Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_17CoE-35-2017.pdf
PDF · 84.76 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoE/35/2017
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: F. proti povinnému: J., dedičia: 1/ B. P., bytom R. XXX/XX, S. B. a 2/ L. K., bytom Q. XXX/XX, U., o vymoženie 1.660,03 eur s príslušenstvom, o návrhu dedičov 1/ a 2/ na zastavenie exekúcie, o odvolaní dedičov 1/ a 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 08. júna 2016, č. k. 0Er/3708/2001-89, takto
rozhodol:
I. Uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že exekúcia sa z a s t a v u j e .
II. Súdnemu exekútorovi priznáva nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh dedičov 1/ a 2/ na zastavenie exekúcie. Z odôvodnenia vyplýva, že oprávnený sa návrhom zo dňa 28.9.2001 domáhal vykonania exekúcie voči povinnému pre vymoženie istiny vo výške 50 010,--Sk s prísl. na základe exekučných titulov, ktorými sú právoplatné a vykonateľné Platobné výmery oprávneného č. XXXX/XX/a,b,c, všetky zo dňa 23.5.2001. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi JUDr. T. B. udelené súdom dňa 26.11.2001. Dedičia po povinnom návrhom zo dňa 12.8.2013 navrhli zastavenie exekúcie dôvodov, že do dňa podania návrhu na zastavenie uhradili dlhy poručiteľa v sume 27.911,39 eur (vrátane nákladov pohrebu v sume cca 1.328 eur), preto sa domnievajú, že za ostatné dlhy už nie sú zodpovední a nemožno ich od nich ďalej vymáhať. Vychádzajúc z obsahu písomných podaní, predložených dokladov a citovaných ustanovení Exekučného poriadku súd posúdil návrh povinného na zastavenie exekúcie ako nedôvodný, a preto ho zamietol z nasledujúcich dôvodov. Dedičia po povinnom na základe všetkých predložených dokladov preukázali úhradu pohľadávok: pohreb v sume 1.328 eur, dňa 10.12.2007 v sume 334,96 eur, dňa 26.2.2008 v sume 53,90 eur, dňa 28.12.2009 v sume 33,19 eur, dňa 27.9.2010 v sume 1000 eur, dňa 27.9.2010 v sume 166,05 eur, dňa 30.6.2010 sume 200 eur, dňa 15.2.2010 v sume 22,51 eur, dňa 24.9.2010 v sume 500 eur, dňa 22.1.2007 v sume 12,68 eur, dňa 15.1.2008 v sume 8.298,48 eur. Pokiaľ ide o pohľadávku oprávneného Spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov T. vo výške 2.159,36 eur, dedičia úhradu tejto pohľadávky napriek výzve súdu nijakým spôsobom nezdokladovali, a preto ju súd nemohol považovať za preukázanú. Ďalej dedičia preukázali úhradu dňa 17.4.2008 v sume 152,70 eur, dňa 27.6.2013 v sume 318,23 eur. Pokiaľ ide o pohľadávku oprávneného Daňový úrad EX XXX/XXXX/XXXXX/XX v sume 3.997,91 eur, k tomu súd uviedol nasledovné. Úhradu tejto pohľadávky si uplatňujú na základe Rozhodnutia Daňového úradu U. č. XXX/XXX/XXXXX/XX/Bri zo dňa X.X.XXXX, ktorým bolo daňové exekučné konanie, ktorým sa vymáha zaplatenie daňového nedoplatku vo výške 979,07 eur, zastavené z dôvodu úhrady. V odôvodnení rozhodnutia sa uvádza, že daňové exekučné konanie bolo začaté na podklade exekučného titulu- právoplatného a vykonateľného dodatočného platobného výmeru Daňového úradu U. č. XXX/XXX/XXXXX/XX/Nem zo dňa10.9.1999, ktorým bolo uložené daňovému dlžníkovi peňažné plnenie na dani zo závislej činnosti vo výške 3.997,91 eur, čiastočne uhradené, zostatok 979,07 eur. Dňa 22.10.2009 bolo vydané rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania č. XXX/XXX/XXXXX/XX/Bri na vymoženie daňového nedoplatku vo výške 979,07 eur. Keďže daňový dlžník v lehote určenej v daňovej exekučnej výzve daňový nedoplatok
neuhradil, správca dane vydal daňový exekučný príkaz č. XXX/XXX/XXXXX/XX/Bri zo dňa 8.12.2009, v ktorom nariadil vykonať daňovú exekúciu zrážkami z iných príjmov daňového dlžníka - dôchodku na vymoženie sumy 979,07 eur. V priebehu daňového exekučného konania bol dňa 29.4.2011 daňový nedoplatok vyrovnaný v plnom rozsahu. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam správca dane daňové exekučné konanie zastavil. Z predloženého rozhodnutia vyplýva, že dedičia uhradili dňa 29.4.2011 daňový nedoplatok vo výške 979,07 eur. Z odôvodnenia rozhodnutia však nevyplýva presný dátum, kedy bol uhradený zvyšok pôvodnej pohľadávky vo výške 3.018,90 eur (3.997,91 eur - 979,07 eur). Z odôvodnenia len vyplýva, že sa tak stalo v období medzi 10.9.1999 až 22.10.2009. Úhradu tejto časti pohľadávky dedičia napriek výzve súdu nijakým spôsobom nepreukázali. Povinný zomrel až dňa 22.2.2006 a súd nemá preukázané, že k úhrade tejto časti pohľadávky došlo až po smrti povinného. Ďalej dedičia preukázali úhradu dňa 24.6.2010 v sume 245,29 eur a dňa 31.5.2013 v sume 397,16 eur. Pokiaľ ide o úhradu pohľadávky vo výške 165,97 eur dňa 7.11.2001 a vo výške 74 eur dňa 22.1.2002, k úhrade týchto pohľadávok došlo ešte za života povinného. Z uvedeného dôvodu ich nie je možné započítať ako pohľadávky uhradené z čistej hodnoty dedičstva. Ďalej dedičia preukázali úhradu dňa 2.7.2012 v sume 6.827 eur a dňa 29.10.2012 v sume 1.624 eur. Z vyššie uvedeného vyplýva, že do dňa rozhodnutia súdu uhradili dedičia sumu spolu vo výške 22.493,21 eur, čo však ale neprevyšuje čistú hodnotu dedičstva, ktorá bola určená na sumu vo výške 26.945,73 eur. Podľa § 470 Zákona č. 40/1964 Z.z. Občiansky zákonník, dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou. Dedičia preto naďalej zodpovedajú za poručiteľove dlhy až do vyčerpania čistej hodnoty dedičstva. Pokiaľ dedičia namietajú nemajetnosť a nepriaznivú finančnú situáciu, k tomu je potrebné dodať, že tieto skutočnosti nezakladajú predpoklad na zastavenie exekúcie a nezbavujú povinného povinnosti vyplývajúcej z vykonateľného exekučného titulu. Zisťovanie majetkových pomerov vykonáva súdny exekútor a je na ňom posúdiť, či je pohľadávka oprávneného nevymožiteľná. Pokiaľ namietajú svoju platobnú neschopnosť, súd poukazuje na ustanovenie § 56 ods. 9 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého exekútor môže s písomným súhlasom oprávneného uzavrieť písomnú dohodu s dedičmi o postupnom splácaní vymáhanej pohľadávky. Počas plnenia písomnej dohody o postupnom splácaní vymáhanej pohľadávky exekútor v exekúcii iným spôsobom nepokračuje. K uzavretiu takejto dohody však doposiaľ nedošlo. Dedičia neuviedli žiadne ďalšie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku, alebo by bránili jeho vymáhateľnosti, alebo iné dôvody, pre ktoré by mala byť exekúcia neprípustná. Neuviedli ani žiadne skutočnosti, ktoré by zakladali dôvod pre zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1,2 Exekučného poriadku a ani súdu nie je známy žiadny dôvod uvedený v § 57 ods. 1,2 Exekučného poriadku, pre ktorý by mala byť exekúcia zastavená. Z uvedených dôvodov bolo rozhodnuté tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a návrh na zastavenie bol zamietnutý.
2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podali v zákonom stanovej lehote odvolanie dedičia 1/ a 2/. Uviedli, že z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že nezdokladovali úhradu pohľadávky oprávneného Spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov T. vo výške 2.159,36 eur, preto ju súd nemôže považovať za preukázanú. Na str. 2 odôvodnenia je uvedené, že sumu 12.933,83 eur, v ktorej je obsiahnutý aj nedoplatok P. T., predložili v exekučnom konaní vedenom Mgr. V. A. č. Ex XXXX/XX. V rámci toho konania okrem iného predložili list P. T. zo dňa XX.XX.XXXX, potvrdený súkromnou správou domov, z ktorého vyplýva, že ku dňu smrti bol nedoplatok na byte 55.933 Sk, spolu s vyúčtovaním služieb za rok 2006 až 86.455 Sk. Suma 2.159,36 eur, t.j. 65.053 Sk, započítania ktorej sa domáhajú v konaní o zastavenie exekúcie, bola podľa toho listu uhradená v roku 2007, dňa 27.07.2007 suma 60.000 Sk, dňa 24.08.2007 suma 5.000 Sk a dňa 21.12.2007 suma 25.000 Sk. List P. T. priložili, čím preukazovali uhradenie sumy 2.159,36 eur. Ďalej uviedli, že podľa odôvodnenia súdu nebolo preukázané, kedy bola uhradená časť pohľadávky Daňového úradu z exekučného konania vedeného pod č. Ex XXX/XXXX/XXXXX/XX na sumu 3.997,91 eur, konkrétne suma 3.018,90 eur, ktorá mala byť zaplatená v období medzi 10.09.1999 až 22.10.2009, teda nie je preukázané, že k úhrade tejto časti pohľadávky došlo až po smrti povinného. K tomuto uviedli, že pohľadávka vymáhaná daňovým úradom predstavuje nedoplatky ich matky W. na daniach zo závislej činnosti z platobného výmeru z roku 1999. Výpisom zo živnostenského registra zdokladovali, že W. K. ukončila podnikateľskú činnosť k 15.04.2001, teda všetky pohľadávky, ktoré voči nej evidoval daňový úrad, vznikli v čase trvania BSM. Doklady o úhradách pohľadávok sa neuchovali, úhrady v prospech daňového úhrady boli vykonávané zrážkami zo mzdy ich matky. Z daňového úradu sa im podarilo získať len konto predpisu a platieb daňového subjektu W. K., IČO: XX XXX XXX, z ktorého je zrejmé, že v sledovanom období boli na úhradu pohľadávky od 10.9.1999 do 2/2006 poukázané sumy spolu 1.964,28 eur od 2/2006 do 10/2009 sumy spolu 1.358,62
eur. Na plnenie na dlhy poručiteľa tak možno započítať sumu 1.358,62 eur. Ďalej uviedli, že z rozpisu platieb daňového úradu, ktorý priložili, je tiež zrejmé, že po 22.02.2006, teda po smrti ich otca, boli na konto ich matky vykonané úhrady v sume celkom 2.568,69 eur, z ktorých po odpočítaní sumy 979,07 eur, ktoré súd uznal na základe exekučného príkazu Daňového úradu č. XXX/XXXXXXXX/XXBri, a vyššie uvedenej sumy 1.358,62 eur, možno v ich prospech započítať ešte sumu 231 eur. Ďalej uviedli, že zo záveru uznesenia vyplýva, že dedičia uhradili sumu vo výške 22.493,21 eur, teda do čistej hodnoty dedičstva 26.493,21 eur chýba suma 4.452,52 eur. Za predpokladu, že súd uzná vyššie uvedené a zdokladované platby spolu vo výške 3.748,98 eur, zostáva im uhradiť ešte sumu 703,54 eur. Na úhradu pohľadávky oprávneného preto dňa 27.06.2016 poukázali na účet súdneho exekútora sumu 750 eur. Na základe uvedeného žiadali, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že exekúciu proti povinnému zastaví.
3. Oprávnený vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že vzhľadom k tomu, že nedisponuje jednotlivými dokladmi, ktorými dedičia poručiteľa preukazujú skutočnosť uvádzanú ako dôvod zastavenia exekučného konania, uviedol, že súhlasí so zastavením predmetného exekučného konania v prípade, že dedičia preukážu súdu úhradu nákladov spojených s pohrebom poručiteľa a poručiteľových dlhov, ktoré na nich prešli smrťou, v sume až do vyčerpania čistej hodnoty dedičstva, ktorá bola určená na sumu 26.945,73 eur. Zároveň dal súdu na vedomie, že dňa 07.07.2016 bola príslušným exekútorským úradom zaslaná na jeho účet vymožená čiastka v predmetnom exekučnom konaní v celkovej sume 630 eur.
4. K vyjadreniu k odvolaniu sa dedičia 1/ a 2/ písomne vyjadrili, pričom sa pridržali svojho podaného odvolania.
5. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 a 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 388 CSP zmeniť.
6. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
7. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31. marca 2017 ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
8. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej ako „OZ“) dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou.
9. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
10. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
11. Odvolací súd po preskúmaní odvolania a listín k nemu priložených dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu dedičov 1/ a 2/ je potrebné zmeniť tak, že sa exekúcia zastavuje z týchto dôvodov.
12. Dedičia 1/ a 2/ doložili k odvolaniu list P. T. týkajúci sa prehľadu platieb, výpis zo živnostenského registra, konto predpisu a platieb daňového subjektu W. a potvrdenie banky o vklade hotovosti na účet.
13. Odvolací súd mal z listu P. T. za preukázané, že dedičia uhradili sumu 2.159,36 eur, z konta predpisu a platieb daňového subjektu W. K. IČO: XX XXX XXX, že dedičia uhradili sumu 1.358 eur, z tohto konta predpisu a platieb je tiež preukázané, že dedičia uhradili sumu 231 eur a z dvoch potvrdení o vklade mal odvolací súd za preukázanú úhradu vo výške 750 eur.
14. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že dedičia uhradili sumu 22.493,21 eur, s čím sa odvolací súd stotožňuje. Keďže výška čistej hodnoty nadobudnutého dedičstva je 26.493,21
eur, zostávajúca časť do vyčerpania čistej hodnoty dedičstva predstavuje sumu vo výške 4.452,52 eur. Nakoľko odvolací súd mal za preukázané, že dedičia 1/ a 2/ vyčerpali hodnotu dedičstva (ergo i zostávajúcu časť, ktorú súd prvej inštancie neuznal), je potrebné uzavrieť, že exekúciu je v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku nutné zastaviť kvôli tomu, že podľa § 470 ods. 1 OZ dedičia zodpovedajú len do výšky nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom a za poručiteľove dlhy, ktoré na nich prešli poručiteľovou smrťou. Keďže hodnota nadobudnutého dedičstva bola vyčerpaná úhradou dlhov poručiteľa, nieto viac majetku, z ktorého by mohol byť dlh poručiteľa uhradený a jedná sa preto o špecifický prípad nemajetnosti povinného.
15. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie v zmysle § 388 CSP tak, že exekúciu zastavil.
16. Podľa § 203 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
17. Odvolací súd o nároku na náhradu trov exekúcie rozhodol v zmysle § 200 ods. 5 a § 203 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 tak, že nakoľko sa jedná o osobitný prípad nemajetnosti povinných, je potrebné, aby trovy exekúcie znášal oprávnený. Samozrejme len v tom rozsahu, v akom neboli trovy exekúcie uhradené z doposiaľ vymožených plnení. O výške trov exekúcie rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia (§ 262 ods. 2 CSP).
18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e je p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).