Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/253/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej v spore žalobcu Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951 proti žalovanej M. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX/X, O. K., o zaplatenie 1.024,94 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica č.k. 3Csp/14/2016-58 zo dňa 06. apríla 2017, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanej sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa tento domáhal od žalovanej zaplatenia 1.024,94 eur spolu s úrokom vo výške 28 % ročne zo sumy 1.024,94 eur od 23. 12. 2014 do zaplatenia s odôvodnením, že zriadil a viedol účet žalovanej, na ktorom sa táto dostala do nepovoleného prečerpania v žalovanej sume. Súd prvej inštancie tiež rozhodol, že žalovanej sa náhrada trov konania nepriznáva. Na odôvodnenie svojho rozhodnutia vo veci samej súd prvej inštancie uviedol, že vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca uzatvoril dňa 21.10.2010 so žalovanou Zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, obsahom ktorej zmluvy bola a/ zmluva o zriadení účtu - Osobný účet Axion č. účtu 2886033002/5600 s frekvenciou výpisov: ročne, b/ zmluva o poskytovaní služby elektronického bankovníctva a c/ návrh majiteľa účtu na uzatvorenie zmluvy o vydaní a používaní platobnej karty. V článku VII. Záverečné ustanovenia, bod 2 Zmluvy sa uvádza, že majiteľ účtu (žalovaná - pozn. súdu) obdržal obchodné podmienky, ktoré sú súčasťou zmluvy. Podľa bodu 3.8 všeobecných obchodných podmienok žalobcu účinných od 01. 07. 2016 „Klient musí mať na bežnom účte dostatok peňažných prostriedkov postačujúcich na vykonanie požadovaných transakcií, splátok úveru poskytnutého bankou, na poplatky v zmysle sadzobníka a akýchkoľvek ďalších finančných záväzkov voči banke.“ Podľa bodu 3.12 všeobecných obchodných podmienok žalobcu účinných od 01. 07. 2016 „Pri zúčtovaní úrokov, poplatkov, operácií prostredníctvom platobných kariet, opravnom zúčtovaní, uplatnení zrážkovej dane, v prípadoch dohodnutých medzi bankou a klientom, ako aj v iných prípadoch, môže dôjsť k nepovolenému prečerpaniu bežného účtu. Nepovolené prečerpanie je automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom banka umožňuje majiteľovi účtu nakladať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na bežnom účte. Ak nepovolené prečerpanie nastane, musí ho majiteľ účtu bez zbytočného odkladu vyrovnať. Po dobu nepovoleného prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby „Úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu“...“. Podľa úrokových sadzieb produktov žalobcu účinných od 01. 07. 2016 bol úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu 28 %. Podľa sadzobníka poplatkov žalobcu účinného od 01. 07. 2016 bol poplatok za zistenie zostatku na bankomate inej banky v SR 0,30 eur pri karte Maestro, za výzvu na splatenie nepovoleného prečerpania účtu vo výške 30,- eur. Z výpisu z účtu č. 2886033002 za

obdobie od 01. 01. 2014 do 22. 12. 2014 mal súd za preukázané, že ku dňu 31. 12. 2013 bol zostatok na tomto účte mínus 852,69 eur. V uvedenom období vykonala žalovaná výbery v celkovej výške 3988,12 eur, vložila 4.067,64 eur, pričom žalobca zaťažil účet úrokmi a poplatkami za upomienky v sume celkom 251,77 eur. Uvedené skutočnosti súd posúdil podľa § 708 ods. 1, § 716 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Následne uviedol, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou došlo k uzavretiu a realizácii Zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb zo dňa 21.10.2010, na základe ktorej zriadil žalobca pre žalovanú osobný účet podľa § 708 a nasl. a § 716 a nasl. Obchodného zákonníka. Vzhľadom na povahu zmluvných strán (pri uzatváraní a plnení zmluvy vystupovala žalovaná ako spotrebiteľka a žalobca ako dodávateľ - § 52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka) predmetná zmluva je tiež spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Žalobca žiadal súd, aby zaviazal žalovanú k zaplateniu sumy 1024,94 eur s príslušenstvom. Z výpisu z účtu č. 2886033002 vyplynulo, že žalovaná suma 1.024,94 eur pozostáva zo sumy mínus 852,69 eur (ku dňu 31.12.2013), zvýšenej o vklady vo výške 4.067,64 eur a zníženej o výbery vo výške mínus 3.988,12 eur a o úroky z úveru a poplatky v celkovej výške mínus 251,77 eur. Je jednoznačné, že žalobca v rámci sumy 1.024,94 eur žiadal od žalovanej zaplatenie sumy 852,69 eur, ako záporného výsledku stavu účtu ku dňu 31.12.2013. Žalobca však nešpecifikoval, z čoho daná suma pozostáva, akým spôsobom sa dostala žalovaná do tzv. „mínusu“ (že to bolo len v dôsledku výberov, alebo boli žalovanej zaúčtované aj nejaké úroky, prípadne poplatky a podobne). Z dôvodu, že žalobca riadne nešpecifikoval danú sumu, nebolo možné uplatnenú sumu podrobiť súdnej kontrole (napr. či nie je tvorená neprijateľnými zmluvnými podmienkami, ktoré sú neplatné, alebo úrokmi prípadne inými poplatkami, a či tieto sú vyčíslené správne), súd preto žalobcovi danú sumu nepriznal, keďže nepreukázal, že má na ňu (hoci len čiastočne) nárok. Čo sa týka uplatnených úrokov, žalobca musí tvrdiť minimálne tieto skutočnosti: a/ z akej istiny boli úroky počítané, b/ ktorého dňa došlo k poskytnutiu peňažných prostriedkov, c/ koľko rokov, mesiacov a dní boli peňažné prostriedky dlžníkovi poskytnuté, d/ akú úrokovú sadzbu použil žalobca pri výpočte výšky úroku. Žalobca však vo vzťahu k čiastkovým úrokom uvedeným vo výpise z účtu (t. j. k sumám 13,77 eur, 12,34 eur, 11,26 eur, 13,10 eur, 12,56 eur, 12,51 eur, 12,71 eur, 20,52 eur, 20,91 eur, 22,72 eur, 22,90 eur a 16,47 eur) vyššie uvedené skutočnosti (t. j. výšku úročenej istiny, čas, sadzbu aplikovanú pri výpočte) neuviedol. Je potrebné poukázať na to, že súd je vždy viazaný návrhom strany sporu a je povinnosťou strany sporu preukázať svoje tvrdenia. Strana sporu túto svoju povinnosť nemôže prenášať na súd a požadovať, aby z ním predložených listinných dôkazov súd sám realizoval výpočty jeho nárokov a špecifikoval jeho pohľadávku. Súd môže prisúdiť iba to, čoho sa strany sporu domáhajú, nemôže však nikdy za stranu špecifikovať jeho nárok, uplatnený v žalobe, nemôže určovať, odkedy, dokedy a z akej výšky pozostáva žalobcom uplatnený a vyčíslený úrok, úrok z omeškania, z čoho pozostáva ostatné príslušenstvo, istina a podobne. Vzhľadom na to, že žalobca nesplnil ohľadom úrokov, ktoré tvoria žalovanú sumu, povinnosť tvrdenia, súd má aj v tomto prípade za to, že na sumu 191,77 eur nevznikol žalobcovi nárok. V prípade poplatkov za upomienky/výzvy žalobca nepreukázal, že výška poplatkov v roku 2014 bola taká, ako je uvedená vo výpise z účtu. Žalobca síce predložil Sadzobník poplatkov, avšak účinný od 01.07.2016, pričom však žalované poplatky mali vzniknúť už v roku 2014. Je však zrejmé, že výšku poplatkov v roku 2014 nemožno preukázať sadzobníkom z roku 2016. Okrem iného (ak by aj v roku 2014 boli poplatky v takej sume, ako preukazuje žalobcom predložený sadzobník), súd mal za to, že účtovanie poplatkov za upomienky/výzvy vo výške 15,- eur, resp. 30,- eur je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a ktorá je z tohto dôvodu v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Súd k takémuto záveru dospel na základe toho, že takéto dojednanie (ktoré žalovaná nemohla žiadnym spôsobom ovplyvniť) súd považoval za neprimerane vysokú sankciu s poukazom na jej možné opakované uplatňovanie (čo sa v danom prípade aj dialo), ako aj s poukazom na to, že skutočné náklady na upomienku vrátane jej zaslania, nepresiahnu čiastku 2,- eurá. Podľa názoru súdu výdavky za upomienky sú nákladmi žalobcu, ktoré sú spojené s výkonom jeho podnikateľskej činnosti. A keďže takáto zmluvná podmienka podľa názoru súdu je neplatná, žalobca si ich nemôže účtovať, a teda ich nemôže od žalovanej pýtať. Za situácie, že žalobca nepreukázal sumu 852,69 eur ako sumu záporného zostatku účtu ku dňu 31.12.2013 a sumu 251,77 eur, ktorú žalovanej vyúčtoval titulom úrokov a poplatkov za upomienky, pričom žalovaná si za žalované obdobie vybrala z účtu sumu 3.988,12 eur a vložila na účet sumu 4.067,64 eur (teda na účet vložila viac ako vybrala), súd žalobu zamietol v celom rozsahu, keďže žalovaná sa na úkor žalobcu bezdôvodne neobohatila. A z dôvodu, že súd nepriznal žalobcovi žiadnu sumu, nemá žalobca nárok ani na úrok vo výške 28 % ).

2. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Uviedol, že pokiaľ súd považoval jeho žalobný návrh za neúplný, ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku, mal žalobcu vyzvať na jeho doplnenie v zmysle § 129 ods. 1 C.s.p., k čomu však nedošlo. Keďže súd prvého stupňa rozhodol o neurčitom návrhu na začatie konania, pričom jeho rozhodnutiu nepredchádzala faktická činnosť smerujúca k odstráneniu neúplnosti návrhu na začatie konania žalobcom uplatňovaných nárokov, hoci bol k takejto činnosti povinný, súd takýmto postupom, ktorý predchádzal vydaniu rozsudku, odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom. Ide o vady konania, vymedzené v § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p., ktoré sú porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces. Za porušenie tohto práva treba považovať aj rozhodnutie súdu vo veci samej bez úplného a určitého návrhu na začatie konania, ak pre takéto rozhodnutie neboli splnené zákonom stanovené podmienky, pretože takýmto rozhodnutím bolo žalobcovi v konaní odopreté právo na ochranu jeho oprávneného nároku, uplatneného návrhom na začatie konania. K nepriznaniu úrokov žalobca uviedol, že podľa bodu 23 časť III VOP platných ku dňu uzatvorenia zmluvy ak účet/ vkladná knižka /vkladový účet dosiahne debetný (záporný zostatok), prípadne prekročí povolené prečerpanie bez súhlasu banky, debetný zostatok na účte/knižke klienta nadobúda charakter nepovoleného debetu (ďalej len „nepovolený debet"). V prípade vzniku takéhoto nepovoleného debetu banka zašle klientovi upomienku s požiadavkou na vyrovnanie nepovoleného debetu v lehote v nej stanovenej a klient je povinný nepovolený debet vyrovnať v bankou stanovenej lehote uvedenej v upomienke zaslanej bankou. Nevyrovnanie nepovoleného debetu v stanovenej lehote sa považuje za podstatné porušenie zmluvy o účte, pričom pohľadávka banky z nepovoleného debetu sa stane okamžite splatnou vrátane príslušenstva a banka je oprávnená si ju započítať na ťarchu pohľadávky klienta voči banke". Banka si za zaslanie upomienky účtuje poplatok v zmysle aktuálneho sadzobníka. Ak vznikne na účte/vkladnej knižke debetný (záporný) zostatok, resp. je prekročené povolené prečerpanie, má banka právo uplatniť úročenie debetu/nepovoleného prečerpania a následne takýto úrok zúčtovať na ťarchu účtu/vkladnej knižky, príp. účtovať sankčný poplatok, ktorý je spolu s debetnými úrokmi uvedený v sadzobníku. Ako vyplýva z uvedeného, dojednanie úroku za nepovolené prečerpanie je teda upravené vo VOP, ktorú sú súčasťou zmluvy a v zmysle vyššie uvedeného toto dojednanie nemusí byť v samotnom texte zmluvy. V zmysle vyššie uvedeného teda nie je daný dôvod na nepriznanie úroku. Tu žalobca poukázal aj na to, že podľa § 31 ods. 4 zákona o platobných službách neoddeliteľnou súčasťou rámcovej zmluvy obchodné podmienky o poskytovaní platobných služieb. V zmysle § 31 ods. 5 písm. d) rámcová zmluva obsahuje o. i. informácie o poplatkoch a úrokoch. Zákon o platobných službách výslovne nestanovuje, že poplatky za poskytovanie platobných služieb musia byť individuálne dojednané. Žalobca potom poukázal aj na najnovšiu judikatúru Súdneho dvora, konkrétne na rozsudok súdneho dvora v prejudiciálnom konaní k Smernici 2008/48/ES - VEC C-42/15 z 9.11.2016, ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, ktorý podal Okresný súd Dunajská Streda (Slovensko) rozhodnutím z 19. decembra 2014 doručeným Súdnemu dvoru 2. februára 2015, ktorý súvisí s konaním Home Credit Slovakia, a.s., proti Kláre Bíróovej. V zmysle uvedeného rozsudku sa článok 10 ods. 1 a 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS v spojení s článkom 3 písm. m) tejto smernice sa má vykladať vtom zmysle, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 uvedenej smernice musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči a ďalej sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil na jednej strane, že zmluva o úvere, ktorá patrí do pôsobnosti smernice 2008/48 a ktorá je vypracovaná písomne, musí byť podpísaná zmluvnými stranami, a na druhej strane, že táto požiadavka podpísania sa vzťahuje na všetky náležitostí tejto zmluvy uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice. Uvedené znamená, že náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch sú povinnou náležitosťou úverovej zmluvy, avšak nemusia byť nevyhnutne v samotnom texte úverovej zmluvy ale časť z nich môže byť obsiahnutá aj v obchodných podmienkach alebo sadzobníku, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Avšak smernica nebráni členským štátom, aby zakotvili povinnosť, že všetky dokumenty obsahujúce náležitosti zmluvy povinné v zmysle smernice, majú byť podpísané. V našich podmienkach uvedené znamená, že zákonom možno stanoviť, že aj VOP/OP/sadzobník v prípade, ak obsahujú niektoré z uvedených povinných náležitostí zmluvy, majú byť podpísané. Každopádne, táto povinnosť by mala byť ustanovená v zákone o spotrebiteľských úveroch a nepostačuje, že tak ustáli súd vo svojom rozhodnutí. Z uvedeného teda vyplýva, že VOP/OP/sadzobník sú súčasťou úverovej zmluvy a klienta zaväzujú aj pokiaľ ich klient nepodpísal. Uvedený rozsudok sa analogicky týka aj iných spotrebiteľských zmlúv, teda aj zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb. Nakoniec žalobca ešte k zamietnutiu poplatku za upomienky uviedol, že poplatok za upomienky/výzvu vo výške 15 eur, resp. 30 eur skutočne predstavuje náklady, ktoré žalobcovi vznikajú

v súvislosti s vypracovaním a odoslaním upomienky. Podľa jeho rozpisu náklady, ktoré žalobcovi vznikli v súvislosti s upomienkou, resp. výzvou sú : náklady na mzdy a sociálne odvody 16,06 eur, náklady na Informačné systémy 11,16 eur, náklady na dátové, telekomunikačné a poštovné služby 1,64 eur, náklady na budovy a prevádzkové priestory a ostatné náklady 1,44 eur a náklady na odpisy súvisiace s hmotným a nehmotným majetkom 0,77 eur, teda spolu 31,08 eur. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobca navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a jeho žalobe vyhovel v plnom rozsahu. 3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila. 4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 370 a § 380 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku /CSP/ v rozsahu a z dôvodov odvolania žalobcu, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP. 5. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 a k odvolacím námietkam žalobcu dodáva nasledovné: 6. V preskúmavanej veci, vychádzajúc z obsahu podanej žaloby žalobcu, sa žalobca domáhal od žalovanej zaplatenia 1.024,94 eur spolu s úrokom vo výške 28 % ročne zo sumy 1.024,94 eur od 23. 12. 2014 do zaplatenia. Svoju žalobu žalobca odôvodnil tým, že na základe uzatvorenej písomnej zmluvy zriadil a viedol účet žalovanej, na ktorom táto mala zmluvnú povinnosť mať dostatok finančných prostriedkov postačujúcich na vykonanie požadovaných transakcií, splátok úverov, poplatkov v zmysle Sadzobníka a akýchkoľvek finančných záväzkov voči banke. Žalovaná túto povinnosť porušila a na účte sa dostala do nepovoleného prečerpania v sume žalovanej istiny a tento dlh ani na výzvu žalobcu nevyrovnala. V súlade so všeobecnými obchodnými podmienkami je potom žalovaná povinná po dobu nepovoleného prečerpania platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby „Úrok pri nepovolenom prečerpaní úveru“. 7. Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie z výpisu z účtu žalovanej zistil, že žalovaná suma 1.024,94 eur pozostáva zo sumy mínus 852,69 eur (ku dňu 31.12.2013), zvýšenej o vklady vo výške 4.067,64 eur a zníženej o výbery vo výške mínus 3.988,12 eur a o úroky z úveru a poplatky v celkovej výške mínus 251,77 eur. Z toho vyvodil, podľa odvolacieho súdu správny, záver, že žalobca v rámci sumy 1.024,94 eur žiada od žalovanej zaplatenie sumy 852,69 eur, ako záporného výsledku stavu účtu ku dňu 31.12.2013 zvyšnú časť žalovanej sumy tvoria úroky a poplatky. Podľa súdu prvej inštancie žalobca nešpecifikoval, z čoho daná suma 852,69 eur pozostáva, akým spôsobom sa dostala žalovaná do tzv. „mínusu“ a tak nebolo možné uplatnenú sumu podrobiť súdnej kontrole. Čo sa týka uplatnených úrokov, tu žalobca netvrdil minimálne skutočnosti: a/ z akej istiny boli úroky počítané, b/ ktorého dňa došlo k poskytnutiu peňažných prostriedkov, c/ koľko rokov, mesiacov a dní boli peňažné prostriedky dlžníkovi poskytnuté, d/ akú úrokovú sadzbu použil žalobca pri výpočte výšky úroku. V prípade poplatkov za upomienky/výzvy zasa žalobca nepreukázal, že výška poplatkov v roku 2014 bola taká, ako je uvedená vo výpise z účtu a okrem toho mal súd za to, že účtovanie poplatkov za upomienky/výzvy vo výške 15,- eur, resp. 30,- eur je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a ktorá je z tohto dôvodu v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Na podklade týchto záverov súd prvej inštancie potom žalobu v celom rozsahu zamietol. 8. Odvolací súd sa z uvedenými závermi súdu prvej inštancie, ktoré viedli z zamietnutiu žaloby žalobcu v plnom rozsahu stotožňuje. Odvolacia námietka žalobcu spočívajúca v tom, že pokiaľ súd prvej inštancie vyhodnotil žalobný návrh ako neúplný, bolo jeho povinnosťou odstrániť vady konania v zmysle § 129 výzvou, je nedôvodná. Žaloba žalobcu spĺňa všetky náležitosti v zmysle § 131 a nasl. CSP, keď žalobca presne a jasne špecifikoval akú povinnosť požaduje žalovanej uložiť a aj opísal rozhodujúce skutočnosti, na základe ktorých túto povinnosť požaduje žalovanej uložiť. Z hľadiska svojho obsahu bola žaloba žalobcu spôsobilá na jej prejednanie a rozhodnutie o nej v civilnom sporovom konaní a to napriek tomu, že sa nakoniec po vykonanom dokazovaní a posúdení veci ukázalo, že žalobca v žalobe neuviedol všetky rozhodujúce skutočnosti , od ktorých odvodzoval svoje uplatnené právo a práve ich absencia viedla k zamietnutiu jeho žaloby.

9. Vychádzajúc z čl. 8 strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. V zmysle § 149 až § 154 strany sporu majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu, tieto skutkové tvrdenia ako aj návrhy na vykonanie dôkazov o nich sú prostriedkami procesného útoku, resp. obrany a ako také musia byť stranami sporu uplatnené včas, najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Z uvedené vyplýva, že medzi základné povinnosti strán sporu teda patrí v konaní povinnosť tvrdenia (bremeno tvrdenia) a dôkazná povinnosť. Dôsledkom nesplnenia povinnosti tvrdiť všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení je vynesenie nepriaznivého rozsudku. Z okruhu tvrdených skutočností žalobca vyvodzuje svoj nárok, pričom samotným tvrdením určuje aj predmet dokazovania, ktorého pravdivosť zisťuje súd z označených dôkazov. Súd teda iba usmerňuje konanie v tom smere, že skúma pravdivosť tvrdených skutočností k uplatňovanému nároku, hodnovernosť označených dôkazov k tvrdeným skutočnostiam a na záver vyhodnotí, či sa označenými dôkazmi tvrdené skutočnosti aj preukázali. 10. Preskúmaním veci odvolací súd dospel v zhode so súdom prvej inštancie k záveru, že žalobca v spore neuniesol svoju povinnosť tvrdenia v súvislosti s povinnosťou, ktorú požadoval uložiť žalovanej. V podanej žalobe ani neskôr v priebehu sporu žalobca neuviedol, čo tvorí požadovanú sumu 852,69 eur, ktorá má byť nepovoleným prečerpaním na účte žalovanej. Nie je zrejmé, či je táto suma tvorené výbermi žalovanej z účtu alebo realizáciou jej príkazov na úhrady z účtu, či nejakými poplatkami a podobne. Rovnako tak, čo sa týka požadovaných úrokov žalobca netvrdil a/ z akej istiny boli úroky počítané, b/ ktorého dňa došlo k poskytnutiu peňažných prostriedkov a akým spôsobom, c/ aké obdobie boli peňažné prostriedky dlžníkovi poskytnuté, d/ akú úrokovú sadzbu použil žalobca pri výpočte výšky úroku. Absencia uvedených rozhodujúcich skutočností znamená, že konajúci súd uplatnenú sumu 852,69 ako aj sumu úrokov nemohol podrobiť súdnej kontrole a nemohol tak dospieť k záveru, či žalobca skutočne právo na ich zaplatenie od žalovanej má alebo nie. 11. Súd prvej inštancie nemal žiaden relevantný dôvod sám zisťovať na základe akých skutočností (žalobcom v spore netvrdených), kedy, v akej výške a na základe čoho debet na účte žalovanej vznikol. Povinnosť tvrdenia v tomto smere v celom rozsahu zaťažovala žalobcu a bola to v celom rozsahu jeho nečinnosť, ktorá v dôsledku nesplnenia si zákonnej povinnosti tvrdenia, mala za následok v jeho neprospech vydané rozhodnutie súdu prvej inštancie. 12. Rovnako tak nesplnenie povinnosti žalobcu, tento krát povinnosti dôkaznej, viedlo k zamietnutiu jeho žaloby aj v časti požadovaných poplatkov za upomienky/výzvy vo výške 15,- eur, resp. 30,- eur. Možno súhlasiť so súdom prvej inštancie, že žalobca nepredložil v spore ani nenavrhol vykonať žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval výšku požadovaných poplatkov. Sadzobník poplatkov, ktorý spolu so žalobou predložil bol účinný od 01.07.2016 a tak zjavne nemohol v spore slúžiť na preukázanie výšky poplatkov, ktoré žalobca vyúčtoval žalovanej v roku 2014. 13. Pokiaľ si teda žalobca v spore nesplnil svoje povinnosti, povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť, ide na jeho ťarchu neúspech v spore a v žiadnom prípade to nemôže viesť k záveru o porušení práva žalobcu na súdnu ochranu vyplývajúceho z čl. 6 ods. 1 Dohovoru a čl.46 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. Na základe týchto záverov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 potvrdil. 14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnej žalovanej odvolací súd nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože jej žiadne trovy odvolacieho konania preukázane nevznikli. 15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .