Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/302/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a sudcov JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému E. C., bytom kpt. F. XXX/X, F. E. nad R., o zaplatenie 1.147,28 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 16. marca 2017, č.k. 3C/32/2016-31, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaný m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zamietol žalobu žalobcu o zaplatenie istiny 1.147,28 eur s príslušenstvom a výrokom II. žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení uviedol, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobca a žalovaný uzatvorili zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, na základe ktorej sa žalobca zaviazal zriadiť a viesť bežný účet žalovaného. Vzhľadom na charakter zmluvy sa jedná o zmluvu spotrebiteľskú, keďže ju žalovaný uzatváral ako spotrebiteľ, ktorý nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Ku dňu 28.03.2013 bol zostatok na účte žalovaného - 1.116,22 eura, ku dňu 30.04.2013 - 1.147,28 eura. Na základe vyrovnania zostatku zatvoreného účtu zo strany žalobcu v sume 1.147,28 eura bol zostatok na účte napokon 0 eur. Žalobca sa domáhal žalovaného nároku z titulu úhrady debetného zostatku na účte žalovaného a úroku za nepovolené prečerpane účtu vo výške 28 % ročne. Žalobca v konaní neuniesol povinnosť tvrdenia, ako aj dôkazné bremeno a nepreukázal dôvodnosť svojho nároku čo do výšky. Podľa výpisov z účtu mal žalovaný mínusový zostatok už v mesiaci marec 2013 (-1.116,22 eura), v mesiaci apríl 2013 boli na ťarchu jeho účtu zaúčtovávané len poplatky a úroky. Žalobca však nepreukázal zmluvné dojednanie strán sporu o povinnosti žalovaného platiť úroky a poplatky, ktoré boli vykonávané na ťarchu jeho bežného účtu a ich výšku. Sadzobník poplatkov, na ktorý zmluva odkazuje, nie je zmluvným dojednaním strán sporu. Od spotrebiteľa nie je možné požadovať poplatky, ktoré nie sú individuálne dojednané v zmluve o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb. Žalobca tiež nepreukázal zmluvné dojednanie o povinnosti platiť úroky žalovaným a tiež neuviedol, z akej sumy, za aké obdobie a v akej sadzbe účtoval úroky, ktoré sú uvedené vo výpise. Úroky navyše predstavujú odplatu veriteľovi za poskytnutie peňažných prostriedkov, pričom v danom prípade žalobca žalovanému peňažné prostriedky neposkytol, len zúčtoval na ťarchu jeho účtu poplatky. Súd opätovne uviedol, že sadzobník poplatkov nie je riadnym dojednaním účastníkov zmluvy o výške úrokov. Žalobca tiež nepreukázal, na základe akého právneho základu pristúpil k vyrovnaniu zostatku zatvoreného účtu, z jeho tvrdení nie je zrejmé, či odstúpil od zmluvy o bežnom účte z dôvodu, že bežný účet žalovaného bol v nepovolenom prečerpaní a klient v

lehote stanovenej bankou nepovolené prečerpanie nevyrovnal, tak ako túto možnosť (odstúpenie od zmluvy) predpokladajú všeobecné obchodné podmienky žalobcu. Keďže žalobca v konaní neuniesol povinnosť tvrdenia a dôkazné bremeno, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v spore úspešný a má nárok na náhradu trov, žiadne mu však nevznikli, preto mu ich nepriznal.

3. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a jeho žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Dôvodil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/, h/ . K názoru súdu, že nemôže od žalovaného spotrebiteľa požadovať úroky a poplatky, ktoré neboli zmluvne dojednané, poukázal na § 31 ods. 2, 4 zákona o platobných službách, ktorý výslovne nestanovuje, že poplatky za poskytovanie platobných služieb musia byť individuálne dojednané. V tomto smere poukázal na najnovšiu judikatúru Súdneho dvora, konkrétne na rozsudok Súdneho dvora v prejudiciálnom konaní k Smernici 2008/48/ES - VEC C-42/15 z 09.11.2016 Home Credit Slovakia a.s. proti Kláre Bíróovej. V zmysle uvedeného rozsudku sa článok 10 ods. 1 a 2 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ ES z 23.04.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice Rady 87/102/EHS v spojení s článkom 3 písm. m/ tejto smernice sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 uvedenej smernice musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči a ďalej sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil na jednej strane, že zmluva o úvere, ktorá patrí do pôsobnosti smernice 2008/48 a ktorá je vypracovaná písomne, musí byť podpísaná zmluvnými stranami a na druhej strane, že táto požiadavka podpísania sa vzťahuje na všetky náležitosti tejto zmluvy uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice. Z uvedeného je zrejmé, že náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch sú povinnou náležitosťou úverovej zmluvy, avšak nemusia byť nevyhnutne v samotnom texte úverovej zmluvy, ale časť z nich môže byť obsiahnutá aj v obchodných podmienkach alebo sadzobníku, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Z uvedeného teda vyplýva, že všeobecné obchodné podmienky/sadzobník sú súčasťou úverovej zmluvy a klienta zaväzujú aj pokiaľ ich klient nepodpísal. V zmysle uvedeného teda nie je daný dôvod na nepriznanie poplatkov súvisiacich s vedením platobného účtu žalovaného. K názoru súdu, že nepreukázal povinnosť žalovaného platiť z prekročenej čiastky úrok, poukázal na § 2 písm. f/ zákona o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého sa prekročením rozumie automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom veriteľ umožňuje spotrebiteľovi disponovať peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na platobnom účte spotrebiteľa alebo nad rámec dohodnutého povoleného prečerpania. Úrok z prekročenej čiastky po dobu nepovoleného prečerpania je teda odplatou, ktorú klient platí banke za prečerpanie prostriedkov poskytnutých bankou nad rámec zostatku na účte klienta v zmysle všeobecných obchodných podmienok. S oprávnením banky požadovať úroky z prečerpania účtu počíta tak , ako aj zákon o spotrebiteľských úveroch v ustanovení § 18 ods. 1. Pokiaľ ide o tvrdenie súdu, že nepreukázal na základe akej skutočnosti zatvoril účet žalovaného, uviedol, že pokiaľ súd považoval za potrebné zodpovedať túto otázku, mal ho vyzvať v zmysle § 43 ods. 1 O.s.p., resp. § 129 na opravu, resp. doplnenie podania. Zo strany súdu však takúto výzvu neobdržal a preto považoval proces zatvorenia účtu, tak ako bol opísaný a zdokladovaný v žalobe za dostatočne preukázaný. K zatvoreniu účtu došlo v dôsledku vykazovania debetného zostatku na účte žalovaného, ktorý ho však nevyrovnal v rozpore so znením všeobecných obchodných podmienok a preto pristúpil k súdnemu vymáhaniu predmetnej pohľadávky. Uplatnil si náhradu trov konania. 4. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že súd prvej inštancie správne právne vec posúdil a žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. 5. Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že vyjadrenie žalovaného považuje za bezpredmetné, nakoľko neuvádza žiadne konkrétne ani skutkové tvrdenia spochybňujúce opodstatnenosť uloženej povinnosti splniť dlh a preto trvá na podanom odvolaní. 6. Krajský súd ako odvolací súd preskúmal vec v zmysle ust. § 379, § 380 ods. 1 v spojení s § 470 bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP, pričom v súlade s ust. § 387 ods. 2 odvolací súd poukazuje na vecne správne odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, s ktorým sa stotožňuje. 7. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou doručenou súdu dňa 08.04.2016 domáhal proti žalovanému zaplatenie sumy 1.147,28 eur spolu s úrokmi vo výške 28 % ročne od 01.05.2013 do

zaplatenia a náhrady trov konania. V žalobe dôvodil, že dňa 27.09.2006 uzatvoril so žalovaným zmluvu č. 5832408001, na základe ktorej pre žalovaného zriadil a viedol účet. Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že žalovaný sa na predmetnom účte dostal do nepovoleného debetu vo výške žalovanej istiny, preto zatvoril príslušný účet, o čom žalovaného informoval posledným výpisom z účtu. Pred zatvorením účtu vykonal dňa 30.04.2013 internú účtovnú transakciu (prevod), kedy debetný zostatok na účte žalovaného previedol na svoj vnútorný pohľadávkový účet. Jednalo sa o transakciu - bezhotovostný prevod - vyrovnanie zostatku zatvoreného účtu alebo prevedenie dlhu klienta, pričom ide o internú transakciu banky, nie o úhradu zo strany žalovaného. V súlade so všeobecnými obchodnými podmienkami (VOP) v spojení s výveskou úrokových sadzieb je istina pohľadávky úročená úrokom vo výške 28% p.a.. 8. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že uzatvorená zmluva o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb medzi stranami sporu je zmluvou spotrebiteľskou. Z predložených listinných dôkazov zo strany žalobcu mal za preukázané, že ku dňu 28.03.2013 bol zostatok na účte žalovaného - 1.116,22 eur, ku dňu 30.04.2013 - 1.147,28 eur. Na základe vyrovnania zostatku zatvoreného účtu zo strany žalobcu v sume 1.147,28 eur bol zostatok na účte 0 eur. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal dôvodnosť svojho nároku čo do výšky. Iba obsah výpisu z účtu, na ktorý listinný dôkaz žalobca v žalobe sa odvoláva, nepreukazuje skutkové tvrdenie v žalobe, že nepovolené prečerpanie na účte žalovaného skutočne vzniklo. Podľa výpisov z účtov mal žalovaný mínusový zostatok už v mesiaci marec 2013 (- 1.116,22 eur), v mesiaci apríl 2013 boli na ťarchu jeho účtu zaúčtované len poplatky a úrok. Naviac žalobca neuniesol dôkazné bremeno ani v časti uplatneného úroku vo výške 28% p.a. zo žalovanej istiny, t.j. z tzv. nepovoleného prečerpania účtu. I keď sa v tejto časti uplatneného nároku odvoláva žalobca na všeobecné obchodné podmienky, k zmluve o zriadení osobného účtu pripojil všeobecné obchodné podmienky v znení účinnom od 01.04.2016, pričom táto listina nemohla tvoriť neoddeliteľnú súčasť zmluvy uzatvorenej dňa 27.09.2006, keďže ich účinnosť nastala podstatne neskôr. Žalobca všeobecné obchodné podmienky v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy 27.09.2006 tvoriace neoddeliteľnú súčasť predmetnej zmluvy, v zmysle ktorých sa domáhal uplatneného sankčného úroku, nepredložil vôbec. Z obsahu listinného dôkazu - výpisu z účtu za obdobie od 29.03.2013 - 30.04.2013 nie je možné vyvodiť na akom základe sa žalovaný dostal do nepovoleného debetu, že suma istiny 1.147,28 eur je dôsledok porušenia zmluvných povinností žalovaného zaplatiť sankcie (úroky a poplatky), za ktoré konkrétne porušenie zmluvných povinností a na základe ktorých ustanovení zmluvy. Keďže žalobca v konaní neuniesol dôkaznú povinnosť a dôkazné bremeno, súd prvej inštancie správne postupoval, keď žalobu zamietol. 9. Námietku žalobcu, že na danú vec bolo potrebné aplikovať rozsudok Európskeho súdneho dvora z 09.11.2016 vo veci C/42/15 Home Credit Slovakia a.s. proti Kláre Bíróovej, z ktorého okrem iného vyplýva, že náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere nemusia byť nevyhnutne v samom texte úverovej zmluvy, ale časť z nich môže byť obsiahnutá aj v obchodných podmienkach alebo sadzobníku, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy, odvolací súd uvádza, že táto námietka neobstojí. Ako už bolo vyššie konštatované, žalobca nepreukázal, že by všeobecné obchodné podmienky, na ktoré sa vo svojej žalobe odvoláva a z ktorých odvíja svoj nárok na zaplatenie poplatkov a úrokov boli k zmluve pripojené, alebo, že boli žalovanému známe. Žalobca tak nepreukázal platné individuálne dojednanie úroku vo výške 28% za nepovolené prečerpanie účtu v spotrebiteľskej zmluve a ani v listine, ktorá by bola spojená so zmluvou o osobnom účte a že žalovaný ako spotrebiteľ bol s ňou preukázateľne oboznámený. Vzhľadom k tomu, že v konaní nebol predložený žiadny listinný dôkaz preukazujúci dojednanie výšky poplatkov a úrokov, žalovanému nevznikla povinnosť platiť žiadne poplatky a ani úroky. 10. K odvolacej námietke žalobcu, že zo strany súdu došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces, nakoľko súd ho nevyzval v zmysle § 43 ods. 1 O.s.p., resp. § 129 na doplnenie podania, odvolací súd uvádza, že táto námietka neobstojí. Z obsahu spisu nesporne vyplýva, že dôvodom zamietnutia žaloby je neunesenie dôkazného bremena zo strany žalobcu. Súd prvej inštancie (správne) považoval žalobu za úplnú z pohľadu opísania podstatných a rozhodujúcich skutkových tvrdení (§ 150 ods.1 ako i náležitostí podania (§ 127 a ani podľa názoru odvolacieho súdu, nebol daný dôvod na výzvu v zmysle § 129 ods. 1 CSP, nakoľko by tým súd neprimerane nahrádzal aktivitu žalobcu a porušil by základný princíp rovnosti sporových strán (nepožadoval by totiž náležitosti neúplného návrhu, ale ďalšie dôkazy potrebné na zabezpečenie procesného úspechu žalobcu). Znamená to, že strana v konaní má z vlastnej iniciatívy nielen povinnosť tvrdenia, ale musí iniciatívne postupovať aj pri predkladaní dôkazov (dôkazná povinnosť). V opačnom prípade sa vystavuje nebezpečenstvu neúspechu v konaní pre neunesenie dôkazného bremena. Z týchto dôvodov bolo odvolanie žalobcu neopodstatnené. 11. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd námietky žalobcu uvádzané v odvolaní nepovažoval za dôvodné, a preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 ako vecne správny potvrdil.

12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100%. 13. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é . Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .