Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_24C-122-2016.pdf
PDF · 98.98 KB
Case nature
Area
Subarea
24C/122/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Zuzanou Berežnou v sporovej veci žalobkyne: U. H., X.. XX.XX.XXXX, L. Š. X, XXX XX J., právne zastúpenej JUDr. Jozefom Pirkovským, advokátom so sídlom Hlavná 19, 080 01 Prešov, proti žalovaným: 1. J. F., X.. XX.X.XXXX, L. Š. X, XXX XX J., X. U. F., X.. X.X.XXXX, L. Š. X, XXX XX J., X. K. L., X.. XX.XX.XXXX, L. Ž. XX, XXX XX J., X. E. Ž., X.. XX.XX.XXXX, L. Š. X, XXX XX J., X. H. Ž., X.. XX.XX.XXXX, L. Š. X, XXX XX J., X. Z. J., X.. XX.XX.XXXX, L. Š. X, XXX XX J., X. H. F., X.. XX.X.XXXX, L. Š. X, XXX XX J., X. R. Š., X.. XX.XX.XXXX, L. G. XXX, XXX XX G., X. C. R., X.. XX.XX.XXXX, L. Š. X, XXX XX J., XX. E. P., X.. XX.X.XXXX, L. Š. X, XXX XX J., XX. G. P., X.. X.X.XXXX, L. Š. X, XXX XX J., XX. G. C., X.. XX.XX.XXXX, L. V. X, XXX XX J., XX. C. H., X.. XX.X.XXXX, L. Š. X, XXX XX J., XX. B. D., X.. XX.X.XXXX, L. Š. X, XXX XX J., XX. R. R., X.. X.X.XXXX, L. H. L. X, XXX XX J., XX. H. P., X.. XX.X.XXXX, L. H. XX, XXX XX P. X. V., XX. H. J., R. R. H. Ú., P. XX, XXX XX J., žalobcovia v 1. až 5., v 7. až 15. a 17. rade právne zastúpení JUDr. Martinom Staroňom, advokátom so sídlom Hlavná 89, 080 01 Prešov, o zaplatenie 1 152,32 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žaloba sa z a m i e t a.
II. Žalovaní v 1. až 17. rade m a j ú nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením súdu prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 17.6.2016 domáhala, aby súd zaviazal žalovaných zaplatiť jej 1 152,32 eur s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia.
2. Žalobkyňa tvrdila, že na základe správy spoločnosti PLYNAS, s.r.o. bolo potrebné vykonať opravu komína plynového topidla, ktorým je zabezpečené vykurovanie jej bytu. Dňa 11.4.2016 zaslala zástupcovi bytového domu žiadosť o umožnenie náhrady nákladov spojených s frézovaním a vložkovaním komína z fondu prevádzky, údržby a opráv bytového domu s tým, že opravy majú byť realizované dňa 20.6.2014. Zástupca vlastníkov bytov žalobkyni listom oznámil, že takúto záležitosť musí schváliť nadpolovičná väčšina vlastníkov bytov bytového domu. Dňa 4.2.2015 sa konala schôdza vlastníkov bytov a nebytových priestorov, kde jej návrh - žiadosť nebola schválená pomerom hlasov 9:1. Žalobkyňa je toho názoru, že komín, ktorý dala opraviť na vlastné náklady, je spoločným zariadením domu určeným na spoločné užívanie. Tým, že uhradila náklady na jeho opravu v plnej výške, žalovaní sa na jej úkor bezdôvodne obohatili a toto obohatenie musia vydať. Suma 1 152,32 eur je už ponížená o sumu zodpovedajúcu je podielu.
3. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobkyňa označila správu spoločnosti PLYNAS, s.r.o., žiadosť o úhradu nákladov na frézovanie a vložkovanie komína zo dňa 11.6.2014, odpoveď zástupcu
vlastníkov bytov zo dňa 19.6.2014, žiadosť o úhradu nákladov na frézovanie a vložkovanie komína, preskúšanie a revíziu zo dňa 26.6.2014, odpoveď zástupcu vlastníkov bytov zo dňa 5.7.2014, vyhlásenie o zhode 1/2011, faktúru č. XXXXXXX, príjmový pokladničný doklad zo dňa 20.6.2014 a 26.6.2014, objednávku č. XXXXXXX, dodací list č. XXXXXXX, potvrdenie o preskúšaní komína zo dňa 26.6.2014, zápisnicu zo schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov zo dňa 4.2.2015.
4. Žalovaní neuznali žalobou uplatnený nárok žalobkyne ani čo do dôvodu ani čo do výšky. Nárok žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa žalovaných nie je daný a neexistuje. Žalobkyňa realizovala opravu a zhodnotenie vlastného komína a vývody vo vlastnom byte. Uviedli, že žalobkyňa si urobila komín na tuhé palivo, čo znamená, že žalobkyňa kúri vo vlastnom byte drevom a jej kúrenie neodchádza do spoločného komína, ale do jej samostatného komína, ktorý má vývod vo fasádnom múre na jej poschodí pod jej oknami, nie na streche spoločného komína. Na preukázanie svojich tvrdení žalovaní predložili fotodokumentáciu fasády a pivničných priestorov bytového domu, kde sa nachádzajú komínové dvierka.
5. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so všetkými predloženými listinnými dôkazmi, a to správou spoločnosti PLYNAS, s.r.o., žiadosťou o úhradu nákladov na frézovanie a vložkovanie komína zo dňa 11.6.2014, odpoveďou zástupcu vlastníkov bytov zo dňa 19.6.2014, žiadosťou o úhradu nákladov na frézovanie a vložkovanie komína, preskúšanie a revíziu zo dňa 26.6.2014, odpoveďou zástupcu vlastníkov bytov zo dňa 5.7.2014, vyhlásením o zhode 1/2011, faktúrou č. XXXXXXX, príjmovým pokladničným dokladom zo dňa 20.6.2014 a 26.6.2014, objednávkou č. XXXXXXX, dodacím listom č. XXXXXXX, potvrdením o preskúšaní komína zo dňa 26.6.2014, zápisnicou zo schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov zo dňa 4.2.2015, vyjadrením žalovaného, fotodokumentáciou fasády bytového domu, fotodokumentáciou pivničných priestorov bytového domu - komínové čistiace dvierka.
6. Z predložených listinných dôkazov súd zistil, že sporové strany sú vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v bytovom dome na ulici Škultétyho, súpisné číslo 3697, stojaceho na parcele KN - C č. XXXX, okres Prešov, obec Prešov, katastrálne územie Prešov. Tento bytový dom bol postavený v roku 1956 a kúrenie bolo zabezpečované plynovými pieckami umiestnenými v každom byte. Každý byt má osobitnú dymovú rúru vedúcu z plynovej piecky von cez fasádny múr. Predmetný bytový dom prešiel v roku 2013 rekonštrukciou, kedy bola realizovaná nadstavba nad 3. poschodím, zateplenie bytového domu, výmena stúpačiek, vodovodných potrubí a odpadových rúr. Zároveň prebehla aj rekonštrukcia dymových rúr z plynových piecok, a to ich predĺžením von z fasádneho múra. Každý byt má osobitne tri alebo štyri dymové rúry podľa počtu plynových piecok. Tieto dymové rúry sú vyvedené von z bytového domu vždy na konkrétnom poschodí a nevedú do spoločného komína, ktorý vedie na strechu bytového domu vo vnútri pozdĺž celého bytového domu. Na základe správy spoločnosti PLYNAS, s.r.o. žalobkyňa zistila, že je potrebné vykonať opravu zariadenia, ktorým je zabezpečené vykurovanie jej bytu. Listom zo dňa 11.6.2014 žalobkyňa zaslala zástupcovi bytového domu žiadosť o umožnenie náhrady nákladov spojených s frézovaním a vložkovaním komína z fondu prevádzky údržby a opráv bytového domu. Upovedomila ho, že opravy majú byť realizované dňa 20.6.2014. Zástupca vlastníkov bytov a nebytových priestorov pán Y. R. jej odpovedal listom zo dňa 19.6.2014, v ktorom jej oznámil, že nie je v jeho kompetenciách o uvedenej žiadosti rozhodnúť a jednoznačne takúto záležitosť musí schváliť nadpolovičná väčšina vlastníkov bytov bytového domu. Žalobkyňa na základe faktúry č. XXXXXXX uhradila dodávateľovi E. Y. s miestom podnikania S. L. J. XXX, XXX XX J. sumu vo výške 1 182,50 eur za montáž komínového systému z hotových komponentov a jeho frézovanie. Prílohou faktúry je Vyhlásenie o zhode 1/2011, v ktorom je časť textu napísaná v poľskom jazyku a komínový systém má názov: J. F.-H. Ž., Y.K.: O..P..J..J. K. Z., N.. L. XX, H. XX-XXX J.. Dňa 26.6.2014 uhradila žalobkyňa sumu 35 eur za revíziu komína. Listom zo dňa 26.6.2014, adresovanom zástupcovi vlastníkov bytov žalobkyňa požiadala o úhradu nákladov na frézovanie a vložkovanie, preskúšanie a revíziu komína, z fondu prevádzky, údržby a opráv bytového domu vo výške 1 217,50 eur. Listom zo dňa 5.7.2014 jej zástupca oznámil, že jej žiadosť bude predložená vlastníkom bytov bytového domu na najbližšej členskej schôdzi. Dňa 4.2.2015 sa konala schôdza vlastníkov bytov a nebytových priestorov, na ktorej bol návrh žalobkyne na úhradu nákladov za opravu a údržbu zariadenia žalobkyne zamietnutý pomerom hlasov 9:1. Žalobkyňa ako prehlasovaný vlastník sa v lehote 30 kalendárnych dní od oznámenia o výsledku hlasovania neobrátila na súd, aby vo veci rozhodol.
7. Vo veci bolo sporné to, či na strane žalovaných došlo k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobkyne, a sporné bolo aj to, či vôbec ide o komín a či patrí medzi spoločné zariadenia bytového domu určené na spoločné užívanie.
8. Súd sporovú vec nasledovne právne posúdil:
9. Podľa § 470 odsek 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
10. Podľa § 451 odsek 1 zákona č. 40/ 1964 Zb. Občiansky zákonník, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
11. Podľa § 451 odsek 2 zákona č. 40/ 1964 Zb. Občiansky zákonník, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
12. Podľa § 454 zákona č. 40/ 1964 Zb. Občiansky zákonník, bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.
13. Podľa § 2 odsek 5 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, spoločnými zariadeniami domu sa na účely tohto zákona rozumejú zariadenia, ktoré sú určené na spoločné užívanie a slúžia výlučne tomuto domu, a to aj v prípade, ak sú umiestnené mimo domu. Takýmito zariadeniami sú najmä výťahy, práčovne a kotolne vrátane technologického zariadenia, sušiarne, kočíkarne, spoločné televízne antény, bleskozvody, komíny, vodovodné, teplonosné, kanalizačné, elektrické, telefónne a plynové prípojky.
14. Podľa § 2 odsek 9 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, údržbou sa na účely tohto zákona rozumejú činnosti, ktoré sú potrebné na zachovanie pôvodného štandardu a kvality spoločných častí domu, spoločných zariadení domu a príslušenstva, ako aj odstránenie nedostatkov zistených servisnou kontrolou.
15. Podľa § 2 odsek 10 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, opravou sa na účely tohto zákona rozumie odstránenie čiastočného fyzického opotrebovania alebo poškodenia spoločných častí domu, spoločných zariadení domu a príslušenstva z dôvodu ich uvedenia do predchádzajúceho alebo prevádzkyschopného stavu.
16. Podľa § 6 odsek 2 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, správa domu je obstarávanie služieb a tovaru, ktorými správca alebo spoločenstvo zabezpečuje pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a) prevádzku, údržbu, opravy a udržiavanie spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, priľahlého pozemku a príslušenstva, b) služby spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru, c) vedenie účtu domu v banke, d) vymáhanie škody, nedoplatkov vo fonde prevádzky, údržby a opráv a iných nedoplatkov, e) iné činnosti, ktoré bezprostredne súvisia s užívaním domu ako celku jednotlivými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome.
17. Podľa § 7b odsek 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, spoločenstvo môže vykonávať len činnosti vymedzené týmto zákonom. Hospodári s úhradami vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome za plnenia spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru okrem úhrad za tie služby a práce, ktoré vlastník bytu a nebytového priestoru v dome uhrádza priamo dodávateľovi (ďalej len „úhrady za plnenia"), a s fondom prevádzky, údržby a opráv, ktorý sa tvorí z príspevkov vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ako aj s majetkom získaným svojou činnosťou. Do majetku spoločenstva nepatria byty a nebytové priestory v dome. Spoločenstvo nemôže nadobúdať do vlastníctva byty, nebytové priestory alebo iný nehnuteľný majetok. Spoločenstvo môže v
mene vlastníkov bytov prenajímať spoločné nebytové priestory, spoločné časti domu a zariadenia domu, príslušenstvo a priľahlý pozemok.
18. Podľa § 11 odsek 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome je povinný na svoje náklady byt a nebytový priestor v dome udržiavať v stave spôsobilom na riadne užívanie, najmä včas zabezpečovať údržbu a opravy. Je povinný konať tak, aby pri užívaní, udržiavaní, zmenách, pri prenajatí bytu alebo nebytového priestoru v dome, prípadne jeho časti a pri inom nakladaní s bytom a nebytovým priestorom v dome nerušil a neohrozoval ostatných vo výkone ich vlastníckych, spoluvlastníckych a spoluužívacích práv.
19. Podľa §14 odsek 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo a povinnosť zúčastňovať sa na správe domu a na schôdzi vlastníkov hlasovaním rozhodovať ako spoluvlastník o všetkých veciach, ktoré sa týkajú správy domu, spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a pozemku. Oznámenie o schôdzi vlastníkov spolu s programom schôdze musí byť v písomnej forme doručené každému vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru v dome minimálne päť pracovných dní pred dňom konania schôdze. Výsledok hlasovania oznamuje ten, kto schôdzu vlastníkov zvolal, a to do piatich pracovných dní od konania schôdze vlastníkov spôsobom v dome obvyklým.
20. Podľa § 14 odsek 8 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo obrátiť sa do 30 kalendárnych dní od oznámenia o výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká. Ak sa vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nemohol o výsledku hlasovania dozvedieť, má právo obrátiť sa na súd najneskôr do troch mesiacov od hlasovania, inak jeho právo zaniká. Prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome sa môže zároveň na príslušnom súde domáhať dočasného pozastavenia účinnosti rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov podľa osobitného predpisu. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa uznášaniaschopná väčšina podľa odsekov 3 a 4 nedosiahne, rozhoduje na návrh ktoréhokoľvek vlastníka bytu a nebytového priestoru v dome súd. Platné rozhodnutia sú záväzné pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Zmluvy a ich zmeny schválené vlastníkmi sú záväzné pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak ich za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome podpísala nimi splnomocnená osoba.
21. Podľa prílohy č. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., drobnými opravami v byte súvisiacimi s jeho užívaním sú okrem iného: výmena dymových rúr a kolien, výmena prívodného kábla alebo hadice, oprava, výmena membrány, ventilov a páky, tlakového pera, regulačného zariadenia horáka, rúr a kolien na odvod spálených plynov, čistenie a výmena dymových rúr.
22. Bezdôvodné obohatenie v zmysle citovanej právnej úpravy je konštruované ako osobitný právny inštitút mimozmluvného záväzkového práva. Pod právnym inštitútom rozumieme súhrn právnych noriem, ktorých zmysel, účel a funkcia sú podriadené totožnému cieľu. Cieľom právnej úpravy bezdôvodného obohatenia je reparácia nerovnováhy, ku ktorej dochádza bez relevantného právneho dôvodu v majetkovej sfére subjektov právnych vzťahov. K majetkovej nerovnováhe dochádza v právnych vzťahoch pomerne pravidelne, avšak o bezdôvodnom obohatení možno hovoriť výlučne vtedy, ak absentuje právny dôvod tejto majetkovej nerovnováhy. Právnym dôvodom môže byť zákon alebo na základe zákona právne relevantná skutočnosť (napr. zmluva, vznik škody, a pod.)
23. Primárnou funkciou právnej úpravy bezdôvodného obohatenia je tak náprava nespravodlivej majetkovej nerovnováhy vzniknutej z titulu absencie relevantného právneho dôvodu. Hovoríme o funkcii reparačnej či reštitučnej. V širších právnych súvislostiach možno uvažovať aj o funkcii výchovno - preventívnej.
24. Právna úprava bezdôvodného obohatenia je subsidiárna vo vzťahu k iným inštitútom súkromného práva v tom zmysle, že sa uplatní výlučne vtedy, ak právne následky majetkovej nerovnováhy nie sú pokryté inou právnou úpravou predstavujúcou právny dôvod vzniku záväzku, a teda i príslušných reparačných ustanovení. Ak je právnym dôvodom vzniku majetkovej povinnosti reparovať vzniknutú majetkovú nerovnováhu iná právna skutočnosť kontraktného či deliktného charakteru, právna úprava bezdôvodného obohatenia sa neuplatní. A contrario sa právna úprava bezdôvodného obohatenia uplatní
výlučne vtedy, ak nerovnováha v majetkovej sfére subjektov súkromnoprávnych vzťahov vznikla v dôsledku absencie relevantného právneho dôvodu.
25. Bezdôvodné obohatenie spočívajúce v plnení za iného predstavuje osobitnú skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia a predpokladom jeho vzniku je zákonom, zmluvou alebo iným relevantným právnym dôvodom stanovená povinnosť určitej osoby plniť.
26. Z hľadiska definície komína sa jedná o zvislú stavebnú konštrukciu s prieduchom, ktorého časť od najnižšieho sopúchu po ústie komína je určená pre odvod spalín (prípadne pre prívod spaľovacieho vzduchu). Časť od sopúcha po najnižšie miesto prieduchu slúži pre zber kondenzátu alebo tuhých častí spalín.
27. Pri rozhodovaní vo veci súd vychádzal zo všetkých predložených listinných dôkazov a vyhodnotil ich tak, že žalobkyňa si na vlastné náklady nechala opraviť dymovú rúru prenosnej plynovej piecky, ktorú užíva výlučne ona sama. Pravdepodobne v dôsledku predloženia vyhlásenia o zhode č. 1/2011 dodávateľom, ktorý je napísaný čiastočne v poľskom jazyku dospela k presvedčeniu, že si dala opraviť komín a komín ako taký považuje za spoločné zariadenie bytového domu. Komín je však zvislá stavebná konštrukcia a z predložených listinných dôkazov jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa si nechala vyhotoviť zariadenie, pravdepodobne dymovú rúru ústiacu na fasáde bytového domu pod oknom bytu v jej vlastníctve. Táto dymová rúra slúži výlučne žalobkyni a jej oprava patrí medzi drobné opravy v byte súvisiace s jeho užívaním, na úhradu ktorých je povinný vlastník bytu, resp. nájomca. Z faktúry č. 2014005 navyše vyplýva, že nešlo o opravu, ale o montáž zariadenia. Na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov bol návrh žalobkyne na úhradu týchto nákladov zamietnutý dôvodne a žalobkyňa sa v prekluzívnej lehote neobrátila na súd, aby rozhodol vo veci.
28. Žalobkyňa právne argumentovala, že má nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalovaným, keďže na vlastné náklady opravila komín ako spoločné zariadenie určené na spoločné užívanie, v spore to však nebolo preukázané a súd musel žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietnuť.
29. Podľa § 255 odsek 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
30. Podľa § 262 odsek 1 a 2 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
31. V spore boli plne úspešní žalovaní, preto súd zaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu (Okresný súd Prešov) na Krajský súd v Prešove, písomne v troch jeho vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP). Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods.1 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP).
Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou. (§ 371 a § 372 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.
V Prešove, dňa 28. februára 2018