej zmeny žaloby, pretože žalobca požadoval zaplatenie príslušenstva pohľadávky, a to 5,50 % ročne zo sumy 162,82 eur od 22.10.2013 až do zaplatenia z titulu doplatku poistného plnenia. Súd žalovaných 1/ a 2/ zaviazal zaplatiť príslušenstvo pohľadávky až dňom 25.11.2013, teda doručením zmeny žaloby predloženej žalobcom v súdenej veci. Žalobca bol úspešný v prevažnej časti uplatneného žalobného nároku, preto mu súd priznal náhradu v rozsahu 100 % vo vzťahu k žalovaným 1/ a 2/. Pri rozhodnutí vychádzal z ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „C. s. p.".
2. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalovaní 1/ a 2/. 3. Žalovaná 1/ prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu v odvolaní navrhla napadnutý rozsudok zmeniť tak, že návrh žalobcu voči nej sa v celom rozsahu zamieta. Vytýkala súdu, že sa v odôvodnení rozsudku vôbec nevysporiadal s jej právnou obranou tvrdiacou, že so žalovaným 2/ nemala žiadny právny vzťah, vozidlo mu nepožičala, ani nijakým iným spôsobom neodovzdala do dispozície, teda žalovaný 2/ jednoznačne viedol motorové vozidlo bez jej súhlasu a vedomosti, a preto je absolútne nevyhnutné aplikovať ust. § 430 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Názor súdu, že vzťah medzi ňou a žalovaným 2/ je daný, a preto zodpovedajú za škodu spoločne a nerozdielne vnímala ako nesprávne právne posúdenie veci. V tejto súvislosti poukázala na to, že vykonaným dokazovaním (výpoveďou žalovaného 2/) sa preukázal pravý opak. Samotnou spornou skutočnosťou ostala aj údajná existencia zmluvy o výpožičke uzatvorená medzi ňou a D. W.. Žalovaná 1/ v prvom rade poukazovala na ust. § 659 a § 661 Občianskeho zákonníka, z ktorých je nepochybné a priamo kogentne ustanovené, že charakteristickým znakom zmluvy o výpožičke je jej bezodplatnosť. Je teda evidentné, že ak D. W. tvrdil, že k uzavretiu takejto zmluvy došlo za odplatu 50 eur za deň (s čím sa stotožnil aj prvostupňový súd) nemohlo dôjsť k uzavretiu zmluvy o výpožičke, nakoľko by išlo o zmluvu, ktorá odporuje zákonu. V ďalšom žalovaná 1/ považovala za potrebné uviesť, že ak sa aj prvostupňový súd s týmto stotožnil, úplne opomenul aplikáciu ust. § 661 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko aj z výpovede žalovaného 2/ a svedka D. W. vyplýva, že žalovaný 2/ nebol žiadnym účastníkom údajnej zmluvy. K názoru súdu ohľadom predloženia zelenej karty žalovaným 2/ policajným orgánom v Poľskej republike žalovaná 1/ uviedla, že tento vníma ako naplnenie odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. f/ C. s. p. Zelená karta je dokladom, ktorý v bežnej praxi posielajú poisťovne v predstihu niekoľkých mesiacov pred uplynutím platnosti povinného zmluvného poistenia, teda tomu bolo tak aj v jej prípade, ktorá sa v konaní vyjadrila, že netuší, ako sa zelená karta dostala do dispozície žalovaného 2/, avšak pripúšťa možnosť, že táto mohla byť odložená v priečinku na doklady v osobnom motorovom vozidle. Nie je možné usúdiť, z čoho prvostupňový súd dospel k záveru, že predloženie zelenej karty žalovaným 2/ pri nehode v Poľsku vyvracia jej tvrdenia, že nepožičala vozidlo D. W. a jeho spolujazdcovi, nakoľko skutočnosť, že by ona bola požičala motorové vozidlo žalovanému 2/ nebola preukázaná žiadnym z vykonaných dôkazov s výnimkou výpovede svedka D. W., ktorá je ale v zjavnom rozpore s výpoveďou samotného žalovaného 2/. Svedok D. W. uvádzal, že žalovaná 1/ jeho ako aj žalovaného 2/ mala ubezpečovať, že vozidlo je havarijne aj zákonne poistené, pričom im mala odovzdať aj potrebné doklady, naopak žalovaný 2/ tvrdil, že potrebné doklady sa nachádzali v púzdre vo vozidle a o tom, že vozidlo nebolo poistené sa dozvedel až po 14 až 15 mesiacoch. Ďalšou podstatnou skutočnosťou, ktorú súd pri právnom posúdení opomenul, je aj pripojený spis Okresného súdu Čadca sp. zn. 10C/186/2010 (návrh žalovanej 1/ ako žalobkyne smerujúci voči svedkovi D. W. ako žalovanému 2/ a F. W. ako žalovanému 1/ o náhradu škody, ktorú jej spôsobili pri nehode v Poľsku). Už v danom konaní ona uvádzala totožné okolnosti a skutkové tvrdenia ako v tomto konaní, teda že žalovaný F. W. použil jej osobné motorové vozidlo bez jej súhlasu a rovnako tak urobil aj D. W.. Pôvodne žalovaní 1/ a 2/ zvolili rovnakú procesnú obranu ako v tomto konaní, že ona ich mala ubezpečovať o poistení vozidla a toto im následne zapožičať, avšak konanie skončilo súdnym zmierom, kedy D. W. ako aj žalovaný 2/ uznali nárok na náhradu škody a tento aj jej ako žalobkyni zaplatili. Žalovaná 1/ poukázala na skutočnosť, že uzavretím zmieru obaja žalovaní potvrdili svoju zodpovednosť za škodu, ktorú spôsobili tým, že použili jej motorové vozidlo bez jej súhlasu a žalovaný 2/ následne spôsobil dopravnú nehodu. Rovnako žiadnym spôsobom prvostupňový súd nezhodnotil dôkaz predložený ňou a to prehlásenie D. W. o tom, že nahradí škodu spôsobenú jej v súvislosti s dopravnou nehodou. Podľa žalovanej 1/ je z uvedeného zrejmá len existencia vzťahu medzi
ňou a D. W., ktorému táto zverila vozidlo za účelom opravy a v žiadnom prípade neexistencia vzťahu medzi ňou a žalovaným 2/. Aj keď sa v celom rozsahu pridržiava svojej argumentácie uvedenej vyššie, mala za to, že ak aj súd dospel k záveru, že je pasívne legitimovanou v danom spore, nie je na mieste spoločná a nerozdielna zodpovednosť spoločne so žalovaným 2/. Bol to práve žalovaný 2/, ktorý svojim konaním zavinil dopravnú nehodu, teda bol priamym subjektom, ktorý nesie primárnu zodpovednosť za jej vznik, ona je zodpovedná podľa názoru súdu (ktorý však považuje za nesprávne právne posúdenie veci) v zmysle objektívnej zodpovednosti, teda jej podiel na škodovej udalosti je v podstatne menšej miere ako podiel žalovaného 2/. Podľa jej názoru preto nie je na mieste solidárna spoločná a nerozdielna zodpovednosť za jej vznik.
4. Žalovaný 2/ v odvolaní prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu vytýkal súdu, že na správne zistený skutkový stav neaplikoval dôsledne ust. § 420 ods. 1, § 427 ods. 1, 2, § 438 ods. 1, 2 a § 450 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. Mal za to, že celú situáciu spôsobenú uplatňovaním náhrady škody zo strany žalobcu voči žalovaným spôsobila žalovaná 1/, ktorá ako prevádzateľ motorového vozidla a osoba podnikajúca v požičiavaní motorových vozidiel neuzavrela s poisťovňou zmluvu o povinnom zmluvnom poistení motorového vozidla, pričom uviedla jeho a D. W. do omylu, že vozidlo je povinne zmluvne poistené. Pokiaľ by poistnú zmluvu žalovaná 1/ uzavrela, náhrada škody by bola krytá z povinného zmluvného poistenia. Žalovaný 2/ zavinil dopravný priestupok z nedbanlivosti, pričom dopravná nehoda (a následný vznik škody) vyplynula z dopravnej situácie na ceste. Podľa názoru žalovaného 2/ ide o odôvodnený prípad, kedy by súdy mali v zmysle § 438 ods. 2 Občianskeho zákonníka rozhodnúť, že za škodu zodpovedajú žalovaní 1/ a 2/ podľa svojej účasti na spôsobenej škode a nie solidárne v zmysle § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalovaný 2/ mal za to, že v tomto prípade sú splnené všetky podmienky na to, aby súd skúmal zavinenie jednotlivých žalovaných. Škodu, ktorá v dôsledku jeho konania vznikla na predmetnom motorovom vozidle, ktorého vlastníkom a prevádzkovateľom je žalovaná 1/, si táto voči nemu uplatnila, v konaní sp. zn. 10C/196/2010, pričom v tomto konaní on uzavrel so žalovanou 1/ súdny zmier, v zmysle ktorého sa zaviazal na náhradu škody, ktorá na predmetnom motorovom vozidle vznikla v dôsledku jeho konania. Najmä vzhľadom na to, že žalovaný 2/ sa zaviazal poskytnúť plnenie žalovanej 1/ z toho dôvodu, že spôsobil svojim nedbanlivostným konaním škodu na motorovom vozidle, ktorého prevádzkovateľom je žalovaná, je nespravodlivé, v rozpore s dobrými mravmi, aby bol on opätovne zaviazaný nahradiť škodu. Na záver žalovaný 2/ uviedol, že v tomto prípade mal súd žalobcom uplatnenú náhradu škody voči žalovaným 1/ a 2/ rozdeliť medzi nich podľa ich účasti na spôsobenej škode. Pokiaľ súd dospel k inému právnemu názoru, núti v podstate žalovaných, aby sa medzi sebou vyporiadali v inom súdnom konaní, čo nie je účelom a zmyslom súdneho konania. Žalovaný 2/ navrhol rozsudok okresného súdu zmeniť tak, že žaloba voči žalovanému 2/ sa zamieta.
5. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného 1/ a žalovaného 2/ prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť. Uviedol, že títo v podaných odvolaniach neargumentujú žiadnymi novými prostriedkami procesného útoku a obrany v zmysle § 366 C. s. p., s ktorými by sa súd prvej inštancie riadne v odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal. Bol názoru, že je irelevantné, či sa jednalo o zmluvu odplatnú alebo bezodplatnú, nakoľko samotný princíp nájomnej zmluvy a zmluvy o výpožičke zostáva zachovaný. Poukázal aj na výpis z registra vozidiel, z ktorého je zrejmé, že držiteľom vozidla, ktorého prevádzkou bola spôsobená dopravná nehoda dňa 11.01.2010 bola v čase dopravnej nehody žalovaná 1/. K poukazovaniu žalovanej 1/ v odvolaní na ust. § 430 ods. 1 Občianskeho zákonníka dal do pozornosti ust. § 430 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka. Podľa žalobcu žalovaný 1/ a žalovaný 2/ nemuseli mať medzi sebou právny vzťah, ale žalovaná 1/ dala k dispozícii svoje kľúče od vozidla s technickým preukazom tretej osobe. Žalovaný 2/ kľúče od vozidla neukradol, nakoľko žalovaná 1/ ani nepodala trestné oznámenie na žalovaného 2/. Žalovaná 1/ tak svojou nevedomou nedbanlivosťou umožnila žalovanému 2/ zmocniť sa vozidla. Ak žalovaný 2/ spolu s D. W. uhradili žalovanému 1/ vzniknutú škodu na jeho vozidle, tak to nesúvisí s jeho nárokom, ktorý hradil poškodenému z dopravnej nehody. Súd nemal preto dôvod odvodzovať jeho nárok od veci sp. zn. 10C/186/2010. V súvislosti s výtkou žalovanej 1/ ohľadom nesprávneho ustálenia zodpovednosti žalovaných žalobca uviedol, že delenú zodpovednosť viacerých škodcov môže založiť iba súd svojím rozhodnutím, ak rozhoduje v spore o nároku poškodeného proti viacerým škodcom, nie však v prípade ak ide o postihové právo, ktoré mu vzniklo, pretože za žalovaných uhradil škodu poškodenému. Okrem toho delená zodpovednosť neprichádza do úvahy, ak viacerí škodcovia zodpovedajú na základe rôznych právnych dôvodov. Navyše delená zodpovednosť prichádza do úvahy iba vo veľmi výnimočných prípadoch (rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Cdo 110/2011 z 12.09.2011). K odvolaniu žalovaného 2/ žalobca
uviedol, že tento - vodič je v spore pasívne legitimovaný a celkom nepochybne zodpovedá za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka pretože škodu spôsobil vozidlom, ku ktorému nebola uzavretá poistná zmluva, je súčasne osobou bez poistenia zodpovednosti a to bez ohľadu na to, komu prislúchala povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu. Aj za neho musel on plniť poškodenému z garančného fondu a má proti nemu z toho dôvodu právo na náhradu podľa § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. tzv. postih. Za spôsobenú škodu v danom prípade zodpovedajú žalovaný 1/ a žalovaný 2/ spoločne a nerozdielne v súlade s § 438 Občianskeho zákonníka.
6. Žalovaný 2/ prostredníctvom svojho splnomocneného vo vyjadrení na odvolanie žalovanej 1/ sa nestotožnil sa s jej tvrdením, že sa súd nevysporiadal s jej obranou. Súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na výpoveď svedka D. W.. Súd sa riadne vysporiadal so svedeckými výpoveďami Ing. Q. L. a U. F. a uviedol ako postupoval pri hodnotení uvedených dôkazov. Ak chcela žalovaná 1/ tvrdiť, že netuší ako sa zelená karta dostala do jeho dispozície a že táto mohla byť odložená v priečinku na doklady bola povinná tieto svoje tvrdenia preukázať. V danej otázke ju zaťažovalo dôkazné bremeno, ktoré neuniesla. Aj keby bola zmluva priamo nazvaná ako zmluva o výpožičke a obsahom by zodpovedala nájomnej zmluve jednalo by sa v zmysle § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka o nájomnú zmluvu. Zo skutočnosti, že on a D. W. sa zaviazali dobrovoľne nahradiť žalovanej 1/ škodu, ktorá na motorovom vozidle vznikla v dôsledku situácie na ceste, tak rozhodne nemožno usudzovať, že by tak mali potvrdiť svoju zodpovednosť za škodu, ktorá vznikla údajným použitím predmetného motorového vozidla bez súhlasu žalovanej 1/. Uvedené tvrdenia on naďalej popiera. V konaní pod sp. zn. 10C/196/2010, v rámci ktorého on a D. W. a 2/ uzatvorili súdny zmier išlo o iný nárok, a to o nárok na náhradu škody voči vlastníkovi vozidla. Skutočnosť, že motorové vozidlo bolo použité so súhlasom žalovanej 1/ je zrejmá aj zo záznamu o dopravnej nehody, ktorý spísali policajné orgány v Poľskej republike a z likvidačnej správy žalobcu, z ktorých vyplýva, že v čase dopravnej nehody mal D. W. a on k dispozícii zelenú kartu a zmluvu o prenájme motorového vozidla.
7. Žalobca prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu v písomnej reakcii (replike) na vyjadrenie žalovaného 2/ k odvolaniu žalovaného sa stotožnil v tom, že jeho nárok voči žalovanej 1/ je dôvodný. Bol názoru, že žalovaná 1/ ako prevádzateľ, resp. držiteľ vozidla bola tou osobou, ktorá mala v čase dopravnej nehody faktickú alebo právnu moc nad vozidlom. Bola prevádzkovateľom aj s poukazom na judikát R 70/1969, podľa ktorého prevádzkovateľ nemôže prevádzať svoju zodpovednosť na základe zmluvy o výpožičke. Žalobca bol názoru, že je irelevantné, či sa jednalo o zmluvu odplatnú alebo bezodplatnú, nakoľko samotný princíp nájomnej zmluvy a zmluvy o výpožičke a to v otázke prenechania individuálnej určenej veci na dočasné užívanie zostáva zachovaný. Jediný rozdiel medzi nájomnou zmluvou a zmluvou o výpožičke je odplatnosť/bezodplatnosť, čo však nemá vplyv na postavenie žalovaného 1/ ako prevádzateľa. Žalobca sa preto stotožnil s názorom žalovaného 2/, že nakoľko svedkovi (D. W.) zrejme nie je známy rozdiel medzi zmluvou o výpožičke a nájomnou zmluvou a zároveň aj keby bola zmluva priamo nazvaná ako zmluva o výpožičke a obsahom by zodpovedala nájomnej zmluve jednalo by sa v zmysle § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka o nájomnú zmluvu.
8. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou stranou konania (§ 362, § 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C. s. p.) preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 380, § 379 C. s. p.) a rozsudok okresného súdu v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 389 ods. 1 písm. a/ C. s. p., § 391 ods. 1 C. s. p.).
9. Odvolací súd je síce rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, avšak ex lege musí ex offo prihliadať i na vady konania pred súdom prvej inštancie procesnoprávneho charakteru.
10. Podľa ust. § 380 ods. 2 C. s. p., na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.
11. Podľa ust. § 161 C. s. p., ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky"). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví (odsek 2). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý možno odstrániť, súd urobí vhodné opatrenia na jeho
odstránenie. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť, súd konanie zastaví (ods. 3).
12. V danej veci sa žalobca voči žalovaným 1/ a 2/ domáhal uloženia povinnosti zaplatiť mu spoločne a nerozdielne sumu 19.392,10 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 19.392,10 eur od 17.09.2011 do zaplatenia. Súd vydal dňa 19.06.2012 platobný rozkaz, ktorým uložil žalovaným 1/ - 2/, aby do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatili žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 19.392,10 eur s 9,50 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 19.392,10 eur od 17.09.2011 do zaplatenia, trovy konania vo výške 1.163,50 eur (súdny poplatok za návrh) a trovy právneho zastúpenia vo výške 866,81 eur (2 úkony po 353,54 eur a 2 režijné paušály po 7,63 eur + DPH vo výške 144,47 eur na účet právneho zástupcu žalobcu, alebo aby v tej istej lehote podali odpor na tomto súde. Platobný rozkaz bol doručený žalovanému 2/, ktorý v zákonnej lehote podal proti nemu odpor. Okresný súd doručil platobný rozkaz aj žalovanej 1/ na adresu Helena Pavlíková IČO: 41709136 Potok 1, 023 56 Makov na Slovensku. Podaním došlým súdu dňa 07.08.2012 oznámila Helena Pavlíková, nar. XX.XX.XXXX, F. X, že jej bol doručený platobný rozkaz súdu, pričom žalobcu a ani žalovaného F. W. nepozná a s týmito nebola nikdy v žiadnom právnom vzťahu. Žalobca jej minulý rok zaslal výzvu na náhradu nejakého poistného plnenia, avšak na toto nereagovala s tým, že sa jedná o omyl, keďže nie je majiteľka vozidla ŠKODA CA-511BD. Ak sa v tejto veci jedná o jej dcéru M. F., nar. XX.XX.XXXX, táto by mala byť momentálne na služobnej ceste v zahraničí. Dcéru o tom rozhodnutí súdu neinformovala. Okresný súd z výpisu zo živnostenského registra Obvodného úradu Čadca zo dňa 27.08.2012 mal zistené, že Helena Pavlíková s miestom podnikania Potok 1, 023 56 Makov, IČO: 41 709 136 má dátum narodenia XX.XX.XXXX. Okresný súd (č.l. 92 p.v. spisu) doručoval žalovanej 1/ uznesenie o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov žalovanému 2/. Na to reagovala žalovaná 1/ podaním došlým súdu dňa 14.05.2013 označeným ako „Žiadosť o informáciu" v tom smere že, nemá vedomosť o predmetnom súdnom spore, v ktorom je vedená ako žalovaná 1/. Žiadala preto o informovanie písomne o akú právnu vec sa jedná a na základe aké právneho úkonu vystupuje v danej veci na strane žalovaného, pričom doposiaľ jej v danom spore nebolo zo strany súdu prvej inštancie doručené žiadne rozhodnutie súdu ani žaloba žalobcu, z ktorého by bolo zrejmé, že je účastníkom predmetného civilného konania.
13. Podľa ust. § 173 O. s. p. účinného do 30.06.2016, platobný rozkaz treba doručiť odporcovi do vlastných rúk, náhradné doručenie je vylúčené (odsek 1). Ak platobný rozkaz nemožno doručiť čo i len jednému z odporcov, súd ho uznesením zruší v plnom rozsahu. To neplatí, ak sa platobný rozkaz týka niekoľkých účastníkov, z ktorých každý koná sám za seba (§ 91 ods. 1) (odsek 2). Súd zruší platobný rozkaz spravidla až spolu s ďalším úkonom vo veci samej, prípadne spolu s úkonom, ktorým sa konanie končí. Pred tým, ako súd uznesením zruší platobný rozkaz podľa odseku 2, môže vyzvať navrhovateľa, aby oznámil miesto pobytu odporcu, ak má o ňom vedomosť, a poučí ho o následkoch nemožnosti doručenia platobného rozkazu. Podľa ust. § 174 ods. 1, 2 O. s. p. účinného do 30.06.2016, platobný rozkaz, proti ktorému nebol podaný odpor s odôvodnením, má účinky právoplatného rozsudku. Ak čo len jeden z odporcov podá včas odpor s odôvodnením vo veci samej, zrušuje sa tým platobný rozkaz v plnom rozsahu a súd nariadi pojednávanie. To neplatí, ak sa platobný rozkaz týka niekoľkých účastníkov, z ktorých každý koná sám za seba (§ 91 ods. 1).
14. Podľa ust. § 91 ods. 1 O. s. p., účinného do 30.06.2016, ak je navrhovateľov alebo odporcov v jednej veci niekoľko, koná každý z nich sám za seba.
15. Doručovanie je procesná činnosť súdu, cieľom ktorej je dosiahnuť, aby účastníci konania alebo iné osoby zúčastnené na konaní dostali potrebné písomnosti (rôzne podania, predvolania, písomné poučenia, výzvy, rozhodnutia a pod.). Doručovanie má pre občianske súdne konanie i pre samo rozhodnutie súdu veľký význam. S riadnym doručením, ktoré bolo uskutočnené v súlade so zákonom, je späté plynutie rôznych procesných lehôt, je na ňom závislý priebeh celého konania a súčasne tiež zachovanie základných zásad občianskeho súdneho konania (R 65/2013). Splnenie požiadavky riadneho doručenia je obzvlášť dôležité v tzv. rozkaznom konaní, výsledkom ktorého je vydanie platobného rozkazu. Toto konanie, keďže ide o skrátený proces, vyžaduje, aby platobný rozkaz bol doručený do vlastných rúk žalovaného; jeho náhradné doručenie je vylúčené (§ 173 ods. 1 O. s. p.).
16. Odvolací súd mal tak z obsahu spisu zistené (bod 12), že žalovanej 1/ nebol doposiaľ doručený platobný rozkaz, ktorým jej bola uložená povinnosť a súd ani nevydal uznesenie, ktorým by platobný
rozkaz zrušil pre jeho nedoručenie žalovanej 1/ v zmysle ust. § 173 ods. 2 O. s. p. účinného do 30.06.2016. Vzhľadom na povahu predmetu konania vyplývajúcu z hmotného práva každý zo žalovaných koná sám za seba (§ 91 ods. 1 O. s. p. účinného do 30.06.2016 - žalovaná 1/ ako prevádzateľ dopravného prostriedku v zmysle ust. § 427 Občianskeho zákonníka a žalovaný 2/ ako vodič motorového vozidla, ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda v zmysle ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka), sa podaním zo zákona zrušil platobný rozkaz len vo vzťahu k žalovanému 2/ (§ 174 ods. 2 prvá a druhá veta O. s. p.). Keďže súd prvej inštancie napriek tomu pokračoval v konaní a vo veci vydal meritórne rozhodnutie aj vo vzťahu k žalovanej 1/, ktorej uložil povinnosť, nepostupoval správne. Vzhľadom na to, že na vydanie rozhodnutia neboli splnené procesné podmienky, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil ďalšie konanie (§ 389 ods. 1 písm. a/ C. s. p, § 391 ods. 1 C. s. p.).
17. Vo výroku II, ktorým súd žalobu vo zvyšku zamietol, zostáva rozsudok súdu prvej inštancie nedotknutý lebo nebol napadnutý odvolaním.
18. V ďalšom konaní súd prvej inštancie doručí platobný rozkaz žalovanej 2/ spolu so žalobou do vlastných rúk od ktorého úkonu závisí ďalší postup súdu v konaní. Pred rozhodovaním o veci sa súd oboznámi aj s podaniami strán sporu v odvolacom konaní. V novom konaní rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C. s . p.).
19. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C. s. p.).