Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Co/108/2017

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členov senátu JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej v právnej veci žalobkyne: Q. B., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko XXX XX S. XXX, zastúpenej: JUDr. Andrej Gara, advokát so sídlom Štefánikova 14, 811 05 Bratislava, proti žalovanému: Y. O., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko P. K., zastúpenému: Mgr. Ľubomíra Beňová, advokátka so sídlom Záhradnícka 10, 945 01 Komárno, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 7. septembra 2016 č.k. 14C/404/2014-133, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti trov konania z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva strán sporu k nehnuteľnosti evidovanej Okresným úradom Komárno, katastrálny odbor, na LV č. XXXX pre k.ú. S., bytu č. XX nachádzajúcemu sa na 7. poschodí vo vchode číslo XX obytného domu so súpisným číslom XXXX postaveného na parcele registra "C" parc. č. XXXX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, ako aj k spoluvlastníckemu podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti XXXX/XXXXXX a spoluvlastníckemu podielu k pozemku vo veľkosti XXXX/XXXXXX, o prevzatie záväzku titulom zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 01.03.2007, o prevzatie záväzku vo výške 5.950 eur titulom pôžičky poskytnutej stranám sporu Q. Z., rod. W. nar. XX.XX.XXXX a S. Z. nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom B. XX/XX, S., zastavil. V ostatnej časti žalobu zamietol. Žalovanému priznal právo na náhradu trov konania v časti konania, ktoré bolo zastavené, aj vo zvyšnej časti konania, v rozsahu 100 %. Svoje rozhodnutie v zamietajúcej časti právne zdôvodnil ustanoveniami § 142 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 60 Civilného sporového poriadku. Podanú žalobu považoval za nedôvodnú nakoľko žalobkyňa svoje skutkové tvrdenie o existencii podielového spoluvlastníctva ku konkrétnym hnuteľným veciam nepreukázala. Navyše hnuteľné veci neboli zo strany žalobkyne dostatočne určite a nezameniteľne špecifikované. Uviedol, že žalobkyňa v priebehu konania neprodukovala žiaden dôkaz, z ktorého by vyplynulo, že hnuteľné veci boli nadobudnuté do podielového spoluvlastníctva, tiež nepreukázala veľkosť spoluvlastníckeho podielu strán sporu k týmto veciam. Poukázal na to, žalovaný existenciu podielového spoluvlastníctva k veciam, ktorých sa konanie týka, popieral. Na základe uvedeného nemal zo strany žalobkyne preukázanú vecnú legitimáciu strán sporu. Preto, bez toho, aby sa hlbšie zaoberal a hodnotil jednotlivé predložené dôkazné prostriedky (ktoré nadobudnutie v žalobe označených hnuteľných vecí nepreukazovali, pretože tieto sa týkali nehnuteľnosti a finančných prostriedkov získaných na jej zakúpenie), žalobu zamietol. Návrhy strán sporu na doplnenie dokazovania nariadením znaleckého dokazovania za účelom ustálenia hodnoty hnuteľných vecí, vyžiadaním si výpisu z účtu žalovaného za účelom zistenia aké finančné prostriedky boli v rozhodnom období použité na bezhotovostnú úhradu kúpnej ceny hnuteľných vecí a následným vykonaním dopytu na konkrétnych predajcov hnuteľných vecí aké konkrétne hnuteľné veci a v akej hodnote boli zakúpené, ako aj predložením fotodokumentácie hnuteľných vecí, zamietol. Doplnenie dokazovania v rozsahu návrhov strán sporu považoval za nehospodárne, nemajúce vplyv na výsledok tohto konania, navyše navrhnuté dôkazy strany sporu nezabezpečili. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP, keď dospel k záveru, že čiastočné zastavenie konania zavinila žalobkyňa, ktorá po podaní žaloby túto čiastočne vzala späť, a vo zvyšnej časti konania bol žalovaný v konaní plne úspešný. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 .

2. Žalobkyňa podala v zákonnej lehote odvolanie a domáhala sa, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti zmenil a žalobe, v znení pripustenej zmeny a po čiastočnom zastavení konania, vyhovel, alebo zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Dôvodila, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e) , dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) , a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) . Poukázala na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22.11.2011 č.k. III.ÚS 517/2011-9, podľa ktorého vecná legitimácia je stav, ktorý vyplýva z hmotného práva, kedy jeden účastník občianskeho súdneho konania (navrhovateľ) je subjektom hmotného oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne vecne legitimovaný) a účastník na opačnej procesnej strane (odporca) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne vecne legitimovaný). Tvrdila, že vecná legitimácia bola jednoznačne daná. Na jej preukázanie navrhla vykonať dôkazy, ktoré boli nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, preto rozhodol na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu. Namietala voči výroku o trovách konania vo vzťahu k zastavujúcej časti. Tvrdila, že žalobu vzala čiastočne späť z dôvodu predaja bytu na dobrovoľnej dražbe, ktorú skutočnosť nemohla ovplyvniť. Tým zanikol dôvod konania o tejto časti. Dôvodom dobrovoľnej dražby bolo nesplácanie úveru oboma stranami sporu. Preto zastavenie konania zavinil aj žalovaný.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že niekoľkokrát vyzýval žalobkyňu na uzavretie mimosúdnej dohody ohľadne zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, pričom súhlasil s vyporiadaním tak, ako to navrhla žalobkyňa. K uzavretiu dohody nedošlo pre neochotu žalobkyne, preto ona zavinila zastavenie konania v dôsledku realizácie záložného práva. Vyslovil názor, že spoluvlastníctvo k osobnému motorovému vozidlu nevzniklo, vozidlo Opel Vectra Signum rok výroby 2004 predstavuje jeho výlučné vlastníctvo. Vlastníctvo k hnuteľným veciam, k nábytku a elektronike podľa prílohy č. 1 žaloby, bolo vyporiadané pred podaním žaloby, a to podľa toho kto ako pre potreby svojej rodiny a domácnosti hnuteľné veci vlastnil, zabezpečil a užíval. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 , po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 , bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 vec prejednal a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné. Preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti trov konania podľa § 389 ods. 1 písm. c) zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Civilný sporový poriadok, ktorý bol prijatý zákonom č. 160/2015 Z.z. a nadobudol účinnosť 01.07.2016, vychádza z princípu aplikácie procesných noriem v ňom obsiahnutých na všetky konania, teda aj na tie, ktoré boli začaté pred dňom jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

7. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

8.1. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa sa žalobou domáhala zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva strán sporu k nehnuteľnosti evidovanej Okresným úradom Komárno, katastrálny odbor na LV č. XXXX pre k.ú. S., bytu č. XX nachádzajúcemu sa na 7. poschodí vo vchode číslo XX obytného domu so súpisným číslom XXXX postaveného na parcele registra "C" parc. č. XXXX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, a k spoluvlastníckemu podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti XXXX/XXXXXX a spoluvlastníckemu podielu k pozemku vo veľkosti XXXX/XXXXXX. Ďalej sa domáhala zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nábytku, k elektronike a k osobnému automobilu zn. Opel Vectra Signum, rok výroby 2004. Žiadala nehnuteľnosť prikázať do svojho výlučného vlastníctva, a osobný automobil, nábytok a elektroniku, špecifikované v prílohe žaloby, prikázať do výlučného vlastníctva žalovaného. Žiadala, aby jej súd prvej inštancie uložil prevziať dlh titulom splátkového úveru č. XXXXXXXXXX zo dňa 01.03.2007 so zostatkom ku dňu 31.01.2014 vo výške 39.314,96 eura a dlh vo výške 5.950 eur titulom pôžičky poskytnutej stranám sporu manželmi Q.., a S. Z.. Žalovanému žiadala uložiť povinnosť zaplatiť jej titulom vyporiadania sumu, vo výške, ktorá bude upresnená ku dňu vyhlásenia rozsudku. V žalobe uviedla, že nehnuteľnosť, hnuteľné veci a záväzky nadobudli spolu so žalovaným v čase ich spolužitia, ktoré sa skončilo, na vyporiadaní sa dohodnúť nevedeli. V žalobe označila dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, listinné dôkazy k žalobe aj priložila. 8.2. Žalovaný súhlasil so žalobou v časti týkajúcej sa nehnuteľnosti. Namietal, že podielové spoluvlastníctvom k osobnému motorovému vozidlu nevzniklo, auto je v jeho výlučnom vlastníctve. Tvrdil, že vlastníctvo hnuteľných vecí a elektroniky podľa prílohy č. 1 žaloby už bolo stranami sporu vyporiadané. Vo vyjadrení označil dôkazy na preukázanie svojich námietok, listinné dôkazy priložil. 8.3. Pred otvorením pojednávania vzala žalobkyňa podanú žalobu v časti o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva strán sporu k nehnuteľnosti, o prevzatie záväzku titulom zmluvy o splátkovom úvere, o prevzatie záväzku vo výške 5.950 eur titulom pôžičky, späť a konanie žiadala v tejto časti zastaviť. Zároveň navrhla zmenu žalobného návrhu a požadovala od žalovaného titulom vyporiadania podielov zaplatenie sumy 3.250 eur. Súd prvej inštancie uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 07.09.2016 zmenu žaloby pripustil. Následne otvoril pojednávanie a umožnil právnym zástupcom strán sporu predniesť žalobu a vyjadrenie. Podľa zápisnice z pojednávania zo dňa 07.09.2016 postupoval podľa § 181 ods. 2 CSP, v zápisnici však nie je konkrétne uvedené, ktoré skutkové tvrdenia strán sporu považoval za sporné a ktoré nie, ani to ktoré dôkazy vykoná a ktoré nevykoná. Následne návrhy strán sporu na doplnenie dokazovania zamietol a vyzval strany sporu, aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci. Na to vyhlásil dokazovanie za skončené.

9. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

10. Podľa § 187 ods. 1 CSP, za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov.

11. Podľa § 187 ods. 2 CSP, dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

12. Odvolací súd posudzujúc predmetnú vec v zmysle vyššie uvedeného skutočností a zákonných ustanovení dospel k záveru, že pokiaľ súd prvej inštancie čiastočne zamietol žalobu dôvodiac, že nemal preukázanú vecnú legitimáciu strán sporu, bolo jeho rozhodnutie nesprávne. Súd prvej inštancie v rozhodnutí uviedol, že žalobkyňa svoje skutkové tvrdenie o existencii podielového spoluvlastníctva ku konkrétnym hnuteľným veciam nepreukázala a neboli zo strany žalobkyne dostatočne určite a nezameniteľne špecifikované. Napriek tomu, že obe strany sporu navrhli vykonať dokazovanie, v prvom rade výsluchom strán sporu, listinami nachádzajúcimi sa v spise a ďalšie dokazovanie, súd prvej inštancie žiadne dokazovanie nevykonal, návrhy strán sporu zamietol dôvodiac ich nehospodárnosťou, považujúcich ich za nemajúce vplyv na výsledok sporu, a tiež ich nezabezpečením stranami. Za tejto situácie z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie nie je zrejmé z akých skutkových zistení vychádzal, keď dospel k záveru, že žalobkyňa nepreukázala vecnú legitimáciu strán sporu. Najmä, keď už z vyjadrenia žalovaného vyplýva, že vznik podielového spoluvlastníctva k hnuteľným veciam, okrem motorového vozidla, nepopieral, vedel o aké veci ide a tvrdil, že podielové vlastníctvo k nim bolo stranami sporu vyporiadané. Navyše treba prisvedčiť žalobkyni, že vecná legitimácia je stav, ktorý vyplýva z hmotného práva. Preto na prijatie záveru o nedostatku vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej je potrebné vykonať dokazovanie na zistenie skutkových okolností veci a vykonané dokazovanie, v súlade s ustanovením § 191 CSP, vyhodnotiť. Odvolací súd sa, okrem zápisnice z pojednávania konaného dňa 07.09.2016, oboznámil aj so zvukovým záznamom z pojednávania, a zistil, že súd prvej inštancie do záznamu (nie do zápisnice) uviedol, že listiny v spise boli stranám sporu doručené, preto nebude čítať ich obsah. Vykonanie akéhokoľvek listinného dôkazu odkazom na konkrétnu listinu, však ani zo záznamu nevyplýva, ani v zápisnici z pojednávania nie je zaznamenané. Hoci odvolací súd nespochybňuje procesný postup, podľa ktorého nie je potrebné čítať listinu, ktorej odpis bol strane sporu v priebehu konania doručený a ak listina alebo jej obsah neboli protistranou spochybnené (§ 204 , vykonanie dôkazu listinou však musí byť v zápisnici z pojednávania zaznamenané. Navyše súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie ani výsluchom strán, hoci bolo navrhnuté a strany sporu boli na pojednávaní prítomné. Na základe uvedeného je na mieste záver, že súd prvej inštancie žiadne dokazovanie nevykonal, preto nemal žiadny skutkový základ na právne posúdenie vecnej legitimácie strán sporu v danej veci.

13. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti trov konania podľa § 389 ods. 1 písm. c) zrušil a vec mu podľa § 391 ods. 1 vrátil na ďalšie konanie, v ktorom sa bude zaoberať dôvodnosťou uplatneného nároku. Vykoná navrhnuté dokazovanie potrebné pre náležité zistenie skutkového stavu. Pri návrhoch na vykonanie dokazovania listinami, ktoré navrhujúca strana sporu nevedela predložiť zváži postup podľa § 189 a § 190 CSP. Následne vo veci opätovne rozhodne, pričom rozhodnutie náležite, v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP, odôvodní. V novom rozhodnutí zároveň rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 .

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .